Uznesenie Judgement was issued on Friday, October 3, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 31C/72/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125207149
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125207149.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: A. B. C., narodený XX.X.XXXX, bytom D. X, E., zastúpeného
Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom, so sídlom Rožňavská 2, Bratislava, proti žalovanému: B. F.,
narodený XX.X.XXXX, bytom D. X, E., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie v nasledovnom znení:

Súd zriaďuje záložné právo na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovaného, nachádzajúcich
sa v obci E., okres E., katastrálne územie E., evidovaných Okresným úradom Trnava, katastrálnym
odborom, na liste vlastníctva č. XXXX ako:

byt č. XX, nachádzajúci sa 7. poschodí na bytového domu so súp. č.: XXXX na ulici G. F. XX, ktorý je
postavený na pozemku parcely reg. „C“ parc. č. XXXX/XX o výmere 352 m2 ako aj spoluvlastnícky podiel

o veľkosti 6640/200033 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve.

Súd zriaďuje záložné právo na nehnuteľnostiach v spoluvlastníctve žalovaného, nachádzajúcich sa v
obci E., okres E., katastrálne územie E., evidovaných Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom,
na liste vlastníctva č. XXXX ako:

spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6640/200033 na zastavanom pozemku parcely registra „C“ parc. č.
XXXX/XX s výmerou 352 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie.

Záložné právo sa zriaďuje v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky voči
žalovanému z titulu náhrady škody na zdraví vo výške istiny 23.602,40 eur a náhrady nemajetkovej ujmy

30.000,- eur, vrátane príslušenstva.

II. Súd poučuje žalovaného, že môže podať v postavení žalobcu proti žalobcovi v postavení
žalovaného žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne nariadením
zabezpečovacieho opatrenia vznikla.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 16.9.2025 sa žalobca domáha nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia na nehnuteľnostiach špecifikovaných vo výroku I. rozhodnutia (ďalej aj „predmetné
nehnuteľnosti”), zriadením záložného práva za účelom zabezpečenia pohľadávok žalobcu voči
žalovanému, vrátane príslušenstva, titulom náhrady škody na zdraví vo výške istiny 23.602,40 eur a
náhrady nemajetkovej ujmy vo výške istiny 30.000,- eur, ktoré vznikli v dôsledku fyzického napadnutia

žalobcu žalovaným dňa 10.03.2023 na D. X H. E..2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný dňa 10.03.2023 vykonal nevyprovokovaný likvidačný
fyzický útok na žalobcu a jeho manželku v mieste ich bydliska, v dôsledku čoho žalobca utrpel zlomeninu
lebky a pomliaždenie mozgu a jeho manželka zlomeninu stavca. V trestnom konaní si žalobca dňa

11.12.2023 uplatnil proti žalovanému nárok náhradu škody a nemajetkovej ujmy, a to bolestné vo
výške 23.602,40 eur (905 bodov á 26,08 eur) a nemajetkovú ujmu vo výške 30.000,- eur. Žalovaný
nárok žalobcu na náhradu škody ani len čiastočne neuspokojil ani jej uspokojenie nijako nezabezpečil.
Aktuálne je pre útok zo dňa 10.03.2023 na žalovaného podaná obžaloba zo spáchania trestného činu
ublíženia na zdraví s ťažkým následkom a výtržníctva, ktorá je na Okresnom súde Trnava vedená pod

sp. zn. 10T/22/2024. Trestné konanie doposiaľ skončené nebolo.
Žalovaný je aktuálne vlastníkom bytu č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX, LV č. XXXX (k bytu
prislúchajúci podiel na pozemku je zapísaný na LV č. XXXX), k.ú. E.. Byt žalovaného je čerstvo
zaťažený záložným právo v prospech Slovenskej sporiteľne. Do 15.07.2025 bol žalovaný tiež vlastníkom
nebytového priestoru č. X v bytovom dome súp. č. XXX, LV č. XXXX, k.ú. E.. V uvedený deň však
žalovaný svoje vlastníctvo stratil udelením príklepu vydražiteľovi na dobrovoľnej dražbe a v súčasnosti

