Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 6, 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17Csp/114/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125207594
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125207594.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

-2- 17Csp/114/2025
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpenej: JUDr. František Komka, advokát so sídlom Hlavná 27,
080 01 Prešov, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom
Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpenému: Remedium Legal, s.r.o.,

so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok, takto

r o z h o d o l :

-3- 17Csp/114/2025
I. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro č.
XXXXXX, zmluve č. XXXXXXXXXX z 06.06.2006, v časti V. Vyhlásenia Klienta, bod 2., v znení:
„Súhlasím so spracúvaním mojich osobných údajov v rozsahu uvedenom v tejto Žiadosti/Zmluve bankou
a/alebo CFH a ďalšími subjektami uvedenými v Obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou tejto

Žiadosti/Zmluvy za účelom overovania mojej úverovej spôsobilosti, kontroly rizika budúcich obchodov
a ďalších účelov uvedených v Obchodných podmienkach. Súhlas udeľujem v súlade so zákonom č.
428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, a to na dobu desiatich rokov od
podpisu tejto Žiadosti/Zmluvy. V prípade vzniku záväzkového vzťahu súhlas udeľujem na dobu trvania
záväzkovéhovzťahuanadobuďalšíchdesiatichrokovodjehozániku.Svojímpodpisompotvrdzujem,že
tento súhlas neodvolám počas 1 roka od podpisu tejto Žiadosti/Zmluvy a v prípade vzniku záväzkového

vzťahu počas 1 roka od jeho zániku, a to písomným oznámením doručeným Správcovi. Tento súhlas
sa získava na základe dobrovoľnosti. Týmto potvrdzujem, že som bol oboznámený so všetkými
skutočnosťami podľa § 10 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Vyhlasujem,
že disponujem súhlasom dotknutej osoby s uvádzaním rodného priezviska matky v Žiadosti/Zmluve.“ je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

II. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro č.

XXXXXX, zmluve č. XXXXXXXXXX z 06.06.2006 v časti V. Vyhlásenie Klienta, bod 4., v znení:
„Vyhlasujem, že pred podpisom tejto Žiadosti/Zmluvy som sa oboznámil s Obchodnými podmienkami
pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s.
v spolupráci s CFH, ktoré sú súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy, súhlasím s nimi a zaväzujem sa ich
dodržiavať. “ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci
so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., k Žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro č.
XXXXXX, zmluve č. XXXXXXXXXX z 06.06.2006 v čl. V. Zúčtovanie, úhrada a platba, v bode 23. v časti,
v znení:
„V prípade uvedenia nesprávneho čísla účtu alebo variabilného symbolu na platobnom príkaze bude
Banka považovať úhradu za nezrealizovanú.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.IV. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci
so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., k Žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro č.

XXXXXX, zmluve č. XXXXXXXXXX z 06.06.2006 v čl. V. Zúčtovanie, úhrada a platba, v bode 23. v časti,
v znení:
„Obdržané platby je Banka oprávnená priradiť k záväzkom Klienta v poradí Poplatky, úroky a istina.
Klient s takouto postupnosťou priraďovania súhlasí.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci
so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., k Žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro č.
XXXXXX, zmluve č. XXXXXXXXXX z 06.06.2006 v čl. V. Zúčtovanie, úhrada a platba, v bode 27. v časti,
v znení: „ Ak Deň splatnosti pripadne na deň pracovného pokoja, je Klient povinný dlžnú sumu uhradiť
v posledný pracovný deň pred Dňom splatnosti.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci
so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., k Žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro č.
XXXXXX, zmluve č. XXXXXXXXXX z 06.06.2006 v čl. V. Zúčtovanie, úhrada a platba, v bode 31. v časti,

v znení:
„Ak Klient napriek výzve nezaplatí Povinnú splátku a prípadné ostatné splatné čiastky v stanovenej
lehote, Banka má právo využiť jeden alebo viacero z nasledovných prostriedkov: (e ) vykonať
inkaso svojej pohľadávky z ktoréhokoľvek bankového účtu Klienta vedeného Bankou.“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

VII. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci
so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., k Žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro č.
XXXXXX, zmluve č. XXXXXXXXXX z 06.06.2006 v čl. XI. Rozhodcovská doložka, v bode 59., v znení:

„Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli zo Zmluvy,
budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom
styku. Rozhodcovské konanie sa koná v sídle rozhodcu a rozhodca rozhoduje vo veci bez ústneho
pojednávania, iba na základe písomných materiálov predložených stranami v lehote rozhodcom

stanovenej. Rozhodca môže nariadiť ústne pojednávanie, ak nebude považovať predložené listiny
za dostačujúce. Písomnosti v rozhodcovskom konaní zasiela rozhodca stranám na adresu, ktorú
strana uviedla alebo jej zvolenému právnemu zástupcovi. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak
adresát písomnosť odmietol prevziať, alebo ak aj napriek oznámeniu pošty si ju ako poštovú zásielku
nevyzdvihol. Rozhodcovský rozsudok je konečný a záväzný a dňom doručenia nadobúda účinky

právoplatného súdneho rozhodnutia. Banka a Klient vyhlasujú, že sa dobrovoľne podradia rozhodnutiu
rozhodcu. Zmluvné strany berú ďalej na vedomie, že v prípade ak povinnosť uloženú v rozhodcovskom
rozsudku dobrovoľne nesplnia, môže Banka alebo Správca na základe vlastného výberu: (i) podať
návrh na výkon rozhodnutia na príslušnom všeobecnom súde alebo u exekútora, alebo (ii) vymáhať
pohľadávku Banky prostredníctvom spoločnosti, ktorá je zmluvným partnerom Banky alebo Správcu na

vymáhanie pohľadávok. Táto rozhodcovská doložka je súčasťou Zmluvy a zaväzuje právnych nástupcov
obidvoch zmluvných strán. Zánikom Zmluvy nezaniká táto rozhodcovská doložka, ktorá je jej súčasťou.“
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre vydanie a

používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci
so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., k Žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro č.
XXXXXX, zmluve č. XXXXXXXXXX z 06.06.2006 v čl. XIII. Záverečné ustanovenia, v bode 68., v znení:
„Klient je povinný bezodkladne informovať Banku o všetkých zmenách, ktoré nastali v právnych
skutočnostiach Klienta, najmä o zmene mena, priezviska, obchodného mena, adresy, sídla, kontaktných

telefónnych čísiel, oprávnenia konať a pod.., pričom predloží Banke aj doklad osvedčujúci vykonanie
takejto zmeny.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.IX. Súd u r č u j e ,že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci
so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., k Žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro č.

