Rozsudok – Poistenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 101C/115/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124386751
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Simona Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:6124386751.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Simonou Szabó v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Sučany,

Ulica priemyselná 10, IČO: 50 387 189, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja,
advokát s.r.o., so sídlom Martin, Kuzmányho 4, IČO: 55 732 453, proti žalovanému: KOMUNÁLNA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545,
zastúpenému: FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 7325/14, IČO:
56 711 832, o zaplatenie 1 539,91 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 539,91 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,25 % ročne zo sumy 1 539,91 eura od 21.06.2024 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na Okresnom súde Banská Bystrica
- pracovisko upomínacieho konania (ďalej len upomínací súd) dňa 26.09.2024 žiadal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 539,91 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 %
ročne zo sumy 1 539,91 eura od 21.06.2024 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil
tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného pod č. XXXXXXXXXX došlo ku škode

na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného
v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na
zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu
žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX priloženú v prílohe, ktorú si tento uplatnil na náhradu
u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení, priloženom v prílohe, žalovaný oznámil poškodenému
šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so
žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej

z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného
vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému, oznámenie žalobca priložil v prílohe. Žalobca oprel
svoj nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 a § 15 ods. 1 zákona o PZP a v zmysle
§ 442 ods. 1 OZ.

2. Upomínací súd vydal dňa 08.10.2024 platobný rozkaz sp. zn. 25Up/1640/2024, proti ktorému podal
žalovaný odpor.

3. Žalovaný v podanom odpore zo dňa 24.10.2024 uviedol, že žalobca vystupuje ako právny
nástupca poškodeného. Napriek tomu je žaloba koncipovaná spôsobom, ktorý evokuje dojem, že ide
o žalobný nárok dodávateľa služby voči jej objednávateľovi. Náhrada škody z povinného zmluvnéhopoistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „PZP), na
ktoré má poškodený právny nárok, nie je bez ďalšieho suma, ktorá bola poistenému fakturovaná
dodávateľom služby. Dňa 03.01.2024 bola vykonaná obhliadka poškodeného motorového vozidla („ďalej

len poškodené MV“). Výstupom z obhliadky je „Zápis o poškodení motorového vozidla" (ďalej len
„zápis"), v ktorom sú zaznamenané konkrétne poškodenia vzniknuté škodovou udalosťou, a na ktorého
podklade sa vytvorí predbežná kalkulácia nákladov na opravu. Okrem vytvorenia predbežnej kalkulácie
nákladov na opravu, slúži obhliadka, resp. jej výstup v podobe zápisu na ustálenie časového rozsahu,
ktorý bude nevyhnutný na opravu poškodeného MV. Obhliadkou sa zistia konkrétne poškodenia, ktoré

bude potrebné opraviť, a ktoré vznikli škodovou udalosťou. Bezprostredne po vykonaní obhliadky, teda
po ustálení konkrétnych poškodení dôjde k vypočítaniu časového rozsahu potrebného na opravu týchto
škodovou udalosťou vzniknutých poškodení. Výpočet potrebnej časovej jednotky zabezpečuje, aby
nedochádzalo, resp., aby sa predchádzalo neprimeranému zvyšovaniu celkovej škody na úkor škodcu,
t. j., aby autoservis vykonávajúci opravu mal určité časové limity a rámce, v ktorých sa má pohybovať.
Keď autoservis svojim konaním neprimerane predĺži opravu, výrazný vplyv na celkový rozsah vzniknutej

škody, to začína mať v prípade, keď poškodený ma v prenájme náhradné vozidlo. V takýchto prípadoch
každý deň zbytočného predĺženia opravy ma vplyv na celkovú škodu nakoľko nájom náhradného
vozidla súvislé prebieha ďalej. Napríklad, keď sa pozrieme na to optikou škodcu. Škodca spraví škodu,
ktorú je samozrejme povinný reparovať poškodenému. Škoda vznikla v určitom rozsahu, no na škodu
sa môžu viazať ďalšie nároky, napr. nárok na náhradné vozidlo. V prípade, keď poškodený využije

možnosť dočasne užívať inštitút náhradného vozidla, mal by poškodený, resp. autoservis vykonávajúci
opravu v súlade s prevenčnou povinnosťou dohliadnuť aj na to, aby to bolo, len v predpokladaný,
resp. nevyhnutný časový úsek, ktorý je nutne potrebný na opravu. Tento časový rozsah sa vytvára v
systéme AUDATEX, kde na základe referenčných údajov zo strany výrobcu poškodeného MV súčasne
so zohľadnením rozsahu poškodení konkrétneho MV dôjde k určeniu tohto časového rozmedzia

potrebného na vykonanie opravy. Účelom vykonania obhliadky je predchádzanie neprimeranému
predlžovaniu opráv, nakoľko takéto konanie môže spôsobiť vznik sekundárnej škody a k pretrhnutiu
kauzálneho nexusu medzi škodovou udalosťou a vznikom škody. Autoservis vykonávajúci opravu má
tento časový rozsah potrebný na opravu k dispozícií od samého začiatku opravy poškodeného MV a
žalovaný zdôrazňuje, že: v drvivej väčšine prípadov ho autoservis uznáva a rešpektuje, čo sa prejavuje

