Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoCsp/35/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124223719
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7124223719.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sovietskych hrdinov 66, Svidník, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233
516, o zaplatenie 600,- EUR s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice sp.
zn. 21Csp/307/2024 zo dňa 03.09.2025

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice č.k. 21Csp/307/2024-92 zo dňa 03.09.2025 vo výroku I.

o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 450,- EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a vo výroku III. o náhrade trov konania.

Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) zhora označeným rozsudkom
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 450,- EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku (I. výrok), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II. výrok) a žalobkyni priznal proti žalovanému
nároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%zprisúdenejistinypodľaboduI.výrokovejčastirozsudku

(III. výrok).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 600,- EUR titulom
primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom proti žalovanému na Okresnom súde Bardejov pod
sp. zn. SK-4Csp/64/2022 o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky, bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky v oboch uplatňovaných nárokoch

úspešná. Okresný súd Bardejov rozsudkom sp. zn. SK-4Csp/64/2022 zo 14.06.2023 vo výroku I. určil,
že úver zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300039000 zo dňa 11.05.2011 uzavretej medzi žalobkyňou
ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom je bezúročný a bez poplatkov a vo výroku IV. určil, že
zmluvná podmienka uvedená v čl. 16. „Súhlas so spracovaním osobných údajov“, bod 16.6. zmluvy
o revolvingovom úvere z 11.05.2011 v tam uvedenom znení je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Rozsudok Okresného súdu Bardejov zo 14.06.2023 v týchto výrokoch v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 18CoCsp/8/2024 z 27.06.2024 nadobudol právoplatnosť dňa 30.07.2024.

Žalobkyňa si uplatnila nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo vzťahu k porušeniu jej práv
majúcich za následok určenie, že úver zo zmluvy o revolvingovom úvere z 11.05.2011 je bezúročný a
bez poplatkov v sume 300,- EUR a vo vzťahu k porušeniu jej ďalších (iných) práv majúcich za následok
určenie, že zmluvná podmienka uvedená v čl. 16. „Súhlas so spracovaním osobných údajov“, bod 16.6.zmluvy o revolvingovom úvere z 11.05.2011 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou rovnako v sume
300.- EUR.

3. Vykonaným dokazovaním resp. na základe skutkových tvrdení strán sporu, ktoré druhá strana
nepoprela, vzal súd za preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľka uzavrela so žalovaným ako
dodávateľom Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300039000 z 11.05.2011, ktorej predmetom bolo
poskytnutie úveru vo výške 510,- EUR so splatnosťou v trvaní 42 mesiacov, s ročnou úrokovou
sadzbou 70,03 % a priemernou ročnou percentuálnou mierou nákladov vo výške 68,07 %. Rozsudkom

OkresnéhosúduBardejovsp.zn.SK-4Csp/64/2022z14.06.2023včastivýrokovI.aIV.,ktorýnadobudol
právoplatnosť 30.07.2024, bolo určené, že: a) úver zo zmluvy o revolvingovom úvere z 11.05.2011
je bezúročný a bez poplatkov, b) zmluvná podmienka uvedená v článku 16 zmluvy o revolvingovom
úvere z 11.05.2011 „Súhlas so spracovaním osobných údajov“ bod 16.6. v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1,
Spoludlžník 2 dávajú Veriteľovi súhlas podľa ods. 16.1., 16.2., 16.3., 16.4., 16.5. na dobu do podpísania
tejto Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere, počas platnosti tejto

zmluvy o RÚ ako aj na dobu 10 rokov po skončení zmluvného vzťahu podľa tejto Zmluvy o RÚ. V
rovnakom rozsahu udeľujú súhlas aj v prípade zamietnutia Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru,
a to na dobu 10 rokov odo dňa jej podpísania Dlžníkom, Spoludlžníkom 1, Spoludlžníkom 2. Dlžník,
Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 môžu udelený súhlas písomne odvolať v prípade, že Veriteľ spracováva
osobné údaje v rozpore a nad rámec nimi udeleného súhlasu alebo v rozpore s ustanoveniami zákona č.

428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Odvolanie súhlasu nadobudne
účinnosťokamihomúplnéhovyrovnaniavšetkýchzáväzkovDlžníka,Spoludlžníka1,Spoludlžníka2tejto
Zmluvy o RÚ.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

4.Právnevecsúdposúdilpodľa§3ods.5zák.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaa§53ods.1zák.

