Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5Sf/28/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106388
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Rybárová Slivová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0823106388.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.DenisyRybárovejSlivovej

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej
veci žalobcu: HYSTER Slovakia s.r.o., so sídlom Buzulucká 3, 960 01 Zvolen, IČO: 47 582 278, právne
zastúpený: Advokátska kancelária AŠTARY, s. r. o., so sídlom Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102414252/2023 zo dňa 25.09.2023,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Rimavská Sobota (ďalej len ako „správny orgán prvého
stupňa“ alebo „správca dane“) rozhodnutím číslo 101373548/2023 zo dňa 26.05.2023 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“)
vyrubil daňovému subjektu – HYSTER Slovakia s.r.o., so sídlom Buzulucká 3, 960 01 Zvolen, IČO:

47 582 278 (ďalej len „daňový subjekt“ alebo „žalobca“) rozdiel dane v sume 16.940,00 Eur na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2020. Podľa výroku rozhodnutia správcu dane:
1. Daň vyrubená podaným daňovým priznaním doručeným dňa 25.01.2021 – 66.075,41 Eur,
2. Daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní – 83.015,41 Eur,
3. Rozdiel dane v sume 16.940,00 Eur.
Podľa odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vykonal správca dane u daňového subjektu. v zmysle §
46ods.1Daňovéhoporiadkudaňovúkontroludanezpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobiedecember

2020. O výsledku vykonanej daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 101264325/2022 zo
dňa 06.05.2022, ktorého súčasťou bola aj výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole.
Protokol bol daňovému subjektu doručený dňa 06.05.2022, čím bola daňová kontrola ukončená.
Dňom nasledujúcim po doručení protokolu s výzvou začalo v súlade s § 68 Daňového poriadku
vyrubovacie konanie. Vo výzve správca dane poučil daňový subjekt o možnosti podať písomné
vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré
nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly, a to najneskôr do 30 pracovných dní odo dňa doručenia

výzvy v zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku. Daňový subjekt sa k zisteniam uvedeným v protokole
vyjadril elektronickými podaniami doručenými správcovi dane dňa 17.06.2022, evidovanými pod číslami
608704645/2022 a 608693806/2022, ktorými predložil vyjadrenie k zisteniam z daňovej kontroly.
Na základe návrhov a tvrdení daňového subjektu uvedených v týchto podaniach správca dane vovyrubovacom konaní vykonal ďalšie procesné úkony smerujúce k prevereniu skutkového stavu, ktoré
následne zohľadnil v rámci pokračovania vyrubovacieho konania.
Z predložených dokladov k výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

december 2020 správca dane zistil, že daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil
právonaodpočítaniedanezpridanejhodnotyzviacerýchfaktúrvystavenýchvmenespoločnostiGarmia
s.r.o. (od 17.04.2021 A Bollt s.r.o.), Tallerova 4, Bratislava - Staré Mesto, IČ DPH: A. (ďalej len „Garmia
s.r.o.“ alebo „dodávateľ“):
- Faktúra č. 2020120401, interné číslo 111/200567, dátum dodania 04.12.2020, predmet fakturácie: Na

základe zmluvy o sprostredkovaní č. 1672020. Provízia na základe uzavretého obchodného kontraktu s
klientom Steelcon a. s., a predmetom ktorého sú obchodné prípady č.: 2 ks HYSTER H3.5FT LPG, 1 ks
HYSTER H8.0FTS D, 1 ks HYSTER H16XD-12; základ dane 31.652,00 Eur, DPH 20% 6.330,40 Eur;
- Faktúra č. 2020121101, interné číslo 111/200568, dátum dodania 31.12.2020, predmet fakturácie: Na
základe zmluvy o sprostredkovaní č. 1712020. Provízia na základe uzavretého obchodného kontraktu s
klientom Západoslovenská distribučná a. s., a predmetom ktorého sú obchodné prípady č.: 4 ks H5.0FT

D; základ dane 20 048,00 Eur, DPH 20% 4.009,60 Eur.
-Faktúrač.2020111201,internéčíslo105/200377,dátumdodania11.12.2020,predmetfakturácie:Stroj:
H8.0FT9-D, VIN: C299E01638S Oprava uchytenia veže, nosnej dosky a prídavného zariadenia, základ
dane v sume 8.860,00 Eur, DPH 20% 1.772,00 Eur;
- Faktúra č. 2020111202, interné číslo 105/200378, dátum dodania 11.12.2020, predmet fakturácie: A.:

B., VIN: D222E02630S, Oprava nábojov zadných kolies, valca riadenia, a uchytenia nápravy, základ
dane v sume 9.200,00 Eur, DPH 20% 1.840,00 Eur;
- Faktúra č. 2020121501, interné číslo 105/200381, dátum dodania 15.12.2020, predmet fakturácie:
Stroj: J1.6XNT MWB, VIN: K160B09850R Oprava tečúcich prevodoviek, základ dane v sume 3.660,00
Eur, DPH 20% 732,00 Eur;

- Faktúra č. 2020121801, interné číslo 105/200382, dátum dodania 18.12.2020, predmet fakturácie:
Stroj:S5.5FTSLPG,VIN:J004V04793S/VER1102752-1RQOpravaprídavnéhozariadenia,základdane
v sume 2.480,00 Eur, DPH 20% 496,00 Eur;
- Faktúra č. 2020121802, interné číslo 105/200383, dátum dodania 18.12.2020, predmet fakturácie: A.:
B., VIN: D222E02630S Kontrola a vyčistenie hydraulického systému, základ dane v sume 8.800,00 Eur,

DPH 20% 1.760,00 Eur.
Správca dane vykonával dokazovanie zamerané na preverenie reálneho uskutočnenia deklarovaných
služieb sprostredkovania a služieb opráv a servisu strojov, z ktorých si daňový subjekt uplatnil právo
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. V nadväznosti na predložené vyjadrenia daňového subjektu a
na výsledky daňovej kontroly správca dane zabezpečoval podklady od tretích osôb a vykonával úkony

smerujúce k objasneniu okolností dodania predmetných plnení. Správca dane zaslal predvolania na
výsluch svedkov osobám, ktoré mali byť zapojené do realizácie deklarovaných plnení. Predvolanie na
výsluch bolo zaslané aj svedkovi C. C., ktorý mal byť v čase vystavenia sporných faktúr konateľom
spoločnosti Garmia s.r.o., zásielka sa však správcovi dane vrátila ako neprevzatá a svedok sa na
výsluch nedostavil. Rovnako bolo zaslané predvolanie na výsluch aj aktuálnemu konateľovi spoločnosti

A Bollt s.r.o. (do 16.04.2021 Garmia s.r.o.) D. E., ktorý sa taktiež na výsluch nedostavil a predvolanie
sa správcovi dane vrátilo ako neprevzaté. Ich výsluch sa správcovi dane nepodarilo zabezpečiť ani
prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií.
Z verejne dostupných zdrojov správca dane zistil, že spoločnosť Steelcon a.s. (uvedená na faktúre
č. 2020120401) neexistuje, a preto vyzval daňový subjekt výzvou zo dňa 17.09.2021 na predloženie

dôkazov preukazujúcich reálne uskutočnenie obchodných prípadov, ktoré mali byť predmetom
uzatvoreného obchodného kontraktu s klientom prípadu Steelcon a.s. Dňa 04.10.2021 (podanie č.
6/10165708/2021) kontrolovaný daňový subjekt predložil odberateľské faktúry č. 201200076 (predmet
fakturácie H3.5FT LPG), č. 201200077 (predmet fakturácie H3.5FT LPG), č. 201200079 (predmet
fakturácie H16XD-12 D), č. 201200097 (predmet fakturácie H8.0FTS D) vystavené pre ČSOB Leasing

a. s. Bratislava, kde v časti Príjemca je uvedená spoločnosť Steelcon Slovakia s.r.o.. Následne správca
dane vyzval spoločnosť Steelcon Slovakia s.r.o. na predloženie dokumentácie súvisiacej s obstaraním
výrobkov značky HYSTER, vrátane informácií o výbere dodávateľa a priebehu obstarávania. Spoločnosť
Steelcon Slovakia s.r.o. doručila správcovi dane leasingové zmluvy a odovzdávacie – preberacie
protokoly k predmetným zariadeniam. V súvislosti so spôsobom výberu dodávateľa spoločnosť Steelcon

Slovakia s.r.o. uviedla, že na obstaraní podieľal bývalý zamestnanec F. G.. Správca dane vykonal
dňa 28.02.2022 výsluch svedka G. F. G., o čom je spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
100385676/2022. Svedok opísal priebeh obstarávania zdvíhacích zariadení značky HYSTER, pričom
uviedol, že požiadavky na stroje boli zo strany spoločnosti Steelcon Slovakia s.r.o. komunikovanéspoločnosti HYSTER Slovakia s.r.o. prostredníctvom e-mailovej komunikácie. Po doručení ponuky zo
strany HYSTER Slovakia s.r.o. sa následne dohadovali zmluvné podmienky, pričom pri rokovaniach sa
zúčastňovali zástupcovia HYSTER Slovakia s.r.o., svedok G. F. G. a zástupca leasingovej spoločnosti

ČSOB Leasing, a.s. Svedok uviedol, že spoločnosť Garmia s.r.o. nepozná a nemal vedomosť o tom,
že by sa táto spoločnosť podieľala na sprostredkovaní alebo zabezpečovaní predmetného obchodného
prípadu.
Ďalšie dokazovanie smerovalo aj k prevereniu okolností uzatvorenia obchodného kontraktu so
spoločnosťou Západoslovenská distribučná, a.s., pričom správca dane vyzval túto spoločnosť

na predloženie zmluvnej dokumentácie a informácií o osobe, ktorá kontrakt dojednala. Správca
dane následne vykonal výsluch svedka G. B. B., o ktorom bola spísaná zápisnica o ústnom
pojednávaní č. 102615497/2021 zo dňa 21.12.2021. Svedok uviedol, že bol zamestnancom spoločnosti
Západoslovenská distribučná, a. s., kde v období od 01.08.2020 do 31.07.2021 vykonával činnosť
strategickéhonákupcu.Vosvojejvýpovediopísalpriebehelektronickejaukcierealizovanejspoločnosťou
Západoslovenská distribučná, a. s., ktorej výsledkom bolo uzatvorenie rámcovej kúpnej zmluvy na

dodávku manipulačných zariadení. Svedok uviedol, že jeho účasť sa týkala výlučne úkonov spojených
s prípravou, realizáciou a vyhodnotením elektronickej aukcie, pričom sa vyjadroval k okolnostiam, ktoré
nastali po vyhlásení súťaže a po jej vyhodnotení. Uviedol, že spoločnosť Garmia s.r.o. sa na tomto
procese nijako nepodieľala a o jej zapojení nemal vedomosť.
Správca dane v rámci dokazovania vyhodnocoval obsah zmlúv o sprostredkovaní uzatvorených medzi

daňovým subjektom a spoločnosťou Garmia s.r.o., pričom zisťoval, či došlo k naplneniu predmetu týchto
zmlúv, teda k vyhľadaniu budúcich klientov pre daňový subjekt. Súčasne preveroval, akým spôsobom
vznikli obchodné vzťahy medzi daňovým subjektom a jeho odberateľmi, ako aj to, či uzatvorenie týchto
obchodov bolo výsledkom sprostredkovateľskej činnosti deklarovanej v zmluvách. V nadväznosti na
preverovanie služieb opráv a servisu strojov správca dane zisťoval, či boli tieto služby reálne vykonané a

kto ich v skutočnosti vykonal. Za týmto účelom vykonal ústne pojednávania so svedkami G. D. H. a I. J.,
ktorých navrhol vypočuť daňový subjekt, pričom sa zaoberal obsahom ich výpovedí, ako aj servisnými
protokolmi a ďalšími dokladmi predloženými daňovým subjektom. Dňa 12.01.2023 bol vykonaný výsluch
svedka G. D. H., ktorý podľa tvrdenia daňového subjektu mal zastupovať spoločnosť Garmia s.r.o. a
ktorý by mohol uviesť konkrétne osoby, ktoré reálne servis vykonali, o ktorom bola spísaná zápisnica o

ústnom pojednávaní. Svedok uviedol, že spoločnosť Garmia s.r.o. pozná sprostredkovane cez osobu,
ktorámunaňuposkytlakontakt,pričomišloojehobývaléhoobchodnéhopartneraK.H..Svedokuviedol,
že spoločnosť Garmia s.r.o. mu neudelila žiadne splnomocnenie na jej zastupovanie a že v jej mene
nevykonával žiadnu činnosť. Podľa jeho vyjadrenia poskytol len informáciu o kontaktoch a o schopnosti
spoločnosti Garmia s.r.o. vykonávať určité servisné a technické práce. Uviedol, že nezabezpečoval

a nevykonával žiadne činnosti v mene spoločnosti Garmia s.r.o. a že išlo o priateľskú službu pre
bývalého obchodného partnera. Svedok uviedol, že nemá detailné informácie o jednotlivých zákazkách,
že komunikoval najmä so spoločnosťou HYSTER Slovakia s.r.o., a že môže potvrdiť, že spoločnosti
HYSTER Slovakia s.r.o. a Garmia s.r.o. spolu vykonávali určité práce, avšak bez znalosti konkrétnych
detailov jednotlivých úkonov.

Správca dane vykonal dňa 12.01.2023 ústne pojednávanie aj so svedkom I. J., zamestnancom
spoločnosti HYSTER Slovakia s.r.o., ktorý pôsobil na pozícii vedúceho servisného oddelenia a
zodpovedal za servisné činnosti, vrátane využívania subdodávateľov, pričom vykonával aj obchodnú
činnosť. Podľa tvrdenia daňového subjektu svedok I. J. zastupoval daňový subjekt pri výkone servisných
činnosti a komunikoval s osobou zastupujúcou dodávateľa Garmia s.r.o. Svedok uviedol, že spolupráca

so spoločnosťou Garmia s.r.o. bola nadviazaná približne v máji až júni 2020 na základe telefonického
kontaktu iniciovaného osobou vystupujúcou za túto spoločnosť, a to z dôvodu nedostatku vlastných
servisných kapacít spoločnosti HYSTER Slovakia s.r.o., najmä v súvislosti s pandemickou situáciou
COVID-19. O plánovanej spolupráci boli informovaní konatelia spoločnosti HYSTER Slovakia s.r.o.,
ktorí s ňou súhlasili, zmluvný vzťah však uzatvorený nebol. Svedok potvrdil, že spoločnosť Garmia

s. r. o. v roku 2020 vykonávala pre spoločnosť HYSTER Slovakia s.r.o. niektoré servisné práce ako
subdodávateľ. V mene spoločnosti Garmia s.r.o. s ním komunikoval G. D. H., ktorého právny vzťah k
spoločnosti Garmia s.r.o. svedok nepoznal a neoveroval. Svedok opísal, že prvú konkrétnu objednávku
servisných prác osobne odovzdal G. D. H., pričom mu poskytol údaje o mieste výkonu, type stroja,
poruche a rozsahu prác. Servisné práce sa realizovali v priestoroch daňového subjektu alebo u jeho

zákazníkov, po akceptovaní cenovej ponuky bola vystavená objednávka s termínom realizácie. Opravy
boli vykonávané buď priamo u zákazníka, alebo v dielni subdodávateľa. Svedok uviedol, že nevie
identifikovať konkrétne fyzické osoby vykonávajúce servisné práce a pri reklamáciách komunikoval s
dodávateľom ako subjektom. Servisné protokoly vystavoval dodávateľ a obsahovali podpis technika,pričom svedok nevedel uviesť, kto práce reálne vykonal. Protokoly podpisoval svedok ako zodpovedná
osoba za spoločnosť HYSTER Slovakia s.r.o. na základe informácie o funkčnosti stroja a ukončení
opravy.

