Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoR/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122204339
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7122204339.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov

JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: A. B., narodená XX.XX.XXXX,
bytom v C., D. X, zastúpená JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Urbánkova
6, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792
752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho
16, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice
sp.zn. 38Csr/1/2023 zo dňa 20. mája 2025

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice č.k. 38Csr/1/2023-184 zo dňa 20. mája 2025.

Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví
zrušil rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou Slovenských
arbitrážnych súdov, so sídlom v Bratislave, Krížna 56, sp.zn. 84/09/21 zo dňa 17.2.2022 a žalobkyni
priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia vyššie uvedeného rozhodcovského

rozsudku z dôvodu neplatnosti uzavretej rozhodcovskej zmluvy podľa § 45 ods. 1 písm. d/, e/, i/ zák.
č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len zák. č. 335/2014 Z.z.), v dôsledku
čoho rozhodcovský súd nemal právomoc konať a vydať rozhodcovský rozsudok.

3. Vykonaným dokazovaním vzal súd za preukázané uzavretie zmluvy o úvere medzi stranami sporu dňa
4.6.2018, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver na výkon jej podnikateľskej činnosti vo výške
4.000 € a v ktorej bola žalobkyňa ako dlžníčka označená svojim menom, priezviskom, rodným číslom

a bydliskom. Vzal za preukázané aj uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi stranami sporu v ten istý deň
podľa zák. č. 244/2002 Z.z., v ktorej sa strany sporu dohodli na možnosti riešenia sporov vyplývajúcich
alebo súvisiacich so zmluvou o úvere v rozhodcovskom konaní alebo v súdnom konaní s tým, že
výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Pre prípad rozhodcovského konania
výber rozhodcu bol dohodnutý tak, že tento je na žalujúcej strane a je určený jedným zo spôsobov
uvedených v článku 5 rozhodcovskej zmluvy. Na základe uvedenej rozhodcovskej zmluvy bol dňa
17. februára 2022 vydaný rozhodcovský rozsudok rozhodcom JUDr. Marekom Morochovičom, ktorým

bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému 5.760,08 € so zmluvnou pokutou, úrokom z omeškania
a trovami konania.4. Právne súd posudzoval vec podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len zák. č. 129/2010 Z.z.), podľa § 45 ods. 1 písm. e/, i/, l/, § 46 a § 47
zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len zák. č. 335/2014 Z.z.), podľa §

52, § 53 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a podľa § 3 a § 4 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní (ďalej len zák. č. 244/2002 Z.z.) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, z ktorého dôvodu jej
vyhovel.

5. Z vykonaného dokazovania súd uzavrel, že úverová zmluva, uzavretá medzi stranami sporu dňa

4.6.2018, je zmluvou spotrebiteľskou, keďže ju žalobkyňa uzatvárala ako fyzická osoba a prostriedky
použila pre svoju osobnú potrebu, v zmluve bola označená svojim menom, priezviskom, rodným číslom
a bydliskom, čo sú nepochybne údaje fyzickej osoby a zmluva neobsahuje jej označenie obchodným
menom či IČO-m podnikateľa. Konštatoval, že identifikácia žalobkyne v úverovej zmluve ako fyzickej
osoby je jednoznačná, na rozdiel od jej identifikácie ako podnikateľa, ktorá jednoznačná nie je. Zároveň
išlo o zmluvu formulárovú, typickú pre uzatváranie zmlúv so spotrebiteľmi a žalovaný neuniesol dôkazné

bremenonapreukázanienespotrebiteľskéhocharakteruzmluvy.Naprávnyvzťahztejtoúverovejzmluvy
preto aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva, konkrétne ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

6. Po ustálení charakteru úverovej zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy zaoberal sa posudzovaním

platnosti rozhodcovskej zmluvy zo dňa 4.6.2018, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok,
ktorého zrušenia sa žalobkyňa domáhala v tomto konaní.

7. Dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je neplatná v zmysle § 53 ods. 5 OZ, nakoľko predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku (správne nakoľko obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky –

poznámka odvolacieho súdu), teda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. Uzavretie rozhodcovskej
zmluvysižalobkyňanevymienilaanemalaanimožnosťdojejobsahuakýmkoľvekspôsobomzasahovať,
zmluva bola uzavretá v typizovanej formulárovej podobe, ktorú žalovaný predložil žalobkyni v predtlači
adopĺňalisalenúdajeopovinnejosobe.Žalobkyňatútorozhodcovskúzmluvumohlabuďakocelokprijať

alebo ju odmietnuť a nebolo preukázané, či v prípade, ak by žalobkyňa nesúhlasila s predpripravenou
rozhodcovskou zmluvou, či by došlo k uzavretiu úverovej zmluvy. Konštatoval ďalej, že rozhodcovská
zmluva spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach strán tým, že nútila žalobkyňu podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu, ak žalovaný podá návrh na rozhodcovskom súde skôr, ako začne
konanie na všeobecnom súde. Žalobkyňa týmto stratila právo brániť sa voči nárokom veriteľa na

všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Zároveň sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ak
spotrebiteľ má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale ak by
sa podľa zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh veriteľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu. Možnosť voľby uvedená v rozhodcovskej zmluve spočívajúca v tom, že
žalobkyňa mohla kedykoľvek začať konanie na všeobecnom súde, súd hodnotil len ako iluzórnu, pretože

takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo vyplýva zo samotného charakteru
nárokov z úverových zmlúv.

8. Z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ v spojení s ust. § 53 ods.
5 OZ súd zrušil rozhodcovský rozsudok v zmysle § 45 ods. 1 písm. e/ a i/ zák. č. 335/2014 Z.z.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal ich náhradu
úspešnej žalobkyni proti neúspešnému žalovanému.

10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1

písm. a/, b/, c/, d/, f/ a h/ CSP a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec postúpiť príslušnému súdu na
ďalšie konanie, eventuálne navrhol zmeniť rozsudok a žalobu zamietnuť.
10.1. Namietal nedostatok príslušnosti Mestského súdu Košice na konanie a rozhodnutie s poukazom
na § 28 písm. a/ CSP, v zmysle ktorého na konanie v sporoch týkajúcich sa rozhodcovského konania
okrem spotrebiteľského rozhodcovského konania je príslušný Mestský súd Bratislava III.

10.2. V ďalšej časti odvolania žalovaný vytýkal súdu, že rozhodol na základe neúplne zisteného
skutkového stavu, keď nevzal do úvahy obsah všetkých dôkazov, konkrétne obsah žiadosti o úver
a samotnej úverovej zmluvy. Žalobkyňa pritom až v podanej žalobe začala tvrdiť skutočnosti, ktorými
popierala svoje skoršie konanie, keď žiadala o úver. Vytýkal tiež súdu, že neprihliadol na to, že žalobkyňaneuvádzala v rozhodcovskom konaní žiadne tvrdenia spochybňujúce existenciu jej záväzkov a tiež ani
na skutočnosť, že žalobkyňa nikdy po uzavretí úverovej zmluvy si neplnila zmluvné povinnosti. Zotrval na
svojej obrane, že žalobkyňa žiadala o úver ako podnikajúca fyzická osoba, na podnikanie a účel čerpania

úveru sama písomne špecifikovala a potvrdila. K označeniu žalobkyne v úverovej zmluve jej rodným
číslom žalovaný uviedol, že jeho zákonnou povinnosťou bolo overiť identitu fyzickej osoby v zmysle
§ 7 a § 8 zák. č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane
pred financovaním terorizmu. Uvedené však nemožno považovať za základ pre definíciu zmluvného
vzťahu medzi stranami sporu ako vzťahu spotrebiteľského. Za nesprávny a nepreukázaný považuje aj

záver súdu o použití peňažných prostriedkov žalobkyňou na súkromné účely. Výpisom z účtu žalobkyne
pritom bolo preukázané, že prvú platbu realizovala za účelom úhrady sociálnych odvodov, vyplývajúcich
a súvisiacich so živnostenským podnikaním.
10.3. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov namietal záver o spotrebiteľskom charaktere vzťahu medzi
stranami sporu a navrhol preto rozsudok zrušiť.

