Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Odmietajúce odvolanie, Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, February 27, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8423200270
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:8423200270.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov

senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: SENIORPARK n.o., so
sídlom Kvetnica 24, 058 01 Poprad, IČO: 42092230, zastúpený JUDr. Nikolou Tudajovou, advokátkou
so sídlom Levočská 26A, 058 01 Poprad, IČO: 52701476, proti žalovaným, v 1. rade: SK-STRECHY,
s.r.o., so sídlom Žakovce 191, 059 73 Žakovce, IČO: 45934380, v 2. rade: A. B., narodený XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX/X, XXX XX D., obaja zastúpení MINAT Law s.r.o., so sídlom Prievozská 6A, 821 09
Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53204786, o náhradu škody, o odvolaní žalovaných proti
rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 23Cb/97/2023-228 zo dňa 13.08.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odmieta odvolanie voči výroku I. rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 23Cb/97/2023-228 zo dňa
13.08.2024.

II. Mení rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 23Cb/97/2023-228 zo dňa 13.08.2024 vo výroku II. a
III. tak, že:

Žalobu zamieta.

Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov ( ďalej len súd alebo súd prvej inštancie ) napadnutým rozsudkom rozhodol tak,
že:
I. Zamieta návrh žalovaných na prerušenie konania zo dňa 04.05.2023.
II. Žalovaní v prvom a v druhom rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 13.050,- eur

spolu s 11,5 % ročným úrokom z omeškania od 09.02.2023 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobca má vo vzťahu k žalovaným v prvom a v druhom rade nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť

zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 13.050,- eur s 11,5%-ným ročným úrokom z omeškania od
09.02.2023 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.3. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 29.12.2021 bol na žalobcu zo strany žalovaného v 1. rade
podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, pričom dňa 21.01.2022 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené
uznesenie o začatí konkurzného konania (OS PO, sp.zn.: 2K/17/2021) voči žalobcovi. Dňa 11.04.2022

bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu a dňa
06.09.2022 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené potvrdenie uznesenia Okresného súdu Prešov č.k.
2K 17/2021 -134 zo dňa 01.04.2022 (KS KE, sp.zn.: 3CoKR/25/2022). Právoplatnosť bola nadobudnutá
dňa 07.09.2022. Mal za to, že v predmetnom konkurznom konaní bola preukázaná nielen spornosť
pohľadávokžalovanéhov1.rade,aleajďalšíchdvochoznačenýchveriteľov,akoajpreukázanáplatobná

schopnosť žalobcu.
Žalobca ďalej uviedol, že ako dlžník preukázal pochybnosť aj spornosť pohľadávky navrhovateľa a súd
návrh z dôvodu nedostatku aktívnej a vecnej legitimácie na vyhlásenie konkurzu zamietol. V rozhodnutí
súd konštatoval, že dlžník nebol v čase začatia konkurzného konania platobne neschopný.
Následnežalobcapoukázalnaustanovenie§11ods.4zák. č.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizácií
(ďalej aj len ZKR ) a v tomto smere uviedol, že uvedené zákonné ustanovenie poukazuje na

zásadu zodpovednosti za uplatnenie práva, ktoré sa prejavuje v majetkovej zodpovednosti veriteľa za
oprávnenosť uplatneného práva. Uviedol, že veriteľ nesie v konkurznom konaní aj osobitnú majetkovú
zodpovednosť a zodpovednosť za oprávnenosť návrhu na vyhlásenie konkurzu. Veriteľ zodpovedá aj
za škodu, ktorá vznikne dlžníkovi, ako aj iným osobám v prípade, ak súd zastaví konkurzné konanie z
dôvodu osvedčenia platobnej schopnosti dlžníkom.

Súčasne poukázal na to, že veriteľ má aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie
konkurzulenvprípadeplatobnejneschopnostidlžníka,inakzodpovedázaneoprávnený/neodôvodnený
veriteľský návrh. Pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu bol žalovaný v 1. rade žalobcom
upozornený na nezrovnalosti (Reklamácie vád diela), ktoré boli zistené pri realizácii projektu, a ktoré sa
týkali faktúr, ktoré žalovaný v 1. rade dokladoval ako prílohy k návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalovaný

v 1. rade bol žalobcom v októbri 2021 upozornený na to, kedy sú predmetné faktúry splatné. Ďalej bol
upozornený na namietanie „prác navyše“ s poukazom na zmluvné dojednania a súčasne bol žiadaný na
preukázanie, či práce boli objednané, vykonané, špecifikované, respektíve vyčíslené. Žalobca uviedol,
že dňa 14.09.2022 sa konala na mieste mimoriadna finančná kontrola za účasti VÚC, ako SO pre IRO,
ale aj Ministerstva ako RO pre IROP, pričom žalovaný v 1. rade sa predmetnej kontroly nezúčastnil a

počas kontroly boli potvrdené žalobcom vytýkané nedostatky popísané v odborných vyjadreniach ako
aj v znaleckom posudku.
Žalobca ďalej uviedol, že pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu v decembri 2021 žalovaný v 1.
rade oznámil žalobcovi, že „práce navyše“ zo Zmluvy o dielo zo dňa 23.04.2020 postúpil. V rovnaký
deň bol žalobca postupníkom vyzvaný na zaplatenie. Keďže žalobca opätovne namietal neexistujúcu

pohľadávku, respektíve nepostupiteľnosť, súčasne poukázal na to, že údajná pohľadávka - faktúra bola
žalobcovi doručená až na konkurznom pojednávaní, navrhol vykonať dokazovanie preukázaním kedy
bola predmetná faktúra zaúčtovaná žalovaným v 1. rade. Žalobca tiež poukázal na to, že pred začatím
konkurzného konania bolo žalovanému v 1. rade doručené odstúpenie od zmluvy o dielo, no napriek
tomužalovanýv1.radepodalnávrhnavyhláseniekonkurzuapokračovalvzačatomkonkurznomkonaní

