Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Eva Farkašová

Legislation area – Rodinné právoVyživovacie povinnosti

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28P/78/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125203600
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125203600.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.EvouFarkašovouvprávnejvecistarostlivostisúduomal.A.B.,nar.

XX.XX.XXXX a mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Prešov, pochádzajúci z rodičov: matky D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX a otca D.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

I. m e n í rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 30P/5/2024 zo dňa 14.10.2024 v časti výživného
tak, že

zvyšuje výživné zo strany otca na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XX,- Eur mesačne na sumu

XXX,- Eur mesačne a na mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XX,- Eur mesačne na sumu XXX,- Eur
mesačne, ktoré je otec povinný poukazovať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku opakovane do budúcna,

II. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa svojím návrhom zo dňa 13.05.2025 domáhala zvýšenia výživného vo vzťahu k mal. deťom
A. a C. s tým, že sa zmenili pomery od posledného rozhodnutia súdu, a to tak, že sa odsťahovala od
svojej matky a má teda zvýšené výdavky.

2. Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil. Sám si podal dňa 02.07.2025 návrh na zníženie
výživného, pod sp. zn. 28P/108/2025. V tomto konaní súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.

3. Kolízny opatrovník navrhoval zvýšiť výživné zo strany otca podľa zárobkových možností a schopností
otca a pomerov mal. detí.

4. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, spisom
tunajšieho súdu 30P/5/2024, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

5. Mal. deti pochádzajú zo vzťahu medzi rodičmi, prvá úprava práv bola v roku 2014, posledná úprava
bola rozsudkom tunajšieho súdu 30P/5/2024 zo dňa 14.10.2024. Súd v tomto konaní zmenil rozsudok
29P/142/2017 v časti o výživnom tak, že zvýšil výživné na sumu po XX,- Eur na každé mal. dieťaťa, a to
počnúc od 12.06.2024 opakovane do budúcna. Tento rozsudok sa stal právoplatným 21.01.2025.

6. Na otázku súdu, aká zmena pomerov nastala na strane mal. detí a matky, že matka podala návrh
necelý rok po právoplatnosti vyššie citovaného rozsudku, matka uviedla, že situácia v jej živote sa
zmenila, pretože v čase vyhlásenia rozsudku bývala s matkou v dome, ale teraz má dom po svojombratovi, ktorý spláca XXX,- Eur mesačne. Má osobitne elektrinu a vodu, spolu platí XXX,- Eur. Matke
sa v roku 2024 narodila dcéra F. B., s otcom nežijú v spoločnej domácnosti, dieťa majú v striedavej
starostlivosti bez určenia výživného. Matka toho času poberá rodičovský príspevok a spolu s rodinnými

prídavkami jej príjem je XXX,- Eur.

7. Mal. A. má 14 rokov, navštevuje 8. ročník ZŠ v Jarovniciach, mal. C. má 10 rokov, navštevuje 4. ročník
ZŠ v Jarovniciach. Matka navštevuje s mal. A. pravidelne lekára v Levoči a Kežmarku, s čím má zvýšené
výdavky. Matka uviedla, že otec sa o synov nikdy nezaujímal, posiela matke XXX,- Eur mesačne, ale to

je všetko. Dokonca od januára 2026 výživné nezaplatil. Matka trvala na podanom návrhu na zvýšenie
výživného na XXX,- Eur mesačne s tým, že zmena pomerov podľa nej nastala tým, že sa odsťahovala,
nežije s matkou a teda má zvýšené výdavky.

8. Otec sa pojednávania nezúčastnil a vo veci sa nevyjadril. Pri konaní o znížení výživného v návrhu
uviedol, že je nezamestnaný a nemá žiaden príjem a žiada o zníženie výživného na minimálne. Otec

v konaní o zníženie výživného len uviedol, že žije v Bratislave u priateľky, ktorá ho živí a že nemá žiaden
príjem.

9. Súd zistil, že priemerný plat pre pomocné stavebné práce, ktoré otec môže vykonávať a aj v minulosti
vykonával, sa pohybuje od 900,- do 1.400,- Eur v hrubom s tým, že v čistom jeho príjem ako pomocného

robotníka, by mohol dosahovať 700,- Eur. Je to potencionalita zárobku otca a súd vychádzal z tohto
potencionálneho príjmu otca.

10. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

14.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že návrh matky na zvýšenie výživného je
čiastočne dôvodný. Otec bol v tomto konaní nečinný, napriek tomu, že sám podal návrh na začatie

konania vo veciach zníženia výživného, ale ani na toto konanie, vedené pod sp. zn. 28P/108/2025
sa nedostavil. Súd pri zvyšovaní výživného vychádzal z potencionality príjmu otca vo výške 700,- Eur
v čistom a odrazil sa tak od Metodiky ministerstva spravodlivosti na výpočet výživného s tým, že výživné
stanovil v zmysle tejto Metodiky na zaokrúhlenú sumu XXX,- Eur na každé mal. dieťa.18. Zmenu pomerov, ktorá je potrebná pre zmenu súdneho rozhodnutia vo vzťahu k výživnému, videl súd
v tom, že otec sa o mal. deti nezaujíma, neprispieva nad rámec výživného, ale najmä v tom, že matka sa

osamostatnila a má navyše výdavky týkajúce sa jej samostatného bývania. Tieto skutočnosti v súhrne
viedli súd k tomu, aby zvýšil výživné na XXX,- Eur na každé dieťa, nevyhovel tak návrhu matky, ktorá
navrhovala vyššie výživné, a to v kontexte potencionality príjmu otca, kedy súd vychádzal z minimálneho
príjmu, ktorý by ako pomocný stavebný robotník mohol dosiahnuť, a teda 700,- Eur v čistom.

19. Súd zároveň vzhľadom k tomu, že posledné rozhodnutie o výživnom sa stalo právoplatným
pred rokom, určil výživné nie spätne od podania návrhu, ale až do budúcna, teda od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu

trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.