Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-7S/29/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200199
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200199.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej, členov

senátu JUDr. Eriky Klimekovej a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobcu: Brock Metals
s.r.o., IČO: 35 800 011, so sídlom Prievozská 4A, Bratislava, právne zastúpený: Nomus s.r.o., IČO:
54 489 750, so sídlom Havlíčkova 16, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 100167619/2021 zo dňa 01.02.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100167619/2021
zo dňa 01.02.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101141241/2020 zo dňa 07.07.2020

a vec vracia Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou podanou na Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „pôvodný správny súd“) sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100167619/2021 zo dňa 01.02.2021
(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice č.

101141241/2020 zo dňa 07.07.2020 o vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty žalobcovi za
zdaňovacie obdobie apríl 2017 v sume 232.911,91 eur (ďalej aj „správca dane“ a „rozhodnutie správcu
dane“).

2. Na základe oznámenia o vykonaní daňovej kontroly č. 101008834/2018 zo dňa 21.05.2018
(administratívny spis, č.l. 2) vykonal správca dane u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobia január 2017 až júl 2017. Daňová kontrola bola ukončená doručením protokolu

z daňovej kontroly č. 102942445/2019 zo dňa 19.12.2019 (administratívny spis, č.l. 39) s výzvou na
vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 19.12.2019 (administratívny spis, s. 40).

3. Vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu apríl 2017 vydal správca dane samostatné rozhodnutie, ktorým
vyrubil žalobcovi vyššie uvedený rozdiel na dani z pridanej hodnoty.

4. Správca dane týmto rozhodnutím neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty

[§ 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon
o dani z pridanej hodnoty“ „právo na odpočítanie dane“)] z dodania tovaru [zinok] od dodávateľov:· KCHK, s.r.o., IČO: 36 440 540, so sídlom Hurbanova 2557, Čadca (ďalej aj „KCHK, s.r.o.“) v celkovej
hodnoteprávanaodpočítaniedane208355,98Euruplatnenéhožalobcomnazákladefaktúruvedených
v Tabuľke č. 6 rozhodnutia správcu dane (rozhodnutie správcu dane, s. 18 - 20).

· Gaia Trade, s.r.o., IČO: 504 86861, so sídlom Hviezdoslavovo nám. 189/8, Bratislava (ďalej aj „Gaia
Trade, s.r.o.“) v celkovej hodnote práva na odpočítanie dane 24 555,93 Eur uplatneného žalobcom na
základe faktúr uvedených v Tabuľke č. 7 rozhodnutia správcu dane (rozhodnutie správcu dane, s. 22).

5. Konatelia oboch vyššie uvedených dodávateľov potvrdili dodanie tovaru pre žalobcu (rozhodnutie

správcu dane, s. 4; s. 9).

6. Vyššie uvedené sporné dodania mali byť realizované v nasledujúcich reťazcoch dodania tovaru:

· CASTAM s.r.o., IČO: 50332538, so sídlom Pri Kysuci 99/7, Žilina (ďalej aj „CASTAM s.r.o.“) › KL
INVEST GROUP, s.r.o., IČO: 45 843 589, so sídlom Námestie SNP 16, Banská Bystrica (ďalej aj „KL

INVEST GROUP s.r.o.“) › KCHK, s.r.o. › žalobca (rozhodnutie správcu dane, s. 6),

· Stav-out s.r.o., IČO: 47400633, so sídlom Tallerova 4, Bratislava (ďalej aj „Stav-out s.r.o.“) › Gaia
Trade, s.r.o. › žalobca.

7. Správca dane vo vzťahu k prvému z vyššie uvedených reťazcov dodania konštatoval, že obchodná
spoločnosť KL INVEST GROUP s.r.o. nevedela konkretizovať bližšie podrobnosti o jej obchodnom
vzťahu so spoločnosťou CASTAM s.r.o. [vrátane zmluvných podmienok, spôsobu overenia kvality
tovaru a prepravy tovaru]. Správca dane poukázal na to, že v prípade CASTAM s.r.o. sa jednalo
o nekontaktnú obchodnú spoločnosť. Z týchto dôvodov mal správca dane pochybnosti o nadobudnutí

tovaru spoločnosťou CASTAM s.r.o. a o jeho následnom dodaní pre KL INVEST GROUP s.r.o.
(rozhodnutie správcu dane, s. 6). Zároveň správca dane konštatoval, že ani KCHK, s.r.o. nepredložila
dôkazy o zmluvných dojednaniach a spôsobe overovania kvality tovaru, ktorý mala nadobudnúť od
KL INVEST GROUP s.r.o. a následne dodať žalobcovi. Zároveň KCHK, s.r.o. nekonala s náležitou
starostlivosťou, pokiaľ si neoverila možnú účasť KL INVEST GROUP s.r.o. na reťazci dodania

poznačenom daňovým podvodom (rozhodnutie správcu dane , s. 5).