Správca dane zároveň zisťoval, či existuje preukázateľná evidencia o zásahoch na predmetných
zariadeniach a či je možné identifikovať osoby, ktoré mali tieto práce vykonať. Správca dane ďalej
prostredníctvom žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií požiadal príslušné orgány o súčinnosť pri
preverovaní osôb C. C. a D. E., ako aj o získanie účtovnej dokumentácie spoločnosti Garmia s.r.o.
Výsledky týchto žiadostí boli správcovi dane doručené v priebehu roku 2022, pričom z nich vyplynulo,

že sa nepodarilo získať účtovné doklady spoločnosti Garmia s.r.o. ani potvrdiť skutočné uskutočnenie
deklarovaných plnení. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vyplýva, že správca dane nevyhovel
návrhu daňového subjektu na vykonanie výsluchu L. M., ktorý mal podľa tvrdení daňového subjektu
sprostredkovať prvotný kontakt medzi spoločnosťou Garmia s.r.o. a daňovým subjektom. Správca dane
uviedol, že výsluch tejto osoby nepovažoval za potrebný, keďže podľa jeho názoru by nebolo možné
prostredníctvom jeho výpovede objasniť uskutočnenie konkrétnych plnení. Správca dane neuskutočnil

ani výsluch D. C., zástupcu spoločnosti Rail Cargo Operator – CSKD s.r.o., ktorý mal podľa tvrdení
daňového subjektu disponovať informáciami o vykonaní servisných zásahov na predmetných strojoch.
Správca dane uviedol, že informácie poskytnuté uvedenou spoločnosťou mu boli doručené písomne na
základe jeho výzvy a výsluch tejto osoby nepovažoval za nevyhnutný.
Na základe vykonaného dokazovania správca dane vyhodnocoval jednotlivé zistenia vo vzájomných

súvislostiach, pričom prihliadal na predložené zmluvy, faktúry, servisné protokoly, svedecké výpovede,
ako aj na výsledky miestneho a medzinárodného zisťovania. Po vyhodnotení skutkového stavu správca
dane dospel k záveru, že daňovému subjektu nebola dodaná služba sprostredkovania definovaná
v Zmluve o sprostredkovaní, za ktorú bola spornými faktúrami fakturovaná provízia. V dôsledku
uvedeného nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej

hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) a následne nevzniklo ani právo na
odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 citovaného zákona. Ohľadom služieb servisu/opráv správca dane
dospelkzáveru,žedaňovémusubjektupredmetnéslužbynedodaldodávateľuvedenýnafaktúre,aleich
dodal iný neidentifikovaný dodávateľ, v dôsledku čoho správca dane nemal dostatok údajov potrebných
na overenie, či skutočný dodávateľ mal v čase dodania postavenie platiteľa dane. Nakoľko preverovaním

nebolo preukázané, že skutočným dodávateľom bola osoba v postavení platiteľa, daňový subjekt sa
dopustil nesplnenia hmotnoprávnej podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane ustanovenej
v § 49 ods. 2 ods. písm. a) zákona o DPH, v dôsledku čoho nemožno priznať uplatnené odpočítanie
dane. Uvedené závery o uplatnenom práve na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zo sporných faktúr
následne správca dane premietol do rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní, ktorým daňovému

subjektu vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2020.

2. Žalovaný rozhodnutím č. 102414252/2023 zo dňa 25.09.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)
na odvolanie žalobcu prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v úvode rozhodnutia uviedol, že
vzhľadom na rozsah odvolania, ktoré obsahovalo viaceré časti označené písmenami A až O, nie

je možné v odôvodnení rozhodnutia reprodukovať všetky argumenty odvolávajúceho sa daňového
subjektu v plnom rozsahu, pričom sa však k jednotlivým námietkam vyjadril vecne a v logickej
nadväznosti na ich obsah.
Z obsahu odvolania vyplýva, že daňový subjekt v zásade namietal nesprávne a nedostatočné zistenie
skutkového stavu, nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci.

Odvolávajúci sa daňový subjekt namietal, že správca dane vychádzal z predčasných a nepodložených
záverov, keď spochybnil reálnosť deklarovaných zdaniteľných plnení, a to bez toho, aby dostatočne
preveril pravdivosť, vierohodnosť a úplnosť dôkazov, ktoré daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly a
vyrubovacieho konania predložil. V jednotlivých častiach odvolania daňový subjekt podrobne rozviedol
námietky týkajúce sa priebehu daňovej kontroly, spôsobu vyhodnotenia dôkazov k transakciám

realizovaným so spoločnosťou Garmia s.r.o., ako aj k službám sprostredkovania a servisným službám,
z ktorých si uplatnil nárok na odpočítanie dane. Daňový subjekt opakovane zdôrazňoval, že predmetné
obchodné transakcie mali reálny ekonomický základ, boli uskutočnené v rámci jeho podnikateľskej
činnosti a boli preukázané listinnými dôkazmi, vrátane zmlúv, faktúr, servisných protokolov, ako aj
ďalších súvisiacich dokladov. Odvolávajúci sa daňový subjekt v odvolaní namietal aj rozpor medzi

skutkovými zisteniami správcu dane a právnymi závermi, ktoré z nich vyvodil, pričom poukazoval na to,
že správca dane neuviedol konkrétne porušenia ustanovení zákona o DPH, resp. že zistené skutočnosti
neodôvodňujú záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane podľa § 49 a
§ 51 zákona o DPH. Osobitne daňový subjekt namietal, že správca dane spochybnil existenciu služiebsprostredkovania a servisných služieb bez toho, aby preukázal, že tieto služby neboli dodané, resp.
že by nemohli byť dodané deklarovaným spôsobom. V tejto súvislosti poukazoval aj na to, že správca
dane nevyužil všetky dostupné procesné prostriedky na objasnenie skutkového stavu, najmä pokiaľ ide

o výsluchy osôb, ktoré sa mali na predmetných plneniach podieľať.
Žalovaný prvostupňové rozhodnutie preskúmal v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, v súlade s
§ 74 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, pričom posudzoval, či správca dane v konaní postupoval v súlade so
zákonom,čidostatočnezistilskutkovýstavveciačizvykonanéhodokazovaniavyvodilsprávneskutkové
a právne závery. Žalovaný sumarizoval skutkové zistenia správcu dane, ktoré boli podkladom pre závery

napadnutého rozhodnutia. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane sa v rámci daňovej
kontroly a následného vyrubovacieho konania zameral na preverenie reálnosti zdaniteľných plnení
deklarovaných faktúrami vystavenými spoločnosťou Garmia s.r.o., a to jednak vo vzťahu k službám
sprostredkovania, ako aj k službám opráv a servisu strojov. Správca dane v priebehu dokazovania
vykonal viaceré úkony smerujúce k identifikácii skutočného dodávateľa služieb a k prevereniu obsahu
zmlúv o sprostredkovaní uzatvorených medzi daňovým subjektom a spoločnosťou Garmia s.r.o. V tejto

súvislosti bolo zistené, že daňový subjekt neuskutočňoval priamy predaj tovaru konečným zákazníkom,
ale predaj prebiehal prostredníctvom leasingových spoločností, pričom ako odberateľ bola na faktúrach
uvedená spoločnosť ČSOB Leasing, a.s. Správca dane zaslal predvolania na výsluch viacerým osobám,
ktoré mali mať vzťah k predmetným transakciám. Predvolanie bolo doručené aj osobe C. C., ktorý
bol v čase vystavenia predmetných faktúr konateľom spoločnosti Garmia s.r.o., avšak tento sa na

výsluch nedostavil. Rovnako nebol vykonaný výsluch D. E., aktuálneho konateľa spoločnosti A Bollt
s.r.o., keďže predvolanie sa vrátilo ako neprevzaté. Z verejne dostupných zdrojov správca dane zistil, že
spoločnosť Steelcon a.s. uvedená na jednej zo sporných faktúr neexistuje, a preto vyzval daňový subjekt
na preukázanie reálneho uskutočnenia obchodných prípadov so spoločnosťou Steelcon Slovakia s.r.o.
Správca dane zároveň vyzval túto spoločnosť na predloženie dokumentácie súvisiacej s obstaraním

výrobkov značky HYSTER, vrátane spôsobu výberu dodávateľa a osôb, ktoré sa na obstaraní podieľali.
Zo získaných podkladov vyplynulo, že obstarávanie prebehlo prostredníctvom leasingových zmlúv a
že na procese obstarania sa podieľal bývalý zamestnanec spoločnosti Steelcon Slovakia s.r.o. F.
G., ktorého výsluch bol vykonaný. Pokiaľ ide o obchodný vzťah so spoločnosťou Západoslovenská
distribučná, a.s., správca dane zistil, že predmetný obchodný kontrakt vznikol na základe verejnej

obchodnej súťaže – elektronickej aukcie a nie sprostredkovateľskou činnosťou deklarovanou v zmluve o
sprostredkovaní. Spoločnosť Garmia s.r.o. sa tejto obchodnej súťaže nezúčastnila a nebolo preukázané,
že by vyvíjala akúkoľvek činnosť smerujúcu k uzavretiu obchodného kontraktu v prospech daňového
subjektu. Vo vzťahu k sprostredkovateľským zmluvám správca dane konštatoval, že z vykonaného
dokazovania nevyplýva, že by spoločnosť Garmia s.r.o. pre daňový subjekt aktívne vyhľadala budúcich

klientov, konkrétne spoločnosti Steelcon Slovakia s.r.o. a Západoslovenská distribučná, a.s. Tieto
subjekty mali s daňovým subjektom vzájomnú vedomosť o svojich ekonomických aktivitách a záujem o
kúpu manipulačných zariadení nebol zabezpečený sprostredkovateľskou činnosťou spoločnosti Garmia
s.r.o. Na základe uvedených zistení správca dane dospel k záveru, že nedošlo k naplneniu predmetu
zmlúv o sprostredkovaní a že daňovému subjektu nebola dodaná služba sprostredkovania v zmysle

§ 9 zákona o DPH. V dôsledku absencie dodania služby správca dane konštatoval, že spoločnosti
Garmia s.r.o. nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH a daňový subjekt si
uplatnil právo na odpočítanie dane v rozpore s § 49 ods. 1 zákona o DPH. Správca dane sa
zároveň zaoberal aj faktúrami za opravy a servis strojov vystavenými spoločnosťou Garmia s.r.o. V
rámci preverovania týchto plnení zistil, že daňový subjekt nepredložil žiadnu preukázateľnú evidenciu

o zásahoch na predmetných zariadeniach. Predložené servisné protokoly neobsahovali identifikáciu
osoby, ktorá mala opravy vykonať, ani údaje umožňujúce overiť, že fakturované práce vykonala práve
spoločnosť Garmia s.r.o. Správca dane vykonal aj úkony prostredníctvom medzinárodnej výmeny
informácií s cieľom získať údaje o osobách spojených so spoločnosťou Garmia s.r.o. a preveriť účtovnú
dokumentáciu tejto spoločnosti. Tieto úkony však neviedli k získaniu dôkazov, ktoré by potvrdzovali

uskutočnenie sporných plnení deklarovaných daňovým subjektom. Na základe výpovedí svedkov, najmä
zamestnancov daňového subjektu, správca dane dospel k záveru, že síce došlo k vykonaniu určitých
servisných úkonov, avšak nebolo preukázané, kto tieto úkony vykonal, ani či skutočný dodávateľ mal v
čase dodania postavenie platiteľa dane z pridanej hodnoty. Z uvedeného dôvodu správca dane uzavrel,
že neboli splnené hmotnoprávne podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods.

2 písm. a) zákona o DPH.
K námietkam týkajúcim sa spochybnenia skutkových a právnych záverov správcu dane žalovaný
uviedol, že správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jasne a zrozumiteľne uviedol, ktoré
ustanovenia zákona o DPH považuje za porušené a z akých skutkových zistení tieto závery vyvodil.Podľa žalovaného daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku,
keď nepreukázal, že sporné služby boli dodané tak, ako ich deklaroval v predložených listinných
dôkazoch, čím došlo k porušeniu § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

K námietkam, ktorými daňový subjekt poukazoval na nevyhodnotenie ním navrhnutých dôkazov,
žalovaný uviedol, že daňový subjekt v odvolaní nekonkretizoval, akým spôsobom by navrhované dôkazy
mohli ovplyvniť zistený skutkový stav. Žalovaný konštatoval, že správca dane zabezpečil výsluchy
relevantných osôb, vrátane svedkov G. B. B. a F. G., pričom ich výpovede boli v prvostupňovom
rozhodnutí vyhodnotené. Zároveň bolo uvedené, že daňový subjekt len všeobecne namietal neúplnosť

dokazovania, avšak neoznačil konkrétne dôkazy, ktoré by mali byť opomenuté. Vo vzťahu ku konkrétnym
faktúram odvolací orgán reprodukoval skutkové zistenia správcu dane, najmä pokiaľ ide o faktúru
č. 2020120401, pri ktorej správca dane vyzval spoločnosť Steelcon Slovakia s.r.o. na predloženie
dokumentácie k obstarávaniu predmetných zariadení. Zo získaných informácií vyplynulo, že zmluvné
rokovania prebehli priamo medzi spoločnosťami HYSTER Slovakia s.r.o. a Steelcon Slovakia s.r.o.,
pričom sprostredkovateľská činnosť spoločnosti Garmia s.r.o. nebola preukázaná. Žalovaný v tejto

súvislosti konštatoval, že ani záujem o kúpu tovaru nebol zabezpečený sprostredkovateľskou činnosťou
spoločnosti Garmia s.r.o.
Ohľadom námietok smerujúcich k nepriznaniu práva na odpočítanie dane z faktúr za opravy a servis
strojov, žalovaný uviedol, že správca dane vyhodnotil výpovede svedkov I. J. a G. D. H., ako aj
predložené servisné protokoly. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nebolo možné identifikovať

skutočného dodávateľa servisných služieb a nebolo preukázané, že tento dodávateľ mal v čase dodania
postavenie platiteľa dane. Zalovaný zdôraznil, že skutočnosť, že servisné práce mohli byť vykonané,
sama o sebe nepostačuje na priznanie práva na odpočítanie dane, pokiaľ nie je preukázané, kto tieto
práce vykonal a či išlo o platiteľa dane v zmysle zákona o DPH.
K námietkam týkajúcim sa procesného postupu správcu dane žalovaný uviedol, že daňovému subjektu

bol v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania poskytnutý dostatočný priestor na vyjadrenie
sa ku všetkým zisteniam a na predloženie dôkazov. Zo zápisníc o ústnych pojednávaniach vyplýva, že
daňový subjekt nevzniesol námietky proti ich obsahu a ani v odvolaní nekonkretizoval, v čom mu mal
byť tento procesný priestor odňatý.
Žalovaný sa ďalej vyjadril k námietke absencie hodnotenia dôkazov v protokole o daňovej kontrole a

uviedol, že správca dane v protokole aj v napadnutom rozhodnutí jasne uviedol, ktoré dôkazy vykonal,
ako ich hodnotil a k akým záverom dospel. Podľa odvolacieho orgánu daňový subjekt v tejto časti
odvolania uvádzal len všeobecné tvrdenia bez konkrétneho označenia porušenia právnych predpisov.
V ďalšej časti rozhodnutia žalovaný zdôraznil základné zásady daňového konania podľa § 3 Daňového
poriadku, zásady dokazovania podľa § 24 Daňového poriadku a hmotnoprávne podmienky uplatnenia

práva na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH. Uviedol, že samotná existencia faktúry a jej
zaúčtovanie nepreukazujú reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia a že dôkazné bremeno spočíva na
daňovom subjekte, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie dane. Žalovaný poukázal aj na relevantnú
judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, najmä rozsudok vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie, z
ktoréhovyplýva,žeakniejemožnéidentifikovaťskutočnéhododávateľaplneniaaoveriťjehopostavenie

platiteľa dane, nemožno priznať právo na odpočítanie dane. Zároveň uviedol, že v posudzovanom
prípade nie je možné aplikovať závery rozsudku C-610/19 Vikingo, keďže v danom prípade neboli
spochybnení subdodávatelia.
Na základe vykonaného preskúmania žalovaný dospel k záveru, že daňový subjekt nepreukázal
splnenie hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane, keďže neidentifikoval

skutočného dodávateľa služieb a nepreukázal jeho postavenie platiteľa dane. Žalovaný zároveň
konštatoval, že správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku a zákona o DPH,
vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a svoje závery náležite odôvodnil. Z uvedených dôvodov
žalovaný považoval všetky námietky uplatnené v odvolaní za nedôvodné a rozhodol tak, že napadnuté
rozhodnutie správcu dane potvrdil.