XXXXXX, zmluve č. XXXXXXXXXX z 06.06.2006 v čl. Ďalšie užívateľské informácie, v znení:
„2. Sankčné poplatky:
• za oneskorenú platbu (podľa výšky dlžného zostatku) je poplatok
200,- Sk pri dlžnom zostatku od 1,- Sk do 10 000,- Sk
500,- Sk pri dlžnom zostatku od 10 001,- Sk do 20 000,- Sk

750,- Sk pri dlžnom zostatku od 20 001,- Sk do 30 000,- Sk
1000,- Sk pri dlžnom zostatku 30 001,- Sk a vyššom
• postúpenie pohľadávky na vymáhanie 1 000 Sk.“
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

X. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške

trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

-17- 17Csp/114/2025
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.09.2025 domáhala, aby súd určil deväť
ňou špecifikovaných zmluvných podmienok v rámci spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku, za neprijateľné. Žalobu odôvodnila tým, že Žiadosťou č. XXXXXX zo
dňa 05.06.2006 požiadala žalovaného o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro a žalovaný jej žiadosť potvrdil
dňa 06.06.2006 s pridelením čísla zmluvy XXXXXXXXXX. Na základe zmluvy jej žalovaný poskytol
úverový rámec vo výške 995,82 EUR (30 000 Sk) s mesačnou splátkou vo výške 33,19 EUR (1 000
Sk). Podľa žalobkyne šlo o spotrebiteľskú zmluvu formulárového charakteru s vopred pripravenou

predtlačou. „Zmluvná voľnosť“ žalobkyne tak bola obmedzená len na dohodu o výške poskytnutého
úveru a všetky ostatné zmluvné podmienky a dokumenty predložené spolu so spotrebiteľskou zmluvou
predstavovali diktát dodávateľa bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. K prvej zmluvnej
podmienke – súhlasu s poskytovaním osobných údajov a informácií tvorených alebo chránených
bankovým tajomstvom tretím osobám – mala žalobkyňa za to, že tento predformulovaný súhlas s

poskytovaním a sprístupňovaním osobných údajov spotrebiteľa tretej osobe, so spracovaním jeho
osobnýchúdajovpodobu10rokov(ajpozánikuzmluvnéhovzťahu),bezohľadunadĺžkutrvaniazmluvy,
formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolnosti považovať za
náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne zákonom o
ochrane osobných údajov požaduje. Poukázal na to, že neprijateľnosť dotknutej zmluvnej podmienky

už bola judikovaná napríklad rozsudkami, potvrdenými v odvolacom konaní Krajským súdom Prešov
sp. zn. 1CoCsp/23/2020 z 18.02.2021; sp. zn. 2CoCsp/9/2023 z 25.10.2023; sp. zn 3CoCsp/43/2021
z 02.02.2022; sp. zn. 8CoCsp/31/2022 z 27.10.2022, či rozsudkami Okresného súdu Bardejov sp.
zn. 5Csp/4/2022 z 17.2.2023, Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp/99/2023 z 19.12.2023, sp. zn.
15Csp/16/2022 z 10.10.2023, sp. zn. 17Csp/99/2022 z 26.9.2023, sp. zn. 18Csp/62/2023 z 8.11.2023,

sp. zn. 19Csp/26/2023 zo 16.11.2023. K druhej zmluvnej podmienke – týkajúcej sa vyhlásenia, že
bola oboznámená s Obchodnými podmienkami – mala za to, že sa ňou v rozpore s § 53 ods. 4
písm. l) OZ neprijateľne prenáša dôkazné bremeno, ktoré má podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný
vzťah, niesť účastník konania, a to v otázke oboznámenia sa s obchodnými podmienkami, v otázke ich
prevzatia a súhlasu s nimi, ako aj v otázke oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami prostredníctvom

formulára, v otázke doručenia a prevzatia formulára. V súvislosti s touto zmluvnou podmienkou
poukázala na rozsudky tunajšieho súdu (sp. zn. 7Csp/241/2020 zo 14.6.2021, sp. zn. 8Csp/99/2023
z 19.12.2023, sp. zn. 9Csp/99/2022 z 28.11.2022, sp. zn. 11Csp/21/2022 z 11.5.2022, sp. zn.
14Csp/29/2021 z 19.7.2022, sp. zn. 15Csp/16/2022 z 10.10.2023, sp. zn. 16Csp/26/2023 z 28.09.2023,
sp. zn. 18Csp/85/2023 z 29.01.2024, sp. zn. 19Csp/26/2023 zo 16.11.2023, sp. zn. 20Csp/173/2020

z 19.3.2021, sp. zn. 29Csp/82/2018, z 3.4.2019), ako aj rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn.
5Csp/4/2022 z 17.02.2023, Okresného súdu Humenné sp. zn. 9Csp/253/2017 z 2.7.2018 a rozsudok
Okresného súdu Poprad sp. zn. 9Csp/24/2020 z 26.04.2022. Poukázala i na rozhodnutie NS SR sp.
zn. 1Cdo/320/2013, z ktorého citovala. K tretej zmluvnej podmienky (fikcia o nerealizovaní úhrady pri
nesprávnom čísle účtu alebo nesprávnom variabilnom symbole) poukázala na rozhodnutia tunajšieho

súdu sp. zn. 18Csp/85/2023 z 29.01.2024, sp. zn. 24Csp/26/2017 z 04.04.2018, potvrdený rozsudkomKrajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/90/2018 z 19.11.2018, ďalej rozsudok sp. zn. 20Csp/91/2020
z 07.09.2020, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19CoCsp/54/2020 z 10.06.2021,
či rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 7Csp/35/2021 z 13.10.2021, sp. zn. 14Csp/88/2020 z 13.10.2021

a sp. zn. 19Csp/69/2020 z 09.02.2021. Zmluvnú podmienku týkajúcu sa započítania obdržaných platieb
(citovaná vo výroku IV. rozsudku) považovala za neprijateľnú z dôvodu, že dojednanie bez ohľadu na
vôľu dlžníka umožňuje dodávateľovi započítavať platby na iný účel, akým je splatenie istiny úveru.
Dodávateľovi umožňuje postupovať nepredvídateľne a netransparentne. Žalobkyňa poukázala na
právoplatné rozsudky Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/35/2022 z 18.8.2022; sp. zn. 15Csp/95/2020

z 28.6.2022; sp. zn. 16Csp/35/2021 z 8.6.2021 a sp. zn. 20Csp/4/2021 z 24.9.2021 a rozhodnutia
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19CoCsp/55/2020 z 10.6.2021; sp. zn. 2CoCsp/44/2020 z 20.4.2021;
sp. zn. 5CoCsp/46/2020 z 26.8.2021. S poukazom na § 122 ods. 3 OZ a § 54 ods. 1 OZ považovala za
neprijateľnú aj zmluvnú podmienku citovanú vo výroku V. tohto rozsudku (povinnosť úhrady v posledný
pracovný deň pred dňom splatnosti, ak deň splatnosti pripadne na deň pracovného pokoja). Vo vzťahu
k zmluvnej podmienke uvedenej vo výroku VI. tohto rozsudku poukázala na rozsudok Okresného súdu

Prešov sp. zn. 9Csp/74/2022, z 28.11.2022, z ktorého citovala, že je priamo v rozpore s § 580 OZ
a dodala, že viazanie iných účtov spotrebiteľa s úverom a možnosť započítania pohľadávok dodávateľa
voči akémukoľvek účtu je v rozpore s generálnou Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovala aj
rozhodcovskú doložku (citovaná vo výroku VII. rozsudku) – namietala, že ide o neprijateľné dojednanie,
pretože sa ním zmluvné strany dohodli riešiť všetky spory vyplývajúce z úverovej zmluvy výlučne pred

rozhodcovským súdom, vopred vybraným dodávateľom, a následne rozhodnutie tohto rozhodcovského
súdu má slúžiť ako exekučný titul. Rozhodcovská zmluva vo svojich dôsledkoch spôsobuje, že o
právach a právom chránených záujmoch spotrebiteľa rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je
delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou, teda bez súdnej kontroly zmluvných podmienok. Takáto
zmluvná podmienka vytvára materiálnu disproporciu v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa vopred

vzdáva svojich práv, vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou a zhoršuje si tým svoje zmluvné
postavenie. Nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. K určeniu neprijateľnosti predmetnej
zmluvnej podmienky, poukázala opätovne na rôzne rozsudky tunajšieho súdu - sp. zn. 15Csp/5/2021 zo
16.09.2021,sp.zn.8Csp/198/2019,zo14.08.2020,potvrdenýrozsudkomKrajskéhosúduvPrešove,sp.
zn. 16CoCsp/13/2020 z 31.05.2021, alebo sp. zn. 16Csp/73/2020 zo 06.10.2020, potvrdený rozsudkom

Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 19CoCsp/55/2020 z 10.06.2021). Naviac, poukázala i na nález
Ústavného súdu SR zo dňa 11.6.2019 sp. zn. III. ÚS 438/2018, z ktorého vyplýva, že pre platnosť
rozhodcovskej zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby ma spotrebiteľ možnosť
vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. K ďalšej

zmluvnej podmienke – povinnosti informovať o zmene mena priezviska, obchodného mena, adresy,
sídla, kontaktných telefónnych čísiel, oprávnenia konať a podobne – citovanej vo výroku VIII. rozsudku
– uviedla, že predstavuje neprimeraný zásah do jej súkromia. Poukázala pritom na rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 6CoCsp/16/2024, z ktorého citovala. Napokon k poslednej zmluvnej podmienke
– sadzbe sankčných poplatkov, citovaných vo výroku IX. rozsudku, poukázala na rozsudok tunajšieho

súdu sp. zn. 9Csp/42/2024 zo dňa 28.10.2024. Záverom dodala, že žalobu o určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok podáva z dôvodu verejného záujmu, vyplývajúceho z jednej z hlavných politík
primárneho práva EÚ, ktorým je ochrana spotrebiteľov, ako je to konkretizované v sekundárnom práve
EÚ, predovšetkým v Smernici Rady 93/13/EHS a ako to vyplýva z rozsudkov Súdneho dvora EÚ, ktoré
európske právo vykladajú, v spojení s jej záujmom. Účelom žaloby je aj pôsobiť ako „odstrašujúci“

prostriedok voči dodávateľom so zámerom predchádzať nečestným zmluvným podmienkam. Okrem
toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nebude len
vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním zároveň vytvorí zákonný predpoklad pre uplatnenie
sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť a to v podobe práva spotrebiteľa
na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 zákona č. 108/2024 Z.z.. V tejto súvislosti poukázala

na právny záver vyplývajúci aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR 6Cdo/27/2018 zo dňa 28.03.2019,
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, uznesenie Ústavného súdu
SR sp. zn. III. ÚS 124/2020 zo dňa 15.04.2020 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/7/2023
zo dňa 28.02.2024.

2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11.03.2025 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uplatňované
nároky považoval za nedôvodné, neprípustné a svojou povahou zosobňujúce učebnicový príklad
šikanózneho uplatňovania práva na súde. Poukázal na to, že zmluva bola uzatvorená ešte v roku 2006
a žalobkyňa ju napáda až po 19 rokoch od jej uzatvorenia, kedy je pohľadávka zo zmluvy dlhodobopremlčaná, zaniknutá a fakticky neexistuje. Podľa žalovaného je otázne, akej potrebe žalobkyne slúži
podaná žaloba. Nesúhlasil so spôsobom, akým si žalobkyňa uplatňuje trovy právneho zastúpenia.
Podľa žalovaného sa trovy majú vypočítavať ako z jedného predmetu konania bez ohľadu na počet

neprijateľných zmluvných podmienok. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie tunajšieho súdu sp zn.
7Csp/21/2025 zo dňa 03.09.2025 a rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11CoCsp/16/2021
zo dňa 20.04.2022 a sp. zn. 3CoCsp/10/2023 zo dňa 22.02.2024. Čo sa týka samotných zmluvných
podmienok – k prvej, súhlasu s poskytnutím osobných údajov spotrebiteľa - žalovaný poukázal na
skutočnosť, že zákon priamo predpokladá, že údaje od klientov získava a spracúva pre účely správy

pôžičiek, či vkladov. Súhlas bol udelený platne a lehota je plne legitímna, a to aj s poukazom na
podanú žalobu po 19 rokoch od uzavretia zmluvy. Poukázal i na § 93a ods. 3 zákona o bankách
a skutočnosť, že spracúvanie osobných údajov na účel interného výkazníctva je plne legitímne. Podľa
žalovaného napadnutá zmluvná podmienka nespĺňa základný predpoklad pre určenie neprijateľnosti,
ktorým je zhoršenie postavenia spotrebiteľa. K druhej zmluvnej podmienke – vyhláseniu o oboznámení
sa s Obchodnými podmienkami – žalovaný uviedol, že nie je neprijateľná a neprenáša sa ňou dôkazné

bremeno, keďže sa spotrebiteľovi neukladá žiadna povinnosť niesť dôkazné bremeno. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B3-62Csp/10/2022 zo dňa 08.02.2024.
Nevedel, akým iným spôsobom by mal veriteľ pri uzatváraní zmluvy overiť, či dlžník – spotrebiteľ
všetkému v zmluve alebo v obchodných podmienkach či cenníku porozumel. V prípade, ak by v zmluve
absentovalo dotknuté zmluvné ustanovenie, tak by veriteľ stratil akýkoľvek dôkaz o tom, že spotrebiteľ

bol naozaj s obchodnými podmienkami a cenníkom oboznámený a že s nimi súhlasí, že ich prevzal
alebo mu boli zaslané. Vyhlásením neprijateľnosti práve súd odníme veriteľovi možnosť preukázať
do budúcna tieto skutočnosti. Poukázal tiež na rozhodnutia súdov, ktoré konštatujú, že spotrebiteľ
svojim podpisom potvrdil, že dokumenty prevzal, oboznámil sa s nimi a súhlasil s nimi. Čo sa týka
zmluvných podmienok v obchodných podmienkach, všeobecne uviedol, že ak žalobkyňa považuje

za neplatnú druhú ňou špecifikovanú zmluvné podmienku, tak následne si odporuje, ak žiada aj
o určenie neprijateľnosti jednotlivých ustanovení VOP. Mal tiež za to, že žalobkyňa zanevrela na svoju
povinnosť uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia pre všetky špecifikované zmluvné podmienky vo VOP.
K tretej zmluvnej podmienke (citovanej vo výroku III. rozsudku) s poukazom na denný počet finančných
transakciíbankyzastávalnázor,žejelegitímnaaakbyneboladojednanáznemožňovalobytovpodstate

banke fungovať, keďže by stratila možnosť priraďovať platby. Rovnako k zmluvnej podmienke ohľadom
priradenia obdržaných platieb podľa stanoveného poriadia, zastával názor, že je predpokladaná dohoda
strán, pričom zákon neumožňuje spotrebiteľovi obísť dohodu na vrátení úveru tak, že si sám spotrebiteľ
určí, že bude plniť len na istinu. Zmluvnú podmienku upravujúcu povinnosť úhrady v posledný pracovný
deň pred dňom splatnosti, ak deň splatnosti pripadne na deň pracovného pokoja, považoval za dohodu