č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a v prvom rade sa zaoberal procesnou obranou žalovaného,
ktorý poukázal na konanie prebiehajúce na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 52Csp/85/2023 a
namietalprekážkuužzačatéhokonania.Spoukazomna§159CSP,§185ods.3CSP,§230CSPa§295
CSP si súd prvej inštancie zaobstaral a vykonal dokazovanie rozsudkom Mestského súdu Košice sp. zn.
52Csp/85/2023 z 15.05.2024, z ktorého zistil, že predmetom konania v tamtej veci bol žalobkyňou proti

žalovanému uplatnený nárok na primerané finančné zadosťučinenie za porušenie právnych povinností
žalovaného majúcich za následok neprijateľnosť zmluvných podmienok zmluvy o revolvingovom úvere z
11.05.2011 podľa špecifikácie v právoplatnom rozsudku Okresného súdu Bardejov zo 14.06.2023 v časti
jeho II. a III. výroku, spočívajúcich v dojednaní poplatku za žiadosť o odklad splátok a jeho splatnosti,
ktoré (zadosťučinenie) bolo žalobkyni priznané v sume 300,- EUR. Súd prvej inštancie si rovnako

za účelom zistenia prípadnej prekážky právoplatne rozhodnutej veci podľa § 230 CSP zaobstaral a
vykonal dokazovanie aj rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5CoCsp/25/2024 z 12.08.2025,
z ktorého zistil, že krajský súd na základe odvolania žalovaného rozsudok Mestského súdu Košice sp.
zn. 52Csp/85/2023 z 15.05.2024 v časti I. a III. výroku ako vecne správny potvrdil. Predmetom konania
na Mestskom súde Košice vedeného pod sp. zn. 52Csp/85/2023 bol nárok na primerané finančné

zadosťučinenie za porušenie práv žalobkyne majúcich za následok určenie inej zmluvnej podmienky tej
istej zmluvy o revolvingovom úvere z 11.05.2011 za neprijateľnú. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s
právnym názorom žalovaného, podľa ktorého by konanie na Mestskom súde Košice vedené pod sp. zn.
52Csp/85/2023 predstavovalo prekážku už začatého konania podľa § 159 CSP brániacu jej prejednaniu
v tomto konaní, pre ktorú by bolo nevyhnutné konanie zastaviť. Zo žiadneho právneho predpisu totiž

nevyplýva, že by sa spotrebiteľ musel domáhať určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalobou
podľa§11ods.4zák.č.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochakoajurčenianeprijateľnostivšetkých
neprijateľných zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka z tej istej spotrebiteľskej
zmluvy v jednom a tom istom súdnom konaní, pričom k určeniu bezpoplatkovosti a bezúročnosti
úveru a tiež ako ani k určeniu všetkých neprijateľných zmluvných podmienok za neprijateľné nemusí

dôjsť jedným súdnym rozhodnutím. Súd tak dospel k záveru, že právoplatné určenie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého úveru nie je spôsobilé založiť prekážku právoplatne rozhodnutej veci
podľa § 295 CSP pre určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok z tej istej spotrebiteľskej zmluvy.
Rovnako ani určenie neprijateľnosti určitých zmluvných podmienok nepredstavuje prekážku právoplatne
rozhodnutejvecipreurčenieneprijateľnostiinýchzmluvnýchpodmienokzjednejatejistejspotrebiteľskej

zmluvy. Súd prvej inštancie konštatoval, že určenie určitej zmluvnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy za
neprijateľnú neznamená, že všetky ostatné zmluvné podmienky tejto zmluvy sú prijateľné. Z uvedeného
vyplýva, že priznanie primeraného finančného zadosťučinenia za porušenie určitých práv spotrebiteľa
alebo povinností dodávateľa majúcich za následok neprijateľnosť určitých zmluvných podmienok (vdanom spore podľa rozsudku Okresného súdu Bardejov z 14.06.2023 v časti výrokov II. a III.) nemožno
považovať za zavŕšenie ochrany spotrebiteľa podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. za porušenie iných
práv spotrebiteľa alebo povinností dodávateľa majúcich za následok neprijateľnosť iných zmluvných

podmienok, či bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru (v danom spore podľa rozsudku Okresného
súdu Bardejov z 14.06.2023 v časti výrokov I. a IV.). Výšku už priznaného primeraného finančného
zadosťučinenia za porušenie práv spotrebiteľa majúcich za následok neprijateľnosť určitej zmluvnej
podmienky, má možnosť súd zohľadniť pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia
za porušenie iných práv spotrebiteľa majúcich za následok neprijateľnosť inej zmluvnej podmienky,

či bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru, z tej istej spotrebiteľskej zmluvy. Súd prvej inštancie tak
k tejto obrane žalovaného uzavrel, že hypotéza § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. vyžaduje splnenie
predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zák. č.
250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi, k čomu v danom prípade zo strany žalobkyne nepochybne
došlo (rozsudok Okresného súdu Bardejov z 14.06.2023 v časti výrokov I. a IV.) a spôsobilosť takéhoto
porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Súd osobitne zdôraznil, že je bez

právneho významu, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto
ujmy. Na základe uvedených skutočností súd uzavrel, že žalobkyňou uplatnený nárok je, čo právneho
základu, daný.

