Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/29/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200178
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:7022200178.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. (sudkyňa

spravodajkyňa) a členov JUDr. Radovana Turčíka, a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu:
STÉNIA, a.s., so sídlom Poštová 11, Košice, IČO: 36 204 871, právne zastúpeného JUDr. Rudolfom
Bezákom, advokátom, so sídlom Krmanova 14, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, ul. Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100449542/2022 z 09.03.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100449542/2022 z 09.03.2022
ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102261299/2021 z 12.11.2021 a vec vracia Daňovému

úradu Košice na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane
z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2016. Z kontroly bol vyhotovený protokol

č. 101388953/2020 zo dňa 04.09.2020. Daňová kontrola sa začala na základe Oznámenia
o daňovej kontrole č. 1004381100/2019 z 12.02.2019, spísaním Zápisnice o ústnom pojednávaní č.
100631306/2019 dňa 14.03.2019 a skončila dňa 07.09.2020, doručením protokolu z daňovej kontroly
žalobcovi.

2. Správca dane vo vyrubovacom konaní rozhodnutím č. 100050764/2021 z 13.01.2021 ako
prvostupňový správny orgán určil žalobcovi rozdiel v sume 159 830 eur na dani z príjmov právnickej

osoby za zdaňovacie obdobie roka 2016 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní v znení
neskorších predpisov(ďalejlen„Daňovýporiadok“).FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky(ďalejlen
„žalovaný“) rozhodnutím č. 101144045/2021 zo dňa 02.07.2021 predmetné prvostupňové rozhodnutie
zrušilo a vrátilo správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Následne správca dane rozhodnutím č. 102261299/2021 zo dňa 12.11.2021 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) opakovane určil žalobcovi rozdiel v sume 159 830 eur na dani z príjmov právnickej osoby

za zdaňovacie obdobie roka 2016 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku. Žalovaný rozhodnutím č.
100449542/2022 zo dňa 09.03.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie
správcu dane potvrdil.4. Rozdiel v sume dane z príjmov právnickej osoby za príslušné zdaňovacie obdobie roka 2016
bol žalobcovi vyrubený v dôsledku neuznania uplatnených výdavkov z nasledovných zdaniteľných
obchodov:

- dodanie služieb od dodávateľa – obchodnej spoločnosti R&S DESING, s.r.o., so sídlom Zimná 4,
Košice, IČO: 46 527 940 (ďalej len „R&S DESING, s.r.o.“ alebo „prvý dodávateľ“) za odvysielané
reklamné spoty „INTERSPORT“ v celkovej sume 289 800 eur,
- dodanie služieb od dodávateľa – obchodnej spoločnosti Diamond Reality SK, s.r.o., so sídlom

Karpatskénámestie10A,Bratislava,IČO:45729506(ďalejlen„DiamondRealitySK,s.r.o.“alebo„druhý
dodávateľ“) za zverejnenie reklamy na podujatí „LUKÁŠ ADAMEC a HORSKÁ CHATA TOUR 2016“
v celkovej sume 216 000 eur,
- dodanie služieb od dodávateľa – obchodnej spoločnosti AGRO TRADER SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom
Seberiniho 9, Bratislava, IČO: 44 194 366 (ďalej len „A. B. C., C.“ alebo „tretí dodávateľ“) za zverejnenie
reklamy ako reklamnému partnerovi „VK MIRAD PU Prešov“ v celkovej sume 366 000 eur.

5. Dôvody neuznania uplatnených výdavkov sú v napadnutom rozhodnutí žalovaného v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím správcu dane v podstatnej časti vymedzené takto:

Vo vzťahu k dodávateľovi R&S DESING, s.r.o.:

- doklady predložené žalobcom síce preukazujú vykonanie reklamných služieb, ale nepreukazujú
nespochybniteľne dodávateľa spoločnosť R&S DESING, s.r.o., ktorého žalobca deklaroval ako
dodávateľa reklamných služieb, ako aj predložené doklady nepreukazujú obdobie a miesto realizácie
reklám,

- preverovanie správcom dane nebolo možné, nakoľko prvý dodávateľ zanikol v dôsledku zlúčenia a
právnym nástupcom sa stala spoločnosť, ktorá taktiež zanikla zlúčením so spoločnosťou, ktorá bola ex
offo vymazaná z príslušného obchodného registra,
- bývalý konateľ tohto dodávateľa D. E. pri výsluchu uvedené práce síce potvrdil, ale nepamätal si, o
aké konkrétne reklamy sa jednalo a žiadne doklady k uvedenému nepredložil, nakoľko ich odovzdal

pri predaji spoločnosti. Uviedol, že reklamné služby boli uskutočnené subdodávateľsky spoločnosťou
PONTES, s.r.o.. Bývalého konateľa tohto subdodávateľa nebolo možné vypočuť, keďže zomrel a v čase
daňového konania spoločnosť nemala žiadneho konateľa, a teda správca dane nemal s kým konať,
- predložené doklady žalobcom nijakým spôsobom nepreukazujú, že išlo práve o poskytnutý reklamný
priestor pre spoločnosť R&S DESING, s.r.o. Nebola predložená žiadna zmluva, doklady, listiny ani iné

dôkazy, ktoré by preukazovali, že bol uskutočnený zmluvný vzťah a že išlo o práve deklarovaný reklamný
priestor pre spoločnosť R&S DESING, s.r.o.,
- prvý dodávateľ ani jeho nástupnícka spoločnosť nepodala za zdaňovacie obdobie roka 2016 daňové
priznanie na dani z príjmov právnickej osoby a teda príjmy vykázané prvým dodávateľom pre žalobcu
neboli týmto dodávateľom za zdaňovacie obdobie roka 2016 priznané a nebola z nich odvedená daň,

uvedené bolo zistené aj vo vzťahu k subdodávateľovi a to spoločnosti PONTES, s.r.o.,
- ďalším subdodávateľom v reťazci bola obchodná spoločnosť LASER Media s.r.o., ktorého bývalý
konateľ F. F. G. potvrdil vykonanie reklamných prác pre spoločnosť PONTES, s.r.o., ale doklady
preukazujúce reklamnú kampaň predložiť nevedel,
- faktúry vystavené prvým dodávateľom boli síce zaúčtované v účtovníctve a došlo k ich úhrade, ale

