Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2720201195
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2720201195.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudkýň:

JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci v spore žalobcu: A. B. C., A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXXX/XX, zastúpeného advokátkou: JUDr. Mária Trylčová, so sídlom
Senica, Janka Kráľa 738/12, proti žalovanej: E. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C., F. G. XXXX/X,
zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Miroslav Repka, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Leškova 3A, IČO: 36 847 143, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie
žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Senica (predtým Okresného súdu Skalica) č. k.
SI-9C/30/2020-525 zo dňa 18. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že z vecí patriacich do
bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje peňažné
prostriedky uložené na bankovom účte D., H., B.: XX XXX XXX, číslo E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
v sume 101,61 eur, peňažné prostriedky uložené na podielových fondoch vo D., H., B.: XX XXX XXX v
sume 20.050,24 eur, žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu sumu 10.075,93 eur,
a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

21Co15/2025
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
žalobcu a žalovanej sa vyporiadava tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej sa prikazuje: - peňažné
prostriedky uložené na bankovom účte D., H., B.: XX XXX XXX, číslo E. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX v sume 101,61 eura, peňažné prostriedky uložené na podielových fondoch vo D., H., B.: XX
XXX XXX v sume 20.050,24 eura, peňažné prostriedky vo výške 6.666.666,66 Kč získané za predaj
obchodného podielu vo výške 10 % v obchodnej spoločnosti Montpetrol, spol. s r.o., IČO: 634 70 519,

so sídlom v Hodoníne, Brněnská 3585/50b; II. výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
na vyrovnanie podielov sumu 3.333.333,33 Kč a sumu 10.075,93 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku; III. výrokom rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a
odvolacieho konania.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 34, § 35 ods. 1, 2, 3, § 37 ods. 1,
2, 3, § 41, § 46 ods. 1, § 143, § 145 ods. 1, 2, § 147 ods. 1, 2, § 148, § 148a ods. 1, 2, 3, § 149 ods.

1, 2, 3, 4, 5, § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník), §
61 ods. 1, § 115 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase
uzatvorenia zmluvy (ďalej len Obchodný zákonník), § 115 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona, § 261
ods. 3 písm. a), § 266 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodního zákoníku účinného v časeuzatvorenia Smlouvy o převodu obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 (ďalej len Obchodný zákoník), §
551, § 552, § 553 ods. 1, 2, § 554, § 576 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníku účinného v čase
uzatvorenia Dodatku č. 1 zo dňa 12.8.2024 (ďalej len zákon č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník), § 207

ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 208 ods. 1, 2, § 209 ods. 1, 2, 3, 4, § 210 ods. 1, 2 zákona č. 90/2012 Sb.
o obchodních společnostech a družstvech účinného v čase uzatvorenia Dodatku č. 1 zo dňa 12.8.2024,
s poukazom na procesné ustanovenia § 255, § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadkom
v platnom znení (ďalej aj „CSP“).

3. Vychádzal zo skutkových zistení, že manželstvo strán sporu uzavreté dňa 6.4.2002 bolo rozsudkom
Okresného súdu Skalica č. k. 7P/12/2019-122 zo dňa 11.6.2019 právoplatne rozvedené dňa 19.6.2019,
a týmto dňom zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu. Žalobca podal žalobu na vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zákonnej trojročnej lehote. Žalobca vo výpovedi uviedol,
že so žalovanou ako manželia odkúpili spoločne obchodný podiel firmy Montpetrol, a to za spoločné
peňažné prostriedky. Na podnikaní v danej spoločnosti sa síce priamo nepodieľal, pomáhal však pri

rôznych činnostiach súvisiacich s podnikaním, napríklad prevážal pracovníkov danej firmy. Žalovaná
uviedla, že obchodný podiel v spoločnosti Montpetrol nikdy nevyplatila, nakoľko jej ho otec v roku 2013
daroval, pričom o uvedenej skutočnosti so žalobcom ako svojím bývalým manželom nekomunikovali.
Odmietla, že by nejakú sumu svojmu otcovi vyplatila za prevod obchodného podielu. V uvedenej
spoločnosti bola zamestnaná, žalobca sa na podnikaní žiadnym spôsobom nepodieľal. Odmietla, že by

jej boli v súvislosti s podnikaním v danej spoločnosti vyplatené nejaké podiely zo zisku. Za peniaze z
predaja obchodného podielu žalobca založil obchodnú spoločnosť Armor store s.r.o., v ktorej boli obaja
spoločníci, spoločne kúpili dva byty v I., ďalej žalovaná vyplatila spoločný úver vo výške 30.000,- eur,
investovali do zariadenia domu, zakúpenie vecí potrebných do domácnosti či dovoleniek, pričom zvyšok
financií zostal na fondoch, ku dňu zániku manželstva suma 9.000.000,- Kč. Svedok J. K. (otec žalovanej)

uviedol, že obchodný podiel v spoločnosti A. žalovanej (t.j. dcére) daroval, nebolo jeho úmyslom ho
previesť na oboch manželov. Odmietol, že by mu na základe predmetnej zmluvy o prevode obchodného
podielu bola nejaká suma vyplatená. K spôsobu uzatvorenia zmluvy uviedol, že jej znenie pripravovala
právnička, pričom sa nevedel vyjadriť k jej dojednaniam, resp. k otázke, z akého dôvodu v zmluve nebolo
uvedené, že sa jedná o bezodplatný prevod obchodného podielu. Smluvou o převodu obchodního

podílu zo dňa 13.9.2013 (ďalej aj „Zmluva“) vyplýva, že na jej základe prevodca J. K. previedol na
nadobúdateľa E. C. (t.j. žalovanú) časť svojho obchodného podielu (v spoločnosti Montpetrol, spol.
s r.o., IČO: 634 70 519, so sídlom v Hodoníne) vo výške 10 % zodpovedajúceho vkladu 25.000,-
Kč (článok I. odsek 1. a 4.). Podľa článku III. odsek 1. prevod obchodného podielu podľa Zmluvy je
odplatný.ZaprevodobchodnéhopodielupodľatejtoZmluvysanadobúdateľzaviazalzaplatiťprevodcovi

cenu vo výške 25.000,- Kč. Prevodca prehlásil, že nadobúdateľ ku dňu podpisu tejto Zmluvy zaplatil v
hotovosti k rukám prevodcu cenu pre prevod obchodného podielu vo výške 25.000,- Kč. Dodatkom č. 1
k „Smlouvě o převode obchodního podílu“ zo dňa 12.8.2024 (ďalej aj len Dodatok č. 1) bolo ustanovenie
čl. III ods. 1 Smlouvy o převode obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 doplnené posledným odsekom
nasledovne: „Nadobúdateľ zároveň prehlasuje, že ku dňu podpisu tohto dodatku zaplatil prevodcovi

v hotovosti k rukám prevodcu v celosti cenu za prevod obchodného podielu vo výške 25.000,- Kč.“.
Kupní smlouvou o převodu obchodního podílu zo dňa 11.4.2016 previedla žalovaná ako prevodca
vlastnícke právo k svojmu celému obchodnému podielu v spoločnosti (Montpetrol, spol. s r.o., IČO: 634
70 519, so sídlom v Hodoníne), a to vrátane všetkých práv a povinností s týmto podielom spojených na
nadobúdateľa obchodnú spoločnosť Montpetrol-Plus, s.r.o., IČO: 01537016, so sídlom Velkomoravská

331/227, Lužice. Podľa článku I., odsek 1.1 podiel pripadá na vklad vo výške 75.000,- Kč vyjadrujúci
hodnotu predmetu vkladu prevodcu do základného kapitálu spoločnosti v podobe uvedenej peňažnej
čiastke. Podľa odseku 1.2 výška podielu určená podľa pomeru vkladu, na ktorý podiel pripadá k výške
základného kapitálu spoločnosti predstavuje 30 %. Podľa článku II. bod 2.1 sa zmluvné strany dohodli
na výške kúpnej ceny za prevod podielu v súlade s touto zmluvou 20.000.000,- Kč.

4. Predmetom konania zostal nárok žalobcu na vyporiadanie vecí a majetkových práv: peňažné
prostriedky vo výške 6.666.666,66 Kč za predaj obchodného podielu vo výške 10 % v obchodnej
spoločnosti Montpetrol, spol. s r.o., IČO: 634 70 519, so sídlom v Hodoníne, peňažné prostriedky
v sume 20.050,24 eur uložené na podielových fondoch vo D., H., zostatok na účte žalovanej vo

D. H., IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 101,61 eur, odkupná hodnota životného
poistenia žalovanej v L. Poisťovni, a.s. a výnosy z výlučného majetku žalovanej a spoločného majetku
oboch manželov nadobudnuté počas trvania manželstva. Žalovaná zotrvala na stanovisku, že ku dňu
zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov uvedené veci a majetkové práva netvorili masubezpodielového spoluvlastníctva manželov. Sporným tiež zostalo, či do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov patria peňažné prostriedky vedené na meno žalovanej vo D., H. na účte č. E. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX a vo D., H. na účte č. XXXXXX na podielových fondoch. V priebehu konania

síce žalovaná tvrdila, že k vyporiadaniu došlo aj v časti predmetných peňažných prostriedkov (č.l.
313), uvedená skutočnosť však z predložených čiastočných dohôd uzatvorených medzi stranami sporu
nevyplýva, pričom žalobca odmietol, že by došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov aj v tejto časti.

5. Žalobca navrhol vyporiadať odkupnú hodnotu životného poistenia žalovanej v L. Poisťovni, a.s. a
výnosy z výlučného majetku žalovanej a spoločného majetku oboch manželov nadobudnuté počas
trvania manželstva. V priebehu konania na pojednávaní dňa 18.9.2024 žalobca (prostredníctvom
právneho zástupcu) uviedol, že na ich vyporiadaní netrvá, pričom zobral späť návrh na vykonanie
dokazovania zistením odkupnej hodnoty životného poistenia žalovanej v L. Poisťovni, a.s., ako aj návrh
na preukázanie a zdokladovanie výnosov z výlučného majetku žalovanej a spoločného majetku oboch

manželov nadobudnuté počas trvania manželstva. Vychádzajúc z obsahu z uvedeného vyjadrenia mal
okresný súd za to, že žalobca upravil petit žaloby v časti úhrady sumy na vyrovnanie podielov, stále
však zotrval na vyporiadaní celej masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, do ktorej navrhol
zahrnúť aj vyššie uvedené položky, ktoré navrhol prikázať žalovanej bez započítania na podiel žalobcu
(zápisnica o pojednávaní zo dňa 1.2.2023 na č.l. 429). Na jednej strane žalobca uviedol, že nežiada

vyporiadať uvedené položky, na druhej strane neho tieto položky patria do BSM, preto sa okresný súd
uvedenou skutočnosť musel zaoberať. Vo vzťahu k nároku žalobcu na vyporiadanie odkupnej hodnoty
životného poistenia žalovanej v L. Poisťovni, a.s. okresný súd uviedol, že žalobca sa pôvodne domáhal
vyporiadania odkupnej hodnoty poistenia žalovanej v M. Poisťovňa číslo XXXXXXXXXX (podanie zo
dňa 27.1.2023 na č.l. 424). Následne bolo v konaní preukázané, že žalovaná má životné poistenie v L.

Poisťovni, a.s., na základe ktorej skutočnosti mal žalobca za to, že tak žiadal vyporiadať bezodielové
spoluvlastníctvo manželov aj odkupnou hodnotou v L. Poisťovni, a.s. (zápisnica o pojednávaní zo dňa
29.6.2022načl.353).Hočižalobcanavrholvykonaťdokazovaniesprávouoodkupnejhodnoteživotného
poistenia, v neskoršom priebehu konania však na vykonaní uvedeného dôkazu netrval (zápisnica o
pojednávaní zo dňa 1.2.2023, ako aj zo dňa 18.9.2024). Okresný súd uzavrel, že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia vo vzťahu k odkupnej hodnote životného poistenia, pričom bez
zistenia uvedenej skutočnosti, okresný súd predmetné majetkové právo nemohol vyporiadať. Aj v
prípade nároku žalobcu na vyporiadanie výnosov z výlučného majetku žalovanej a spoločného majetku
oboch manželov nadobudnutých počas trvania manželstva, žalobcu zaťažovala dôkazná povinnosť
ohľadom preukázania existencie takýchto výnosov ako aj ich konkrétna výška, žalobca však uvedené

výnosy jednak nešpecifikoval (t.j. neuviedol ich konkrétnu výšku k dátumu zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov) a jednak nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, resp. prv navrhnuté zobral späť
(zápisnica o pojednávaní zo dňa 18.9.2024). Vychádzajúc z tvrdení žalovanej ku dňu zániku manželstva
existovali peňažné prostriedky vložené či už na bankových účtoch alebo podielových fondoch vedených
na meno žalovanej, podľa tvrdenia samotnej žalovanej vo výške presahujúcej sumu 9.000.000,- Kč

(výsluch žalovanej na č.l. 313), žalobca však nepreukázal, či sa jedná o výnosy či už zo spoločného
majetku bývalých manželov alebo z výlučného majetku žalovanej.

6. K podielu na zisku vo vzťahu k obchodnej spoločnosti okresný súd konštatoval, že je nárokom
jej spoločníka (teda v tomto prípade žalovanej), pričom vo všeobecnosti platí, že ak bol jednému z

manželov (ako spoločníkovi) podiel na zisku vyplatený, patrí ako všetky príjmy a úspory manželov
z pracovného alebo iného na jeho roveň postaveného pomeru, z podnikateľskej činnosti, príjmy zo
sociálneho zabezpečenia, úspory, výhry z lotérií, z výherných vkladných knižiek, výnosy z majetku
manželov a podobne v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (je treba brať do úvahy, že do manželských príjmov nepatrí nárok na vyplatenie príjmu;

akceptujesalenpríjem,ktorýjedenzmanželovprevzalaskúmasavrámcivyporiadaniabezpodielového
spoluvlastníctva manželov, na čo bol tento príjem za trvania manželstva použitý, či nebol spotrebovaný,
investovaný do spoločného majetku, viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo 93/2021 zo dňa
30.3.2023).Zobsahuspisuvyplýva,želistomzodňa12.4.2022(č.l.332)oznámilaobchodnáspoločnosť
Montpetrol, spol. s r.o., že v období od 16.4.2016, keď sa J. K. stal jediným konateľom spoločnosti, neboli

E. C. (t.j. žalovanej) vyplatené žiadne zisky ani benefity za predošlé obdobie, keď bola spoločníkom
obchodnej spoločnosti. Žalobca podľa okresného súdu neuniesol dôkazné bremeno o existencii majetku
patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorého dôvodu okresný súd nezahrnul
uvedené majetkové právo (t.j. výnosy z výlučného majetku žalovanej a spoločného majetku obochmanželov nadobudnuté počas trvania manželstva) do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
pričom uvedené posúdil ako predbežnú otázku.

7.ŽalovanápôvodnenavrhlavyporiadaťajosobnémotorovévozidloznačkyBMWX6,rokvýroby2012,v
priebehu konania však medzi stranami sporu došlo k čiastočnej dohode, v zmysle ktorej zhodne vyhlásili,
že predmetné vozidlo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jeho výlučným vlastníkom
je žalobca (č.l. 294), z ktorého dôvodu okresný súd vozidlo v rámci konania nevyporiadaval.

8. Žalobca navrhol vyporiadať peňažné prostriedky vo výške 6.666.666,66 Kč získané za predaj
obchodného podielu vo výške 10 % v obchodnej spoločnosti Montpetrol, spol. s r.o., IČO: 634 70 519, so
sídlom v Hodoníne. Obchodný podiel v zmysle § 61 ods. 1 Obchodného zákonníka predstavuje podiel
účasti spoločníka na obchodnom imaní spoločnosti (obdobná právna úprava bola v čase uzatvorenia
predmetnej zmluvy aj v Českej republike). Predmetný obchodný podiel nadobudla žalovaná na základe
Smlouvy o převodu obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 (č.l. 198, originál č.l. 319), t.j. počas trvania

manželstva, a to od svojho otca J. K. za odplatu 25.000,- Kč, ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť
prevodcovi.Dodatkomč.1k„Smlouvěopřevodeobchodníhopodílu“zodňa12.8.2024boloustanovenie
čl. III ods. 1 Smlouvy o převode obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 doplnené posledným odsekom:
„Nadobúdateľ zároveň prehlasuje, že ku dňu podpisu tohto dodatku zaplatil prevodcovi v hotovosti k
rukám prevodcu v celosti cenu za prevod obchodného podielu vo výške 25.000,- Kč.“. Kupní smlouvou

o převodu obchodního podílu zo dňa 11.4.2016 (č.l. 247), žalovaná obchodný podiel previedla za
kúpnu cenu 20.000.000,- Kč. V konaní zostalo medzi stranami sporu sporné, či na základe Smlouvy
o převodu obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 obchodný podiel v predmetnej obchodnej spoločnosti
Montpetrol, spol. s r.o. vo výške 10 % patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. strán
sporu. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obchodný podiel v spoločnosti

s ručením obmedzeným, nadobudnutý manželmi alebo jedným z nich za trvania manželstva a z
prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, predstavuje majetok (hodnotu),
ktorý sa v rámci konania o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vysporiadava,
pričom pri oceňovaní obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným v rámci vysporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva sa vychádza z jeho stavu v dobe zániku tohto spoluvlastníctva, avšak z

obvyklej ceny v dobe vysporiadania (rozsudok č. k. 2 Cdo 168/2005 zo dňa 31.3.2006, aj rozsudok č. k.
7 Cdo 138/2021 zo dňa 28.6.2023). V prejednávanom prípade si žalobca uplatnil nárok na vyporiadanie
peňažných prostriedkov vo výške 6.666.666,66 Kč získaných za predaj obchodného podielu vo výške
10 % v obchodnej spoločnosti Montpetrol, spol. s r.o., IČO: 634 70 519, so sídlom v Hodoníne,
Brněnská 3585/50b. Vychádzal z toho, že hoci bol obchodný podiel predaný počas trvania manželstva

(na základe Kupní smlouvy o převodu obchodního podílu zo dňa 11.4.2016), nevyporiadava sa daný
obchodný podiel, ale peňažné prostriedky vo výške kúpnej ceny nadobudnuté jeho predajom, a to
s poukazom na skutočnosť, že tieto neboli do zániku manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva
manželov spotrebované. Žalobca nárok odôvodnil tým, že žalovaná má založených viacero podielových
fondov, na ktorých sú uložené peňažné prostriedky celkovo v sume 9.213.000,- Kč (čl. 425, výpisy

z účtov, čl. 371-389), pričom aj žalovaná v rámci výpovede pred okresným súdom potvrdila, že z
predaja obchodného podielu jej zostala ku dňu zániku manželstva suma 9.000.000,- Kč, ktorá je
uložená na podielových fondoch (č.l. 313). Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za to, že
predmetné peňažné prostriedky získané transformáciou veci (predajom obchodného podielu) patria
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Peňažné prostriedky získané predajom obchodného

podielu, okresný súd vyporiadol z dôvodu, že hoci v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov už nebol obchodný podiel vo vlastníctve manželov, pretransformoval sa do peňažných
prostriedkov v celkovej sume 20.000.000,- Kč (bod 2.1 Kupní smlouvy o převodu obchodního podílu zo
dňa 11.4.2016). V konaní bolo preukázané, že peňažné prostriedky vo výške 9.213.000,- Kč sú uložené
na účtoch, resp. v podielových fondoch (výpisy z účtov č.l. 371-389), t.j. neboli spotrebované, resp.

ich existenciu žalovaná relevantným spôsobom nespochybnila. Žalovaná počas konania zotrvala na
stanovisku, že predmetný obchodný podiel vo výške 10 % v obchodnej spoločnosti Montpetrol, spol. s
r.o. nadobudla darom od svojho otca, v neskoršom priebehu konania (po rozhodnutí odvolacieho súdu)
však uzatvorila Dodatok č. 1 k predmetnej Smlouvě o převode obchodního podílu zo dňa 13.9.2013,
ktorým bolo doplnené ustanovenie článku III. ods. 1. Smlouvy o převode obchodního podílu posledným

odsekom: „Nadobúdateľ zároveň prehlasuje, že ku dňu podpisu tohto dodatku zaplatil prevodcovi v
hotovosti k rukám prevodcu v celosti cenu za prevod obchodného podielu vo výške 25.000,- Kč.“. Kupní
smlovou o převodu obchodního podílu zo dňa 11.4.2016 previedla žalovaná svoj obchodný podiel v
obchodnej spoločnosti Montpetrol spol s r.o. na nadobúdateľa Montpetrol - Plus, s.r.o., IČO: 01537016,a to za kúpnu cenu 20.000.000,- Kč, v ktorej v bode 2.2 sa zmluvné strany dohodli na spôsobe výplaty
kúpnej ceny, pričom jej vyplatenie prevodkyni (t.j. žalovanej) nebolo v konaní sporné. Okresný súd
konštatoval, že Smlouva o převode obchodního podílu zo dňa 11.4.2016 sa riadi právnymi predpismi

Českej republiky, konkrétne ustanoveniami § 207 až § 210 zákona č. 90/2012 Sb. o obchodních
korporacíchadružstvech,pričomjupovažujezaplatnú,nakoľkoobsahujepodstatnénáležitostizmluvyo
prevode obchodného podielu v zmysle uvedeného právneho predpisu, je uzatvorená písomne a podpisy
zmluvných strán sú osvedčené, keď dohoda zmluvných strán v predmetnej zmluve o jej podstatných
obsahovaných náležitostiach (t.j. určenie zmluvných strán, obchodného podielu a ceny, ako to vyplýva

úvodnej časti a z článkov I. a II. Kupní smlouvy o převodu obchodního podílu zo dňa 11.4.2016) je
zrozumiteľná a určitá. Možno tiež konštatovať podľa okresnéhos súdu, že predmetnú zmluvu uzatvorili
zmluvné strany slobodne a vážne, t.j. v súlade s ustanoveniami § 545 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb.,
pričom jej platnosť nespochybnili ani strany sporu.

9. V danej veci je podľa okresného súdu súdu podstatné vyhodnotenie Smlouvy o převode obchodního

podílu zo dňa 13.9.2013, ktorá sa riadi právnymi predpismi Českej republiky (článok VI. odsek 2.),
teda postupoval podľa Obchodního zákonníku Českej republiky (zákon č. 513/1991 Sb.) v znení
ku dňu 31.12.2013, ktorý má v relevantných skutočnostiach rovnakú právnu úpravu ako Obchodný
zákonník (zákon č. 513/1991 Zb. v znení ku dňu 30.11.2013). Uvedené sa vzťahuje aj na prípadnú
aplikáciu ustanovení Občanského zákoníku Českej republiky (zákon č. 40/1964 Sb.) v znení účinnom

ku dňu uzavretia Smlouvy o převode obchodního podílu dňa 13.9.2013, ktorého ustanovenia (§ 34 a
nasl. v prípade zákona č. 40/1964 Sb.) sú v relevantných častiach zhodné s ustanoveniami zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (v znení ku dňu 13.9.2013). Po preskúmaní Smlouvy o převode
obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 okresný súd zistil, že bola podpísaná za trvania manželstva
strán sporu, z jej obsahu vyplýva, že strany Zmluvy sa v článku III. bod 1. dohodli na tom, že za

prevod obchodného podielu sa nadobúdateľ (t.j. žalovaná) zaväzuje zaplatiť prevodcovi cenu vo výške
25.000,- Kč. Prevodca zároveň prehlásil, že nadobúdateľ (t.j. žalovaná) ku dňu podpisu tejto zmluvy
zaplatil v hotovosti k rukám prevodcu cenu pre prevod obchodného podielu vo výške 25.000,- Kč.
Žalovaná v priebehu konania spochybnila platnosť predmetnej zmluvy v tom smere, že cenu za kúpu
obchodného podielu nezaplatila a teda, že sa jednalo o bezodplatný prevod. Vzhľadom k uvedenému

okresný súd posúdil celý obsah Zmluvy z pohľadu jej platnosti. Konštatoval, že predmetná Zmluva je
spísaná v listine a podpísaná zmluvnými stranami, pričom podpisy sú osvedčené podľa § 115 ods. 3
Obchodního zákoníku. Z § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že vonkajší prejav pod listinou
v podobe podpisu je v zásade znakom toho, že podpisujúca osoba obsah listiny akceptuje ako prejav
vlastnej vôle. Definíciu právneho úkonu obsahuje ustanovenie § 34 Občianskeho zákonníka, pričom

správanie subjektu, ktoré nenapĺňa znaky v zmysle definície, nemožno považovať za právny úkon a
právo takéto správanie nepokladá za právne relevantné. Základnými prvkami právneho úkonu je vôľa
a jej prejav. Právne následky právo priznáva len spojeniu vôle a prejavu. Právo požaduje, aby vôľa
aj prejav spĺňali určité náležitosti. Vôľa musí byť daná, slobodná, vážna a určitá; prejav vôle musí byť
zrozumiteľný. Objektívne právo spája s právnym úkonom, t. j. správaním subjektov konkrétne právne

následky. Vôľa, ako aj jej prejav sú dôležité pri výklade právneho úkonu. Výklad (interpretácia) právneho
úkonu, t.j. jeho obsahu je nevyhnutná na to, aby sa objasnil zmysle textu, aby sa zistil jeho obsah, čo je
nevyhnuté na to, aby sa mohol uplatniť na vzťahy, ktoré sám upravuje, ale tiež preto, aby sa dospelo k
poznaniu, ktorými právnymi normami sa bude daný právny vzťah spravovať. Interpretáciou možno určiť
obsah právneho úkonu, ale nikdy nemožno interpretáciou meniť obsah právneho úkonu. Pravidlá pre

interpretáciu právnych úkonov sú obsiahnuté v § 35 ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Osobitne
(lex specialis) interpretačné pravidlá pre obchodné vzťahy obsahuje § 266 Obchodného zákonníka.
Obidva zákonníky pri konštruovaní interpretačných pravidiel pre právne úkony vychádzajú z rôznych
kritérií. Občiansky zákonník s poukazom na ustanovenie § 35 ods. 2 uprednostňuje jazykový prejav a
vôľa, ktorá bola prejavená, má doplňujúci, podporný význam. Ustanovenie § 266 ods. 1 Obchodného

zákonníka vyjadruje základný princíp interpretácie právnych úkonov, pričom ako rozhodujúce akcentuje
iné kritérium ako Občiansky zákonník, a to význam vôle, ktorú uprednostňuje pred jazykovým prejavom.
Pričom sa vyžaduje, aby úmysel bol strane, ktorej je určený, známy alebo jej musel byť známy. Ak
teda prejav vôle je určitým spôsobom nepresný, prípadne rozporný, podľa tohto pravidla má prednosť
úmysel konajúcej osoby, pokiaľ bola táto vôľa druhej strane známa. Ide teda o prejavenú vôľu známu

obom stranám. Vôľa, ktorú možno charakterizovať ako prejavenú a známu obom stranám, má prednosť
pred samým prejavom tejto vôle. Inak povedané, spoločná vôľa strán má prednosť pred písaným alebo
inak vyjadreným prejavom, akcentuje teda subjektívne kritérium (úmysel konajúcej strany), ktoré je
zmiernené požiadavkou, že tento úmysel je strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej muselbyť známy. Predmetná zmluva podľa okresného súdu obsahuje platné prejavy vôle konajúcich osôb.
Pôvodne žalovaná argumentovala, že predmetom zmluvy bol bezodplatný prevod obchodného podielu,
avšak okresný súd zdôraznil, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že uvedená zmluva spĺňa