prebieha zápis vlastníckeho práva vydražiteľa do katastra nehnuteľností. Keďže v prípade dobrovoľnej
dražby sa vlastníctvo nadobúda udelením príklepu, nie zápisom do katastra, žalovaný už nie je
vlastníkom nebytového priestoru (§ 27 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z.). Záložné právo, ktorého výkon
bol realizovaný, pritom nezabezpečovalo záväzok žalovaného, ale obchodnej spoločnosti SAKRA GSM
1 s.r.o., IČO 48 089 958 so sídlom Hviezdoslavova 224/3, 917 01 Trnava, ktorej je žalovaný spoločníkom

a konateľom. Záložné právo žalovaný zriadil dňa 16.04.2024, teda už po tom, ako mu vznikol záväzok
nahradiť škodu žalobcovi. Žalovaný teda svoj majetok zaťažuje záložnými právami zabezpečujúcimi
úvery, dokonca v prospech tretej osoby, ktoré však nepoužil na zaplatenie náhrady škody žalobcovi,
ale pre svoje osobné potreby a potreby svojho stratového podnikania. Obchodná spoločnosť odporcu
SAKRA GSM 1 s.r.o. je totiž trvale v značnej strate, napr. za rok 2024 je to strata 29.038,- eur, z čoho

vyplýva, že žalovaný nie je zo svojich príjmov schopný škodu spôsobenú žalobcovi nahradiť a v dôsledku
zriaďovania záložných práv na nehnuteľnostiach je ohrozené aj exekučné uspokojenie nároku žalobcu.
Pohľadávka, ktorú si žalobca uplatňuje voči žalovanému, je vo vzťahu k majetku a príjmom žalovaného
vysoká, a to aj v prípade, ak by žalovaný svoj majetok priebežne nezaťažoval záložnými právami na
zabezpečenie iných pohľadávok, dokonca pohľadávok tretích osôb. Pohľadávku v obdobnej výške má

voči žalovanému aj manželka žalobcu.

3. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že

exekúcia bude ohrozená.(1) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.(2) Výkon záložného práva môže nastať až po
tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. (3)
Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.(1) Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je príslušný okresný súd.(2) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. (3)
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby

podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa odseku 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.
Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku

uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.Podľa § 337 ods. 1,2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.

Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.(1) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany
a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia.(2)
Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej

príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa § 151b ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na

zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

4. Podmienkou pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je v zmysle ustanovenia § 326 CSP

opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj opísanie
skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku. Potreba vydania zabezpečovacieho
opatrenia musí byť naliehavá a zároveň súd nemá mať závažnejšie pochybnosti o samotnom nároku
žalobcu. Miera osvedčenia sa spravuje situáciou v konkrétnej veci, každopádne však osvedčenie
akejkoľvek tvrdenej skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé.

5. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných
majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením,
ktoré súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť

súdneho rozhodnutia. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiacemu zamedzeniu obavy z
ohrozenia exekúcie potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť
opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej
osoby mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti oprávnenej osoby úspešne sa domôcť núteného
splnenia (v budúcnosti) uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu

oprávneného k uplatneniu takejto možnosti. Existencia takejto obavy závisí od okolností konkrétnej veci,
zahŕňajúc konanie povinnej osoby, výšky uplatňovanej (priznanej) pohľadávky a iných okolností veci.

6. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, tj. aby
sa osvedčili aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa

má poskytnúť predbežná ochrana, a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy,
nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t. j. taký stav právnych (nie
iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je
tu skutočne naliehavá potreba, keď miera osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia,
či právo je ohrozené do tej miery, že je potrebné takto rozhodnúť.

7. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 6 M Cdo 5/2012 zo dňa 28.11.2012 platí, že: „za
pojemosvedčovanieniejemožnépovažovaťdokazovanievrozsahuvyžadovanomvzákladnomkonaní.
Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia (pozn. súdu: aj zabezpečovacieho opatrenia). Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí
prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom
takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu,
javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.“ Podľa uznesenia Krajského súdu v Trnave, sp. zn.:
23Co/146/2018 zo dňa 03.08.2018 platí, že: „hodnoverné osvedčenie nároku však musí viesť k záveru,

že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia
než pravdepodobnosť jej zamietnutia.“8. Zo zákonnej formulácie ustanovenia § 343 ods. 1 CSP vyplývajú základné všeobecné predpoklady
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to: zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť len na
návrh, musí existovať spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové

hodnoty dlžníka, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia musí
zabezpečovať peňažnú pohľadávku. Predpokladom úspešnosti návrhu je tiež splnenie nasledujúcich
hmotnoprávnychpodmienok:1/tvrdenéaosvedčenéskutočnostiodôvodňujúcedanosťprávaasúčasnú
obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), 2/ právne účinky opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).

9. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného
práva (vrátane jeho príloh) s prihliadnutím na aktuálny stav zápisov na listoch vlastníctva súd dospel k
záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia žiadaného
žalobcom, keď je podľa názoru súdu osvedčená danosť práva a vzhľadom na výšku pohľadávky a
okolnosti veci je rešpektovaný i princíp proporcionality. Žalobca vo veci podal riadny návrh, žalovaný je

vlastníkom nehnuteľností ako spôsobilého predmetu záložného práva, záložné právo má zabezpečovať
peňažnú pohľadávku a vo veci existuje obava z budúceho zmarenia exekúcie.

10. Danosť práva má súd v konaní za osvedčenú žalobcom predloženými dôkazmi v podobe uplatnenia
nároku žalobcu na náhradu škody v trestnom konaní zo dňa 11.12.2023 (č.l. 4) v spojení s tým, že voči

žalovanému sa preukázateľne vedie trestné konanie, a to už v štádiu podanej obžaloby (čo preukazuje
uznesenie tunajšieho súdu č.k. 10T/22/2024-614 zo dňa 27.5.2025 – č.l. 9-11) voči žalovanému ako
obvinenému z prečinu ublíženia na zdraví a výtržníctva, kde žalobca figuruje ako poškodený, pričom
stíhaným skutkom je konkrétne fyzické napadnutie žalobcu a jeho manželky žalovaným dňa XX.X.XXXX
v E. na D. ulici. Trestné konanie doposiaľ skončené nebolo. Výška uplatneného nároku žalobcu na

náhradu škody v podobe bolestného je podložená znaleckým posudkom znalca I. J. K., L. č. XXX/XXXX
(č.l. 5-6), z ktorého vyplýva bolestné za 905 bodov v sume 26,08 eur za bod (23.602,40 eur). Nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy si žalobca uplatnil v trestnom konaní vo výške 30.000,- eur ( uplatnenie
nároku na náhradu škody č.l. 4). Z uvedeného má súd za osvedčené, že žalovaný vykonal voči žalobcovi
protiprávny úkon (v podobe fyzického napadnutia, ktorý skutok je aktuálne predmetom trestného

stíhania), z ktorého žalobcovi vznikli nároky voči žalovanému na náhradu škody a nemajetkovej ujmy,
ktorú si žalobca uplatňuje v trestnom konaní. S poukazom na uvedené, nárok žalobcu, ktorý (jeho
neskoršie vymoženie) má byť chránený zabezpečovacím opatrením, možno považovať za osvedčený.

11. Skutočnosť ohrozenia budúceho vymoženia pohľadávky (obava, že budúca exekúcia bude

ohrozená) má súd za osvedčenú tým, že žalovaný, v situácií neuhradenia pohľadávok voči žalobcovi,
ktoré sú v značnej výške (presahujú sumu 50.000,- eur) preukázateľne pristúpil k nakladaniu so svojimi
nehnuteľnosťami, a to tak, že po vzniku pohľadávok žalobcu (po napadnutí žalobcu žalovaným) zriadil
žalovaný na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. E. (nebytový priestor na ulici D.
X, E.), záložné právo na zabezpečenie pohľadávky dlžníka SAKRA GSM 1 s.r.o, pričom na jeho

základe už i došlo k vydraženiu nehnuteľností (výpis z LV č. XXXX pre kat. územie E. s vyznačením
plomby na základe osvedčenia o verejnej dražbe pri výkone záložného práva – č.l. 15 a oznámenie
o výsledku dobrovoľnej dražby č.l. 20) a strate vlastníckeho práva žalovaného k tejto nehnuteľnosti,
pretože v prípade dobrovoľnej dražby sa vlastníctvo nadobúda priamo udelením príklepu. Uvedené
konanie žalovaného tak poukazuje na možnú snahu žalovaného vyhnúť sa budúcemu plneniu jeho