Konanie pred správnym súdom

3. Včas podanou všeobecnou správnou žalobou zo dňa 27.11.2023 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového

rozhodnutia správcu dane. Z rozsiahlo koncipovanej žalobe správny súd vyabstrahoval nasledujúce
žalobné body.
Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, keďže trpí nedostatkom
riadneho a presvedčivého odôvodnenia. Tvrdil, že žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutianevysporiadal s podstatnými a konkrétnymi odvolacími námietkami, resp. reagoval na ne iba
formalistickým a všeobecným spôsobom, ktorý nenapĺňa zákonné požiadavky na odôvodnenie
rozhodnutia. (prvý žalobný bod) Žalobca poukázal aj na nedostatky odôvodnenia prvostupňového

rozhodnutia správcu dane, ktoré sa prejavujú kumulatívne s nedostatkami žalovaného rozhodnutia.
Žalobca v tomto smere uviedol, že v daňovom konaní sa odvolací orgán musí v odôvodnení rozhodnutia
o odvolaní vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní. Žalobca poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžfk/5/2020 zo dňa 08.07.2020, z ktorého podľa neho
vyplýva, že správny orgán je viazaný povinnosťou rozhodnutie patrične a vyčerpávajúcim spôsobom

odôvodniť tak, aby žiadna zásadná otázka nezostala nezodpovedaná. V nadväznosti na to žalobca
odkázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 290/2015 zo dňa 07.10.2015,
z ktorého vyplýva, že za arbitrárne zaoberanie sa argumentmi možno označiť všeobecné konštatovanie
súdu, že argumenty účastníka konania sú nesprávne alebo irelevantné, teda čím dôkladnejšia
a podrobnejšia je argumentácia účastníka konania, tým dôkladnejšia musí byť aj argumentácia súdu,
ktorou predložené argumenty spochybňuje alebo vyvracia. V nadväznosti na citovanú judikatúru

žalobca zdôraznil, že daňový orgán musí opis dôkazov a ich hodnotenie nielen uviesť, ale musí
ho aj logicky prevziať so závermi, ku ktorým dospel, aby súd mohol preskúmať správnosť postupu
správneho orgánu. Žalobca zdôraznil, že zákonným podkladom odôvodnenia rozhodnutia je povinnosť
ustanovená v § 63 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého sa v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu,

aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutie tieto zákonné kritériá nespĺňa, keďže žalovaný neidentifikoval,
nezhodnotil a nevyvrátil viaceré zásadné námietky z odvolania. Žalobca uviedol, že v odvolaní zo
dňa 14.07.2023 adresoval žalovanému viacero konkrétnych a vecných námietok, ktoré si vyžadovali
individuálne posúdenie a konkrétnu odpoveď. Žalovaný však podľa žalobcu na väčšinu námietok

neposkytol adekvátnu odpoveď, na iné reagoval iba mechanickým konštatovaním, že sú nepodstatné,
bez udania dôvodov a celkové hodnotenie pozostáva prevažne z mechanického prepisu obsahu
prvostupňového rozhodnutia. Uvedené nedostatky odôvodnenia majú za následok nepreskúmateľnosť
rozhodnutia žalovaného v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku.
Žalobca namietal porušenie procesných práv žalobcu, a to najmä nedodržanie ustanovení § 45 ods. 1

písm. f) v spojení s § 46 ods. 5 Daňového poriadku, tiež v súvislosti so zásadou správy daní, ktorou je
postup správcu dane v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. Nedodržaním spomínaných ustanovení
nemohlo dôjsť ku stavu, kedy by na žalobcu prešlo dôkazné bremeno, a teda správca dane nebol
oprávnený v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní konštatovať nepreukázanie akýchkoľvek
skutočností zo strany žalobcu. (druhý žalobný bod). V dôsledku toho žalobca nemal reálnu možnosť

reagovať na prípadné nejasnosti, doplniť tvrdenia alebo opraviť údaje, ktoré správca dane považoval
za nepravdivé. Žalobca zdôraznil, že správca dane počas celej daňovej kontroly neoboznámil žalobcu
so zistenými skutočnosťami a vzniknutými pochybnosťami a nedal mu tak možnosť sa k ním vyjadriť,
najmä aby neúplné údaje doplnil. Žalobca mal za to, že ani jedno z dvoch ústnych pojednávaní, prvé
s priebehom zaznamenaným zápisnicou č. 100638051/2022 zo dňa 30.03.2022 a druhé zápisnicou

č. 100854735/2022 zo dňa 12.04.2022, nemalo charakter zákonného oboznámenia podľa § 46 ods.
5 Daňového poriadku. Správca dane žalobcu nevyzval, aby vysvetlil nejasnosti či doplnil tvrdenia.
Rovnako mu neoznámil, v čom považuje jeho doklady alebo údaje za nedostatočné. K žiadnemu
ďalšiemu úkonu voči daňovému subjektu do doručenia protokolu z daňovej kontroly už nedošlo.
Podľa žalobcu správca dane najprv musí daňovému subjektu oznámiť konkrétne pochybnosti, ktoré

vznikli pri hodnotení zistených skutočností, a až v nadväznosti na to vzniká daňovému subjektu
povinnosť preukázať svoje tvrdenia. Žalobca uviedol, že toto prepojenie vyplýva aj z judikatúry
Najvyššieho správneho súdu SR (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1 Sžfk 10/2020 zo dňa 24.02.2022), podľa ktorého oznámenie pochybností musí byť dostatočne
konkrétne, pochybnosti musia byť oznámené počas daňovej kontroly, nie až v protokole, správca dane

musí pochybnosti aj odôvodniť, aby bolo zrejmé, prečo vznikli, len konkrétne a odôvodnené pochybnosti
môžu viesť k preneseniu dôkazného bremena. Žalobca namietal, že správca dane prvýkrát prezentoval
pochybnosti až v protokole o daňovej kontrole, pričom protokol nemá slúžiť ako náhrada alebo rozšírenie
procesu dokazovania, ale ako jeho sumarizácia. Opierajúc sa o judikatúru Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej povinnosť podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku musí správca

dane splniť do okamihu ukončenia daňovej kontroly a nie až pri prerokovaní obsahu z nej, ak sa
tak nestane, k prenosu dôkazného bremena nedochádza. Žalobca mal za to, že v jeho prípade k
oznamovaniu pochybností vôbec nedošlo, keďže správca dane ani počas ústnych pojednávaní, ani
iným úkonom žalobcu neinformoval, akú konkrétnu skutkovú okolnosť alebo ktorú časť fakturovanéhoplnenia považuje za nepreukázanú alebo nedôveryhodnú. Z tohto dôvodu nemožno podľa žalobcu
považovať protokol o daňovej kontrole za splnenie povinnosti podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku.
Keďže správca dane nezverejnil žiadne pochybnosti počas kontroly, nemohlo dôjsť k vzniku povinnosti

žalobcu preukazovať tvrdenia podľa § 45 ods. 1 písm. f). Dôkazné bremeno tak zostalo na správcovi
dane, pričom správca dane podľa žalobcu nebol oprávnený vyvodzovať z domnelej nepreukázanosti
akékoľvek negatívne dôsledky pre žalobcu. Žalobca tvrdil, že v dôsledku neoznámenia pochybností mu
bolo fakticky znemožnené pochopiť, v čom správca dane vidí problém, reagovať na výhrady správcu
dane, vysvetliť konkrétne údaje, doplniť dôkazy alebo odstrániť nezrovnalosti. Podľa žalobcu tak správca

danepostupovalvrozporesozásadamisprávnehokonaniaajehopostuppredstavujezásahdoprávana
spravodlivé konanie. Z tohto dôvodu žalobca namietal, že postup správcu dane je zaťažený podstatnou
vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť protokolu aj následného rozhodnutia, a ktorá je spôsobilá viesť k
ich zrušeniu pre porušenie procesných práv žalobcu.
Žalobca namietal, že správca dane v následnom vyrubovacom konaní porušil povinnosti vyplývajúce
z § 68 ods. 3 Daňového poriadku, keď neprerokoval výsledky dokazovania, pripomienky a dôkazy

predložené žalobcom po doručení protokolu o daňovej kontrole, ako i vyjadrenia žalobcu z 08.02.2023
i vyjadrenia žalobcu s ev. č. 60747537/2023 zo dňa 19.05.2023 medzi správcom dane a žalobcom
pred vydaním napadnutého rozhodnutia. (tretí žalobný bod) Správca dane konal v rozpore s princípom
kontradiktórnosti a zásadou riadnej súčinnosti podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, a tak zaťažil konanie
podstatnou procesnou vadou majúcou vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Žalobca poukázal na to, že

z § 68 ods. 3 Daňového poriadku vyplýva povinnosť správcu dane prerokovať s daňovým subjektom
pripomienky predložené k protokolu o daňovej kontrole, dôkazy predložené daňovým subjektom,
vyjadrenia k zisteniam uvedeným v protokole, ako aj akékoľvek ďalšie stanoviská, ktoré súvisia so
zisteniami správcu dane. Správca dane je povinný buď uskutočniť prerokovanie pripomienok a dôkazov
ústne, alebo, ak daňový subjekt nevyužije možnosť osobnej účasti, vykonať ich prerokovanie iným

preukázateľným spôsobom. Prerokovanie musí prebehnúť pred vydaním rozhodnutia, inak dochádza
k porušeniu zásady vypočutia a k podstatnej vade konania. Podľa žalobcu prerokovanie pripomienok
sa má uskutočniť najskôr po doručení pripomienok a pred vydaním rozhodnutia, pričom túto povinnosť
nie je možné obísť jednostranným prezentovaním záverov zo strany správcu dane. Podľa žalobcu je z
obsahu spisu zrejmé, že všetky úkony správcu dane po 31.01.2023 smerujúce k doplneniu dokazovania

(miestne zisťovanie 04.04.2023, výzvy z 27.04.2023 a ich následné vyhodnotenie) boli vykonané bez
toho, aby boli so žalobcom prerokované. Správca dane tak podľa žalobcu porušil základný princíp
daňového konania, podľa ktorého nesmie daňovému subjektu odňať možnosť uplatniť procesné práva.
Žalobcanamietal,žesprávcadanesanaústnompojednávanídňa31.01.2023obmedzilnajednostranné
predostretie vyše tridsať stranového textu obsahujúceho jeho vlastné závery, ku ktorým údajne dospel už

v daňovej kontrole. Žalobca tvrdil, že podstatou tohto prerokovania bolo postavenie daňového subjektu
pred hotovú vec, bez toho, aby bolo umožnené reagovať na jednotlivé skutkové zistenia či pochybnosti.
Takýto postup je v rozpore s § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ktoré predpokladá skutočnú interakciu
medzi správcom dane a daňovým subjektom, nie jednostrannú prezentáciu rozpracovaných záverov
bez možnosti protinávrhov alebo obhajoby. Ďalej žalobca poznamenal, že ustanovenie § 68 ods. 3

Daňového poriadku nijako nevylučuje, aby správca dane na ústnom pojednávaní, ktorého predmetom
má byť prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom, poskytol na žiadosť
daňovému subjektu primeranú lehotu na vyjadrenie, osobitne ak má sám správca dane niekoľko týždňov
na to, aby si obsah svojich stanovísk vopred pripravil a taktiež, že z ustanovenia § 68 ods. 3 Daňového
poriadkuvôbecnevyplýva,žeprerokovaniepripomienokadôkazovpredloženýmdaňovýmsubjektomsa

smie vykonať iba raz. Žalobca uzatvára, že takéto prerokovanie s doplneným dokazovaním je osobitne
potrebné najmä v prípadoch, kedy po prvom ústnom pojednávaní správca dane ešte vykonával ďalšie
dokazovanie (miestne zisťovanie)
Žalobca namietal, že žalovaný v odvolacom rozhodnutí formuloval nové, predtým vôbec neuvádzané
a vecne neodôvodnené závery, ktoré podstatným spôsobom prekračujú rámec skutkových zistení

uvedených v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane (štvrtý žalobný bod). Ide najmä o závery
žalovaného o tom, že žiadna jednotlivá obchodná transakcia nedosiahla zákonný obrat podľa § 4
ods. 1 zákona o DPH, nie je možné identifikovať, či predmetné plnenia dodal jeden alebo viacerí
dodávatelia, nie je vylúčené, že dodanie bolo realizované aj viacerými dodávateľmi, nie je podstatná
suma uvedená na faktúre pre aplikáciu rozsudku Súdneho dvora EÚ C-154/20 KemwaterProChemie,

dodávateľ plnenia nemusel byť nevyhnutne platiteľom DPH. Žalobca poukázal na to, že správca dane v
prvostupňovom rozhodnutí nevyslovil žiadnu pochybnosť ani o tom, akú výšku mali fakturované plnenia
z jednotlivých faktúr Garmia, s.r.o., či dosahovali obrat podľa § 4 zákona o DPH, ani o tom, koľko
potenciálnych dodávateľov mohlo dodávky realizovať. Správca dane sa nezaoberal ani otázkou identitydodávateľov či počtu zapojených subjektov. Naopak, správca dane podľa žalobcu vychádzal z toho, že
služby boli dodané práve deklarovaným dodávateľom, avšak spochybnil len ich preukázanie. Žalobca
mal za to, že žalovaný až v odvolacom rozhodnutí prvýkrát rozvinul hypotézu, že predmetné plnenie

mohli dodávať neidentifikovaní alebo viacerí dodávatelia, čo je nová argumentácia, ktorá nebola počas
daňovej kontroly vôbec otvorená. Žalobca zdôraznil, že mu nebolo umožnené sa k týmto pochybnostiam
vyjadriť v procese pred vydaním rozhodnutia, čo zakladá porušenie kontradiktórnosti. Žalobca namietal,
žežalovanývnapadnutomrozhodnutíneuvádza,nazákladeakýchkonkrétnychdôkazovalebookolností
dospel k záveru, že služby mohol dodať aj iný subjekt (resp. viacerí), koľko dodávateľov pripadá do

úvahy, aké skutkové zistenia tento záver podporujú, v čom spočíva nepreukázanosť identity dodávateľa,
ani ako sa jeho záver premieta do posúdenia podmienok odpočtu DPH. Podľa žalobcu žalovaný
len uvádza domnienky, ktoré však nie sú podložené žiadnym konkrétnym skutkovým zisťovaním ani
dôkazom. Žalobca mal za to, že takýto postup je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej
republiky (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 z 12.10.2022), podľa
ktorej správne orgány musia svoje pochybnosti a skutkové závery preukázateľne odôvodniť, nestačí

iba jednoduché a nepodložené tvrdenie správcu dane. Žalobca namietal, že žalovaný nepreukázal
existenciu iného dodávateľa, ani nepreukázal, že objem služieb prekročil hranicu obratu u konkrétneho
subjektu. Tvrdenie žalovaného, že služby mohli poskytovať viacerí neidentifikovaní dodávatelia, je podľa
žalobcu nielen nedokázané, ale aj odporuje skutkovým okolnostiam prípadu. Fakturované služby mali
jednotný obsah, boli poskytované v krátkom časovom slede, súviseli s opravami strojov žalobcu a

žalobca objednával všetky plnenia výlučne od jednej spoločnosti. Žalobca tvrdí, že nič nenasvedčuje
tomu, že by plnenia mali poskytovať ďalšie subjekty. Podľa žalobcu ide o hypotézu žalovaného bez
opory v spisovom materiáli.
Žalobca namietal nedostatočné a nesprávne zistenie skutkového stavu v danej veci, ktorý bol navyše zo
strany orgánov finančnej správy vyhodnotený účelovo v neprospech žalobcu. Hoci žalobca predkladal

v konaní rozsiahle a podrobné vyjadrenia k priebehu a skutkovým okolnostiam jednotlivých obchodných
transakcií medzi žalobcom a spoločnosťou Garmia s.r.o., správca dane sa týmito okolnosťami ani
s nadväzujúcimi dôkaznými návrhmi žalobcu nevysporiadal a tieto náležite nevyhodnotil (piaty žalobný
bod). Žalobca namietal, že skutkový stav v prejednávanej veci nebol správcom dane zistený dostatočne,
správne ani objektívnym spôsobom, pričom výsledné hodnotenie dôkazov a formulované skutkové

závery boli podľa neho vyvodené jednostranne a účelovo v jeho neprospech. Žalobca zdôraznil,
že v priebehu celého daňového konania, v pripomienkach k protokolu, ako aj v odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu, podrobne opísal skutkový stav týkajúci sa jednotlivých obchodných
vzťahov so spoločnosťou Garmia s.r.o., vrátane identifikácie osôb, priebehu komunikácie, jednotlivých
krokov obstarávania aj poskytnutia služieb. Podľa žalobcu správca dane s týmito skutkovými tvrdeniami

nepracoval dostatočne dôsledne a neuskutočnil žiadne doplňujúce dokazovanie, ktoré by mohlo
odstrániť ním deklarované pochybnosti. Žalobca zdôraznil, že správca dane sa nevysporiadal ani s jeho
dôkaznými návrhmi, hoci išlo o návrhy, ktoré boli podľa neho spôsobilé významne objasniť skutkový stav
aodstrániťpochybnostisprávcudane.Žalobcauviedol,žesprávcadanenapriekopakovanýmpodnetom
odmietol vypočuť kľúčové osoby, a to najmä osoby, ktoré vystupovali za spoločnosť Garmia s.r.o., resp.