predpoklady odplatného prevodu obchodného podielu prevodcu na žalovanú. Vykonané dokazovanie
(t.j. najmä výpoveď žalovanej a svedka J. K., či čestné prehlásenia A. K., J. K. a A. C. E.) nebolo
spôsobilé spochybniť vôľu zmluvných strán prejavenú podpisom zmluvy. Opačný postup by totiž vniesol
absolútnu neistotu do právnych vzťahov, kedy by stranám zmluvy stačilo následne vyhlásiť, že nechceli
prejaviť vôľu vtelenú do nimi podpísanej listiny. V tejto súvislosti okresný súd uviedol, že prípadná

dohoda o bezodplatnom prevode obchodného podielu musí mať v zmysle § 115 Obchodního zákoníka
písomnú formu a musí v nej byť výslovne uvedené, že sa jedná o bezodplatný prevod, takúto zmluvu
však žalovaná nepredložila. Ak by žalovaná v konaní preukázala vôľu uzavrieť zmluvu o bezodplatnom
prevode obchodného podielu a nepreukázala by dohodu o bezodplatnom prevode, takýto právny úkon
by nebol platný z dôvodu absencie písomnej dohody o bezodplatnom prevode obchodného podielu.
V neskoršom priebehu konania žalovaná zmenila argumentáciu v tom, že prevod obchodného podielu

na základe zmluvy bol odplatný s tým, že v nej nie je prejavená vôľa nadobúdateľa o odovzdaní ceny
za prevod obchodného podielu. Žalovaná tvrdí, že zmluva neobsahuje prejav vôle nadobúdateľa (t.j.
žalovanej) ohľadom odovzdania ceny prevodcovi a právny úkon tak nemožno považovať za perfektný.
Z uvedeného dôvodu zmluvné strany Zmluvy uzatvorili dňa 12.8.2024 Dodatok č. 1, ktorým doplnili o
článok III. odsek 1. Smlouvy o převode obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 o odsek: „Nadobúdateľ

zároveň prehlasuje, že ku dňu podpisu tohto dodatku zaplatil prevodcovi v hotovosti k rukám prevodcu
v celosti cenu za prevod obchodného podielu vo výške 25.000,- Kč.“ Okresný súd poukázal na odbornúj
literatúru (viď napríklad Občianske právo hmotné, kolektív pod vedením prof. JUDr. Jána Lazara, DrSc.,
rok vydania 2006) za perfektný právny úkon sa považuje stav, keď bol právny úkon zavŕšený, t.j. keď boli
splnené jeho podstatné znaky, aby vôbec mohlo ísť o právny úkon. Zmluvy alebo dohody (t.j. dvojstranné

právne úkony) je potrebné považovať za perfektné úplným a bezpodmienečným prijatím návrhu na
uzavretie zmluvy. V uvedenom kontexte okresný súd v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu
uviedol, že dohoda zmluvných strán v Smlouvě o převodu obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 je v
jej podstatných obsahových náležitostiach zrozumiteľná a určitá, pričom nepripúšťa rôzny výklad a to
aj v jej časti, ktorá sa venuje odovzdaniu ceny za prevod obchodného podielu. Podľa okresného súdu

prejav vôle žalovanej ako nadobúdateľky obchodného podielu vyplýva z obsahu predmetnej zmluvy, z
ktorého dôvodu ho nebolo potrebné doplniť. Nemožno sa teda stotožniť s argumentáciou žalovanej, že
v Smlouvě o převode obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 absentuje prejav vôle, ktorým by potvrdila
odovzdanie kúpnej ceny za prevod obchodného podielu. Okresný súd dodal, že predmetný výklad
nie je v rozpore s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obo 102/2001, z ktorého právneho

záveru vyplýva, že súd sa zaoberal problematikou určenia ceny za odplatný prevod obchodného
podielu, t.j. jeho predmetom nebolo skúmanie prejavu vôle zmluvných strán. Vychádzajúc z článku
III. odsek 1. zmluvy možno uzavrieť, že kúpna cena bola zaplatená v hotovosti k rukám prevodcu ku
dňu podpisu zmluvy, t.j. obsahuje jednoznačný prejav vôle žalovanej ohľadom zaplatenia kúpnej ceny.
Navyše podstatnou obsahovou náležitosťou zmluvy o prevode obchodného podielu je uvedenie ceny

za prevod, nie spôsob jej vyplatenia. Uvedený prejav vôle žalovanej v Smlouvě o převode obchodního
podílu zo dňa 13.9.2013 je určitý a zrozumiteľný, z ktorého dôvodu nemožno právny úkon posúdiť
ako neplatný v zmysle ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka. Smlouva o převode obchodního
podílu zo dňa 13.9.2013 podľa okresného súdu spĺňa náležitosti zmluvy o prevode obchodného podielu,
je uzatvorená písomne a podpisy zmluvných strán sú osvedčené, pričom dohoda zmluvných strán

v predmetnej zmluve o jej podstatných obsahovaných náležitostiach (t.j. určenie zmluvných strán,
obchodného podielu a ceny a vyhlásenie nadobúdateľa, že pristupuje k spoločenskej zmluve, ako to
vyplýva úvodnej časti Zmluvy, z článku I. odsek 1., z článku III. odsek 1., a z článku II. odsek 2. Zmluvy) je
zrozumiteľná a určitá. Zmluvu uzatvorili zmluvné strany slobodne a vážne, t.j. v súlade s ustanovením §
37 Občianskeho zákonníka. Predmetnú Zmluvu je podľa okresného súdu potrebné považovať za platnú,

pričom nepripúšťa rôzny výklad, nemožno teda postupovať podľa ustanovenia § 266 ods. 1 Obchodního
zákoníku (predstavujúceho lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam Občanskému zákoníku, t.j. k zákonu
č. 40/1964 Sb.) upravujúcich výklad prejavu vôle. Druhý diel prvej hlavy tretej časti Obchodného
zákonníka obsahuje iba niektoré ustanovenia o právnych úkonoch, ktoré dopĺňajú všeobecnú úpravu
s platnosťou pre obchodné záväzkové vzťahy. Ide o ustanovenia § 266 až § 268, ktoré sú v zmysle §

263 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanoveniami kogentnými, od ktorých sa nemožno odchýliť a ktoré
riešia predovšetkým otázku výkladu prejavu vôle konajúcich osôb, pričom sa za rozhodujúci pokladá
ich úmysel. Iba vtedy, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa úmyslu konajúcej osoby, ktorý by mal byť
známy aj osobe, ktorej bol určený, uplatnia sa ďalšie výkladové pravidlá. Výklad právnych úkonov podľatýchto ustanovení Obchodného zákonníka je však potrebný len v prípade, keď prejav vôle konajúcej
osoby nie je celkom zrozumiteľný alebo určitý, takže pripúšťa rôzny výklad. Výklad právnych úkonov a vo
všeobecnosti zisťovanie ich obsahu nevyplýva zo žiadnych všeobecne platných zásad nezávislých od

právneho poriadku, ale je založený na právnych normách - ustanoveniach platného práva, ktoré síce v
podstate zodpovedajú určitým všeobecným a racionálnym predstavám ľudskej spoločnosti, ale nemusia
ich nevyhnutne kopírovať. Obchodný zákonník úpravu právnych úkonov obsiahnutú v Občianskom
zákonníku iba dopĺňa. Právna úprava v Obchodnom zákonníku (lex specialis) obsahuje výklad prejavu
vôle(§266)avšeobecnéúčinkyrelatívnejneplatnostiprávnychúkonov.Právnaúpravaprávnychúkonov

je obsiahnutá vo všeobecných ustanoveniach Občianskeho zákonníka (§ 34 až § 42). Prejav vôle sa
môže síce uskutočniť rozličným spôsobom (napríklad konaním alebo opomenutím, atď.), ale vždy musí
ísť o taký spôsob prejavu, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chce účastník prejaviť. Predmetné
ustanovenie § 266 ods. 1 Obchodního zákoníku vyjadruje ako základný princíp interpretácie právnych
úkonov význam prejavenej vôle, ktorý uprednostňuje pred jazykovým prejavom. Ak bola teda prejavená
vôľa pri právnom úkone známa obom stranám, má prednosť pred samotným prejavom tejto vôle (Nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/07, Nález Ústavního soudu Českej republiky sp.
zn. I. ÚS 625/03). Zároveň ak je v zmluve obsiahnutá dohoda tak jednoznačná, že jej znenie nepripúšťa
rôzny výklad, nie je dôvod, aby súd vykonal dokazovanie na výklad prejavu vôle konajúcich osôb,
aj keď sa toho jedna zo strán domáha (uznesenie NS SR sp. zn. 4Obo/66/2002). Dodatok č. 1 zo
dňa 12.8.2024 k Smlouvě o převodu obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 okresný súd posúdil podľa

právneho poriadku Českej republiky s poukazom na ustanovenie článku VI. odsek 2 (Zmluvy). V zmysle
§ 554 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníku vyhodnotil, že prejavy vôle zmluvných strán
v Dodatku č. 1 nemožno považovať za právne úkony (resp. „právne jednanie“ v zmysle ustanovení § 545
a nasl. citovaného právneho predpisu), a to pre absenciu zjavného prejavu vážnej vôle (§ 552). Podľa
ustanovenia § 554 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníku sa v takom prípade jedná o zdanlivé

právne jednanie, na ktoré sa neprihliada. Právne konanie (jednanie) môže byť z hľadiska vážnosti
vôle simulované (predstierané) alebo disimulované (zastrené). Pri simulácii konajúca osoba predstiera,
že má určitú vôľu, lebo prejavuje inú vôľu, než ktorú má. Možno konštatovať, že sa jedná o vadu
právneho jednania spočívajúcu v nedostatku vážnosti predstieranej vôle. Ak má byť právnym konaním
(jednaním) urobeným „na oko“ zastreté iné právne konanie (jednanie), je predstierané (simulované)

právnekonanie(jednanie)ibazdanlivýmprávnymkonaním(jednaním),kuktorémusapodľaustanovenia
§ 554 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníku neprihliada a na ktoré sa hľadí, ako keby k nemu
nikdy nedošlo. Úlohou súdu je najprv skúmať, aká bola skutočná vôľa (úmysel) konajúceho a to pri
zohľadnení všetkých do úvahy prichádzajúcich zistených okolností. Skutočnú vôľu konajúceho je pritom
potrebné posudzovať v okamihu, kedy sa prejav vôle vykonal, t.j. kedy sa stal perfektným. Ochrana

dobrej viery adresáta právneho jednania potom vyžaduje, aby súd právne jednanie vyložil iba podľa
takého úmyslu konajúceho, ktorý bol alebo musel byť známy adresátovi (viď rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 29Cdo/61/2017 zo dňa 31.10.2017). Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo
prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje
jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené s vnútornou výhradou, simulované právne

úkony, úkony urobené pri vyučovaní, pri hre, úkony spojené s recesiou a podobne. Dôkazná povinnosť
a dôkazné bremeno sa týkajú skutkovej okolnosti vzťahujúcej sa na to, že adresát nevážneho úkonu
aspoň mohol pochopiť (aj keď nepochopil), že chýba vážnosť ako základná náležitosť vôle. Podľa názoru
judikatúry jazykový výklad predstavuje základ pre poznanie a pochopenie zmluvného dojednania. Je
východiskom objasnenia a ujasnenie jeho obsahu, zmyslu a účelu. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k

inému významu, má zhodná vôľa účastníkov zmluvy prednosť aj pred doslovným významom (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 226/2009). Na existenciu vôle inak pri jej prejave treba usudzovať
predovšetkým na základe objektívnych skutočností, t. j. okolností, za ktorých bola vôľa prejavená,
pričom osobitný zreteľ sa kladie na dobromyseľnosť adresáta úkonu. Spravidla sa neprihliada na motív
(vnútornú pohnútku) prejavenej vôle. Nevážnosť právneho úkonu predpokladá, že je z okolností zrejmé,

že konajúci subjekt nechcel svojím prejavom vôle spôsobiť právne účinky (rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1 Cdo 191/2009). Pokiaľ ide o pomer vôle a prejavu, na existenciu vôle sa usudzuje
predovšetkým z objektívnych skutočností, teda predovšetkým z okolností, za ktorých bol prejav vôle
urobený. Ak prejav vôle posúdený podľa týchto zásad nevzbudí pochybnosti o tom, že je primeraným
prejavom skutočnej vôle, predpokladá sa, že ním je. Osobitne vo vzťahu k podpisu pripravenej písomnej

zmluvy judikatúra uzavrela, že konajúca osoba je povinná venovať náležitú pozornosť obsahu listiny,
ktorú podpisuje, a nemôže sa následne dovolávať toho, že listina ním podpísaná nevyjadruje jeho
vôľu, ak tejto listine nevenoval pozornosť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3
Cdo 179/2011). Okresný súd nestotožnil s tvrdením žalovanej, že v konaní nebolo preukázané, že byprevodca prevzal peňažné prostriedky za prevod obchodného podielu na základe Zmluvy. Predmetná
Zmluva vznikla dvomi vzájomnými a obsahovo zhodnými prejavmi vôle zmluvných strán, z ktorých
vyplýva, že nadobúdateľ ku dňu podpisu Zmluvy zaplatil v hotovosti k rukám prevodcu cenu za prevod

obchodného podielu, z ktorého dôvodu okresný súd predmetnú Zmluvu (resp. právne úkony zmluvných
strán) vyhodnotil ako platnú (odsek 55. odôvodnenia). Okresný súd konštatoval, že na základe prejavu
vôle zachyteného v Smlouvě o převode obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 došlo k odovzdaniu
kúpnej ceny za prevod obchodného podielu prevodcovi. Ak teda žalovaná tvrdí opak, bolo na nej, túto
skutočnosť (t.j. že pri podpise Zmluvy nezaplatila prevodcovi cenu za prevod obchodného podielu)

preukázať, čo však neurobila. Podľa ustanovenia § 554 Občanského zákoníku č. 89/2012 Sb. okresný
súd neprihliadol na zdanlivé právne konanie (jednanie) zmluvných strán zachytené v Dodatku č. 1, a to
z dôvodu, že zmluvné strany zjavne neprejavili vážnu vôľu vyvolať právne následky svojho právneho
konania. Nemožno totiž akceptovať, aby zmluva v znení svojho dodatku obsahovala dva odlišné prejavy
vôle zmluvných strán. Ak okresný súd posúdil Zmluvu ako platnú na základe perfektných právnych
úkonov zmluvných strán (t.j. aj v časti odovzdania ceny za prevod obchodného podielu), na právne

konanie (jednanie) zmluvných strán zachytené v predmetnom Dodatku č. 1 nemožno prihliadať, a to
pre zjavnú absenciu prejavu vážnej vôle zmluvných strán. Vychádzajúc z článku III. odsek 1 Smlouvy o
převodu obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 bola kúpna cena zaplatená v hotovosti k rukám prevodcu
kudňupodpisuZmluvy,t.j.obsahujejednoznačnýprejavvôležalovanejohľadomzaplateniakúpnejceny,
ktorej skutočnosti si zmluvné strany (t.j. jednak žalovaná ako nadobúdateľ a J. K. ako prevodca) museli

byť vedomé. V konaní vykonané dôkazy neboli spôsobilé spochybniť vôľu zmluvných strán prejavenú
podpisom danej listiny. Opačný postup by vniesol absolútnu neistotu do právnych vzťahov, kedy by
zmluvným stranám stačilo následne vyhlásiť, že nechceli prejaviť vôľu vtelenú do nimi podpísanej listiny.
Okresný súd dodal, že v zmysle ustanovenia § 576 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníka (resp.
§ 41 Občianskeho zákonníka) je možné vyhodnotiť ako neplatnú len časť právneho jednania (resp.

právneho úkonu), t.j. v danom prípade prejav vôle zmluvných strán, ktorým bolo doplnené ustanovenie
článku III. ods. 1. Smlouvy o převode obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 na základe predmetného
Dodatku č. 1.

10. Okresný súd vyhodnotil vykonané dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

vo vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Pri posúdení
svedeckej výpovede J. K. vychádzal zo skutočnosti, že je otcom žalovanej, čo významne znižuje jeho
nezaujatosť, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná je s ním v intenzívnom kontakte.
Je síce pravdou, že výpoveď svedka sa neodchyľuje od výpovede žalovanej v tom smere, že pri prevode
obchodného podielu na základe Zmluvy nebola žalovanou vyplatená cena prevádzaného obchodného

podielu, pričom uvedená skutočnosť podporne vyplýva aj z čestných vyhlásení A. K., J. K. a A. C. E., v
ich prípade sa však takisto jedná o blízke osoby žalovanej (t.j. matky, brata a sestry). V kontexte ďalšieho
vykonaného dokazovania potom vyznievajú ich tvrdenia nedôveryhodne, keď následne Dodatkom č.
1 žalovaná v pozícii nadobúdateľa prehlásila, že ku dňu podpisu dodatku zaplatila prevodcovi (J. K.)
v hotovosti k rukám prevodcu cenu za prevod obchodného podielu vo výške 25.000,- Kč, t.j. potvrdila

odplatný charakter Smlouvy o převodu obchodního podílu zo dňa 13.9.2013. Možno sa teda domnievať,
že tvrdeniami o bezodplatnom prevode predmetného obchodného podielu bolo úmyslom žalovanej
nedôvodne vyňať predmetné peňažné prostriedky získané predajom obchodného podielu z masy
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na základe uvedených skutočností okresný súd uzavrel,
že žalobca preukázal, že obchodný podiel v predmetnej obchodnej spoločnosti nadobudli strany sporu

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd vyhodnotil
Dodatok č. 1 ako absolútne neplatný právny úkon, pre rozhodnutie v danej veci za účelom zistenia
masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo posúdenie, či uvedené peňažné prostriedky (t.j.
25.000,-Kč)patrilidobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovalebopredstavovalivýlučnévlastníctvo
žalovanej. V tomto smere však dôkazné bremeno zaťažovalo žalovanú, ktorá nenavrhla vykonať žiadne

dokazovanie a možno teda uzavrieť, že neuniesla dôkazné bremeno. Súd konštatuje, že v zmysle
zásady negatívnej dôkaznej teórie má povinnosť tvrdenia a dôkazného bremena (t.j. preukázania
tvrdených skutočností) tá strana sporu, ktorá pre seba vyvodzuje priaznivé právne dôsledky. Žalovanú v
konaní zaťažovala povinnosť preukázať, že na úhradu ceny 25.000,- Kč použila svoje výlučné finančné
prostriedky (nepatriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov), v opačnom prípade je nutné

vychádzať zo skutočnosti, že dôkazné bremeno neuniesla a teda na úhradu ceny 25.000,- Kč (hoci
aj len časti) boli použité finančné prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Pričom ani obrana žalovanej, že za obchodný podiel v spoločnosti Montpetrol spol. s r.o. neuhradila
sumu 25.000,- Kč, nemôže obstáť v súvislosti s unesením dôkazného bremena žalovanej, že naúhradu 25.000,- Kč boli použité jej výlučné prostriedky nepatriace do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Okresný súd určil, že peňažné prostriedky vo výške 6.666.666,66 Kč získané predajom
obchodného podielu vo výške 10 % v predmetnej obchodnej spoločnosti patria do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, a to vychádzajúc z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (viď rozhodnutie sp. zn. 2Cdo/168/2005). Predmetné peňažné prostriedky neboli ku dňu zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov spotrebované, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania,
t.j. jednak z výpisov z účtov (č.l. 371-389), ako aj z tvrdenia samotnej žalovanej (č.l. 313).

11. Ďalej sa žalobca domáhal vyporiadania peňažných prostriedkov uložených na podielových fondoch
D., H., B.: XX XXX XXX a peňažných prostriedkov na bankovom účte žalovanej vedenom vo D., H.,
B.: XX XXX XXX, číslo E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Finančné prostriedky patriace manželom
možno do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaradiť len ako ich všeobecnú cenu, ktorá
zodpovedá stavu v čase zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na meno žalovanej bol
vedený účet vo D., H. číslo E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Z výpisu z účtu žalovanej mal okresný

súd preukázané, že ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. dňa 19.6.2019, bol
zostatok na predmetnom účte vo výške 101,61 eur (dňa 17.6.2019 bola na uvedený účet vložená suma
10,- eur, viď prílohovú obálku na č.l. 342). Na meno žalovanej boli vedené aj podielové listy vo D., H.,
B.: XX XXX XXX. Z výpisu ku dňu 11.6.2019 mal okresný súd preukázané, že zostatok na predmetnom
účte bol vo výške 20.050,24 eur (č.l. 402-403). V tomto smere prvoinštančný súd konštatoval, že bolo na

žalovanej, aby vyvrátila, že uvedené peňažné prostriedky nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, ale boli v jej výlučnom vlastníctve, a to s poukazom na skutočnosť, že boli nadobudnuté
počas trvania manželstva. V tejto súvislosti možno uzavrieť, že zahrnutie uvedených položiek do
masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa v priebehu konania stalo medzi stranami sporu
nesporným, keď žalovaná po rozhodnutí súdu prvej inštancie (prvým rozsudkom v poradí – pozn.

odvolacieho súdu) ich vyporiadanie nenamietla.

12. Okresný súd žalovanej v zmysle žaloby (upravenej podaním zo dňa 27.1.2023) prikázal peňažné
prostriedky uložené na bankovom účte D., H., B.: XX XXX XXX, číslo E. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX v sume 101,61 eura, peňažné prostriedky uložené na podielových fondoch vo D., H., B.: XX

XXX XXX v sume 20.050,24 eura, ako aj peňažné prostriedky vo výške 6.666.666,66 Kč získané za
predaj obchodného podielu vo výške 10 % v obchodnej spoločnosti Montpetrol, spol. s r.o., IČO: 634
70 519, so sídlom v Hodoníne, Brněnská 3585/50b. Pri samotnom spôsobe vyporiadania vychádzal zo
zhodného návrhu strán sporu (resp. žalovanej v prípade, ak budú zahrnuté do masy bezpodielového
spoluvlastníctva manželov), ktoré žiadali, aby boli uvedené majetkové hodnoty prikázané do výlučného

vlastníctva žalovanej, ktorá s týmito peňažnými prostriedkami po rozvode aj reálne nakladala, resp.
boli tieto vedené na jej meno. Okresný súd nerozhodoval o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti (ktorou
sa žalobca domáhal vyporiadania ďalších vecí, resp. majetkových práv), nakoľko určenie rozsahu
masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov je súd povinný posúdiť prejudiciálne a teda ak do
masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov nezahrnul niektoré položky, ktoré žalobca navrhol

vyporiadať, nebolo potrebné žalobu v tejto časti zamietať.

13. Žalovaná navrhla, v prípade ak do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov budú aj peňažné
prostriedky získané za predaj obchodného podielu vo výške 10 % v obchodnej spoločnosti Montpetrol,
spol. s r.o., aby okresný súd rozhodol o disparite podielov pri vyporiadaní predmetnej položky v

zmysle ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka, keď dôvodila hľadiskom zásluhovosti, konkrétne aby
okresný súd zobral do úvahy, ktorý z manželov sa akým spôsobom pričinil o nadobudnutie a zveľadenie
majetku. Z vykonaného dokazovania podľa okresného súdu nevyplýva, že by sa o nadobudnutie
predmetného obchodného podielu (t.j. o nadobudnutie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov) pričinila výlučne (resp. určitým významnejším spôsobom) žalovaná. Obchodný podiel

nadobudla žalovaná počas trvania manželstva, pričom bolo na nej, aby preukázala, že žalobca ako
manžel sa nepričinil o nadobudnutie tohto majetku, resp. o nadobudnutie ostatného majetku patriaceho
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (t.j. napríklad peňažných prostriedkov uložených na
bankových účtoch či v podielových fondoch). Žalovaná tvrdenie, že sa manžel o zveľaďovanie majetku
nepričinil) nepreukázala. Výpoveďou žalobcu mal okresný súd preukázané, že síce sa na podnikaní

manželky nepodieľal, pomáhal však v rámci svojho voľného času, napr. pri prevážaní zamestnancov
(zápisnica o pojednávaní zo dňa 14.3.2022 na čl. 313). Skutočnosť, že v Smlouvě o převodu obchodního
podílu zo dňa 13.9.2013) je ako nadobúdateľ uvedená len žalovaná, resp. že prevodcom je otec
žalovanej, nemožno podľa okresného súdu samú o sebe považovať za výlučné pričinenie sa onadobudnutie majetku zo strany žalovanej. V čase prevodu obchodného podielu boli strany sporu
manželmi, teda žalobcu je potrebné považovať za rodinného príbuzného (vo vzťahu k otcovi žalovanej),
možno predpokladať, že ako manželia spoločne s manželkou hospodárili a vystupovali spoločne pri

rozhodovaní o finančných záležitostiach v rodine. V konaní nebola preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá
by preukazovala, že by sa žalobca k veciam tvoriacim bezpodielové spoluvlastníctvo manželov správal
nezodpovedne, že by s nimi nezodpovedne nakladal alebo hospodáril. V zmysle návrhu žalovanej podľa
okresného súdu nemožno postupovať aj z dôvodu, že otázku zásluhovosti je potrebné riešiť všeobecne
vo vzťahu k nadobudnutiu všetkých vecí, ktoré tvoria masu BSM, t.j. nielen vo vzťahu k jednej veci

alebo majetkovému právu. Okresný súd stanovil, že podiely oboch manželov sú rovnaké, keďže nezistil
dôvody na vyslovenie tzv. disparity podielov sporových strán v rámci vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

14. Vzhľadom na to, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva musí byť z
odôvodnenia rozsudku jednoznačne zrejmé, ako súd dospel k sume, ktorú je jeden z účastníkov

povinný zaplatiť na vyporiadanie spoluvlastníctva druhému účastníkovi (viď rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky zo dňa 17.1.2001, sp. zn. 22 Cdo 2433/1999), okresný súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť náhradu na vyrovnanie podielov, a to vo výške 3.333.333,33 Kč predstavujúcej
polovicu hodnoty obchodného podielu obchodnej spoločnosti Montpetrol, spol. s r.o. so sídlom v
Hodoníne vo výške 10 % získanej predajom, vo výške 10.075,93 eura predstavujúcej polovicu hodnoty

peňažných prostriedkov uložených na bankovom N. D., H., B.: XX XXX XXX, číslo E. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX a peňažných prostriedkov uložených na podielových fondoch vo D., H., B.: XX
XXX XXX, t.j. vyhovel uplatnenému nároku žalobcu čo sa týka výšky vyrovnacieho podielu. Žalobca
si uplatnil nárok na vyrovnací podiel z uvedených položiek, t.j. nežiadal vyplatiť vyrovnací podiel z
celej masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú si žalobou (v zmysle jej úprav) uplatnil.