finančných povinností voči žalobcovi. Súčasne mal súd z lustrácie v Obchodnom registri (č.l. 19) za
preukázané, že žalovaný je jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti s názvom: SAKRA
GSM 1 s.r.o., IČO: 48 089 958 so sídlom Hviezdoslavova 224/3, 917 01 Trnava. Z výpisu z verejne
dostupnej webstránky M. (č.l. 12-14) súd zistil, že táto obchodná spoločnosť žalovaného je v strate za
rok 2024 vo výške 29.038,- eur a stratové hospodárenie spoločnosti trvá už od roku 2020, čo poukazuje

na nepriaznivé príjmové a majetkové pomery žalovaného. Žalovaný je aktuálne vlastníkom predmetných
nehnuteľností (výpisy z LV č. XXXX pre kat. úz. E. a z LV č. XXXX pre kat. úz. E. – č.l. 17,18).

12. Pri posudzovaní primeranosti zabezpečovacieho opatrenia súd bral do úvahy výšku zabezpečovanej
pohľadávky viac ako 50.000,- eur s príslušenstvom, a taktiež tú podstatnú skutočnosť, že žalobca

nie je jediným veriteľom, ktorý si voči žalovanému uplatňuje svoje nároky, keď v trestnom konaní
si voči žalovanému uplatňuje nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy aj manželka žalobcu
(uplatnenie nároku zo dňa 11.2.2023 – č.l. 4), pričom ňou uplatňovaný nárok taktiež presahuje sumu
30.000,- eur. Na základe osvedčenia existencie pohľadávky žalobcu vo výške aktuálne presahujúcej50.000,- eur s neustále narastajúcim príslušenstvom a skutočnosti, že žalobca nie je jediným
veriteľom žalovaného, súd dospel k záveru, že zriadenie záložného práva v prospech žalobcu
na predmetných nehnuteľnostiach (byt s podielom na pozemku, na ktorom je postavený bytový

dom) nebude neprimeraným. Súd tak má za to, že zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam
žalovaného špecifikovaným vo výroku I. rozhodnutia je primerané výške pohľadávky žalobcu v spojení
s okolnosťami tejto konkrétnej veci a potrebné na efektívne dosiahnutie účelu sledovaného inštitútom
zabezpečovacieho opatrenia aj s poukazom na dlhodobo vykazovanú stratu spoločnosti, v ktorej
je žalobca jediným spoločníkom a konateľom, ktorá sa už pretavila i do straty vlastníckeho práva

nehnuteľnosti, ktorej bol žalobca v minulosti vlastníkom. Súd tak po komplexnom posúdení veci dospel
k záveru pri testovaní proporcionality zásahu do majetkového práva žalovaného, že tu nevzniká zjavný
nepomer. Žalovaný má naďalej zachovanú možnosť nakladať s jemu patriacimi nehnuteľnosťami a
tieto i akokoľvek užívať. Jeho obmedzenie ako vlastníka bude spočívať iba v zriadení záložného práva
ako prostriedku zabezpečenia úhrady jeho dlhov, po úhrade ktorých budú nehnuteľnosti opäť bez
akéhokoľvek zaťaženia.

13. Po posúdení a dôkladnom vyhodnotení skutočností uvádzaných v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia tak súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný. Súd mal za
osvedčené, že žalovaný sa voči žalobcovi dopustil protiprávneho konania, ktorým je ublíženie na
zdraví. Je taktiež osvedčeným, že žalobcovi vznikla ujma na zdraví, ktorá bola vyčíslená na základe

predloženého znaleckého posudku titulom bolestného vo výške 23.602,40 eur. Súčasne žalobca
osvedčil, že utrpel nemajetkovú ujmu po fyzickom útoku žalovaného, ktorú si uplatnil vo výške 30.000,-
eur. Súd nemá pochybnosti o tom, že žalobcovi po fyzickom útoku na jeho osobu a so zdravotnými
následkami vyplývajúcimi zo znaleckého posudku nemajetková ujma vznikla. Príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom žalovaného a vznikom škody, resp. nemajetkovej ujmy je osvedčená uznesením