ktoré mali informácie o priebehu sprostredkovania aj o poskytovaní servisných služieb. Nevykonanie
týchto dôkazov považoval žalobca za zásadné procesné pochybenie, keďže správca dane následne
svoj záver o nepreukázaní plnení oprel práve o absenciu týchto informácií.
Osobitne vo vzťahu k službe sprostredkovania zdanenej faktúrou Garmia s.r.o. č. 2020120401 (týkajúcej
sa obchodného prípadu so spoločnosťou Steelcon Slovakia s.r.o.) žalobca opakovane zdôraznil, že

správca dane vykonal nesprávne hodnotenie dôkazov, najmä výpovede osoby F. G.. Podľa žalobcu
zo žiadnej časti výpovede tohto svedka nevyplýva, že by bol účastný pri sprostredkovaní uvedeného
obchodu. Svedok podľa žalobcu popísal až následnú fázu, ktorou je proces obstarávania strojov zo
stranySteelconSlovakias.r.o.,atedaúkony,ktorénastaliažpotom,čosaodberateľrozhodolodžalobcu
stroje kúpiť. Žalobca uviedol, že táto fáza nemá so sprostredkovateľskou činnosťou nič spoločné, a

pretojusprávcadanenesprávneinterpretovalakookolnosťspochybňujúcuexistenciusprostredkovania.
Z komunikácie so Steelcon Slovakia s.r.o. podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že táto spoločnosť
uskutočňovala obstarávacie úkony až po tom, čo bolo sprostredkovanie ukončené. Žalobca poukázal na
to, že správca dane sa sústredil na čiastkové informácie, ktoré mu vyhovovali, pričom ostatné relevantné
skutkové okolnosti ignoroval.

Žalobca ďalej namietal, že správca dane pri zisťovaní skutkového stavu postupoval selektívne, keď
časť dôkazov úplne opomenul, resp. ich nehodnotil spôsobom, podľa ktorého je správca dane povinný
dbať na to, aby skutočnosti rozhodné pre správu daní boli zistené čo najúplnejšie, pričom nie je
viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Žalobca zdôraznil, že práve táto povinnosť bola v jeho veciporušená, keďže správca dane sa zameral len na dôkazy, ktoré podporovali jeho pochybnosti, avšak
nevykonal dôkazy navrhované žalobcom, hoci išlo o dôkazy kľúčové pre objasnenie skutkového stavu.
V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsiahlu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorú

orgány finančnej správy v jeho prípade nerešpektovali. Žalobca citoval najmä právne závery uvedené
v odôvodneniu rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 23/2016 zo dňa 26.01.2017 a v bode
27 rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf 22/2016 zo dňa 26.04.2018, podľa ktorých nemožno
objasnenie skutkového stavu a odstránenie pochybností presunúť len na daňový subjekt, ale je to
správca dane, kto je povinný aktívne využiť prostriedky dostupné na objasnenie rozhodujúcich okolností

pre posúdenie toho-ktorého výdavku.
Žalobca zdôraznil, že správca dane nevyužil dostupné prostriedky dokazovania. Osobitne poukázal na
to, že správca dane odmietol overiť ako spoločnosť Garmia, s.r.o. deklarovala predmetné plnenia vo
svojich daňových priznaniach a kontrolných výkazoch za október 2020 a či prijala úhrady za fakturované
služby na svoj bankový účet. Správca dane síce uviedol, že deklarovanie plnenia v kontrolnom výkaze
nie je podmienkou odpočítania dane, avšak žalobca mal za to, že ide napriek tomu o relevantný dôkaz,

ktorý môže potvrdiť totožnosť dodávateľa a reálnosť plnenia, a navyše ide o dôkazy, ktoré si správca
dane v iných konaniach vyžaduje. Napriek tomu v tomto prípade odmietol tieto dôkazy vykonať, čím
podľa žalobcu vytvoril nedostatočný skutkový základ pre rozhodnutie. Žalobca preto tvrdil, že bez
vykonania uvedených dôkazov nemožno skutkový stav považovať za dostatočne zistený.
ŽalobcaosobitnezdôraznilajnesprávnehodnotenievýpovedesvedkaF.G..Správcadanejehovýpoveď

interpretoval spôsobom, ktorý nebol odôvodnený obsahom zápisnice o ústnom pojednávaní. Podľa
žalobcu svedok uviedol, že tam už nebol zamestnaný, keďže spoločnosť Steelcon Slovakia, s.r.o., s
ním okamžite skončila pracovný pomer ku dňu 31.10.2020, teda ešte pred kontrolovaným obdobím.
Žalobca namietal, že táto skutočnosť mala byť pri hodnotení jeho výpovede zohľadnená, keďže z nej
jednoznačne vyplýva, že uvedený svedok nemal priamu vedomosť o priebehu realizácie servisných

služieb v rozhodnom období. Napriek tomu správca dane jeho výpoveď považoval za kľúčový dôkaz, na
ktorom založil pochybnosti o deklarovaných plneniach.
Ďalej žalobca poukázal na neobjektívne vyhodnotenie vzťahu G. D. H. k spoločnosti Garmia, s.r.o.
Orgány finančnej správy uviedli, že menovaný nebol v žiadnom vzťahu k uvedenej spoločnosti, čo však
podľa žalobcu nie je pravdivé. Žalobca upozornil, že zo samotnej výpovede menovaného vyplýva iba

to, že nemal splnomocnenie konať za spoločnosť, čo však nevylučuje možnosť jeho poverenia v zmysle
§ 15 Obchodného zákonníka. Túto možnosť potvrdzuje aj výpoveď svedka I. J., ktorý detailne popísal
realizovanéservisnéúkony.Vtejtosituáciižalobcapovažujetvrdeniesprávcudaneoneexistenciivzťahu
za účelové a v rozpore s obsahom administratívneho spisu.
Žalobca napokon namietal, že správca dane nevykonal viacero kľúčových dôkazov, ktoré sám navrhol.

Išlo najmä o výsluch osoby D. C., zástupcu spoločnosti Rail Cargo Operator – CSKD s.r.o., kde boli
vykonávané jednotlivé servisné úkony na vozíkoch, ktoré mali byť predmetom plnenia spoločnosti
Garmia, s.r.o. Vzhľadom na to, že uvedená organizačná zložka bola miestom realizácie prác, žalobca
tvrdí, že jej zástupca by mohol poskytnúť priamu výpoveď o realizácii servisných úkonov. Napriek tomu
správca dane tento výsluch nevykonal, a to bez akéhokoľvek vysvetlenia.

Rovnako tak správca dane odmietol vypočuť osoby poverené elektronickou komunikáciou za spoločnosť
Garmia, s.r.o., hoci ich výpoveď by podľa žalobcu mohla objasniť, na základe akých podkladov táto
spoločnosť podávala daňové priznania a kontrolné výkazy, a kto tieto podklady reálne zabezpečoval.
Žalobca považoval odmietnutie tohto dôkazu za zásadné procesné pochybenie, keďže správca dane
zároveň tvrdil, že nemal dostatok informácií o činnosti spoločnosti Garmia, s.r.o.

Za obzvlášť významný žalobca označuje aj neuskutočnený výsluch bývalého konateľa spoločnosti
Steelcon Slovakia, s.r.o., Henrika Ingemana Sorensena. Žalobca poukázal na to, že menovaný sa
zúčastňoval rokovaní o zmluve, za ktorej sprostredkovanie bola vystavená faktúra spoločnosti Garmia,
s.r.o. č. 2020120401, čo vyplýva nielen z e-mailovej komunikácie predloženej správcovi dane dňa
12.04.2022, ale aj z výpovede svedka F. G.. Správca dane však tento dôkaz nevykonal, čím podľa

žalobcu znemožnil objasniť kľúčovú otázku, či spoločnosť Garmia, s.r.o., sa vlastnou činnosťou na
uzatvorení predmetného kontraktu podieľala.
Žalobca ďalej namietal, že správca dane zásadne nesprávne smeroval svoju dôkaznú výzvu voči
žalobcovi, keď po ňom požadoval preukazovanie skutočností, ktoré sa netýkajú jeho vlastnej daňovej
povinnosti, ale povinnosti iného subjektu, konkrétne spoločnosti Garmia, s.r.o. Žalobca zdôraznil, že

takýto postup je v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej nemožno
od daňového subjektu vyžadovať dôkazy smerujúce k preukazovaniu toho, ako a či jeho dodávateľ splnil
svoje vlastné daňové povinnosti. Žalobca mal za to, že z vykonaného dokazovania nevyplývajú také
skutkové zistenia, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť tvrdenia o dodaní fakturovaných služieb spoločnosťouGarmia, s.r.o. Naopak, viaceré závery správcu dane a žalovaného sú založené buď na domnienkach,
alebo na tvrdeniach v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Žalobca preto považoval skutkové
zistenia orgánov finančnej správy za neúplné, nepresvedčivé a vykazujúce znaky účelovosti. Žalobca

zdôraznil, že orgány finančnej správy nekonali v súlade s povinnosťou starostlivého a objektívneho
zisťovania skutkového stavu.
Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza nielen z nedostatočne a nesprávne
zisteného skutkového stavu, ale aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu toto
nesprávne právne posúdenie úzko súvisí so skôr namietaným nesprávnym vyhodnotením dôkazného

bremena. (šiesty žalobný bod)
Žalobca v konaní preukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení, a to ako pri dodaní služieb
servisu strojov, tak aj pri iných fakturovaných plneniach, pričom správca dane podľa neho nepreukázal
opak, ani nepreukázal existenciu prvkov nasvedčujúcich fiktívnosti týchto plnení. Žalobca zdôraznil, že
predložil všetky dôkazy, ktoré mal reálne k dispozícii, a správca dane ich podľa jeho názoru neobjektívne
vyhodnotil, resp. neochotne dopĺňal dokazovanie, hoci ho na to nič nelimitovalo (výsluchy svedkov,

preverenie kontrolných výkazov, bankových operácií či účtovníctva dodávateľov).
Žalobca svoju argumentáciu opiera o ustálenú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, najmä
rozsudky C-154/20 Kemwater ProChemie, C-610/19 Vikingo Fővállalkozó, C-459/17 a C-460/17 SGI
a Valériane SNC, z ktorých podľa neho jednoznačne vyplýva, že identita dodávateľa je podmienkou
formálnou, nie hmotnoprávnou, a že odopretie práva na odpočítanie dane prichádza do úvahy len

v prípade, ak správca dane preukáže nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, prípadne ak daňový
subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa transakcia podieľa na daňovom podvode. V tomto smere
správca dane nepreukázal žiadnu objektívnu skutočnosť nasvedčujúcu tomu, že by žalobca participoval
na podvode alebo že by vedel či mohol vedieť o prípadných pochybeniach v rámci obchodného reťazca.
Žalobca ďalej poukázal na relevantnú judikatúru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky,

najmä rozhodnutia sp. zn. 5 Sžfk 17/2020 zo dňa 28.06.2022, 10 Sžfk44/2019 zo dňa 24.11.2019, ako aj
narozhodnutiasenátuNajvyššiehosprávnehosúduČeskejrepubliky1Afs334/2017zodňa23.03.2022,
ktoré potvrdzujú, že pri tvrdenej neexistencii alebo fiktívnosti plnenia nesie dôkazné bremeno správca
dane, a to preukázaním konkrétnych zistení odôvodňujúcich pochybnosti. Žalobca v tejto súvislosti
uviedol, že správca dane nepreukázal ani to, že osoba, ktorá mala plnenie dodať, nebola zdaniteľnou

osobou alebo nebola platiteľom DPH v rozhodnom období, pričom podľa žalobcu vyšlo z vykonaného
dokazovania naopak najavo, že označený dodávateľ mal v relevantnom období status platiteľa DPH.
Podľa žalobcu neprípustne absentuje odôvodnenie správcu dane, ktoré by obsahovalo zistenia o
skutočných dodávateľoch plnení alebo o tom, že žalobca prijal plnenia od iného subjektu, než uviedol.
Správca dane podľa neho iba konštatuje pochybnosti, no nevykonáva dokazovanie smerujúce k

preukázaniureálnehostavuvecí.Žalobcavtejtosúvislostipripomína,žepodľajudikatúrySúdnehodvora
EÚ nemožno odoprieť právo na odpočet dane len z dôvodu, že správca dane nie je schopný identifikovať
skutočného dodávateľa, pokiaľ je preukázané, že plnenie bolo reálne dodané, a pokiaľ správca dane
nepreukáže, že daňový subjekt konal s vedomím alebo prinajmenšom s možnosťou vedieť o podvodnom
konaní.

Žalobca zastával názor, že preukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení, pričom zo strany
žalovaného neboli zistené žiadne skutočnosti nasvedčujúce podvodnému konaniu. Žalobca je
presvedčený, že svoje dôkazné bremeno uniesol v súvislosti s uplatnením práva na odpočítanie
DPH a v dôsledku čoho mu nemalo byť odopreté toto právo. Rozhodnutie žalovaného vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 17.04.2024, ako nedôvodnú navrhol jej
zamietnutie v celom rozsahu. Žalovaný uviedol, že sa v celku stotožnil so skutkovými a právnymi
závermi správcu dane, ktoré bolo predmetom odvolacieho konania. Podľa žalovaného rozhodnutie
správcu dane je zákonné, vychádza z riadne vykonaného dokazovania a zistený skutkový stav poskytuje

dostatočnýrámecpreposúdenieotázkyvznikuprávažalobcunaodpočítaniedane.Žalovanýopakovane
zdôraznil, že v konaní nebolo preukázané reálne dodanie služieb fakturovaných spoločnosťou Garmia
s.r.o., a že správca dane postupoval správne, keď neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane podľa
§ 49 zákona o DPH. V nadväznosti na to žalovaný vysvetlil, že jeho úlohou v odvolacom konaní
bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia správcu dane, a keďže žalobca niektoré skutočnosti podľa

jeho názoru spochybnil len formálne, nebolo nevyhnutné opakovať alebo rozširovať dokazovanie.
Žalovaný podrobne opísal, z akých dôvodov správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie
dane z dvoch skupín faktúr, a to jednak faktúr za sprostredkovateľské služby (faktúry č. 2020120401 a
2020121101), a jednak faktúr za servisné a opravárenské práce (faktúry č. 2020111201, 2020111202,2020121501, 2020121801 a 2020121802). Žalovaný uviedol, že u sprostredkovateľských služieb
nebola zistená žiadna sprostredkovateľská činnosť zo strany deklarovaného dodávateľa Garmia s.r.o. Z
kontrolnýchzistenívyplýva,žeGarmias.r.o.prežalobcunevyhľadalažiadnychklientov,nekomunikovala

s odberateľmi, nezúčastnila sa rokovaní a nijako neprispela k uzatvoreniu obchodov, pričom žalobca
nepreukázal opak. Pokiaľ ide o servisné a opravárenské práce, žalovaný uviedol, že správca dane
vykonal rozsiahle dokazovanie, vrátane preverovania fyzického výkonu prác, výsluchov svedkov,
vyžiadania podkladov a preverovania dodávateľa Garmia s.r.o. Žalovaný uviedol, že z vykonaného
dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by preukázali, že deklarovaný dodávateľ mohol

tieto práce reálne vykonať. Poukázal tiež na to, že neexistuje žiadny preukázateľný doklad, ktorý
by identifikoval osobu vykonávajúcu práce ako osobu konajúcu v mene deklarovaného dodávateľa.
Povinnosťou žalobcu ako platiteľa na odpočítanie dane je preukázať nielen existenciu faktúr, ale aj
skutočné dodanie plnení konkrétnym dodávateľom v postavení platiteľa dane. Žalovaný zdôraznil,
že žalobca síce predložil faktúry, objednávky a servisné protokoly, avšak tieto listinné dôkazy podľa
neho nedokazujú identitu dodávateľa a reálne dodanie plnení. K tvrdeniu žalobcu, že rozhodnutie

