Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Peter Tutko
Legislation area – Občianske právo – Ostatné
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/5/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124209570
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7124209570.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Jany
Dudíkovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobkýň 1. A. B., bytom v C., A. D. XXX/XX, 2. E. C., bytom v
C., D. D. XXXX/XX, zastúpené Advokátskou kanceláriou Juristi, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Krivá č. 3,
proti žalovanému Mestu Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 48/A, o obnovu konania, o odvolaní
žalobkýň proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 17.10.2024 č.k. 77C/12/2024-47
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok.
Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu.
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o žalobnom návrhu žalobkýň, ktoré sa domáhali
povolenia obnovy pôvodného konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 39C/22/2018.
3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobkyne v konaní vedenom na
bývalom Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 39C/22/2018 sa domáhali určenia, že sú podielovými
spoluvlastníčkami parcely 1001/8 a 1001/9 k.ú. C. zapísané na LV č. XXXX a parcely KN-E č. 206 KN-
E č. 213 a KN-E č. 328 k.ú. C. zapísané na LV č. XXX.
4. Ďalej súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že súd prvej inštancie v uvedenom konaní pod sp. zn.
39C/22/2018 žalobu zamietol odôvodňujúc rozhodnutie tým, že v správnom konaní bolo vydané účinné
vyvlastňovacie rozhodnutie vo vzťahu k uvedeným parcelám, na základe čoho nadobudol vlastnícke
právo k uvedeným parcelám právny predchodca žalovaného a neskôr žalovaný. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie bolo potvrdené rozsudkom odvolacieho súdu zo dňa 13.5.2021 č.k. 2Co/108/2020-245.
5. Ďalej súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobkyne v podanom návrhu na obnovu konania
sa domáhali obnovy uvedeného konania a určenie, že sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených
nehnuteľností. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že po právoplatnosti uvedenej veci Mestský súd
v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 34C/34/2023 zo dňa 19.3.2024 riešil otázku tvoriacu podstatu
konania vedeného v právoplatne skončenej veci pod sp. zn. 39C/22/2018, v ktorom súd prvej inštancie
dospel k záveru, že rozhodnutie o vyvlastnení je ničotným (nulitným) aktom a po jeho vydaní zostalo
zachované vlastnícke právo dedičov zomrelého pôvodného vlastníka F. G. k sporným pozemkom
registra KN-E. Uvedený rozsudok nemohli bez vlastnej viny použiť v hodnom súdnom konaní ani
v odvolacom konaní, nakoľko bol vydaný po právoplatnom skončení veci.6. Na základe uvedených zistení a vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh
na obnovu konania nie je dôvodný.
7. Podľa názoru súdu žalobkyne síce podali žalobu na obnovu konania včas, avšak súd ju považoval
za neprípustnú podľa ust. § 397 C.s.p. Žalobkyne ako dôvod obnovy konania poukázali na rozhodnutie
Mestského súdu Košice pod sp. zn. 34C/34/2023 čo podľa och názoru zahŕňa dôvod obnovy
s poukazom na ust. § 397 písm. a/ C.s.p.
8. Súd prvej inštancie z pripojeného spisu 39C/22/2018 mal za preukázané, že všetky namietané
skutočnosti, dôkazy ako aj spomínané vyššie uvedené vyvlastňovacie rozhodnutie mal súd k dispozícii,
pričom aj z jeho rozhodnutia je to aj zrejmé (pričom žalobkyne zdôvodnili rovnako v pôvodnom konaní,
že ich právny predchodca bol mŕtvy, že vyvlastňovacie rozhodnutie je neplatné), pričom ho len odlišne
právne posúdil spolu s odvolacím súdom, čo ale nemôže ani nie je dôvod na obnovu konania, ale na
podanie dovolania, ktoré aj žalobkyne proti rozhodnutiu podali, ale bolo odmietnuté ako oneskorené.
Podľa názoru súdu zmena resp. vývoj právneho posúdenia neskorších súdnych rozhodnutia týkajúcich
sa rovnakých skutkových otázok nie je dôvod na obnovu konania. Tiež sa nejedná o rozhodnutie
najvyšších súdnych autorít resp. rozhodnutie zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk. Súd
nevzhliadol iný dôvod na pripustenie obnovy konania uvedený v ust. § 397 C.s.p., preto žalobu zamietol.
9. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
10. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobkyne. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
11. V odvolaní uviedli, že rozsudok vychádza z nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového
a právneho stavu, ak súd dospel k nesprávnemu záveru o tom, že podanou žalobou na obnovu konania
namietali nesprávne právne posúdenie pôvodného súdneho rozhodnutia.
12. Ďalej uviedli, že v rámci podanej žaloby na obnovu konania nenamietali prostredníctvom
predloženého neskoršieho právoplatného rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn. 34C/34/2023
nesprávne právne posúdenie pôvodného konania o určení vlastníckeho práva, ale samotnú skutkovú
okolnosť, že žalovaný svojím konaním uznal, resp. potvrdil zmenu svojho vnútorného vzťahu k pôvodne
tvrdenému vlastníctvu, ktoré mal nadobudnúť na základe vyvlastňovacích konaní, ktoré možno
považovať za nulitné, a to aj v zmysle predloženého neskoršieho súdneho rozhodnutia, v ktorom dospel
k záveru, že vyvlastňovacie rozhodnutie je potrebné považovať za nulitný akt a nemohlo nadobudnúť
právne účinky.