najmä tým, že za mechanickú a lakovaciu prácu si účtuje práve čas, ktorý mu bol vypočítaný týmto
systémom; v tomto prípade si autoservis dobrovoľne fakturoval menej časových jednotiek ako boli
priznané samotnou prvotnou kalkuláciou. Každý subjekt, ktorý nesie riziko, nielen podnikateľské musí
zodpovedať za kvalitu a rýchlosť poskytovaných služieb. Príkladom nie sú, len podnikatelia, no napríklad
aj súdne autority a iné orgány verejnej moci, ktoré majú zákonom stanovené lehoty, teda majú časové

rozmedzie, v ktorom sa môžu pohybovať. V tomto prípade autoservis opravu neprimeraným spôsobom
predlžil, a to bez uvedenia objektívnych dôvodov. Autoservis vykonávajúci opravu mal vopred časový
rozsah, ktorý je potrebný na opravu poškodeného MV, s ktorým aj súhlasil. Nemôže byt' na úkor
škodcu skutočnosť, že v prípade ak subdodávateľ služby, ktorý škodu reparuje, nekoná v súlade s
prevenčnou povinnosťou podľa § 415 OZ. Žalovaný dal do pozornosti položku „ Pracovné operácie“,

ktorá sa nachádza vo faktúre č. 248209069 (ďalej len „faktúra"). Faktúra bola vystavená autoservisom
MOTORBOX s.r.o., prevádzka A. B. X, XXX XX C., A. XXX/XX, XXX XX D. (ďalej len „autoservis")
dňa 22.02.2024. Z faktúry vyplýva, že mechanické a karosárske práce autoservis vykonával spolu 7,5
hodín. Mechanické a karosárske práce trvali autoservisu menej hodín ako predpokladala kalkulácia
č. 8811059731 (ďalej len „kalkulácia“). Lakovacie práce boli fakturované v zmysle kalkulácie. Dokopy

opravoval autoservis poškodené motorové vozidlo XY hodín. Na strane 5 kalkulácie sa nachádza tzv .
„ Prehľad výsledkov“, Mzda za prácu = 95 ČJ = 9,53 h práce. Lakovacie práce - mzdové náklady spolu
= 352,60 - 43 EUR/HOD - keď vezmeme v úvahu fakt, že kalkulácia ráta so sumou 43 EUR za hodinu
práce, tak v takom prípade lakovacie práce trvali 8,2 hodín. Pri zohľadnení klasického 8 hodinového
pracovného času, žalovaný konštatuje, že celkový čas opravy bol 1,97 dní, po zaokrúhlení sú to 2 dní.

Žalovaný priznal poškodenému nárok na náhradné vozidlo v rozsahu 9 dní. 7 dní, ktoré boli priznané nad
rámec opravy z dôvodu organizačno-technických záležitosti. Žalobca fakturoval poškodenému 31 dní.
Žalobca si musí uvedomiť, že v tomto súdnom spore nevystupuje ako dodávateľ, ale ako poškodený.
Doteraz žiadnym spôsobom nevysvetlil prečo v právnom postavení poškodeného, by mal mať nárok na
nájom náhradného vozidla v rozsahu 31 dní, keď na opravu poškodení vzniknutých škodovou udalosťou

boli potrebné 2 pracovné dni. Rozumnú mieru zodpovednosti musí niesť každý subjekt spoločnosti,
nevynímajúc subjekty, ktoré sú poškodené. Žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný čo do počtu
nepriznanýchdní,atonazákladezachovaniarozumnejracionality.Poškodenému(žalobcovi)vozvyšnej
časti počtu dní nárok vznikol, no nie voči žalovanému ale autoservisu, ktorý 2 dňovú opravu vykonávalneprimerane dlhý časový úsek. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal prečo by mu mal
žalovaný plniť aj nad priznaný počet dni nájmu. Žalobca nevystupuje v postavení dodávateľa služby,
ale v postavení subjektu, ktorému vznikol nárok na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia

zodpovednosti za škodu. Takýto subjekt ma nárok na nájom, ktorý je nutný a účelný a súčasne má
povinnosť ho preukázať. Samotná skutočnosť, že vozidlo mu bolo odovzdané v ten-ktorý deň ešte sama
o sebe nepreukazuje vznik nároku na ľubovoľný počet dní nájmu. Žalobca ma vysvetliť na základe
čoho si odôvodňuje takýto dlhý nájom náhradného vozidla so zreteľom na celkový čas opravy a rozsah
poškodení. Ak to žalobca vysvetliť nevie, v takom prípade žaluje nesprávny subjekt a pasívne vecne

legitimovaným subjektom na zvyšný počet dni nájmu bude autoservis, ktorý držal motorové vozidlo
neprimerane dlhý čas a nekonal v súlade so svojou prevenčnou povinnosťou predchádzať vzniku
škodám. Ak by tento autoservis vykonával opravu totožného rozsahu napr. 300 dní, má povinnosť
škodca uhradiť poškodenému 300 dni nájmu? V takomto prípade by nastalo neopodstatnené presunutie
zodpovednosti zo subdodávateľa služby, teda autoservisu na samotného škodcu.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu (t.j. replike) uviedol, že tvrdenia žalovaného považuje v
plnom rozsahu za neopodstatnené a účelové. Žalobca opiera svoj nárok na náhradu škody o príslušné
ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prenájom
náhradného vozidla je súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú
hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Škoda spočívajúca v tom,