žalovaného je nepreskúmateľné, žalovaný uviedol, že ide len o všeobecné tvrdenie bez uvedenia
konkrétnych dôvodov. Podľa žalovaného odvolací orgán nie je povinný reagovať na každé tvrdenie
žalobcu, ktoré nemá relevanciu pre výsledok konania. Žalovaný poukázal na judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva aj na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej je orgán verejnej moci
povinný odpovedať iba na tie argumenty, ktoré sú pre právne posúdenie rozhodujúce. Žalovaný

mal za to, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje všetky dôvody, ktoré boli relevantné pre
potvrdenie rozhodnutia správcu dane, a že žalobca nepreukázal, v čom konkrétne mala spočívať
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný k žalobnej námietke, podľa ktorej správca
dane neoznámil žalobcovi pochybnosti v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku, uviedol, že ide
o tvrdenie, ktoré nie je pravdivé a nezodpovedá obsahu administratívneho spisu. Podľa žalovaného

bol žalobca opakovane, preukázateľne a v súlade so zákonom oboznamovaný so zisteniami správcu
dane počas daňovej kontroly aj počas vyrubovacieho konania. Dňa 30.03.2022 sa uskutočnilo ústne
pojednávanie za prítomnosti zástupcu žalobcu, na ktorom boli podrobne prezentované zistenia týkajúce
sa jednotlivých faktúr, vrátane pochybností o identite dodávateľa a o reálnom poskytnutí deklarovaných
služieb. Následne sa dňa 12.04.2022 konalo ďalšie ústne pojednávanie, na ktorom žalobca reagoval na

prezentované pochybnosti a dopĺňal svoje tvrdenia. Žalovaný uviedol, že počas vyrubovacieho konania
správca dane zaslal žalobcovi výzvu zo dňa 27.04.2023, v ktorej boli opätovne, detailne a explicitne
formulované pochybnosti správcu dane o identite skutočného dodávateľa služieb, o tom, či deklarovaný
dodávateľ je platiteľom dane, ako aj o reálnom vykonaní jednotlivých plnení. Tvrdenie žalobcu, že
by pochybnosti neboli oznámené, žalovaný odmietol, pričom uviedol, že oznámenie pochybností sa

uskutočnilo riadne, včas a spôsobom predpokladaným zákonom. Žalovaný reagoval aj na námietku
žalobcu, podľa ktorej správca dane po prerokovaní protokolu vykonal ďalšie dokazovanie, s ktorého
výsledkami žalobca nebol oboznámený. K tomu žalovaný uviedol, že žalobca v pripomienkach k
protokolu zo dňa 19.05.2023 neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by si vyžadovali opätovné
prerokovanie alebo doplnenie dokazovania. Podľa žalovaného správca dane už počas prerokovania

protokolu so žalobcom prebral všetky relevantné námietky a následná komunikácia nesmerovala k
žiadnym novým zisteniam, ktoré by bolo potrebné osobitne prerokovať podľa § 68 ods. 3 Daňového
poriadku. Žalobca bol v celom rozsahu oboznámený s výsledkami daňovej kontroly prostredníctvom
protokolu a následného ústneho prerokovania, pričom žiadne ďalšie podklady, ktoré by mohli ovplyvniť
rozhodnutie, už neboli vykonané. K zásadnej námietke žalobcu, podľa ktorej žalovaný v odvolacom

konaní prekročil svoje oprávnenia tým, že vo svojom rozhodnutí prvýkrát uviedol hypotézu o tom, že
plnenie mohlo byť dodané viacerými subjektmi, žalovaný uviedol, že táto úvaha nie je novým skutkovým
zistením, ale len logickou súčasťou hodnotenia skutkového stavu. Správca dane už v prvostupňovom
rozhodnutí konštatoval, že deklarovaný dodávateľ Garmia s.r.o. nepreukázal reálne dodanie plnení, a že
žalobca nepreukázal identitu skutočného dodávateľa. Ak podľa žalovaného nebolo možné identifikovať

dodávateľa, potom nie je možné vylúčiť ani to, že plnenie vykonali viaceré osoby, správca dane ich však
nevedel identifikovať. Táto úvaha žalovaného podľa jeho vlastného vyjadrenia nesmeruje k záveru o
existencii viacerých konkrétnych dodávateľov, ale má vysvetliť dôvod, pre ktorý je samotná identifikácia
dodávateľa nejasná a prečo nebol preukázaný základný predpoklad vzniku práva na odpočítanie dane.
Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-154/20 Kemwater,

podľa ktorého príjemca plnenia nesie dôkazné bremeno preukázania, že prijal plnenie od osoby, ktorá
bola v čase dodania platiteľom dane. Ak toto nie je možné preukázať, právo na odpočítanie nevzniká.
Žalovaný uviedol, že jeho záver o možnej existencii viacerých osôb vykonávajúcich práce je len logickým
dôsledkom tohto princípu, nie novým skutkovým záverom, ktorý by odvolací orgán neoprávnene dopĺňal.K tvrdeniu žalobcu, že správca dane neúplne vykonal dokazovanie, podľa žalovaného správca dane
vykonal všetky dôkazy, ktoré mohli mať význam pre preukázanie rozhodujúcich skutočností. Správca
dane sa opakovane pokúšal zabezpečiť výsluch konateľa spoločnosti Garmia s.r.o., Giuseppeho

Guzzardiho, avšak bezvýsledne. Predvolania boli zasielané na adresy, ktoré sa podarilo správcovi dane
zistiť, a následne bola prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií preverovaná aj možnosť jeho
výsluchu v zahraničí. Žalovaný uviedol, že tieto úkony neboli úspešné, pričom nemožnosť vypočuť
konateľa dodávateľa nemožno klásť za vinu daňovým orgánom. Pokiaľ ide o nevykonanie výsluchov
ďalších osôb navrhovaných žalobcom, žalovaný uviedol, že tieto osoby by podľa jeho názoru neboli

spôsobilé preukázať rozhodujúce skutočnosti, teda identitu dodávateľa a reálne poskytnutie plnení
spoločnosťou Garmia s.r.o. Žalovaný tvrdil, že správca dane riadne odôvodnil, prečo nepovažoval tieto
výsluchy za potrebné, a že postupoval v súlade s § 24 daňového poriadku. Žalovaný sa osobitne
vyjadril k výpovedi svedka D. H.. Uviedol, že správca dane túto výpoveď riadne vyhodnotil, avšak dospel
k záveru, že svedok nepotvrdil reálne prepojenie svojich činností na spoločnosť Garmia s.r.o. Podľa
žalovaného svedok nepreukázal, že vykonával servisné práce na základe poverenia od deklarovaného

dodávateľa, ani nepredložil žiadnu komunikáciu či doklad, z ktorého by vyplynulo, že konal v jeho
mene. Správca dane správne konštatoval, že svedok nemal žiadne informácie o objednávkach ani o
fakturácii, čo podľa žalovaného len potvrdzuje, že jeho výpoveď nemá schopnosť preukázať identitu
dodávateľa. Rovnako žalovaný uviedol, že ani ďalšie osoby nevypovedali o tom, kto služby skutočne
dodal, pričom ich výpovede sa týkali iba okolností priebehu vykonania prác, nie identity vykonávateľa.

Žalovaný sa vo svojom vyjadrení osobitne venoval otázke dôkazného bremena, pričom zdôraznil, že
v daňovom konaní nesie daňový subjekt povinnosť preukázať splnenie zákonných podmienok pre
vznik práva na odpočítanie dane. Žalovaný uviedol, že podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH môže
právo na odpočítanie dane uplatniť len ten platiteľ, ktorý prijal dodanie od iného platiteľa dane. Z
tejto podmienky podľa žalovaného logicky vyplýva, že je na žalobcovi bolo, aby preukázal identitu

skutočného dodávateľa sporných plnení a jeho postavenie platiteľa dane. Žalovaný ďalej uviedol, že
žalobca opiera svoje tvrdenia o servisných protokoloch, ktoré však neobsahujú žiadnu identifikáciu
osoby, ktorá práce vykonala, ani žiadny znak prepojenia medzi vykonávateľom prác a spoločnosťou
Garmia s.r.o. Podľa žalovaného tieto protokoly potvrdzujú iba to, že určité servisné práce sa uskutočnili,
ale nijako nepreukazujú, kto ich vykonal a či išlo o plnenie od osoby oprávnenej fakturovať DPH. Žalobca

neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepredložil žiadny objektívny dôkaz, ktorý by preukazoval reálne
dodanie služieb deklarovaným dodávateľom. Žalovaný v tejto súvislosti dodal, že dôkazné bremeno
nemožno preniesť na správcu dane tým, že žalobca tvrdí, že dodávateľ je nekontaktný alebo v čase
konania neexistuje jeho účtovná dokumentácia. Podľa žalovaného neprítomnosť účtovnej evidencie na
strane Garmia s.r.o. len zvyšuje pochybnosti o tom, či táto spoločnosť reálne vykonávala fakturovanú

činnosť. Správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy namiesto žalobcu ani potvrdzovať jeho tvrdenia
o dodávateľovi, ak tieto tvrdenia nie sú podložené inými objektívnymi dôkazmi. Žalovaný sa ďalej
zaoberal právnym hodnotením veci a uviedol, že podľa jeho názoru výsledky vykonaného dokazovania
jednoznačne preukazujú, že nebol splnený základný predpoklad vzniku práva na odpočítanie dane,
teda preukázanie identity platiteľa, ktorý reálne dodal zdaniteľné plnenia. Žalovaný poukázal na to, že

podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ nemožno priznať právo na odpočítanie dane v prípade,
ak nie je preukázané, že služba bola dodaná zdaniteľnou osobou identifikovanou pre DPH. Podľa
žalovaného je tento princíp vyjadrený aj v rozsudku C-154/20 Kemwater, ktorý odvolací orgán aplikoval
na posudzovanú vec. Žalovaný uviedol, že správca dane preveroval všetky relevantné skutočnosti
o deklarovanom dodávateľovi, jeho ekonomickej činnosti, personálnom zabezpečení, účtovníctve a

postavení platiteľa dane. Na základe týchto zistení správca dane dospel k záveru, že nie je možné
preukázať, že spoločnosť Garmia s.r.o. dodala predmetné služby, pričom tento záver je úplný a logický,
vyplývajúci z vykonaných dôkazov a nemožno ho považovať za arbitrárny alebo nepodložený. Žalovaný
zároveň odmietol tvrdenie žalobcu, že jeho právny názor je prekvapivý alebo že správca dane neoznačil
všetky dôvody rozhodnutia v priebehu konania. Podľa žalovaného správca dane podrobne uviedol

dôvody, pre ktoré pochyboval o dodávke plnení deklarovaným dodávateľom, pričom tieto dôvody
vyplývali najmä z absencie účtovných dokladov Garmia s.r.o., z nemožnosti kontaktovať jej konateľa,
z absencie akýchkoľvek interných záznamov o vykonaní prác, z rozporných alebo neurčitých výpovedí
svedkov a zo všeobecne nekorešpondujúcej činnosti dodávateľa s rozsahom deklarovaných opráv a
sprostredkovania.

V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím správcu dane,
ktoré považuje za zákonné, dostatočne zdôvodnené a preskúmateľné. Skutočnosti uvádzané v žalobe
nezakladajú dôvody na zrušenie rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane.5. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 17.06.2024. Žalobca nesúhlasil s
vyjadrením žalovaného zo dňa 17.04.2024 a považoval ho za nepresné, neúplné a právne nepodložené.
Žalobca mal za to, že žalovaný vo svojom vyjadrení nedostatočne reagoval na zásadné žalobné

námietky, pričom viaceré jeho tvrdenia hodnotí ako účelové a odporujúce obsahu administratívneho
spisu. Žalobca zdôraznil, že závažné procesné porušenia v priebehu daňovej kontroly a následného
vyrubovacieho konania boli dostatočne identifikované už v žalobe a že žalovaný sa s nimi nevysporiadal.
Žalobca osobitne poukázal na to, že porušenie ustanovení § 46 ods. 5 v spojení s § 45 ods. 1
písm. f) Daňového poriadku predstavuje taký zásadný nedostatok konania správcu dane, ktorý sám

osebe postačuje na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Podľa žalobcu žalovaný v tejto otázke v celom
rozsahu obchádza podstatu žalobnej argumentácie a jeho reakcia nemôže obstáť. Žalobca v replike
opätovne zdôraznil, že správca dane mu v priebehu daňovej kontroly neoznámil vzniknuté pochybnosti
spôsobom predpokladaným § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Žalobca namietal, že žalovaný nesprávne
interpretuje tri úkony správcu dane, na ktoré sa vo svojom vyjadrení odvoláva (zápisnice z 30.03.2022
a 12.04.2022 a výzvu z 27.04.2023), pričom podľa žalobcu žiadny z týchto úkonov nemal charakter

riadneho oboznámenia s pochybnosťami v zmysle zákona. Žalobca uviedol, že prvá zápisnica o ústnom
pojednávaní zo dňa 30.03.2022 pozostávala v prevažnej miere len z mechanickej reprodukcie úkonov
správcu dane a z kladenia otázok konateľom žalobcu, pričom správca dane neformuloval žiadne
konkrétne pochybnosti vzťahujúce sa k jednotlivým faktúram. Žalobca v tejto súvislosti odkázal na
judikatúru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, najmä na rozsudok sp. zn. 4 Sžfk 31/2020

zo dňa 26.10.2022, podľa ktorého samotné vyžiadanie vysvetlení alebo listín nie je možné považovať
za oznámenie pochybností v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Žalobca podrobne poukázal
na viacero viet uvedených správcom dane v zápisnici, ktoré podľa žalovaného majú predstavovať
formulované pochybnosti, avšak z ktorých podľa žalobcu nijako nevyplýva, či správca dane spochybnil
existenciu plnenia alebo osobu dodávateľa. Žalobca uviedol, že správca dane len reprodukoval

odpovede odberateľov žalobcu na jeho výzvy, čo nemôže nahradiť oznamovaciu povinnosť správcu
dane. K druhej zápisnici zo dňa 12.04.2022 žalobca uviedol, že správca dane v nej nezaznamenal
žiadne vlastné zistenia ani pochybnosti a táto zápisnica slúžila výlučne na prevzatie predložených
dôkazov. Výzva zo dňa 27.04.2023 bola doručená až vo fáze vyrubovacieho konania, teda po ukončení
daňovej kontroly doručením protokolu, pričom zákonná povinnosť správcu dane oznámiť pochybnosti a

vyzvať daňový subjekt na ich odstránenie sa viaže výlučne na priebeh daňovej kontroly a nemožno ju
dodatočne splniť až vo vyrubovacom konaní. Žalobca v tejto fáze konania už nemal zákonnú povinnosť
predkladať dôkazy a správca dane nemal právomoc nové výzvy vydávať. Žalobca odmietol tvrdenie
žalovaného, že by si v žalobe protirečil v súvislosti s oznamovaním pochybností. Žalobca vysvetlil, že
jeho žalobné tvrdenie je konzistentné a že počas daňovej kontroly mu žiadne pochybnosti oznámené

neboli a že prvýkrát sa ich obsah dozvedel až z protokolu z daňovej kontroly a následných úkonov
vyrubovacieho konania. Tieto skutočnosti sú podľa žalobcu navzájom v súlade a nijako si neodporujú.
Žalobca uviedol, že žalovaný účelovo dezinterpretuje jeho tvrdenia, keď zo slov o oboznámení sa s
pochybnosťami až z protokolu vyvodzuje, že pochybnosti síce oznámené boli, ale žalobca ich poprel.
Žalobca trval na tom, že oznámenie pochybností až v protokole je v rozpore so zákonom a túto vadu