11.Žalobkyňavovyjadreníkodvolaniunavrhlanapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdiťapriznať
jej náhradu trov odvolacieho konania.
11.1. Zotrvala na svojich tvrdeniach, že v prejednávanej veci má postavenie spotrebiteľa a žalovaný
nepreukázal, že by úverovú zmluvu uzatvárala v rámci výkonu a predmetu jej podnikateľskej
alebo obchodnej činnosti. Fyzická osoba, ktorá je zároveň podnikateľom, môže si vziať úver aj na

súkromné účely, t.j. na uspokojovanie svojich osobných potrieb a potrieb členov rodiny, ako to bolo aj v jej
prípade. Znovu zdôraznila nekalú obchodnú praktiku žalovaného, ktorý predtlačeným údajom v zmluve
o úvere deklaroval, že finančné prostriedky pre žalobkyňu boli jej poskytnuté za účelom podnikania, a to
bez jednoznačného preukázania, či úver aj skutočne bol poskytnutý na podnikanie.
11.2. K rozhodcovskej zmluve zo dňa 4.6.2018 žalobkyňa uviedla, že išlo o formulárovú zmluvu, ktorej

obsah nemohla nijako ovplyvniť a mohla túto zmluvu len ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa celému
jejobsahu,pričomjepravdepodobné,ženepodpísanímrozhodcovskejzmluvybynedošloanikuzavretiu
zmluvy o úvere, keďže tieto zmluvy boli uzavreté v jeden deň. Práve spôsob, akým bola rozhodcovská
zmluva koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s úverovou zmluvou svedčí skôr o tom, že
žalovaný takýmto spôsobom sledoval vylúčenie spod režimu súdnej kontroly. Zo znenia rozhodcovskej

zmluvy je zrejmé, že subjekt, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voliť medzi rozhodcovským
alebo všeobecným súdom, bude vo všetkých prípadoch veriteľ, t.j. žalovaný. Rozhodcovská zmluva
nebola individuálne dojednaná. O neplatnú rozhodcovskú zmluvu, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ
riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa rozhodcovskej
zmluvy má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by sa podľa

tejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu. Rozhodnutie súdu o tom, že predmetná rozhodcovská zmluva spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu
SR, napr. 4Cdo/31/2013.
11.3. Za správny považuje záver súdu, že rozhodcovský rozsudok je potrebné zrušiť, pretože pri jeho

vydaní boli porušené ustanovenia všeobecne záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto
porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, nakoľko úver poskytnutý žalobkyni bol v rozhodcovskom
konaní bez ďalšieho podriadený režimu Obchodného zákonníka.
11.4. Zo všetkých týchto dôvodov považuje rozhodnutie súdu za vecne správne.

12. Žalovaný v odvolacej replike a žalobkyňa v odvolacej duplike zotrvali na dôvodoch podaného
odvolania a vyjadrenia k odvolaniu, pričom žalobkyňa zdôraznila, že iba jednu platbu použila na úhradu
sociálnehopoisteniaaprevažnúčasťúverupoužilanaosobnéúčelyanienaúhradunákladovspojených
s opravou motorového vozidla. Zároveň zdôraznila, že úhrada splátky sociálneho poistenia nie je výdaj,
ktorý uhrádza iba samostatne zárobkovo činná osoba, ale rovnako má túto povinnosť aj fyzická osoba

- zamestnanec.

13. Ďalšie vyjadrenia v spore podané neboli.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas

oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je
možné vyhovieť.15. Rozsudok je vo všetkých výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd potvrdil v zmysle ust. §
387 ods. 1 CSP.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27. januára 2026 o 9.25
hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 20. januára 2026 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

17. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, f/ a h/
CSP, t.j. neboli splnené procesné podmienky (a/), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (b/), rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd (c/), konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d/), súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

18. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

19. Súd prvej inštancie vo veci náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. §
191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie,zozistenéhoskutkovéhostavuvyvodilajsprávnyprávnyzáver,rozsudoknáležiteodôvodnil
a neboli zistené ani vady procesných podmienok, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
v spore, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

20. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na
tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

21. Žalovaný v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej

inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú
prijať iné závery.

22. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu, že zmluva o úvere č. 251024-72136 zo dňa 4.6.2018,

uzavretá medzi stranami sporu, je zmluvou spotrebiteľskou, ako aj so záverom súdu o neplatnosti
uzavretej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 4.6.2018 z dôvodu, že v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. r/
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2015 umožňovala, aby spor zo spotrebiteľskej úverovej
zmluvy bol riešený v rozhodcovskom konaní podľa zák. č. 244/2002 Z.z., hoci v čase jej uzavretia
riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv bolo možné iba za splnenia podmienok ustanovených

zákonom č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

23. Nedôvodná je odvolacia námietka žalovaného, že na prejednanie a rozhodnutie sporu nebol
príslušný Mestský súd Košice, a to s poukazom na tú skutočnosť, že o príslušnosti Mestského súdu
Košice bolo rozhodnuté uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Ndc/9/2022 z 24. augusta 2022,

na ktorú skutočnosť súd prvej inštancie aj odkázal v odseku 5. odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR o príslušnosti je viazaný tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací
súd (§ 43 ods. 2 CSP) a opätovné posudzovanie príslušnosti súdu na základe podaného odvolania je
neprípustné.

24. Pokiaľ ide o vec samú, podstatou odvolacích námietok žalovaného je tvrdenie, že právny vzťah
zo zmluvy o úvere nie je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobkyňa požiadala o úver a zmluvu
o úvere uzavrela ako podnikateľ na účely podnikania a nepreukázala použitie finančných prostriedkov
z poskytnutého úveru na osobné potreby.

25. Touto obranou žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie sa súd veľmi dôsledne zaoberal
a vysporiadal sa s ňou v odôvodnení napadnutého rozsudku.26. Vychádzal zo zmluvy o úvere, kde žalobkyňa bola označená ako fyzická osoba svojim menom,
priezviskom, bydliskom a rodným číslom, čo sú bezpochyby údaje fyzickej osoby – nepodnikateľa
a konštatoval, že zmluva neobsahuje označenie dlžníka obchodným menom či IČO- om podnikateľa.

Údaje, ktoré mali označovať žalobkyňu ako podnikateľský subjekt, sú uvedené v nemeckom jazyku, bez
ich zaradenia pod príslušnú rubriku či označenú kolónku v úverovej zmluve. Konštatoval, že na základe
údajov obsiahnutých v zmluve je možné bezpochyby určiť dlžníka ako fyzickú osobu – nepodnikateľa, na
druhej strane identifikácia žalobkyne ako podnikateľa nie je jednoznačná. Pokiaľ v zmluve o úvere boli
uvedené údaje o dlžníkovi súčasne ako o fyzickej osobe, aj ako o podnikateľovi, potom nemožno urobiť

jednoznačný záver o tom, že úver bol poskytnutý žalobkyni ako podnikateľovi. Obsah zmluvy nesvedčí
o tom, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi,
jejformanapredtlačenomformuláriskôrpotvrdzujeskutočnosť,žebolauzatváranábezhlbšejsúčinnosti
zmluvných strán. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, dôkazné bremeno na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy je na dodávateľovi, t.j. na žalovanom, pričom aj
nespotrebiteľskýcharakterzmluvymusíbyťpreukázanýbezpečne,spôsobomnevzbudzujúcimdôvodné

pochybnosti.

27. Súd teda uzavrel, že žalobkyňa uzatvárala zmluvu ako fyzická osoba – spotrebiteľ, keď pri jej
uzavieraní nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ) a úver nepoužila na
podnikanie (dôkazné bremeno ohľadne použitia finančných prostriedkov z úveru na podnikanie bolo

na žalovanom a žalovaný toto neuniesol), žalovaný pritom zmluvu uzavieral v postavení dodávateľa
a nespotrebiteľský charakter tejto zmluvy bezpečne (bez akýchkoľvek pochybnosti) nepreukázal.

28. Na podrobné odôvodnenie tohto záveru odvolací súd v celom rozsahu odkazuje (ods. 37
a nasledujúcich odôvodneniach) a konštatuje, že toto podrobné odôvodnenie dáva odpoveď na

odvolacie námietky žalovaného, ktoré sú už len opakovaním jeho obrany z konania pred súdom prvej
inštancie.

