Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 21Sa/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8025200121
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bc. Marián Haladej
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:8025200121.3

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B., bytom C. C. XX, XXX XX D., Slovenská
republika, proti žalovanému: 1./ Daňový úrad Bardejov, 2./ Daňová kontrola – pracovisko Daňového
úradu Bardejov, 3./ Daňový úrad Prešov, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej moci, takto

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a žalobu.

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnoužalobou zodňa17.09.2025pôvodnedoručenejKrajskémusúduvPrešovedňa18.09.2025,
ktorá bola následné postúpená Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) dňa 24.09.2025
sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť konať a rozhodnúť vo veci daňového bonusu,
konštatoval prieťahy a nečinnosť, a aby súd nariadil vykonať úkony v zákonnej lehote.

2. Skôr ako správny súd pristúpil k vecnému prejednaniu správnej žaloby, skúmal, či sú splnené
procesné podmienky, za ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť. Procesné podmienky predstavujú
základné procesné predpoklady na to, aby mohol správny súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej.
Ak tieto podmienky splnené nie sú, predstavuje táto skutočnosť nedostatok procesnej podmienky
spôsobujúci vadu konania, ktorá v závislosti od toho, či je vadou odstrániteľnou alebo neodstrániteľnou,

môže vytvárať prekážku pre ďalšie konanie a prípadné meritórne rozhodnutie správneho súdu.

3. Z podania žalobcu neboli zrejmé viaceré, pre súd nevyhnutné skutočnosti, najmä označenie
žalovaného, označenie konania, ktoré malo byť postihnuté nečinnosťou, neboli zrejmé skutkové
a právne okolnosti konania postihnutého nečinnosťou, presný žalobný petit a nebol k žalobe pripojený
výsledok prešetrenia sťažnosti alebo vybavenie podnetu na nečinnosť prokurátorom, ktorým sa mal

žalobca neúspešne domáhať pred podaním žaloby.

4. Vzhľadom na to tieto nedostatky správny súd uznesením č. k. 21Sa/3/2025 – 12 zo dňa 08.12.2025
uložil žalobcovi, aby v lehote 20 dní odo dňa doručenia vyššie uvedeného uznesenia doplnil a opravil
žalobu zo dňa 17.09.2025 a to cit.:
„doplnil označenie žalovaného - orgánu verejnej správy, aby bolo zrejmé proti komu správna žaloba

smeruje,
doplnil dostatočnú identifikáciu konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti
označením konania orgánu verejnej správy a to jeho spisovou značkou, resp. číslom konania,
doplnil opísanie rozhodujúcich skutočností, t. j. skutočností o ktoré opiera svoje nároky, z ktorého
vyplývajú jeho nároky, uviedol skutkové a pokiaľ možno aj právne dôvody z ktorých vyplýva, že žalovaný
orgán verejnej správy je nečinný a že táto nečinnosť je protiprávna,

doplnil označenie dôkazov, ktorých vykonania sa dovoláva a špecifikoval, aké skutočnosti, má ten- ktorý
dôkaz ozrejmiť,doplnil jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný petit t. j. žalobný návrh, ktorý predstavuje výrok
rozhodnutia správneho súdu,
doplnil oznámenie o výsledku prešetrovania sťažnosti žalobcu alebo vybavenia jeho podnetu

prokurátorom“.
Opravenú a doplnenú žalobu mal žalobca predložiť v potrebnom počte vyhotovení správnemu súdu
v stanovenej lehote. Zároveň bol žalobca poučený, že v prípade, že v súdom stanovenej lehote podanie
neopraví a nedoplní, pre tento nedostatok správny súd nebude môcť pokračovať v konaní a správny súd
uznesením podanie odmietne (žalobu). Predmetné uznesenie bolo preukázateľné doručené žalobcovi

dňa 02.01.2026. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20.01.2026. Žalobca napriek riadnemu poučeniu
o následkoch nedoplnenia podania v stanovenej lehote, ktorá uplynula dňa 22.01.2026, ani po jej
márnom uplynutí, až do vydania tohto uznesenia, svoje podanie nedoplnil a neopravil.

5. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v platnom a účinnom
znení (ďalej len „SSP“), ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému správnemu súdu je určené b) kto ho robí c) ktorej veci sa týka d) čo sa ním sleduje e) podpis.

6. Podľa § 59 ods. 1 SPP, ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo
sa ním sleduje alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho,
kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2.

7. Podľa § 59 ods. 2 SSP, V uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné
alebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

8. Podľa § 59 ods. 3 SSP, ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví,

správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní
pokračovať.

9. Podľa § 244 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník
administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť

podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.

10. Podľa § 246 ods. 1, 2 SSP, (1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej
sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca

dovoláva, f) žalobný návrh.
(2) K žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie
o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom

11. Podľa § 98 ods. 1 písm. h) SSP, Správny súd uznesením odmietne žalobu ak, tak ustanoví tento

zákon.