strán ohľadom času plnenia a mal za to, že súd by do nej nemal zasahovať. Podporný podklad pre
zmluvnú podmienku citovanú vo výroku VI. rozsudku videl žalovaný v § 711 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených
a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. Zastával názor, že spotrebiteľovi sa vykonaním
inkasa z účtu neodníma žiadne jeho právo (napr. reklamácie) a aktivuje sa iba za dohodnutých

podmienok, pričom ide o bežnú súčasť bankovej praxe. V prípade rozhodcovskej doložky poukázal
iba na to, že Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk alebo aj SBA boli zrušené k 01.01.2019, a tak
ide o obsolentné a nevykonateľné ustanovenie zmluvy. Zmluvnú podmienku citovanú vo výroku VIII.
rozsudku opätovne považoval za nezasahujúcu do práv spotrebiteľa. Poukazoval pritom na vôľu veriteľa
efektívne doručovať a komunikovať s dlžníkom. Čo sa týka sankčných poplatkov zastával názor, že

spotrebiteľ bol vopred informovaný o uvedených zmluvných pokutách a tieto nepredstavujú neprimerané
sankcie. Záverom všeobecne podotkol, že žalobkyňa vyjadrila svoj súhlas so zmluvnými podmienkami,
preto nemal dôvod pristupovať k osobitnému vyjednávaniu zmluvných ustanovení. Zároveň výkon práv
žalobkyne považoval za v rozpore s dobrými mravmi, predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že sa
žalobkyňa domáha určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok po viac ako 19 rokoch od uzavretia

zmluvy. Napokon sa ešte vyjadril i k trovám konania, pri ktorých mal za to, že odmenu pri trovách
právneho zastúpenia je potrebné vypočítavať ako z jednej veci, jedného nároku, s totožným skutkovým
základom a poukázal i na viaceré rozhodnutia tunajšieho súdu , či Ústavného súdu SR.

3. Žalobkyňa v replike zo dňa 14.11.2025 zotrvala na podanej žalobe. Uviedla, že je daný naliehavý

právny záujem na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok a tento vyplýva priamo z § 3 ods. 3
a 5 zák. č. 250/2007 Z.z. K tvrdeniam o zneužití práva žalobkyňou uviedla, že sa jedná o nenáležité
konštatovanie, ktoré popiera jej právo na prístup k súdu. Navyše šikanózny výkon práva sa musí
vždy preukázať a dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto je šikanóznym výkonom práva poškodený.S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/149/2020 zo dňa 24.08.2022 a rozsudok
Súdneho dvora EÚ vo veci C-19/20 mala za to, že súd rozhodne o neprijateľnosti zmluvnej podmienky
obsiahnutej v zmluve aj v prípade zmluvnej podmienky, ktorá v čase rozhodovania súdu už je neplatná,

nepoužíva sa, ako aj v prípade, ak ju zmluvné strany už zmenili. K prísputnosti žaloby o určenie
neprijateľnosti podmienok poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/27/2018 zo
dňa 28.03.2019, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 30.01.2019 a uznesenie
Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 124/2020 z 15.04.2020, či rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Cdo/7/2023 zo dňa 28.02.2024. O žalovaných neprijateľných zmluvných podmienkach už pritom súdy

rozhodli, teda boli vyslovené za neprijateľné, preto žalobkyňa zotrvala na ich určení za neprijateľné.
Objasnila, že žalobu podala až teraz, pretože až v súčasnej dobe sa dozvedela o tom, že zmluvy
žalovanej zrejme obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, o čom je oprávnený rozhodnúť len súd.
Dodala, že žaloba o neprijateľnosť zmluvných podmienok môže byť podaná aj z dôvodu následného
získania peňažnej satisfakcie.

4. Žalovaný nevyužil možnosť vyjadriť sa v duplike.

5. Súd nariadil termín pojednávania na deň 06.02.2026.

6. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise (na čl. 9

žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro, č. žiadosti XXXXXX, č. zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa
06.06.2006, na čl. 9 rub Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet,
vydávaných Všeobecnou úverovou bankou a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance
Holging a.s. s účinnosťou od 15.01.2006), oboznámil sa so skutkovými tvrdeniami strán sporu, ako aj
obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Žalobkyňa dňa 05.06.2006 Žiadosťou o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro č. XXXXXX požiadala
žalovaného o poskytnutie úverového rámca 30 000 Sk (995,82 EUR) s mesačnou splátkou 1 000 Sk
(33,19 EUR). Žalovaný dňa 06.06.2006 schválil jej žiadosť a poskytol jej úverový rámec 30 000 Sk
(995,82 EUR) so štandardnou mesačnou splátkou 1 000 Sk (33,19 EUR).

8. Obsahom zmluvy sú okrem iného i nasledovné ustanovenia:
- v časti V. Vyhlásenia Klienta, bod 2., v znení:
„Súhlasím so spracúvaním mojich osobných údajov v rozsahu uvedenom v tejto Žiadosti/Zmluve bankou
a/alebo CFH a ďalšími subjektami uvedenými v Obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou tejto

Žiadosti/Zmluvy za účelom overovania mojej úverovej spôsobilosti, kontroly rizika budúcich obchodov
a ďalších účelov uvedených v Obchodných podmienkach. Súhlas udeľujem v súlade so zákonom č.
428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, a to na dobu desiatich rokov od
podpisu tejto Žiadosti/Zmluvy. V prípade vzniku záväzkového vzťahu súhlas udeľujem na dobu trvania
záväzkovéhovzťahuanadobuďalšíchdesiatichrokovodjehozániku.Svojímpodpisompotvrdzujem,že

tento súhlas neodvolám počas 1 roka od podpisu tejto Žiadosti/Zmluvy a v prípade vzniku záväzkového
vzťahu počas 1 roka od jeho zániku, a to písomným oznámením doručeným Správcovi. Tento súhlas
sa získava na základe dobrovoľnosti. Týmto potvrdzujem, že som bol oboznámený so všetkými
skutočnosťami podľa § 10 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Vyhlasujem, že
disponujem súhlasom dotknutej osoby s uvádzaním rodného priezviska matky v Žiadosti/Zmluve.“

- v časti V. Vyhlásenie Klienta, bod 4., v znení:
„Vyhlasujem, že pred podpisom tejto Žiadosti/Zmluvy som sa oboznámil s Obchodnými podmienkami
pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s.
v spolupráci s CFH, ktoré sú súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy, súhlasím s nimi a zaväzujem sa ich
dodržiavať. “

9. Na rubovej strane Žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro č. XXXXXX, resp. zmluve č.
XXXXXXXXXX sa nachádzajú Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných
kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a.s., a v rámci týchto sa nachádzajú okrem iných i nasledovné ustanovenia:

- v čl. V. Zúčtovanie, úhrada a platba, v bode 23. v časti, v znení: „V prípade uvedenia nesprávneho
čísla účtu alebo variabilného symbolu na platobnom príkaze bude Banka považovať úhradu za
nezrealizovanú.“- v čl. V. Zúčtovanie, úhrada a platba, v bode 23. v časti, v znení:„Obdržané platby je Banka oprávnená
priradiť k záväzkom Klienta v poradí Poplatky, úroky a istina. Klient s takouto postupnosťou priraďovania
súhlasí.“