žalobcom nebolo nespochybniteľne preukázané, že reklamné služby boli pre žalobcu dodané práve
spoločnosťou R&S DESIGN, s.r.o. Z vykonaného dokazovania je tak zrejmé, že predložené doklady
a dôkazy na preukázanie predmetných daňových výdavkov nespĺňajú zákonné kritérium dostatočnej
preukaznosti podľa § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona číslo 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z.z.“ alebo „zákon o dani z príjmov“).

Vo vzťahu k dodávateľovi Diamond Reality SK, s.r.o.:

- doklady predložené žalobcom síce preukazujú vykonanie reklamných služieb, ale nepreukazujú
nespochybniteľne dodávateľa spoločnosť Diamond Reality SK, s.r.o., ktorého žalobca deklaroval ako

dodávateľa reklamných služieb,
- za objednávateľa reklamných služieb sa na dokladoch predložených žalobcom uvádza spoločnosť
MARKED STAV s.r.o. a za poskytovateľa služby spoločnosť TREZ Slovakia s.r.o. Preverovaniesprávcom dane nebolo možné, nakoľko pôvodný konateľ tohto druhého dodávateľa bol dlhodobo chorý
a následne zomrel a nástupnícka spoločnosť bola v čase vykonávania daňového konania nekontaktná,
- predložené doklady žalobcom nijakým spôsobom nepreukazujú, že išlo práve o poskytnuté reklamné

služby vykonané v subdodávke spoločnosťou MARKED STAV, s.r.o. pre spoločnosť Daimond Reality
SK s.r.o. Nebola predložená žiadna zmluva, doklady, listiny ani iné dôkazy, ktoré by preukazovali, že
bol uskutočnený zmluvný vzťah a že išlo o práve deklarované reklamné služby pre spoločnosť Daimond
Reality SK, s.r.o.,
- bývalý konateľ spoločnosti MARKED STAV, s.r.o. H. H. vykonanie reklamných prác pre spoločnosť

Daimond Reality SK s.r.o. potvrdil, ale doklady preukazujúce reklamnú kampaň „LUKÁŠ ADAMEC
a HORSKÁ CHATA TOUR 2016“ predložiť nevedel,
- subdodávateľ MARKED STAV, s.r.o nepodal za zdaňovacie obdobie roka 2016 daňové priznanie na
dani z príjmov právnickej osoby a teda predpokladané príjmy od druhého dodávateľa neboli týmto
subdodávateľom za zdaňovacie obdobie roka 2016 priznané a nebola z nich odvedená daň,
- bývalý konateľ spoločnosti TREZ Slovakia, s.r.o. I. F. vykonanie reklamných prác pre spoločnosť

MARKED STAV, s.r.o. potvrdil, ale doklady preukazujúce reklamnú kampaň „LUKÁŠ ADAMEC
a HORSKÁ CHATA TOUR 2016“ predložiť nevedel,
- spoločnosť TREZ Slovakia, s.r.o nepodala za zdaňovacie obdobie roka 2016 daňové priznanie na dani
z príjmov právnickej osoby a teda predpokladané príjmy od spoločnosti MARKED STAV, s.r.o, neboli
touto spoločnosťou za zdaňovacie obdobie roka 2016 priznané a nebola z nich odvedená daň,

- žalobcom nebolo nespochybniteľne preukázané, že reklamné služby boli pre žalobcu dodané práve
spoločnosťou Diamond Reality, s.r.o. Z vykonaného dokazovania je tak zrejmé, že predložené doklady
a dôkazy na preukázanie predmetných daňových výdavkov nespĺňajú zákonné kritérium dostatočnej
preukaznosti podľa § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z.

Vo vzťahu k dodávateľovi A. B. C., C.:

- doklady predložené žalobcom síce preukazujú vykonanie reklamných služieb, ale nepreukazujú
nespochybniteľne dodávateľa a to spoločnosť A. B. C., C., ktorého žalobca deklaroval ako dodávateľa
reklamných služieb,

- za objednávateľa služieb sa uvádza spoločnosť MARKED STAV, s.r.o a za poskytovateľa služby
spoločnosť TREZ Slovakia, s.r.o.,
- bývalý konateľ tohto tretieho dodávateľa J. J. síce potvrdil vykonanie služieb, ale žiadne doklady
nepredložil.PodľajehovyjadreniareklamnéslužbyboliuskutočnenéspoločnosťamiUNISTAV-Pluss.r.o.
a HOLUB´S s.r.o., čo je ale v rozpore s predloženými dokladmi od žalobcu, kde sa za objednávateľa

reklamných služieb uvádza spoločnosť MARKED STAV, s.r.o.,
- spoločnosti UNISTAV-Plus s.r.o. a HOLUB´S s.r.o. zanikli v dôsledku zlúčenia s inými spoločnosťami,
kde jediný konateľ je nekontaktný (spoločnosť UNISTAV-Plus, s.r.o.) resp. boli nakoniec vymazané ex
offo z obchodného registra (spoločnosť HOLUB´S, s.r.o.),
- preverovanie zaúčtovania faktúr v účtovníctve tretieho dodávateľa nebolo možné, nakoľko nástupnícka

spoločnosť tohto tretieho dodávateľa bola nekontaktná a konateľ nástupníckej spoločnosti uvedené
doklady nemal a ani nevedel či ich prevzal,
- bývalý konateľ spoločnosti MARKED STAV, s.r.o. H. H. vykonanie reklamných prác pre spoločnosť A.
B. C., C. potvrdil, ale doklady preukazujúce reklamnú kampaň k športovým podujatiam extraligového
mužského volejbalového klubu „VK MIRAD PU Prešov“ v roku 2016 predložiť nevedel,