8. Správca dane vo vzťahu k druhému z vyššie uvedených reťazcov dodania poukázal na informácie
zachytené v zápisnici z ústneho pojednávania, na ktorom bývalý konateľ Stav-out s.r.o. uviedol, že
táto spoločnosť vykonávala iba drobné stavebné práce a nikdy neobchodovala so zinkom (rozhodnutie

správcu dane, s. 10). Správca dane zároveň konštatoval, že Gaia Trade, s.r.o. nemala podľa výpovede
jej konateľa oprávnenie na nákup tovaru s certifikátom a ani investície na jeho priamy nákup z A. B.
C. D. (ďalej aj „LME“) [i keď príslušnú kvalitu zinku vyžadoval odberateľ, ktorému mal byť následne od
žalobcu tovar dodaný] (rozhodnutie správcu dane, s. 9 - s. 10).

9. Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane pri oboch dodávateľoch a pri všetkých
sporných dodaniach konštatoval, že žalobca nepreukázal, že mu bol tovar dodaný dodávateľmi
uvedenými na faktúre (rozhodnutie správcu dane s. 7; s. 11). Preto si žalobca uplatnil práva na
odpočítanie dane v rozpore s § 49 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty
(rozhodnutie správcu dane, s. 48).

10. Žalobca podal voči rozhodnutiu správcu dane odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak ako je
uvedené vyššie. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil so závermi správcu dane a tieto prevzal
do odôvodnenia svojho rozhodnutia. Žalovaný zhodne konštatoval, že žalobca nepreukázal, že sa
dodanie tovaru uskutočnilo priamo od sporných dodávateľov (napadnuté rozhodnutie, s. 22), a teda

nepreukázal uskutočnenie sporných zdaniteľných obchodov (napadnuté rozhodnutie, s. 23).

11. Žalobca v správnej žalobe: (i) poukázal na to, že vo veci nebolo sporné dodanie tovaru a namietal
nesprávne posúdenie dôkazného bremena, kedy mu bolo žalovaným pričítané konanie tretích subjektov
[dodávateľov a ich subdodávateľov], na ktoré nemal žalobca žiaden dopad (správna žaloba body

14.,15., 23.,41,48.), (ii) poukázal na to, že rozhodnutie správcu dane bolo v rozpore s právnym názorom
vyslovenýmSúdnymdvoromEurópskejÚnievoveciC-610/19VikingoFővállalkozó,D.:D.:E.:XXXX:XXX
(správna žaloba, bod 63.), (iii) namietal, že správca dane neuviedol akými dôkazmi mal žalobca odstrániť
pochybnosti správcu dane (správna žaloba, body 20. a 103.), (iv) namietal porušenie zásady úzkejsúčinnosti z dôvodu, že žalobca nebol upovedomený o výsluchu svedkov realizovaných počas daňovej
kontroly (správna žaloba, bod 25.), (v) poukázal na to, že správca dane pri prerokovaní pripomienok
adôkazovkonanomdňa24.06.2020sámpotvrdil,žežalobcapredložilvšetkydôkazy,ktorépredložiťmal

a mohol (vi) namietal, že sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal so všetkými odvolacími
námietkami, ktoré boli uvedené v odvolaní žalobcu (správna žaloba, body 102. a 103.), (vii) poukázal
na to, že si riadne preveril svojich dodávateľov preverením platnosti ich registrácie pre daň z pridanej
hodnoty a ich zápisu v obchodnom registri; (vii) vytýkal, že správca dane uprednostnil pri svojich
skutkových záveroch informácie získané od konateľa Stav-out s.r.o. a nie informácie od konateľa Gaia

Trade, s.r.o. (správna žaloba, bod 59.), (viii) namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia
(správna žaloba. bod 107 a nasl.)