a neobrátil sa na všeobecný obchodnoprávny súd.
Čo sa týka splnenia zákonných podmienok pre vznik nároku na náhradu škody, žalobca uviedol,
že okrem namietanej splatnosti pohľadávok žalobcu v 1. rade vzniknutých zo zmluvy o dielo zo
dňa 23.04.2020, ako aj pohľadávky týkajúcej sa „prác navyše“, namietal aj existenciu pohľadávky
ďalšieho veriteľa, pretože v konkurznom konaní boli žalovaným v 1. rade predložené listinné dôkazy, z

ktorých vyplynulo, že ďalší označený „veriteľ“ nespĺňa zákonnú podmienku 30 dní omeškania po lehote
splatnosti.
Pokiaľ ide o posúdenie zodpovednosti štatutárneho orgánu za škodu vzniknutú dlžníkovi neoprávneným
návrhom na vyhlásenie konkurzu žalobca uviedol, že je potrebné posudzovať celkový postup veriteľa
a jeho štatutárneho orgánu pred podaním návrhu, najmä či zaslal výzvu dlžníkovi na zaplatenie

pohľadávky po uplynutí 30 dní od lehoty splatnosti a reakciu dlžníka na túto výzvu a v tomto smere
poukázal na to, že napriek tomu, že žalobca namietal uplatnenú pohľadávku, došlo zo strany žalovaného
v 1. rade k postúpeniu údajnej pohľadávky. Poukázal, že k postúpeniu údajnej pohľadávky došlo výlučne
z dôvodu, aby bolo možné podať návrh na vyhlásenie konkurzu na žalobcu, teda považoval konanie
žalovaného v 1. rade v rozpore s dobrými mravmi, pretože účelom tohto bolo len vytvorenie druhého

veriteľa.
Žalobca tiež uviedol, že z ekonomického ako aj účtovného hľadiska bol zdravou spoločnosťou, pričom
konkurzné konanie malo negatívny dopad na jeho majetkovú sféru, nakoľko dňa 25.05.2022 podal
žiadosť o poskytnutie dotácie podľa § 3b písm. a) NV SR č. 143/2022 Z.z. - „dotácia za energie“,ktorá nebola schválená z dôvodu nesplnenia podmienok podľa § 8 a ods. 4 zákona o rozpočtových
pravidlách. Konaním žalovaného v 1. rade tak vznikla žalobcovi škoda vo výške 13.050,- eur (počet
miest X suma dotácie na pobytovú formu 95 X 145,- eur), nakoľko žalovaný v 1. rade nepostupoval s

odbornou starostlivosťou pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na žalobcu.
Nakoniec uviedol, že zodpovednosť je daná nakoľko pred konkurzným súdom sa preukázalo, že
návrh na vyhlásenie konkurzu bol voči žalobcovi nedôvodný. Teda pokiaľ ide o splnenie podmienok
a to podanie návrhu veriteľa na začatie konkurzného konania na základe návrhu veriteľa, zastavenie
konkurzného konania pre osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka s tým, že bol daný aj vznik škody

a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a účinkami so začatím konkurzného konania, splnil žalobca
všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu vyplývajúcu z ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č.
7/2005 ZKR. Pokiaľ ide o zodpovednosť žalovaného v 2. rade uviedol, že ide o zodpovednosť solidárnu,
nakoľkožalovanýv2.radeakokonateľžalovanéhov1.radebolkontaktnouosobouprirealizáciiprojektu
v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 23.04.2020 a žalovaný v 2. rade ako konateľ žalovaného v 1. rade projekt
realizoval a podal návrh na vyhlásenie konkurzu.

4. Žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že so žalobou nesúhlasia a uplatnený nárok neuznávajú. Uviedli, že
riadne a včasné vykonanie diela, a teda nárok na náhradu vystavených faktúr potvrdzuje podpísanie
preberacieho protokolu vykonaných prác, aj následné kontroly zo strany poskytovateľa dotácie a to VÚC
Prešov, pričom kontrola neupozornila na žiadne prípadné nedostatky, ktoré by malo mať dielo, okrem

neoprávnených výdavkov zo strany žalobcu vo výške 20.235,65 eur.
Pokiaľ ide o návrh na vyhlásenie konkurzu, k tomu viedla najmä nepriaznivá finančná situácia
žalovaného v 1. rade, ktorý nedisponoval finančnými prostriedkami na úhradu súdneho poplatku na
podanie návrhu na začatie konania. Uviedli tiež, že v zmysle bodu 9.13 zmluvy o dielo žalovaný v 1.
rade nedisponoval možnosťou bez súhlasu objednávateľa postúpiť práva a záväzky vyplývajúce z tejto

zmluvy na tretiu osobu, preto podanie návrhu na konkurz bolo jedinou zákonnou možnosťou, ktorou
žalovaný v 1. rade disponoval.
Zároveň uviedli, že návrh na vyhlásenie konkurzu podali na základe oprávnenia, ktoré vyvodzovali z §
11 ods. 3 ZKR a mali za to, že žalovaný v 1. rade je aktívne a vecne legitimovaný na podanie návrhu
na vyhlásenie konkurzu, pričom poukázali, na komentár k ustanoveniu § 11 ods. 3 ZKR, ktorý uvádza,

