Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 2, 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14Pc/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125208741
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Bineková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125208741.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, v konaní pred sudkyňou JUDr. Marcelou Binekovou, v právnej veci navrhovateľky

A. B., C. D., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, F. a manžela D. B., narodeného
XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, F., o určenie manželského výživného, takto

r o z h o d o l :

I. návrh zamieta,

II. žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným súdu dňa 27.10.2025 sa manželka A. B. (ďalej aj ako ,,navrhovateľka“) domáhala
vydania rozhodnutia, ktorým by súd upravil vyživovaciu povinnosť jej manžela k nej. Navrhla, aby manžel
bol súdom zaviazaný prispievať na jej výživu mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima

vždy do 30. dňa v mesiaci. Podaný návrh skutkovo odôvodnila tým, že s manželom uzavrela manželstvo
dňa 15.03.2018 v H. A., u oboch ide o prvé manželstvo, bezdetné, s manželom bývali spolu v F., manžel
ju už rok podvádza, spolu nežijú. Manželka ďalej uviedla, že je nezamestnaná, evidovaná na úrade
práce ako uchádzačka o zamestnanie. Poukázala na to, že sa s manželom chce rozviesť, preto podala
aj návrh na rozvod manželstva.
2. S návrhom manželky na určenie manželského výživného manžel nesúhlasil. Uviedol, že s manželkou
nežije, nemajú spolu deti, a je bez príjmu, bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie,

s priateľkou sa nachádza v Českej republike, kde si hľadajú bývanie a prácu.

3. Vo veci samej súd rozhodol na pojednávaní, na ktoré sa nedostavil manžel, hoci bol riadne a včas
predvolaný, svoju neúčasť ospravedlnil nedostatkom finančných prostriedkov na cestu z I. C. do J.,
nežiadal pojednávanie odročiť. Súd preto pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.

4. Súd vo veci samej prihliadol na vyjadrenia účastníkov konania, vypočul navrhovateľku a vykonal

dokazovanie nižšie uvedenými listinnými dôkazmi. Z úradnej činnosti je súdu známe, že pod sp. zn.
14Pc/57/2025 je vedené rozvodové konanie manželov, v ktorom doposiaľ nebolo meritórne rozhodnuté.

5. Sobášnym listom mal súd preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 15.03.2018 v H. A.
manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu H. A. vo zväzku X, ročníka XXXX,
na strane XX, pod poradovým číslom X.

6. Podľa lustrácie manželov v Sociálnej poisťovni manžel aktuálne nevykonáva zárobkovú činnosť na
území Slovenskej republiky, nepoberá dávky sociálneho poistenia, manželka doposiaľ nebola vedená
Sociálnou poisťovňou ako zárobkovočinná.7. Navrhovateľka pred súdom vypovedala, že manželstvo s manželom uzatvorili 15.03.2018 v H. A.,
z manželstva nepochádzajú žiadne deti, manžel jej neprispieva na výživu, rozišli sa, lebo si nerozumeli,
on si potom našiel druhú priateľku. Jej jediným mesačným príjmom je dávka v hmotnej núdzi vo výške

90,- eur, je evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, ukončila osobitnú školu v F., nikdy
nepracovala, býva sama v chatrči na adrese E. XX K. F.. K pomerom manžela jej známym vypovedala,
že manžel nikdy nemal stabilný príjem, chodieval len na brigády, tiež sa nevyučil v žiadnom odbore,
navštevoval osobitnú školu ako ona.

8. Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutočný stav:
Manželia uzavreli dňa XX.XX.XXXX manželstvo, ktoré doposiaľ trvá, avšak manželia nevedú spoločnú
domácnosť, ukončili vzájomné spolužitie, lebo si nerozumeli, manžel má nový vzťah. Manželka je
poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške 90,- eur mesačne, iný príjem nemá, nikdy nepracovala,
nevyučila sa v žiadnom odbore. Manžel je bez príjmu, hľadá si prácu a bývanie v I. C., nikdy nemal
stabilné zamestnanie, nevyučil sa v žiadnom odbore.

9. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o rodine“) manželia majú vzájomnú vyživovaciu
povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah
tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu

vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

12. Z povinnosti manželov „žiť spolu a vzájomne si pomáhať“ vyplýva požiadavka starať sa podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov o uspokojovanie potrieb rodiny, a najmä však z
ich vzájomnej vyživovacej povinnosti aj požiadavka, aby za trvania manželstva bola hmotná a kultúrna
úroveň oboch manželov zásadne rovnaká. Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva, je

viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov.
Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie,
vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň.

13. Aj pre priznanie výživného od manžela/manželky platí ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine,

podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné
spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli niektorého manžela k neplneniu vyživovacej povinnosti. Právo
oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi. Podľa vyššie uvedeného
ustanovenia teda nemožno priznať výživné len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane
oprávneného. Predpokladá sa teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu

práva priznať výživné. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a
dôvery, z ktorých v prvom rade vychádza písané právo. Nie sú presne definované a vychádzajú zo
všeobecne akceptovaných mravných princípov prevažnej časti spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje v
každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste.

14. Prostredníctvom inštitútu manželského výživného sa okrem uspokojenia osobných potrieb manželov
sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska.
Uplatňovanie tohto inštitútu prichádza do úvahy v prípade vzniku nepomeru celkovej životnej úrovni
manželov.

15. Rozsah vyživovacej povinnosti medzi manželmi by mal byť určený tak, aby životná úroveň oboch
manželov bola v zásade rovnaká, pričom nejde len o rovnosť zárobku jednotlivých manželov, ale je
potrebné zobrať do úvahy tiež osobné a majetkové pomery manželov, ako aj ostatné skutočnosti, ktoré
majú vplyv na životnú úroveň manželov. Pri určení výšky manželského výživného sa pritom prihliadana starostlivosť o domácnosť ako aj na odôvodnené potreby oprávneného a na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného.

16. V danej veci mal súd na základe zisteného skutočného stavu za to, že uloženie povinnosti manželovi
prispievaťnavýživumanželkymesačnesumouvovýške30%zosumyživotnéhominimaniejedôvodné.
V konaní bol preukázaný trvajúci manželský zväzok medzi účastníkmi konania opodstatňujúci platenie
výživného pre manželku. Bolo preukázané neplnenie vyživovacej povinnosti manželom. Nebolo zistené,
že by konaním navrhovateľky ako oprávnenej z vyživovacej povinnosti došlo k takému správaniu,

ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi a ako také by spôsobilo stratu jej nároku na výživné.
Avšak súčasne v konaní nebol zistený nepomer medzi životnou úrovňou manželky a manžela. Obaja
manželia majú ukončenú iba osobitnú základnú školu, v dôsledku čoho sú na trhu práce hodnotení ako
nízkokvalifikovaní pracovníci, u ktorých je vysoké riziko nezamestnanosti, manželka je bez akýchkoľvek
pracovných skúseností, nikdy nepracovala, poberá finančnú pomoc v hmotnej núdzi, a manžel je bez
príjmu, v minulosti vykonával len brigádne práce. Vzhľadom na zistený skutkový stav nemožno povedať,

že by situácia jedného z manželov bola bývala po materiálnej stránke lepšia ako situácia toho druhého.
Súd po vykonanom dokazovaní teda dospel k záveru, že životná úroveň účastníkov konania je v zásade
rovnaká a momentálne nie je dôvod určovať rozsah vyživovacej povinnosti manžela voči manželke.
Preto súd návrh manželky na určenie manželského výživného zamietol.

17. Minimálne výživné, ktoré musí povinný z vyživovacej povinnosti plniť bez ohľadu na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery, je ustanovené Zákonom o rodine len v prípade vyživovacej povinnosti
rodiča k dieťaťu, a je stanovené vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
alebo na nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Uvedené neplatí pre vyživovaciu povinnosť medzi manželmi.

18. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,CMP“) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak (§ 53 - § 55 CMP).

19. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

20. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že
žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si účastníci nárok na

náhradu trov ani neuplatnili.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Prešov. /§ 355 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“)/

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané
a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)