5. Súd prvej inštancie ďalej k výške primeraného finančného zadosťučinenia najprv poukázal na

uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/92/2021 z 30.06.2022, v ktorom najvyšší súd konštatoval,
že jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona (§ 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z.,
pozn. odvolacieho súdu) vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia
práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech

spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za
škodu,zbezdôvodnéhoobohatenia,alebovovýrokurozsudkuurčíneprijateľnosťkonkrétnevymedzenej
zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Pre úspešné uplatnenie tohto nároku zákon
nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a ani to, aby žalobcovia preukazovali
existenciu a výšku vzniknutej ujmy. Súd prvej inštancie tak konštatoval, že pre priznanie práva na

zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinnosti, je teda
jediným rozhodujúcim kritériom primeranosť požadovaného zadosťučinenia. Súd prvej inštancie pri
úvahách o výške primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal predovšetkým z konkrétnych
okolností daného prípadu, a to intenzity porušenia práva spotrebiteľa, resp. povinností dodávateľa,
charakteru porušených práv a povinností a ich potencionálnych dôsledkov, časového trvania závadného

konania, a v neposlednom rade prihliadol na jednotlivé funkcie primeraného finančného zadosťučinenia.
Čo sa týka výšky uplatneného nároku, súd sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne, že utrpela ujmu
minimálne v psychickej rovine, keď bola nútená hájiť svoje právo na súde a v rámci súdneho konania
na Okresnom súde Bardejov vedeného pod sp. zn. SK-4Csp/64/2022 sa prostredníctvom svojho
právneho zástupcu vysporiadať aj s procesnou obranou žalovaného, ktorý nárok žalobkyne neuznal a

žiadal žalobu zamietnuť (rovnako ako napokon aj v tomto následnom konaní o priznanie finančného
zadosťučinenia), pričom závadný stav v danej trval viac ako 12 rokov (zmluva o revolvingovom úvere
bola uzavretá v roku 2011 a súd vyslovil porušenie spotrebiteľských práv v roku 2023). Podľa tvrdenia
právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní dňa 03.09.2025 v zmysle zmluvy o revolvingovom úvere
z 11.05.2011 bola schválená a tým žalobkyni poskytnutá výška úveru 510,- EUR, avšak žalobkyni

bola skutočne vyplatená iba suma 423,61 EUR. Žalobkyňa na úhradu úveru zaplatila k 27.10.2014
celkom sumu 1.417,22 EUR a žalovaný jej následne vrátil iba čiastku v sume 389,56 EUR, pričom
žalovaný tieto tvrdenia právneho zástupcu žalobkyne nepoprel. Vzhľadom aj na judikovanú bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru u žalovaného tak zostala titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a
nasl. Občianskeho zákonníka na úkor žalobkyne suma 604,05 EUR (1.417,22 EUR - (389,56 EUR +

604,05 EUR) = 423,61 EUR). Žalobkyňa si túto pohľadávku proti žalovanému pre hrozbu vznesenia
námietky premlčania z jeho strany v súdnom konaní neuplatnila, čo však podľa tvrdenia právneho
zástupcu žalobkyne žalovanému nebráni, aby túto pohľadávku podľa § 455 ods. 1 Občianskeho
zákonníka ako naturálnu obligáciu dobrovoľne uspokojil. Súd prvej inštancie tak bral do úvahy najmä
to, že toto porušenie reálne zasiahlo do majetkovej sféry žalobkyne a spôsobilo jej ekonomickú ujmu.

Finančné zadosťučinenie za toto porušenie v žalobkyňou navrhovanej sume 300,- EUR súd považoval
za primerané o to viac, že rozsudkom Mestského súdu Košice z 15.05.2024 ako vecne správnym
potvrdeným rozsudkom odvolacieho súdu z 12.08.2025 za porušenie práv žalobkyne majúcich za
následok určenie neprijateľných podmienok podľa rozsudku Okresného súdu Bardejov zo 14.06.2023v časti výroku II. a III., bolo žalobkyni priznané ako primerané finančné zadosťučinenie rovnako v sume
300,- EUR. Vo vzťahu k porušeniu práv žalobkyne majúcich za následok určenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky spočívajúcej v udelení súhlasu žalobkyne žalovanému na spracovanie jej osobných údajov

až na dobu 10 rokov po skončení daného zmluvného vzťahu neurčitému okruhu osôb mal súd okrem
času trvania tohto porušenia na zreteli aj to, že ide o porušenie práva nemajetkovej povahy, vo vzťahu
ku ktorému síce vznik majetkovej ujmy nemožno vylúčiť, avšak vznik takejto ujmy zo strany žalobkyne
nebol tvrdený. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia v
neposlednom rade zohľadnil aj priznanie primeraného finančného zadosťučinia rozsudkom Mestského

súdu Košice z 15.05.2024 žalobkyni za porušenie jej práv žalovaným majúcich za následok určenie inej
zmluvnej podmienky (spočívajúcej v dojednaní poplatku za žiadosť o odklad splátok a jeho splatnosti,
pozn.), avšak z tej istej zmluvy o revolvingovom úvere z 11.05.2011, v sume 300,- EUR. Súd prvej
inštancie tak v okolnostiach danej veci dospel k záveru, že finančné zadosťučinenie je primerané za
porušenie spotrebiteľských práv žalobkyne majúcich za následok podľa rozsudku Okresného súdu
Bardejov z 14.06.2023 v časti I. výroku - určenie, že daný úver je bezúročný a bez poplatkov v