Okresného súdu Trnava, sp. zn.: 10T/22/2024-614 zo dňa 27.05.2025. Žalobca tak dostatočne
hodnoverným spôsobom osvedčil, že miera pravdepodobnosti priznania a judikovania pohľadávky voči
žalovanému súdom v trestnom konaní alebo v následnom civilnom sporovom konaní je vyššia ako
pravdepodobnosť jej nepriznania. Súd pritom zdôrazňuje, že podmienkou vzniku nároku žalobcu voči
žalovanému nie je právoplatný odsudzujúci rozsudok trestného súdu vo vzťahu k vine a trestu u

žalovaného, ale, či konanie žalovaného možno alebo nemožno hodnotiť z pohľadu občianskeho práva
hmotného ako protiprávny úkon. Súd na účely osvedčenia nároku pri rozhodovaní o zabezpečovacom
opatrení vyhodnotil konanie žalovaného voči žalobcovi minimálne za rozporné s § 415 a § 420
Občianskeho zákonníka, pretože sa nesprával tak, aby niekomu nespôsobil ujmu na zdraví vrátane
nemajetkovej ujmy.

Z konania žalovaného mal súd tiež za preukázané, že po vzniku nároku žalobcu voči žalovanému
žalovaný uskutočnil právne úkony, ktoré podstatným spôsobom oslabujú osvedčenú pohľadávku
žalobcu voči žalovanému. Súd tak mal za osvedčené, že žalobca súdu dostatočným spôsobom
preukázal, že v danom prípade existuje dôvodná obava, že uspokojenie jeho pohľadávky bude
reálne ohrozené, pretože žalovaný zaťažil svoje nehnuteľnosti úvermi v prospech tretích osôb, pričom

v súčasnej dobe už nie je vlastníkom nebytového priestoru, o ktorý prišiel v dôsledku výkonu záložného
práva záložného veriteľa a súčasne spoločnosť, ktorej je jediným konateľom a spoločníkom je dlhodobo
v strate. Z uvedeného dôvodu existuje reálna obava, že aj predmetné nehnuteľnosti môžu byť postihnuté
dobudúcnaobdobnýmspôsobom,vdôsledkučohoexistujeskutočnereálnaobavažalobcu,žeprípadná
budúca exekúcia na majetok žalovaného bude ohrozená.

Súčasne súd dospel k záveru, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v znení žiadanom žalobcom
zodpovedá i princípu proporcionality (ods. 12).

14. Súd žalobcovi neuložil povinnosť podať v určitej lehote po nariadení zabezpečovacieho opatrenia
žalobu vo veci samej (keď v súčasnosti už beží trestné konanie, ktorého predmetom je i nárok žalobcu

na náhradu škody a nemajetkovej ujmy), ale poučil v zmysle § 337 ods. 1 a 2 CSP žalovaného o
možnosti podať žalobu vo veci samej o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne nariadením
zabezpečovacieho opatrenia vznikla (výrok II.).

15. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súdprvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (2).

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalobca bol úspešný v celom
rozsahu, z čoho súd vyvodil nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov
celého konania v rozsahu 100 %, o čom súd rozhodol vo výroku III. tohto uznesenia. V konaní nebol
pritom tvrdený a súd sám nezistil dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. K rozhodnutiu o náhrade trov konania pri zabezpečovacom opatrení súd uvádza, že Civilný sporový
poriadok neobsahuje samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti
s neodkladnými opatreniami. Súd preto analogicky (čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku) použil

ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktoré je v spojení s § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím nemusí byť iba rozhodnutie vo veci
samej. Konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia teoreticky môže byť tiež konečným
v konaní, ak by nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba podaná vo veci samej bola vzatá
späť. Ďalej súd poukazuje na to, že výsledok konania o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nezávisí

od výsledku konania vo veci samej. Keďže konanie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môže
byť samostatným konaním, so samostatným návrhom, a toto konanie samostatne končí nariadením
zabezpečovacieho opatrenia, súd mal za to, že s poukazom na § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku je povinnosťou súdu rozhodnúť o náhrade trov tohto konania v tomto uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie na tunajšom súde v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia (§ 357 písm. d) CSP).

V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a podpis; ďalej proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s

prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.

Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.