že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi,
ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia
je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne
vynaložených nákladov (R7/1992). Náhrada škody má podľa nášho názoru plniť reparačnú funkciu a má
zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nakoľko poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku

škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní vlastného vozidla, a to po dobu opravy poškodeného
vozidla. Za účelom bližšej špecifikácie skutočností uvedených v žalobe dodávame, že dňa 23.12.2023
došlo v Trakoviciach ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Hyundai Tucson eč. v. E. spôsobenej
poškodenému. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Volvo V40, eč. v.
F. poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné

vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb – na dochádzanie do práce, vozenie dieťaťa do zariadení,
nákupy a na súkromné účely v rámci Piešťan a to zapožičaním si náhradného motorového vozidla
Škoda Kodiaq, ev. č. G. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 016/701 zo dňa 09.01.2024. Po ukončení
nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 240066 zo dňa 07.02.2024, s dátumom dodania tovaru
08.02.2024 a s dátumom splatnosti 22.02.2024 na sumu 2.169,88 €. Žalovaný dňa 05.06.2024 pristúpil k

čiastočnej úhrade vzniknutej škody v sume 629,97 €, ktorú poukázal priamo na účet žalobcu. Poškodený
ešte predtým uzatvoril so žalobcom dňa 08.02.2024 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom
bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 23.12.2023 z titulu náhrady účelne
vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V
zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na

základevzájomnéhozápočtu,vdôsledkučohožalobcavstúpildoprávapovinnostípoškodeného.Keďže
žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného v tomto konaní
domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla, a
to vo výške 1.539,91 €. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému
riadne doručené už pri uplatňovaní i náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria

podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Relevantné dokumenty boli
predložené spolu s návrhom taktiež súdu a na tieto opätovne odkazujeme. Poškodený má nárok na
náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla až do doby, než bude môcť používať
svojevlastnévozidlo,t.j.doreparácieškody.Zozásadprereparáciuškôdvyplýva,žepokiaľjetomožné,
je potrebné protiprávny stav, ktorý v dôsledku škody vznikol, odstraňovať tak, aby poškodený pociťoval

následky škôd čo najmenej. Dokiaľ nie je škodlivý následok reparovaný navrátením do pôvodného
stavu, protiprávny stav trvá a všetky náklady, ktoré je v súvislosti s trvajúcim protiprávnym stavom
nutné vynaložiť, je možné považovať za vynaložené účelne a v priamej súvislosti so vzniknutou škodou.
Dobu opravy vozidla a čas jeho odovzdania poškodený nemal možnosť ovplyvniť, preto ani k tejto
dobe zodpovedajúca doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že by tu nebola

daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov v súvislosti so zabezpečením zaužívaného sociálneho
komfortu poškodeného. Zdôrazňujeme, že poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na obdobie,
kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise, pričom dĺžku opravy vozidla a jeho odovzdanie
ovplyvniť nemohol. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravypoškodenéhovozidlavyplývaprávezoskutočnosti,žetietobynevznikli,kebypoškodenýmoholpoužívať
svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol vylúčený z možnosti používať svoje vlastné
motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď

vozidlo bolo v oprave. Máme za to, že žalobca teda preukázal, že v príčinnej súvislosti s poistnou
udalosťou si poškodený zapožičal náhradné motorové vozidlo a teda aj účelnosť požičania náhradného
motorového vozidla za obdobie, kedy sa vozidlo poškodeného nachádzalo v oprave. Uplatnený nárok na
náhradu škody je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, spĺňa všetky kritériá nároku na náhradu
škody v zmysle ust. § 420 OZ, tj., okrem vzniku škody a protiprávneho úkonu aj kritérium príčinnej

súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou. Zákonom stanovené predpoklady
zodpovednosti za škodu: a/ porušenie právnej povinnosti – existencia protiprávneho úkonu, b/ vznik
škody ako majetkovej ujmy; c/ existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a
vzniknutou škodou a d/ zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil), tieto musia
byť splnené súčasne, čo považujeme za preukázané. Argumentáciu žalovaného vo vzťahu k dĺžke
opravy poškodeného motorového vozidla považujeme za irelevantnú, lebo práve do stavu, do ktorého

sa poškodený dostal a ktorý zavinil klient žalovaného, nemožno nepriaznivosť tohto stavu pripisovať
na ťarchu poškodeného práve neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou
rýchlosťou opravy. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a aj nedôvodne zaťažovaný,
keďžeužstavpoškodeniajejvozidladopravnounehodoujezáťažovýmavýrazneobmedzujúcimstavom
pre poškodeného. V dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený

používať svoje motorové vozidlo a musel si zapožičať náhradné vozidlo po dobu jeho opravy, čo
považujeme za preukázané v rámci dôkaznej povinnosti žalobcu. Náhradu nákladov vynaložených
poškodeným účastníkom dopravnej nehody na náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za
škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou – dopravnou nehodou, ktorej účastníkom bol poškodený,
právny predchodca žalobcu. V prejedávanej veci je potrebné vychádzať z celkovej dĺžky opravy, ako

bola preukázaná predloženými listinami. Počas opravy poškodeného vozidla bol poškodený nútený si
riešiť túto situáciu zabezpečením si náhradného vozidla, ktoré náklady s tým vzniknuté v tomto konaní
žalobca riadne preukázal a máme za to, že tým uniesol dôkazné bremeno žalovaného nároku. Máme
za to, že žalobca preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za požičanie
motorového vodila za obdobie po poistnej udalosti, k zapožičaniu ktorého bol poškodený nútený práve

vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú sám nespôsobil, ale do ktorej sa vinou klienta žalovaného dostal,
v dôsledku čoho vznikla poškodenej škoda. V zmysle ust. § 442 ods. 1 OZ v spojení s § 4 ods. 1,
2, § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z., ako aj ustálenej judikatúry všeobecných súdov je skutočnou
škodou škoda spočívajúca v tom, že poškodená musela vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci,
ktorá jej má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v

porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca
v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky,
čím došlo k poškodeniu vozidla. Uviedol, že keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky,
nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla (rozsudok Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/189/2014). V rozsudku Krajského súdu v Košiciach sa súd priklonil

k vyjadreniu žalobcu, zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax súdov v tom, že možnosť využiť náhradné
vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu
spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho
komfortu poškodeného. Pokiaľ ide o dĺžku prenájmu náhradného vozidla priznanú žalovaným, došlo
k neoprávnenému kráteniu poistného plnenia, nakoľko práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený

nemohol svoje vozidlo reálne užívať odo dňa, kedy bolo vozidlo prevzaté autoservisom za účelom
opravy, až do ukončenia predmetnej opravy a odovzdania opraveného vozidla poškodenému, pretože
až vtedy pominie faktické obmedzenie poškodeného spôsobené dopravnou nehodou. V súvislosti
s otázkou, či bol samotný prenájom náhradného vozidla nutný, je potrebné uviesť, že poškodený
prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením

klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel, ako svoje vlastné
poškodené vozidlo. Nie je preto možné spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby
bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania.
Žalovaný v odpore uvádza, že servis opravu poškodeného vozidla neprimeraným spôsobom predĺžil a
to bez uvedenia objektívnych dôvodov, pričom sa odvoláva na skutočnosť, že autoservis mal vopred

časový rozsah, ktoré je potrebný na opravu poškodeného motorového vozidla, s ktorým a súhlasil. Tento
časový rozsah mal byť stanovený systémom AUDATEX. V nadväznosti na tieto tvrdenia žalovaného
žalobca poukazuje na skutočnosť, že systém AUDATEX, na ktorý žalovaný poukazuje, a ktorý mal určiť
dĺžku opravy, určuje dĺžku opravy len z technického hľadiska a to bez toho, aby zohľadnil konkrétneosobitosti tej ktorej opravy ako napríklad pracovnú vyťaženosť servisu, personálnu kapacitu servisu,
vyťaženosť pracovných nástrojov a pod. Už len pri samotnom pohľade na faktúru za opravu vozidla, z
ktorej vyplýva, že cena za opravu predstavovala sumu 10.081,49 € je zrejmé, že sa jednalo o náročnejšiu

opravu vozidla, ktorá nemohla byť vykonaná v tak krátkom čase ako požaduje žalovaný. S námietkou
žalovaného, že oprava vozidla bola predĺžená bez objektívnych dôvodov sa nestotožňujeme. Z príloh
k žalobe je zrejmé, že na to, aby servis mohol vykonať opravu vozidla bolo potrebné objednať náhradné
diely, ktoré dorazili v dňoch: 24.01.2024, 26.01.2024, 07.02.2024, 02.02.2024, 08.02.2024, 12.02.2024,
13.02.2024, 14,02,2024 a 16.02.2024. Bez toho aby servis disponoval uvedenými náhradnými dielmi

jednoducho nemohol vykonať opravu vozidla a preto nemohla byť vykonaná skôr, čo sú objektívne
dôvody odôvodňujúce dĺžku opravy v trvaní v akom bola vykonávaná. Žalobca súčasne dáva do
pozornosti, že poškodený si počínal tak, aby škodu viac nenavyšoval, čo sa premietlo v tom, že nájom
náhradného vozidla ukončil ešte skôr ako vôbec disponoval svojim vlastným vozidlom. Z predloženej
zmluvy o nájme vyplýva, že poškodený mal zapožičané náhradné vozidlo len v čase, kedy nedisponoval
svojim poškodeným vozidlom, ktoré sa nachádzalo v oprave. Pre posúdenie účelnosti doby zapožičania

náhradného vozidla je podstatná doba faktického obmedzenia poškodeného. Žalobca preukázal, že
poškodený bol fakticky obmedzený v užívaní svojho vlastného motorového vozidla až do dňa kým
ukončil prenájom náhradného vozidla. Do tohto dátumu je nájom náhradného vozidla nepochybne
účelný. Relevantným okamihom je až faktické ukončenie opravy a odovzdanie vozidla. Vychádzajúc
z nálezu Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 602/2022-34 je nutné konštatovať, že pokiaľ stále prebieha

oprava jeho poškodeného vozidla, nedochádza k zmene postavenia poškodeného a aj naďalej je
nútený užívať náhradné motorové vozidlo. Na základe uvedeného tak podľa Ústavného súdu možno
považovať dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení
likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP,
resp. poukázania finančných prostriedkov] za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania

náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady. Podľa rozsudku KS ZA sp. zn.
13Cob/203/2018 zo dňa 20.03.2019, dobu nájmu počas opravy poškodeného motorového vozidla
žalobca predloženými a okresným súdom vykonanými dôkazmi preukázal ako účelnú a nevyhnutnú,
ktorá zodpovedala druhu opravy. Ak túto dĺžku doby opravy, počas ktorej bol zabezpečený nájom
náhradného motorového vozidla, chcel žalovaný spochybniť, t.j. že k rozsahu poškodenia motorového