12. Nečinnosťou sa v zmysle zákona rozumie nečinnosť v rámci povinnosti vydať rozhodnutie alebo
opatrenie, povinnosti vykonať úkon, povinnosti začať z úradnej povinnosti administratívne konanie.
Nečinnosť, ako nezákonný negatívny jav správneho orgánu, nastáva vtedy, keď správny orgán vo

veci nekoná (je pasívny), aj keď podľa zákona je povinný konať. Len vtedy, keď zákon neukladá
orgánom verejnej správy konať, môže byť nečinnosť definovaná ako rozpor s morálkou, či etikou. V
ostatných prípadoch, t. j. keď obsahom príslušnej právnej normy je povinnosť správneho orgánu konať,
je nečinnosť nezákonná a protiprávna. Je v hrubom rozpore so zásadou zákonnosti vo verejnej správe.
Zákon je v právnom poriadku vždy základom všetkej činnosti verejnej správy, ktorá je významnou

súčasťou orgánov verejnej moci, prostredníctvom ktorej sa realizuje v štáte výkonná moc. Jej závažnosť
spočíva v tom, že orgány verejnej správy plnia celý rad verejnoprávnych úloh v najrôznejších sférach
a oblastiach spoločenského života, pričom ako oprávnené orgány zasahujú do práv a slobôd fyzických
a právnických osôb, ukladajú im povinnosti, prípadne používajú prostriedky donútenia, na čo majú
zákonné oprávnenie. Je preto namieste, že toto oprávnenie nesie so sebou povinnosť bezpodmienečne

rešpektovať základné princípy a hranice stanovené im právnym poriadkom. Pod nečinnosťou orgánu
verejnej správy treba rozumieť nielen absolútnu nečinnosť, ale aj to, ak orgán verejnej správy koná
spôsobom, ktorý znamená porušenie práva na konanie bez zbytočných prieťahov. To však neznamená,
že súd je oprávnený určovať orgánu verejnej správy, ako má vo veci konať.13. Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy predstavuje subsidiárnu formu súdnej ochrany
v správnom súdnictve, ktorú možno aplikovať iba v prípade, ak iná právna možnosť ochrany

chýba. V prípade, ak bolo vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy, je treba sa domáhať súdnej
ochrany postupom podľa príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku. Preukázanie splnenia
podmienkynapodaniežalobypodľa§244SSPjepripojenieoznámeniaovýsledkuprešetreniasťažnosti
podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach alebo oznámenia o vybavení podnetu na prokuratúre podľa
zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Podmienka predchádzajúceho neúspešného podania sťažnosti

alebo podnetu prokuratúre je prejavom subsidiarity správneho súdnictva vo vzťahu k prostriedkom
nápravy a ochrany poskytovaných v administratívnom konaní. Zásah zo strany správneho súdu má
nastať až v prípade, ak sa nezákonný stav, v danom prípade v podobe nečinnosti, sa nepodarilo
odstrániť v rámci štruktúry orgánov verejnej správy. Inak povedané správny orgán má mať šancu
odstrániť nečinnosť na podnet zo strany účastníka konania najskôr v rámci zákonom predpokladaných
mechanizmov na predchádzanie prípadnej nečinnosti zo strany správneho orgánu, nimi sú sťažnosť

podľa zákona č. 9/2010 Z. z., prípadne podanie podnetu na prokuratúru.

14. Správny súd má za to, že žalobcovi bol poskytnutý dostatočný čas, aby odstránil vady (opravil
a doplnil žalobu), a aby žalobca predložil súdu výsledok prešetrenia sťažnosti resp. výsledok prešetrenia
podnetu zo strany prokuratúry, avšak žalobca napriek výzve a poučeniu o dôsledkoch nesplnenia

povinnosti, nedostatky do dnešného dňa neodstránil. Žalobca na predmetnú výzvu ani len nereagoval,
nepožiadal ani o jej predĺženie, ani nevykonal iný úkon, ktorý by smeroval splneniu uvedenej výzvy
súdu a umožneniu poskytnutia súdnej ochrany žalobcovi. Správny súd vykonal všetky úkony smerujúce
k odstráneniu vád, tak aby mohol vo veci ďalej konať. Po opatreniach správneho súdu z dôvodu
pasivity žalobcu, nedošlo k odstráneniu nedostatkov. Správny súd rovnako nemôže „čakať“ na žalobcu

a opakovane ho vyzývať na splnenie povinnosti, musí vo veci konať.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, s poukazom na
skutočnosť, že žalobca si v stanovenej lehote nesplnil súdom uloženú povinnosť a neodstránil vady
podania, a že správna žaloba nespĺňa základný predpoklad pre konanie v zmysle 246 ods. 2 SSP, t. j.

že žalobca nepripojil k žalobe oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu
alebo vybavenie podnetu prokurátorom, správny súd nemôže v konaní pokračovať. Preto správny súd
v súlade s ustanovením § 59 ods. 2 SSP v spojení s § 98 ods. 1 písm. h) SSP správnu žalobu odmietol.

16. Správny súd zdôrazňuje, že uvedeným postupom, ktorým odmietol žalobu neodňal žalobcovi

prístup k spravodlivosti, musí však vychádzať z platného právneho stavu, pričom žalobca sa môže
opätovne domáhať ochrany svojich práv pred prípadnou nečinnosťou správneho orgánu podaním
novej žaloby, podmienkou je však riadne spísanie žaloby so všetkými zákonom predpokladanými
náležitosťami a predloženie výsledku prešetrenia sťažnosti, alebo výsledku prešetrenia podnetu žalobcu
na prokuratúru, ktorým sa žalobca domáhal ochrany pre nečinnosťou a tak neúspešne vyčerpal

prostriedky obrany pred nečinnosťou a to už pred podaním žaloby.

17. Podľa § 170 písm. a ) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
žaloba bola odmietnutá.

18. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia (§ 443 ods. 1). Zmeškanie uvedenej

lehoty nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 1 a 5 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).