- v čl. V. Zúčtovanie, úhrada a platba, v bode 27. v časti, v znení: „ Ak Deň splatnosti pripadne na
deň pracovného pokoja, je Klient povinný dlžnú sumu uhradiť v posledný pracovný deň pred Dňom
splatnosti.“
- v čl. V. Zúčtovanie, úhrada a platba, v bode 31. v časti, v znení: „Ak Klient napriek výzve nezaplatí
Povinnú splátku a prípadné ostatné splatné čiastky v stanovenej lehote, Banka má právo využiť jeden

alebo viacero z nasledovných prostriedkov: (e ) vykonať inkaso svojej pohľadávky z ktoréhokoľvek
bankového účtu Klienta vedeného Bankou.“
- v čl. XI. Rozhodcovská doložka, v bode 59., v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory,
ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli zo Zmluvy, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v
zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie
bánk podľa zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku. Rozhodcovské konanie sa koná v sídle

rozhodcu a rozhodca rozhoduje vo veci bez ústneho pojednávania, iba na základe písomných materiálov
predložených stranami v lehote rozhodcom stanovenej. Rozhodca môže nariadiť ústne pojednávanie,
ak nebude považovať predložené listiny za dostačujúce. Písomnosti v rozhodcovskom konaní zasiela
rozhodca stranám na adresu, ktorú strana uviedla alebo jej zvolenému právnemu zástupcovi. Účinky
doručenia nastanú aj vtedy, ak adresát písomnosť odmietol prevziať, alebo ak aj napriek oznámeniu

pošty si ju ako poštovú zásielku nevyzdvihol. Rozhodcovský rozsudok je konečný a záväzný a dňom
doručenia nadobúda účinky právoplatného súdneho rozhodnutia. Banka a Klient vyhlasujú, že sa
dobrovoľne podradia rozhodnutiu rozhodcu. Zmluvné strany berú ďalej na vedomie, že v prípade ak
povinnosť uloženú v rozhodcovskom rozsudku dobrovoľne nesplnia, môže Banka alebo Správca na
základe vlastného výberu: (i) podať návrh na výkon rozhodnutia na príslušnom všeobecnom súde alebo

u exekútora, alebo (ii) vymáhať pohľadávku Banky prostredníctvom spoločnosti, ktorá je zmluvným
partnerom Banky alebo Správcu na vymáhanie pohľadávok. Táto rozhodcovská doložka je súčasťou
Zmluvy a zaväzuje právnych nástupcov obidvoch zmluvných strán. Zánikom Zmluvy nezaniká táto
rozhodcovská doložka, ktorá je jej súčasťou.“
- v čl. XIII. Záverečné ustanovenia, v bode 68., v znení: „Klient je povinný bezodkladne informovať

Banku o všetkých zmenách, ktoré nastali v právnych skutočnostiach Klienta, najmä o zmene mena,
priezviska, obchodného mena, adresy, sídla, kontaktných telefónnych čísiel, oprávnenia konať a pod..,
pričom predloží Banke aj doklad osvedčujúci vykonanie takejto zmeny.“
- v čl. Ďalšie užívateľské informácie, v znení:
„2. Sankčné poplatky:

• za oneskorenú platbu (podľa výšky dlžného zostatku) je poplatok
200,- Sk pri dlžnom zostatku od 1,- Sk do 10 000,- Sk
500,- Sk pri dlžnom zostatku od 10 001,- Sk do 20 000,- Sk
750,- Sk pri dlžnom zostatku od 20 001,- Sk do 30 000,- Sk
1000,- Sk pri dlžnom zostatku 30 001,- Sk a vyššom

• postúpenie pohľadávky na vymáhanie 1 000 Sk.“

10. Zistený skutkový stav súd právne posúdil nasledujúco:

11. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä

zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených
v zákone.

12. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv

obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úver.

14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.15. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

16. Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na
jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah

dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

18. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy za

neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

19. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. Podľa § 53a Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.03.2010 do 30.06.2024 ak súd určil

niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ

má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

21. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.22. Podľa § 53 ods. 1 zák. č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ustanovenia tohto zákona sa použijú
na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024
a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

23. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy každý spotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,

ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

24. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy proti porušeniu práv
a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi

na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

25. Podľa § 298 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd môže v rozsudku, ktorý sa týka
spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom
v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky,

ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi

bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

26. Medzi stranami sporu nebolo sporné a z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že dotknutá

zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je spotrebiteľského charakteru (spotrebiteľský charakter
zmluvy nebol rozporovaný, vyplýva aj zo samotného znenia zmluvy a povahy zmluvných strán). Spornou
medzi stranami bola iba otázka právneho posúdenia, či žalobkyňou špecifikované zmluvné podmienky
napĺňajúznakyneprijateľnýchzmluvnýchpodmienokačijevôbecžalobažalobkyneprípustnáavsúlade
s dobrými mravmi.

27. Prípustnosť žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok súd vyvodil z § 137 písm. c),
prípadne písm. d) Civilného sporového poriadku v spojení s § 298 Civilného sporového poriadku,
ako aj v spojení s §§ 53 a 53a Občianskeho zákonníka v záujme zabezpečenia zvýšenej ochrany
spotrebiteľa. Podporne súd poukazuje i na § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý výslovne umožňuje

podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy. Podanou žalobou sa spotrebiteľ môže domáhať určenia
neprijateľných zmluvných podmienok zo zmluvy, a to bez potreby preukazovania naliehavého právneho
záujmu. V zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem
nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu. Týmto osobitným predpisom

je zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2024, ktorý v ust. § 3 ods. 3
a 5 umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonmi domáhať sa proti
porušiteľovi na súde ochrany svojho práva, pričom má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/27/2018, ktoré
práve odvodzuje prípustnosť od § 137 písm. c/ CSP, hoci podľa názoru súdu je priliehavejší prípadne §

137písm.d/ CSPourčeníprávnejskutočnosti),aleiust.§11ods.4ZoSÚ,ktoréumožňujespotrebiteľovi
domáhať sa neplatnosti zmluvy, a teda prípadne i časti zmluvy – konkrétne neprijateľných zmluvných
dojednaní.28. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn.
6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, v zmysle ktorého.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby
o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá

právny význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého
právneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky,
podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa
okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné
podmienky.Vtomtoprípadenejdeonárokzprávnehovzťahu,ktoréhoprávnymdôvodomjezmluva,teda

o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť
zmluvnej podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať
žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj
v prípade, že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného
oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný
názor by v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred

neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods.
1ÚstavySlovenskejrepublikyakoajSmerniciRady93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“).“

29. S ohľadom na uvedené závery najvyššieho súdu súd konštatuje, že podanie žaloby o určenie

neprijateľných zmluvných podmienok je legitímnym právom spotrebiteľov, ktorým sa môžu domáhať
ochrany svojich práv podľa § 3 ods. 3 a 5 zák. č. 250/2007 Z.z.

30. Súd nedospel k záveru, že by táto žaloba bola zo strany žalobkyne podaná šikanózne, nakoľko
zo žaloby, nevyplýva, že by nesledovala ako svoj primárny cieľ zodpovedanie otázky, či dotknuté

zmluvné podmienky boli neprijateľné a ciele podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. Ide skôr o dohady
žalovaného, ktoré súd pripúšťa, že sú na zamyslenie (predovšetkým naliehavosť určenia po uplynutí tak
dlhej doby od uzatvorenia zmluvy), avšak vychádzajúc z aktuálnej judikatúry a nepremlčateľnosti určenia
neprijateľnosti zmluvných podmienok a zohľadňujúc záujem štátu na zvýšenej ochrane spotrebiteľa
nemôžu tieto dohady žalovaného brániť spotrebiteľovi domáhať sa preskúmania obsahu spotrebiteľom

namietaných zmluvných podmienok.