Hodnota jednotlivých vecí tvoriacich masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov predstavuje sumu
6.666.666,66 Kč a 20.151,85 eura, ktoré okresný súd v celom rozsahu prikázal do vlastníctva žalovanej.
Keďže vychádzal zo zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké, podiel každého z manželov
predstavuje sumu 3.333.333,33 Kč a 10.075,93 eura. Určil žalovanej lehotu na plnenie tri dni od
právoplatnosti rozsudku, a to aj napriek relatívne vysokej výške sumy vyrovnacieho podielu (cca. vo

výške 141.828,- eur), keďže žalovaná nepožiadala o poskytnutie dlhšej lehoty na plnenie a zároveň s
prihliadnutím na jej majetkové pomery zistené vykonaným dokazovaním (najmä zostatky na účtoch či v
podielových fondoch prevyšujúcich ku dňu zániku manželstva sumu 9.000.000,- Kč, t.j. 355,731,- eur).

15. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol v zmysle ustanovení § 255 ods. 2 CSP,

§ 257 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 3 CSP a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu
trov prvoinštančného a odvolacieho konania. V prípade vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov vzhľadom na charakter sporu nie je možné úspešnosť v konaní kategoricky posúdiť tak, ako
to má na mysli ustanovenie § 255 CSP. Na druhej strane je však potrebné zohľadniť, že rovnosť podielov
pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je iba jedným z hľadísk pri posudzovaní

úspechu strany v konaní. Použitie ustanovenia § 257 CSP je potrebné považovať za výnimku zo
zásady úspechu danú dôvodmi osobitného zreteľa v individuálnej veci. Z rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 22Cdo/1895/2014 vyplýva, že posúdenie, nakoľko vzhľadom k
jednotlivým návrhom na vyporiadanie konkrétnych položiek mal účastník úspech v spore o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, záleží na úvahe súdu a nemožno pritom postupovať s

matematickou presnosťou. Pri rozhodovaní o náhrade trov v tomto spore je potrebné prihliadať na
postoje oboch strán v priebehu súdneho sporu. Rovnosť podielov pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov je iba jedným z hľadísk pri posudzovaní úspechu strany v konaní. Tiež je
potrebné prihliadať i k požadovanej a skutočne priznanej výške vyporiadacieho podielu a zohľadniť
výsledok sporu medzi účastníkmi o to, ktoré veci patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a

ktoré nie. Použitie § 257 CSP nemožno považovať za pravidlo odôvodnené typom veci, ale za výnimku
zo zásady úspechu danú dôvodmi osobitného zreteľa v individuálnej veci. Konanie o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov je konaním, v ktorom majú obidve sporové strany tak
postavenie žalobcu ako aj postavenie žalovaného (iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje tým,
že podaním žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom je uplatnené aj

rovnaké právo žalovaného, preto žalobcom v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov je potrebné rozumieť nielen žalobcu, ale aj žalovaného. Spôsob rozhodnutia o náhrade trov
konania upravuje § 255 CSP, podľa ktorého sa strane prizná náhrada trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomernerozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V prejednávanej veci
prevažnú časť vecí, resp. majetkových práv patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
resp. uplatnených žalobou si strany sporu vyporiadali dohodou a konanie bolo v uvedenom rozsahu

čiastočne zastavené, t.j. žiadna zo strán sporu nezavinila zastavenie konania. Vo veci okresný súd
rozhodol tak, že vyporiadal peňažné prostriedky vo výške 6.666.666,66 Kč za predaj obchodného
podielu vo výške 10 % v obchodnej spoločnosti Montpetrol, spol. s r.o., IČO: 634 70 519, so sídlom
v Hodoníne, peňažné prostriedky vo výške 20.050,24 eura uložené na podielových fondoch vo D.,
H., zostatok na účte žalovanej vo D. H., IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 101,61

eura, pričom z dôvodu neunesenia dôkazného bremena do masy bezpodielového spoluvlastníctva
manželov nezahrnul odkupnú hodnotu životného poistenia žalovanej v L. Poisťovni, a.s. a výnosy
z výlučného majetku žalovanej a spoločného majetku oboch manželov nadobudnuté počas trvania
manželstva. Nemožno jednoznačne uzavrieť, v akom rozsahu mala niektorá zo strán sporu vo veci
úspech. Okresný súd síce priznal žalobcovi vyrovnací podiel v zmysle jeho upraveného návrhu, na
druhej strane však nevyporiadal položky (t.j. majetkové práva), ktorých vyporiadania sa domáhal. V

konaní nebola preukázaná výška výnosov ako ani odkupnej hodnoty, preto nemožno pri určení úspechu
v spore vychádzať z požadovanej a skutočne priznanej výšky vyrovnacieho podielu. Žalobca sa domáhal
vyrovnacieho podielu v sume 400.000,- eur, v priebehu konania došlo k čiastočnému vyporiadaniu
a teda nemožno z tejto sumy vychádzať. Takisto nemožno považovať za úspech žalovanej, keď
žalobca pôvodne žiadal vyplatiť sumu 400.000,- eur a priznaná mu bola len suma 141.828,- eur (odsek

66. odôvodnenia), práve s poukazom na čiastočné vyporiadanie dohodou. Pokiaľ došlo v priebehu
konania v značnej časti uplatneného nároku žalobcu k dohode, resp. k zmieru (I. výrok rozsudku č. k.
9C/30/2020-437 zo dňa 13.3.2023), možno konštatovať, že obe strany sporu boli v konaní úspešné len
čiastočne, že je teda daný dôvod osobitného zreteľa, aby súd stranám sporu nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

16. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie výlučne III. výroku s návrhom na zmenu priznaním
nároku žalobcovi na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 % s poukazom
na § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Argumentoval tým, že podanou žalobou mal úspech vo veci 100 %, t. j.
v plnej miere uplatnených nárokov. Pred podaním žaloby vyzval žalovanú na mimosúdne usporiadanie,

požadoval ten nárok, ktorý mu bol v konečnom dôsledku priznaný. Celý spor bol vyvolaný žalovanou, v
priebehu konania sa snažil o vyriešenie veci a žiadal len to, na čo mu vznikol zákonný nárok. V časti,
v ktorej došlo k uzavretiu mimosúdnych dohôd (v tejto časti bolo konanie zastavené) boli uplatnené
len nároky, ktoré prináležali žalobcovi, resp. boli vyporiadané. Aj v tejto časti bola žaloba podaná
dôvodne. Aj vo zvyšku bol žalobca úspešný v plnom rozsahu, v uznesení sa odvolací súd vyjadril

k dôvodnosti nárokov, na základe ktorého okresný súd nároky oproti jeho pôvodnému rozhodnutiu už
priznal. Nesúhlasil so záverom, že v nepatrnej časti mohol byť žalobca neúspešný, a to napr. v odkupnej
hodnote životného poistenia žalovanej, keď nesprávne okresný súd uvádza, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, keď sa ho dobrovoľne vzdal, navyše netrval na navrhnutom dôkaze.

17. Proti tomuto rozsudku žalovaná podala odvolanie s návrhom na zmenu (Bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov žalobcu a žalovanej sa vyporiadava tak, že do výlučného vlastníctva
žalovanej sa prikazuje: peňažné prostriedky uložené na bankovom účte D., H., B.: XX XXX XXX,
číslo E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 101,61 eura, II. vo zvyšku súd žalobu zamieta,
III. výrokom žalovaná má právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške

100 %) s poukazom na § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Poukázala na nesprávnu interpretáciu v odseku
48 odôvodnenia rozsudku, ktoré navodzuje nesprávny dojem, že transformáciou hodnoty obchodného
podielu v rozsahu 30 % v spoločnosti na peniaze jeho predajom v roku 2016 mali manželia získať sumu
20.000.000,- Kč. Časť z tohto predávaného obchodného podielu (v rozsahu 30 %) na základnom imaní
spoločnosti Montpetrol v rozsahu 20 %, získala žalovaná už pred manželstvom a 10 % počas trvania

manželstva, avšak nepatriaceho do BSM (ako sa snaží preukázať žalovaná). Finančné prostiedky
získané transformáciou obchodného podielu nepatria do BSM. „Zámena samostatného majetku za iný
majetok je iba zmenou jeho hospodárskej povahy a nie rozmnožením majetku, nemá preto za následok
vznik bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo vzťahu k tomuto majetku (R 19/1960).“ Obchodný
podiel v sume 30 % na základnom imaní spoločnosti Montpetrol, spol. s r.o. bol v celosti transformovaný

z výlučného vlastníctva žalovanej na inú formu - finančné prostriedky. Spornou v predmetnom spore
zostala iba časť v sume 10 % hodnoty obchodného podielu na základnom imaní, t.j. 1/3 zo sumy
20.000.000,- Kč, a teda sporná suma 6.666.666,66 Kč, ktorú si nárokuje žalobca zahrnúť do masy
BSM. Poukázala na nejednoznačnosť písomne prejavenej vôle v Smlouve o převode obchodního podíluzo dňa 13.9.2013, ako aj v preambule Dodatku č. 1 k Smouvě o převode obchodního podílu zo dňa
12.8.2024,vktorejjevyjadrenáprávnaneistotavyplývajúcaznejednoznačnéhopísomnéhoprejavuvôle
zmluvných strán uvedeného v čl. IV. ods. 1. Smlouvy, podľa ktorého: Prevodca je oprávnený odstúpiť

od tejto zmluvy, ak sa nadobúdateľ dostane do omeškania s úhradou ceny za prevod obchodného
podielu alebo jeho časti. Táto neurčitosť vyplýva zo skutočnosti, že hoci na jednej strane prevádzajúci
potvrdzuje zaplatenie v hotovosti k rukám prevádzajúceho cenu za prevod obchodného podielu vo výške
25.000,- Kč (článok III. Smouvy); na strane druhej Smlouva pripúšťa odstúpenie od zmluvy v prípade
omeškania. Predmetné ustanovenie čl. IV ods. 1 Smlouvy je nepochybne v rozpore s určitosťou vôle

zmluvných strán prejavenej v ust. čl. III. ods. 1 Smlouvy. Tento rozpor potvrdili v konaní aj žalovaná,
svedecká výpoveď svedka J. K. (prevádzajúceho) a čestné prehlásenia A. K., J. K. a A. C. E., kde
mal okresný súd za preukázané, že k reálnej úhrade kúpnej ceny za prevod obchodného podielu pri
uzavretí Smlouvy nedošlo. V konaní bolo preukázané, že k žiadnemu reálnemu odovzdaniu kúpnej ceny
v sume 25.000,- Kč nedošlo. Túto negatívnu skutočnosť, t.j. že nedošlo k úhrade kúpnej ceny, žalovaná
nemusí podľa bežnej súdnej praxe preukazovať. Žalobca tvrdil, že kúpna cena mala byť uhradená z

prostriedkov BSM, avšak toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal a analogicky vzaté, ak by chcel
získať pre seba prospech z tejto skutočnosti, tak dôkazné bremeno leží na ňom. Keďže sa jedná o
vyporiadanie BSM a v prípade pochybností platí, že položka má patriť do BSM, v tomto prípade žalovaná
okresnému súdu dostatočne preukázala, že neexistujú pochybnosti o tom, že by kúpna cena mala
byť uhrádzaná z prostriedkov BSM, keďže až do 12.8.2024 k reálnemu plneniu (k úhrade kúpnej ceny)

nedošlo. Písomné znenie článku III. Smlouvy neobsahuje žiaden prejav vôle žalovanej o potvrdení
odovzdania kúpnej ceny v hotovosti (forma plnenia), jej osobou (subjekt dlžníka) do rúk prevádzajúceho
(miesto plnenia). Nejedná sa tak o právne perfektný právny úkon, nakoľko v Smlouve rovnako nie je
uvedené, žeby obe zmluvné strany svojimi podpismi takéto niečo potvrdzovali. Tento prejav potvrdzuje
iba prevodca, a to len výslovne formálne. Ustanovenie čl. III. Smlouvy je vzhľadom na zhodné tvrdenia

zmluvných strán Smlouvy výlučne prevodcom formálnym potvrdením úhrady kúpnej ceny. K jej reálnemu
odovzdaniu nedošlo v priebehu trvania BSM, resp. došlo k jej úhrade až na základe Dodatku č. 1 zo dňa
12.8.2024. Prevodcovi/veriteľovi tak uzavretím Smlouvy vznikla pohľadávka na základe záväzkového
vzťahu - oprávnenie na obdržanie sumy 25.000,- Kč spočívajúce v povinnosti nadobúdateľa uhradiť
túto kúpnu cenu, čím mu zanikne konkrétna subjektívna povinnosť/dlh. Záväzkový vzťah môže zaniknúť

len vtedy, ak zaniknú všetky práva a povinnosti tvoriace jeho obsah. Jednotlivé práva a povinnosti
tvoriace obsah záväzkového vzťahu nemôžu existovať bez existencie záväzkového vzťahu. Zmluva
je právnou skutočnosťou, ktorá má za následok vznik záväzkového vzťahu. Preto môžeme hovoriť o
zániku záväzku, t.j. právneho vzťahu, ale nie o zániku zmluvy, t.j. právnej skutočnosti. Zmluva, ktorá
bola uzavretá, preto trvá aj po zániku záväzku. Pri splnení záväzku pôjde najčastejšie o jednostranný

(v závislosti od povahy konkrétneho plnenia záväzku) solučný právny úkon dlžníka realizovaný za
prípadnej súčinnosti veriteľa. Na to, aby malo splnenie záväzku za účinok jeho zánik, musí byť toto
splnenie riadne, teda spĺňať zmluvou dohodnuté alebo zákonom stanovené náležitosti kvality plnenia (v
zmysle plnenia bez vád), času a priestoru plnenia, ale aj adresáta plnenia a poskytovateľa plnenia. Na
rozdiel od prípadov, keď síce dôjde k zániku záväzku, ale nedôjde k jeho splneniu, hovoríme o zániku

nesplneného záväzku. Na riadne splnenie záväzku sa vyžaduje, aby záväzok bol splnený v určitom
mieste (§ 335 ObZ ČR platného v roku 2013 – „K řádnému splnění závazku se vyžaduje, aby závazek
byl splněn v určitém místě.“). Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve (§ 340 ObZ ČR
platného v roku 2013 - Dlužník je povinen závazek splnit v době stanovené ve smlouvě.) Ak nedôjde k
splneniu záväzku v pôvodne určenom termíne, neskoršie splnenie tohto záväzku má i tak za následok

jeho zánik, ak medzitým nedošlo k zániku tohto záväzku v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo strany
veriteľa, presnejšie, ak medzitým nedošlo k doručeniu prejavu vôle odstúpiť od zmluvy zo strany na to
oprávnenejzmluvnejstranydruhejzmluvnejstrane(§349ods.1ObZ–totožnéznenieajvČR).Výnimku
z tohto pravidla predstavuje situácia, keď z obsahu zmluvy vyplýva, že veriteľ nemá záujem na splnení
záväzku po dobe pôvodne určenej na jeho splnenie (§ 349 ods. 3 ObZ v ČR). Z litery aplikovateľného

zákona vyplýva, že obsah pôvodného záväzku (uhradiť v hotovosti pri podpise Smlouvy) sa poskytnutím
vadného (neskoršieho) plnenia mení podľa nároku, ktorý si neuspokojený veriteľ uplatnil spomedzi škály
nárokov z vadného plnenia. Veriteľ/prevodca si však žiaden nárok z vadného plnenia neuplatnil, pretože
uzavrel so žalovanou Dodatok č. 1. Veriteľovi nárok zaniká až uspokojením nároku. Z uvedeného
vyplýva, že do uspokojenia zvoleného nároku z vadného plnenia je dlžník ohľadne pôvodného záväzku

stále v omeškaní. Žalovaná nepochybne uzavrela Dodatok č. 1 za účelom zániku jej záväzku, ktorý
nebol do uzavretia dodatku uhradený. Pričom Smlouva ako sankciu nezaplatenia pripúšťala možnosť
odstúpenia od zmluvy. Dohoda o zániku závazku podle § 572 odst. 2 obč. zák. je právním úkonem,
který, v případě existence pochybností o jeho obsahu z hlediska určitosti nebo srozumitelnosti, je nutnépodrobit výkladu podle § 35 odst. 2 obč. zák. a pokusit se o odstranění této nejasnosti. Podle § 35 obč.
zák. může být neurčitost odstraněna výkladem, právní úkony vyjádřené slovy je třeba vykládat nejen
podlejejichjazykovéhovyjádření,alezejménatéžpodlevůletoho,kdoprávníúkonučinil,není-litatovůle

v rozporu s jazykovým projevem (§ 35 odst. 2 obč. zák.). Výkladem však nelze doplňovat to, co právní
úkon ve skutečnosti neobsahuje, není dovoleno měnit smysl a obsah jinak jasného právního úkonu (viz
např. rozsudek Nejvyššího soudu sp. zn. 21 Cdo 2768/2009). Je-li obsah právního úkonu zaznamenán
písemně, určitost projevu vůle je dána obsahem listiny, na níž je zaznamenán; nestačí, že účastníkům
smlouvy je jasné, co je předmětem smlouvy, není-li to poznatelné z textu listiny. Určitost písemného

projevu vůle je objektivní kategorií a takový projev vůle by neměl vzbuzovat důvodně pochybnosti
o jeho obsahu ani u třetích osob (srov. např. rozsudek Nejvyššího soudu sp. zn. 33 Cdo 512/2000,
rozsudek sen. zn. 29 ICdo 42/2015, uveřejněný pod číslem 33/2017 Sbírky soudních rozhodnutí a
stanovisek). Dovolací soud ve svých rozhodnutích opakovaně zdůraznil, že jazykové vyjádření právního
jednání musí být vykládáno nejen prostředky gramatickými (z hlediska možného významu jednotlivých
použitých pojmů), ale i logickými (z hlediska vzájemné návaznosti použitých pojmů) či systematickými

(z hlediska řazení pojmů ve struktuře celého právního jednání). Písomné potvrdenie o prevzatí kúpnej
ceny v zmluve má charakter potvrdenia o splnení záväzku (kvitancie) podľa § 569 Občianskeho
zákonníka. Toto písomné potvrdenie vytvára právnu domnienku zaplatenia kúpnej ceny. Ide však len
o vyvrátiteľnú právnu domnienku. V prejednávanej veci prevodca (svedok) J. K. preukázal zhodným
tvrdením so žalovanou, že k reálnemu zaplateniu kúpnej ceny v čase jej uzavretia (až do času uzavretia

Dodatku č. 1), napriek jeho písomnému prejavu vôle v Smlouve nedošlo. V konaní obe zmluvné strany
preukázali, že k zaplateniu nedošlo, a že jeho formálny prejav vôle v Smlouve nezodpovedá skutočnosti.
Ide o nesporný fakt medzi účastníkmi zmluvy. Písomné potvrdenie samo o sebe nespôsobuje zánik
záväzku, pričom záväzok zaniká skutočným splnením. Samotné potvrdenie bez reálneho plnenia
nespôsobuje zánik záväzku, nejde ani o odpustenie dlhu, či iný spôsob zániku záväzku. Súd prvej

inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so zásadným konfliktom v Smlouve, na jednej strane
zmluva obsahuje jednostranné potvrdenie prevodcu o prevzatí kúpnej ceny, na strane druhej zmluva
obsahuje ustanovenie o možnosti odstúpiť pre nezaplatenie. Ak prevádzajúci potvrdil prevzatie, stráca
logicky právo odstúpiť pre nezaplatenie. Pretože sú tieto ustanovenia vo vzájomnom rozpore, jedná sa
o neurčité a zmätočné ustanovenie. Ak by okresný súd postupoval správne, zohľadnil by skutočnú vôľu

zmluvných strán a zhodné tvrdenia zmluvných strán (že nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny), okolnosti
uzavretia zmluvy (že ani ostatní súrodenci žalovanej rovnako neuhradili pri podpise kúpnu cenu) a
prihliadal by na následnú realizáciu zmluvy jej stranami (uzavretie Dodatku č. 1 s cieľom odstrániť
rozpory v zmluve a spôsobiť zánik záväzku). V rámci analýzy kolízie ustanovení č. III. a IV Smlouvy
- podľa základných princípov výkladu zmlúv podľa § 35 Občianskeho zákonníka platí, že prednosť

má výklad, ktorý nerobí ustanovenie zmluvy neplatnými, že špecifické ustanovenie má prednosť pred
všeobecným, a že neskoršie ustanovenie má prednosť pred skorším. Dodatočné potvrdenie oboch
zmluvných strán neguje formálne potvrdenie v zmluve. V danom prípade správneho výkladu vôle podľa
Smlouvy má prednosť ustanovenie o odstúpení od zmluvy pre nezaplatenie, pričom jednostranný prejav
vôle prevádzajúceho pre svoj rozpor so skutočnosťou má len formálny charakter a stáva sa neúčinným.

Tieto závery platia aj podľa českého práva, s niekoľkými špecifikami platnými v čase aplikovateľného
českého Obchodného zákonníka: § 266 „Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento
úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.“ § 267 ods. 1 „Právne
úkony urobené v písomnej forme musia byť podpísané osobou, ktorá ich robí.“ § 345 „Ak je strana
v omeškaní s platením kúpnej ceny, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy.“ § 269 ObchZ (určitosť

zmluvy) a § 324 a nasl. ObchZ (zánik záväzku splnením). Český obchodný zákonník tak nevylučuje
možnosti preukázať skutočný stav (úmysel zmluvných strán), pričom zhodné tvrdenia zmluvných strán
majú podstatnú relevanciu s ohľadom na preukazovanie materiálnej pravdy. Žalobca neuvádza žiadne
skutočnosti, ktoré by mohli spôsobiť neplatnosť Dodatku č. 1. Súd prvej inštancie mohol posúdiť
ustanovenie Smlouvy o odstúpení pre nezaplatenie kúpnej ceny správne tak, že nezaplatenie kúpnej

ceny bolo spravidla považované za podstatné porušenie zmluvy. Pretože obe zmluvné strany potvrdili
jej nezaplatenie, mohlo dôjsť podľa Smlouvy i Obchodného zákonníka k odstúpeniu pre nezaplatenie.
Je nepochopiteľné, prečo súd prvej inštancie vyhodnotil uzavretie Dodatku č. 1 ako simulovaný právny
úkon. Dodatok č. 1 potvrdzuje neexistujúcu platbu, jeho účelom je odstránenie právnej neistoty v prípade
možného odstúpenia od zmluvy a cieľom zánik záväzku žalovanej. O simulovaný právny úkon by

sa mohlo jednať iba v prípade, ak by v skutočnosti k zaplateniu ceny nedošlo. V Dodatku č. 1 v čl.
III. je však prejavená písomná, zhodná, úplná a zrozumiteľná vôľa aj žalovanej, ktorá potvrdzuje, že
zaplatila prevodcovi v hotovosti k rukám prevodcu v celosti cenu za prevod obchodného podielu vo
výške 25.000,- Kč, pričom prevodca v čl. IV. ods. 1. Dodatku č. 1 prehlasuje, že kúpnu cenu v hotovostisúčasne s podpisom Dodatku č. 1 obdržal od nadobúdateľa/žalovanej. Jediným významom Dodatku č.
1 bolo reálne plnenie žalovanej úhradou sumy 25.000,- Kč do rúk prevodcu, zánik zmluvného záväzku
žalovanej a hlavne odstránenie možnosti právnej neistoty medzi zmluvnými stranami z titulu možného

odstúpenia pre nezaplatenie kúpnej ceny, ktorej nezaplatenie nebolo medzi zmluvnými stranami vôbec
sporné. V odseku 59 odôvodnenia okresný súd argumentuje, že na základe prejavu vôle zachyteného
v Zmluve došlo k odovzdaniu kúpnej ceny za prevod obchodného podielu prevodcovi. Ak teda žalovaná
tvrdí opak, bolo na nej, aby túto skutočnosť (t.j. že pri podpise Zmluvy nezaplatila prevodcovi cenu
za prevod obchodného podielu) preukázať, čo však neurobila. Okresný súd nesprávne aplikoval tzv.

negatívnu dôkaznú teóriu, keď nie je možné od žalovanej požadovať, aby preukazovala, že nedošlo k
úhrade kúpnej ceny (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 13/2009). Dôkazné bremeno sa
naopak, presúva na žalobcu, ktorý mal preukázať, že kúpna cena zaplatená bola, a to z prostriedkov
BSM, čo žalobca nepreukázal, keď Smlouva a v nej obsiahnuté potvrdenie o prevzatí kúpnej ceny
prevádzajúcim z hľadiska celkového obsahu Smlouvy nie je možné formálne potvrdenie o prevzatí
považovaťzadôkazuhradeniakúpnejceny,nakoľkototopotvrdeniejevpriamomrozporesustanovením

Smlouvy, ktoré umožňuje prevádzajúcemu odstúpiť od zmluvy, a zároveň bol uzavretý Dodatok č.
1, ktorý tento rozpor jednoznačne vyriešil. Okresný súd nesprávne posúdil obsah Dodatku č. 1 ako
zdanlivé právne konanie, pretože nesprávne vyhodnotil nejasnosť a neúplnosť vôle zmluvných strán
v Smlouve ohľadom úhrady kúpnej ceny (kde absentuje vôľa nadobúdateľky) a aj nezrozumiteľnosť
prejavenej vôle (a to možnosť odstúpenia v prípade nezaplatenia) a teda logická vnútorná rozpornosť v

zmluve,spôsobujúcapotrebuvýkladuzmluvypodľazákonnýchpravidiel.Okresnýsúdnesprávneprávne
vyhodnotil, že nemožno akceptovať, aby zmluva v znení svojho dodatku obsahovala dva odlišné prejavy
vôle zmluvných strán, keď zmluva v znení dodatku len dopĺňa vôľu nadobúdateľky, ktorou prejavuje
úplnú, vážnu, slobodnú a určitú vôľu uhradiť za prevod obchodného podielu kúpnu cenu v hotovosti do
rúk prevodcu. Dodatok č. 1 dopĺňa prejav vôle nadobúdateľky a reálne odstraňuje akékoľvek právne

pochybnosti v súvislosti s možnosťou odstúpenia od Smlouvy pre prípad nezaplatenia kúpnej ceny a
potvrdzujereálneplnenienadobúdateľky.Dodatokč.1jeprávnymúkonom,ktorýzoSmlouvyakocelkuv
jeho znení robí právne perfektný právny úkon. Právne posúdenie súdu prvej inštancie je tak v zásadnom
rozporesobsahomtohtoDodatkuč.1.Nemôžeobstáťargumentáciavodseku60rozsudku,žežalovaná
ku dňu podpisu Dodatku č. 1 uhradila kúpnu cenu za prevod obchodného podielu prevodcovi. Poukázala

na výpoveď svedka J. K., ktorá sa neodchyľuje od výpovede žalovanej v tom, že pri prevode obchodného
podielu na základe Zmluvy nebola žalovanou vyplatená cena prevádzaného obchodného podielu, čo
podporne vyplýva aj z čestných vyhlásení A. K., J. K. a A. C. E. (matky, brata a sestry). V tomto
kontexte dôveryhodnosť všetkých svedkov i žalovanej (t.j. štyroch osôb) zdôrazňuje aj úplná zhoda ich
výpovedí v tom, že k reálnemu plneniu, k úhrade kúpnej ceny za prevod častí obchodného podielu

v spoločnosti Montpetrol, spol. s r.o. nikdy u žiadneho z nich nedošlo. O dôveryhodnosti žalovanej
a svedka svedčí to, že žalovaná s prevodcom uzavreli Dodatok č. 1, ktorým naplnili právny názor
odvolacieho súdu v súvislosti s písomným prejavom vôle a odplatnosti právneho úkonu. Nelogicky
vo vzťahu k absolútne neplatnému Dodatku č. 1 vyznieva odôvodnenie okresného súdu v odseku 61
rozsudku, že vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd vyhodnotil Dodatok č. 1 ako absolútne neplatný

právny úkon, pre rozhodnutie v danej veci za účelom zistenia masy bezpodielového spoluvlastníctva
manželov bolo posúdenie, či uvedené peňažné prostriedky (t.j. 25.000,- Kč) patrili do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov alebo predstavovali výlučné vlastníctvo žalovanej. V tomto smere dôkazné
bremeno zaťažovalo žalovanú, ktorá nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie a možno teda uzavrieť, že
neuniesladôkaznébremeno.Okresnýsúdkonštatuje,ževzmyslezásadynegatívnejdôkaznejteóriemá

povinnosť tvrdenia a dôkazného bremena (t.j. preukázania tvrdených skutočností) tá strana sporu, ktorá
pre seba vyvodzuje priaznivé právne dôsledky. Žalovanú v konaní zaťažovala povinnosť preukázať, že
na úhradu ceny 25.000,- Kč použila svoje výlučné finančné prostriedky (nepatriace do bezpodielového
spoluvlastníctvamanželov),vopačnomprípadejenutnévychádzaťzoskutočnosti,žedôkaznébremeno
neuniesla a teda na úhradu ceny 25.000,- Kč (hoci aj len časti) boli použité finančné prostriedky patriace