sume 300,- EUR a za porušenie ďalších (iných) práv žalobkyne majúcich za následok podľa rozsudku
Okresného súdu Bardejov z 14.06.2023 v časti výroku IV. - určenie zmluvnej podmienky za neprijateľnú
v sume 150,- EUR. Súd mal za to, že výška priznaného zadosťučinenia pre žalobkyňu v súhrnnej
sume 750,- EUR, vrátane sumy priznanej rozsudkom Mestského súdu Košice z 15.05.2024, reflektuje
závažnosť porušenia práv žalobkyne ako spotrebiteľa, konkrétne skutkové okolnosti, intenzitu trvania a

rozsahu nepriaznivých následkov, prípadne potencionálnych následkov, ktoré žalobkyni (spotrebiteľke)
hrozili, ako aj subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu. Suma priznaného finančného
zadosťučinenia nie je zjavne neprimeraná povahe a rozsahu porušenia jej práv, čo zodpovedá zákonom
sledovanému účelu (poskytnúť satisfakciu spotrebiteľovi a odradiť dodávateľa od porušovania práv
spotrebiteľov).Priznanézadosťučinenienepredstavujeneopodstatnené,neprimeranéobohacovaniesa,

či duplicitné uplatňovanie nároku žalobkyne ako spotrebiteľa. Z vyššie uvedených dôvodov súd uložil
povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni titulom primeraného finančného zadosťučinenia spolu sumu
450,- EUR. V prevyšujúcej časti, t.j. v časti žalobkyňou uplatneného nároku na finančné zadosťučinenie
za porušenie práv žalobkyne majúcich za následok určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa
rozsudku Okresného súdu Bardejov z 14.06.2023 v časti IV. výroku nad rozsah priznaného nároku v

sume 150,- EUR (z celkovej uplatnenej sumy 300,- EUR) považujúc túto za neprimeranú, súd žalobu
pre jej nedôvodnosť zamietol.

6.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolpodľaust.§255ods.1CSPtak,ževýškaprimeraného
finančného zadosťučinenia závisí v konečnom dôsledku od úvahy súdu. V takom prípade možno mať za

to, že nepriznanie primeraného finančného zadosťučinenia v celom uplatnenom rozsahu nepredstavuje
čiastočný neúspech žalobkyne, a tak je namieste aplikovať § 255 ods. 1 CSP. Na základe uvedeného
súd prvej inštancie priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanému.

7. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku I. a III., podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný

z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej
časti zmenil a žalobu zamietol.

7.1 Odvolateľ v úvode namietal, že už v podanom odpore poukazoval na to, že v nadväznosti na
rozhodnutie Okresného súdu Bardejov sp. zn. SK–4Csp/64/2022 si žalobkyňa už uplatnila nárok na

primerané finančné zadosťučinenie. O tejto žalobe bolo vedené konanie pred Mestským súdom Košice
pod sp. zn. 52Csp/85/2023 a v danom konaní bolo rozhodnuté už v roku 2024. Súd prvej inštancie sa s
touto námietkou vyporiadal tak, že išlo o iné výroky z daného rozsudku sp. zn. SK-4Csp/64/2022 a že
vo výsledku jeho rozhodnutie a skoršie rozhodnutie priznáva zadosťučinenie len 750,- EUR. Súd prvej
inštancie teda opätovne rozhodoval o finančnom zadosťučinení na základe takých skutočností, ktoré

už boli právoplatne posúdené a zohľadnené v inom súdnom konaní. Takýto postup súdu predstavuje
vo vzťahu k uvedeným záverom rozhodovanie, ktoré porušuje procesné prekážky res iudicata. V tomto
konaní a v napádanom rozsudku súd rozhodol na základe rovnakých skutkových okolností a stavu, o
ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté. Vo vzťahu k týmto skutočnostiam predsa súd už priznal nárok
na primerané finančné zadosťučinenie. To, že si žalobkyňa uplatnila nárok na finančné zadosťučinenie

samostatne v dvoch konaniach, pričom ho „rozdelila“ tak, že v konaní sp. zn. 52Csp/85/2023 si uplatnila
nárok na zadosťučinenie k niektorým výrokom a v tomto konaní vo vzťahu k iným výrokom, na veci
absolútne nič nemení. Skutočnosti v rozsudku 52Csp/85/2023 a skutočnosti uvádzané v bode 23.odôvodnenia napádaného rozsudku sú identické, rovnaké a na základe rovnakých okolností bolo
priznané zadosťučinenie dvakrát.

7.2 Žalovaný ďalej uviedol, že súd odôvodnil svoje rozhodnutie aj tým, že za výrok o určení bezúročnosti
priznáva žalobkyni zadosťučinenie vo výške 300,- EUR a to aj preto, lebo to predstavuje 1-icu skutočne
utrpenej ekonomickej ujmy 604,05 EUR. Toto odôvodnenie a rozhodnutie nemá žiadny podklad ani vo
vykonanom dokazovaní a ani v inom rozhodnutí, pretože žiadny súd nerozhodol o tom, že by takáto
„ekonomická ujma“ vznikla. Žalobkyňa si žiadny takýto nárok ani neuplatnila v žiadnom súdnom konaní.