nemožno odstrániť ani následným komunikovaním vo vyrubovacom konaní. Správca dane v období
po prerokovaní protokolu o daňovej kontrole vykonal ďalšie dokazovanie, najmä cestou medzinárodnej
výmeny informácií a ďalšími úkonmi voči zahraničným orgánom, avšak žalobca o týchto zisteniach
nebol žiadnym spôsobom oboznámený pred vydaním rozhodnutia prvostupňového orgánu. Žalobca
zdôraznil, že výsledky tohto dokazovania neboli zohľadnené v prerokovaní pripomienok k protokolu zo

dňa 31.01.2023 ani v ďalších úkonoch smerom k žalobcovi, a teda žalobca nemal možnosť vyjadriť sa
k týmto dôkazom, ktoré boli následne využité proti nemu. Žalobca uviedol, že z vyjadrenia žalovaného
vyplýva, že tieto výsledky dodatočného dokazovania boli pre odvolací orgán zrejme významné, keďže s
nimivosvojomrozhodnutípracuje,avšaksamotnýsprávcadanežalobcuonichneinformoval.Považoval
za neprípustné, aby finančná správa vykonala dokazovanie bez jeho vedomia a následne jeho výsledky

využila v jeho neprospech. Žalobca v replike uviedol, že tvrdenie žalovaného o možnej existencii
viacerých dodávateľov je nové, účelové a bez akéhokoľvek skutkového základu vo výsledkoch daňovej
kontroly. Žalobca zdôraznil, že počas daňovej kontroly ani počas vyrubovacieho konania správca dane
neuviedoljedinúpochybnosťaleboúvahusmerujúcuktomu,žebypredmetnéplneniamalipochádzaťod
viacerých dodávateľov. Táto hypotéza bola prvýkrát uvedená až v napadnutom rozhodnutí žalovaného,

pričom žalovaný nesmie vytvárať nové skutkové dôvody, ktoré neboli predmetom posúdenia správcu
dane v prvom stupni. Podľa žalobcu žalovaný prekročil limit svojej právomoci tým, že v odvolacom
rozhodnutí bez akéhokoľvek dôkazu uviedol, že plnenia mohli byť dodané viacerými osobami. Žalobca
poukázal na to, že všetky vykonané dôkazy nepochybne smerujú k jedinému dodávateľovi, spoločnostiGarmia s.r.o. Žalovaný neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenie ani dôkaz, z ktorého by vyplývalo,
že servisné práce dodával niekto iný, a už vôbec nie viac subjektov. Žalobca poukázal na to, že ide
o čisto o špekuláciu, ktorá bola uvedená bez akéhokoľvek predchádzajúceho oznámenia a bez možnosti

žalobcu sa k nej vyjadriť. Žalobca v replike rozsiahlo namietal nesprávnu interpretáciu a aplikáciu
judikatúry Súdneho dvora Európskej únie zo strany žalovaného, najmä rozhodnutia C-154/20 Kemwater,
ale aj vecí C-438/09 Dankowski a C-610/19 Vikingo. Žalobca zdôraznil, že žalovaný vykladá rozhodnutie
Kemwater spôsobom, ktorý neodráža jeho skutkové okolnosti ani právne závery. Žalobca uviedol, že
vo veci Kemwater išlo o situáciu, keď vôbec nebolo preukázané, že plnenie bolo dodané osobou,

ktorá bola identifikovateľná ako zdaniteľná osoba. V prejednávanej veci však podľa žalobcu existujú
jednoznačné dôkazy o tom, že služby poskytla osoba vystupujúca za Garmia s.r.o. Žalobca namietal,
že žalovaný ignoruje realitu obchodného styku, podľa ktorej je bežné, že dodávateľ využíva externých
spolupracovníkov alebo subdodávateľov. Žalobca poukázal na to, že judikatúra K. aj N. potvrdzuje, že
právo na odpočítanie nemožno odmietnuť len z dôvodu, že dodávateľ nesplnil svoje formálne povinnosti,
ak bolo dodanie preukázané. Podľa žalobcu žalovaný dezinterpretuje závery týchto rozhodnutí, keď

vyvodzuje, že ak existuje pochybnosť o dodávateľovi, musí byť automaticky odpočet odmietnutý.
Žalobca uvádza, že z citovaných rozhodnutí naopak vyplýva zásada ochrany dobrej viery odberateľa.
Žalobca opätovne poukázal, že nebolo vykonané kľúčové dokazovanie, ktorým je výsluch konateľa
spoločnosti Garmia s.r.o., Giuseppeho Guzzardiho. Žalobca uviedol, že žalovaný sa obmedzuje na
všeobecné konštatovanie, že správca dane podnikol úkony smerujúce k vypočutiu tohto svedka, avšak

tieto tvrdenia sú podľa žalobcu neúplné a zavádzajúce. Žalobca uviedol, že správca dane disponoval
informáciou o skutočnom mieste pobytu svedka na území Slovenskej republiky v čase konania, čo
vyplynulo aj z komunikácie s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, avšak správca dane túto
adresu vôbec nevyužil. Žalobca tvrdil, že správca dane doručoval predvolania len na adresy, o ktorých
vedel, že nie sú aktuálne, a následne neúspešnosť pokusu o výsluch použil v neprospech žalobcu.

Žalobca zdôraznil, že správca dane nikdy nezabezpečil doručenie predvolania na adresu evidovanú
v obchodnom registri, čo podľa neho samo osebe svedčí o nedostatočnej snahe orgánov finančnej
správy zabezpečiť objasnenie skutkového stavu. Žalobca uviedol, že bez výsluchu kľúčového svedka
vznikla dôkazná medzera, ktorá bola následne v odvolacom konaní nahradená ničím nepodloženými
úvahami žalovaného. Žalobca uviedol, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho zásadnou námietkou, podľa

ktorej si správca dane nevyžiadal kontrolné výkazy DPH ani daňové priznania dodávateľa Garmia s.r.o.
za obdobie november a december 2020, hoci tieto dokumenty sú k dispozícii správcovi dane a sú
významným zdrojom informácií o reálnom dodaní plnení. Žalobca tvrdí, že správca dane sa uspokojil
len s konštatovaním o nepredložení účtovníctva, namiesto toho, aby využil prostriedky na získanie
objektívnych údajov o dodávateľovi. Kontrolný výkaz DPH je dokument, ktorý je zo zákona povinný

podať každý platiteľ a ktorý obsahuje presné údaje o dodaných službách a prijatých plneniach. Ak
by ho správca dane získal, mohol by jednoznačne určiť, či dodávateľ priznával plnenia poskytnuté
žalobcovi, čo by významne objasnilo skutkový stav. Žalobca namietal, že ignorovanie tohto dôkazného
prostriedku je v rozpore so zásadou materiálnej pravdy a dokazovania v daňovom konaní. Žalobca ďalej
namietal spôsob, akým žalovaný interpretuje výpoveď svedka D. H.. Žalovaný vytrhol jeho výpoveď z

kontextu, účelovo ju zjednodušil a opomenul jej podstatné časti, ktoré potvrdzujú vykonanie servisných
prác na objednávku konateľa spoločnosti Garmia s.r.o. Žalobca uviedol, že svedok jednoznačne potvrdil,
že bol poverený vykonávať servisné zásahy osobou vystupujúcou za Garmia s.r.o., a že opakovane
komunikoval s touto osobou v súvislosti s opravami. Žalobca namietal, že žalovaný nepravdivo tvrdí,
že svedok nevedel nič o fakturácii ani objednávkach. Podľa žalobcu svedok potvrdil, že nikdy neriešil

administratívnu časť transakcie, čo je úplne štandardné pre technického pracovníka, ktorého úlohou
je vykonať opravu a potvrdiť jej uskutočnenie. Požiadavka, aby servisný technik vedel uviesť detaily
o fakturácii alebo účtovných záznamoch dodávateľa, je absurdná. Podľa žalobcu žalovaný ignoruje
skutočnosť, že svedok opísal konkrétne opravy, miesta, časy aj okolnosti vykonania zásahov na strojoch.
Žalobca rovnako namietal interpretáciu výpovede svedka J., ktorej časť žalovaný vo svojom vyjadrení

nepodáva úplne. Žalobca uvádza, že svedok J. potvrdil vykonanie servisných prác a ich priebeh, čo
žalovaný považuje len za potvrdenie samotného výsledku opravy, nie o identitu osoby, ktorá ju vykonala.
Výpoveď svedka J. v spojení so servisnými protokolmi a výpoveďou H. tvorí ucelený reťazec dôkazov,
ktoré správca dane aj žalovaný ignorovali. Žalobca v replike namietal, že žalovaný nepravdivo tvrdí, že
servisné protokoly neuvádzajú osobu vykonávajúcu opravy. Podľa žalobcu je toto tvrdenie nepresné,

keďžeprotokolyobsahujúpodpisytechnikov,ichmená,časovéúdaje,opisvykonanýchprácapotvrdenie
zo strany odberateľov. Servisné protokoly sú štandardným dokladom pri servisných zásahoch a ich
obsah zodpovedá bežnej praxi v oblasti strojárenských služieb. Žalobca zdôraznil, že servisné protokoly
spoločne s objednávkami, faktúrami a výpoveďami svedkov tvoria logický celok, ktorého významžalovaný ignoruje. Podľa žalobcu žalovaný hodnotí dôkazy jednotlivo a nie vo vzájomnej súvislosti.
Žalobca predložil viacero listín a dôkazov vrátane e-mailovej komunikácie, servisných protokolov,
potvrdení od odberateľov, objednávok, fotografických záznamov a ďalších dokumentov, na ktoré sa

žalobca v žalobe aj v replike odvoláva. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný jeho žalobné tvrdenia
prekrúca aj tým, že tvrdí, že žalobca neuviedol žiadne nové skutkové okolnosti, hoci žalobca v odvolaní
aj v žalobe opakovane poukazoval na nezákonný postup správcu dane, na neoznámené pochybnosti, na
nevykonanie výsluchov kľúčových svedkov, na nevyžiadanie kontrolných výkazov a na ďalšie procesné
vady. Žalobca uviedol, že všetky tieto skutočnosti sú konkrétne, vecné a relevantné a žalovaný na ne

odpovedal len veľmi stručne a nepresvedčivo. Žalobca v závere repliky sumarizoval, že žalovaný vo
svojom vyjadrení nevyvrátil žiadnu zo zásadných žalobných námietok, a naopak, svojim spôsobom
argumentácie potvrdil, že rozhodnutie správcu dane bolo vydané po procesne vadnom konaní. Žalovaný
nepreukázal, že pochybnosti boli včas a riadne oznámené, nepreukázal, že nové dôkazy vzniknuté po
prerokovaní protokolu boli žalobcovi oznámené, neuviedol žiadny relevantný dôkaz pre svoju hypotézu
o viacerých dodávateľoch a nesprávne aplikoval judikatúru Súdneho dvora EÚ. Na základe toho žalobca

v replike zotrval na tom, že žaloba je dôvodná, a navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil.

6. Žalovaný právo reagovať na repliku žalobcu duplikou nevyužil.

Právny rámec

7. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

8. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „Daňový poriadok“) pri správe daní sa postupuje
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

9. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

10. Podľa § 3 ods. 5 Daňového poriadku správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z

vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky,
a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

11. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný

uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

b)

c)
d)
e)
f)
g)

h)
i)
j)
1.
2.

3.
4.
5.
6.7.
8.
9.

10.
11.
12. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

13. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

14. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“)

predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá
koná v postavení zdaniteľnej osoby.

15. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len
„dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení

zdaniteľnej osoby.

16. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

17. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

18. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

19. Podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je

povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v
tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.

Posúdenie veci správnym súdom

20. Správny súd bez nariadenia pojednávania po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu
a administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, preskúmal v rozsahu uplatnených
žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, prvostupňové rozhodnutie ako aj priebeh
administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase

vydania rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP), rešpektujúc nastúpené účinky koncentrácie
rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a
preto ju zamietol podľa § 190 SSP z nasledovných dôvodov:

21. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázanú skutočnosť vydania rozhodnutia

správneho orgánu prvého stupňa ako i napadnutého rozhodnutia žalovaného tak, ako sú konštatované
v podstatnom obsahu v odôvodnení tohto rozsudku. Predmetom prieskumu v predmetnej veci
v inštančnom postupe bolo rozhodnutie správcu dane o určení platiteľovi dane z pridanej hodnoty -
žalobcovi rozdielu dane v sume 16.940 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december
2020. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí stotožnil so závermi správcu dane, ktorý žalobcovi nepriznal v

zdaňovacom období december 2020 právo na odpočítanie dane v celkovej sume 16.940,00 Eur z faktúr
č. 2020120401 a č. 2020121101 (na základe zmlúv o sprostredkovaní fakturované provízie na základe
uzavretého kontraktu) a faktúr č. 2020111201, 2020111202, 2020121501, 2020121801 a 2020121802
(fakturované opravy strojov), ktoré boli vystavené dodávateľom Garmia s.r.o. (od 17.04.2021 A Bollt
s.r.o.), Tallerova 4, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 52 168 042, IČ DPH: A. (ďalej len Garmia

s.r.o.). Správca dane k faktúram č. 2020120401 a č. 2020121101 na základe kontrolných zistení uviedol,
že k naplnenie zmlúv o sprostredkovaní nedošlo, nakoľko spoločnosť Garmia s.r.o. nevyhľadala pre
žalobcu budúcich klientov. Správca dane prijal záver, že žalobca uplatnením práva na odpočítanie dane
z predmetných faktúr porušil § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože u jeho priameho dodávateľa nebolpreukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH z titulu dodania služieb.
K faktúram č. 2020111201, 2020111202, 2020121501, 2020121801, 2020121802 za opravy strojov
správcadaneprijalzáver,žežalobcauplatnenímprávanaodpočítaniedanezpredmetnýchfaktúrporušil

§ 49 ods. 2 zákona o DPH, nakoľko správca dane dospel k záveru, že žalobcovi predmetné služby
nedodal dodávateľ uvedený na faktúre, ale ich dodal iný neidentifikovaný dodávateľ, v dôsledku čoho
správca dane nemá dostatok údajov potrebných na overenie, či skutočný dodávateľ mal v čase dodania
postavenie platiteľa dane.

22. Správca dane v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania vykonal preverenie
skutkových okolností súvisiacich so zdaniteľnými plneniami deklarovanými daňovým subjektom
prostredníctvom predmetných faktúr. Správca dane vykonal výsluchy navrhnutých svedkov, zabezpečil
vyjadrenia tretích osôb, vyžiadal si dokumentáciu od obchodných partnerov daňového subjektu, ako
aj prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií preveroval osoby, ktoré mali byť zapojené do
realizácie deklarovaných plnení. V rámci dokazovania sa správca dane zaoberal najmä otázkou

reálneho uskutočnenia služieb sprostredkovania podľa uzatvorených zmlúv o sprostredkovaní, ako
aj otázkou reálneho dodania služieb opráv a servisu strojov. Súčasne zisťoval, kto bol skutočným
dodávateľom týchto plnení a či bolo možné identifikovať osobu, ktorá mala postavenie platiteľa dane
v čase dodania služieb. Správca dane vyhodnocoval predložené zmluvy, faktúry, servisné protokoly,
svedeckévýpovede,písomnévyjadreniadaňovéhosubjektuaďalšiedôkazyjednotlivoajvovzájomných

súvislostiach. Po vyhodnotení výsledkov dokazovania správca dane konštatoval, že daňový subjekt
nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zo
sporných faktúr vystavených v mene spoločnosti Garmia s.r.o., a to z dôvodu nepreukázania reálneho
dodania služieb sprostredkovania, ako aj z dôvodu nepreukázania skutočného dodávateľa služieb
opráv a servisu strojov s postavením platiteľa dane. Správca dane pritom prihliadal na skutočnosť, že

samotnépredloženiefaktúraformálnychdokladovnepovažovalzadostatočnéprepreukázanievecného
naplnenia deklarovaných zdaniteľných plnení. Správca dane sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal
aj s vyjadreniami a pripomienkami daňového subjektu predloženými v priebehu vyrubovacieho konania,
pričom uviedol, akým spôsobom ich zohľadnil pri hodnotení skutkového stavu. Zároveň uviedol, že
daňovému subjektu bol v priebehu konania poskytnutý priestor na vyjadrenie sa k zisteniam správcu

dane, na predloženie dôkazov a na uplatnenie jeho procesných práv. Na základe takto zisteného
skutkového stavu správca dane dospel k záveru, že uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty zo sporných faktúr nebolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH
a Daňového poriadku.

23. Námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia správcu dane a žalovaného (prvý žalobný bod) vyhodnotil
správny súd ako nedôvodnú. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku v odôvodnení rozhodnutia
musí byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi
a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych
predpisov, podľa ktorých sa rozhodlo. Ako vyplýva z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

žalovaného a rozhodnutia správcu dane, preskúmavané rozhodnutia spĺňajú všetky formálne ako aj
obsahové náležitosti, obsahujú označenie skutočností, ktoré boli podkladom rozhodnutí, ktoré dôkazy
boli vykonané, finančné orgány ich vyhodnotili jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach, uviedli
skutkové závery, ku ktorým dospeli, akými úvahami sa riadili pri hodnotení dôkazov, vysporiadanie
s námietkami odvolateľa -žalobcu a použitie právnych predpisov. Odôvodnenie rozhodnutia správcu

dane a žalovaného uvádza preskúmateľné, komplexné a logické závery vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov
a k hodnoteniu námietok žalobcu, v nadväznosti na čo, nie je námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti
týchto rozhodnutí správnym súdom hodnotená ako dôvodná. Zároveň je táto námietka v logickom
rozpore so súčasne namietaným nedostatočne spoľahlivo zisteným skutkovým stavom, pretože ak
má byť dôvodom nezákonnosti nepreskúmateľnosť, nie je možné efektívne namietať iné skutočnosti,

a teda ani nedostatočne spoľahlivo zistený skutkový stav. Vada nepreskúmateľnosti predmetných
rozhodnutíakocelkov,správnymsúdomniejekonštatovaná.Vdanomprípadenejdeonepreskúmateľne
rozhodnutie ale o rozhodnutie, s ktorého závermi sa žalobca nestotožnil.

24. Ťažiskovou žalobnou námietkou bolo, či žalovaný náležite právne posúdil mieru dôkazného

bremena, ktorá zaťažovala žalobcu v daňovom konaní (šiesty žalobný bod) a či v tomto kontexte aj
náležite posúdil rozsah a výpovednú hodnotu dokazovania vykonaného správcom dane (piaty žalobný
bod). Uvedené otázky správny súd posudzoval z pohľadu ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho
správneho súdu SR, resp. Najvyššieho súdu SR ako aj judikatúry SD EÚ.25. Správny súd poukazuje na to, že v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ môže byť
odpočítanie dane obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na

odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva (napr. rozsudky
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, 2Sžfk/49/2020 zo dňa
26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma
zásadnými situáciami, a to preukazovaním materiálnych podmienok odpočtu DPH a preukazovaním
daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Kým pri

preukazovaní materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom
subjekte, pri preukazovaní daňového podvodu leží na správcovi dane. Pre posúdenie skutočnosti,
či žalobca bol účastný na podvode na DPH na účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na
odpočítanie dane sa aplikuje tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií z rozsudku Súdneho
dvora EÚ (ďalej aj „SD EÚ“) vo veci Axel Kittel (C439/04). V uvedenom prípade bol žalobcovi odopretý
odpočet dane práve z dôvodu, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie dane.

26. Nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia (žalobcovi) za predpokladu kumulatívneho
splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písm. a/ smernice
Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347,
2006, s. 1) (ďalej „Smernica 2006/112/ES“) a jej transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným
dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že
predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), a (3)
že prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie
uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je

na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje (žalobcovi), právo na odpočítanie dane môže
byť odopreté.

27. K žalobnej námietke týkajúcej sa dôkazného bremena daňového subjektu správny súd poukazuje
na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14. novembra

2018, podľa ktorého daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť
a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt
podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane
písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový
subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri

preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo
úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil
svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo
navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto
spôsobomdochádzavprocesedokazovaniavdaňovomkonaníkpresúvaniudôkaznéhobremenamedzi

správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania
zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.

28. Z judikatúry kasačného súdu tiež vyplynulo, že určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť
na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné

a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ
koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal
by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom,
že bol uskutočnený. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou
daňového subjektu, a preto má daňový subjekt, ako platiteľ dane, možnosť obstarať si dostatočný počet

dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý
v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 Daňového
poriadku). Inak povedané, je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za
účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na
odpočítanie dane, tak ako v danom prípade. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/66/2016 z

31. mája 2018)

29. Základom záverov konštatovaných správcom dane a žalovaným o nepriznaní práva na odpočítanie
DPH žalobcovi z predmetných faktúr, ktorými na základe zmlúv o sprostredkovaní boli fakturovanéprovízie na základe uzavretého kontraktu a z faktúr, ktorými bolo fakturované opravy strojov, vystavené
dodávateľom Garmia s.r.o., bol v prípade služieb sprostredkovania záver o nepreukázaní splnenia
hmotnoprávnych podmienok práva žalobcu na odpočet DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH

(existencia materiálneho plnenia) a v prípade služieb opráv/servisu záver o nepreukázaní splnenia
hmotnoprávnych podmienok práva žalobcu na odpočet DPH podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH
(status osoby deklarovaného dodávateľa). Správca dane i žalovaný vychádzali vo svojich procesných
postupoch v rámci administratívneho konania zo správneho rozloženia dôkazného bremena, kedy
dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu práva na odpočítanie DPH z predmetných faktúr zaťažovalo

podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku primárne daňový subjekt, ktorý bol povinný preukázať splnenie
podmienok pre odpočítanie DPH, vrátane spoľahlivého preukázania reálneho uskutočnenia dodávok
tovaru podľa predmetných faktúr dodávateľom uvedeným na faktúre, resp. platiteľom DPH. Zároveň za
existencie odôvodnených pochybností správcu dane o reálnom uskutočnení predmetných zdaniteľných
obchodov z dôvodu relevantných a opodstatnených pochybností správcu dane o dodaní tovaru
podľa predmetných faktúr dodávateľom uvedeným na faktúrach, bolo správne a zákonne v rámci

postupu správcu dane a žalovaného aplikované také rozloženie dôkazného bremena, ktoré zaťažovalo
daňový subjekt a zahŕňalo jeho dôkaznú povinnosť opodstatnené pochybnosti správcu dane v zmysle
uvedeného rozptýliť, čo sa žalobcovi nepodarilo. Uvedené konštatovanie je v súlade s teóriou presunu
dôkazného bremena pri dokazovaní v daňovom konaní, ktorá je zároveň praktickým vyjadrením
kombinácie zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (rovnako rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.

zn. III. ÚS 401/09, III. ÚS 93/2016).

30. Správca dane viedol dokazovanie v súlade s úpravou § 24 ods. 2 Daňového poriadku a preveroval, či
predmetnéfaktúrymajúmateriálnyzáklad,pričomvychádzalnielenzdokladovprodukovanýchdaňovým
subjektom, ale vykonal i vlastné rozsiahle šetrenia, ktoré boli správcom dane z pohľadu správneho súdu

vykonané dôsledne a výsledky ktorého postupu správcu dane odôvodňujú pochybnosti správcu dane
o dodaní (poskytnutí) služieb, resp. vykonaní deklarovaných prác žalobcovi podľa predmetných faktúr
dodávateľom uvedeným na faktúre. Dôvodnosť pochybností správcu dane a žalovaného o uskutočnení
poskytnutia služieb podľa predmetných faktúr dodávateľom uvedeným na faktúrach, čo je spojené
s pochybnosťami o vzniku daňovej povinnosti tohto dodávateľa podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH

a dôsledkom čoho je spochybnenie samotného práva žalobcu na odpočet DPH, opodstatnene pramenila
zo zistení správcu dane, ktoré vyplývali z vykonaného dokazovania. Žalobca neposkytol správcovi
dane žiadne konkrétne a presné informácie o okolnostiach nákupu sprostredkovateľských služieb
okrem zmluvnej dokumentácie. Naopak, žalobca na ústnom pojednávaní dňa 12.04.2022, o čom je
spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100854735/2022 predložil kompletnú komunikáciu, ktorá

prebiehala počas predmetného obchodného prípadu medzi žalobcom a Steelcon Slovakia s.r.o.,
kedy zákazník - Steelcon Slovakia s.r.o. často menil svoje požiadavky. Ohľadom faktúry viažucej
sa k Zmluve o sprostredkovaní č. 1672020 (Článok I.), ktorou sa sprostredkovateľ (Garmia s.r.o.)
zaviazal vyhľadať pre záujemcu (HYSTER Slovakia s.r.o.) budúceho klienta (Steelcon Slovakia s.r.o.),
správca dane výsluchom svedka F. G., bývalého zamestnanca Steelcon Slovakia s.r.o., ktorý bol

označený touto spoločnosťou ako osoba, ktorá sa podieľala na výbere dodávateľa, k obchodnému
kontraktu na obstaranie predmetných výrobkov HYSTER H3.5FT LPG (2 ks), HYSTER H16XD –
12 (1 ks), HYSTER H8.0FTS D ( 1 ks), potvrdil obchodnú spoluprácu priamo medzi žalobcom a
Steelcon Slovakia s.r.o. a participáciu ČSOB Leasing a.s. Ohľadom faktúry viažucej sa k Zmluve o
sprostredkovaní č. 1712020 (Článok I.), ktorou sa sprostredkovateľ (Garmia s.r.o.) zaviazal vyhľadať pre

záujemcu (HYSTER Slovakia s.r.o.) budúceho klienta Západoslovenská distribučná a. s., správca dane
výsluchom svedka G. B. B., zamestnanca Západoslovenská distribučná a. s., ktorý bol označený touto
spoločnosťou ako zamestnanec, ktorý sa podieľal na riešení elektronických aukcií a na zazmluvneniach
z nich vyplývajúcich v mene spoločnosti Západoslovenská distribučná, a. s. uviedol, že kontakt
medzi spoločnosťami HYSTER Slovakia s.r.o. a Západoslovenská distribučná, a.s., vznikol na základe

výsledkov verejnej obchodnej súťaže a spoločnosť Garmia s.r.o. nepozná. Ohľadom odpočítania
dane z faktúr č. 2020111201, 2020111202, 2020121501, 2020121801, 2020121802 za opravy strojov
vystavených v mene spoločnosti Garmia s.r.o. správca dane dospel k záveru, že napriek dôkazom
poskytnutým daňovým subjektom vrátane jeho vyjadrení, ako aj svedeckých výpovedí, chýbajú údaje
potrebné na overenie, či skutočný dodávateľ mal postavenie platiteľa. K faktúre č. 2020111201

správca dane okrem iných skutočností konštatoval, že nájomca - IKEA Industry Slovakia s.r.o.
nenahlásil v preverovanom období žiadnu poruchu predmetného stroja, tak ako mu vyplýva z Rámcovej
zmluvy o nájme zariadení č. RZ180003 a prenajímateľ - HYSTER Slovakia s.r.o. nepredložil žiadnu
preukázateľnú evidenciu o zásahoch na predmetnom zariadení v zmysle predmetnej zmluvy. Žalobcanepredložil ani dôkazy preukazujúce potrebu/opodstatnenosť vykonania fakturovanej opravy a poskytol
len vyjadrenia vo všeobecnej rovine, ktoré nepodložil žiadnymi dôkazmi. K faktúram č. 2020111202,
2020121501, 2020121801, 2020121802 správca dane okrem iných skutočností uviedol, že nájomcami

- Rail Cargo Operator – CSKD s.r.o., DS Smith Turpak Obaly, a. s., Bekaert Hlohovec, a. s. nebola
preukázaná potreba/opodstatnenosť fakturovaných opráv, čo im ako povinnosť vyplýva z nájomných
zmlúv. Žalobca nepredložil žiadnu preukázateľnú evidenciu o zásahoch na predmetných zariadeniach.
Žalobca neposkytol informácie o spoločnosti GARMIA s.r.o. napr. prvý kontakt, osoby vystupujúce v
mene tejto spoločnosti, nevedel uviesť kto konkrétne fakturované opravy vykonal a ako dôkaz reálneho

uskutočnenia fakturovaných opráv predložil správcovi dane faktúry a servisné protokoly. Predložené
servisnéprotokolyneobsahujúnázovspoločnostiGarmias.r.oaanižiadnejejidentifikačnéúdajeakoani
menoapriezviskoosoby,ktorámalafakturovanéopravyvykonať.Nebolotedajednoznačnepreukázané,
že predložené servisné protokoly vystavila a fakturované práce vykonala práve spoločnosť Garmia s.r.o.
Dňa 12.01.2023 bolo vykonané ústne pojednávanie so svedkom I. J., zamestnancom žalobcu na pozícii
vedúceho servisného oddelenia, o čom je spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100137308/2023.

SvedokI.J.,sícepotvrdildodaniespornýchopráv/servisu,alenazákladejehovýpovede,nebolskutočný
dodávateľtýchtoslužiebidentifikovaný.Svedokuviedol,ževmenespoločnostiGarmias.r.okomunikoval
s G. D. H.. Uvedený svedok dňa 12.01.2023 počas ústneho pojednávanie, o ktorom je spísaná Zápisnica
o ústnom pojednávaní č. 100134309/2023, uviedol, že nezabezpečoval a nevykonával žiadne činnosti
v spoločnosti Garmia s.r.o. Aj správny súd hodnotí pochybnosti správcu dane a žalovaného o splnení

materiálnej podmienky dodania tovaru, resp. statusu osoby deklarovaného dodávateľa ako dôvodné,
čím došlo k opätovnému prenosu dôkazného bremena na stranu daňového subjektu, ktorý neprodukoval
žiadne ďalšie dôveryhodné dôkazy. Takýto základ rozhodnutia správcu dane a žalovaného mal väzbu
s rozložením dôkazného bremena v administratívnom konaní, ktoré ťažilo daňový subjekt uplatňujúci
právo na odpočet.

31. Zistenie skutkového stavu správcom dane je správnym súdom hodnotené ako rozsiahle a dôsledné,
poskytujúce spoľahlivý základ pre prijaté rozhodnutie správcu dane, pričom výsledky vykonaného
dokazovania a zistený skutkový stav správca dane správne právne posúdil, skonštatujúc záver
o nepreukázaní splnenia podmienok práva na odpočet DPH. Správny súd zdôrazňuje, že dokazovanie

vedené správcom dane v predmetnom administratívnom konaní bolo dôsledne zamerané na preverenie
relevantných skutočností, konkrétne ťažiskovo na skutočnosť, či zdaniteľné obchody podľa predmetných
faktúr prebehli tak, ako z faktúr vyplýva, a teda či tieto faktúry majú materiálny základ, či dodávateľovi
uvedenému na faktúrach vznikla daňová povinnosť a žalobcovi právo na odpočet. Správca dane zistil
skutkový stav náležite a objektívne, bez preferovania dôkazov svedčiacich v neprospech žalobcu a bez

pripisovania vyššej dôkaznej sily niektorým dôkazom, čo zároveň však nevylučuje ich vyhodnocovanie
správcom dane v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, kedy správca dane má zákonnú
povinnosť hodnotiť dôkazy jednak jednotlivo, ale i vo vzájomnej súvislosti a prihliadajúc na všetko,
čo vyšlo z konania najavo, teda hodnotiť dôkazy v kontexte všetkých ostatných zistení vyplývajúcich
z dokazovania. Vykonané dôkazy správca dane vyhodnotil teda náležite v súlade s úpravou § 3 ods.