vozidla poistnou udalosťou a rozsahu vykonávanej opravy táto mala trvať kratšie, a tým následne
kratšie aj doba nájmu, čo malo dopadnúť aj na výšku nároku žalobcu, tak bol to žalovaný, ktorý bol
povinný tieto tvrdenia a námietky v konaní pred okresným súdom preukázať. Rovnako ak žalovaný
spochybňoval predmetnú faktúru, tak bol toto ním tvrdené spochybnenie povinný aj dokázať. Podľa
rozsudku KS ZA sp.zn. 14Cob/57/2019 zo dňa 24.10.2019, dôkazné bremeno preukázania žalovaným

tvrdenej neúčelnosti nájomného v rozsahu vyplývajúcom z predmetnej fakturácie bolo na strane
žalovaného. Tento toto dôkazné bremeno neuniesol a jeho procesná obrana v uvedenej časti zostala iba
v rovine tvrdenia, bez prepojenia na konkrétne dôkazy vyplývajúce z jeho vlastnej dôkaznej iniciatívy.
Rovnako tak si dovolíme poukázať aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10Co/93/2019 zo dňa
30.10.2019, podľa ktorého NEMOŽNO časové trvanie vykonania jednotlivých čiastkových opravných

prác na poškodenom vozidle stotožniť s nutnosťou ponechania poškodeného motorového vozidla za
účelom jeho komplexnej opravy v servise.. V tejto súvislosti poukazujeme aj na skutočnosť, že servis má
cez víkend zatvorené, teda počas víkendov je možné len veľmi ťažko vykonávať opravy vozidla. Servis
vykonával opravu vozidla podľa technologických postupov, pričom opravu vozidla sa snažil vykonať
v čo najkratšom čase zohľadňujúc technologické postupy. Nesúhlasíme s tvrdením žalovaného, že

oprava vozidla bola zbytočne zdĺhavá. A rovnako tak nie je možné prijať záver žalovaného, že pokiaľ sa
vozidlo nachádza v servise dlhšie, ako je podľa žalovaného primeraná doba opravy vozidla (žalovaný
si totiž sám určuje aká doba opravy je primeraná a aká neprimeraná bez toho, aby primeranosť, resp.
neprimeranosť akokoľvek preukázal) z dôvodu existencie objektívnych skutočností, nie je možné za
túto „dlhšiu dobu“ priznať poškodenému, resp. žalobcovi poistné plnenie. Prijatím takéhoto záveru, by

sme dospeli do štádia, kedy by poisťovne krátili takmer každé poistné plnenie, nakoľko je len veľmi
nepravdepodobné, že pri vykonávaní opravných prác sa v autoservisoch nevyskytnú také objektívne
skutočnosti, ktoré by opravu predĺžili, ako napríklad čakanie na náhradné diely, víkendy, sviatky,
pracovná vyťaženosť servisov... Tvrdenia žalovaného o neprimeranosti dĺžky opravy tak nič nemenia
na faktickom obmedzení poškodeného, ktoré poškodený nedokázal žiadnym spôsobom ovplyvniť.

V neposlednom rade je dôležité dať do pozornosti, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť
stanovená poškodenému, aby hľadal najrýchlejšiu opravovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi
servismi a požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú tak, aby čo možno v najväčšej miere vyhovel
poisťovni škodcu. Rovnaký záver zaujal Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa22.11.2017, pričom v opačnom prípade by sa jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže
už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne
obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Aj podľa uznesenia KS v Žiline, sp.zn. 13Cob/138/2019 zo

dňa 3.12.2019, vo všeobecnosti platí, že náklady vynaložené na prenájom náhradného vozidla sú
vynakladané účelne a nutne do doby trvania nepriaznivého následku dopravnej nehody, spočívajúceho
v spôsobenej škode na motorovom vozidle. Účelnosť nákladov na nájom náhradného vozidla, okrem
samotného faktu, že poškodený nemohol používať vlastné vozidlo, poškodené pri poistnej udalosti, bola
preukázaná vyhlásením poškodeného ako nájomcu v zmluve o nájme. V neposlednom rade uvádzame,

že doba nájmu rozhodne nebola ponechaná na ľubovôli poškodeného či servisu, nakoľko na jednej
strane servis potrebuje zrealizovať a ukončiť opravu čo najskôr tak, aby mu boli zaplatené náklady
na opravu, na druhej strane aj sám poškodený má záujem na tom, aby mal svoje vozidlo čo najskôr
k dispozícii. Neexistuje žiaden dôvod na to, aby poškodené vozidlo nezmyselne stálo v servise za
účelom predlžovania nájmu tak, ako sa to snaží vykresliť žalovaný. Žalovaný tento svoj nelogický, ba
až absurdný predpoklad nijako nepreukázal.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadreniami strán sporu a vykonal
dokazovanie nasledovnými listinami: správou o nehode, zákazkovým listom, faktúrou č. 248209069,
listinou príjem – sklad, zmluvou o prenájme, faktúrou č. 240066, všeobecnými obchodnými podmienkami
pre prenájom osobných automobilov, oznámením o postúpení pohľadávky, zmluvou o postúpení

pohľadávky, oznámením o poistnom plnení, uplatnením nároku na náhradu škody, čestným prehlásením
poškodeného, dotazníkom k prenájmu náhradného vozidla, podacím lístkom, upomienkou 20240019,
zápisom o poškodení motorového vozidla, kalkuláciou opravy č. 8811059731 a zistil nasledovný
skutkový stav:

6. Dňa 23.12.2023 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej došlo k vzniku škody na motorovom
vozidle poškodeného (právneho predchodcu žalobcu), pri strete s motorovým vozidlom, ktoré malo
v relevantnom čase uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, následkom čoho poškodený nemohol používať svoje
motorové vozidlo počas trvania jeho opravy. Poškodený počas tejto doby používal náhradné motorové

vozidlo, na základe zmluvy o prenájme vozidla č. 016/701 zo dňa 09.01.2024 uzatvorenej medzi
žalobcomapoškodeným.Dennásadzbaprenájmuvozidlabolazmluvnýmistranamidohodnutávovýške
110 eur. Nájom vozidla bol ukončený dňa 08.02.2024 s tým, že motorové vozidlo poškodeného sa
v čase ukončenia nájmu stále nachádzalo v servise na oprave. Po ukončení nájmu náhradného vozidla
vystavil prenajímateľ (žalobca) poškodenému faktúru č. 240066 zo dňa 07.02.2024 so splatnosťou dňa

22.02.2024. V zmysle predloženej faktúry vyúčtoval prenajímateľ za prenajatie vozidla Škoda Kodiaq
sumu 2 169,88 eura za 31 dní nájmu (od 09.01.2024 do 08.02.2024). Žalovaný listom označeným
ako „Oznámenie o poistnom plnení“ zo dňa 05.06.2024 oznámil poskytovateľovi vozidla (spoločnosť
SetCar sk, a.s.), že ukončil šetrenie poistnej udalosti č. 8007631370. Zároveň uviedol, že priznaná je
primeraná doba zapožičania náhradného vozidla, v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci

technologické postupy udávané výrobcom, čas objednania náhradných dielov, čas potrebný na presun
vozidla medzi jednotlivými pracoviskami a dni pracovného pokoja. Z celkovej uplatňovanej sumy
vo výške 2 169,88 eura odpočítal sumu 1 539,91 eura z dôvodu nepriznania 22 dní prenájmu
náhradného vozidla a priznal poškodenému poistné plnenie vo výške 629,97 eura. Poškodený uzatvoril
so žalobcom dňa 08.02.2024 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bolo postúpenie nároku

poškodeného na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 23.12.2023 z titulu náhrady
účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 2 169,88 eura. Upomienkou
zo dňa 26.07.2024 vyzval žalobca žalovaného na úhradu pohľadávky (okrem iných pohľadávok) vo
výške 1 539,91 eura.

7. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon
o PZP), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu vrátane inej ujmy
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

8. Podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví, inej ujmy
a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c)
účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmena), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo
poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie, d) ušlého zisku.

9. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vrátane inej ujmy
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

10. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

11. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

12. Podľa § 15 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o PZP, náhradu škody vrátane inej ujmy uhrádza
poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej

ujmy priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

13. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, uhrádza sa skutočná škoda a to,
čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

14. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky
zákonník), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

16. Podľa § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

17. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

18. Súd považoval za nesporné tvrdenia ohľadom vzniku poistnej udalosti spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla, skutočnosť, že motorové vozidlo škodcu bolo poistené u žalovaného, taktiež,
že poškodený počas opravy poškodeného vozidla užíval náhradné vozidlo zapožičané u žalobcu, po
ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru vo výške 2 169,88 eura, poškodený si faktúru

uplatnil na náhradu u žalovaného, žalovaný neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu a poškodenému
poskytol čiastočné plnenie vo výške 629,97 eura. Taktiež bolo v konaní nesporné, že poškodený postúpil
svoj nárok voči žalovanému žalobcovi titulom náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom
náhradného vozidla v ostávajúcej výške 1 539,91 eura.

19. Spornými medzi stranami boli tvrdenia týkajúce sa aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie
žaloby a rozsah celkového času opravy a s tým súvisiaci rozsah celkového času nájmu vozidla.

20. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 23.12.2023 došlo ku škodovej
udalosti, pri ktorej došlo k vzniku škody na motorovom vozidle poškodeného (právneho predchodcu

žalobcu), pri strete s motorovým vozidlom, ktoré malo v relevantnom čase uzatvorené povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného,
následkom čoho poškodený nemohol používať svoje motorové vozidlo počas trvania jeho opravy.
Súd mal za preukázanú aj skutočnosť, že poškodený počas tejto doby používal náhradné motorovévozidlo, na základe zmluvy o prenájme vozidla č. 016/701 zo dňa 09.01.2024 uzatvorenej medzi
žalobcom a poškodeným. Denná sadzba prenájmu vozidla bola zmluvnými stranami dohodnutá vo
výške 110 eur. Nájom vozidla bol ukončený dňa 08.02.2024 s tým, že motorové vozidlo poškodeného