12. Žalovaný uviedol, že v daňovej veci sa uplatňovala prejednávacia zásada, pričom žalobca
nepreukázal dodanie tovaru spornými deklarovanými dodávateľmi. Žalobca označil napadnuté
rozhodnutie za vecné správne a navrhol žalobu zamietnuť (vyjadrenie žalovaného zo dňa 21.06.2021).

Žalobca zotrval na dôvodoch uvedených v správnej žalobe (vyjadrenie žalobcu zo dňa 09.07.2021).

13. Žalobca poukázal na to, že vo veciach žalobcu s totožným predmetom konania vyhovel správny súd
ním podanej správnej žalobe rozsudkom sp.zn. KE-8S/22/2021 zo dňa 13.05.2025 a rozsudkom sp.zn.
KE-6S/30/2021 zo dňa 13.05.2025 (vyjadrenie žalobcu zo dňa 04.08.2025).

14. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo
súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je

od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

15. Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 11.12.2025, na ktoré sa účastníci konania
nedostavili, pričom na pojednávaní bola prítomná verejnosť. Na tomto pojednávaní správny súd vyhlásil

tento rozsudok, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie správcu dane a vec vrátil správcovi
dane na ďalšie konanie.

II.
Vybrané ustanovenia právnych predpisov

16. Podľa § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

17. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je
povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v
tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

III.
Posúdenie správnym súdom

18. Správny súd sa oboznámil s napadnutým rozhodnutím, rozhodnutím správcu dane, konaním, ktoré
ich vydaniu predchádzalo, a súvisiacim administratívnym spisom ako i súdnym spisom. Vo svetle
žalobných bodov tieto posúdil a dospel k nasledovným záverom.

19. K žalobným bodom (i) a (ii) správny súd uvádza, že z hľadiska právnej kvalifikácie možno

z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí v nadväznosti na rozhodnutie správcu dane usúdiť, že
žalobcovi nebolo priznané právo na odpočítanie dane z dôvodu nepreukázania totožnosti skutočného
dodávateľa ako zdaniteľnej osoby konajúcej v postavení zdaniteľnej osoby. Pochybnosti o totožnosti
dodávateľa KCHK, s.r.o. boli vo veci formulované výhradne na základe skutočností, ktoré sa týkaliKL INVEST GROUP s.r.o. a CASTAM s.r.o.. V prípade dodávateľa Gaia Trade, s.r.o. boli tieto
pochybnosti formulované výhradne na základe zistení týkajúcich sa Stav-out s.r.o. Pochybnosti
vyjadrené v napadnutom rozhodnutí v nadväznosti na rozhodnutie správcu dane teda adresne

neuvádzali okolnosti, ktoré by sa vzťahovali k priamemu vzťahu žalobcu a jeho dodávateľov KCHK,
s.r.o. a Gaia Trade, s.r.o. Tieto pochybnosti zároveň nemali taký charakter, ktorý by spochybňoval
materiálnu stránku dodaní z hľadiska existencie tovaru resp. možnosti realizácie samotného dodania
bezprostredne týmito priamymi dodávateľmi. Takto formulované pochybnosti [bez toho, aby bola
jednoznačne spochybnená existencia tovaru], je teda nutné kvalifikovať ako uplatnenie tzv. doktríny

deklarovaného dodávateľa. Táto doktrína bola judikatórne prekonaná, a to ako v rozhodnutí Súdneho
dvora Európskej Únie [vec C-610/19 Vikingo Fővállalkozó, D.:D.:E.:XXXX:XXX, na ktorú žalobca
poukazuje v žalobnom bode (ii)], tak aj v rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky [rozsudok vo veci 23/2022 ZNSS BRASTRECH s.r.o.]. Z týchto rozhodnutí súdnych autorít
vyplýva,žepochybnostivzťahujúcesaknedostatkomkapacitnéhocharakterupredchádzajúcichčlánkov
reťazca dodaní [pochybnosti o ich personálnom alebo materiálnom vybavení, prípadne pochybnosti