- subdodávateľ MARKED STAV, s.r.o nepodal za zdaňovacie obdobie roka 2016 daňové priznanie
na dani z príjmov právnickej osoby a teda predpokladané príjmy od tretieho dodávateľa neboli týmto
subdodávateľom za zdaňovacie obdobie roka 2016 priznané a nebola z nich odvedená daň,
- bývalý konateľ spoločnosti TREZ Slovakia, s.r.o. I. F. vykonanie reklamných prác pre spoločnosť
MARKED STAV, s.r.o. potvrdil, ale doklady preukazujúce reklamnú kampaň k športovým podujatiam

extraligového mužského volejbalového klubu „VK MIRAD PU Prešov“ v roku 2016 predložiť nevedel,
- spoločnosť TREZ Slovakia, s.r.o nepodala za zdaňovacie obdobie roka 2016 daňové priznanie na dani
z príjmov právnickej osoby a teda predpokladané príjmy od spoločnosti MARKED STAV, s.r.o, neboli
touto spoločnosťou za zdaňovacie obdobie roka 2016 priznané a nebola z nich odvedená daň,
- predložené doklady žalobcom nijakým spôsobom nepreukazujú, že išlo práve o poskytnuté reklamné

služby vykonané spoločnosťou MARKED STAV, s.r.o. pre spoločnosť A. B. C., C.. Nebola predložená
žiadna zmluva, doklady, listiny ani iné dôkazy, ktoré by preukazovali, že bol uskutočnený zmluvný vzťah
a že išlo o práve deklarované reklamné služby pre spoločnosť A. B. C., C.,- žalobcom nebolo nespochybniteľne preukázané, že reklamné služby boli pre žalobcu dodané
práve spoločnosťou AGRO TRADER SLOVAKIA, s.r.o. Z vykonaného dokazovania je tak zrejmé, že
predložené doklady a dôkazy na preukázanie predmetných daňových výdavkov nespĺňajú zákonné

kritérium dostatočnej preukaznosti podľa § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona číslo 595/2003 Z.z.

Všeobecne:

- priame vzťahy medzi žalobcom a jeho troma dodávateľmi boli navzájom priznané a potvrdené v

kontrolných výkazoch. Zo zistení však vyplynulo, že tieto tri spoločnosti nemali vlastné kapacity a preto si
reklamné služby objednali a realizovali v subdodávkach. Prvý dodávateľ mal mať dodávateľa obchodnú
spoločnosť PONTES, s.r.o. táto štruktúra bola potvrdená kontrolnými výkazmi, ale vo výrazne menších
objemoch. Druhý a tretí dodávateľ mali toho istého dodávateľa a to spoločnosť MARKED STAV s.r.o.,
ktorý cez spoločnosti TREZ Slovakia s.r.o. a Radio Services, a.s. realizovali reklamné kampane. V tomto
prípade sa však spoločnosť MARKED STAV, s.r.o. nenachádzala v kontrolných výkazov odberateľov a

zároveň sa v jej kontrolnom výkaze nenachádzali spoločnosti K. D., C. A. A. B. C., C.. Z daných údajov
vyplýva, že spoločnosť MARKED STAV, s.r.o. nebola angažovaná do dodaní v prospech spoločnosti K.
D., C. A. A. B. C., C.,
- žalobca nenesie zodpovednosť za plnenie povinností iných podnikateľských subjektov, ale pokiaľ si
uplatňuje nárok na zníženie základu dane na základe predložených zaúčtovaných faktúr, musí byť sám

schopný preukázať, že obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou uvedenou na faktúre,
- dokazovaním nebola preukázaná realizácia služieb od deklarovaných dodávateľov žalobcu uvedených
na faktúrach t.j. sa nepreukázalo, že práve títo deklarovaní dodávatelia žalobcovi poskytli, na faktúrach
všeobecne uvedené reklamné služby v kontrolovanom období a deklarovanom rozsahu,
- žalovaný zdôraznil, že žalobca musí preukázať nielen to, že reklamné služby boli poskytnuté, ale aj

to, že ich uskutočnila práve osoba uvedená na faktúre a poukázal na potrebu skúmania ekonomického
dôvodu daňovej transakcie ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo
zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového
hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych
plnení, a teda dodanie dohodnutého tovaru alebo vykonanie dohodnutých prác a úhrada za tieto

poskytnuté plnenia.

II.
Súdne konanie

6. Správnou žalobou elektronicky doručenou dňa 11.04.2022 Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj
„krajský súd“) sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj zrušenia prvostupňového
rozhodnutia, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania.

7.KonanieosprávnejžalobeboloKrajskýmsúdomvKošiciachvedenépôvodnepodsp.zn.6S/29/2022.

S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm.
c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu
v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc
správnychsúdov.Od01.06.2023jetedanakonanievpredmetnejvecipríslušnýSprávnysúdvKošiciach

(ďalej aj „správny súd“), ktorým bolo konanie v ďalšom vedené pod sp. zn. KE-6S/29/2022.