31. Súdny dvor Európskej únie uviedol v bode 38 rozsudku C-776/19 až C-782/19 cit.: „Z tohto hľadiska
treba usúdiť, že najmä na účely zabezpečenia účinnej ochrany práv, ktoré spotrebiteľovi vyplývajú zo
smernice 93/13, musí mať spotrebiteľ možnosť kedykoľvek namietať nekalú povahu zmluvnej

podmienky nielen ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej povahy zmluvnej podmienky
súdom, takže návrh podaný spotrebiteľom na účely konštatovania nekalej povahy podmienky uvedenej
v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôže podliehať nijakej
premlčacej lehote.“ I s poukazom na uvedené preto možno považovať námietky žalovaného, týkajúce
sa časových súvislostí, doby medzi uzatvorením zmluvy, splatením úveru a podaním žaloby a skúmania

„skutočného“ motívu podania žaloby za nedôvodné.

32. Predtým, ako súd pristúpil k preskúmaniu nekalosti zmluvných podmienok, musí dospieť k záveru,
či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú predmetu plnenia alebo ceny plnenia (ak tieto
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne) a či boli dotknuté podmienky individuálne dojednané.

Napadnuté ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa netýkajú hlavného predmetu plnenia, ani
cenyplnenia(niektoréznichsasícetýkajúurčitýchplnenízostranyspotrebiteľa,avšakibapoplatkovako
vedľajších plnení, konkrétne za oneskorenú platbu a postúpenie pohľadávky na vymáhanie, pričom súd
zároveň nebude hodnotiť ich prijateľnosť, či neprijateľnosť z pohľadu primeranosti ceny za poskytnuté
protiplnenie).

33. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho
zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť
obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium

kedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj odsek 2 (pozn. súdu § 53 ods. 2
OZ) je potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu
pri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal
možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniťnávrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový
návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba
dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy

s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho
zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574). V tomto
smere žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, preto súd vychádzal z domnienky, že zmluvné podmienky
neboli individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 OZ), ktorú prakticky potvrdil žalovaný tým, že uviedol, že

vzhľadom na bezvýhradnú akceptáciu zmluvných opdmienok nepovažoval za potrebné osobitne rokovať
o zmluvných dojednaniach. Zmluva a zmluvné podmienky v nej predstavujú štandardnú formulárovú
spotrebiteľskú zmluvu, uzatváranú s mnohými spotrebiteľmi. Rovnako tak ustanovenia zakotvené v
Obchodných podmienkach predstavujú dojednania, ktorými sa spravuje určitý typ zmlúv, ktoré žalovaný
uzatváral s mnohými spotrebiteľmi.

34. Súd teda v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).

35. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice,

obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé,
a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace
s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB
Pénzügyi Lízing)

36. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého

bola dojednaná. Za neprijateľnú je potrebné považovať aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).

37. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny, neuzavretý, výpočet neprijateľných zmluvných

podmienok. Súd môže za neprijateľnú zmluvnú podmienku určiť aj inú zmluvnú podmienku, než
obsahuje výpočet v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení, resp. § 53 ods. 3
Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak napĺňa znaky uvedené v § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na charakter zmluvy možno uzavrieť, že žalobkyňa ako
spotrebiteľ a ako slabšia strana sporu, nemala možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy

a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou (porov. rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9CoCsp/19/2021 z 30.11.2021).

38. „Čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia „značnej
nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej

podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej
transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho
postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných
vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú
zozmluvy,prekážkyvichvýkonealebotiežformoupreneseniadodatočnejpovinnosti,ktorúvnútroštátne

predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa, pričom vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej
existencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom
zmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky
zmluvy.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado)

39. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,
ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so
stavom absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá
umožniť vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam.Z praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve
záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže
mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná

filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá
východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom
štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých
pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu
prospechu jednej strany na úkor strany druhej. D., ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje aj Súdny

dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného plynie, že
vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu založenú
na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je zrejmé, že
test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním existujúceho
stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým významným
bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá implicitná legálna definícia neprijateľnej

zmluvnej podmienky s poukazom na materiálne kritériá spôsobovania značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. .... v prípade neprijateľnej zmluvnej
podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa,
ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M., Dulak, A.,
Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie.

Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).

40. K prvej zmluvnej podmienke - súhlasu s poskytnutím osobných údajov nielen veriteľovi, ale aj CFH,
ako aj ďalším subjektom uvedeným v Obchodných podmienkach, pričom platnosť súhlasu je určená na
10 rokov od vyporiadania záväzkového vzťahu, pričom takýto súhlas môže spotrebiteľ odvolať najskôr

po jednom roku od zániku záväzkového vzťahu, a to písomným oznámením na pobočku žalovaného,
v ktorej má otvorený bežný účet, súd uvádza, že táto je neprijateľná z dôvodu, že spôsobuje hrubý
nepomer v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, keďže spotrebiteľ ňou udeľuje
súhlas na neprimerane a neodôvodnene dlhú dobu (10 rokov od vyporiadania záväzkového vzťahu
vzniknutého zo zmluvy), pričom aj pre prípad zániku zmluvného vzťahu by musel dlžník za účelom

odňatia súhlasu učiniť písomné odvolanie súhlasu najskôr po jednom roku od zániku predmetného
záväzkového vzťahu, a to ani nie priamo žalovanému, ale doručením Správcovi (čo je opätovne pre
spotrebiteľa zložité vôbec vyhľadať alebo zistiť, kto týmto správcom má vôbec byť). Vo všeobecnosti
by mali byť osobné údaje uchovávané a spracúvané iba po nevyhnutný čas. Avšak v zmysle do
zmluvy zakomponovaného súhlasu spotrebiteľ dokonca súhlasí s poskytnutím svojich údajov tretím

osobám a na účely uvedené v Obchodných podmienkach, kde je okrem iného odkaz na subjekt
vykonávajúci marketing pre banku. Predmetný súhlas ide so spracúvaním údajov výrazne nad rámec
rozsahu nevyhnutného pre poskytnutie úveru. Pre účely vyhlásenia určitej podmienky za neprijateľnú
v spotrebiteľskej zmluve je pritom irelevantné, či predmetná zmluvná podmienka mala reálny nepriaznivý
následok pre spotrebiteľa, keďže táto okolnosť nepredstavuje v zmysle zákona (§ 53 Občianskeho

zákonníka) kvalifikačný moment pre posúdenie neprijateľnej zmluvnej podmienky.