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pričom ani obrana žalovanej, že za obchodný podiel v
spoločnosti Montpetrol spol. s r.o. neuhradila sumu 25.000,- Kč, nemôže obstáť v súvislosti s unesením
dôkazného bremena žalovanej, že na úhradu 25.000,- Kč boli použité jej výlučné prostriedky nepatriace
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaná celkom zjavne a nepochybne okresnému súdu
preukázala, že kúpnu cenu za prevod obchodného podielu uhradila zo svojich výlučných prostriedkov

ku dňu uzavretia Dodatku č. 1, čo je nesporné s poukazom aj na vyjadrenie žalobcu vo vyjadrení zo dňa
11.9.2024, že je viac ako 4 roky po zániku BSM zrejmé, že odplata za obchodný podiel bola vyplatená
z výlučných financií žalovanej.18. Nesúhlasí s odôvodnením v odseku 65 odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď okresný súd
nezohľadnil možnosť disparitného výpočtu vyporiadacieho podielu, pričom žalovaná jednoznačne
preukázala, že žalobca sa nepodieľal ani na činnosti spoločnosti Montpetrol, spol. s.r.o., nijako

nespravoval financie na fondoch, ani na vkladoch do spoločnosti Armor store, s.r.o. Snažila sa
okresnému súdu preukázať, že prevod rodinného majetku na ďalšie pokolenie v priamom rade nie je
vecou/majetkovým právom, ktoré by podľa spravodlivosti a práva malo patriť do BSM, keď žalobca
sa nijako nepričinil o nadobudnutie a zveľadenie spoločného majetku. Bola to výlučne žalovaná, ktorá
z transformovaných financií z následného predaja obchodného podielu v roku 2016 použila tieto

prostriedky do masy BSM (na splatenie úveru či zariadenie domácnosti) ako aj v značnej časti na
spotrebu nadštandardnej životnej úrovne rodiny, a to najmä žalobcu. Okresný súd mal vyhodnotiť aj
samotný motív a správanie žalobcu, ktorý v žalobe žiadal sumu na vyporiadacom podiele vo výške
400.000,- eur, uvádzal mnoho položiek, ktoré nepatria do vyporiadavania BSM. V prospech žalovanej
nevyhodnotil jej snahu o mimosúdnu dohodu a čiastočné vyporiadanie BSM dohodou. Žalobca od roku
2016 míňal financie zo sumy 20.000.000,- Kč, najmä pre svoje potreby, dovolenky a hobby (nástroje

a náradie do domácnosti). Bez sumy získanej z rodinného majetku (predajom obchodného podielu
svojmu bratovi) by rodina nepožívala túto vyššiu životnú úroveň. Suma 6.666.666,66 Kč za predaj
rodinného majetku, z ktorej si žalobca nárokuje polovicu právnymi konštrukciami a špekuláciami, že táto
má patriť do BSM (hoci sa na nadobudnutí obchodného podielu v roku 2013 nijako ani zmluvne ani
vecne nepodieľal) je nepochybným znakom jeho chamtivosti. Žalovaná mala zhodne s okresným súdom

v pôvodnom rozsudku za to, že prostriedky uložené na podielových fondoch vo D. H. v sume 20.050,24
eur nepatria do BSM, nakoľko predmetné podielové fondy boli nadobudnuté výlučne z transformovanej
hodnoty veci (financie nadobudnuté z predaja obchodného podielu Montpetrol, s.r.o.), patriacej do
výlučného vlastníctva žalovanej. Zahrnutie tejto položky pôvodne do masy BSM nenamietala odvolaním,
nakoľko žalobca na základe podania zo dňa 27.01.2023 požadoval iba vyplatenie sumy 3.333.333,-

Kč bez zápočtu ostatných položiek v jeho prospech. Žalovaná žiada, aby peňažné prostriedky uložené
na podielových fondoch vo D., H., B.: XX XXX XXX v sume 20.050,24 eur neboli zahrnuté do masy
BSM, nakoľko tieto predstavujú transformovanú formu veci nepatriacej do BSM. Pri použití právneho
posúdenia odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, mohol a mal okresný súd vzhľadom
na vykonané dokazovanie dospieť k záveru, že napriek odplatnosti zmluvy o prevode obchodného

podielu, nebola kúpna cena počas trvania BSM vyplatená.

19. V predmetom konaní nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by okresný súd nemal
rozhodovať o nepriznaní náhrady trov konania, naopak pre nepomerný úspech žalovanej v konaní,
kde oproti návrhu žalobcu v sume 400.000,- eur v prípade úspechu v odvolacom konaní by bol pomer

úspechu žalovanej v pomere 100 %. Aj v napadnutom rozsudku predstavuje úspech žalovanej vo veci
v pomere 65 % k pomeru žalobcu vo výške 35 %, čo okresný súd nezohľadnil. Žalovaná v rámci
vyporiadacieho podielu pri mimosúdnom, čiastočnom vyporiadaní BSM vyplatila na základe dohody
žalobcovi sumu 2.000,- eur, ktorá je oproti požadovanej výške podielu žalobcom zanedbateľná.

20. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovanej a uviedol, že napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a II.
navrhuje ako vecne správny potvdiť. Predaj obchodného podielu je odplatným právnym úkonom, pri
ktorom dochádza k transformácii nehnuteľného alebo hnuteľného majetku na finančné prostriedky,
ktoré majú povahu spoločeného majetku, ak boli nadobudnuté za trvania manželstva. Súdna prax
zaujala stanovisko, že ak nie je jednoznačne preukázaná bezodplatnosť prevodu, je potrebné považovať

takýto úkon za odplatný. Tento výklad je v súlade s ochranou práv oboch manželov na spravodlivé
vyporiadanie BSM a s úmyslom zákonodarcu predchádzať manipulácii so spoločným majetkom. Ak je
v zmluve obsiahnutá dohoda taká jednoznačná, že jej znenie nepripúšťa rôzny výklad, nie je dôvod,
aby súd vykonal dokazovanie na výklad prejavu vôle konajúcich osôb, aj keď sa toho jedna zo
strán domáha. Prijatím návrhu zmluvy žalovanou, ktoré prijatie je nesporné, keďže zmluvu podpísala,

žalovaná súhlasila s obsahom zmluvy. Zmluva obsahuje výslovný záväzok žalovanej zaplatiť sumu
25.000,- Kč ako odplatu za obchodný podiel a zároveň výslovné vyhlásenie prevodcu (svedka) J. K.,
že ku dňu podpisu zmluvy sumu 25.000,- Kč prijal od žalovanej v hotovosti. Nie je ustálenou praxou v
zmluvnom práve, aby potvrdzoval odovzdanie kúpnej ceny samostatným prehlásením aj kupujúci. Teda
sa odlišuje vôľa potvrdiť odovzdanie kúpnej ceny a záväzok zaplatiť kúpnu cenu (obsahom ktorého

je prirodzene a logicky vôľa kupujúceho odovzdať kúpnu cenu). Predávajúci (prevodca) však musí
vždy potvrdiť výslovným prehlásením prijatie kúpnej ceny, ak bola kúpna cena zaplatená v hotovosti.
Obchodný podiel vo výške 10 % v obchodnej spoločnosti Montpetrol, spol. s r. o., IČO: 634 70 519,
žalovaná nadobudla odplatne počas trvania manželstva zo spoločných peňazí, jeho hodnota patrilado bezpodielového spoluvlastníctva manželov a po jeho predaji počas trvania manželstva peniaze
získané predajom v sume 6.666.666,66 Kč patrili taktiež do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Ku dňu rozvodu manželstva tieto peniaze, spoločne s ostatnými výlučnými financiami žalovanej, boli

na podielových fondoch založených žalovanou, kde bola celkom hodnota vyššia ako 9.000.000,-
Kč, čo vyplynulo z výsluchu žalovanej a výpisov z O. Praha. Smlouvou o převodu obchodního
podílu zo dňa 13.9.2013 žalobca preukázal, že žalovaná počas trvania manželstva odkúpila 10 %
obchodný podiel firmy Montpetrol, spol. s r.o., teda prevod obchodného podielu bol odplatný, pričom
obe strany zmluvy prejavili vôľu zaplatiť a prijať za obchodný podiel sumu 25.000,- Kč, prevodca

výslovne vyhlásil, že sumu 25.000,- Kč prijal. Podpisy zmluvných strán sú úradne osvedčené. Obe
zmluvné strany, žalovaná i svedok (prevodca) pravosť zmluvy potvrdili. Suma 25.000,- Kč ako odplata
za obchodný podiel je suma, ktorú mali manželia bežne v hotovosti doma, spoločný účet nemali.
K darovaniu 10 % obchodného podielu ale nedošlo. Tvrdenie žalovanej, že obchodný podiel bol
darovaný nie je pravdivým. Otec žalovanej, ktorý prevádzal tento podiel nie je spôsobilý preukázať, že
sa jednalo o darovanie, pretože uvedená písomná zmluva je formulovaná jednoznačne a podpísaná

oboma zmluvnými stranami. Žalovaná nepredložila žiadnu písomnú zmluvu o bezodplatnom prevode
obchodného podielu. Mala povinnosť dokázať, že na úhradu sumy 25.000,- Kč použila výlučne svoje
finančné prostriedky (nepatriace do BSM). Ak by tomu tak nebolo, je potrebné vychádzať z predpokladu,
ženaúhradutejtosumy,alebojejčasti,bolipoužitéprostriedkypatriacedoBSM.Kargumentužalovanej,
že v zmluve absentuje prejav vôle, ktorým by potvrdila odovzdanie kúpnej ceny, uviedol, že prijatím

návrhu zmluvy žalovanou, ktoré prijatie je nesporné, keďže zmluvu podpísala, žalovaná súhlasila s
obsahom zmluvy. Ak by žalovaná nesúhlasila, nepripojila by svoj podpis a žiadala by zmenu príslušného
ustanovenia, čo sa nestalo. Pre platnosť zmluvy vzhľadom k uvedenému nebolo potrebné uzatvárať
Dodatok č. 1. Okresný súd správne posúdil platnosť tejto zmluvy, nakoľko spĺňa všetky podstatné
náležitosti vyžadované právnym predpisom. Je uzatvorená písomne, podpisy strán sú osvedčené a

obsahuje jasné a zrozumiteľné ustanovenia týkajúce sa zmluvných strán, predmetu prevodu a kúpnej
ceny, čo vyplýva z úvodnej časti a článkov I. a II. zmluvy. Okresný súd konštatoval, že zmluva bola
uzatvorená slobodne a vážne, v súlade s ustanoveniami § 545 a nasl. Občianskeho zákonníka Českej
republiky. V právnej teórii sa považuje za perfektný taký právny úkon, ktorý obsahuje všetky zákonné
náležitosti a bol riadne zavŕšený, teda prijatý úplne a bez podmienok. Dohoda strán v predmetnej

zmluve spĺňa tieto kritériá a nepripúšťa rôzny výklad ani v časti týkajúcej sa kúpnej ceny. Spôsob
vyplateniakúpnejcenyniejepodľaprávnychpredpisovpodstatnouobsahovounáležitosťoutejtozmluvy.
Prejav vôle žalovanej ohľadom zaplatenia kúpnej ceny je určitý a zrozumiteľný, preto právny úkon nie
je možné posúdiť ako neplatný podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Správne okresný súd uzavrel,
že zmluva je platná, a jej obsah i formálne náležitosti sú v súlade s právnymi predpismi. Ak okresný

súd posúdil zmluvu ako platnú na základe právnych úkonov zmluvných strán, vrátane dohody o cene
za prevod obchodného podielu, nie je možné prihliadať na právne kroky zmluvných strán uvedené v
Dodatku č. 1, vzhľadom na zjavné nedostatky vážnosti vôle. Namieta platnosť Dodatku č. 1 k Smlouvě o
převode obchodního podílu, ktorý vyhodnotili ako účelové, odporujúce účelu zákona a hrubo porušujúce
zásadu spravodlivosti pri vyporiadaní BSM. Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka

zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov jeho zrušením alebo zánikom manželstva, pričom k
jeho vyporiadaniu dochádza buď dohodou strán, alebo rozhodnutím súdu. Zároveň platí, že akýkoľvek
úkon týkajúci sa majetku, ktorý je predmetom vyporiadania, má byť vykonaný tak, aby neovplyvnil
objektivitu rozhodovania súdu o rozsahu, hodnote a delení majetku patriaceho do BSM. Uzatvorenie
Dodatku č. 1 počas prebiehajúceho konania o vyporiadanie BSM predstavuje zásah do rovnosti

postavenia účastníkov konania, pretože môže nepriamo meniť hodnotu majetku, jeho právny stav alebo
rozdelenie majetku, čím dochádza k narušeniu zákonom garantovanej rovnováhy v rámci vyporiadania.
Takýto zásah je v rozpore s princípom ochrany práv a oprávnených záujmov oboch strán. Uzatvorenie
Dodatku v čase prebiehajúceho súdneho konania o vyporiadanie BSM, pričom jeho obsah a účinky
majú bezprostredný vplyv na predmet konania, je možné považovať za konanie v rozpore s dobrými

mravmi. Tento úkon neodráža transparentnosť, ktorá by mali byť základom spravodlivého vyporiadania.
Akékoľvek úkony, ktoré by mohli tento účel zmariť alebo narušiť proces objektívneho vyporiadania,
odporujú základným zásadám zákona. Dodatok uzatvorený v tomto kontexte by mohol predstavovať
úmyselné vyhýbanie sa povinnostiam jedného z účastníkov a zasahovanie do práv druhého účastníka,
čím sa stáva právnym úkonom, ktorý je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný, pretože odporuje

zákonu a účelu jeho ustanovení.

21. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania strán boli podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutievydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase ich
podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné
podľa § 388 CSP zmeniť.

22. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 9C/30/2020-437 zo dňa 13.3.2023 (prvým v poradí) I. výrokom
konanie v časti nehnuteľností, hnuteľných vecí, obchodného podielu v obchodnej spoločnosti ARMOR

STORE s.r.o., hodnoty podniku A. B. C. - ARMOR STORE SK a peňažných prostriedkov na bankových
účtoch č. IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zastavil,
II. výrokom určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcu a žalovanej patrí: peňažné
prostriedky uložené na bankovom účte D., H., B.: XX XXX XXX, číslo E. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX v sume 101,61 eura a peňažné prostriedky uložené na podielových fondoch vo D., H., B.:

XX XXX XXX v sume 20.050,24 eura, III. výrokom bezdielové spoluvlastníctvo manželov žalobcu
a žalovanej vysporiadal tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej bez uloženia povinnosti zaplatiť
náhradu žalobcovi na vyrovnanie podielov prikázal: peňažné prostriedky uložené na bankovom účte D.,
H., B.: XX XXX XXX, číslo E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 101,61 eura a peňažné prostriedky
uložené na podielových fondoch vo D., H., B.: XX XXX XXX v sume 20.050,24 eura, IV. výrokom vo

zvyšku žalobu zamietol, V. výrokom rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

23. Odvolací súd (na odvolanie žalobcu) uznesením č. k. 10Co/43/2023-481 zo dňa 28.3.2024
napadnuté výroky II., III., IV., V. rozsudku súdu prvej inštancie (prvý v poradí) zrušil a v zrušenom rozsahu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie nebol napadnutý

odvolaním, nadobudol právoplatnosť dňa 29.3.2023. V odôvodnení konštatoval, že povinnosťou súdu
prvej inštancie bude s dôrazom na odseky 25., 37., 44., 48., 49., 51., 66., 70. odôvodnenia rozhodnutia
odvolacieho súdu opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok, za tým účelom vykonať dokazovanie
(jeho posúdenie postupom podľa § 191 CSP a s poukazom na princíp voľného hodnotenia dôkazov
zakotveného v čl. 15 Základných princípov CSP) s dôkazom na posúdenie rozsahu masy, predovšetkým

posúdenie či do masy ne/patrí hodnota obchodného podielu žalovanej v zmysle Smlouvy o převode
obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 a zároveň sústrediť sa na posúdenie ne/platnosti uvedenej
zmluvy, zamerať sa aj na relevantné odvolacie argumenty odvolateľa i protistrany, tieto posúdiť z
hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť (s
rešpektovaním nesporných skutočností). V odôvodnení rozhodnutia je rozhodne nevyhnutné uviesť aj

citáciu aplikovaných právnych noriem, vysvetlenie, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu
práve týchto právnych noriem a dostatočnú argumentáciu pri ich výklade.

24. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť správnosť postupu a rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktorým vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán (bývalých manželov) spôsobom

uvedeným vo výrokoch I. a II. napadnutého rozsudku a III. výrokom rozhodol o náhrade trov konania,
s poukazom na odvolacie dôvody strán sporu.

25. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci

podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a

použitie správneho ustanovenia neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k
zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť
výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto
ustanovenia podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastnícina základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva
a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

26.Konanieovyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovjekonaním,vktorommajústrany
sporu tak procesné postavenie žalobcu, ako aj procesné postavenie žalovaného (iudicium duplex). Táto
skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov súdom je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu
v tejto veci. Zároveň ide o konanie, v ktorom z právnej úpravy vyplýva určitý spôsob vyporiadania

vzťahov medzi jeho stranami v zmysle § 216 ods. 2 Civilného sporového poriadku (rozsudok NS ČR z
28.05.2009 sp. zn. 22 Cdo 410/2008, alebo Zhodnotenie praxe súdov pri výklade a aplikácii ustanovení
novely Občianskeho súdneho poriadku (zákona č. 49/1973 Sb.), schválené uznesením pléna NS ČSSR
zo 16.12.1974 sp. zn. Plsf 2/74 uverejnené pod č. 1/1975 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk).
Vzhľadom k tomu nemôže rozhodnutie o vyporiadaní BSM nadobudnúť samostatne právoplatnosť podľa
§ 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku iba ohľadom niektorých vyporiadavaných položiek (rozsudok

NS ČR z 05.02.2008 sp. zn. 22Cdo 3307/2006); odvolací súd potom podľa § 379 písm. c) CSP nie
je viazaný rozsahom, v ktorom sa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia. V ktorých veciach je
odvolací súd viazaný rozsahom odvolania vymedzuje Civilný sporový poriadok v § 379. Odvolací súd
podľa tohto zákonného ustanovenia nie je viazaný rozsahom odvolania v spore, kde určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Konanie o vyporiadanie BSM je

konaním vo veci, v ktorej z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania (§ 150 Občianskeho
zákonníka), z tohto dôvodu sa na prejednávanú vec vzťahuje ustanovenie § 379 písm. c) Civilného
sporového poriadku. Výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero výrokov (výrok
o tom, čo sa z BSM prikazuje tej ktorej strane a o tom, či a čo má jeden z nich plniť druhému na úplné
vyrovnanie), preto treba na toto rozhodnutie hľadieť ako jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať

doterajšie práva účastníkov konania z BSM a konštituovať ich nové práva. Ak strana napadne odvolaním
rozsudok prvoinštančného súdu o vyporiadaní BSM odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania.
V takom prípade žiaden z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda
oddelene právoplatnosť; odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie
ovyporiadaníBSMavnadväznostinavýsledkysvojhoodvolaciehoprieskumumôžetotorozhodnutielen

ako celok potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Cdo/91/2020). Odvolanie žalovanej vyvolalo potrebu prieskumu rozhodnutia súdu prvej inštancie
v celom napadnutom rozsahu, ale len z dôvodov uplatnených stranami sporu v odvolaní, ktorými je
odvolací súd podľa § 380 CSP viazaný.

27. ZánikommanželstvazanikneiBSM(§148ods.1Občianskehozákonníka).AkBSMzanikne,vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Ak sa vyporiadanie nevykoná
dohodou, vykoná ho na návrh podaný do troch rokov od zániku BSM niektorým z účastníkov na súd
(§149 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka).

28. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

29. Z hľadiska subjektov a obsahu majetkových vzťahov treba v manželstve rozlišovať majetkové vzťahy
manželov k veciam v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (§ 143 Občianskeho zákonníka),
ďalej majetkové vzťahy manželov k veciam v ich podielovom spoluvlastníctve (napríklad ktoré nadobudli

spoločne pred uzavretím manželstva alebo za trvania manželstva právnym titulom darovania alebo
dedenia) a napokon majetkové vzťahy jednotlivých manželov samostatne k veciam, ktoré tvoria predmet
ich oddeleného majetku (ktoré nadobudol každý z nich samostatne pred uzavretím manželstva alebo
ktoré slúžia osobnej potrebe jedného z manželov alebo výkonu jeho povolania alebo ktoré boli len
jednému z nich vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku alebo ktoré nadobudol len jeden z nich

po uzavretí manželstva právnym titulom darovania alebo dedenia alebo po uzavretí manželstva aj
iným právnym titulom, pokiaľ vznik oddeleného vlastníctva len jedného z nich zodpovedá manželmi
uzatvorenej dohode podľa § 143a Občianskeho zákonníka).30. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

31. Podľa § 149 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové
spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak dôjde k vyporiadaniu
dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Ak do troch
rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo

ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku
vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa
stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a
domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach
platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí
primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Ak sa po vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý
nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.

32. Podľa § 149 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Ak do 3 rokov od zániku

bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do 3 rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím
súdu platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci
z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník
užíva. U ostatných hnuteľných vecí a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve

a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových
právach, ktoré sú pre manželov spoločné. S prehĺbením dispozitívneho charakteru noriem upravujúcich
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov platí, že manželia nemusia pre vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zvoliť jediný spôsob, ale môžu kumulovať rôzne spôsoby. Ohľadne časti
majetku uzavrú dohodu, časť učinia predmetom konania o vyporiadaní BSM a zvyšok bude vyporiadaný

na základe zákonnej domnienky. Nemožno im vnucovať určitý spôsob vyporiadania, preto ak podajú
návrh na vyporiadanie len časti spoločného majetku, je súd týmto rozsahom viazaný (nie je viazaný
navrhnutým spôsobom vyporiadania). Súd tak môže do vyporiadania zahrnúť len ten majetok, ktorý
strany výslovne učinili predmetom vyporiadania. Z uvedeného vyplýva, že v konaní o vyporiadanie BSM
môže súd vyporiadať len ten majetok, ktorý strany navrhli k vyporiadaniu do 3 rokov od jeho zániku.

33. Predmetom vyporiadania BSM môže byť iba to, čo môže byť predmetom vlastníctva (§ 143 OZ), teda
nehnuteľnosti, hnuteľné veci, pohľadávky a dlhy a čo existovalo ku dňu jeho zániku, pričom v zmysle
cit. § 150 Občianskeho zákonníka manžel je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo sa z jeho
vlastného vynaložilo na spoločný majetok, neprichádza v zásade do úvahy, aby v rámci vyporiadania

BSM bolo vyporiadavané to, čo jeden z manželov zo svojho vlastného vynaložil na bežnú spotrebu
v manželstve, teda finančné prostriedky jedného z manželov spotrebované v priebehu manželstva na
bežnú spotrebu a nie na konkrétny majetok. Pri vyporiadaní BSM možno teda z hľadiska § 150 veta
druhá Občianskeho zákonníka prihliadnuť len k výdavkom, ktoré uvedeným zákonným podmienkam
vyhovujú. Nemožno sa však v rámci tohto vyporiadania a zákonného ustanovenia domáhať náhrady

toho, čo bolo z výlučného vlastníctva jedného z manželov vynaložené na bežnú osobnú spotrebu (teda
nienazadováženieveci,ktorátvoríBSM),pričomtietofinančnéprostriedkybolispotrebovanévpriebehu
manželstva a v čase jeho zániku už ani neexistujú (obdobne Rc 3Cz 39/73, rozsudok NS ČR zo dňa
30.10.2007, sp. zn. 22Cdo 3421/2006 - Soudní rozhledy 12/2007).

34. Pod vyporiadaním treba rozumieť nielen to, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom
tej ktorej veci a kto z nich vlastníctvo stráca, ale celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov
medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Pri
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov,
pričom platí, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, sa podieľajú

aj na spoločných dlhoch. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí súd
prihliadnuťnato,čobolozospoločnéhomajetkuvynaloženénaoddelenýmajetokniektoréhozmanželov
(patrí do aktív) a tiež na nároky jednotlivých manželov proti mase bezpodielového spoluvlastníctva z
dôvodu investícií vynaložených z oddeleného majetku niektorého z manželov na spoločný majetok (patrído pasív). Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a
ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej
peňažnej sumy. O vyporiadaní je nutné spraviť vyúčtovanie, ktoré musí nájsť odraz v odôvodnení

rozsudku. Do celkovej bilancie musia byť zahrnuté nielen všetky veci (súčet ich hodnôt), ale aj ostatný
majetok, vrátane pohľadávok a dlhov. Predpokladom riadneho vyúčtovania je, že súd správne zistí
celkovú hodnotu aktív (hodnota vecí, pohľadávok), celkovú hodnotu pasív (dlhov) a správne ustáli
celkový majetok bez dlhov ako rozdielu medzi aktívami a pasívami (pasíva odpočítava v ich plnej výške).
Z takto zistenej hodnoty majetku každému z manželov patrí rovnaký podiel, ak neboli dôvody k zmene

kvantitatívneho podielu. Z podielu, ktorý sa každému manželovi dostáva v podobe aktív, je potrebné
zvýšiť tento jeho podiel v rozsahu, v akom má vybrať zostatok dlžnej pohľadávky, v akom nemusí
nahradiť do spoločného majetku to, čo sa vynaložilo na jeho ostatný majetok a pod., alebo znížiť jeho
podiel v rozsahu, v akom sa mu nedostalo to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok, resp.
čo zo svojho zaplatil na spoločný dlh (napr. v podobe zaplatenia zostatku úveru), atď. Rozdiel medzi
taktostanovenýmipodielmiukaždéhozmanželovapodielom,ktorýkaždémuzmanželovpatrí,musíbyť

rovnaký a predstavuje sumu na dorovnanie podielov (pozri uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/128/2012).

35. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva musí byť z odôvodnenia rozsudku
jednoznačnezrejmé,akosúddospelksume,ktorújejedenzúčastníkovpovinnýzaplatiťnavyporiadanie
spoluvlastníctva druhému účastníkovi (por. rozsudok NS ČR z 17.1.2001, sp. zn. 22 Cdo 2433/1999).

36. Predmetom konania prebiehajúceho na návrh žalobcu, podaným pred uplynutím troch rokov
od zániku bezpodielového spoluvlastníctva strán, bolo vyporiadanie zaniknutého BSM strán sporu
(právoplatnosťou rozsudku o rozvode dňa 19.6.2019), pričom masou BSM v danej veci spadajúcej pod
úpravu § 143 Občianskeho zákonníka mohlo byť všetko čo bolo nadobudnuté niektorým z manželov

počas manželstva (od 6.4.2002 do 19.6.2019). V danej veci po zohľadnení Dohody o čiastočnom
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 10.12.2021 na č.l. 293 a Dohody
o čiastočnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 23.6.2021 na č.l. 265,
ktoré boli v konaní zohľadnené tak, že I. výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, bolo konanie v tejto
časti zastavené, zostali predmetom konania peňažné prostriedky vo výške 6.666.666,66 Kč za predaj

obchodného podielu vo výške 10 % vo firme Montpetrol, spol. s r.o., IČO: 634 70 519, so sídlom v
Hodoníne, peňažné prostriedky vo výške 20.050,24 eur uložené na podielových fondoch vo D., H.,
zostatok na účte žalovanej vo D. H., IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 101,61
eur, odkupná hodnota životného poistenia žalovanej v L. poisťovni, a.s., výnosy z výlučného majetku
žalovanej a spoločného majetku oboch manželov nadobudnuté počas trvania manželstva.

37. Žiadna zo strán nenapadla odvolaním závery okresného súdu vo vzťahu k odkupnej hodnote
životného poistenia žalovanej v L. poisťovni, a.s., výnosom z výlučného majetku žalovanej a spoločného
majetku oboch manželov nadobudnuté počas trvania manželstva, ktoré navrhoval vyporiadať v rámci
BSM žalobca. Vo vzťahu k odkupnej hodnote životného poistenia žalovanej v L. poisťovni, a.s.,

odvolací súd poukazuje na odsek 42 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd
uzavrel, že žalobca neuniesol ohľadom tvrdenia, že žalovaná má životné poistenie v L. Poisťovni,
a.s., dôkazné bremeno, pričom bez zistenia tejto skutočnosti nemohol predmetné majetkové právo
vyporiadať. S uvedeným záverom nemal odvolací súd dôvod sa nestotožniť, a teda okresný súd
postupoval správne, ak do masy BSM nezahrnul odkupnú hodnotu životného poistenia žalovanej v L.

poisťovni, a.s. a túto v konaní ani nevyporiadal. Uvedené platí aj vo vzťahu k výnosom z výlučného
majetku žalovanej a spoločného majetku oboch manželov nadobudnuté počas trvania manželstva, ku
ktorým sa okresný súd vyjadril v odsekoch 43 a 44 odôvodnenia napadnutého rozsudku (na ktoré
odvolací súd odkazuje) tak, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o existencii majetku patriaceho do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a z toho dôvodu uvedený majetok nemohol zahrnúť do masy

BSM a vyporiadať ho (uvedené posúdil ako predbežnú otázku).

38. Ohľadom zvyšných položiek, ktoré navrhol žalobca vyporiadať (peňažné prostriedky vo výške
6.666.666,66 Kč za predaj obchodného podielu vo výške 10 % vo firme Montpetrol, spol. s r.o., IČO:
634 70 519, so sídlom v Hodoníne, peňažné prostriedky vo výške 20.050,24 eur uložené na podielových

fondoch vo D., H., zostatok na účte žalovanej vo D. H., IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
vo výške 101,61 eur), prvoinštančný súd vychádzal zo skutkových zistení, že na meno žalovanej bol
vedený účet vo D., H. číslo E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a že podľa výpisu z účtu žalovanej bol
ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. dňa 19.6.2019 zostatok vo výške 101,61eur (dňa 17.6.2019 bola na uvedený účet vložená suma 10,- eur, viď prílohová obálka na č.l. 342).
Na meno žalovanej boli vedené aj podielové listy vo D., H., B.: XX XXX XXX, keď vo výpise ku dňu
11.6.2019 bol zostatok na účte vo výške 20.050,24 eur (č.l. 402-403). Smlouvou o převodu obchodního

podílu zo dňa 13.9.2013 prevodca J. K. previedol na nadobúdateľa E. C. (žalovanú) časť svojho
obchodného podielu (v spoločnosti Montpetrol, spol. s r.o., IČO: 634 70 519, so sídlom v Hodoníne)
vo výške 10 % zodpovedajúceho vkladu 25.000,- Kč (článok I. odsek 1. a 4.). Podľa článku III. odsek
1. prevod obchodného podielu podľa Zmluvy je odplatný. Za prevod obchodného podielu podľa tejto
Zmluvy sa nadobúdateľ zaviazal zaplatiť prevodcovi cenu vo výške 25.000,- Kč. Prevodca prehlásil,

že nadobúdateľ ku dňu podpisu tejto Zmluvy zaplatil v hotovosti k rukám prevodcu cenu pre prevod
obchodného podielu vo výške 25.000,- Kč. Dodatkom č. 1 k „Smlouvě o převodu obchodního podílu“
zo dňa 12.8.2024 (ďalej aj Dodatok č. 1) bolo ustanovenie čl. III ods. 1 Smlouvy o převode obchodního
podílu zo dňa 13.9.2013 doplnené posledným odsekom nasledovne: „Nadobúdateľ zároveň prehlasuje,
že ku dňu podpisu tohto dodatku zaplatil prevodcovi v hotovosti k rukám prevodcu v celosti cenu za
prevod obchodného podielu vo výške 25.000,- Kč.“ Kupní smlouvou o převodu obchodního podílu zo

dňa 11.4.2016 previedla žalovaná ako prevodca vlastnícke právo k svojmu celému obchodnému podielu
v spoločnosti (Montpetrol, spol. s r.o., IČO: 634 70 519, so sídlom v Hodoníne), a to vrátane všetkých
práv a povinností s týmto podielom spojených na nadobúdateľa obchodnú spoločnosť Montpetrol-Plus,
s.r.o., IČO: 01537016, so sídlom Velkomoravská 331/227, Lužice. Podľa článku I., odsek 1.1 podiel
pripadá na vklad vo výške 75.000,- Kč vyjadrujúci hodnotu predmetu vkladu prevodcu do základného

kapitálu spoločnosti v podobe uvedenej peňažnej čiastke. Podľa odseku 1.2 výška podielu určená podľa
pomeru vkladu, na ktorý podiel pripadá k výške základného kapitálu spoločnosti predstavuje 30 %.
Podľa článku II. bod 2.1 sa zmluvné strany dohodli na výške kúpnej ceny za prevod podielu v súlade
s touto zmluvou 20.000.000,- Kč. Žalovaná vo výpovedi pred okresným súdom potvrdila, že z predaja
obchodného podielu jej zostala ku dňu zániku manželstva suma 9.000.000,- Kč, ktorá je uložená na

podielových fondoch (č.l. 313).

39. S poukazom na odsek 62 odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd zahrnul do masy BSM
peňažné prostriedky uložené a podielových fondoch D., H. vo výške 20.050,40 eur a na bankovom
účte žalovanej vedenom vo D., H. vo výške 101,61 eur (ako všeobecnú cenu vo výške ku dňu

zániku BSM), keď bolo na žalovanej, aby vyvrátila, že uvedené peňažné prostriedky nepatrili do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale boli v jej výlučnom vlastníctve. V kontexte uvedeného
uzavrel, že zahrnutie uvedených položiek do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa v
priebehu konania stalo medzi stranami sporu nesporným, keď žalovaná po rozhodnutí súdu prvej
inštancie (prvým rozsudkom v konaní – pozn. odvolacieho súd) ich vyporiadanie nenamietla. Odvolací

súd poukazuje na to, že po zrušení prvého rozsudku súdu prvej inštancie sa uskutočnilo pojednávanie,
na ktorom bola vec prejednávaná (zápisnica zo dňa 18.9.2024 na č.l. 520, na ktorom žalovaná netvrdila,
že uvedené položky nepatria do BSM). S ohľadom na uvedené okresný súd postupoval správne, ak
uzavrel, že do masy BSM patria finančné prostriedky na bankovom účte žalovanej vedenom vo D., H.
vo výške 101,61 eur ako aj finančné prostriedky na podielových fondoch D., H. vo výške 20.050,40 eur,

a preto požiadavka žalovanej, aby peňažné prostriedky uložené na podielových fondoch vo D., H. v
sume 20.050,24 eur neboli zahrnuté do masy BSM, neobstojí.

40. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

41. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právnym úkonom je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo ku zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Pojmovým znakom právneho úkonu je preto samotný prejav vôle navonok, ktorý sa vo vonkajšom
svete prejavuje, napr. hovoreným slovom, zhotovením listiny, alebo akýmkoľvek iným spôsobom,

z ktorého možno usudzovať vôľu konajúceho. Ak ide o právny úkon, pre ktorý je pod sankciou
neplatnosti stanovená písomná forma, musí byť určitosť prejavu vôle daná obsahom zmluvy, na ktorej
je zaznamenaný. Ak sa vôľa konajúceho neprejavila navonok žiadnym spôsobom, ide o neexistujúci
právny úkon. Podpis je ďalšou pojmovou náležitosťou písomnej formy prejavu; písomný prejav platí až
od podpisu zmluvy. Pričom písomná forma zmluvy o prevode nehnuteľností je zavŕšená až podpismi

predávajúceho a kupujúceho.

42. Zmluva je považovaná za právnu skutočnosť, ktorá pozostáva z dvoch (prípadne viacerých),
jednostranných právnych úkonov, pri ktorých dochádza k ich stretu. Pri súkromnoprávnych vzťahoch jepritom potrebné dbať na to, aby na ochranu svojich majetkových záujmov dbali predovšetkým samotní
účastníci takéhoto vzťahu. Od týchto účastníkov možno potom požadovať, aby postupovali obozretne
a aby rešpektovali minimálne elementárne zásady opatrnosti. Súčasne sa prihliada na to, aké sú reálne

možnostizmluvnejstranyzhľadiskaveku,vzdelania,životnýchskúseností,sociálnejsituácieapodobne.

43. Ku konkrétnemu zneniu zmluvy pristupujú zmluvné strany v procese vyjednávania, výsledkom
ktorého je obsah príslušného kontraktu. Strany kontraktu, ktoré tvoria obsah právneho úkonu sú
limitované nielen z hľadiska možnosti a dovolenosti zákona a dobrých mravov, ale aj limitov v súvislosti

s ochranou slabšej strany, ktorá sa častokrát v procese kontraktácie ocitá nedobrovoľne, vo finančnej a
časovej tiesni. Zmluvné právo je založené na zásade pacta sunt servanda (zmluvy sa majú dodržiavať)
a ochrana autonómie vôle zmluvných strán (článok 2 ods. 3 Ústavy SR; § 2 ods. 3 Občianskeho
zákonníka) zabezpečuje, aby verejná moc a v rámci nej i súdy uznali vôľu jednotlivca tak, ako ju
v konkrétnom okamihu prejavil. Avšak len ak dôjde k zhodne prejavenej vôle dvoch strán, zásada pacta
sunt servanda garantuje, že zmluva a jej právne dôsledky budú nielen stranami sporu, ale aj súdmi

rešpektované a že bude možné domôcť sa práv a povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy v prípadnom
súdnom konaní.

44. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník

prejaviť, ods. 2 právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia,
alenajmätiežpodľavôletoho,ktoprávnyúkonurobil,aktátovôľaniejevrozporesjazykovýmprejavom,
neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.

45. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatný, ods. 2 právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je
neplatný.

46. Pokiaľ ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, treba uviesť, že táto pôsobí priamo zo zákona

(ex lexe), a to od počiatku (ex tunc), bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal; preto právne
účinky, t.j. subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z takto absolútne neplatného
právneho úkonu nevzniknú. Súd prihliada k absolútnej neplatnosti právneho úkonu i bez návrhu, t.j. z
úradnej povinnosti. To však platí len za predpokladu, že skutočnosti, ktoré sú s absolútnou neplatnosťou
právneho úkonu spojené, vyjdú v konaní najavo. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu pritom nemožno

podľaplatnéhoprávnehostavuspätnezhojiť,anidodatočnýmschválením(ratihabíciou),aniodpadnutím
vady prejavu vôle (tzv. konvalidáciou). Absolútne neplatný právny úkon nespôsobuje právne následky
ani v prípade, keď na jeho základe už bolo rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností. Absolútne neplatný právny úkon je neplatný od samého začiatku.

47. V konaní o určenie neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na
ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň,
ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže
sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon

nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základ e už bolo kladne rozhodnuté o vklade
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné
rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody,
vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej
povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a

pod.) [pozri rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/208/2010/].

48. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

49. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Obo/10/2019 „Podľa § 41 Občianskeho
zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť,
pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. 19.1. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že:
- Pre úvahu o tom, či ide o časť právneho úkonu, ktorú nemožno oddeliť od ostatného obsahu právneho
úkonu (§ 41 Občianskeho zákonníka) je nerozhodné, či sa právny úkon týka veci (napr. pozemku),

ktorú je možné rozdeliť, ale rozhodné je, či ide o časť právneho úkonu obsahovo oddeliteľnú (viď R
3/1981), - Čiastočná neplatnosť právneho úkonu je možná len za podmienok, ktoré ustanovuje § 41
Občianskeho zákonníka. Čiastočná neplatnosť sa však vylúči, ak sa dôvod neplatnosti týka podstatnej
náležitosti, v takomto prípade bude neplatným vždy právny úkon ako celok (viď 5Obdo/47/2010), -
Otázku možnosti a nemožnosti oddelenia právneho úkonu treba posudzovať z hľadiska povahy a

obsahu celého právneho úkonu a nielen z hľadiska oddeľovanej časti. Zmluvu, pokiaľ ide o jej zákonom
určené pojmové znaky, treba chápať ako nedeliteľný celok (viď 5Cdo/26/2011), - Pre posúdenie, či je
časť právneho úkonu oddeliteľná od jej ostatného obsahu, nemožno si vystačiť len so záverom, že
nepriamym predmetom posudzovaného právneho úkonu sú dve samostatné veci, pozemok a stavba
na ňom zriadená. Posúdenie toho, či možno časť právneho úkonu oddeliť od ostatného obsahu, úzko
súvisí s jeho výkladom, uplatnia sa preto interpretačné zásady, ktoré vyplývajú z ustanovenia. § 35 ods.

2 Občianskeho zákonníka, (viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 25. septembra 1997, sp.
zn. 2Cdon/254/96)“.

50. Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia
Zmluvy (ďalej len Obchodný zákonník) podiel je miera účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní

spoločnosti.

51. Podľa § 115 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6 Obchodného zákonníka so súhlasom
valného zhromaždenia môže spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka,
ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, ak

to spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločenská zmluva môže určiť, že na prevod obchodného podielu
na inú osobu sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia. Spoločník nemôže previesť svoj obchodný
podiel na iného spoločníka alebo inú osobu, ak sa voči spoločnosti vedie konanie o jej zrušení, ak je
spoločnosť zrušená súdom alebo na základe rozhodnutia súdu, alebo ak voči spoločnosti pôsobia účinky
vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie. Spoločník nemôže previesť svoj obchodný

podiel na iného spoločníka alebo inú osobu aj vtedy, ak je ako povinný vedený v registri vydaných
poverení na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Zmluva o prevode obchodného podielu musí
mať písomnú formu a podpisy na zmluve sa musia osvedčiť. Nadobúdateľ, ktorý nie je spoločníkom, v
nej musí vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám, ak boli prijaté. Prevodca ručí
za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu. Účinky prevodu obchodného podielu podľa odsekov

1 a 2 nastávajú voči spoločnosti odo dňa doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti,
ak nenastanú až s neskoršou účinnosťou zmluvy, nie však skôr, ako valné zhromaždenie vysloví súhlas
s prevodom obchodného podielu, ak sa podľa zákona alebo spoločenskej zmluvy súhlas valného
zhromaždenia na prevod obchodného podielu vyžaduje. Nadobudnúť obchodný podiel v spoločnosti
s ručením obmedzeným prevodom nemôže osoba, ktorá je ako povinný vedená v registri vydaných

poverení na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; uvedené platí rovnako bez ohľadu na
skutočnosť, či nadobúdateľom obchodného podielu má byť iný spoločník spoločnosti alebo iná osoba.

52. Podľa § 115 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodního zákoníku účinného
v čase uzatvorenia Smlouvy o převodu obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 (ďalej len Obchodný

zákoník) se souhlasem valné hromady může společník smlouvou převést svůj obchodní podíl na
jiného společníka, nestanoví-li společenská smlouva jinak. Připouští-li to společenská smlouva, může
společník převést svůj obchodní podíl na jinou osobu. Společenská smlouva může podmínit převod
obchodního podílu na jinou osobu i souhlasem valné hromady. Má-li společnost jediného společníka,
je obchodní podíl vždy převoditelný na třetí osoby. Smlouva o převodu obchodního podílu musí mít

písemnou formu a nabyvatel, který není společníkem v ní musí prohlásit, že přistupuje ke společenské
smlouvě, popřípadě stanovám. Podpisy musí být úředně ověřeny. Převodce ručí za závazky, které přešly
převodem obchodního podílu. Účinky převodu obchodního podílu podle odstavců 1 a 2 nastávají vůči
společnosti dnem doručení účinné smlouvy o převodu.

53. Podľa § 261 ods. 3 písm. a) Obchodního zákoníku touto částí zákona se řídí bez ohledu na povahu
účastníků závazkové vztahy a) mezi zakladateli obchodních společností, mezi společníkem a obchodní
společností, jakož i mezi společníky navzájem, pokud jde o vztahy týkající se účasti na společnosti, jakož
i vztahy ze smluv, jimiž se převádí podíl společníka.54. Podľa § 266 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 Obchodního zákoníku projev vůle se vykládá podle
úmyslu jednající osoby, jestliže tento úmysl byl straně, které je projev vůle určen, znám nebo jí musel

být znám. V případech, kdy projev vůle nelze vyložit podle odstavce 1, vykládá se projev vůle podle
významu, který by mu zpravidla přikládala osoba v postavení osoby, které byl projev vůle určen. Výrazy
používané v obchodním styku se vykládají podle významu, který se jim zpravidla v tomto styku přikládá.
Při výkladu vůle podle odstavců 1 a 2 se vezme náležitý zřetel ke všem okolnostem souvisejícím s
projevem vůle, včetně jednání o uzavření smlouvy a praxe, kterou strany mezi sebou zavedly, jakož i

následnéhochovánístran,pokudtopřipouštípovahavěcí.Projevvůle,kterýobsahujevýrazpřipouštějící
různý výklad, je třeba v pochybnostech vykládat k tíži strany, která jako první v jednání tohoto výrazu
použila. Je-li podle této části zákona rozhodné sídlo, místo podnikání, místo závodu nebo provozovny
anebo bydliště strany smlouvy, je rozhodné místo, které je ve smlouvě uvedeno, dokud změna není
oznámena druhé straně.

55. Podľa § 551 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníku účinného v čase uzatvorenia Dodatku č.
1 zo dňa 12.8.2024 (ďalej len zákon č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník) o právní jednání nejde, chybí-
li vůle jednající osoby.

56. Podľa § 552 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníku o právní jednání nejde, nebyla-li zjevně

projevena vážná vůle.

57. Podľa § 553 ods. 1, ods. 2 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníku o právní jednání nejde,
nelze-li pro neurčitost nebo nesrozumitelnost zjistit jeho obsah ani výkladem. Byl-li projev vůle mezi
stranami dodatečně vyjasněn, nepřihlíží se k jeho vadě a hledí se, jako by tu bylo právní jednání od

počátku.

58. Podľa § 554 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníku k zdánlivému právnímu jednání se
nepřihlíží.

59. Podľa § 576 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníku týká-li se důvod neplatnosti jen takové
části právního jednání, kterou lze od jeho ostatního obsahu oddělit, je neplatnou jen tato část, lze-li
předpokládat, že by k právnímu jednání došlo i bez neplatné části, rozpoznala-li by strana neplatnost
včas.

60. Podľa § 207 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 90/2012 Sb. o obchodních společnostech a
družstvech účinného v čase uzatvorenia Dodatku č. 1 zo dňa 12.8.2024 každý společník může svůj
podíl převést na jiného společníka. Podmíní-li společenská smlouva převod podílu podle odstavce 1
souhlasem některého z orgánů společnosti a není-li souhlas udělen do 6 měsíců ode dne uzavření
smlouvy o převodu, nastávají tytéž účinky, jako při odstoupení od smlouvy, ledaže je ve smlouvě o

převodu určeno jinak. Smlouva o převodu podílu nenabude účinnosti dříve, než bude souhlas udělen.
Podmíní-li společenská smlouva převod podílu souhlasem orgánu podle odstavce 2, může též určit, v
jakých případech a za jakých podmínek je orgán podle odstavce 2 povinen souhlas udělit, popřípadě v
jakých případech je povinen souhlas odmítnout. Nerozhodne-li orgán podle odstavce 2 do 2 měsíců ode
dne doručení žádosti nebo neudělí-li souhlas bez udání důvodu anebo neudělí-li souhlas v případech,

v nichž je podle společenské smlouvy povinen souhlas udělit, může společník, zanikl-li závazek ze
smlouvy podle odstavce 2, vystoupit ze společnosti; ustanovení § 164 se použije obdobně. Vystoupit
ze společnosti lze do 1 měsíce ode dne zániku závazku ze smlouvy podle odstavce 2, jinak toto právo
zaniká.

61.Podľa§208ods.1,ods.2zákonač.90/2012Sb.oobchodníchspolečnostechadružstvechúčinného
v čase uzatvorenia Dodatku č. 1 zo dňa 12.8.2024 neurčí-li společenská smlouva jinak, může společník
převést podíl na osobu, která není společníkem, jen se souhlasem valné hromady. Smlouva o převodu
podílu nenabude účinnosti dříve, než bude souhlas udělen. Není-li souhlas udělen do 6 měsíců ode
dne uzavření smlouvy o převodu, nastávají tytéž účinky, jako při odstoupení od smlouvy, ledaže je ve

smlouvě o převodu určeno jinak.

62. Podľa § 209 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 90/2012 Sb. o obchodních společnostech
a družstvech účinného v čase uzatvorenia Dodatku č. 1 zo dňa 12.8.2024 nabytím podílu přistupujenabyvatel ke společenské smlouvě společnosti. Převodce ručí společnosti za dluhy, které byly s
podílem na nabyvatele převedeny. Smlouva o převodu podílu musí mít písemnou formu s úředně
ověřenými podpisy. Převod podílu je vůči společnosti účinný doručením účinné smlouvy. K prodeji

zastavených podílů při výkonu zástavního práva se souhlas příslušného orgánu společnosti nevyžaduje.
Na předkupní právo společníka při prodeji zastaveného podílu se použije obdobně § 213 odst. 1. Je-li
převoditelnost podílu omezena jinak než udělením souhlasu některého z orgánů společnosti, je smlouva
o převodu podílu uzavřená v rozporu s daným omezením neplatná.

63.Podľa§210ods.1,ods.2zákonač.90/2012Sb.oobchodníchspolečnostechadružstvechúčinného
v čase uzatvorenia Dodatku č. 1 zo dňa 12.8.2024 je-li podíl společníka představován kmenovým listem,
uvede se v rubopise jednoznačná identifikace nabyvatele; ustanovení § 209 odst. 1 se použije obdobně.
K účinnosti převodu kmenového listu vůči společnosti se vyžaduje oznámení změny osoby společníka
a předložení kmenového listu společnosti.