8. V žalobe sú vymedzené nasledovné podstatné žalobné body (námietky) žalobcu:

- žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného i správcu dane, že v daňovom konaní nebolo preukázané, že

dodávateľom reklamných služieb bol skutočne ten subjekt, ktorý je uvedený na faktúrach a uzatvorenej
zmluve o poskytnutí reklamných služieb. Žalovaný aj správca dane dospeli na základe mnohopočetných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď žalobca využijúc svoju dôkaznú iniciatívu, preukázal
okrem dodania reklamných služieb aj totožnosť ich skutočného dodávateľa,
- v prípade reklamných služieb poskytnutých spoločnosťou R&S DESIGN, s.r.o. bolo vykonaným

dokazovaním preukázané, okrem reálneho poskytnutia reklamných služieb, aj ich poskytnutie
konkrétnym dodávateľom, a to konkrétne predloženými fotografiami LED veľkoplošných obrazoviek v
počte 170 kusov, CD diskom obsahujúcim záznam vysielaného reklamného spotu, pričom predmetné
CD je zvrchu označené potlačou s obchodným menom dodávateľa žalobcu, zmluvnou a účtovnoudokumentáciou, výpoveďou svedka D. E. (konateľa R&S DESIGN, s.r.o) ktorý potvrdil reálnu existenciu
obchodných transakcií a zároveň označil aj svoju subdodávateľskú spoločnosť, vyhlásením F. F. G.
(konateľa spoločnosti LASER Media, s.r.o.) ktorý potvrdil, že v období od septembra do decembra

2016 bola spoločnosťou LASER Media, s.r.o realizovaná reklamná kampaň s názvom „INTERSPORT“,
ktorú si objednala spoločnosť PONTES, s.r.o. , pričom žalobca predložil správcovi dane aj účtovnú
dokumentáciu a objednávkové formuláre v počte 68 kusov od spoločnosti PONTES s.r.o., ktoré
preukazujúobchodnévzťahymedzispoločnosťamiLASERMedias.r.o.aPONTESs.r.o.vrámci,ktorých
sa realizovala reklamná kampaň „INTERSPORT“,

- v prípade reklamných služieb poskytnutých spoločnosťou Diamond Reality, s.r.o. bolo vykonaným
dokazovanímpreukázanéokremreálnehoposkytnutiareklamnýchslužiebajichposkytnutiekonkrétnym
dodávateľom, a to konkrétne zmluvnou dokumentáciou a účtovnou dokumentáciou, vyhlásením
a výpoveďou H. H. (konateľa spoločnosti MARKED STAV, s.r.o.), ktorý okrem iného potvrdil, že
jedným z hlavných reklamných partnerov bol žalobca, že bezprostredným dodávateľom žalobcu bola už
zaniknutá spoločnosť Daimond Reality SK, s.r.o. a že spoločnosť MARKED STAV s.r.o. sa na poskytnutí

reklamných služieb podieľala subdodávateľsky, výpoveďou I. F., ktorý potvrdil, že sa subdodávateľsky
(cez spoločnosť TREZ Slovakia, s.r.o.) podieľal na reklamnej kampani pre druhého dodávateľa. Taktiež
fotografiami tvoriacimi tzv. monitoring reklamy od tohto druhého dodávateľa, ktorého logo a obchodné
meno sú nezameniteľne vyznačené na jednotlivých fotografiách, CD diskami a vzorkami plagátov,
vzorkami kľúčeniek a vstupných náramkov, ktoré propagovali predmetné podujatie a žalobcu ako jeho

reklamného partnera,
- v prípade reklamných služieb poskytnutých spoločnosťou AGRO TRADER SLOVAKIA, s.r.o. bolo
vykonaným dokazovaním preukázané okrem reálneho poskytnutia reklamných služieb aj ich poskytnutie
konkrétnym dodávateľom, a to konkrétnymi v žalobe špecifikovanými dôkazmi,
- z uvedeného vyplýva, že dokazovanie vykonané v priebehu daňovej kontroly a nadväzujúceho

vyrubovaciehokonaniapreukázalonielensamotnésprávcomdanenespochybnenédodaniereklamných
služieb, ale taktiež totožnosť ich dodávateľa. Žalobca za účelom preukázania, že výdavok vynaložený
na poskytnutie reklamných služieb je daňovým výdavkom, predložil nielen dôkazy formálnej povahy, ale
aj dôkazy preukazujúce obsah uskutočnených reklamných služieb a ich dodávateľov,
- pripúšťa určité, správcom dane zistené nezrovnalosti v dodávateľskom reťazci nasledujúcom po jeho

bezprostredných dodávateľoch. Zdôrazňuje však, že ide o nezrovnalosti, ktoré sa ho bezprostredne
nedotýkajú, neboli mu známe, nemohol ich nijako ovplyvniť a v konečnom dôsledku ani nemali vplyv
na reálne poskytnutie reklamných služieb. Správne orgány nesplnenie povinností jeho dodávateľov
či subdodávateľov pripísali na jeho ťarchu a nekorektný spôsob ukončenia podnikania z ich strany
vyhodnotili ako skutočnosť vylučujúcu uznanie skúmaných výdavkov na reklamné služby ako daňových,