že: „veriteľ nikdy nebude, respektíve iba výnimočne bude disponovať objektívnou informáciou, že jeho
dlžník je skutočne platobne neschopný, t.j., že sú splnené všetky predpoklady platobnej neschopnosti
tak,akoichdefinujezákon.Pretozákonvtomtosmererozširujeaktívnulegitimáciuveriteľaajnaprípady,
ak veriteľ disponuje iba odôvodneným predpokladom platobnej neschopnosti dlžníka .“
Žalovaný v 1. rade uviedol, že jeho nárok stále trvá a bol uplatnený na všeobecnom súde. Pokiaľ ide o

uplatnený nárok na náhradu škody poukázal na to, že predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody je
protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť a žalovaní majú za to, že samotným podaním návrhu
na vyhlásenie konkurzu neporušili žiadnu právnu povinnosť, pretože podanie návrhu na vyhlásenie
konkurzu bolo právom vyplývajúcim z ustanovenia § 11 ods. 3 ZKR, v rámci ktorého boli splnené všetky
podmienky na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. V danom prípade teda nie je možné hovoriť o

vzniku škody ako dôsledku porušenia právnej povinnosti, keďže chýba samotný protiprávny úkon.
Pokiaľ ide o škodu uviedli, že žalobca ako dôkaz doložil zoznam schválených žiadostí o predmetnú
dotáciuaakodôvodneschváleniabolouvedené,žezostranyžalobcunebolasplnenájednazpodmienok
podľa § 8 a ods. 4 Zákona o rozpočtových pravidlách, pričom však, podľa znenia tohto ustanovenia
vyplýva, že dotáciu „možno“ poskytnúť žiadateľovi, z jazykového výkladu teda vyplýva, že na poskytnutie

dotácie žiadatelia nemajú právny nárok. Poukázali na to, že žalobca si uplatňuje náhradu škody bez
akéhokoľvek právneho nároku a bez garancie, že požadovaná suma by sa vôbec niekedy dostala do
dispozičnej sféry žalobcu. Žalovaní poukázali aj na absurdnosť tvrdenia o vzniku škody v kontexte
judikovaných definícii a tiež v kontexte skutočnosti, že zo strany žalobcu, mohlo byť požiadané o
neobmedzené množstvo ľubovoľných dotácií, na ktoré by nemal právny nárok a nespĺňal by podmienky

na ich priznanie a všetky tieto potencionálne majetkové hodnoty, by považoval za svoj majetok, a teda
ich nepriznanie by považoval za vzniknutú škodu.
Vtomtosmeretiežuviedli,žežalobcovižiadnaškodanevzniklaapretonatútofiktívnuškodunemánárok
a nemôže si ju ani vymáhať od žalovaných a že nepreukázal, že v prípade, ak by na jeho majetok nebolo
konkurzné konanie vyhlásené, žeby mu bola priznaná takáto dotácia. Nedošlo teda k protiprávnemu

úkonu zo strany žalovaných a vo vzťahu ku škode nemôže existovať ani príčinná súvislosť. Mali za to, že
žaloba je postavená na domnienke žalobcu, pričom existovala len teoretická možnosť získania dotácie.
Navrhli žalobný nárok ako nedôvodný a nepreukázaný zamietnuť.5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými
stranami sporu a zistil skutkový stav, podľa ktorého:

5.1. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca nezaplatil pohľadávku žalovanému v 1.
rade, ktorá mala vzniknúť titulom uzatvorenia Zmluvy o dielo zo dňa 23.04.2020, na základe ktorej
žalovaný v 1. rade ako veriteľ dlžníka - žalobcu vykonal stavebné úpravy a práce v rozsahu podľa
projektovej dokumentácie.
Súčasne mal súd preukázané, že žalovaný v 1. rade ako veriteľ v návrhu na vyhlásenie konkurzu označil

ďalšieho veriteľa, ktorého pohľadávka mala vzniknúť na základe rovnakej zmluvy o dielo s tým, že
vykonal pre dlžníka teda žalobcu (žalovaný v 1. rade) práce naviac, ktoré neboli súčasťou projektu v
zmysle zmluvy o diele, pričom tento druhý veriteľ nadobudol pohľadávku Zmluvou o postúpení zo dňa
15.09.2021.
Žalobca pohľadávky nezaplatil, preto žalovaný v 1. rade, ktorého konateľom bol žalovaný v 2. rade
podal dňa 29.12.2021 na Okresný súd Prešov návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu ako

dlžníka, pričom za žalovaného v 1. rade ako štatutárny zástupca konal žalovaný v 2. rade. Súd tak mal
za preukázané, že došlo k podaniu veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu a tým bola splnená prvá
podmienka pre osobitnú zodpovednosť za škodu, podľa ustanovenia § 11 ods. 4 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii. V tomto smere súd prvej inštancie zistil, že Okresný súd Prešov dňa 01.04.2022
uznesením č. k. 2K/17/2021 - 134 návrh navrhovateľa žalovaného v 1. rade na vyhlásenie konkurzu

zamietol s tým, že Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 29.07.2022 toto rozhodnutie okresného
súdu potvrdil.
Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že obrana žalobcu v konaní o vyhlásenie konkurzu spočívala v
tom, že medzi ním ako prijímateľom a Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako
poskytovateľom bola uzatvorená zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, pričom

predmetom zmluvy bolo zrealizovanie projektu „revitalizácia centrálneho parku Poprad - Kvetnica“.
Predmetná zmluva o dielo ako aj výber zhotoviteľa bol výsledkom verejného obstarávania. Dňa
01.06.2020 bolo žalobcom ako objednávateľom a dlžníkom odovzdané stavenisko. Dňa 07.12.2020
dlžník reklamoval poškodenú strechu altánku a žiadal odstránenie spadnutého oplotenia, veriteľ
uvedenú reklamáciu vybavil. Následne reklamoval parkovaciu plochu, čo veriteľ v stanovenej lehote teda