sa v čase ukončenia nájmu stále nachádzalo v servise na oprave. Súd mal ďalej za preukázané,
že po ukončení nájmu náhradného vozidla vystavil prenajímateľ (žalobca) poškodenému faktúru č.
240066 zo dňa 07.02.2024 so splatnosťou dňa 22.02.2024. V zmysle predloženej faktúry vyúčtoval
prenajímateľ za prenajatie vozidla Škoda Kodiaq sumu 2 169,88 eura za 31 dní nájmu (od 09.01.2024
do 08.02.2024). Žalovaný listom označeným ako „Oznámenie o poistnom plnení“ zo dňa 05.06.2024

oznámil poskytovateľovi vozidla (spoločnosť SetCar sk, a.s.), že ukončil šetrenie poistnej udalosti
č. 8007631370, takým spôsobom, že priznal žalovanému primeranú doba zapožičania náhradného
vozidla, v ktorej bol zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané
výrobcom, čas objednania náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými
pracoviskami a dni pracovného pokoja. Z celkovej uplatňovanej sumy vo výške 2 169,88 eura tak
odpočítal sumu 1 539,91 eura z dôvodu nepriznania 22 dní prenájmu náhradného vozidla a priznal

žalovanému poistné plnenie vo výške 629,97 eura.

21. Poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 08.02.2024 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej
predmetom bolo postúpenie nároku poškodeného na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti
zo dňa 23.12.2023 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo

výške 2 169,88 eura. Upomienkou zo dňa 26.07.2024 vyzval žalobca žalovaného na úhradu pohľadávky
(okrem iných pohľadávok) vo výške 1 539,91 eura. Žalovaný v predmetnom konaní namietal, že žalobca
je právnym nástupcom poškodeného a naproti tomu je žaloba koncipovaná spôsobom, ktorý evokuje
dojem, že ide o žalobný nárok dodávateľa služby voči jej objednávateľovi. Súd vyhodnotil námietku
žalovaného ako neopodstatnenú, keďže v danom prípade išlo o štandardné, zákonom dovolené

postúpenie pohľadávky z poškodeného na žalobcu. Poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 08.02.2024
zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej
udalosti zo dňa 23.12.2023 z titulu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla,
ktoré poskytol poškodenému práve žalobca. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že k úhrade
faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do majetkových práv

a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa
namiestopoškodenéhovtomtokonanídomáhalpreplateniazvyšnejčastinákladovúčelnevynaložených
na prenájom náhradného vozidla. Takéto postúpenie pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe
všeobecných súdov SR neodporuje zákonu. Okrem uvedeného, súd v tejto súvislosti poukazuje aj na
to, že žalovaný ešte pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu uhradil časť požadovaného

poistného plnenia, a teda ak by žalovaný mal akékoľvek pochybnosti o aktívnej legitimácii žalobcu, je
nepravdepodobné, že by poukázal krátené poistné na účet práve žalobcovi.

22. Okrem toho žalovaný vo svojom vyjadrení namietol aj pasívnu vecnú legitimáciu, ktorú odôvodnil
zachovaním rozumnej racionality a uviedol, že nárok vo zvyšnej časti počtu dní poškodenému

(žalobcovi) vznikol, no nie voči žalovanému, ale voči autoservisu, ktorý dvoj dňovú opravu vykonával
neprimerane dlhý časový úsek. Súd v tomto smere poukazuje na to, že žalovaný zodpovedá za škodu
v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení a poškodený má priamy nárok na náhradu vzniknutej
škodyprávevočižalovanému,atobezohľadunato,ktoopravuvozidlapoškodenéhovykonával.Vrámci
nároku prejednávaného súdom v tomto konaní, autoservis nevystupuje ako subjekt zodpovedný za

škodu voči poškodenému. Pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní je ten, kto je podľa
hmotného práva povinný uspokojiť nárok žalobcu. V danom prípade je takýmto subjektom žalovaný, voči
ktorému vznikol žalobcovi nárok na náhradu škody. Skutočnosť, že oprava vozidla mohla trvať dlhšie
z dôvodov na strane autoservisu, nemá vplyv na pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v tomto konaní.
Na základ uvedeného má súd za to, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní.

23. Pokiaľ ide o meritum veci, všeobecne sa pod pojmom škoda rozumie ujma, ktorú utrpí poškodený,
objektívne vyjadriteľná v peniazoch, teda hodnota, o ktorú sa v dôsledku škody zmenšil majetok
poškodeného. Zníženie stavu finančných prostriedkov je vždy majetkovou ujmou, ktorú je možné
vyjadriť v peniazoch. Skutočnou škodou v danom prípade bola majetková ujma, spočívajúca v

zmenšení existujúceho majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré
bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu, poprípade aby boli v peniazoch
vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do predošlého stavu by bolo možné alebo účelné. Zaplatením„požičovného“ za náhradné motorové vozidlo sa zmenšil existujúci majetkový stav právneho predchodcu
žalobcu.

24. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného
automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý
nemohol používať v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca
povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R 7/1992). Pokiaľ ide o príčinnú
súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením

pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej
premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla.
Dôsledkom poškodenia motorového vozidla, pre ktoré bolo nutné použiť zapožičané motorové vozidlo
je iba vynaloženie čiastky, o ktorú prevyšovali náklady na vypožičanie motorového vozidla, výdaje, ktoré
by boli spojené s použitím automobilu vlastného.