64. Počas konania na súde prvej inštancie bolo sporným, či peňažné prostriedky vo výške 6.666.666,66
Kč získané za predaj obchodného podielu vo výške 10 % v obchodnej spoločnosti Montpetrol, spol.
s r.o., IČO: 634 70 519, so sídlom v Hodoníne patria do BSM, pričom žalobca trval na vyplatení sumy
3.333.333,33 Kč. Argumentoval tým, že hoci bol obchodný podiel predaný počas trvania manželstva
(na základe Kupní smlouvy o převodu obchodního podílu zo dňa 11.4.2016), nevyporiadava sa

obchodný podiel, ale peňažné prostriedky vo výške kúpnej ceny nadobudnuté jeho predajom, a to
s poukazom na skutočnosť, že tieto neboli do zániku manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva
manželov spotrebované. V konaní nebolo sporné, že predmetný obchodný podiel nadobudla žalovaná
na základe Smlouvy o převodu obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 (č.l. 198, originál č.l. 319), t.j.
počas trvania manželstva od svojho otca J. K. za odplatu 25.000,- Kč, ktorú sa žalovaná zaviazala

(podľa obsahu Zmluvy) zaplatiť prevodcovi. Následne Kupní smlouvou o převodu obchodního podílu
zo dňa 11.4.2016 (č.l. 247) ešte počas manžlstva žalovaná obchodný podiel (vrátane predmetného
10 % obchodného podielu) previedla za kúpnu cenu 20.000.000,- Kč na nadobúdateľa Montpetrol
- Plus, s.r.o., IČO: 01537016, pričom vyplatenie kúpnej ceny prevodkyni (t.j. žalovanej) nebolo v
konaní sporné. Prvoinštačný súd Smlouvu o převode obchodního podílu zo dňa 11.4.2016 posúdil

podľa právnych predpisov Českej republiky, konkrétne ustanovení § 207 až § 210 zákona č. 90/2012
Sb. o obchodních korporacích a družstvech, ako platnú, čo nebolo sporné v konaní pred okresným
súdom ani namietané v odvolaní. Okresný súd pristúpil dôvodne k posúdeniu Smlouvy o převode
obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 taktiež podľa predpisov Českej republiky (viď článok VI. odsek 2.),
konkrétne Obchodního zákonníku Českej republiky (zákon č. 513/1991 Sb.) v znení ku dňu 31.12.2013,

pričom dôvodne poukázal na to, že v relevantných skutočnostiach má rovnakú právnu úpravu ako
Obchodný zákonník (zákon č. 513/1991 Zb. v znení ku dňu 30.11.2013), keď uvedené platí aj na
aplikáciu ustanovení Občanského zákoníku Českej republiky (zákon č. 40/1964 Sb.) v znení účinnom
ku dňu uzavretia Smlouvy o převode obchodního podílu dňa 13.9.2013, ktorých ustanovenia (§ 34 a
nasl. v prípade zákona č. 40/1964 Sb.) sú v relevantných častiach zhodné s ustanoveniami zákona

č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (v znení ku dňu 13.9.2013). Konštatoval, že Smlouva o převode
obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 bola podpísaná za trvania manželstva strán sporu, z jej obsahu
vyplýva, že strany Zmluvy sa v článku III. bod 1. dohodli na tom, že za prevod obchodného podielu sa
nadobúdateľ (t.j. žalovaná) zaväzuje zaplatiť prevodcovi cenu vo výške 25.000,- Kč a prevodca prehlásil,
že nadobúdateľ (t.j. žalovaná) ku dňu podpisu tejto zmluvy zaplatil v hotovosti k rukám prevodcu cenu

pre prevod obchodného podielu vo výške 25.000,- Kč. Vzhľadom k tomu, že žalovaná spochybnila
platnosť predmetnej zmluvy tvrdením, že cenu za kúpu obchodného podielu nezaplatila, keď sa jednalo
o bezodplatný prevod, posúdil okresný súd celý obsah zmluvy z pohľadu jej platnosti. Okresný súd
podľa odvolacieho súdu správne poukázal na to, že predmetná Zmluva je spísaná v listine a podpísaná
zmluvnými stranami, pričom podpisy sú osvedčené podľa § 115 ods. 3 Obchodního zákoníku. Poukázal

na § 40 ods. 3 a § 34 Občianskeho zákonníka s tým, že základnými prvkami právneho úkonu je vôľa a jej
prejav. Právo požaduje, aby vôľa aj prejav spĺňali určité náležitosti. Vôľa musí byť daná, slobodná, vážna
a určitá; prejav vôle musí byť zrozumiteľný. Objektívne právo spája s právnym úkonom, t. j. správaním
subjektov konkrétne právne následky. Vôľa, ako aj jej prejav sú dôležité pri výklade právneho úkonu.
Výklad (interpretácia) právneho úkonu, t.j. jeho obsahu je nevyhnutná na to, aby sa objasnil zmysle

textu, aby sa zistil jeho obsah, čo je nevyhnuté na to, aby sa mohol uplatniť na vzťahy, ktoré sám
upravuje, ale tiež preto, aby sa dospelo k poznaniu, ktorými právnymi normami sa bude daný právny
vzťah spravovať. Interpretáciou možno určiť obsah právneho úkonu, ale nikdy nemožno interpretáciou
meniť obsah právneho úkonu. Pravidlá pre interpretáciu právnych úkonov sú obsiahnuté v § 35 ods. 2a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Osobitne (lex specialis) interpretačné pravidlá pre obchodné vzťahy
obsahuje § 266 Obchodného zákonníka. Obidva zákonníky pri konštruovaní interpretačných pravidiel
pre právne úkony vychádzajú z rôznych kritérií. Občiansky zákonník s poukazom na ustanovenie § 35

ods. 2 uprednostňuje jazykový prejav a vôľa, ktorá bola prejavená, má doplňujúci, podporný význam.
Ustanovenie § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka vyjadruje základný princíp interpretácie právnych
úkonov,pričomakorozhodujúceakcentujeinékritériumakoObčianskyzákonník,atovýznamvôle,ktorú
uprednostňuje pred jazykovým prejavom. Pričom sa vyžaduje, aby úmysel bol strane, ktorej je určený,
známyalebojejmuselbyťznámy.Aktedaprejavvôlejeurčitýmspôsobomnepresný,prípadnerozporný,

podľa tohto pravidla má prednosť úmysel konajúcej osoby, pokiaľ bola táto vôľa druhej strane známa. Ide
teda o prejavenú vôľu známu obom stranám. Vôľa, ktorú možno charakterizovať ako prejavenú a známu
obom stranám, má prednosť pred samým prejavom tejto vôle. Inak povedané, spoločná vôľa strán má
prednosť pred písaným alebo inak vyjadreným prejavom, akcentuje teda subjektívne kritérium (úmysel
konajúcejstrany),ktoréjezmiernenépožiadavkou,žetentoúmyseljestrane,ktorejjeprejavvôleurčený,
známy alebo jej musel byť známy. Okresný súd konštatoval, že predmetná zmluva obsahuje platné

prejavy vôle konajúcich osôb. Pôvodne (pred prvým rozhodnutím odvolacieho súdu – pozn. odvolacieho
súdu) žalovaná argumentovala, že predmetom zmluvy bol bezodplatný prevod obchodného podielu,
avšak okresný súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že Smlouva o převodu obchodního podílu
zo dňa 13.9.2013 spĺňa predpoklady odplatného prevodu obchodného podielu prevodcu na žalovanú.
Konštatoval, že dokazované (t.j. najmä výpoveď žalovanej a svedka J. K., či čestné prehlásenia A.

K., J. K. a A. C. E.) nebolo spôsobilé spochybniť vôľu zmluvných strán prejavenú podpisom zmluvy,
keď opačný postup by vniesol absolútnu neistotu do právnych vzťahov, kedy by stranám zmluvy stačilo
následne vyhlásiť, že nechceli prejaviť vôľu vtelenú do nimi podpísanej listiny. Okresný súd dôvodne
uviedol, že prípadná dohoda o bezodplatnom prevode obchodného podielu musí mať v zmysle § 115
Obchodního zákoníka písomnú formu a musí v nej byť výslovne uvedené, že sa jedná o bezodplatný

prevod, takúto zmluvu však žalovaná nepredložila, čo nebolo podľa odvolacieho súdu sporné. Zároveň
prvoinštančný súd dôvodne poukázal na to, že ak by žalovaná v konaní preukázala vôľu uzavrieť zmluvu
o bezodplatnom prevode obchodného podielu a nepreukázala by dohodu o bezodplatnom prevode,
takýto právny úkon by nebol platný z dôvodu absencie písomnej dohody o bezodplatnom prevode
obchodného podielu. Následne v konaní (po prvom rozhodnutí odvolacieho súdu) žalovaná zmenila

argumentáciu v tom, že prevod obchodného podielu na základe zmluvy bol odplatný s tým, že v nej nie je
prejavená vôľa nadobúdateľa o odovzdaní ceny za prevod obchodného podielu, keď tvrdila, že Smlouva
o převodu obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 neobsahuje prejav vôle nadobúdateľa (t.j. žalovanej)
ohľadom odovzdania ceny prevodcovi a právny úkon nemožno považovať za perfektný. Z uvedeného
dôvoduzmluvnéstranySmlouvyopřevoduobchodníhopodíluzodňa13.9.2013uzatvorilidňa12.8.2024

Dodatokč.1,ktorýmdoplnili článokIII.odsek1.Smlouvyopřevodeobchodníhopodíluzodňa13.9.2013
o odsek: „Nadobúdateľ zároveň prehlasuje, že ku dňu podpisu tohto dodatku zaplatil prevodcovi v
hotovosti k rukám prevodcu v celosti cenu za prevod obchodného podielu vo výške 25.000,- Kč.“
V tejto súvislosti okresný súd poukázal na odbornú literatúru (viď napríklad Občianske právo hmotné,
kolektív pod vedením prof. JUDr. Jána Lazara, DrSc., rok vydania 2006), v zmysle ktorej za perfektný

právny úkon sa považuje stav, keď bol právny úkon zavŕšený, t.j. keď boli splnené jeho podstatné
znaky, aby vôbec mohlo ísť o právny úkon. Zmluvy alebo dohody (t.j. dvojstranné právne úkony) je
potrebné považovať za perfektné úplným a bezpodmienečným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy.
Okresný súd (v zhode s právnym názorom odvolacieho súdu) uviedol, že dohoda zmluvných strán v
Smlouvě o převodu obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 je v jej podstatných obsahových náležitostiach

zrozumiteľná a určitá, pričom nepripúšťa rôzny výklad a to aj v jej časti, ktorá sa venuje odovzdaniu
ceny za prevod obchodného podielu. Podľa okresného súdu prejav vôle žalovanej ako nadobúdateľky
obchodného podielu vyplýva z obsahu predmetnej zmluvy, z ktorého dôvodu ho nebolo potrebné doplniť.
Nestotožnil sa s argumentáciou žalovanej, že v Smlouvě o převode obchodního podílu zo dňa 13.9.2013
absentuje prejav vôle, ktorým by potvrdila odovzdanie kúpnej ceny za prevod obchodného podielu,

s poukazom na na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obo 102/2001, z ktorého právneho záveru
vyplýva, že súd sa zaoberal problematikou určenia ceny za odplatný prevod obchodného podielu, t.j.
jeho predmetom nebolo skúmanie prejavu vôle zmluvných strán. Okresný súd vychádzajúc z článku
III. odsek 1. zmluvy uzavrel, že kúpna cena bola zaplatená v hotovosti k rukám prevodcu ku dňu
podpisu zmluvy, t.j. obsahuje jednoznačný prejav vôle žalovanej ohľadom zaplatenia kúpnej ceny, keď

podstatnou obsahovou náležitosťou zmluvy o prevode obchodného podielu je uvedenie ceny za prevod,
nie spôsob jej vyplatenia. Uvedený prejav vôle žalovanej v Smlouvě o převode obchodního podílu
zo dňa 13.9.2013 je podľa okresného súdu určitý a zrozumiteľný, z ktorého dôvodu nemožno právny
úkon posúdiť ako neplatný v zmysle ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka. Predmetná Smlouvao převode obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 podľa okresného súdu spĺňa náležitosti zmluvy o
prevode obchodného podielu, je uzatvorená písomne a podpisy zmluvných strán sú osvedčené, pričom
dohodazmluvnýchstránvpredmetnejzmluveojejpodstatnýchobsahovanýchnáležitostiach(t.j.určenie

zmluvných strán, obchodného podielu a ceny a vyhlásenie nadobúdateľa, že pristupuje k spoločenskej
zmluve, ako to vyplýva úvodnej časti Zmluvy, z článku I. odsek 1., z článku III. odsek 1., a z článku
II. odsek 2. Zmluvy) je zrozumiteľná a určitá. Dôvodne tiež okresný súd poukázal na to že Smlouvu o
převodu obchodního podílu uzatvorili zmluvné strany slobodne a vážne, t.j. v súlade s ustanovením §
37 Občianskeho zákonníka, preto je platná. Uvedená zmluva nepripúšťa rôzny výklad, nemožno teda

postupovať podľa ustanovenia § 266 ods. 1 Obchodního zákoníku (predstavujúceho lex specialis vo
vzťahu k ustanoveniam Občanskému zákoníku, t.j. k zákonu č. 40/1964 Sb.) upravujúcich výklad prejavu
vôle. Druhý diel prvej hlavy tretej časti Obchodného zákonníka obsahuje iba niektoré ustanovenia o
právnych úkonoch, ktoré dopĺňajú všeobecnú úpravu s platnosťou pre obchodné záväzkové vzťahy. Ide
o ustanovenia § 266 až § 268, ktoré sú v zmysle § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanoveniami
kogentnými, od ktorých sa nemožno odchýliť a ktoré riešia predovšetkým otázku výkladu prejavu vôle

konajúcich osôb, pričom sa za rozhodujúci pokladá ich úmysel. Iba vtedy, keď prejav vôle nemožno
vyložiť podľa úmyslu konajúcej osoby, ktorý by mal byť známy aj osobe, ktorej bol určený, uplatnia sa
ďalšie výkladové pravidlá. Výklad právnych úkonov podľa týchto ustanovení Obchodného zákonníka
je však potrebný len v prípade, keď prejav vôle konajúcej osoby nie je celkom zrozumiteľný alebo
určitý, takže pripúšťa rôzny výklad. Výklad právnych úkonov a vo všeobecnosti zisťovanie ich obsahu

nevyplýva zo žiadnych všeobecne platných zásad nezávislých od právneho poriadku, ale je založený
na právnych normách - ustanoveniach platného práva, ktoré síce v podstate zodpovedajú určitým
všeobecným a racionálnym predstavám ľudskej spoločnosti, ale nemusia ich nevyhnutne kopírovať.
Obchodný zákonník úpravu právnych úkonov obsiahnutú v Občianskom zákonníku iba dopĺňa. Právna
úprava v Obchodnom zákonníku (lex specialis) obsahuje výklad prejavu vôle (§ 266) a všeobecné účinky

relatívnej neplatnosti právnych úkonov. Právna úprava právnych úkonov je obsiahnutá vo všeobecných
ustanoveniach Občianskeho zákonníka (§ 34 až § 42). Prejav vôle sa môže síce uskutočniť rozličným
spôsobom (napríklad konaním alebo opomenutím, atď.), ale vždy musí ísť o taký spôsob prejavu,
ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chce účastník prejaviť. Predmetné ustanovenie § 266 ods. 1
Obchodního zákoníku vyjadruje ako základný princíp interpretácie právnych úkonov význam prejavenej

vôle, ktorý uprednostňuje pred jazykovým prejavom. Ak bola teda prejavená vôľa pri právnom úkone
známa obom stranám, má prednosť pred samotným prejavom tejto vôle (Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/07, Nález Ústavního soudu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 625/03).
Zároveň ak je v zmluve obsiahnutá dohoda tak jednoznačná, že jej znenie nepripúšťa rôzny výklad,
nie je dôvod, aby súd vykonal dokazovanie na výklad prejavu vôle konajúcich osôb, aj keď sa toho

jedna zo strán domáha (uznesenie NS SR sp. zn. 4Obo/66/2002). Žalovaná počas konania zotrvala
na stanovisku, že predmetný obchodný podiel vo výške 10 % v obchodnej spoločnosti Montpetrol,
spol. s r.o. nadobudla darom od svojho otca, avšak v neskoršom priebehu konania (až po rozhodnutí
odvolacieho súdu) uzatvorila dňa 12.8.2024 Dodatok č. 1 k Smlouvě o převode obchodního podílu
zo dňa 13.9.2013, ktorým bolo doplnené ustanovenie článku III. ods. 1. posledným odsekom v znení:

„Nadobúdateľ zároveň prehlasuje, že ku dňu podpisu tohto dodatku zaplatil prevodcovi v hotovosti
k rukám prevodcu v celosti cenu za prevod obchodného podielu vo výške 25.000,- Kč.“ Dodatok č.
1 zo dňa 12.8.2024 k Smlouvě o převodu obchodního podílu zo dňa 13.9.2013, ohľadom ktorého
okresný súd vykonal dokazovanie a posúdil podľa právneho poriadku Českej republiky s poukazom na
ustanovenie článku VI. odsek 2 (Smlouvy o převode obchodního podílu zo dňa 13.9.2013) v zmysle §

554 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníku, keď prejavy vôle zmluvných strán v Dodatku
č. 1 nemožno považovať za právne úkony (resp. „právne jednanie“ v zmysle ustanovení § 545 a
nasl. citovaného právneho predpisu), a to pre absenciu zjavného prejavu vážnej vôle (§ 552). Podľa
ustanovenia § 554 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníku sa v takom prípade jedná o zdanlivé
právne jednanie, na ktoré sa neprihliada. Právne konanie (jednanie) môže byť z hľadiska vážnosti

vôle simulované (predstierané) alebo disimulované (zastrené). Pri simulácii konajúca osoba predstiera,
že má určitú vôľu, lebo prejavuje inú vôľu, než ktorú má. Možno konštatovať, že sa jedná o vadu
právneho jednania spočívajúcu v nedostatku vážnosti predstieranej vôle. Ak má byť právnym konaním
(jednaním) urobeným „na oko“ zastreté iné právne konanie (jednanie), je predstierané (simulované)
právnekonanie(jednanie)ibazdanlivýmprávnymkonaním(jednaním),kuktorémusapodľaustanovenia

§ 554 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníku neprihliada a na ktoré sa hľadí, ako keby k nemu
nikdy nedošlo. Úlohou súdu je najprv skúmať, aká bola skutočná vôľa (úmysel) konajúceho a to pri
zohľadnení všetkých do úvahy prichádzajúcich zistených okolností. Skutočnú vôľu konajúceho je pritom
potrebné posudzovať v okamihu, kedy sa prejav vôle vykonal, t.j. kedy sa stal perfektným. Ochranadobrej viery adresáta právneho jednania potom vyžaduje, aby súd právne jednanie vyložil iba podľa
takého úmyslu konajúceho, ktorý bol alebo musel byť známy adresátovi (viď rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 29Cdo/61/2017 zo dňa 31.10.2017). Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo

prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje
jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené s vnútornou výhradou, simulované právne
úkony, úkony urobené pri vyučovaní, pri hre, úkony spojené s recesiou a podobne. Dôkazná povinnosť
a dôkazné bremeno sa týkajú skutkovej okolnosti vzťahujúcej sa na to, že adresát nevážneho úkonu
aspoň mohol pochopiť (aj keď nepochopil), že chýba vážnosť ako základná náležitosť vôle. Podľa názoru

judikatúry jazykový výklad predstavuje základ pre poznanie a pochopenie zmluvného dojednania. Je
východiskom objasnenia a ujasnenie jeho obsahu, zmyslu a účelu. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k
inému významu, má zhodná vôľa účastníkov zmluvy prednosť aj pred doslovným významom (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 226/2009). Na existenciu vôle inak pri jej prejave treba usudzovať
predovšetkým na základe objektívnych skutočností, t. j. okolností, za ktorých bola vôľa prejavená,
pričom osobitný zreteľ sa kladie na dobromyseľnosť adresáta úkonu. Spravidla sa neprihliada na motív

(vnútornú pohnútku) prejavenej vôle. Nevážnosť právneho úkonu predpokladá, že je z okolností zrejmé,
že konajúci subjekt nechcel svojím prejavom vôle spôsobiť právne účinky (rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1 Cdo 191/2009). Pokiaľ ide o pomer vôle a prejavu, na existenciu vôle sa usudzuje
predovšetkým z objektívnych skutočností, teda predovšetkým z okolností, za ktorých bol prejav vôle
urobený. Ak prejav vôle posúdený podľa týchto zásad nevzbudí pochybnosti o tom, že je primeraným

prejavom skutočnej vôle, predpokladá sa, že ním je. Osobitne vo vzťahu k podpisu pripravenej písomnej
zmluvy judikatúra uzavrela, že konajúca osoba je povinná venovať náležitú pozornosť obsahu listiny,
ktorú podpisuje, a nemôže sa následne dovolávať toho, že listina ním podpísaná nevyjadruje jeho vôľu,
ak tejto listine nevenoval pozornosť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo
179/2011). Okresný súd sa nestotožnil s tvrdením žalovanej, že v konaní nebolo preukázané, že by

prevodca prevzal peňažné prostriedky za prevod obchodného podielu na základe Smlouvy o převode
obchodního podílu zo dňa 13.9.2013. Okresný súd zopakoval, že Smlouva o převode obchodního podílu
zo dňa 13.9.2013 vznikla dvomi vzájomnými a obsahovo zhodnými prejavmi vôle zmluvných strán, z
ktorých vyplýva, že nadobúdateľ ku dňu podpisu zaplatil v hotovosti k rukám prevodcu cenu za prevod
obchodného podielu, z ktorého dôvodu okresný súd predmetnú Zmluvu (resp. právne úkony zmluvných

strán) vyhodnotil už ako platnú (odsek 55. odôvodnenia). Na základe prejavu vôle zachyteného v
Smlouvě o převode obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 došlo k odovzdaniu kúpnej ceny za prevod
obchodného podielu prevodcovi. Dôvodne uviedol, že ak žalovaná tvrdí opak, bolo na nej, aby túto
skutočnosť preukázala, čo však neurobila. S poukazhom na § 554 Občanského zákoníku č. 89/2012 Sb.
okresný súd neprihliadol na zdanlivé právne konanie (jednanie) zmluvných strán zachytené v Dodatku

č. 1 zo dňa 12.8.2024 z dôvodu, že zmluvné strany zjavne neprejavili vážnu vôľu vyvolať právne
následky svojho právneho konania a dôvodne aj podľa odvolacieho súdu konštatoval, že nemožno
akceptovať, aby zmluva v znení svojho dodatku obsahovala dva odlišné prejavy vôle zmluvných strán,
čo sa naplnilo, keď Smlouva o převode obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 v znení Dodatku č. 1
zo dňa 12.8.2024 má obsahovať čl. III. bod 1., v zmysle ktorého „....Za prevod obchodného podielu

podľa tejto zmluvy sa nadobúdateľ zaväzuje zaplatiť prevodcovi cenu vo výške 25.000,- Kč. Prevodca
prehlasuje, že nadobúdateľ ku dňu podpisu tejto zmluvy zaplatil v hotovosti k rukám prevodcu cenu pre
prevod obchodného podielu vo výške 25.000,- Kč. Nadobúdateľ zároveň prehlasuje, že ku dňu podpisu
dodatku zaplatil prevodcovi v hotovosti k rukám prevodcu v celosti cenu za prevod obchodného podielu
vo výške 25.000,- Kč.“ Ak okresný súd posúdil Smlouvu o převode obchodního podílu zo dňa 13.9.2013

ako platnú na základe perfektných právnych úkonov zmluvných strán (t.j. aj v časti odovzdania ceny za
prevod obchodného podielu), na právne konanie (jednanie) zmluvných strán zachytené v predmetnom
Dodatku č. 1 nemožno prihliadať, a to pre zjavnú absenciu prejavu vážnej vôle zmluvných strán.
S ohľadom na uvedené neobstojí námietka žalovanej, že Dodatok č. 1 dopĺňa prejav vôle nadobúdateľky
a reálne odstraňuje akékoľvek právne pochybnosti. Vychádzajúc z článku III. odsek 1 Smlouvy o převodu

obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 bola kúpna cena zaplatená v hotovosti k rukám prevodcu ku
dňu podpisu Zmluvy, t.j. obsahuje jednoznačný prejav vôle žalovanej ohľadom zaplatenia kúpnej ceny,
ktorej skutočnosti si zmluvné strany (t.j. jednak žalovaná ako nadobúdateľ a J. K. ako prevodca) museli
byť vedomí. V konaní vykonané dôkazy neboli spôsobilé spochybniť vôľu zmluvných strán prejavenú
podpisom danej listiny. Opačný postup by vniesol absolútnu neistotu do právnych vzťahov, kedy by

zmluvným stranám stačilo následne vyhlásiť, že nechceli prejaviť vôľu vtelenú do nimi podpísanej listiny.
K uvedenému odvolací sú poukazuje na záver okresného súdu v tom, že prejav vôle žalovanej ako
nadobúdateľky obchodného podielu vyplýva z obsahu Zmluvy, v ktorej potvrdila odovzdanie kúpnej ceny
za prevod obchodného podielu, z ktorého dôvodu ho nebolo potrebné doplniť v Dodatku č. 1. Nad rámecuvedeného okresný súd dodal, že v zmysle ustanovenia § 576 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského
zákoníka (resp. § 41 Občianskeho zákonníka) je možné vyhodnotiť ako neplatnú len časť právneho
jednania(resp.právnehoúkonu),t.j.vdanomprípadeprejavvôlezmluvnýchstrán,ktorýmbolodoplnené

ustanovenie článku III. ods. 1. Smlouvy o převode obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 na základe
predmetného Dodatku č. 1.

65. Obchodný podiel v zmysle § 61 ods. 1 Obchodného zákonníka predstavuje podiel účasti spoločníka
na obchodnom imaní spoločnosti (obdobná právna úprava bola v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy

aj v Českej republike). Predmetný obchodný podiel nadobudla žalovaná na základe Smlouvy o převodu
obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 (č.l. 198, originál č.l. 319), t.j. počas trvania manželstva, a to od
svojho otca J. K. za odplatu 25.000,- Kč, ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť prevodcovi. Dodatkom č.
1 k „Smlouvě o převode obchodního podílu“ zo dňa 12.8.2024 bolo ustanovenie čl. III ods. 1 Smlouvy
o převode obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 doplnené posledným odsekom: „Nadobúdateľ zároveň
prehlasuje, že ku dňu podpisu tohto dodatku zaplatil prevodcovi v hotovosti k rukám prevodcu v celosti

cenu za prevod obchodného podielu vo výške 25.000,- Kč.“. S poukazom na judikatúru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, nadobudnutý
manželmi alebo jedným z nich za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, predstavuje majetok (hodnotu), ktorý sa v rámci konania o vysporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov vysporiadava, pričom pri oceňovaní obchodného podielu

v spoločnosti s ručením obmedzeným v rámci vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sa
vychádza z jeho stavu v dobe zániku tohto spoluvlastníctva, avšak z obvyklej ceny v dobe vysporiadania
(viď rozsudok č. k. 2 Cdo 168/2005 zo dňa 31.3.2006, ako aj rozsudok č. k. 7 Cdo 138/2021 zo dňa
28.6.2023). Žalobca nárok odôvodnil tým, že žalovaná má založených viacero podielových fondov,
na ktorých sú uložené peňažné prostriedky celkovo v sume 9.213.000,- Kč (čl. 425, ako aj samotné

výpisy z účtov, č.l. 371-389), pričom aj žalovaná v rámci výpovede pred okresným súdom potvrdila,
že z predaja obchodného podielu jej zostala ku dňu zániku manželstva suma 9.000.000,- Kč, ktorá
je uložená na podielových fondoch (č.l. 313). Z vykonaného dokazovania má okresný súd za to, že
predmetné peňažné prostriedky získané transformáciou veci (predajom obchodného podielu) patria do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uvedené nie je v rozpore ani s rozhodnutím R 19/1960,

na ktoré v odvolaní poukázala žalovaná, keďže v danej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že obchodný podiel nebol nadobudnutý z výlučných prostriedkov žalovanej. Peňažné prostriedky
získané predajom obchodného podielu, okresný súd zahrnul do masy BSM z dôvodu, že hoci v čase
zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov už nebol obchodný podiel vo vlastníctve manželov,
pretransformoval sa do peňažných prostriedkov v celkovej sume 20.000.000,- Kč (viď bod 2.1 Kupní

smlouvy o převodu obchodního podílu zo dňa 11.4.2016). V konaní bolo preukázané, že peňažné
prostriedky vo výške 9.213.000,- Kč sú uložené na účtoch, resp. v podielových fondoch (výpisy
z účtov č.l. 371-389), t.j. neboli spotrebované, resp. ich existenciu žalovaná relevantným spôsobom
nespochybnila.