13. Podľa ich názoru samotné vzdanie sa možnosti podania opravného prostriedku a teda uznanie
správnosti súdom zistených okolností nadobudnutia, resp. nenadobudnutia vlastníckeho práva na
základe vyvlastňovacích rozhodnutí je novou skutkovou okolnosťou majúcou spôsobilosť privodiť pre
nich priaznivejšie rozhodnutie v konaní čo napĺňa dôvodnosť podania žaloby v zmysle § 397 písm. a/
C.s.p. Podľa ich názoru sa súd prvej inštancie nezaoberal podstatou ich argumentácie prezentovanou
v rámci podanej žaloby na obnovu konania sú toho názoru, že v tomto smere je napadnutý rozsudok
nepreskúmateľný.
14. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň nie je dôvodné.
15. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci, ak vychádzal z názoru, že nie sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania, ktorý
následneasprávneprávneposúdil,akžalobuzamietol.Anipočasodvolaciehokonanianedošlokzmene
skutkového ani právneho stavu, preto odvolací stav na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré
uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.16. K odvolaniu žalobkyne je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza
z názoru, že súd prvej inštancie sa nezaoberal ich argumentáciou vo vzťahu k prezentovanému
spôsobilému dôvodu v zmysle § 397 písm. a/ C.s.p.
17. Podľa § 397 písm. a/ C.s.p. proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania,
ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podá žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
18. Podľa § 406 C.s.p. v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie
označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania,
skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby
preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.
19. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu prvej inštancie alebo odvolacieho súdu. Skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy môžu byť
dôvodom obnovy konania v zmysle citovaného ustanovenia § 397a C.s.p. len vtedy, ak je účastník, ktorý
obnovu navrhuje nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní a súčasne môžu pre neho privodiť
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
20. Žaloba na obnovu konania musí obligatórne obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 127 C.s.p.)
a osobitné náležitosti stanovené zákonom pre žalobu na obnovu konania (§ 406 C.s.p.). Pod osobitnými
náležitosťami treba chápať predovšetkým preukázanie existencie objektívnych podmienok prípustnosti
obnovy konania to znamená okrem iných náležitostí uvedených v § 406 C.s.p aj uvedenie existencie
taxatívne stanoveného dôvodu obnovy podľa § 397 C.s.p.
21. Pri rozhodnutiach, ktorých existencia bude dôvodom obnovy konania má žalobca v žalobe uviesť,
či sa jedná o rozhodnutie, ktoré bez svojej procesnej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, napriek
tomu, že reálne existovalo, resp. uvedie, že sa jedná o nové rozhodnutie, také, ktoré bolo prijaté až po
právoplatnom rozhodnutí veci.
22. Druhý prípad predstavuje neskoršie rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, ktorú súd v pôvodnom
konaní posúdil inak. Ak súd prejudiciálne posúdi otázku, o ktorej nemôže sám rozhodovať, a po
právoplatnomskončenítohtokonaniaorgán,doktoréhoprávomociprejudiciálnaotázkapatrí,tútootázku
posúdi odchýlne, pôjde o typický prípad dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm. a/ C.s.p.
23. V prejednávanej veci zo žalobného návrhu je zrejmé, že žalobkyne v žalobe na obnovu konania ako
existenciu stanoveného dôvodu obnovy podľa § 397 C.s.p. označili rozsudok Mestského súdu Košice
sp. zn. 34C/34/2023 zo dňa 19.3.2024, ktorý nemohli bez vlastnej viny použiť v pôvodnom konaní a ani
v odvolacom konaní, nakoľko bol vydaný po právoplatnom skončení veci. Podľa ich názoru závery
uvedeného rozsudku sú spôsobilé privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie v konaní.
24. Ako je zrejmé z obsahu žaloby, žalobkyne ako dôvod obnovy v žalobe uviedli v zmysle § 397 písm. a/
C.s.p. spočívajúci v existencii rozhodnutia Mestského súdu Košice sp. zn. 34C/34/2023 nie je dôvodom
na obnovu konania, nakoľko uvedené rozhodnutie v čase rozhodnutia vo veci samej neexistovalo (bolo
vydané až dňom 19.3.2024) a uvedené rozhodnutie nie je rozhodnutím o prejudiciálnej otázke, ktorú
súd v pôvodnom konaní posúdil inak. Jednalo sa totiž o prejudiciálnu otázku, o ktorej mohol rozhodnúť
súd prvej inštancie sám v rámci svojej kompetencie a nejednalo sa o prejudiciálnu otázku, o ktorej by
prípadne po právoplatnom skončení konania rozhodol orgán, do ktorého právomoci prejudiciálna otázka
patrí a túto posúdil odchylne.
25. Nemožno preto súhlasiť s názorom žalobkýň v odvolaní, že v rámci podanej žaloby na obnovu
konanianenamietaliprostredníctvompredloženéhoprávoplatnéhorozsudkuMestskéhosúduKošicesp.
zn. 34C/34/2023 nesprávne právne posúdenie pôvodného konania, ak ako dôvod pre obnovu konania
označili uvedený rozsudok Mestského súdu Košice, ktorý nemohli bez vlastnej viny použiť v pôvodnom
konaní.26. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobkyňami uvádzané odvolacie dôvody,
preto odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
27. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana v spore v danom prípade
žalovaný,ktorémuvšakvsúvislostisodvolacímkonanímtrovynevznikliažalobkynevodvolacomkonaní
úspech nemali, preto odvolací súd nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
28. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.