25. V prípade náhrady za zapožičanie motorového vozidla, ktorá sa uplatňuje ako priamy nárok
poškodeného v zmysle § 15 zákona PZP, sa posudzuje v každom prípade individuálne. Nahrádzajú sa
len náklady účelne vynaložené s odstránením negatívnych následkov vzniknutých poistnou udalosťou.
Súd preto v danom prípade skúmal dobu, na ktorú bolo predmetné náhradné vozidlo vypožičané účelne.

26. S poukazom na už vyššie uvedené súd nemal pochybnosti o tom, že právny predchodca žalobcu
si ako poškodený účelne prenajal motorové vozidlo od spoločnosti SetCar sk, a.s. Žalovaný v konaní
rozporoval rozsah celkového času opravy a s tým súvisiaci rozsah celkového času prenájmu vozidla.
Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že nájom vozidla poškodeným trval
od 09.01.2024 do 08.02.2024. Doba prenájmu motorového vozidla bola podľa názoru súdu dôvodná,

nakoľko z predložených listín vyplýva, že dochádzalo k objednávaniu viacerých dielov na opravu vozidla
a tento časový rozsah právny predchodca žalobcu nevedel a nemohol ovplyvniť. V danom prípade sa
jednalo o náročnú opravu, čo vyplýva zo samotnej faktúry za opravu vozidla vo výške 10 081,49 eura.
Z predložených listín taktiež vyplýva, že na opravu vozidla bolo nutné objednať náhradné diely, ktoré
sa dostali do dispozície servisu v dňoch 24.01.2024, 26.01.2024, 02.02.2024, 07.02.2024, 08.02.2024,

12.02.2024, 13.02.2024, 14.02.2024, 16.02.2024. Bez toho, aby servis disponoval náhradnými dielmi na
opravu vozidla nemohlo prísť k jeho oprave skôr, čo súd považuje za objektívne dôvody odôvodňujúce
dĺžku opravy v trvaní, ako bola vykonávaná. Okrem toho, sám poškodený, aby predchádzal navyšovaniu
škody tým, že ukončil nájom náhradného vozidla skôr, ako disponoval svojím opraveným vozidlom, čo
vyplýva z vyššie uvedených dátumov.

27.Priposúdenídĺžkyprenájmusúdvychádzalzustálenejrozhodovacejpraxe,podľaktorejprimeranosť
trvania nájmu nemožno posudzovať mechanicky len podľa tzv. čistého technologického času opravy.
Doba opravy a doba faktického obmedzenia poškodeného v užívaní vozidla zahŕňa aj ďalšie objektívne
okolnosti, ktoré poškodený spravidla nevie ovplyvniť, ako je organizácia práce servisu, objednanie a

dodanie náhradných dielov, obhliadky, kontrolné úkony, presuny medzi pracoviskami, dni pracovného
pokoja, či preťaženie servisu. Rozhodovacia prax dlhodobo zdôrazňuje, že poškodený nemá povinnosť
znášať tieto objektívne okolnosti na svoj ťarchu a nie je spravodlivé, aby sa dôsledky škodovej udalosti
prenášali na poškodeného ďalším „trestom“ v podobe nepriznania účelne vynaložených nákladov, pokiaľ
poškodený postupoval bežne a prenájom ukončil bez zbytočného odkladu po skončení obmedzenia.

Žalobca poukázal na rozhodovaciu prax krajských súdov, ktoré odmietali neprimerané zaťažovanie
poškodeného povinnosťou vyhľadávať najrýchlejší servis alebo povinnosť znášať dĺžku opravy, ktorú
poškodený nevie ovplyvniť.

28. Žalovaný účinne nepoprel tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe a v replike a neuviedol relevantné

tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný len vo všeobecnosti spochybňoval
nevyhnutnosť dĺžky prenájmu náhradného vozidla (31 dní), neuviedol dôvody, pre ktoré by nevyhnutnosť
prenájmu náhradného vozidla mala trvať kratšiu dobu, vzhľadom na celkovú dĺžku opravy motorového
vozidla a v tomto smere nenavrhol vykonať ani žiadne dokazovanie.

29. Súd považoval žalobu za dôvodnú v celom rozsahu. Poškodenému vznikla škoda a žalovaný
je ako poisťovateľ povinný ju nahradiť. Poškodený svoju pohľadávku platne a účinne previedol na
žalobcu. Žalobca preukázal, že je v konaní aktívne legitimovaným subjektom a výšku uplatnenej škody
predložením faktúry za požičanie vozidla. Celková doba nájmu náhradného vozidla činila 31 dní, ktoré siprávny predchodca uplatnil voči žalovanému dôvodne a teda žalovaný nemal žiaden relevantný dôvod
na krátenie sumy poistného plnenia o 22 dní nájmu (t. j. o sumu 1 539,91 eura).

30. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nárok žalobcu na sumu 1 539,91 eura
titulom krátenej a neuhradenej sumy ako náhrady škody spôsobenej dopravnou nehodou zapríčinenou
poisteným u žalovaného na motorovom vozidle právneho predchodcu žalobcu je odôvodnený a
preukázaný, a preto žalovanému uložil povinnosť žalovanú sumu žalobcovi zaplatiť.

31. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia voči žalobcovi, súd priznal
žalobcovi aj právo na úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne, ktorý si uplatnil v súlade s § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to márnym uplynutím
lehoty na poskytnutie poistného plnenia, t. j. od 21.06.2024 až do zaplatenia, tak ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O
výške nároku na náhradu trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po

právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie

nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej
veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.