Žalobkyňou tvrdený dôvod, že si tento údajný nárok neuplatnila kvôli premlčaniu je nedôvodným a nemá
vo vzťahu k finančnému zadosťučineniu žiadny význam. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol,
že právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 03.09.2025 uviedol, že malo vzniknúť bezdôvodné
obohatenie a týmto žalobkyňa odôvodňovala požiadavku na finančné zadosťučinenie v spojitosti s
výrokom o určení bezúročnosti. Ak súd na túto skutočnosť prihliadal, išlo o zmenu žaloby podľa §
140 ods. 2 CSP, preto súd mal postupovať podľa § 142 CSP a rozhodnúť o zmene žaloby, a umožniť

žalovanému sa k danej veci vyjadriť. Súd ďalej odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že za výrok o určení
neprijateľnosti bodu 16.6. priznal zadosťučinenie vo výške 150,- EUR. Z napádaného rozsudku nie sú
však zrejmé žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodnili rozhodnutie súdu.

7.3 Na záver žalovaný nesúhlasil ani s rozhodnutím o náhrade trov konania, keď uviedol, že súd túto

náhradu žalobkyni s poukazom na § 251 a § 257 CSP priznať nemal. Žalobkyňa v konaní ani netvrdila a
ani nepreukázala žiadny osobitný dôvod pre podanie dvoch žalôb o zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia namiesto jednej. Uplatňovanie a priznanie nároku na náhradu trov konania žalobkyni
v pomeroch prejednávanej veci je preto v rozpore s § 251 CSP, pretože takéto trovy žalobkyne by
nevznikali, ak by podala jednu žalobu, preto trovy žalobkyne nie sú účelnými.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozsudok považuje za vecne správny a dostatočne
odôvodnený.Jednotlivéargumentyžalovanéhoibapreukazujúopodstatnenosťžaloby,pretožežalovaný
si nepriznáva pochybenie a porušenie spotrebiteľských noriem a práv žalobkyne, čo len odôvodňuje
opodstatnenosť podanej žaloby s poukazom na jednotlivé ciele inštitútu primeraného finančného

zadosťučinenia. K námietke žalovaného ohľadom duplicitného uplatňovania svojho nároku žalovaná
uviedla,ževkonanívedenomnaMestskomsúdeKošicesp.zn.52Csp/85/2023siuplatňovalaprimerané
finančné zadosťučinenie vo vzťahu k inému porušeniu. Išlo o iný rozsah, dôvod a charakter porušenia
spotrebiteľských noriem a najmä iný právny titul.

9. Žalobkyňa ďalej konštatovala, že v konaní dostatočne, určito a zrozumiteľne poukázala nielen
dôvodnosť základu nároku na primerané finančné zadosťučinenie, ale aj čo do súdom priznanej
výšky. Vzhľadom na priebeh či už tzv. základného konania, ako aj štádium tohto konania o priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia, poukázala najmä na postoj žalovaného, množstvo a intenzitu
porušení spotrebiteľských noriem. Zo strany žalovaného sa jedná o mimoriadne závažné porušenie

spotrebiteľských práv a povinností a porušenie zo strany žalovaného malo bezpochyby aj majetkový
charakter. Primerané finančné zadosťučinenie vo výške 450,- EUR je prinajmenšom primerané aj s
ohľadom na výšku sankcií (pokút až do výšky 50.000,- EUR), ktoré podľa zák. č. 128/2002 Z. z. o štátnej
kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa alebo zák. č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad
finančným trhom je oprávnená dodávateľovi uložiť Slovenská obchodná inšpekcia alebo Národná banka

Slovenska. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalobkyňa odvolaciemu súdu navrhla rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. ako vecne správny potvrdiť.

10. Ďalšie vyjadrenia v spore podané neboli.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti výrokom
rozhodnutia, proti ktorým je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust.
§ 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného

nie je možné vyhovieť.

12. Rozsudok je vo výroku I., ktorým súd žalobe čiastočne vyhovel ako aj vo výroku III. o náhrade trov
konania vecne správny, preto ho odvolací súd v tomto rozsahu v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.13. Výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti nebol odvolaním
napadnutý, tento nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 2

CSP).

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27. januára 2026 o 9.40
hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 20.1.2026 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.

§ 219 ods. 1, 3 CSP.

15. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, t.j. súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b/), súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

16. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

17. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je

stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, tzn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

19. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správny právny záver v potvrdenej časti, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a nebolo zistené
žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny v časti o priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia v sume 450,- EUR podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v tejto časti, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

22. Súd svoje úvahy, ako dospel k vyššie uvedeným záverom, uviedol v odôvodnení napadnutého
rozsudkuspoukazomnazistenýskutkovýstavaprávnepredpisy,ktoréaplikoval,tietoúvahysúsprávne,niet v nich žiadnych logických rozporov a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje a na tomto
mieste ich neopakuje.

23. Žalovaný v prevažnej miere argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom
prvej inštancie, s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto
jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v napadnutej časti
a neumožňujú prijať iné závery.

24. Odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky podstatné otázky z hľadiska rozhodnutia vo veci.

25. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o splnení všetkých zákonných
predpokladov pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyni v zmysle § 3 ods. 5 zák.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zhodne so súdom prvej inštancie považuje priznané finančné
zadosťučinenie vo výške 450,- EUR za primerané s ohľadom na kritéria, ktoré súd zohľadnil pri určovaní

tejto výšky.

26. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k
vyššie uvedeným záverom s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré
aplikoval v prejednávanej veci a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky

žalovaného, keďže tieto už boli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.

27. Na zdôraznenie správnosti rozsudku v napadnutej časti a k odvolacím námietkam žalovaného
odvolací súd uvádza nasledovné:

28. Predmetom konania je nárok na primerané finančné zadosťučinenie, vyplývajúce z ust. § 3 ods. 5
zák. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý vzniká, ak sú splnené podmienky stanovené zákonom,
a to: a) spotrebiteľ aktívne ako žalobca uplatní na súde porušenie práv alebo povinností určených na
jeho ochranu proti porušiteľovi, b) je úspešný.

29. V prejednávanej veci podstatou odvolacích námietok je aj tvrdenie žalovaného o nesplnení
zákonnýchpodmienokprepriznaniefinančnéhozadosťučineniažalobkyni,skutočnosť,žeoprimeranom
finančnom zadosťučinení pre žalobkyňu už raz právoplatne rozhodnuté bolo a neprimeranosť výšky
priznaného finančného zadosťučinenia.

30. Podľa § 3 ods. 5 poslednej vety zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

31. Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, jedinou podmienkou pre priznanie
finančného zadosťučinenia je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi.

32. Otázku úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti v zmysle vyššie citovaného

zákonného ustanovenia vysvetlil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach sp. zn.
6Cdo/389/2015 zo dňa 14.09.2016 a sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019.

33. V rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/389/2015 zo dňa 14.09.2016 najvyšší súd v súvislosti s ust. § 3 ods. 5
zákona 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa uviedol, že pod úspešným uplatnením porušenia práva

alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z
porušeniaprávaalebopovinnosti,napr.nárokunanáhraduškody,navydaniebezdôvodnéhoobohatenia
alebo aj určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej
zmluve.

34. V rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019 najvyšší súd nadviazal na vyššie uvedené
závery a zároveň sa zaoberal otázkou, či je možné priznať primerané finančné zadosťučinenie
spotrebiteľovi podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. bez toho, aby bola v konaní preukázaná existencia
a výška vzniknutej ujmy a bez toho, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Uviedol,že ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú.
Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľovi. Možno
ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich

práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom
finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v
spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa
ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi.

Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť,
že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok
zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť
konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Žiadnu inú podmienku,
t.j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola
privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom

dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia) je dôkazné
bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky
škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej
výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia,
neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným

kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Je preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na
všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.

35. Vychádzajúc z vyššie citovaných rozhodnutí najvyššieho súdu odvolací súd konštatuje, že možno
priznať primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľovi podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z.

o ochrane spotrebiteľa bez toho, aby bola v konaní preukázaná konkrétna ujma, či už materiálna alebo
nemateriálna (morálna) a bez toho, aby spotrebiteľ musel preukazovať výšku vzniknutej ujmy.

36. Pre posúdenie základu predmetu sporu (priznanie primeraného finančného zadosťučinenia) bolo
preto podstatné, či sú splnené zákonné predpoklady pre požadované priznanie nároku, a to, či si

spotrebiteľ uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom, a či bol úspešný.

37. Žalobkyňa úspešné uplatnenie porušenia jej práv a povinností žalovanému preukázala rozsudkom
OkresnéhosúduBardejovsp.zn.SK-4Csp/64/2022zodňa14.06.2023vspojenísrozsudkomKrajského
súdu v Prešove sp. zn. 18CoCsp/8/2024 zo dňa 27.06.2024. Citovaným rozsudkom Okresného

súdu Bardejov bolo rozhodnuté (určené) (a v tomto konaní na základe výroku I. a IV. rozsudku
uplatnené primerané finančné zadosťučinenie) výrokom I., že úver zo Zmluvy o revolvingovom úvere
č. 8300039000 zo dňa 11.05.2011 je bezúročný a bez poplatkov a výrokom IV. súd určil že zmluvná
podmienkavZmluvnýchdojednaniachZmluvyorevolvingovomúverekZmluveorevolvingovomúvereč.
8300039000 zo dňa 11.05.2011 uvedená v článku 16 Súhlas so spracovaním osobných údajov, bod 16.6

v znení:... je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Výroky II. a III. cit. rozsudku o určení ďalších (iných)
zmluvných podmienok za neprijateľné zmluvné podmienky neboli odvolaním napadnuté, nadobudli
právoplatnosťuplynutímlehotynapodanieodvolania,odvolanímžalovanýnapadol(okreminého)výroky
I. a IV. rozsudku. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Prešove ako odvolací súd rozsudok vo
výrokoch I., IV., V. a VI. potvrdil, pričom tak rozsudok súdu prvej inštancie ako aj rozsudok odvolacieho

súdu žalobkyni priznali nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok Okresného súdu
Bardejov v napadnutých výrokoch I. a IV. nadobudol právoplatnosť v spojení s rozhodnutím odvolacieho
súdu dňa 30.07.2024. Tým bolo preukázané porušenie práv žalobkyne ako spotrebiteľa a povinností
žalovaného pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv so žalobkyňou. Bola tak splnená zákonná podmienka
pre vznik nároku žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie voči žalovanému v zmysle § 3 ods.