66. Žalovaná nesúhlasila s argumentáciou okresného súdu v odseku 60 odôvodnenia napadnutého
rozsudku, ktorá nemôže obstáť a to s poukazom na to, že výpoveď svedka J. K. sa neodchyľuje od
výpovede žalovanej v tom, že pri prevode obchodného podielu na základe Zmluvy nebola žalovanou
vyplatená cena prevádzaného obchodného podielu, čo podporne vyplýva aj z čestných vyhlásení A.
K., J. K. a A. C. E. (matky, brata a sestry). Keď podľa žalovanej dôveryhodnosť všetkých svedkov i

žalovanej (t.j. štyroch osôb) zdôrazňuje aj úplná zhoda ich výpovedí v tom, že k reálnemu plneniu, k
úhrade kúpnej ceny za prevod častí obchodného podielu v spoločnosti Montpetrol, spol. s r.o. nikdy u
žiadneho z nich nedošlo. O dôveryhodnosti žalovanej a svedka svedčí to, že žalovaná s prevodcom
uzavreli Dodatok č. 1, ktorým naplnili právny názor odvolacieho súdu v súvislosti s písomným prejavom
vôle a odplatnosti právneho úkonu. K uvedenému odvolací súd poukazuje na to, že dôkazy výpoveď

žalovanej rovnako ako aj výpoveď svedka J. K. (tiež čestné vyhlásenia A. K., J. K. a A. C. E.) boli
vykonané pred súdom prvej inštancie na preukázanie tvrdenia žalovanej, že obchodný podiel (10 %) jej
bol darovaný otcom (J. K.), teda bezodplatne, pričom až následne bol žalovanou a jej otcom podpísaný
Dodatok č. 1 zo dňa 12.8.2024. K okolnostiam predchádzajúcim jeho predloženiu ako dôkazu odvolací
súd poukazuje na obsah spisu, z ktorého vyplýva, že Dodatok č. 1 zo dňa 12.8.2024 k Smlouvě o

převodu obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 bol žalovanou založený do spisu dňa 14.8.2024 ako
(nový) dôkaz potom ako odvolací súd uznesením č. k. 10Co/43/2023-481 zo dňa 28.3.2024 zrušil
(prvý) rozsudok súdu prvej inštancie. Dňa 2.7.2024 prevzal právny zástupca žalovanej predvolanie na
termín určený na deň 18.9.2024 (doručenka na čl. 500) spolu s výzvou okresného súdu na predloženie(označenie) dôkazov v lehote 15 dní. Dňa 8.7.2024 požiadal právny zástupca žalovanej o predĺženie
lehoty na predloženie návrhov na doplnenie dokazovania do konca augusta, ktorá bola okresným súdom
predĺžená do 16.8.2024 (č.l. 504). Dňa 14.8.2024 doručil právny zástupca okresnému súdu Dodatok č.

1 zo dňa 12.8.2024 (č.l. 509). Aj s poukazom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou
okresného súdu (odsek 60 odôvodnenia napadnutého rozsudku), že v kontexte ďalšieho vykonaného
dokazovania vyznievajú tvrdenia (žalovanej, svedka, obsah čestných prehlasení) nedôveryhodne, keď
Dodatkom č. 1 potvrdzovala odplatný charakter Smlouvy o převode obchodního podílu zo dňa 13.9.2013
(hocidoprvéhorozhodnutiaodvolaciehosúdubolžalovanoutvrdenýbezodplatnýprevod).Tedaokresný

súd dôvodne konštatoval, že tvrdeniami o bezodplatnom prevode obchodného podielu bolo vyňať
preňažné prostriedky získané predajom obchodného podielu z masy bezpodielového spoluvlastníctva
manželov.

67. Žalovaná argumentovala, že nelogicky vo vzťahu k absolútne neplatnému Dodatku č. 1 vyznieva
odôvodnenie okresného súdu v odseku 61 rozsudku, keď žalovaná celkom zjavne a nepochybne

okresnému súdu preukázala, že kúpnu cenu za prevod obchodného podielu uhradila zo svojich
výlučných prostriedkov ku dňu uzavretia Dodatku č. 1, čo je nesporné s poukazom aj na vyjadrenie
žalobcu vo vyjadrení zo dňa 11.9.2024, že je viac ako 4 roky po zániku BSM zrejmé, že odplata za
obchodný podiel bola vyplatená z výlučných financií žalovanej. K uvedenému odvolací súd poukazuje
na to, že okresný súd v namietanom odseku uzavrel, že žalobca preukázal, že obchodný podiel

v predmetnej obchodnej spoločnosti nadobudli strany sporu do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov v kontexte skutočnosti, že Dodatok č. 1 vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon,
pre rozhodnutie v danej veci bolo za účelom zistenia masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov
posúdiť, či peňažné prostriedky (t.j. 25.000,- Kč ako cena za 10 % obchodný podiel - poznámka
odvolacieho súdu) patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo predstavovali výlučné

vlastníctvo žalovanej. Okresný súd správne poukázal na to, že v tomto smere dôkazné bremeno
zaťažovalo žalovanú, ktorá nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie a možno teda uzavrieť, že neuniesla
dôkazné bremeno. Uvedené síce okresný súd nesprávne označil ako zásadu negatívnej dôkaznej
teórie, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na
nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti

(pozri uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 13/2009). Avšak napriek tomu správne poukázal na to, že
žalovanúvkonanízaťažovalapovinnosťpreukázať,ženaúhraduceny25.000,-Kčpoužilasvojevýlučné
finančné prostriedky (nepatriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov) a to podľa odvolacieho
súdu ku dňu 13.9.2013 (deň uzavretia Smlouvy o převode obchodního podílu zo dňa 13.9.2013),
v opačnom prípade je nutné vychádzať zo skutočnosti, že dôkazné bremeno neuniesla a teda na

úhradu ceny 25.000,- Kč (hoci aj len časti) boli použité finančné prostriedky patriace do bezpodielového
spoluvlastníctvamanželov.Pričomaniobranažalovanej,žezaobchodnýpodielvspoločnostiMontpetrol
spol. s r.o. neuhradila sumu 25.000,- Kč, nemôže obstáť v súvislosti s unesením dôkazného bremena
žalovanej, že na úhradu 25.000,- Kč boli použité jej výlučné prostriedky nepatriace do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Odvolací súd poukazuje na to, že úhradu 25.000,- Kč dňa 12.8.2024

žalovanásícepreukazujeDodatkomč.1,ktorýsohľadomnaužuvedenéjeneplatnýmprávnymúkonom,
avšak opomína, že bezpodielového spoluvlastníctvo manželov zaniklo zánikom manžestva strán sporu
(v zmysle § 148 ods. 1 CSP), teda právoplatnosťou rozvodu manželstva (19.6.2019), pričom k tomuto
dňu sa zisťuje aj rozsah masy, teda tento moment je významný pre posúdenie jednotlivých položiek,
ktoré ku dňu zániku manželstva ne/spadajú do masy BSM, pričom právne úkony uzavreté po zániku

manželstva nemôžu ovplyvniť rozsah majetku BSM, ktorý v deň jeho zániku patril do BSM. Pričom ani
poukaz žalovanej na vyjadrenie žalobcu vo vyjadrení zo dňa 11.9.2024 (čl. 512), že je viac ako 4 roky
po zániku BSM zrejmé, že odplata za obchodný podiel bola vyplatená z výlučných financií žalovanej,
neodôvodňuje nespornosť úhrady sumy 25.000,- Kč za prevod obchodného podielu. Podľa obsahu
celého vyjadrenia žalobcu, je nutné poukázať na to, že žalobca zotrval na trval na tom, že zahrnutie

obchodného podielu do masy BSM nemôže Dodatok č. 1 spochybniť, keďže týmto právnym úkonom
je vyporiadavaná situácia medzi prevodcom (otcom žalovanej) a nadobúdateľkou, teda žalovanou
(dcérou). V kontexte uvedeného už len konštatoval, že v súčasnej dobe, viac ako 4 roky po zániku
BSM je zrejmé, že odplata za obchodný podiel bola vyplatená z výlučných financií žalovanej, avšak
opäť zopakoval, že Dodatok č. 1 nie je spôsobilý zvrátiť skutočnosť, že obchodný podiel patrí do masy

BSM, naviac keď počas trvania manželstva bol aj odpredaný. S ohľadom na uvedený obsah vyjadrenia
žalobcu nemožno súhlasiť s argumentáciou, že žalobca nespochybnil opodstatnenosť Dodatku č. 1.
Pokiaľ žalovaná namietala, že okresný súd nesprávne ex lege, vyslovil absolútnu neplatnosť Dodatku
č. 1, odvolací súd poukazuje na už uvedené v odseku 46, že ex offo sa skúma absolútna neplatnosťprávneho úkonu v súvislosti s ne/určitosťou právneho úkonu, keď v danej veci bolo potrebné posúdiť
obsah Dodatku č. 1 v spojení so Smlouvou o prevode obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 v zmysle
§ 37 Občianskeho zákonníka.

68.Žalovanápoukázalananesprávnuinterpretáciuvodseku48odôvodneniarozsudku,ktorénavodzuje
nesprávny dojem, že transformáciou hodnoty obchodného podielu v rozsahu 30 % v spoločnosti na
peniaze jeho predajom v roku 2016 mali manželia získať sumu 20.000.000,- Kč. Pričom podľa žalovanej
je nepochybné, že časť z tohto predávaného obchodného podielu v rozsahu 30 % na základnom imaní

spoločnosti Montpetrol, a to v rozsahu 20 % na základnom imaní získala žalovaná už pred manželstvom
a 10 % počas trvania manželstva, avšak nepatriaceho do BSM (ako sa snaží preukázať). V celom
rozsahu sa jedná o transformáciu veci – majetkového práva – hodnoty obchodného podielu na inú formu
– finančné prostriedky, pričom veci získané transformáciou nepatria do BSM. „Zámena samostatného
majetkuzainýmajetokjeibazmenoujehohospodárskejpovahyanierozmnoženímmajetku,nemápreto
za následok vznik bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo vzťahu k tomuto majetku (R 19/1960).“

Má za to, že obchodný podiel v sume 30 % na základnom imaní spoločnosti Montpetrol, spol. s r.o. bol
v celosti transformovaný z výlučného vlastníctva žalovanej na inú formu - finančné prostriedky.

69. Odvolací súd poukazuje na odsek 20 rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/138/2021
„S poukazom na uvedené podľa názoru NS SR pri vymedzení rozsahu a obsahu BSM nemožno

vychádzať len z jazykového výkladu, ale pojem vec je potrebné chápať pre účely BSM extenzívnejšie
a to vo význame pojmu majetok (čl. 20 Ústavy SR pojednáva o práve vlastniť majetok, pojem majetok
je uvedený aj v § 150 OZ pri pravidlách vyporiadania BSM) a to akýkoľvek oceniteľný peniazmi,
čo zodpovedá spravodlivému a rozumnému vyporiadaniu BSM. Z toho, že obchodný podiel je inou
majetkovou hodnotou, ako aj uviedol najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/168/2005 vychádzajúc z §

149 ods. 4 in fine OZ a môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov v zmysle ustanovenia § 118
ods.1OZ,analogickypretovyplýva,žeakjedenzmanželovnadobudnezatrvaniamanželstvaobchodný
podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným zo spoločných prostriedkov, stáva sa tento obchodný podiel
súčasťou BSM (8Cdo/196/2018)“.

70. K námietke v odseku 68 odvolací súd poukazuje na to, že odsek 48 nadväzuje na odseky 46 a 47
odôvodnenia napadnutého rozsudku. Konkrétne v odseku 46 prvoinštančný súd uviedol, že žalobca
navrhol vyporiadať peňažné prostriedky vo výške 6.666.666,66 Kč získané za predaj obchodného
podielu vo výške 10 % v obchodnej spoločnosti Montpetrol, spol. s r.o., IČO: 634 70 519, so sídlom
v Hodoníne, ktorý nadobudla žalovaná na základe Smlouvy o převodu obchodního podílu zo dňa

13.9.2013 (č.l. 198, originál na č.l. 319), t.j. počas trvania manželstva. Tiež uviedol, že následne
Kupní smlouvou o převodu obchodního podílu zo dňa 11.4.2016 (č.l. 247) žalovaná obchodný podiel
previedla za kúpnu cenu 20.000.000,- Kč ako aj to, že v konaní zostalo medzi stranami sporu sporné,
či na základe Smlouvy o převodu obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 obchodný podiel v predmetnej
obchodnej spoločnosti Montpetrol, spol. s r.o. vo výške 10 % patrí do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, t.j. strán sporu. V odseku 47 poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(rozsudok sp. zn. 2 Cdo 168/2005, rozsudok sp. zn. 7 Cdo 138/2021), ktorá sa týka obchodného
podielu nadobudnutého počas manželmi alebo jedným z nich za trvania manželstva a z prostriedkov
patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V namietanom odseku 48 síce výslovne
okresný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania má za to, že predmetné peňažné prostriedky

získané transformáciou veci (predajom obchodného podielu) patria do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, avšak s poukazom na uvedené (s odkazom na odseky 46 a 47 odôvodnenia napadnutého
rozsudku), je zjavné, že okresný súd mal na mysli iba peňažné prostriedky vo výške 6.666.666,66
Kč, ktoré boli získané za predaj obchodného podielu vo výške 10 % vo firme Montpetrol, spol. s r.o.
(Kupní smlouvou o převodu obchodního podílu zo dňa 11.4.2016), pričom ich vyporiadal z dôvodu, že

hoci v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov už nebol obchodný podiel vo vlastníctve
manželov, pretransformoval sa do peňažných prostriedkov v celkovej sume 20.000.000,- Kč (viď bod
2.1 Kupní smlouvy o převodu obchodního podílu zo dňa 11.4.2016). Tiež poukázal na to, že bolo
preukázané, že peňažné prostriedky vo výške 9.213.000,- Kč sú uložené na účtoch, resp. v podielových
fondoch(výpisyzúčtov,č.l.371-389),t.j.nebolispotrebované,resp.ichexistenciužalovanárelevantným

spôsobom nespochybnila. S ohľadom na uvedené námietka neobstojí.

71. Žalovaná nesúhlasí s odôvodnením parity v odseku 65 odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď
okresný súd nezohľadnil možnosť disparitného výpočtu vyporiadacieho podielu. Preukázala, že žalobcasa nepodieľal ani na činnosti spoločnosti Montpetrol, spol. s.r.o., nijako nespravoval financie na fondoch,
ani na vkladoch do spoločnosti Armor store, s.r.o. Výlučne žalovaná z transformovaných financií z
následného predaja obchodného podielu v roku 2016 použila tieto prostriedky do masy BSM (na

splatenie úveru či zariadenie domácnosti) ako aj v značnej časti na spotrebu nadštandardnej životnej
úrovne rodiny, a to najmä žalobcu. Okresný súd mal vyhodnotiť motív a správanie žalobcu, ktorý v žalobe
žiadal sumu na vyporiadacom podiele vo výške 400.000,- eur, v prospech žalovanej nevyhodnotil jej
snahu o mimosúdnu dohodu a čiastočné vyporiadanie BSM dohodou. Žalobca žalobou hľadal spôsob,
ako získať vo svoj prospech majetok, ktorý ani len v zmysle morálnych zásad v spoločnosti nepatrí do

BSM. Od roku 2016 míňal financie zo sumy 20.000.000,- Kč, najmä pre svoje potreby, dovolenky a hobby
(nástroje a náradie do domácnosti). Bez sumy získanej z jej rodinného majetku (predajom obchodného
podielu svojmu bratovi) by rodina nepožívala túto vyššiu životnú úroveň.

72. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil

na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

73. Toto ustanovenie upravuje zásady, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní BSM. Základnou
zásadou pre vykonanie vyporiadania BSM je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity).
Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom. Výšku
podielov môže ovplyvniť napríklad skutočnosť, že niektorý z manželov sa napriek svojim schopnostiam
a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval (hoci mohol) o nadobudnutie a zveľaďovanie

spoločných vecí a podobne (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/202/2022).

74.Vsúvislostisdisparitoupodielov,odvolacísúdpoukazujenarozhodnutieÚstavnéhosúduSlovenskej
republiky sp. zn. III ÚS 343/2014 zo dňa 25.11.2014 z odôvodnenia ktorého, okrem iného vyplýva, že:
„Ústavnýsúdvtejtosúvislostipoukazujeazároveňsastotožňujesprávnymnázoromuvedenýmvnáleze

ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 537/2012, keď ústavný súd si osvojil právny názor vyjadrený v rozsudku
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 2914/99, podľa ktorého znenie § 150 Občianskeho
zákonníka nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci
prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie i udržanie spoločnej veci, a to tak, že
vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci zaslúžil

výlučne, resp. v prevažnej miere, bez toho, aby mu uložil povinnosť, aby druhému manželovi, ktorý
sa o jeho nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, na vyrovnanie podielu zaplatil určitú finančnú čiastku.
Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania, a disparita môže byť tak vyjadrená nie iba
percentom či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný finančne
sa s druhým manželom.“

75. Ústavný súd sa k disparite podielov pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
vyjadril v náleze z 13. marca 2013 osvojac si konštatovania s právnym názorom uvedeným v rozsudku
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/2914/1999, podľa ktorého znenie § 150 Občianskeho
zákonníka nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci

prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie i udržanie spoločnej veci, a to tak, že
vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci zaslúžil
výlučne, resp. v prevažnej miere, bez toho, aby mu uložil povinnosť, aby druhému manželovi, ktorý
sa o jeho nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, na vyrovnanie podielu zaplatil určitú finančnú čiastku.
Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania, a disparita môže byť tak vyjadrená nie

iba percentom, či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný
finančne sa s druhým manželom, pokiaľ ide o túto vec, vyporiadať (pozri odsek uznesenie NS SR sp.
zn. 2Cdo/91/2022).

76. Aj z citovaného rozhodnutia Ústavného súdu SR vyplýva, že znenie § 150 Občianskeho zákonníka

nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci, s ohľadom
na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci tak, že by neuložil
povinnosť vyplatiť druhému manželovi, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci nezaslúžil,
resp. zaslúžil minimálne, akúkoľvek finančnú náhradu. Disparita teda môže byť vyjadrená nie ibapercentom či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný finančne
sa vysporiadať s druhým manželom.

77. Občiansky zákonník v ustanovení § 150 pre vyporiadanie BSM nestanovuje presné pravidlá, ale len
usmernenie (použitie slovného spojenia predovšetkým), ktoré má viesť súd k tomu, aby vyporiadanie
BSM bolo spravodlivé. Tým je daný priestor aj k tomu, aby súčasťou úvahy o vyporiadaní BSM bolo
zohľadnené aj konanie jedného z manželov proti zásadám na ktorých stojí manželstvo. Samotné
príčiny rozvratu manželstva nie sú pre stanovenie výšky podielov manželov na ich spoločnom majetku

významné, pokiaľ nemali dopad na hospodárenie so spoločným majetkom alebo na starostlivosť o
rodinu,pričomtietookolnostivdanejvecinemajúoporuvovýsledkochdokazovania.Zuvedenéhopotom
vyplýva, že v prejednávanej veci neboli naplnené také mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali
rozhodnúť o disparite vyrovnávacích podielov a súd prvej inštancie správne vychádzal zo zásady, že
podiely strán sporu na ich spoločnom majetku sú rovnaké.

78. Nerovnomerné určenie podielov môže byť v konkrétnom prípade stanovené v rôznych formách,
pričom zákon v tomto smere nestanovuje žiadne požiadavky; rozdielna výška podielov sa spravidla
vyjadrí zlomkom alebo percentom, prípadne tak, že jednému z manželov bude prikázaná určitá vec bez
toho, aby bol súčasne zaviazaný k poskytnutiu finančného vyrovnania druhému manželovi. Rozhodnutie
súdu môže viesť aj k výrazne nerovnakej výške podielov v závislosti od toho, aké skutočnosti budú

v konaní preukázané. So zreteľom na uvedené, preto odvolací súd považoval postup súdu prvej
inštancie za zodpovedajúci zákonu, ak disparitu vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci určil iba na
vyporiadavanom byte, avšak na zvyšok vyporiadavaného spoločného majetku strán sporu aplikoval
princíp parity podielov. (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/152/2024).

79. V odseku 65 odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd v súvislosti s návrhom žalovanej
na rozhodnutie o disparite podielov pri vyporiadaní položky – peňažné prostriedky získané za predaj
obchodného podielu vo výške 10 % v obchodnej spoločnosti Montpetrol, spol. s r.o. z hľadiska
zásluhovosti, poukázal na to, že v zmysle návrhu žalovanej nemožno postupovať aj z dôvodu, že
otázku zásluhovosti je potrebné riešiť všeobecne vo vzťahu k nadobudnutiu všetkých vecí, ktoré tvoria

masu BSM, t.j. nielen vo vzťahu k jednej veci alebo majetkovému právu. Pričom uzavrel, že podiely
oboch manželov sú rovnaké, keďže nezistil dôvody na vyslovenie tzv. disparity podielov sporových
strán v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Dôvodil, že z dokazovania
nevyplýva, že by sa o nadobudnutie predmetného obchodného podielu (t.j. o nadobudnutie majetku v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov) pričinila výlučne (resp. určitým významnejším spôsobom)

žalovaná. Obchodný podiel nadobudla žalovaná počas trvania manželstva, pričom bolo na nej, aby
preukázala, že žalobca ako manžel sa nepričinil o nadobudnutie tohto majetku, resp. o nadobudnutie
ostatného majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (t.j. napríklad peňažných
prostriedkov uložených na bankových účtoch či v podielových fondoch). Tvrdenie, že sa manžel o
zveľaďovanie majetku nepričinil, nepreukázala. Výpoveďou žalobcu mal okresný súd preukázané, že

síce sa na podnikaní manželky nepodieľal, pomáhal však v rámci svojho voľného času, napr. pri
prevážaní zamestnancov (viď zápisnica o pojednávaní zo dňa 14.3.2022 na č.l. 313). Skutočnosť, že
v Zmluve (t.j. v Smlouvě o převodu obchodního podílu zo dňa 13.9.2013) je ako nadobúdateľ uvedená
len žalovaná, resp. že prevodcom je otec žalovanej, nemožno podľa okresného súdu samú o sebe
považovať za výlučné pričinenie sa o nadobudnutie majetku zo strany žalovanej, keď v čase prevodu

obchodného podielu boli strany sporu manželmi, teda žalobcu je potrebné považovať za rodinného
príbuzného (vo vzťahu k otcovi žalovanej), pričom možno predpokladať, že ako manželia spoločne s
manželkou hospodárili a vystupovali spoločne pri rozhodovaní o finančných záležitostiach v rodine.

80. Odvolací súd poukazuje na to, že na pojednávaní dňa 18.9.2024 (zápisnica na č.l. 520) žalovaná

navrhla rozhodnúť o disparite prikázaním obchodného podielu v rozsahu 100 % žalovanej, teda nie
v pomere pol na pol, s poukazom na to, kto sa akým spôsobom pričinil o jeho nadobudnutie a zveľadenie.

81. Na rozdiel od súdu prvej inštancie, ktorý otázku zásluhovosti posúdil tak, že ju je potrebné riešiť
všeobecne vo vzťahu k nadobudnutiu všetkých vecí, ktoré tvoria masu BSM, t.j. nielen vo vzťahu k

jednej veci alebo majetkovému právu, má odvolací súd za to, že tento právny záver okresného súdu nie
je správny. Naopak otázku zásluhovosti v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka, na ktorú poukázala
žalovaná výlučne v súvislosti s peňažnými prostiedkami získanými z predaja 10 % obchodného podielu
v obchodnej spoločnosti Montpetrol, spol. s r.o., možno podľa odvolacieho súdu posudzovať aj vo vzťahulen ku (jednej) konkrétnej položke patriacej do BSM, teda posúdenie sa nemusí nutne vzťahovať na
všetky položky zahrnuté do masy BSM. Na podporu uvedeného záveru odvolací súd poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/152/2024, ktorým dovolací súd nespochybnil postup

odvolacieho súdu, ktorý disparitu určil vo vzťahu jednej veci (bytu), na zvyšok vyporiadavaného
spoločného majetku strán sporu aplikoval princíp parity podielov.

82. Odvolací súd má za to,že je nesporné, že 10 % obchodný podiel v obchodnej spoločnosti Montpetrol,
spol. s r.o. bol síce nadobudný počas manželstva strán sporu, avšak tento nadobudla výlučne žalovaná

ako nadobúdateľka Smluvou o převodu obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 od svojho otca J. K..
Následne Kupní smlouvou o převodu obchodního podílu zo dňa 11.4.2016 žalovaná ako prevodkyňa
previedla vlastnícke právo k svojmu celému obchodnému podielu v spoločnosti (Montpetrol, spol. s r.o.,
IČO: 634 70 519, so sídlom v Hodoníne – 30 %), za kúpnu cenu (za prevod podielu) 20.000.000,- Kč.
S ohľadom na uvedené jednoznačne vyplýva, že v procese nadobudnutia 10 % obchodného podielu
od otca žalovanej nezohral žalobca žiadnu výraznú úlohu, keďže účastníkom zmluvy bola iba žalovaná

(dcéra), a teda prevodca nemal úmysel zmluvou previesť obchodný podiel aj na žalobcu. Teda možno
uzavrieť, že o nadobudnutie obchodného podielu sa pričinila výlučne žalobkyňa (dcéra prevodcu),
ktorá následne uvedené zúročila tak, že takto nadobudnutý obchodný podiel (spolu aj s obchodným
podielom20%,ktorýnadobudlaeštepredmanželstvom)vobchodnejspoločnostiMontpetrol,spol.sr.o.,
predala nadobúdateľovi spoločnosti Montpetrol-Plus, s.r.o., IČO: 015 370 16, so sídlom Velkomoravská

331/227, Lužice. Je tak zrejmé, že o vec peňažné prostriedky 6.666.666,66 Kč (získané za predaj 10
% obchodného podielu) patriace do masy BSM sa pričinila výlučne žalobkyňa. Okresný súd nesprávne
uviedol, že žalovaná nepreukázala, že sa žalovaný nepričinil o nadobudnutie tohto majetku. Naopak
podľaodvolaciehosúdusohľadomnaužuvedené,žalovanápreukázala,žetobolaona,ktorásapričinila
o nadobudnutie (10 %) obchodného podielu. Uvedené podporuje aj tvrdenie žalobcu, že na podnikaní

žalovanej sa nepodieľal, pričom tvrdenie o pomáhaní žalobcu vo voľnom čase, napr. pri prevážaní
zamestnancov, podľa odvolacieho súdu neodôvodňuje iný záver ako o výlučnom pričinený sa žalobkyne.
Žalobca v tejto časti netvrdil žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé a schopné
zvrátiť záver o disparite podielov strán v prospech žalovanej. Dôkazné bremeno ohľadom určitých
skutočností zaťažuje vždy tú stranu, ktorá svojim tvrdením sleduje svoj prospech, resp. z existencie

týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Žalobca dôkazné bremeno v tejto časti
svojej argumentácie nepreukázal. V tomto smere je potrebné poukázať na argumentáciu žalobkyne, s
ktorou sa odvolací súd stotožnil. Zákon výslovne predpokladá rovnosť podielov oboch manželov (strán).
Parita podielov môže byť prelomená ak súd zistí také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali ich zmenu
(disparitu podielov). Podľa názoru odvolacieho súdu je preto spravodlivé, pri zohľadnení zisteného

skutkového stavu a miery ne/pričinenia strán o nadobudnutie peňažných prostriedkov 6.666.666,66 Kč,
ustáliť disparitný pomer pre žalovanú 100 %.

83. Pri ostatných položkách (peňažné prostriedky vo výške 20.050,24 eur uložené na podielových
fondoch vo D., H., zostatok na účte žalovanej vo D. H., IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo

výške 101,61 eur) patriacich do masy BSM sa odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu, že
spravodlivýjeparitnýpomer1/2preobestrany,keďdisparitanebolastranamipredsúdomprvejinštancie
navrhová, a v konaní neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali disparitu podielov aj v tejto
časti masy BSM.

84. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam v odsekoch 81 a 82 odvolací súd dospel k opačnému
záveru ako súd prvej inštancie, a to ohľadne disparity podielov vo vzťahu k peňažným prostriedkom
6.666.666,66 Kč v prospech žalovanej 100 %. Ohľadom (peňažných prostriedkov vo výške 20.050,24
eur uložené na podielových fondoch vo D., H. a zostatku na účte žalovanej vo D. H., IBAN: E. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 101,61 eur, má odvolací súd za to, že tieto sú rovnaké, teda 50 % pre

žalobcu a 50 % pre žalovanú. S prihliadnutím k uvedenému potom súd prvej inštancie neurčil správne
ani výšku vyrovnacieho podielu, ktorý mal byť správne určený sumou 10.075,93 eur, keď hodnota masy
BSM je 20.151,85 eur (20.050,24 eur na podielových fondoch vo D., H. + 101,61 eur zostatok na účte
žalovanej vo D. H.) a z toho 50 % výška podielu každého z manželov predstavuje sumu 10.075,93
eur, ktorú je povinná žalovaná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu, a to do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku (v zmysle § 232 ods. 3 veta prvá CSP). Keďže sumou 6.666.666,66 Kč, ohľadom ktorej
odvolací súd uzavrel disparitu 100 % v prospech žalovanej, disponuje žalovaná (čo nebolo v konaní
sporné), nebola potreba uloženia povinnosti na vyrovnanie podielu v prospech žalovanej.85. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa §
388 CSP zmenil tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu do výlučného
vlastníctva žalovanej prikázal peňažné prostriedky uložené na bankovom účte D., H., B.: XX XXX

XXX, číslo E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 101,61 eur, peňažné prostriedky uložené na
podielovýchfondochvoD.,H.,B.:XXXXXXXXvsume20.050,24eur,žalovanejuložilpovinnosťzaplatiť
žalobcovi na vyrovnanie podielu sumu 10.075,93 eur.

86. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

87. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

88. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

89. Cit. ust. § 256 ods. 1 CSP, ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie

sa muselo zastaviť. Vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal
za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať len z procesného
hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci
samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť uplatneného nároku.

90. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

91. V ustanovení § 255 CSP sa premieta zásada úspechu v spore ako esenciálneho kritéria priznania
náhrady trov konania. Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky
priznaného nároku. Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného
ustanovenia § 255 CSP náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch strán
vo veci a od úspechu strany odčítať jej neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má

strana právo, aby mu druhá strana nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní
alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhej strane, je tu nerozhodná. Ak je pomer
úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

92. Pokiaľ ide o náhradu trov konania pri vyporiadaní BSM CSP žiadne výslovné pravidlo, ktoré by
konanie vynímalo z pôsobnosti § 255 CSP neobsahuje. Všeobecne sa pritom uznáva, že výnimky z
pravidla je nutné vykladať skôr reštriktívne, než extenzívne. Pri vyporiadaní BSM je teda namieste
vychádzať z § 255 CSP a uplatniť základné pravidlo, a to je zásada úspechu vo veci. Pre úvahu
súdu o náhrade trov konania má význam okolnosť, že súd v týchto sporoch nie je viazaný návrhom

na vyporiadanie a že teda môže veci, ktoré procesné strany navrhli, zahrnúť do masy BSM, ktoré je
potrebné v spore vyporiadať i inak. Ten sa však neprejavuje vo vylúčení možnosti aplikácie § 255 CSP,
ale v spôsobe, akým sa stanoví úspech vo veci. V súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania
odvolací súd poukazuje aj na to, že konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
má svoje špecifiká spočívajúce v tom, že rozhodnutie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželstva je v záujme oboch strán sporu, ktoré sú povinné vyporiadanie uskutočniť. V konaní o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa premieta, že tu ide o tzv. iudicium duplex
(žalobu môžu podať obidve strany, súd nie je viazaný spôsobom vyporiadania). Pri stanovení úspechu
s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP nie je možné vychádzať z toho, kto podal žalobu, kto sa
ako v konaní bránil, ale úspech alebo neúspech v konaní je až v tom, akého podielu sa komu dostane.

93. Podľa stanoviska NS Rc 42/1972, ktoré je stále aplikovateľné a vyslovuje názor, že pokiaľ súdy vidia
procesný úspech alebo neúspech oboch manželov v tom, ako veľkého podielu sa im zo spoločného
majetku dostane, ide o postup, ktorý zodpovedá tomu, že súdy nie sú návrhom na vyporiadanie viazanépri zisťovaní rozsahu BSM a jeho vyporiadaní. Tento postup vyhovuje zrejme i potrebám praxe svojou
jednoduchosťou,pričomnemožnoprehliadnuťanito,žezhodnepostupujúsúdyiprivyrubovanísúdneho
poplatku. Nemožno však vylúčiť ani ten postup, kedy súdy pri posudzovaní pomeru procesného úspechu

oboch manželov prihliadnu podľa okolností konkrétneho prípadu i k tomu, ako bola vyriešená otázka
rozsahu a hodnoty BSM. Je preto potrebné vychádzať pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto
spore z princípu procesného úspechu v konaní a teda posúdenie skutočného procesného úspechu či
neúspechu každého zo strán sporu.

94. Rovnosť podielov pri vyporiadaní BSM je iba jedným z hľadísk pri posudzovaní úspechu strany
v konaní. Tiež je potrebné prihliadať i k požadovanej a skutočne priznanej výške vyporiadacieho
podielu a zohľadniť výsledok sporu medzi účastníkmi o to, ktoré veci patria do BSM a ktoré nie. Takto
však nemožno prihliadať ku každej položke navrhnutej k vyporiadaniu, keďže nemožno pripustiť, aby
rozhodovanie o náhrade trov konania sa svojou náročnosťou priblížilo sporu vo veci samej. Podľa
Nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. I ÚS 1441/11 „základné pravidlo rozhodovania o trovách konania

v zmysle § 142 OSP možno v konkrétnom prípade korigovať, buď nepriznaním náhrady trov konania
žiadnemu z účastníkov, ak sú pre taký záver dané dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP),
alebo priznaním náhrady trov konania neúspešnému žalovanému, ak svojím chovaním nezadal príčinu
k podaniu žaloby o vyporiadanie BSM (pretým § 143 OSP). Použitie § 257 CSP, nemožno považovať za
pravidlo odôvodnené typom veci, ale za výnimku zo zásady úspechu danú dôvodmi osobitnéhozreteľa

v individuálnej veci. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. 22Cdo 1895/2014 vyplýva, že posúdenie, nakoľko
vzhľadom k jednotlivým návrhom na vyporiadanie konkrétnych položiek mal účastník úspech v spore o
vyporiadaní BSM, záleží na úvahe súdu a nemožno pritom postupovať s matematickou presnosťou“.

95.Prirozhodovaníonáhradetrovvtomtosporejepotrebnéprihliadaťnapostojeobochstránvpriebehu

súdneho sporu. Odvolací súd zároveň poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.
III. ÚS 266/2022 z 23. júna 2022, ktorý dospel k záveru, že v rozhodnutí o náhrade trov konania v
spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je nevyhnutné zvážiť výsledok sporu
z toho pohľadu, čo strany svojimi návrhmi obsiahnutými nielen v žalobe a vo vyjadrení, ale aj v
ich ďalších podaniach vrátane odvolaní žiadali. Pomer úspechu strán vo veci podľa § 255 Civilného

sporového poriadku so záverom, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, nemožno
zdôvodniť všeobecnými východiskami, podľa ktorých strany mali vo veci nešpecifikovaný čiastočný
úspech, ich podiely na spoločnom majetku sú rovnaké, spor neskončil podľa predstáv ani jednej strany
a vyporiadanie bolo v záujme oboch strán. Takáto argumentácia je mimo rámca zákonnej úpravy § 255
Civilného sporového poriadku, keďže nevyjadruje pomer úspechu strán vo veci, a preto je porušením

základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. (por. tiež uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 54/2019-12).

96. V odvolaní žalovaná argumentovala, že v konaní nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré by okresný súd nemal rozhodovať o nepriznaní náhrady trov konania, naopak pre nepomerný

úspech žalovanej v konaní, kde oproti návrhu žalobcu v sume 400.000,- eur, v prípade úspechu v
odvolacom konaní by bol pomer úspechu žalovanej v pomere 100 %. Aj v napadnutom rozsudku
predstavuje úspech žalovanej vo veci v pomere 65 % k pomeru žalobcu vo výške 35 %, čo okresný
súd nezohľadnil. Žalovaná v rámci vyporiadacieho podielu pri mimosúdnom, čiastočnom vyporiadaní
BSM vyplatila na základe dohody žalobcovi sumu 2.000,- eur, ktorá je oproti požadovanej výške podielu

žalobcom zanedbateľná.

97. Žalobca v odvolaní argumentoval, že vo veci mal úspech 100 %. Pred podaním žaloby vyzval
žalovanú na mimosúdne vysporiadanie. Spor bol vyvolaný žalovanou, v priebehu konania sa snažil
o vyriešenie veci. V časti, v ktorej došlo k uzavretiu mimosúdnych dohôd (v tejto časti bolo konanie

zastavené) boli uplatnené len nároky, ktoré prináležali žalobcovi, resp. boli vyporiadané. V tejto časti
bola žaloba podaná dôvodne. Vo zvyšku bol úspešný v plnom rozsahu. Nesúhlasil so záverom, že v
nepatrnej časti mohol byť neúspešný, napr. v odkupnej hodnote životného poistenia žalovanej. Žaloba
bola podaná dôvodne, domáhal sa len nárokov, ktoré žalovaná neuznávala, čím zapríčinila vedenie
sporu, a preto by mala znášať následky v podobe trov konania.

98. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal žalobu na okresný súd v roku 2020, pričom uviedol, že
časť majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola vyporiadaná čiastočnou
dohodou, o zvyšku k dohode neprišlo. Celkovú čistú hodnotu majetku, t.j. hodnotu všetkých aktív, ktorésú predmetom vyporiadania, odhadol na sumu 800.000,- eur. Do svojho vlastníctva navrhol prikázať:
nehnuteľnosti (rodinný dom súp. č. XXXX, parcela č. 14662/50) zapísané na liste vlastníctva č. XXXX
pre katastrálne územie C. v hodnote 284.830,16 eur, garáž súp. č. XXXX a parcelu č. 3638 zapísané

na LV č. XXXX v hodnote 5.000,- eur, osobný automobil značky VOLKSWAGEN, PASSAT VARIANT v
zostatkovej hodnote 2.000,- eur; motocykel značky BMW, P. XXX M., VIN: WB XXXXXXXXXXXXXXX v
zostatkovej hodnote 500,- eur; motocykel značky KTM 400 EXC, v zostatkovej hodnote 300,- eur; vírivá
vaňa Delphina na terase v zostatkovej hodnote 2.500,- eur; sauna pre 3 osoby v zostatkovej hodnote
1.500,- eur; bežiaci pás v zostatkovej hodnote 400,- eur; biliardový stôl v zostatkovej hodnote 1.000,-

eur; úložný systém v pivnici v zostatkovej hodnote 250,- eur; vstavanú skriňu a sedačku na prízemí v
zostatkovej hodnote 300,- eur; 3 ks televízií v hodnote 450,- eur; šatník v spálni s posteľou v zostatkovej
hodnote 200,- eur; šatník v hodnote 1.000,- eur; úložný priestor v pracovni v zostatkovej hodnote 200,-
eur;botníkaúložnýpriestornachodbevzostatkovejhodnote500,-eur;úsporynaosobnomúčtevE.,H.,
IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, SWIFT: M. vo výške 1.051,90 eur, hodnotu podniku s názvom
A. B. C. - ARMOR STORE SK, IČO: 48 115 312, vo výške 1.623,85 eur; žalovanej navrhol prikázať

položky: garáž súp. č. XXXXX a parcelu č. 1302 zapísané na LV č. XXXX v hodnote 5.000,- eur; osobný
automobil značky BMW, BMW X4, EVČ: E., v zostatkovej hodnote 37.500,- eur; záhradné sedenie a
záhradný gril v zostatkovej hodnote 1.000,- eur; posilňovací stroj v zostatkovej hodnote 500,- eur; 2
ks televízií v hodnote 300,- eur; vybavenie detskej izby (posteľ a komoda) v zostatkovej hodnote 600,-
eur; sedacia súprava v obývacej izbe v zostatkovej hodnote 1.000,- eur; jedálenský stôl so stoličkami v

zostatkovej hodnote 700,- eur; 1 ks počítač v zostatkovej hodnote 1,- eur; kosačka v zostatkovej hodnote
200,-eur;motorovápilavzostatkovejhodnote100,-eur;sadypríborovatanierov,sadyhrncov+panvice,
sklenené nádoby na korenie a pochutiny, múku a cukor, nerezové misky a podtáce, kuchynský robot,
hriankovač, toustovač, mixéry, chladnička na víno, koberec z detskej izby, koberec kúpeľňa, koberec
chodba 2x, koberec obývačka, koberec jedáleň, stolík z obývačky, uteráky a posteľná bielizeň, kvetináče

z obývačky, galérie a dvora celkom 15 ks, pračka Samsung, 2 ks krovinorez, záhradný vysávač v
zostatkovej hodnote 5.500,- eur. Ďalej označil osobný účet vo D., H., na meno žalovanej, IBAN: E. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, osobný účet vo D., H., na meno žalovanej, IBAN: E. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, majetkový účet na meno žalovanej vo D. PL č. XXXXXX na podielových fondoch ku dňu
19.06.2019; majetkový účet na meno žalovanej v O. BANK v C., ČR, číslo majetkového účtu XXXXX

ku dňu 19.06.2019, hodnotu poistenia žalovanej v M. XXXXXXXXXX, osobný účet v E., H. a meno
žalobcu, IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX k 19.6.2019 výška zostatku 1.051,90 eur, hodnotu
obchodného podielu spoločnosti ARMOR STORE SK, s.r.o., IČO: 50 343 548 s miestom podnikania
Pod hrebeňom 3019/22, 908 51 Holíč k 19.6.2019 v sume 200.000,- eur; hodnota podniku žalobcu
podnikajúceho pod obchodným menom A. B. C. – ARMOR STORE SK, IČO: 48 115 312 (všeobecná

hodnota k 19.6.2019 v sume 1.623,85 eur), suma 6.666.666,66 Kč za predaj 10 % obchodného podielu
firmy Montpetrol, spol. s r.o., zisky zo spoločnosti Montpetrol, spol. s.r.o. vyplatené žalovanej od 6.4.2022
do 19.6.2019, výnosy zo sumy 20.000.000,- Kč za roky 2016 do 19.6.2019. Z titulu vyporiadania
žiadal žalobca zaplatiť sumu 400.000,- eur. Podaním zo dňa 11.6.2021 (č.l. 241) žalovaná súhlasila
s vyporiadaním podľa rovnosti a navrhla rozhodnúť (alebo schváliť súdny zmier), do vlastníctva žalobcu

navrhla prikázať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, hnuteľné veci: osobný automobil značky BMW,
BMW X4, EVČ: E., v zostatkovej hodnote 37.500,- eur, osobný automobil značky VOLKSWAGEN,
PASSAT VARIANT v zostatkovej hodnote 2.000,- eur; motocykel značky BMW, P. XXX M., VIN: WB
XXXXXXXXXXXXXXX v zostatkovej hodnote 500,- eur; motocykel značky KTM 400 EXC, v zostatkovej
hodnote 300,- eur; vírivá vaňa Delphina na terase v zostatkovej hodnote 2.500,- eur; saunu pre 3

osoby v zostatkovej hodnote 1.500,- eur; bežiaci pás v zostatkovej hodnote 400,- eur, posilňovací stroj v
zostatkovej hodnote 500,- eur; biliardový stôl v hodnote 1.000,- eur, úložný systém v pivnici v zostatkovej
hodnote 250,- eur; vstavanú skriňu a sedačku na prízemí v zostatkovej hodnote 300,- eur; 3 ks televízií
v hodnote 450,- eur; šatník v spálni s posteľou v zostatkovej hodnote 200,- eur; šatník v hodnote
1.000,- eur; úložný priestor v pracovni v zostatkovej hodnote 200,- eur; botník a úložný priestor na

chodbe v 2 ks televízií v hodnote 300,- eur; motorové vozidlo BMW X6 EVČ: E. v hodnote 35.000,-
eur, zostatok na osobnom účte vo E., H., na meno žalobcu IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
hodnotu podniku žalobcu podnikajúceho pod obchodným menom A. B. C. – ARMOR STORE SK, IČO:
48 115 312 (všeobecná hodnota k 19.6.2019 v sume 1.623,85 eur); žalovanej navrhol prikázať hnuteľné
veci: záhradné sedenie a záhradný gril v hodnote 500,- eur, posilňovaní stroj v hodnote 100,- eur, 2 ks

televízií v hodnote 300,- eur, vybavenie detskej izby v hodnote 600,- eur, sedacia súprava v obývacej
izbe v hodnote 500,- eur, jedálenský stôl so stoličkami v hodnote 400,- eur, 2 ks. Počítačov v hodnote
2,- eurá, kosačka v hodnote 200,- eur, motorová píla v hodnote 100,- eur, zostatok na účte vedenom
vo D., H. na meno žalovanej IBAN: E. XX XXXX XXXX XXXXXXXX XXXX v hodnote 5.523,- eur; odžalobcu žiadala zaplatiť vyrovnací podiel 176.675,38 eur. Strany spolu uzavreli dňa 23.6.2021 Dohodu
o čiastočnom vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v zmysle ktorej nadobudol
žalobca do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti garáž súp. č. XXXX a parcelu č. 3638 zapísané na LV

č. XXXX, žalovaná nadobudla do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti garáž súp. č. XXXX a parcelu č.
1302.Dohodouočiastočnomvyporiadeníbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovzodňa15.12.2021
nadobudla žalovaná do výlučného vlastníctva posilňovací stroj, záhradné sedenie, sedaciu súpravu
rohovú, jedálenský stôl, motorovú pílu v hodnote 1.250,- eur, počítač MacBook, obchodný podiel
v obchodnej spoločnosti ARMOR STORE SK, s.r.o., IČO: 50 343 548, finančné prostriedky na účte vo

D., H.. IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX so zostatkom 5.523,- eur; žalobca nadobudol hnuteľné
veci: motorové vozidlo zn. PASSAT EVČ: E. XXX I., motocykel BMW EVČ: E. XXX H., motocykel BMW
EVČ: E. XXX H., náradie, prístroje a nástroje v hodnote 200,- eur, živnosť žalobcu podnikajúceho pod
obchodným menom A. B. C. – ARMOR STORE SK, IČO: 48 115 312 (všeobecná hodnota k 19.6.2019
v sume 1.623,85 eur). Dohodli sa na vyporiadacom podiele 2.000,- eur, ktorý vyplatí žalovaná žalobcovi.
Ďalejsadohodli,žemotorovévozidloBMWX4EVČ:E.nepatrídoBSM,atiež,žemotorovévozidloBMW

X,EVČ:E.nepatrídoBSM.Podanímdoručenýmokresnémusúdudňa23.11.2021zobralžalobcažalobu
čiastočne späť – nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX garáž súp. č. XXXX, parcela č. 3638, garáž
súp. č. XXXX, parcela č. 1302, rodinný dom súp. č. XXXX (predaný kúpnou zmluvou zo dňa 28.7.2021),
hnuteľné veci: vírivá vaňa Delphina na terase v zostatkovej hodnote 2.500,- eur; sauna pre 3 osoby v
zostatkovejhodnote1.500,-eur;bežiacipásvzostatkovejhodnote400,-eur;biliardovýstôlvzostatkovej

hodnote 1.000,- eur; úložný systém v pivnici v zostatkovej hodnote 250,- eur; vstavaná skriňa a sedačka
na prízemí v zostatkovej hodnote 300,- eur; 2 ks televízií v hodnote 300,- eur; šatník v spálni s posteľou
v zostatkovej hodnote 200,- eur; šatník v detskej izbe v hodnote 1.000,- eur; úložný priestor v pracovni
v zostatkovej hodnote 200,- eur; botník a úložný priestor na chodbe v zostatkovej hodnote 500,- eur;
kosačka v hodnote 200,-, ktoré boli predané spolu s rodinným domom. Podaním doručeným okresnému

súdu dňa 16.12.2021 (č.l. 291) zobral žalobca žalobu späť v časti hnuteľných vecí: motorové vozidlo
BMWX4EVČ:E.vhodnote37.500,-eur,motorovévozidlozn.PASSATEVČ:E.XXXI.vhodnote2.000,-
eur, motocykel BMW EVČ: E. XXX H. v hodnote 500,- eur, motocykel BMW EVČ: E. XXX H. v hodnote
300,- eur, záhradné sedenie a záhradný gril v hodnote 1.000,- eur, posilňovaní stroj v hodnote 500,- eur,
sedacia súprava v obývačke v hodnote 1.000,- eur, jedálenský stôl so stoličkami v hodnote 700,- eur, 2

ks počítačov v hodnote 2,- eurá, motorová píla v hodnote 100,- eur, 10 ks sady príborov v hodnote 200,-
eur, 16 ks sady tanierov v hodnote 200,- eur, panvice a hrnce v hodnote 300,- eur, 6 ks sklenené nádoby
v hodnote 80,- eur, 4 ks sklenené nádoby v hodnote 80,- eur, 14 ks sklenených nádob v hodnote 80,- eur,
4 ks nerezových misiek v hodnote 50,- eur, 2 ks podtácne v hodnote 50,- eur, kuchynský robot hodnote
350,- eur, hriankovač v hodnote 20,- eur, toustovač v hodnote 20,- eur, 3 ks mixéry v hodnote 60,- eur,

chladnička na víno v hodnote 200,- eur, koberec z detskej izby v hodnote 150,- eur, koberec v kúpeľni
v hodnote 150,- eur, 2 ks kobercov v chodbe v hodnote 200,- eur, koberec v obývačke v hodnote 250,-
eur,koberecvjedálnivhodnote350,-eur,stolíkzobývačkyvhodnote200,-eur,15ksuterákovvhodnote
80,- eur, 4 ks posteľnej bielizne v hodnote 100,- eur, kvetináče z obývačky, galérie a dvora v hodnote
1.800,- eur, pračka Samsung v hodnote 250,- eur, 2 ks krovinorezu v hodnote 180,- eur, záhradný

vysávať v hodnote 100,- eur, osobný účet vo E., H., na meno žalobcu, IBAN: E. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, osobný účet vo D., H., na meno žalovanej, IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
hodnota obchodného podielu v obchodnej spoločnosti ARMOR STORE SK, s.r.o., IČO: 50 343 548,
hodnota podniku žalobcu podnikajúceho pod obchodným menom A. B. C. – ARMOR STORE SK, IČO:
48 115 312 (všeobecná hodnota k 19.6.2019 v sume 1.623,85 eur). Na pojednávaní dňa 14.3.2022

(zápisnica o pojednávaní na čl. 312) žalobca netrval na vyporiadaní žiadnych hnuteľných vecí, v tomto
smere doplnil svoje predchádzajúce písomné späťvzatia. Po zohľadnení čiastočných späťvzatí zostali
predmetom vyporiadania peňažné prostriedky vo výške 6.666.666,66 Kč za predaj obchodného podielu
vo výške 10 % v obchodnej spoločnosti Montpetrol, spol. s r.o., IČO: 634 70 519, so sídlom v Hodoníne,
peňažné prostriedky v sume 20.050,24 eura uložené na podielových fondoch vo D., H., zostatok na účte

žalovanej vo D. H., IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 101,61 eura, odkupná hodnota
životného poistenia žalovanej v L. Poisťovni, a.s., výnosy z výlučného majetku žalovanej a spoločného
majetku oboch manželov nadobudnuté počas trvania manželstva.

99. Nakoľko odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné znovu rozhodnúť aj o

nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a tiež o nároku na náhradu trov odvolacích
konaní. O nároku na náhradu trov konania tak odvolací súd rozhodoval podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení
s 262 ods. 1, § 255 ods. 2, § 256 ods. 1 CSP, pričom z obsahu spisu vyplýva s poukazom na odsek
98 CSP, že medzi stranami počas konania na súde prebiehali mimosúdne rokovania s výsledkom,ktorým boli dve čiastočné (mimosúdne) dohody o vyporiadaní BSM strán sporu, ktoré pokryli väčšinu
vecí, ktoré podľa strán patrili do BSM (ohľadom ktorým na základe späťvzatia žalobcu), okresný súd I.
výrokom rozsudku súdu prvej inštancie (prvý v poradí) konanie zastavil, pričom odvolací súd má za to,

že v tejto časti žiadna zo strán nezavinila zastavenie konania, keď strany uzavreli dohody. Pokiaľ ide
o zvyšok predmetu konania je síce faktom, že zmenu rozsudku súdu prvej inštancie si vyžiadala dôvodná
požiadavka žalovanej na disparitné vyporiadania sumy peňažných prostriedkov 6.666.666,66 Kč, ktorú
odvolací súd ustáliť disparitným pomerom pre žalovanú 100 %, avšak ohľadom zvyšných položiek,
odvolacísúdtakakoprvoinštančnýsúdzotrvalnaparitnomvyporiadaní,zktorýchbolažalobcoviuložená

povinnosť vyplatiť vyrovnací podiel žalovanej. Prvoinštančný súd nezahrnul do masy BSM odkupnú
hodnotu životného poistenia žalovanej v L. Poisťovni, a.s., výnosy z výlučného majetku žalovanej
a spoločného majetku strán sporu nadobudnutého počas BSM z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno v tomto smere, čo nebolo v odvolacom konaní ani sporné. Žalobou žiadal žalobca vyrovnací
podiel 400.000,- eur, vyjadrením k žalobe žalovaná žiadala vyrovnací podiel v sume 176.675,38
eur. Odvolací súd rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi vyrovnací podiel 10.075,93 eur.

V dohode zo dňa 23.6.2021 o čiastočnom vysporiadaní BSM sa strany dohodli na povinnosti žalovanej
vyplatiťvyrovnacípodiel2.000,-eur.Zuvedenéhovyplýva,žestranysipožadovanévýplatynadhodnotili.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci je správne aplikovať ustanovenie
§ 255 ods. 2 CSP a vysloviť, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu prvoinštančných a odvolacích
trov, keď úspech každej zo sporových strán bol v konečnom dôsledku čiastočný pokiaľ ide o celkovú

masu BSM, ako i o hodnotu nehnuteľností, hnuteľných vecí (ktorú nebolo možné v konaní riadne
ustálil, keďže došlo k čiastočnému vyporiadaniu BSM aj dohodami), a bol teda ovplyvnený uzavretím
mimosúdnych dohôd, a jednak aj požiadavkou žalovanej na disparitné vyporiadanie sumy 6.666.666,66
Kč vznesenej až v záverečnej reči na súde prvej inštancie po prvom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho
súdu. Z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že o trovách konania (prvoinštančných a odvolacích)

v danej veci je správne i spravodlivé vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Nebol teda ani dôvod posudzovať prípadnú aplikáciu § 257 CSP. S ohľadom na to, že odvolací súd
z dôvodu zmeny napadnutého rozsudku rozhodol o náhrade trov konania, nebolo potrebné zaoberať
sa argumentáciou strán sporu vo vzťahu k spôsobu rozhodnutia prvoinštačného súdu o náhrade trov
konania (odsek 96 a 97).

100. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí

dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Ďalšie odvolacie
argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa
nimi osobitne vysporiadavať.

101. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie ich práv. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje
pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 218/2010, podľa ktorého obsah práva
na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo

ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných
orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi

názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí
ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp.
toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá

účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

102. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

21Co15/2025
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).