- žalobca taktiež poukázal na to, že za zdaňovacie obdobie roka 2018 odviedol najvyššiu daň z príjmov
právnických osôb zo všetkých spoločností zaregistrovaných na Daňovom úrade Košice, pričom výška
odvedenej dane z príjmov sa každým rokom zvyšovala,
- žalobca namieta nesprávne právne posúdenie zo strany správnych orgánov. V tomto kontexte
zdôraznil, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo spochybnené, že k

poskytnutiu reklamných služieb došlo, jediným dôvodom pre neuznanie výdavkov vynaložených
žalobcom na reklamné služby ako daňových, bol skutkový záver správcu dane aprobovaný žalovaným,
že žalobca nepreukázal, že reklamné služby mu dodali dodávatelia uvedení na faktúre. Zdôraznil, že
preukázal všetky podmienky vyplývajúce z legálnej definície daňového výdavku. Preto pokiaľ preukázal
poskytnutie reklamných služieb, preukázal vynaloženie výdavkov (zaplatenie ceny) a zároveň preukázal

súvislosť výdavku s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov, vyčerpal vlastný
predmet dôkazného bremena a z pohľadu § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov a niet
ďalšej relevantnej skutočnosti, ktorú by mal ako daňový subjekt preukazovať. Platná právna úprava
neumožňuje správnym orgánom svojvoľne rozširovať dôvody neuznania výdavkov vynaložených na
reklamné služby.

9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 11.07.2022 zotrval na správnosti a preukaznosti svojich záverov
v napadnutom rozhodnutí v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, a navrhol, aby
správny súd správnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný mal za to, že
sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami

žalobcu, ktoré boli obsahom odvolania, a ktoré korešpondujú so žalobnými dôvodmi. Zdôraznil, že
predložené listinné dôkazy, vyhodnotenia a fotografie samé o sebe nepreukazujú, že reklamné služby
boli realizované deklarovanými spoločnosťami, ktoré naviac výnosy zo služieb nezdanili. Pochybnostisprávcu dane o dodaní služieb neboli žalobcom v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania
odstránené.

10. Žalobca v replike zo 17.08.2022 zotrval na žalobnej argumentácii a návrhoch. Zdôraznil, že
si zabezpečil rozsiahlu dokumentáciu zachytávajúcu reálne poskytnutie reklamných služieb, ktoré
správcomdaneažalovanýmnebolospochybnenéaktorézároveňpodľajehonázoruvdostatočnejmiere
potvrdilo aj dodávateľa reklamných služieb. Naďalej zotrval na nesprávnosti záveru o nepreukázaní
totožnosti dodávateľov reklamných služieb a zotrval aj na názore, že uvedená okolnosť ani neoprávňuje

správcu dane a žalovaného neuznať mu ním vynaložené výdavky na reklamné služby za daňové.
Správca dane a ani žalovaný nešpecifikovali a to ani v napadnutých rozhodnutiach ani vo vyjadrení k
žalobe, ktorú zo zákonných podmienok pre uznanie výdavkov ako daňových, žalobca nesplnil.

11. Žalovaný v duplike zo dňa 16.09.2022 poukázal na to, že pochybnosti správcu dane vyvolalo
nielen to, že správca dane nedokázal zabezpečiť účtovníctvo dodávateľov a preto nebolo možné

preveriť obojstranný účtovný vzťah, ale aj skutočnosť, že všetci dodávatelia, ktorí mali reklamné
služby žalobcovi v roku 2016 dodať zanikli v dôsledku zlúčenia a neplnili si svoje účtovné a daňové
povinnosti. V reakcii na vyjadrenie žalobcu o tom, že bol dostatočne obozretný a zabezpečil si rozsiahlu
dokumentáciu zachytávajúcu poskytnutie reklamných služieb poukázal na to, že žalobca nepreukázal,
ako si preveroval svojich dodávateľov, kto bol poverený kontrolou plnenia fakturovaných reklamných

služieb, či si preveroval, ako budú dodávatelia služby zabezpečovať, či dodávatelia vlastnia, prípadne
majú v prenájme reklamné priestory a pod. Žalovaný má za to, že znalosť svojich obchodných partnerov
nie je nadštandardnou požiadavkou, ale základným predpokladom riadneho obchodného styku. V
prípade nepreverenia si obchodného partnera sa daňový subjekt dostáva do dôkaznej núdze, ako tomu
bolo v tomto prípade, keď nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a na

faktúrach deklarovanými dodávateľmi. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne
fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má
vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky
pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch v spolupráci, s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti
evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon

práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu. Podľa názoru žalovaného plnenia, resp. konania,
ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek
ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno
považovať za zneužitie objektívneho daňového práva.

12. Žalobca vo vyjadrení z 13.10.2022 zdôraznil, že pokiaľ mu žalovaný vyčíta, že jeho dodávatelia
zanikli, že nepodali daňové priznanie k dani z príjmov a nevložili účtovnú závierku do registra účtovných
závierok, ide o skutočnosť, ktorú mu nie je možné pričítať na ťarchu takým spôsobom, ako to činí
žalovaný. Žalobca nezodpovedá za plnenie daňových povinností svojich dodávateľov a už vôbec nie
takým spôsobom, že má obavu, že by mal byť bez zákonného podkladu postihovaný neuznaniu

výdavkov vynaloženého na reklamné služby ako daňového. Pokiaľ žalovaný vyčítal žalobcovi, že
nepreukázal, ako si preveroval svojich dodávateľov, kto bol poverený kontrolou plnenia fakturovaných
reklamných služieb, a nie je zrejmé, či si preveroval ako budú dodávatelia služby zabezpečovať, ide
o nový argument, ktorý v administratívnom konaní ani nezaznel. Navyše ide o argument absolútne
nenáležitý,resp.krajnenekorektný,keďžalobcovinemožnouprieť,žedodávkuplneníkontroloval,očom