v samotnej identite subdodávateľa] nie sú spôsobilé vyvolať spätný prenos dôkazného bremena na
žalobcuohľadomsplneniahmotnoprávnychpodmienokprávanaodpočítaniedane.Vovecitedanedošlo
k účinnému spochybneniu predmetnej hmotnoprávnej podmienky na základe záverov a okolností
popísaných v napadnutom rozhodnutí. Za takejto situácie bolo nutné na rozloženie dôkazného bremena
uplatniť všeobecné východiská, podľa ktorých „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné

povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti
realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom
spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť
(dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve
v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda

aj povinnosť dôkaznú.” [uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III ÚS 401/09 zo dňa
16.12.2009]. Právny záver žalovaného o rozložení dôkazného bremena bol teda nesprávny. Žalovaný
neformuloval v napadnutom rozhodnutí svoje pochybnosti dostatočne na to, aby bolo možné akceptovať
s tým súvisiaci záver o dôkaznej núdzi na strane žalobcu týkajúcej sa totožnosti dodávateľa ako
zdaniteľnej osoby. Preto bolo nutné považovať za nesprávny aj nadväzujúci právny záver žalovaného

o uplatnení dôkazného bremena ohľadom tejto otázky v neprospech žalobcu. Na základe uvedeného
správny súd považoval tieto žalobné body za dôvodné.

20. Správny súd pre úplnosť podotýka, že formálnym predpokladom pre prenos dôkazného bremena
je oznámenie pochybností správcom dane ešte pred ukončením daňovej kontroly. Zároveň príslušné

oznámenie musí označiť sporné zdaniteľné obchody a konkretizovať sporné skutkové okolnosti, pre
ktoré ich [a z nich plynúce daňové oprávnenia] správca dane spochybňuje. Vo veci správca dane oznámil
svoje pochybnosti ohľadom sporných zdaniteľných obchodov ešte pred skončením daňovej kontroly
(zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102801189/2019 zo dňa 05.12.2019). Správny súd podotýka, že
takýto formálny predpoklad prenosu dôkazného bremena môže byť naplnený ďalšími materiálnymi

dôvodmi aj počas neskoršieho daňového konania. Preto skutkové okolnosti oznámené daňovému
subjektu počas daňovej kontroly nemusia byť totožné so skutkovými okolnosťami [resp. pochybnosti],
pre ktoré správca dane prijme svoj konečný záver o nepriznaní určitého daňového oprávnenia. Uvedené
vyplýva z toho, že možno akceptovať gradáciu z hľadiska postupného ustálenia sporných skutkových
a právnych okolností pri objasňovaní skutkového a právneho stavu daňovej veci. Vadu napadnutého

rozhodnutia v spojení s rozhodnutím správcu dane správny súd videl v jeho nedostatočnom odôvodnení.
Toto odôvodnenie neuvádzalo také relevantné skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali prenos
dôkazného bremena. Avšak takáto vada nie je ekvivalentná s vadou formálneho predpokladu prenosu
dôkazného bremena. Preto vyššie uvedený záver prijatý správnym súdom neznamená, že by vo veci
došlo k porušeniu procesných práv žalobcu počas daňovej kontroly [§ 46 ods. 4 daňového poriadku].

Správny súd doplnil svoj rozsudok o tento právny záver i z hľadiska potreby reagovať na príbuzné
rozhodnutia správneho súdu, na ktoré žalobca poukazoval vo svojom vyjadrení zo dňa 04.08.2025.

21. K žalobnému bodu (iii) správny súd poukazuje na to, že vo vzťahu k preukazovaniu hmotnoprávnych
podmienok sa uplatňuje prejednávacia zásada. Z uvedeného vyplýva, že správca dane nie je povinný

vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech kontrolovaného daňového subjektu. Súčasne platí, že správca
daneniejeanipovinnýviesťdokazovaniedovtedy,pokýmsabezpochýbnepreukážutvrdeniadaňového
subjektu [rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sžfk/4/2019, zo dňa 3. decembra
2019]. Tento žalobný bod preto nepovažoval správny súd za dôvodný.22. K žalobnému bodu (iv) správny súd uvádza, že žalobca nekonkretizoval, v ktorých prípadoch nebol
upovedomený o konaní výsluchu v daňovej veci. Takýto žalobný bod bol formulovaný príliš všeobecne,

aby ho bolo možné relevantne posúdiť v nadväznosti na procesnú situáciu daňovej veci. Správny súd
žalobné body nevyhľadáva [okrem zákonom stanovených výnimiek], a teda ich ani nespresňuje pokiaľ
vykazujú obdobný stupeň neurčitého vymedzenia ako v tomto prípade. Preto správny súd iba konštatuje,
že takto formulovaný žalobný bod nie je dôvodný.