žalovaný v 1. rade nevybavil a ďalej uviedol, že následne žalovaný v 1. rade odmietol ako zhotoviteľ
poskytnúť súčinnosť. Okrem toho spôsobil škody - poškodené schodisko a následne okrem iného
žalobca ako objednávateľ reklamoval u žalovaného v 1. rade aj poškodené osvetlenie, pričom ani táto
reklamácia nebola vybavená. O uvedených nezrovnalostiach dlžník (žalobca) veriteľa - žalovaného v 1.
rade upovedomil a žiadal primeranú zľavu z ceny diela. Následne dlžník - žalobca v zmysle príručky pre

prijímateľaIROPnezrovnalostioznámilVÚCPOakoSOpreIROPaministerstvuakoriadiacemuorgánu,
pričom v zmysle finančnej kontroly na mieste bolo pozastavené vyplácanie nenávratného finančného
príspevku. Dňa 21.09.2021 bola dlžníkovi doručená upomienka zo strany veriteľa. Vo vyjadrení zo dňa
15.10.2021 vo vzťahu k faktúram č. 122020, 132020 žalobca poukázal na vzájomnú podmienenosť
zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku a zmluvy o dielo, o ktorých mal žalovaný v 1. rade ako

zhotoviteľ a veriteľ vedomosť. Súčasne poukázal na to, že dlžník teda žalobca žalovanému v 1. rade
oznamoval, že išlo o zdroje EÚ, ktoré sú zazmluvnené, vykonávala sa dôsledná kontrola zo strany VÚC
ako SO pre IROP, ako aj ministerstva ako riadiaceho orgánu a teda dlžník mal za to, že ak by práce boli
v súlade s projektom, boli by aj vyplatené.
Súčasne súd prvej inštancie uviedol, že obrana žalobcu ako dlžníka v konkurznom konaní spočívala

v tom, že tu bol úmysel navrhovateľa prostredníctvom konkurzného konania vyhnúť sa klasickému
sporovému konaniu, ktorého predmetom by bolo preskúmanie vád diela, na ktoré dlžník už dlhšiu
dobu upozorňoval. Taktiež dlžník upozorňoval aj na úmyselné konanie navrhovateľa ako veriteľa, ktorý
poriadne nešpecifikoval údajnú pohľadávku, a ktorý sa snažil vytvoriť dojem, že dlžník úmyselne nechce
zaplatiť predmetné faktúry. Navrhovateľ manipuloval a antedatoval upomienku zo dňa 20.09.2021

nakoľko je evidentné, že v tejto svojej výzve sa prvýkrát zmienil o akýchsi prácach navyše, ktoré ešte ani
nešpecifikoval vo finančnom kritériu. Navrhovateľ postúpil pohľadávku dňa 15.09.2021, ale postúpenie
oznámil až 20.12.2021 t.j. 9 dní pred podaním návrhu na konkurz.
Nakoniec súd prvej inštancie uviedol, že dlžník ako žalobca sa zároveň bránil tým, že predložil v
stanovenej lehote mimoriadnu účtovnú závierku ku dňu začatia konkurzu, zoznam dlhodobého majetku

s inventárnou kartou a knihu dodávateľských faktúr ku dňu 21.01.2022, zoznam všetkých svojich
bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania, informáciu o stave
hotovosti deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto informácie súdu, zoznam všetkých
svojich peňažných záväzkov a zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťoupredpokladať, že budú uhradené najneskôr do tridsiatich dní od začatia konkurzného konania z čoho
vyplýva, že disponuje v zmysle predloženej účtovnej závierky ku dňu začatia konkurzného konania
prebytkom majetku vo výške 756.405,14 eur, teda dostatočným majetkom na uhradenie aj prípadnej

spornej pohľadávky navrhovateľa teda žalovaného v 1. rade. Zároveň v pokladnici a na bankových
účtoch dlžníka boli k dispozícii peňažné prostriedky vo výške 129.978,73 eur.
6. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 2, § 133 ods. 1
ObZ, § 415 OZ, § 11 ods. 1, 2, 3, 4 ZKR, § 3b Nariadenia vlády SR č. 143/2022 Z.z., § 8a ods. 4 písm.
b) zákona č. 523/2004 Z.z. a žalobe vyhovel v celom rozsahu.

6.1. Súd prvej inštancie z hľadiska právneho posúdenia uviedol, že nárok žalobcu na náhradu škody
bol smerovaný voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne, pričom voči žalovanému 2.
rade bol realizovaný ako voči konateľovi žalovaného v 1. rade s poukazom na ustanovenie § 11 ods.
4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii s tým, že štatutárne orgány veriteľa musia dôkladne zvážiť
podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi a riadne preskúmať, či sú splnené podmienky v

platobnej neschopnosti alebo predĺženia dlžníka, ktorý musí byť v úpadku. Vzhľadom na to, že žalovaný
v 1. rade ako aj jeho štatutárny zástupca žalovaný 2. rade vedeli o spornosti pohľadávky, navyše označili
druhého veriteľa, ktorému mala pohľadávka vzniknúť prácami naviac vykonanými žalovaným v 1. rade,
a ktorý nadobudol svoju pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.09.2021
vediac o tom, že tieto pohľadávky žalobca neuznával čo do právneho dôvodu ani výšky, mal súd prvej