správcovi dane predložil rozsiahlu a systematicky usporiadanú dokumentáciu. Pokiaľ ide o vlastníctvo,
resp. prenájom reklamného priestoru, zo žalobcom predloženej dokumentácie je evidentné, že reklamné
služby boli poskytované v subdodávke. Nemožno na ťarchu žalobcu retrospektívne vyhodnocovať
skutočnosti, ktoré nastali až po dodaní reklamných služieb. Žalobca si svojich dodávateľov overil a
nezistil nič, čo by jeho dodávateľov diskvalifikovalo z poskytnutia reklamných služieb. Ani správca dane

ani žalovaný neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré žalobca podľa ich názoru zohľadniť mohol, no neurobil
tak.Pokiaľideozásadu„skutočnéhoobsahuprávnehoúkonu“azneužitieobjektívnehodaňovéhopráva,
ktoré žalovaný spomína vo svojom vyjadrení, žalobcovi nie je zrejmé, ako žalovaný aplikoval túto zásadu
na jeho prípad, resp. kto, kedy a akým spôsobom podľa jeho názoru zneužil objektívne daňové právo
a aký vplyv to má na posúdenie jeho veci.

13. Žalobca podaním z 13.01.2023 poukázal na judikatúrny posun vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/73/2020 z 25. augusta 2022, ktorým došlo k aplikácii
uznesenia Súdneho dvora Európskej únie vydanom vo veci C - 610/19 Vikingo F?vállalkozó.14. Podaním z 15.08.2025 žalovaný doplnil administratívny spis o oznámenie Ministerstva financií
Slovenskej republiky č. MF/003150/2025 - 721 zo dňa 31.01.2025 vo veci podania podnetu žalobcu

na preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného mimo odvolacieho konania. Žalovaný poukázal
na to, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky preskúmalo napadnuté rozhodnutie žalovaného
a dospelo k záveru, že nie je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom a preto nie sú
podľa § 77 ods. 3 Daňového poriadku dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie.

15. Na pojednávaní konanom 24.02.2026 účastníci konania zotrvali na prednesenej argumentácii
v priebehu správneho súdneho konania a na svojich návrhoch.

III.
Relevantná právna úprava a posúdenie veci správnym súdom

16. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „SSP”), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení
účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

17. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

18. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

19. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov.

20. Podľa § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov, sa na účely tohto zákona rozumie daňovým výdavkom
výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne
vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka
podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním
súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm.

t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon
neustanovuje inak.

21. Podľa § 2 písm. j/ o dani z príjmov, sa na účely tohto zákona rozumie základom dane
rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej

súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon
neustanovuje inak.

22. Podľa § 21 ods. 1, základná veta zákona o dani z príjmov, daňovými výdavkami nie sú výdavky
(náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval a

výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

23. Podľa § 2 písm. a/ Daňového poriadku sa na účely tohto zákona rozumie správou daní postup
súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona
alebo osobitných predpisov.

24. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

25. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.26. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov

a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

27. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. SSP) preskúmal napádané
rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v
medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a vo veci rozhodol na pojednávaní konanom

dňa 24.02.2026, kde dospel k záveru, že žaloba je dôvodná z nasledovných dôvodov.

28. Predmetom prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu
dane, ktorým tento určil žalobcovi rozdiel v sume 159 830 eur na dani z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacieobdobieroka2016.Správcadaneneuznalžalobcoviuplatnenéprávozdôvodu,žežalobcom
uplatnené daňové výdavky nespĺňajú zákonné kritérium dostatočnej preukaznosti podľa § 2 písm. i) a §

21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z., pričom tieto závery žalovaný ako vecne správne potvrdil.

29. Z obsahu rozhodnutia správcu dane ani žalovaného nevyplýva, že by nimi bola akokoľvek
spochybňovaná reálna existencia reklamných služieb. Z rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že
dôvodom neuznania výdavkov bolo neunesenie dôkazného bremena žalobcu vo vzťahu k dodávateľom,

pričom správca dane a po ňom ani žalovaný nespochybňovali samotnú realizáciu deklarovaných
služieb, alebo skutočnosť, či sporné reklamné služby slúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie
zdaniteľných príjmov žalobcu a ani nevykonali v tomto smere žiadne dokazovanie. Rovnako tak
nebolo sporné ani zaúčtovanie uplatnených výdavkov. Spochybnené tak bolo výlučne dodanie služieb
dodávateľmi uvedenými na faktúrach.

30. Základ argumentácie žalobcu je založený na tvrdení, že reklamné služby, ktoré mu fakturovali jeho
traja dodávatelia boli týmito dodávateľmi aj fakticky uskutočnené a z toho dôvodu sú preto náklady,
ktoré žalobca v tejto súvislosti účtoval oprávnené a mali byť daňovo uznané a taktiež, že platná právna
úprava neumožňuje správnym orgánom svojvoľne rozširovať dôvody neuznania výdavkov vynaložených

na reklamné služby.