23. K žalobnému bodu (v) správny súd uvádza, že tento žalobný bod je zavádzajúci. Podľa názoru
správneho súdu je z celkového obsahu zápisnice z príslušného prerokovania pripomienok a dôkazov
zrejmé, že správca dane vytýka neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Zo záverov formulovaných
správcom dane nemožno dospieť k záveru, že správca dane konštatoval právny záver výhodný pre
žalobcu, tak ako ho žalobca účelovo dezinterpretuje vo svojej správnej žalobe. Správny súd v tejto
súvislosti príkladom poukazuje na nasledovné závery správcu dane (doslovne citované): „V danom

prípade správca dane nepripísal na ťarchu daňového subjektu konanie jeho obchodných partnerov (...)
Dôkazy, ktoré daňový subjekt predložil k daňovej kontrole neboli schopné osvedčiť splnenie zákonom
stanovených podmienok pre oslobodenie od dane a pre odpočítanie dane.“ (zápisnica o ústnom
pojednávaní č. 101083335/2020 zo dňa 24.06.2020, s. 13; administratívny spis, č.l. 54). Správny súd
nepovažoval tento žalobný bod za dôvodný.

24. K žalobnému bodu (vi) správny súd uvádza, že žalobca vytýkal napadnutému rozhodnutiu, že sa
nevysporiadalo s odvolacími námietkami uvedenými „v čl. II až V. odvolania žalobcu (...)“ (správna
žaloba, bod 102). Správny súd uvádza, že týmto žalobca vymedzil všetky odvolacie námietky, ktoré
uviedol vo svojom odvolaní [keďže okrem úvodu poukázal na všetky časti svojho odvolania]. Žalobca

teda konkrétne nevymedzil, s ktorými odvolacími námietkami sa žalovaný nevysporiadal. Žalobca v tejto
súvislosti konkretizoval iba jednu odvolaciu námietku. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na to, že
žalovaný sa nevysporiadal so záverom správcu dane z prerokovania pripomienok a dôkazov, kde mal
správca dane uviesť, že žalobca predložil vo veci všetky dôkazy, ktoré predložiť mal a mohol [jedná
sa o zhodnú výhradu, ku ktorej sa správny súd vyjadril v rámci žalobného bodu (v)]. V prvom rade

správny súd poukazuje na to, že takéto konštatovanie žalobcu je vecne nesprávne. Zároveň žalobca
vo svojom odvolaní iba vo všeobecnosti uviedol, že (doslovne citované): „Správca dane vo vzťahu
k daňovníkovi nevedel uviesť žiadne konkrétne nedostatky (...) Pravdivosť tohto tvrdenia svedčia okrem
napádaného Rozhodnutia, podaní správcu dane aj argumentácia správcu dane v zápisnici o ústnom
pojednávaní zo dňa 14.06.2020“ (odvolanie žalobcu, bod 60.). Z uvedeného vyplýva, že takúto odvolaciu

námietku formuloval žalobca iba pomerne všeobecne. Preto závery žalovaného uvedené v napadnutom
rozhodnutítýkajúcesaspornýchdodávateľovposkytujúnatútoodvolaciunámietkuodpoveď(napadnuté
rozhodnutie, s. 18-20). K (ne)správnosti tejto odpovede správny súd zaujal stanovisko v rámci bodov
(i) a (ii). Avšak uvedené neznamená, že by napadnuté rozhodnutie bolo v časti príslušnej odvolacej
námietky nepreskúmateľné.

25. K žalobnému bodu (vii) správny súd uvádza, že dôkazné informácie, ktoré boli v spore z hľadiska
totožnosti Stav-out s.r.o. ako subdodávateľa pre Gaia Trade, s.r.o. boli vzájomne logicky nezlučiteľné
[keďže konateľ Stav-out s.r.o výslovne poprel uskutočnenie príslušných dodaní]. Preto nevyhnutne
musel správca dane prisúdiť vyššiu dôkaznú hodnovernosť jednému z dôkazov. Toto jeho posúdenie

spadalo do voľného hodnotenia dôkazov, pričom nevykazovalo známky arbitrárnosti [miera konkrétnosti
podaných dôkazných informácií bývalým konateľom Stav-out s.r.o. ako aj súvisiace aspekty týkajúce sa
licencie pre LME zakladajú legitímny dôvod pre priznanie priority tomuto dôkazu]. Tento žalobný bod
nepovažoval správny súd za dôvodný.