29. Odvolací súd dopĺňa, že pokiaľ by súd striktne vychádzal z obsahu úverovej zmluvy, v ktorej je
uvedené, že veriteľ poskytuje dlžníkovi úver na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti a že dlžník

pri uzatváraní zmluvy vystupuje ako podnikateľský subjekt a poskytnutý úver využije na účel súvisiaci
s výkonom jeho podnikateľskej činnosti – prevádzkové náklady: oprava auta – oprava prevodovky
za účelom podnikania, mohli by tieto skutočnosti nasvedčovať nespotrebiteľskému (podnikateľskému)
charakteru právneho vzťahu.

30. Odvolaciemu súdu je však známe z úradnej činnosti (z iných sporov týkajúcich sa žalovaného), že
obchodní zástupcovia žalovaného sa dopúšťali nekalnej obchodnej praktiky, keď svojvoľne vyznačovali
spotrebiteľom ako účel úveru „na podnikanie“ s odôvodnením, že údajne je vybavenie úveru
jednoduchšie.

31. Aj v prejednávanom spore bola žalobkyni predložená typová zmluva s predformulovaným údajom
o tom, že žalobkyňa je podnikateľkou a že finančné prostriedky jej boli poskytnuté na výkon
podnikateľskej činnosti. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzavretia
zmluvy preto správne súd zameral dokazovanie aj na tú skutočnosť, na aký účel boli finančné
prostriedky žalobkyni v skutočnosti poskytnuté a dospel k správnemu záveru, že žalovaný ako

dodávateľ nepreukázal, že by žalobkyňa konala pri uzavretí úverovej zmluvy v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti. Tvrdenia žalobkyne o tom, že finančné prostriedky nepotrebovala na
podnikateľské účely, súd považoval za podporené aj charakterom výkonu jej činnosti, ktorým bola
opatrovateľská služba v Rakúsku, keď žalobkyňa nemá postavenie podnikateľského subjektu na území
Slovenskej republiky a rovnako s výkonom opatrovateľskej činnosti nie sú spojené žiadne také náklady,

ktoré by odôvodňovali investičný účel podnikateľského úveru. Okrem toho jej finančné prostriedky boli
zaslané na jej osobný účet a využila ich na osobnú potrebu. Žalovaný v konaní pritom opak nepreukázal.

32. Odvolací súd teda uzaviera, že žalovaný nepreukázal, že úver poskytol žalobkyni na podnikateľské
účely a iba samotné uvedenie jej živnostenského oprávnenia, naviac v nemeckom jazyku, bez prekladu

do slovenského jazyka, nemá za následok, že žalobkyňa v zmluvnom vzťahu z úverovej zmluvy nemala
postavenie spotrebiteľa. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa v čase uzavretia zmluvy disponovala
živnostenským oprávnením platným v Rakúsku nevylučuje možnosť uzavrieť zmluvu v postavení
spotrebiteľky, ako to už ustálila súdna prax.33. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie o tom, že
zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu zo dňa 4.6.2018 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle

§ 52 a nasl. OZ, za vecne správny.

34. Po zistení, že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, súd správne pristúpil k skúmaniu, či
rozhodcovská zmluva zo dňa 4.6.2018 je platná a či založila právomoc rozhodcovského rozsudku vydať
rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa žalobkyňa domáha v tomto konaní.

35. V nadväznosti na správny záver súdu, že úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, súd správne
skúmal existenciu dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa zákona 335/2014 Z.z.,
keďže rozhodcovská zmluva mala byť uzavretá podľa tohto zákona (počnúc dňom 1.1.2015, kedy
nadobudol účinnosť zákon 335/2014 Z.z. – poznámka odvolacieho súdu) a rozhodcovské konanie malo
prebehnúť podľa zákona 335/2014 Z.z. a dospel k správnemu záveru o existencii dôvodov pre zrušenie

rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. e/ a i/ citovaného zákona, keďže rozhodcovská
zmluvajevrozporesozákonom335/2014Z.z.arozhodcovskýsúdneaplikovalvrozhodcovskomkonaní
predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

36. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne iné dôvody nesúhlasu s rozsudkom, než že vzťah z úverovej

zmluvy nie je vzťahom spotrebiteľským, osobitné odvolacie námietky vo vzťahu k záveru o neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy a k dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku neuviedol, preto odvolací súd
správnosť záveru súdu o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a následne záver o dôvodoch pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku z iných než namietaných aspektov posudzovať nemohol.