inštancie za to, že prvý predpoklad vzniku nároku na náhradu škody, t.j. podanie veriteľského návrhu
na vyhlásenie konkurzu, ako aj druhej podmienky a to zastavenie konkurzného konania pre osvedčenie
platobnej schopnosti dlžníka, bol naplnený.
Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal náhrady škody vo výške 13.050,- eur, ktorá
mala vzniknúť ako negatívny dopad na majetkovú sféru žalobcu z toho dôvodu, že jeho žiadosť o

poskytnutie dotácie podľa § 3b písm. a) NV SR č. 143/2022 nebola schválená z dôvodu nesplnenia
podmienok podľa § 8a ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách. Ministerstvo práce sociálnych vecí
a rodiny SR, ako poskytovateľ dotácie listom zo dňa 22.05.2023 potvrdilo, že pri splnení uvedenej
podmienkyteda,žebyvočižalobcovinebolovedenékonkurznékonanie,jednorazovádotácianaenergie
by mu vyplatená bola. Týmto bol podľa súdu prvej inštancie naplnený druhý predpoklad vzniku nároku,

a to existencia škody.
V tomto smere súd uviedol, že žalobca uniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o výšku náhrady
škody a súčasne bola preukázaná aj príčinná súvislosť medzi vznikom škody a účinkami so začatím
konkurzného konania, vychádzajúc z obsahu vyjadrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny zo
dňa 22.05.2023. Všeobecne v tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že podľa ustálenej judikatúry

súdov príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou musí byť nielen tvrdená, ale
musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno čo sa týka príčinnej
súvislostizaťažujetohoúčastníka,ktoréhotvrdeniemábyťpreukázané,tedapoškodeného.Vzťahmedzi
príčinou a jej následkom musí byť bezpečne preukázaný a bezprostredný. Príčinnú súvislosť nemožno
zamieňať iba s časovou nadväznosťou.

Súčasne súd prvej inštancie dospel k záveru, že na druhej strane žalovaní nepreukázali, že pri podávaní
návrhu na vyhlásenie konkurzu postupovali s odbornou starostlivosťou. Podľa súdu zo strany žalobcu
bolo preukázané, že opodstatnenosť pohľadávky žalovaného v 1. rade namietal, o čom žalovaný v 1.
rade a teda aj žalovaný v 2. rade bezpochyby mali vedomosť, keďže žalobca aj pred podaním návrhu
dňa 29.12.2021 žalovanému v 1. rade oznamoval, že predmetné dielo malo vady, čo viedlo k uplatneniu

si nároku žalobcu na zľavu z ceny diela a následne dokonca i k odstúpeniu od zmluvy. Zároveň
žalobca preukázal, že dielo bolo financované z verejných prostriedkov a tejto súvislosti mali byť platby
podľa zmluvy o dielo žalovanému v 1. rade uhrádzané až po odsúhlasení poskytovateľom finančných
prostriedkov. Súd prvej inštancie akcentoval i na skutočnosť, že konkurzný súd a to tak prvého ako
aj druhého stupňa považoval spornosť pohľadávok žalovaného v 1. rade za dostatočne osvedčenú.

Poukázal i na to, že žalovaní v predmetnom konaní uviedli, že nedisponovali finančnými prostriedkami
na úhradu súdneho poplatku na podanie návrhu na začatie konania, aby si v riadnom konaní vymáhali
túto spornú pohľadávku. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že návrh na vyhlásenie konkurzu
nemôže byť používaný ako náhrada za riadne sporové konanie na uplatnenie svojich práv, pričom
konkurzné konanie je určené na riešenie situácií, keď dlžník nie je schopný splácať svoje záväzky a jeho

majetok je nedostatočný na pokrytie dlhov.
Absenciu odbornej starostlivosti, podľa súdu prvej inštancie preukazovala aj skutočnosť, že žalovaný
v 1. rade konajúci žalovaným v 2. rade, postúpil svoju pohľadávku uplatnenú titulom prác naviac, pričom
takátomožnosťzozmluvyodielonevyplývalaataktiežnepreukázal,žebysižalobcatietopráceobjednal,respektívežalovanýv1.radeanivtomtokonanínepreukázal,žebyexistovalanejaká inázmluvaodielo,
na základe ktorej ako účtovacím dokladom vystavil faktúru č. 1672021 vystavenú dňa 13.09.2021 a
navyše existenciu tejto pohľadávky spochybňuje aj skutočnosť, že v oznámení o postúpení pohľadávky

uviedol, že práce boli vykonané už od roku 2020 a účtoval ich až v septembri 2021. Zároveň uviedol,
že nemožno opomenúť ani skutočnosť, že zo strany žalovaného v 1. rade došlo až k dodatočnému
zaúčtovaniu faktúry č. 1672021 dodatočným daňovým priznaním doručeným daňovému úradu dňa
07.03.2022, hoci išlo o zdaňovacie obdobie september 2021, čo vo vzájomných súvislostiach svedčí
o neodbornom a unáhlenom podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu realizovaný v

decembri 2021.

7. Nakoniec súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie návrhu žalovaných na prerušenie konania
do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.zn.
24Up/350/2023, v ktorom poukazovali na to, že je v ňom riešená otázka existencie pohľadávky
žalovaného v 1. rade voči žalobcovi, tým, že pre rozhodnutie v danej právnej veci bolo kľúčové, že

návrh žalovaného v 1. rade ako navrhovateľa v konaní o vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu a
realizovaný dňa 29.12.2021 bol zamietnutý z dôvodu preukázanej platobnej schopnosti žalobcu a aj
z dôvodu, že dlžník v čase rozhodovania o návrhu na vyhlásenie konkurzu spochybnil pohľadávky
veriteľov označených v návrhu na vyhlásenie konkurzu, pričom neskorší záver sporového konania,
v ktorom si žalovaný v 1. rade uplatnil pohľadávku, nemôže zhojiť to, že prioritne žalovaní využili bez

odbornej starostlivosti na vymoženie svojej spornej pohľadávky konkurzné konanie.

8. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 CSP
a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

9. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali žalovaní včas odvolanie z odvolacích dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP, navrhli rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť alternatívne ho zrušiť
a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Žalovaní v odvolaní primárne uviedli, že odôvodnenie rozsudku nespĺňa obligatórne zákonné a

ustálenou judikatúrou stanovené náležitosti, čo zakladá jeho nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť.
V tejto súvislosti zdôraznili, že parafrázovanie vyjadrení sporových strán nenahrádza povinnosť súdu
v súlade s § 220 ods. 2 CSP jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a
právne argumenty strán; ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie; ktoré dôkazy vykonal;
z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. V ďalšom uviedol dôvody, pre ktoré považuje

napadnutý rozsudok za nesprávny a to najmä preto, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia,
z nesprávnych skutkových zistení a porušuje právo žalovaných na spravodlivý proces.

10.1. Z hľadiska nezrozumiteľnosti, nedostatočnosti a rozporuplnosti odôvodnenia ako aj nesprávneho
skutkového zistenia súdom prvej inštancie žalovaní akcentovali predovšetkým na skutočnosť, že súd

sa nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobca podmienil zaplatenie svojho záväzku žalovanému
v 1. rade zaplatením faktúry firme, v ktorej pôsobila osoba spriaznená so žalovaným, pričom táto
faktúra bola bez reálneho protiplnenia, čo žalovaní v 1. rade jasne odmietol a táto praktika iba
potvrdzuje vyšetrovanie jedného z členov štatutárneho orgánu žalobcu za korupciu. Rovnako sa súd
prvej inštancie podľa odvolateľov nijako nevysporiadal ani so skutočnosťami nimi predloženými, ktoré

sa týkali pohľadávky, resp. jej reálnej opodstatnenosti, keď je zrejmé z preukázaných skutočností, že
dielo bolo vykonané riadne a včas a môžu maximálne prebiehať formálno-právne diskusie o prípadných
súvisiacich skutočnostiach. Rozsah a splnenie diela potvrdil opakovane v preberacích protokoloch
žalobca žalovanému v 1. rade a teda aj pohľadávka žalobcu v 1. rade určite nemôže byť ani a ani nie
je neopodstatnená. Naopak o vytváranie fiktívnych pohľadávok sa snažil žalobca a ich neakceptovanie

zo strany žalovaného v 1. rade spôsobilo neuhradenie pohľadávok žalobcom žalovanému v 1. rade.
V tomto smere odvolatelia uzavreli, že odôvodnenie rozsudku ako celku je nedostatočné a
nezrozumiteľné, pričom súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom toho, že žalovaní pri
podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu nepostupovali s odbornou starostlivosťou a
uvedený záver nemá oporu ani v predložených dôkazoch, ani v žiadnom právnom predpise.

10.2. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu a nesprávnym skutkovým zisteniam v
súvislosti s existenciou liberačného dôvodu žalovaní uviedli, že pokiaľ súd dospel k záveru, že u
žalovaných nebol naplnený liberačný dôvod (postup s odbornou starostlivosťou) z dôvodu, že vpredmetnom konkurznom konaní žalovaný v 1. rade dostatočne nepreskúmal platobnú neschopnosť
žalobcu, uvedený záver vychádza z opomenutia aplikácie alebo nesprávnej interpretácie právnej normy
alebo z nesprávnej interpretácie dôkazov, pretože správnym právnym posúdením, resp. správnou

interpretáciou predložených dôkazov by súd prvej inštancie nepochybne dospel k záveru, že žalovaní
postupovali s odbornou starostlivosťou, pretože mali za to, že v súlade s § 11 ods. 3 ZKR bol žalovaný
v 1. rade oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

10.3. Nakoniec k nesprávnemu právnemu posúdeniu a nesprávnym skutkovým zisteniam v súvislosti

so splnením predpokladov zodpovednosti za škodu, odvolatelia uviedli, že v posudzovanom prípade
nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti (k protiprávnemu úkonu) zo strany žalovaných, pretože podanie
návrhu na vyhlásenie konkurzu bolo s poukazom na toho času účinné ustanovenie § 11 ods. 3 ZKR
právom žalovaného v 1. rade a ako žalovaní v tomto sporovom konaní preukázali, že žalovaný v 1.
rade mal dôvodný predpoklad pre podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu. Zároveň
podľa odvolateľov neobstojí záver súdu, že bol naplnený predpoklad, ktorým je existencia škody, pretože

tak ako opakovane uviedli, na poskytnutie dotácie žalobcovi neexistuje právny nárok a na uvedenom nič
nemení ani vyjadrenie pracovníčky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 22.05.2023, na
ktoré v rámci odôvodnenia poukazuje súd prvej inštancie. Uvedené vyjadrenie pracovníčky Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny žiadnym spôsobom nezakladá ani príčinnú súvislosť medzi začatím
konkurzného konania a vznikom škody, tak ako to bez ďalšieho zdôvodnenia uvádza súd prvej inštancie.

Vzhľadomnauvedenéodvolateliakonštatovali,žesúdprvejinštancienazákladenesprávnehoprávneho
posúdenia a vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym záverom, že došlo k splneniu podmienok
zodpovednosti za škodu a dodali, že teoretická možnosť získania dotácie, ktorú deklarovala pracovníčka
príslušného ministerstva, sama o sebe nepreukazuje splnenie podmienok zodpovednosti za škodu,
ktorými sú škoda, výška škody a príčinná súvislosť.