41. Zmluvná podmienka uvedená v druhom výroku tohto rozsudku, týkajúca sa vyhlásenia o tom, že
spotrebiteľ bol oboznámený s obchodnými podmienkami, v totožnom znení už bola vyhlásená súdom za
neprijateľnú napríklad rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 16Csp/62/2025 zo dňa 21.10.2025. Rovnako

i mnohé ďalšie rozhodnutia, na ktoré poukázal žalobca, vyhodnotili obdobnú zmluvnú podmienku
za neprijateľné zmluvné dojednanie a to práve z dôvodu, že sa ňou prenáša dôkazné bremeno na
spotrebiteľa. Ak žalovaný uvádzal vo vyjadrení k žalobe, že cit. „Toto ustanovenie na spotrebiteľa
neprenáša dôkazné bremeno. Preukázanie oboznámenia ostáva na dodávateľovi a dôkazom je
práve podpis spotrebiteľa, ktorého jedinou predzmluvnou povinnosťou bolo podrobne sa oboznámiť

s jednotlivými ustanoveniami zmluvy.“, tak práve i na tomto vyjadrení je možné dospieť k záveru, že
žalovaný týmto skutočne mienil preniesť dôkazné bremeno, keď v rámci podpisu štandardizovanej
spotrebiteľskej zmluvy získava i vyjadrenie spotrebiteľa, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami,
ktoré sú zvyčajne skutočne rozsiahleho charakteru. Práve v dôsledku dotknutej zmluvnej podmienky sa
prenášadôkaznébremeno,ktorébyviazlonadodávateľovi,naspotrebiteľa,ktorýbymuselpreukazovať,

žektomutooboznámeniusaznejakýchdôvodovnedošlo.Dodávateľsivsunutímdotknutéhozmluvného
dojednania vopred v postavení silnejšej strany vypracúva lepšiu argumentačnú pozíciu, že spotrebiteľ
sa s celými obchodnými podmienkami reálne oboznámil, v čoho dôsledku môžu spotrebitelia už i priprípadnom dodatočnom nesúhlase s nejakým ustanovením vopred vzdávať svoju šancu na úspech
v prípadnom namietaní nejakého zmluvného dojednania.

42. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku III. tohto rozsudku – týkajúca sa potreby uvádzania
variabilného symbolu – bola taktiež už súdmi opakovane určená ako neprijateľná zmluvná podmienka,
a to napríklad rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 7Csp/99/2023 zo dňa 10.04.2024, ako aj rozsudkom
tunajšieho súdu sp. zn. 8Csp/109/2023 zo dňa 20.02.2024, rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn.
8Csp/157/2024 zo dňa 22.04.2025, či rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 15Csp/56/2024 zo dňa

17.04.2025, od ktorých vyhodnotenia zmluvnej podmienky súd nevidí dôvod sa odkloniť a na ktoré
v plnom rozsahu poukazuje. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 29C/193/2010 zo dňa 16.12.2014,
ako aj rozsudkom sp. zn. 7Csp/19/2022 zo dňa 25.05.2022, ktoré sa síce týkali iného poskytovateľa
úverov, súd následok v podobe neuhradenia splátky úveru z dôvodu neuvedenia správneho variabilného
symbolu posúdil ako neprimeranú sankciu vyvolávajúcu vážne právne dôsledky, napríklad následok
okamžitej splatnosti úveru. V prípade existencie iba jedného zmluvného záväzku so spotrebiteľom

nemôže mať veriteľ problém s priradením aj spotrebiteľom neidentifikovanej platby bez uvedenia
variabilného symbolu a v prípade existencie viacerých záväzkov spotrebiteľa voči jednému dodávateľovi
nastupujezákonnýpredpoklad§330Obchodnéhozákonníka–tedaakdlžníkmávočiveriteľoviniekoľko
peňažných záväzkov a neurčí, ktorý záväzok plní, platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie
nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené; inak záväzku najskôr splatného. Čo sa týka

prirovnania k plateniu súdnych poplatkov a potrebe použitia identifikačných údajov k platbe, súd v tomto
smere poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 647/2022 zo dňa 16.02.2023,
v ktorom ústavný súd vyhodnotil ako ústavne neudržateľné rozhodnutie súdu, ktorým zastavil konanie
pre nezaplatenie súdneho poplatku v prípade, ak disponoval informáciou o pripísaní doplatku súdneho
poplatku na ním samým označený účet v určenej lehote, avšak pri omyle sťažovateľky pri zadaní

špecifického symbolu. Podľa názoru súdu je skutočne nevhodné a spôsobujúce vážnu nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, aby v prípade nesprávnosti údaja
o variabilnom symbole mal tento omyl automaticky za následok nezaplatenie splátky riadne a včas.

43. K zmluvnej podmienke uvedenej vo výroku IV. tohto rozsudku – oprávnenie započítavať došlé platby

najprv na poplatky, potom na úroky a napokon na istinu – súd uvádza, že započítavanie platieb prijatých
od spotrebiteľa bez zohľadnenia vôle spotrebiteľa, čo danými platbami chcel uhrádzať, je neprípustné.
Súd poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Prešov č.k. 8Csp/1/2023-91 zo dňa 27.04.2023, č.k.
9Csp/102/2020-158 z 23.06.2022, ale aj rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 7Csp/3/2020 zo
dňa 09.09.2020, či sp. zn. 7Csp/21/2025 zo dňa 16.06.2025, ktorými bola obdobná zmluvná podmienka

už vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dojednaním sa umožňuje ľubovôľa dodávateľa
započítať platby podľa svojho uváženia aj na iný účel, ako boli určené, čo jednoznačne spôsobuje
nerovnováhu v spotrebiteľskom vzťahu v neprospech spotrebiteľa, zvlášť opätovne za tých okolností,
že sa nejedná o zmluvnú podmienku, ktorá by bola výsledkom osobitného individuálneho dojednania
medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom.

44. Zmluvná podmienka citovaná vo výroku V. rozsudku je v rozpore § 122 ods. 3 Občianskeho
zákonníka v neprospech spotrebiteľa, keďže podľa tohto ustanovenia ak posledný deň lehoty pripadne
na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty posledný pracovný deň pred dňom
splatnosti. Touto zmluvnou podmienkou žalovaný skrátil spotrebiteľovi čas na plnenie čo je nepochybne

v neprospech spotrebiteľa. Tu súd dodáva, že ak koniec lehoty by pripadol na sobotu alebo nedeľu
a spotrebiteľ by zadal príkaz na úhradu v piatok (za stavu ak by sa nejednalo o okamžitú platbu)
tak platba by spravidla bola pripísaná na účet žalovaného v nasledujúci pracovný deň, t.j. pondelok.
Podľa napadnutej zmluvnej podmienky by však spotrebiteľ už bol v omeškaní, keďže tento by bol
povinný splátku uhradiť v posledný pracovný deň pred dňom splatnosti, t.j. v piatok. Uvedená podmienka

bola viac krát právoplatne vyhlásená za neprijateľnú (napr. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.
20Csp/28/2024), a preto má žalovaný v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť zdržať sa
používania takejto neprijateľnej podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi.

45. Zmluvná podmienka umožňujúca banke vykonať inkaso svojej pohľadávky z ktoréhokoľvek účtu
spotrebiteľa v banke (citovaná vo výroku VI. rozsudku) predstavuje taktiež neprijateľné dojednanie,
vnútené nekalým spôsobom spotrebiteľovi v rámci štandardných zmluvných podmienok týkajúcich
sa úverovej zmluvy. Dodávateľ získava súhlas s inkasným spôsobom úhrady dlhu z ktoréhokoľvekúčtu spotrebiteľa, ktorý by u veriteľa viedol. Tento súhlas je prakticky vnútený každému spotrebiteľovi
bez možnosti jeho ovplyvnenia, keďže sa nachádza vo všeobecných obchodných podmienkach.
Oindividuálnostidojednanianemožnoabsolútnehovoriť.Bankasitýmtoustanovenímvynúteneosvojuje

právo ovplyvniť prevod alebo nakladanie s peňažnými prostriedkami spotrebiteľa na akomkoľvek jeho
účte, čo je potrebné považovať za významný zásah do majetkových práv spotrebiteľa. Súd zastáva
názor, že týmto ustanovením sa dosahuje hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Navyše uvedené ustanovenie už vyhodnotené ako neprijateľná
podmienka v rozhodnutí Ústredného inšpektorátu SOI z 24.3.2014, č.SK/0207/99/2014. Uvedená

podmienka bola viackrát právoplatne vyhlásená za neprijateľnú (napr. rozsudky Okresného súdu Prešov
sp. zn. 8Csp/157/2024 a sp. zn. 20Csp/10/2025).