37. Súd uzavrel, že rozhodcovská zmluva je neplatná podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ v spojení s ust.
§ 53 ods. 5 OZ, nakoľko obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, spôsobujúce značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán, pretože núti žalobkyňu podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu, ak žalovaný podá návrh na rozhodcovskom súde skôr, ako začne konanie na všeobecnom
súde a žalobkyňa tým stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde.

38. S týmto záverom je možné v zásade sa stotožniť.

39. Samotná rozhodcovská zmluva nemôže byť neprijateľnou podmienkou, ako to uzaviera súd,
rozhodcovská zmluva však môže obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, t.j. ustanovenia

spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a medzi takéto
neprijateľné podmienky v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ OZ v znení účinnom od 1.1.2015 patria aj
ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez
splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

40. V prejednávanom spore rozhodcovská zmluva bola uzavretá podľa zákona 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní, hoci mala byť uzavretá podľa zákona 335/2014 Z.z. (§1 ods. 4 zák. 244/2002
Z.z., § 2 ods. 1 zák. 335/2014 Z.z.) a mala mať náležitosti podľa § 3 tohto zákona.
V rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ OZ v znení účinnom od 1.1.2015 teda umožňuje, aby spor
z úverovej zmluvy bol riešený v rozhodcovskom konaní podľa zákona 244/2002 Z.z. a nevyžadovala

splnenie podmienok podľa zákona 335/2014 Z.z., stanovených pre spotrebiteľské rozhodcovské
konanie.

41. Podľa § 1 ods. 4 zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.1.2015,
v rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona nemožno rozhodovať ani spory medzi dodávateľom

a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré
možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (odkaz na zák. 335/2014 Z.z.).

42. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia nebolo možné rozhodovať spotrebiteľské
spory, tieto boli zákonom 336/2014 Z.z. z rozsahu pôsobnosti zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní vyňaté, pričom tieto spory je možné rozhodovať v rozhodcovskom konaní iba podľa zákona
335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej zmluvy podľa §
3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu
v spotrebiteľských veciach (§ 2 ods. 1 zák. 335/2014 Z.z.). Podľa § 3 ods. 6 zákona 335/2014 Z.z.pritom spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. V zmysle
§ 4 ods. 1 zákona 335/2014 Z.z. spotrebiteľské spory je oprávnený rozhodovať len rozhodca, ktorý je
zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory vedenom ministerstvom

a súčasne zapísaný v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu oprávneného rozhodovať
spotrebiteľské spory, ktorý má podľa spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy spor rozhodnúť.

43. V prejednávanej veci nebola daná právomoc rozhodcovského súdu vydať rozhodnutie
v spotrebiteľskom spore vzhľadom na skutočnosť, že medzi stranami sporu nebola uzavretá

spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa zákona 335/2014 Z.z., ale zmluva o rozhodcovskom konaní
podľa zákona 244/2002 Z.z., ktorá nezakladá právomoc rozhodcovského súdu prejednať spotrebiteľský
spor.

44. Neplatná rozhodcovská zmluva je dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1
písm. e/ zákona 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ako to správne uzavrel súd

prvej inštancie a zároveň, keďže rozhodcovské konanie neprebehlo zohľadňujúc právne predpisy na
ochranu práv spotrebiteľa, je daný dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku aj podľa § 45 ods. 1 písm.
i/ zákona 335/2014 Z.z., z ktorého dôvodu vecne správne rozhodol súd prvej inštancie, ak rozhodcovský
rozsudok na základe podanej žaloby žalobkyne zrušil.

45. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov prvoinštančného konania.

46.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľaust.§396ods.1CSPvspojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov

odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnej žalobkyni.
Odvolací súd preto priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 242 ods. 2 CSP).

47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).