3 Daňového poriadku.

32. Ohľadom námietky, že správca dane odmietol overiť ako spoločnosť Garmia, s.r.o. deklarovala
predmetné plnenia vo svojich daňových priznaniach a kontrolných výkazoch za október 2020 a či prijala
úhrady za fakturované služby na svoj bankový účet, správny súd uvádza, že deklarovanie predmetného

plneniavkontrolnomvýkazeajehoúhradaniesúzákonnýmipodmienkaminaodpočítaniedanevzmysle
zákona o DPH. K nevykonaniu dokazovania výsluchom svedka p. A. správca dane uviedol, že daná
osoba nebola v kontrolovanom období konateľom spoločnosti Steelcon Slovakia s.r.o. Správca dane vo
veci sprostredkovania transakcie so spoločnosťou Steelcon Slovakia s.r.o. vypočul svedka F. G., ktorý
bol spoločnosťou Steelcon Slovakia s.r.o. označený ako osoba, ktorá disponuje informáciami o spôsobe

výberu dodávateľa. Inú osobu, ktorá by mohla takýmito informáciami disponovať, spoločnosť Steelcon
Slovakia s.r.o. neuviedla. V prílohe vyjadrenia daňový subjekt predložil chronológiu komunikácie ako
dôkaz toho, že O. G. A. je kľúčovou osobou v dokazovaní služby sprostredkovania za spoločnosť
Steelcon Slovakia s.r.o. Keďže sa jedná o komunikáciu medzi spoločnosťami Steelcon Slovakia s.r.o.
a HYSTER Slovakia s.r.o., správca dane konštatoval, že ide o dôkaz priamej komunikácie medzi

spoločnosťou HYSTER Slovakia s.r.o. a záujemcom o kúpu tovaru bez účasti sprostredkovateľa Garmia
s.r.o., ktorý nepreukazuje existenciu a potrebu sprostredkovania. Ohľadom námietky nevykonania
vypočutia osôb, ktoré sú splnomocnené pre elektronickú komunikáciu so správcom dane za spoločnosť
Garmia s.r.o., aby odôvodnili, na základe akých podkladov zasielali daňové priznania, mal správnysúd za to, že tieto osoby nevystupujú ako nositelia daňovej povinnosti. Obsah daňového priznania je
výsledkom účtovných a obchodných operácii daňového subjektu, za ktoré zodpovedná samotný daňový
subjekt. Údaje rozhodujúce pre posúdenie veci mal správca dane v dispozícii z kontrolných výkazov.

Samotné uvedenie plnenia v kontrolnom výkaze alebo v daňovom priznaní dodávateľa nepreukazuje
splnenie hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z priadnej hodnoty.
Ide výlučne o formálne deklarovanie a nenahrádza preukázanie materiálnej existencie plnenia zo
strany žalobcu. K nevykonaniu dokazovania výsluchom svedka L. M. správca dane uviedol, že nevidí
dôvod na vypočutie L. M., ktorý mal poskytnúť kontakt, na základe ktorého mala spoločnosť Garmia

s.r.o. osloviť žalobcu s ponukou spolupráce, nakoľko táto osoba nemôže poskytnúť výpoveď, ktorá
by objasnila uskutočnenie konkrétnych plnení. Nevypočutie D. C. správca dane zdôvodnil tak, že
zástupca spoločností Rail Cargo Operator - CSKD s.r.o. už poskytol informácie na základe zaslanej
výzvy. Rovnako tak ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku týkajúcu sa nezrealizovania
všetkých úkonov a postupov na vyhľadanie a predvolanie konateľa dodávateľskej spoločnosti Garmia,
s.r.o. Giuseppe Guzzardi– občana Talianskej republiky. Dňa 11.11.2021 bolo správcom dane zaslané

Predvolanie na výsluch svedka č. 102210160/2021 zo dňa 09.11.2021 svedkovi C. C., A. P. K. P. XXX,
I., P. XXX XX, M. B., ktorý bol v čase vystavenia predmetných faktúr konateľom spoločnosti Garmia
s.r.o. Predvolanie na výsluch svedka sa dňa 02.12.2021 vrátilo správcovi dane adresátom neprevzaté.
Svedok C. C. sa na výsluch svedka nedostavil. Správca dane prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú
výmenu informácií č. 130000063200/22 dňa 21.09.2022 požiadal o vypočutie osoby C. C.. Na uvedenú

žiadosť bola dňa 13.12.2022 správcom dane prijatá nasledovná odpoveď: „Za účelom nájdenia pána
GUZZARDI Giuseppe sme preverili miesto trvalého pobytu a tiež všetky známe adresy. Za účelom
vypátrania osoby sme požiadali o informácie políciu. Všetky pokusy získať informácie boli neúspešné.
Počas preverovania príbuzný pána GUZZARDI uviedol, že sa predmetná osoba nachádza na Slovensku
a poskytol telefonický kontakt. Správca dane sa pokúsil dňa 15.12.2022 uskutočniť telefonické spojenie

na tomto telefónnom čísle. Hovor prijala osoba, ktorá potvrdila, že je Guzzardi. Z titulu jazykovej bariéry
nebolo možné uskutočniť rozhovor, ktorým by boli získané akékoľvek relevantné informácie nápomocné
v preverovanej veci (Úradný záznam č. 103367464/2022). Správca dane nepochybil, keď za danej
dôkaznej situácie nevynaložil ďalší čas na zisťovanie pobytu C. C. za účelom jeho predvolania na
podanie svedeckej výpovede. Správny súd vo všeobecnosti podotýka, že v pomeroch slovenského

podnikateľského prostredia nie je žiadnou raritou, že konateľom slovenskej spoločnosti sa stane cudzí
štátny príslušník, ktorý je nekontaktný a nie je možné zistiť, kde sa momentálne nachádza. Oproti tomu,
ak obchodná spoločnosť, ktorá podľa vlastného tvrdenia s týmto cudzím štátnym príslušníkom tak úzko
spolupracovala, nedisponuje vôbec žiadnou informáciou ohľadne tejto osoby ani kontaktným údajom na
tohto cudzieho štátneho príslušníka, je uvedené správnym súdom hodnotené ako nepravdepodobné.

Správny súd konštatuje, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že správca dane sa
s návrhmi na dodatočné dokazovanie vysporiadal, posúdil informačnú hodnotu navrhovaných dôkazov,
ich dôkaznú potrebu a súvislosť s predmetom dokazovania. Nevykonanie navrhovaných dôkazov bolo
odôvodnené preskúmateľnou správnou úvahou. Správca dane sa dokladmi a dôkazmi, ktoré boli
predložené počas daňovej kontroly zaoberal a vyhodnocoval ich jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Vo

veci bolo vykonané dostatočné dokazovanie pre prijatie záverov uvedených v napadnutom rozhodnutí,
k porušeniu procesných predpisov v posudzovanom prípade nedošlo, nedošlo ani k porušeniu práv
žalobcu.

33. Námietku, že žalobcovi neboli v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku riadne oznámené zistené

skutočnosti (druhý žalobný bod) a na ich základe vzniknuté pochybnosti správcu dane, vyhodnotil
správny súd ako nedôvodnú. Z obsahu administratívneho spisu vypláva, že správca dane so žalobcom
počas daňovej kontroly spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100638051/2022 zo dňa 30.03.2022,
ktorej predmetom bolo oboznámenie daňového subjektu so skutočnosťami zistenými daňovou kontrolou
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2020. Zo Zápisnice č. 100638051/2022 zo

dňa 30.03.2022 vyplývajú okrem iného aj nasledujúce skutočnosti:
- Pri zisteniach týkajúcich sa faktúry č. 2020120401 správca dane uviedol, že svedecká výpoveď
preukázala, že spoločnosť Garmia s.r.o. nevyhľadávala pre spoločnosť HYSTER Slovakia s.r.o.
budúceho klienta (Steelcon Slovakia s.r.o.), ktorý mal prejaviť záujem o kúpu zdvíhacích manipulačných
zariadení;

- Pri faktúre č. 2020120401 správca dane uviedol, že svedecká výpoveď preukázala, že
spoločnosť Garmia s.r.o. nevyhľadávala pre spoločnosť HYSTER Slovakia s.r.o. budúceho klienta
(Západoslovenská distribučná, a.s.), ktorý mal prejaviť záujem o kúpu zdvíhacích manipulačných
zariadení;- K faktúre č. 2020111201 správca dane uviedol, že spoločnosť IKEA Industry Slovakia s.r.o. uviedla, že
v období 4. štvrťrok 2020 nebola na zariadení (stroji) ohlásená žiadna porucha;
- K faktúram č. 2020111202 a 2020121802 správca dane uviedol, že spoločnosť Rail Cargo Operator

nepredložila žiadnu dokumentáciu preukazujúcu fakturovanú opravu/servis stroja;
- K faktúre č. 2020121501 správca dane uviedol, že spoločnosť DS Smith Turpak Obaly a.s. neeviduje
dokumentáciu súvisiacu s opravou a servisom stroja obchodnej značky HYSTER;
- K faktúre č. 2020121801 správca dane uviedol, že spoločnosť Bekaert Hlohovec a.s. nepredložila
žiadnu dokumentáciu preukazujúcu fakturovanú opravu stroja.

Z predmetnej zápisnice zároveň vyplýva, že správca dane položil daňovému subjektu k jednotlivým
faktúram doplňujúce otázky.
Následne správca dane uskutočnil ďalšie ústne pojednávanie, z ktorého bola spísaná Zápisnica
o ústnom pojednávaní č. 100854735/2022 zo dňa 12.04.2022. Z priebehu ústneho pojednávania
zaznamenaného v zápisnici vyplýva, že ústne pojednávanie nadväzovalo na predchádzajúce
pojednávanie (z ktorého bola spísaná zápisnica č. 100638051/2022), pretože konatelia žalobcu uviedli

doplňujúce informácie k faktúram č. 2020120401 a 2020121101, zároveň sa vyjadril aj k faktúram za
opravy strojov. Žalobcom boli zároveň predložené dodatočné doklady a dôkazy.
Ohľadom odpočítania dane z faktúr č. 2020111201, 2020111202, 2020121501, 2020121801,
2020121802 za opravy strojov vystavených v mene spoločnosti Garmia s.r.o. správca dane najskôr
dospel k záveru, že nebolo preukázané dodanie služieb - opravy strojov v zmysle predložených faktúr č.

2020111201, 2020111202, 2020121501, 2020121801, 2020121802. Na základe svedeckých výpovedí
správca dane prehodnotil svoj záver o nedodaní servisných služieb majúc za to, že napriek dôkazom
poskytnutým daňovým subjektom vrátane jeho vyjadrení, ako aj svedeckých výpovedí, chýbajú údaje
potrebné na overenie, či skutočný dodávateľ mal postavenie platiteľa. Počas vyrubovacieho konania
následne správca dane doručil daňovému subjektu dňa 27.04.2023 Výzvu č. 101018303/2023, v ktorej

správca dane okrem iných skutočností uviedol, že preverovaním nebolo preukázané, že fakturované
služby opráv/servisu, týkajúce sa faktúr č. 2020111201, 2020111202, 2020121501, 2020121801 a
2020121802, reálne dodal daňovým subjektom deklarovaný dodávateľ Garmia s.r.o. Správca dane
výzvou vyzval žalobcu na predloženie jednoznačného dôkazu o skutočnom dodávateľovi uvedených
služieb a zároveň aj na predloženie dôkazu o tom, či tento skutočný dodávateľ mal postavenie platiteľa.

Správny súd má za to, že z vyššie uvedených úkonov správcu dane vyplývajú konkrétne skutočnosti
zakladajúce pochybnosti, na ktoré síce žalobca následne reagoval, ale neboli odstránené.
34. Skutočnosť, že po vykonaní dokazovania, vrátane dôkazov navrhnutých samotným daňovým
subjektom, došlo k spresneniu alebo precizovaniu ťažiska pochybností, nemožno vykladať ako procesnú
vadu ani ako tzv. „prekvapivé rozhodnutie“. Naopak, ide o prirodzený dôsledok hodnotenia vykonaných

dôkazov, ktorého výsledkom môže byť odstránenie niektorých pôvodných pochybností a pretrvanie
iných. V danom prípade správca dane pôvodne spochybňoval samotné dodanie zdaniteľného plnenia-
servisných a opravárenských služieb. Po vykonaní dokazovania však túto pochybnosť neudržal a
sústredil sa na inú zákonnú podmienku nároku na odpočítanie dane, konkrétne na otázku splnenia
vecnej podmienky spočívajúcej v tom, či bola daň uplatnená iným platiteľom dane v zmysle príslušných

ustanovení zákona o DPH. Takýto postup nemožno považovať za zmenu predmetu konania, ale za
právne posúdenie splnenia podmienok nároku na odpočítanie dane na základe zisteného skutkového
stavu. Správca dane je oprávnený a povinný posúdiť všetky zákonné podmienky vzniku nároku
na odpočítanie dane. Ak sa v priebehu konania ukáže, že spornou zostáva iná podmienka než
pôvodne predpokladaná, je legitímne, aby sa jeho právne hodnotenie zameralo práve na túto otázku.

Rozhodujúce je, že daňovému subjektu nebola odňatá možnosť vyjadriť sa k zisteniam správcu dane ani
navrhovať ďalšie dôkazy. Z obsahu konania vyplýva, že žalobca mal reálnu procesnú možnosť reagovať
na pochybnosti správcu dane, a to aj po ich spresnení. Samotná skutočnosť, že konečné právne
posúdenie vychádzalo z inej hmotnoprávnej podmienky nároku na odpočítanie dane, než bola pôvodne
akcentovaná, neznamená porušenie práv daňového subjektu, pokiaľ sa skutkový základ rozhodnutia

opiera o zistenia, s ktorými bol daňový subjekt oboznámený a ku ktorým sa mohol vyjadriť.
Pokiaľ správca dane prijal záver, že služby dodal iný neidentifikovaný dodávateľ, v dôsledku čoho
správca dane nemá dostatok údajov potrebných na overenie, či skutočný dodávateľ mal v čase dodania
postavenie platiteľa dane a následne žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že v prípade
viacerých faktúr mohlo ísť aj o viacerých dodávateľov, správny súd mal za to, že žalovaný pri svojom

rozhodovaní neformuloval závery nad rámec rozhodnutia správcu dane (štvrtý žalobný bod). Z rozsudku
SD EÚ vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie s. r. o. proti Odvolacímu finančnímu ředitelství (ďalej iba
„rozsudok Kemwater“) vyplýva, že dôkazné bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa má spravidla
osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. Pokiaľ však existujú´ osobitné skutkové okolnosti, tak tátopodmienka sa môže považovať za splnenú´ i bez jej preukázania zo strany osoby, ktorá si uplatňuje
odpočítanie dane. Pokiaľ sa deklarovaný dodávateľ uvedený na faktúre líši od skutočného dodávateľa,
osobe uplatňujúcej si odpočítanie dane môže byť odopreté odpočítanie dane, pokiaľ nebude preukázané

(tým kto si právo na odpočítanie dane uplatňuje), že skutočný dodávateľ je inou zdaniteľnou osobou,
alebo neexistujú osobitné skutkové okolnosti (ktoré správca dane môže samostatne identifikovať), ktoré
preukazujú, že skutočný dodávateľ je inou zdaniteľnou osobou. Vo vyššie uvedených prípadoch nie
je potrebné preukazovať podvodné konanie, resp. vedomosť o ňom. Podstatnou skutočnosťou je to,
že v okolnostiach predmetnej veci správca dane nemal dostatok údajov potrebných na overenie, či

skutočný dodávateľ mal v čase dodania postavenie platiteľa dane. Pokiaľ žalovaný rozvinul úvahu, že
z dôvodu, že faktúry č. 2020111201, 2020111202, 2020121501, 2020121801, 2020121802 sa týkali
služieb – rôznorodých opráv strojov (a ich súčiastok), služby mohli dodať aj viacerí dodávatelia, jedná
sa o argumentáciu na podporu, zdôraznenie správnosti záverov správcu dane a zároveň o reakciu
na odvolaciu námietku žalobcu, že vzhľadom na celkový objem a priebeh fakturácie, je bez ďalšieho
zjavné,že(hociajnestotožnený)dodávateľplnenímuselmaťjednakpostaveniezdaniteľnejosobypodľa

§ 3 ods. 1 zákona o DPH a zároveň už v období predchádzajúcom kontrolovanému zdaňovaciemu
obdobiu december 2020 nie je vylúčené so zreteľom na obrat, že mohol spĺňať aj podmienky registračnej
povinnosti pre DPH (za platiteľa DPH) podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH, s ktorou sa žalovaný nestotožnil.

35. Správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v správnej žalobe neodôvodňovali zrušenie

napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane, a preto žalobu
ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol.

36. Žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP
a contrario. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario,

keďže nevzhliadol v okolnostiach prípadu danosť výnimočných dôvodov pre priznanie náhrady trov
konania žalovanému ako orgánu štátnej správy.

37. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440
SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu,
ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť

pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.