5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

38. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o preukázaní podmienky úspešného
uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti žalobkyňou predložením rozsudkov, v ktorých bolo okrem
iného rozhodnuté o určení úveru za bezúročný a bez poplatkov a určení zmluvnej podmienky úverovej

zmluvy za neprijateľnú zmluvnú podmienku a ktorými bol judikovaný konkrétny nárok z porušenia
práva, ale aj so záverom súdu, že podmienkou úspešného uplatnenia nároku na primerané finančné
zadosťučinenie nie je preukázanie vzniku ujmy na strane žalobkyne.39.Odvolacísúdzastávanázor,žeprepriznanieprimeranéhofinančnéhozadosťučineniasanevyžaduje
vznik ujmy, či už materiálnej alebo nemateriálnej, postačuje hrozba vzniku ujmy a postačí, že spotrebiteľ
na podklade spotrebiteľskej zmluvy má plniť to, čo veriteľovi práve pre rozpor so zákonom nepatrí.

40. Odvolací súd poznamenáva, že v prejednávanej veci táto ujma preukázaná aj bola, a to najmä v
nemajetkovej sfére žalobkyne, ktorá bola nútená domáhať sa svojich práv, resp. domáhať sa určenia
poskytnutého spotrebiteľského úveru za bezúročný a bez poplatkov a určenia zmluvných podmienok
úverovej zmluvy za neprijateľné zmluvné podmienky v súdnom konaní trvajúcom od roku 2022 až do

roku 2024, ktoré nepochybne predstavuje negatívny zásah do bežného života spotrebiteľa a je spôsobilý
privodiť mu ujmu v súkromnom živote vo forme strachu, nepríjemných pocitov, neistoty a podobne.

41. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
nestanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť, s
výnimkou, že toto musí byť primerané.

42. Určenie primeraného finančného zadosťučinenia je vecou úvahy súdu a súd určí, aká výška
finančného zadosťučinenia je primeraná vždy s ohľadom na okolnosti danej veci. Nemôže ísť teda o
úvahu svojvoľnú a túto musí súd v odôvodnení rozsudku vysvetliť tak, aby bolo zrejmé, prečo práve
priznanú sumu finančného zadosťučinenia považuje za primerané finančné zadosťučinenie v danej

konkrétnej veci.

43. Aj keď podmienkou priznania finančného zadosťučinenia nie je vznik ujmy ani hrozba ujmy
spotrebiteľovi v dôsledku porušenia jeho práva dodávateľom, existujúca alebo hroziaca ujma môže byť
jedným z kritérií pre posudzovanie primeranosti výšky finančného zadosťučinenia.

44. Súdna prax doposiaľ vychádzala pri posudzovaní primeranosti finančného zadosťučinenia z
nasledujúcich kritérií: 1. vzniknutá, resp. hroziaca ujma, 2. rozsah, v akom dodávateľ porušil svoje
povinnosti a výška majetkového plnenia, ktoré tým dodávateľ získal na úkor spotrebiteľa, 3. doba
trvania protiprávneho stavu, 4. nevyhnutnosť domáhania sa práv v súdnom konaní a tým spôsobený

zásah do súkromného života spotrebiteľa, 5. reparácia vzniknutej ujmy v majetkovej sfére spotrebiteľa,
t.j. súdy zohľadňujú, v akom rozsahu bolo spotrebiteľovi vrátené majetkové plnenie dodávateľom,
na ktoré dodávateľ nemal právny nárok, 6. odškodnenie v iných obdobných prípadoch porušenia
práv spotrebiteľa, 7. odškodnenie v iných situáciách a podľa iných zákonných ustanovení v oveľa
závažnejších prípadoch (náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, odškodňovanie obetí

trestných činov). Súd má teda k dispozícii širokú škálu hodnotiacich kritérií a okrem vyššie uvedených
kritérií to môžu byť aj iné okolnosti konkrétnej prejednávanej veci.

45. Súd prvej inštancie určil výšku primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 450,- EUR a to
tak, že v časti určenia, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov vo výške 300,- EUR a v časti

určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú vo výške 150,- EUR.

46. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že pri dôvodnosti uplatneného nároku na priznanie
finančného zadosťučinenia sa berie do úvahy nielen tá skutočnosť, že neprijateľná zmluvná podmienka
neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, je spôsobilá negatívne zasiahnuť do

majetkovej sféry spotrebiteľa a potenciálne ohroziť jeho sociálny či rodinný život, ale treba zohľadniť aj
postoj spotrebiteľa, ktorý sa aj napriek jeho postaveniu slabšej zmluvnej strany vo vzťahu k dodávateľovi
rozhodol brániť svoje spotrebiteľské práva a prispel tak k dosiahnutiu vyššej kvality života, mysliac
pritom na to, že aj vďaka žalobkyni vyšlo najavo, že dodávateľ uzatvára formulárové úverové zmluvy so
spotrebiteľmi, v rámci ktorých používa zmluvnú podmienku v neprijateľnom znení.