31.Vtejtosúvislostisprávnysúduvádza,žeprávnaúpravazákonaodanizpríjmovumožňujedaňovému
subjektu znížiť si svoju daňovú povinnosť o investície (náklady), ktoré vynaloží na svoje podnikanie
s cieľom udržať alebo zvýšiť si svoje príjmy. Vychádzajúc z § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o

dani z príjmov možno konštatovať, že základnými zákonnými podmienkami pre uznanie daňového
výdavku sú vecnosť, preukázateľnosť vynaloženia a zaúčtovanie. Pri podmienke vecnosti je potrebné
skúmať, či sú konkrétne výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, resp. od
01.01.2016 zdaniteľných príjmov. Rozhodujúca je pritom materiálna existencia výdavku. Pri podmienke
preukázateľnosti vynaloženia je potrebné skúmať, či daňový subjekt preukázal (listinne a v prípade

vznesených dôvodných pochybností aj inými dôkazmi) vynaloženie/vznik daňových výdavkov, resp. či
takýto výdavok skutočne vznikol. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného
plnenia a súčasne je potrebné, aby bolo preukázané že k prijatiu služby deklarovanej v daňovom doklade
reálne došlo. Pri podmienke zaúčtovania (zaevidovania) je potrebné skúmať, či bol výdavok zaúčtovaný,
resp. zaevidovaný v daňovej evidencii daňovníka.

32. Z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „najvyšší súd“) a Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „najvyšší správny súd“) vo vzťahu k problematike
daní vyplýva, že správa daní vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu je príslušnými hmotnoprávnymi a
procesnými predpismi verejného práva upravená tak, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť

sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne
vedeného účtovníctva a iných dôkazov, pričom v rámci daňového konania nesie dôkazné bremeno.
Správca dane je oprávnený a zároveň aj povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných
postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov, zisťovať a preverovať
základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane. Nie je ale úlohou finančných orgánov

preukazovať, že údaje deklarované na daňových dokladoch sú v rozpore so skutočnosťou, ale sú
povinné preukázať, že o tvrdeniach daňového subjektu existujú natoľko závažné pochybnosti, ktoré ich
činia nedôveryhodnými, nesprávnymi alebo neúplnými.33. Pochybnosti o skutočnom vynaložení uvedených nákladov žalobcu (tak, ako je popísané v bode
5 tohto rozsudku, pozn.), založil správca dane na zisteniach o zániku dodávateľov zlúčením s inými
spoločnosťami, ktoré boli nakoniec vymazané z príslušného obchodného registra, na skutočnostiach,

že dodávatelia resp. subdodávatelia nepodali daňové priznania a neodviedli zo sporných obchodov
daň, resp. si neplnili svoje účtovné a daňové povinnosti a taktiež na tom, že bývalí konatelia
dodávateľov resp. subdodávateľov, síce potvrdili uskutočnenie reklamných služieb, ale doklady
preukazujúce reklamnú kampaň predložiť nevedeli. Zistenia správcu dane tak nasvedčovali umelo
vytvoreným obchodným vzťahom, kedy správca dane konštatoval, že žalobca neodstránil pochybnosti

o oprávnenosti zaúčtovaných nákladov.

34. Z hľadiska podmienok vecnosti a preukázateľnosti daňového výdavku (nákladu) správny súd
konštatuje, že tieto, ako vyplýva už z § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, sa vzťahujú
na obchodný vzťah medzi dodávateľom - daňovým subjektom - odberateľom. Vo vzťahu práve k týmto
skutočnostiam ťaží dôkazné bremeno aj daňový subjekt. Súčasne z tohto dôvodu platí, že prípadné

pochybnosti na strane subdodávateľskej časti obchodného reťazca alebo druhých a ďalších odberateľov
nie sú bez ďalšieho pochybnosťami, ktoré by boli schopné spochybniť splnenia zákonných podmienok
pre uplatnenie daňového výdavku. Jednoduché zistenia, že subdodávateľ nedisponuje výrobnými
kapacitami, personálnym substrátom alebo porušuje svoje daňové či účtovné povinnosti bez ďalšieho
neznamenajú, že tovar/služba neboli daňovému subjektu jeho priamym dodávateľom dodané a v tomto

smere tiež neznamenajú, že daňové výdavky na časti reťazca dodávateľ a daňový subjekt nespĺňajú
podmienku preukázateľnosti, vecnosti a zaúčtovania. Bez významu je preto vyhodnotenie (pochybnosti)
správcu dane, ktorý za neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k preukázaniu realizácie dodávky
služieb medzi dodávateľmi a žalobcom považoval aj to, že neboli preukázané dodávky služieb medzi
dodávateľmi a subdodávateľmi, keď vyhodnotil, že predložené doklady žalobcom nijakým spôsobom

nepreukazujú, že išlo práve o poskytnutý reklamný priestor pre spoločnosť R&S DESING, s.r.o. Nebola
predložená žiadna zmluva, doklady, listiny ani iné dôkazy, ktoré by preukazovali, že bol uskutočnený
zmluvný vzťah a že išlo o práve deklarovaný reklamný priestor pre spoločnosť R&S DESING, s.r.o., resp.
obdobne, že predložené doklady žalobcom nijakým spôsobom nepreukazujú, že išlo práve o poskytnuté
reklamné služby vykonané v subdodávke spoločnosťou MARKED STAV, s.r.o. pre spoločnosť Daimond

Reality SK s.r.o. či, že predložené doklady žalobcom nijakým spôsobom nepreukazujú, že išlo práve
o poskytnuté reklamné služby vykonané spoločnosťou MARKED STAV, s.r.o. pre spoločnosť AGRO
TRADER SLOVAKIA, s.r.o.

35. Správny súd vyhodnotil ako dôvodné aj námietky nesprávnych skutkových zistení, keď žalobca

v žalobe poukázaním na konkrétne vykonané dokazovanie pri jednotlivých priamych dodávateľoch
poukázal na celý rad vykonaných dôkazov, ktorých vyhodnotenie správca dane a prevzatými závermi
aj žalovaný uzatvorili do jedinej vety a to, že na základe predložených listinných dôkazov žalobca
nepreukázal dodanie služieb konkrétnymi dodávateľmi, čo ani z pohľadu správneho súdu nezodpovedá
požiadavke náležitého zistenia skutkového stavu veci a jeho vyhodnotenia. Taktiež sa žiada uviesť, že

v konaní boli vypočutí viacerí svedkovia a to, či už z pozície bývalých konateľov priamych dodávateľov
žalobcu alebo z pozície bývalých konateľov ďalších subdodávateľských spoločností.