11. Žalobca k doručenému odvolaniu uviedol, že dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie
preukázalo, že došlo v zmysle § 11 ods. 3 a 4 ZKR k porušeniu povinnosti veriteľa (žalovaných) počínať
si pri podaní návrhu na konkurz tak, aby nebol podaný neoprávnene; že bolo preukázané, že žalovaní
nepostupovalisodbornoustarostlivosťoupripodanínávrhunavyhláseniekonkurzunažalobcuažebolo

preukázané naplnenie všetkých predpokladov potrebných pre vznik zodpovednosti veriteľa za škodu.

11.1. Za potrebné považovali zdôrazniť zákonnú podmienku konkurzu a to dôvodné predpokladanie
platobnej neschopnosti, s tým, že dlžník bol viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch
peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi. V tejto súvislosti poukázal na postup žalovaných pri

vzniku druhého „údajného“ záväzku, nepredloženie hodnoverných dôkazov preukazujúcich pravdivosť
ich tvrdenia, ako aj skutočnosť, že pôvodne išlo o pohľadávku žalovaného v 1. rade postúpenú na tretiu
osobu. Žalobca má za to, že žalovaní mali vedomosť o tom, že nespĺňajú vyššie uvedenú podmienku
podania návrhu na vyhlásenie konkurzu a podľa neho z uvedeného vyplýva, že žalovaný v 1. rade mal,
resp. disponoval dostupnými informáciami, aby bol schopný spoľahlivo vyhodnotiť platobnú schopnosť/

neschopnosť dlžníka, teda ju odôvodnene predpokladať.

12. Žalovaní v odvolacej replike, okrem iného, poukázali na skutočnosť, že pre vznik zodpovednosti
za škodu, nebol splnený ani zákonný predpoklad, ktorým je existencia škody, pretože na poskytnutie
dotácie žalobcovi neexistoval právny nárok a osobitne zdôraznili, že žalobca podal žiadosť o poskytnutie

dotácie až o pol roka neskôr ako bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, z čoho vyplýva, že žalobca
ako „ostrieľaná“ nezisková organizácia, ktorý vo veľkej časti „funguje“ na dotáciách, mal v čase podania
žiadosti nepochybne vedomosť, že dotácia mu v posudzovanom prípade nemohla byť poskytnutá a z
uvedenéhodôvodukonalnanajvýšúčelovoscieľomvylákaťfinančnéprostriedkyvoformeúdajnejškody
od žalovaného v 1. rade v tomto sporovom konaní.

Žalovaní zároveň zotrvali na stanovisku, že v posudzovanom prípade nie je splnená ani podmienka
príčinnej súvislosti medzi začatím konkurzného konania a vznikom škody. Žalovaní nesúhlasili s
názorom žalobcu, že absenciu odbornej starostlivosti preukazuje bod 72. rozsudku, pretože uvedené
subjektívne a nesprávne závery súdu prvej inštancie nemajú v žiadnom prípade za následok absenciu
odbornej starostlivosti zo strany žalovaných.

13. Žalobca v odvolacej duplike vo vzťahu k námietke o existencii škody a príčinnej súvislosti poukázal
na vykonané dokazovanie, najmä listinný dôkaz od príslušného ministerstva a k námietke o účelovom
konaní – podaniu žiadosti o dotáciu na energie, uviedol, že žiadosť bola podaná v čase keď neúnosnerástli ceny za energie, a žalobca sa len snažil o to, aby zabezpečil plynulé prevádzkovanie domova
dôchodcov. Uviedol, že nemal vedomosť o tom, že nespĺňa podmienky na jej poskytnutie, lebo v tom
čase, žiadosť bola podaná v máji 2022, sa opieral o skutočnosť, že v rámci prvoinštančného konania

bol návrh na konkurz v celom rozsahu zamietnutý.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaných, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je

potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až
§ 385 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie voči výrokom
II. a III. je dôvodné.

15. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľmi sú prípustnými
dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolatelia ako odvolací dôvod uvádzajú

dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j., že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, písm. d), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne
prejednal.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, je daný vtedy, ak je na strane súdu taký
závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP

priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom
stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup
k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu
zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)
vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP

ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé
súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť

zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne
konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní
uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane
judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a

právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

17. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou vadou
sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod

§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a

ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré bolivykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré

vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne

posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany
sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide,
ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis,
ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia

skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán
sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne
priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke
treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

20. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke
krajského súdu.

21. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalovanými tvrdených odvolacích dôvodov

v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený
skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil,
vychádzajúc z ustáleného právneho názoru, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní.

21.1. V predmetnom konaní nebolo sporným, že nárok, ktorý si žalobca uplatnil bol nárok za
zodpovednosť za neoprávnený veriteľský návrh na vyhlásenie konkurzu podľa § 11 ods. 4 ZKR. V tejto
súvislosti odvolací súd uvádza, že právna úprava tejto zodpovednosti je osobitná a zároveň nevyhnutná,
pretože veriteľ by nezodpovedal za škodu podľa všeobecnej úpravy o zodpovednosti za škodu podľa §

420 OZ, nakoľko podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu neporušil žiadnu právnu povinnosť, ale len
využil svoje oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
Vzhľadom na osobitnú právnu úpravu zodpovednosti podľa § 11 ods. 4 ZKR, sú jej predpokladmi: a)
podanie veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu na súd, b) zastavenie konkurzného konania pre
osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka, c) vznik škody, d) príčinná súvislosť medzi účinkami začatia

konkurzného konania a vznikom škody. Odvolací súd uvádza, že tieto predpoklady musia byť splnené
súčasne a v prípade ak nie je naplnený čo i len jeden z týchto predpokladov, zodpovednosť za škodu
nevznikne. Na druhej strane, v prípade ak všetky predpoklady sú naplnené, veriteľ sa môže zbaviť
zodpovednosti len vtedy, ak preukáže, že pri podávaní návrhu postupoval s odbornou starostlivosťou.