26. V žalobnom bode (viii) žalobca vo všeobecnosti vytýkal nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie je nutné posudzovať
ako celok v nadväznosti na rozhodnutie správcu dane. I keď sa správny súd nestotožnil s právnymi
závermi prijatými v týchto rozhodnutiach v rozsahu svojich záverov k žalobným bodom (i) a (ii), tak
takéto závery žalovaného [i keď nesprávne] boli zrozumiteľné a podporené jasnými dôvodmi. Bolo

teda minimálne zrejmé s čím a prečo v prípade napadnutého rozhodnutia nesúhlasiť. Vo veci sa teda
nejednalo o vadu preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Preto tento žalobný bod nepovažoval
správny súd za dôvodný.27. Žalobné body (i) a (ii) súd vyhodnotil ako také, pre ktoré napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie
správcu dane ohľadom rozloženia dôkazného bremena vykazujú vadu nesprávneho právneho
posúdenia veci [§ 191 ods. 1 písm. c) SSP] a z hľadiska spochybnenia hmotnoprávnych podmienok

práva na odpočítanie dane zároveň tieto rozhodnutia vychádzajú z nedostatočného zistenia skutkového
stavu [§ 191 ods. 1 písm. e) SSP].

28. Podľa konštantnej judikatúry najvyšších vnútroštátnych a európskych súdnych autorít tiež platí,
že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre

rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu [rozhodnutia Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Ruiz Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – A, s. 12,
§ 29, Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – B, Georgiadis v. Grécko z 29. 5. 1997,
Higgins v. Francúzsko z 19. 2. 1998; rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44 /03,
III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013 a pod.]. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj

povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s
výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06) [nález
Ústavného súdu SR I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022, ods. 39].

29. Správny súd v tomto rozsudku odpovedal na relevantné žalobné body, ktoré žalobca konkrétne

popísal a ich obsah argumentačne aspoň v minimálnej miere rozvinul. Ďalšie dôvody uvádzané
v podaniach a prednesoch účastníkov konania nepovažoval správny súd za podstatné pre rozhodnutie
vo veci, a preto sa im v odôvodnení svojho rozhodnutia osobitne nevenoval. Žalobca v správnej
žalobe rozsiahlo cituje z rozhodovacej činnosti domácich a zahraničných právnych autorít. Správny
súd sa podrobne vyjadril iba k tým rozhodnutiam, ktoré považoval pre svoje závery za ťažiskové.

Ďalšie žalobcom označené rozhodnutia nebolo nevyhnutné osobitne uvádzať ako podklad pre závery
správneho súdu.

30. Záväzný právny názor správneho súdu: Správca dane opakovane vo veci rozhodne. Splnenie
hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane u žalobcu posúdi v nadväznosti na závery

o rozložení dôkazného bremena uvedené v tomto rozsudku ako aj pri dôslednom posúdení všetkých
vykonaných dôkazov vo veci individuálne, tak aj vo vzájomnej súvislosti. V prípade, ak by dospel správca
dane k záveru, že hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie dane boli vo veci splnené, tak priznanie
tohto práva žalobcovi vyhodnotí taktiež v nadväznosti na uplatnenie inštitútu daňového podvodu. V
takom prípade správca dane dôsledne vykoná a posúdi všetky kroky príslušného testu daňového

podvodu,takakosúpredpokladanéustálenourozhodovacoupraxousúdnychautorít[rozsudokSúdneho
dvora Európskej únie (tretia komora) zo 6. júla 2006. Axel Kittel proti Belgickému kráľovstvu (C-439/04)
a Belgické kráľovstvo proti Recolta Recycling SPRL (C-440/04), D.:D.:E.:XXXX:XX].

31. Správny súd priznal žalobcovi právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže

mal vo veci plný úspech [§ 167 SSP].

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 [§ 139 ods. 4
SSP].

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach
v lehote 30 dní od jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.