36. Konkrétne vo vzťahu k prvému priamemu dodávateľovi bol vypočutý bývalý konateľ D. E., ako aj
bývalý konateľ subdodávateľskej spoločnosti LASER Media, s.r.o. F. F. G., na obsah výpovedí ktorých

v konkrétnostiach poukázal aj žalobca v podanej žalobe. Poukázanie správcu dane na skutočnosť, že
bývalý konateľ prvého dodávateľa D. E. si na konkrétne reklamy nepamätal, na riadne posúdenie veci
nepostačuje (str. 9-10 prvostupňového rozhodnutia, resp. str. 17 napadnutého rozhodnutia žalovaného,
pozn.). Z takto formulovaných záverov nie sú ani z pohľadu správneho súdu rozpoznateľné úvahy,
ktoré viedli správne orgány k prijatým záverom. Pokiaľ správne orgány uzavreli, že tieto svoje tvrdenia

svedkovianepodložiližiadnymidôkazmi,tototvrdeniebezďalšiehoneznamenáspochybnenievýpovede
svedka,ktorájesamostatným dôkazom,ktorýbolopotrebnévyhodnotiťvsúvislostisinýmidôkazmi,ato
aj v kontexte žalobcom predloženými listinnými dôkazmi, či výpoveďami ďalších svedkov a vyhodnotiť
ich komplexne, čo sa v preskúmavanom prípade nestalo. Uvedené obdobne platí aj vo vzťahu
k výpovediam ďalších svedkov, a to H. H. (konateľa subdodávateľskej spoločnosti MARKED STAV s.r.o.)

a I. F. (konateľa subdodávateľskej spoločnosti TREZ Slovakia, s.r.o.) vo vzťahu k druhému a tretiemu
priamemu dodávateľovi žalobcu.37. K tvrdeniu žalovaného o nedostatočnej obozretnosti žalobcu pri výbere jeho obchodných partnerov,
správny súd predovšetkým poukazuje, že dôkazné bremeno daňového subjektu sa viaže práve a
len k preukázaniu zákonných podmienok (popísaných v bode 31 tohto rozsudku, pozn.). Rovnako aj

vznášanie pochybností správcom dane musí byť smerované k spochybneniu splnenia predmetných
podmienok. Všetky vyššie uvedené podmienky pritom majú objektívny charakter - nie sú viazané na
dobrú vieru daňového subjektu či na jeho obozretnosť. Podmienky uplatnenia daňového výdavku buď
objektívne sú alebo nie sú dané.

38. Taktiež sa žiada dodať, že pokiaľ správca dane aj žalovaný poukazujú na nedostatočnú obozretnosť
žalobcu z napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé ani to, či táto obozretnosť žalobcu bola skúmaná
v rozhodnom čase, a teda v čase uskutočnenia sporných obchodov. Z napadnutých rozhodnutí
nevyplýva, že by správanie a disciplína priamych dodávateľov žalobcu v rozhodnom období realizácie
reklamných služieb v roku 2016 v spojení s predloženými listinnými dôkazmi, bola oporou pre záver
správnych orgánov o tom, že skutočnosti ako to, že priami dodávatelia neboli ekonomicky činní,

že boli nedôveryhodní, rizikoví, problémoví, nemali personálne a materiálne možnosti na realizáciu
služby, neplnili si svoje daňové a účtovné povinnosti mali byť žalobcovi v čase uskutočnenia známe.
Inak povedané súčasná nekontaktnosť určitého subjektu a jeho neskoršia zlá daňová disciplína, ktorá
nemohla byť v danom čase žalobcovi zo žiadneho registra alebo konania dodávateľa zrejmá a ktoré
skutočnosti neexistovali v čase rozhodnom pre dodanie plnenia, nemôže zakladať dôvod pre vyvodenie

záverov správnych orgánov o nespoľahlivosti dodávateľov v čase dodania reklamných služieb alebo
nedostatočnej obozretnosti žalobcu v danom čase dodania.

39. Na základe uvedených skutočností sa preto správny súd nestotožnil s názorom žalovaného i správcu
dane, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca nepreukázal, že náklady, ktoré

deklaroval v daňovom priznaní na základe faktúr vystavených dodávateľmi, predložených k daňovej
kontrole možno považovať za výdavky v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Rozhodnutia
daňových orgánov nie sú založené na takých skutočnostiach, ktoré objektívne vyvolávajú pochybnosti
o splnení zákonných podmienok pre priznanie daňového oprávnenia.

40. Záverom správny súd konštatuje, že podstatou v prejednávanej veci je skutočnosť, že rozhodnutia
správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP)
a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), z dôvodov ktorých obe
administratívne rozhodnutia trpia vadou nezákonnosti, preto správny súd preskúmavané rozhodnutia
zrušil a vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie (§ 191 ods. 3 písm. a) v spojení s ods. 4 SSP).

41. Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude pri rešpektovaní právneho názoru správneho
súdu vysloveného v tomto zrušujúcom rozsudku, opätovne vec posúdiť z hľadísk, ktoré sú uvedené v
odôvodnení rozsudku.

42. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

43. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd mu voči žalovanému priznal v

plnom rozsahu právo na náhradu trov konania.

44. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

45. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).