21.2. V prejednávanom spore mal súd prvej inštancie za to, že žalobca osvedčil všetky predpoklady
zodpovednosti za škodu a naopak žalovaný v 1/ rade nepreukázal, že pri podávaní návrhu na vyhlásenie
konkurzu postupoval s odbornou starostlivosťou a na tomto základe žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Odvolací súd má však za to, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie, že
tento nesprávne právne posúdil naplnenie predpokladov zodpovednosti za škodu a to v časti vzniku

škody a príčinnej súvislosti medzi účinkami začatia konkurzného konania a vznikom škody. V tomto
smere poukazuje odvolací súd predovšetkým na samotné ustanovenie § 11 ods. 4 ZKR, ktoré explicitne
viaže zodpovednosť veriteľa za škodu, ktorá vznikne dlžníkovi (prípadne aj iným osobám) len a práve
v súvislosti s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi účinkami začatia konkurzného konania, ktoré sú
vymedzené v § 11 ods. 5 ZKR. Tu len príkladom odvolací súd uvádza škodu, ktorá by mohla vzniknúť

i iným osobám, napr. veriteľom, pretože v dôsledku začatia konkurzného konania sa prerušuje výkon
rozhodnutia, prípadne nie je možné začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva a pod.
V danom prípade však žalobcom tvrdenú škodu nemožno subsumovať z hľadiska príčinnej súvislosti
k žiadnym účinkom začatia konkurzného konania tak, ako sú stanovené v § 11 ods. 5 ZKR.Zároveň podľa odvolacieho súdu absentuje i vzťah príčiny a následku medzi žalobcom tvrdenou škodou
( nevyplatenie dotácie na energie ) a začatím konkurzného konania, nakoľko z nesporného skutkového
stavu vyplýva, že žalobca podal žiadosť o dotáciu v čase, kedy preukázateľne už vedel, že je voči nemu

vedené konkurzné konanie a teda podľa platnej právnej úpravy vymedzenej v § 8a písm. b) zákona č.
523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, nebol spôsobilý dotáciu získať. Iné posúdenie
vzťahu príčiny a následku by prichádzalo podľa odvolacieho súdu do úvahy len v prípade opačnom, teda
ak by zo strany žalobcu bola podaná najskôr žiadosť o dotáciu a až následne by zo strany žalovaných
bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu.

21.3. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak má odvolací súd za to, že žalobou uplatnený nárok žalobcu
niejedôvodný,nakoľkožalobcavzmysle§11ods.4ZKRnepreukázalnaplnenievšetkýchpredpokladov
zodpovednosti za škodu z titulu neoprávneného návrhu na vyhlásenie konkurzu súčasne, pričom
za daného právneho posúdenia je nadbytočným posudzovanie odbornej starostlivosti navrhovateľov.
Odvolací súd tak rozhodol vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, avšak pri

jeho inom právnom posúdení, pričom nepoužil takú právnu normu, ktorú by strany sporu pred súdom
prvej inštancie už neuvádzali.

22. Zároveň odvolací súd zmenil i rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania a to v zmysle §
396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným v konaní priznal náhradu trov

konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením.
23. Za daného stavu teda dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaných voči výrokom II. a III.
je dôvodné, preto podľa § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie pri inom právnom posúdení
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti II. tohto rozsudku.

24. K odvolaniu žalovaných voči výroku I. rozsudku o zamietnutí návrhu žalovaných na prerušenie
konania, odvolací súd uvádza, že z ustanovenia § 357 CSP vyplýva, že zákonodarca zvolil niekoľko
spôsobov vymedzenia prípustnosti odvolania, pričom precízne formuluje, či ide o uznesenie, vo vzťahu
ku ktorému ide o akékoľvek procesné riešenie, alebo o uznesenie výlučne zamietajúce. Ak uvádza

uznesenie o prerušení konania (§ 357 písm. n) CSP), je jeho zámerom pripustiť odvolanie len
proti uzneseniu o prerušení. Ak bol však podaný návrh na prerušenie a súd mu nevyhovel, nie je proti
zamietavému uzneseniu prípustné odvolanie podľa § 357 písm. n) CSP.

24.1.Vuvedenomkontextejetaknesprávnepoučeniesúduprvejinštancievpredmetnomrozsudku,keď

strany sporu mylne poučil o tom, že je prípustný opravný prostriedok aj proti tomuto výroku. Skutočnosť
nesprávneho poučenia strán sporu o prípustnosti opravného prostriedku proti napadnutému výroku
I. rozhodnutia zo strany súdu však nezakladá ich procesnú legitimáciu jeho uplatnenia, keďže jeho
prípustnosť je ex lege vylúčená.

24.2. Z uvedeného teda vyplýva, že odvolanie žalovaných smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie
je odvolanie prípustné, odvolací súd ho nemohol meritórne prejednať a v zmysle § 386 písm. c) CSP
odvolanie proti výroku I. odmietol.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 CSP tak, že úspešným žalovaným priznal voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 2

posledná veta CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

v ustanovení § 419 CSP.Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust. § 77 ( ust. § 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. §
427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám,
alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací
súd dovolanie odmietne podľa ust. § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa ust. § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).