46. Rozhodcovská doložka uvedená v VII. výroku rozsudku je typickou neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, ktorej obdobné i totožné znenia boli už opakovane súdmi vyhlásené za neprijateľnú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Predmetné dojednanie vytvára materiálnu disproporciu

v neprospech spotrebiteľa, ktorý sa vopred vzdáva svojich práv vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou
doložkou a zhoršuje si tým svoje zmluvné postavenie, pričom opätovne nejde o dojednanie, ktoré
by bolo transparentne individuálne dojednané, ako určitá zmluvná podmienka, ktorá nie je pre tento
zmluvný vzťah nevyhnutná, ale je nad rámec bežných zmluvných dojednaní upravujúcich daný
zmluvný vzťah. Zo zmluvy nevyplýva, že by si predmetnú zmluvnú podmienku vyžiadal spotrebiteľ.

Táto bola automaticky zahrnutá do predformulovaných zmluvných podmienok. Navyše ak aj žalovaný
uvádza, že ide o obsolentné zmluvné dojednanie, tak nepreukázal, že by za týmto účelom vo vzťahu
k spotrebiteľom učinil nejaké oznámenie, či prehlásenie. Súd okrem toho poukazuje na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 438/2018 z 11.06.2019, v zmysle ktorého sa pre platnosť
rozhodcovskej zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach vyžaduje, aby spotrebiteľ mal možnosť

vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. Vzhľadom
na inkorporovanie rozhodcovskej doložky priamo do zmluvy, bez možnosti nejakého vyjadrenia sa k nej,
zaškrtnutia, osobitného podpisu, či zvýraznenia, je viac než pravdepodobné, že žalobca reálne nemal
možnosť sa pri uzatváraní zmluvy k tejto rozhodcovskej doložke vôbec vyjadriť.

47. Zmluvná podmienka uvedená v VIII. výroku rozsudku ukladá spotrebiteľovi povinnosť, ktorú
mu zákon neukladá a neprimerane ho zaťažuje nad rámec bežného poučenia napríklad o potrebe
a vhodnosti informovania o zmene kontaktnej adresy. Ak sa žalovaný obhajuje tým, že táto zmluvná
podmienka je celá prakticky v prospech spotrebiteľa, v ktorého záujme má byť aktualizácia údajov

známych o spotrebiteľovi pre banku, tak s touto argumentáciou nemožno súhlasiť. Uvedené dojednanie
nemáodporúčacícharakterajehoznenienezodpovedáaniobyčajnémupoučeniuopotrebeaktualizácie
údajov o spotrebiteľovi. Jednoznačne je v ňom cítiť skôr naplnenie záujmu dodávateľa na vytvorení
povinnosti spotrebiteľa informovať ho o údajoch a zmenách v neuzatvorenom okruhu právnych
skutočnosti týkajúcich sa spotrebiteľa, ktoré sú tak koncipované široko, priam neurčito. Nemožno pritom

taktiež súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že by v danom prípade malo ísť o akési odzrkadlenie jeho
zákonnej povinnosti zisťovania údajov o spotrebiteľovi.

48. Vo vzťahu k namietaným zmluvným dojednaniam o sankčných poplatkoch (citovaných v bode
IX. rozsudku) súd taktiež posudzujúc ich obsah a zmysel dospel k záveru, že predmetné dojednania

predstavujú neprijateľné zmluvné podmienke vyvolávajúce v neprospech spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Hoci veriteľ ich definoval ako „sankčné poplatky“ prakticky ide
o zmluvné pokuty, ktoré si dodávateľ vynútil v rámci štandardných zmluvných podmienok. Jednoznačne
sa nejedná o poplatok za nejakú službu. Spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľom,
ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované vo vlastnom

záujme dodávateľa, je v rozpore s dobrými mravmi. Ako už súd uviedol, v danom prípade sa prikláňa
k záveru, že uvedené ustanovenie má skôr charakter sankcie vo forme zmluvnej pokuty za nesplnenie
povinnosti – úhrady splátok. Žalovaný však dotknuté zmluvné pokuty so žalobkyňou ako spotrebiteľom
osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých
zmluvách v rámci Obchodných podmienok. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná lebo

sa jedná o štandardnú typovú zmluvu a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v
rozpore s Chartou základných práv Európskej únie (článok 98), podľa ktorého je v záujme naplnenia
jedného zo základných práv EÚ politiky štátov zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, apreto je potrebné využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala dôvera
spotrebiteľov v trh, aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Je nepochybné,
že charakter dojednania tejto zmluvnej podmienky smeruje k ďalšiemu postihu spotrebiteľa (popri

úrokoch z omeškania) pre neplnenie si zmluvných záväzkov. Cieľom dodávateľa je dojednanie
ďalšej sankcie postihujúcej spotrebiteľa a v neposlednom rade ide o dojednanie predložené v
podobe formulárovej zmluvy spotrebiteľovi, ktorý nemá vyjednávaciu dispozíciu ovplyvniť kontraktačný
proces. Predmetné dojednanie si vyhradil samotný dodávateľ v snahe sankcionovať spotrebiteľa bez
možnosti spotrebiteľa dojednať v zmluve ustanovenia ako náprotivok voči výhodám dodávateľa. Navyše

je nevyhnutné dodať, že predmetný sankčný poplatok sa stupňuje podľa výšky dlžného zostatku a nie je
zrejmé, či s narastajúcim dlhom by sa uplatňoval vždy nový a nový (ďalší a ďalší) sankčný poplatok vo
vyššej sume a aké odôvodnené náklady na strane veriteľa by mali odôvodňovať toto zvyšovanie sankcie.

49. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a s poukazom na citovanú právnu úpravu súd vyhovel
žalobe žalobkyne a všetky ňou špecifikované zmluvné podmienky určil ako neprijateľné v rámci

spotrebiteľskej zmluvy, spôsobujúce podstatnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán sporu
v neprospech spotrebiteľa. Záverom ešte súd opakovane uvádza, že všetky žalobkyňou špecifikované
zmluvné podmienky už boli vyhlásené za neprijateľné skoršími rozhodnutiami súdov v sporoch, ktoré
viedli proti totožnému dodávateľovi iní spotrebitelia – niektoré napríklad rozsudkom tunajšieho súdu sp.
zn. 16Csp/62/2025 zo dňa 21.10.2025 a niektoré rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 20Csp/10/2025

zo dňa 04.08.2025.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

52. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalobkyni priznal náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, a to vzhľadom na plný úspech
žalobkyne v spore. Súd nevzhliadol dôvody pre aplikáciu § 257 CSP. O výške trov konania pritom bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

-2- 17Csp/114/2025
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.