47. Odvolací súd ďalej uvádza v dôsledku konania žalovaného žalobkyňa musela chrániť svoje
spotrebiteľské práva súdnou cestou, s čím súvisí vynakladanie prostriedkov a času na vyhľadanie
odbornej pomoci. Súdne konania sú stresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu, či
možnostivznikuďalšejmajetkovejujmyvpodobenáhradytrovkonaniaprotistrane,vprípadeneúspechu

v konaní.

48. Pri neexistencii špecifických kritérií pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia,
okrem „primeranosti“, a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd prihliadal najmä naurčenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a na určenie poskytnutého spotrebiteľského úveru za
bezúročný a bez poplatkov a za primerané okolnostiam považuje primerané finančné zadosťučinenie
v celkovej výške 450,- EUR, ktoré pozostáva zo sumy 300,- EUR predstavujúcej primerané finančné

zadosťučinenie za to, že žalovaný poskytol žalovanej úver, ktorý bol neskôr určený za bezúročný a bez
poplatkov a zo sumy 150,- EUR (50% z požadovaných 300,- EUR) predstavujúcej primerané finančné
zadosťučinenie za uplatnenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmluve o revolvingovom úvere.

49. Žalobkyňa sa úspešne domohla voči žalovanému uplatnenia porušenia hneď viacerých svojich

práv. Súd prvej inštancie správne zohľadnil, že dôsledkom 2-násobného porušenia práv žalobkyne bola
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a neprijateľnosť zmluvnej podmienky v zmluvných dojednaniach
zmluvy o revolvingovom úvere (súhlas so spracovaním osobných údajov). Odvolací súd zohľadniac
kritériá pre priznávanie primeraného finančného zadosťučinenia, považoval sumu 150,- a 300,- EUR
za porušenie práv žalobkyne (použitie neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej úverovej
zmluve a poskytnutie úveru, ktorý bol určený za bezúročný a bez poplatkov) za primeranú okolnostiam

prejednávanej veci a plniacu tak funkciu reparačnú, ako aj sankčnú.

50. Odvolací súd sa so zdôvodnením výšky a primeranosti priznaného finančného zadosťučinenia
žalobkyni stotožňuje a považuje ho za dostatočné a konkrétne. Súd prvej inštancie presvedčivo
zdôvodnil,zakýchokolnostívychádzal,keďrozhodoločiastočnompriznanížalobouuplatnenéhonároku

v sume 450,- EUR. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na podrobné určenie výšky primeraného
finančného zadosťučinenia v bode 23. napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Nedôvodná je
preto odvolacia námietka žalovaného, v zmysle ktorej postup určenia priznanej sumy je svojvoľný
a nepreskúmateľný. Odvolací súd v tomto kontexte upriamuje pozornosť odvolateľa na rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03, v zmysle

ktorých z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným
výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Súčasťou
práva na spravodlivý súdny proces nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov.

51. Úvaha súdu prvej inštancie o výške finančného zadosťučinenia nevybočila z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom a nemožno dospieť k záveru, že v rozsahu, v akom bola priznaná, dôjde k
finančnému obohateniu sa žalobkyne. Priznaná výška je primeraná okolnostiam prejednávanej veci.

52. Priznaná výška finančného zadosťučinenia je primeraná, okolnostiam prejednávanej veci, ako aj
peňažnej satisfakcii priznávanej v obdobných prípadoch. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že práve
vzájomnou konzistentnosťou s už judikovanými vecami sa zároveň napĺňa požiadavka jednotného
posudzovania porovnateľných prípadov, vyplývajúca z ústavne chránenej rovnosti pred zákonom a

právnej istoty, zahŕňajúca v sebe (tiež) potrebu náležitého odôvodnenia výraznejších odchýlok od riešení
v typovej judikatúre.

53. Zohľadniac všetky vyššie uvedené kritériá, ako boli vyhodnotené a vychádzajúc aj z
rozhodovacej praxe senátu v iných obdobných veciach (napr. sp. zn. 6Co/84/2021, 6CoCsp/49/2021,

6CoCsp/49/2022, 6Co/129/2020, 6Co/150/2021, 6CoCsp/68/2021, 6CoCsp/57/2021, 6CoCsp/40/2021,
6CoCsp/51/2022, 6CoCsp/12/2024 a ďalšie), považuje odvolací súd finančné zadosťučinenie vo výške
450,- EUR, t.j. 150,- EUR a 300,- EUR za v danom prípade porušenia práv spotrebiteľa, za primerané a
budeviesťžalovanéhoakosilnejšiuzmluvnústranunezneužívaťjehodominantnépostavenievprávnom
vzťahu a k takému konaniu a správaniu, aby nedochádzalo k porušovaniu práv spotrebiteľa.

54. Žalovaný v podanom odvolaní napokon namietal aj skutočnosť, že žalobkyni primerané finančné
zadosťučinenie v totožnej veci už poskytnuté bolo a to v spore vedenom na Mestskom súde Košice
sp. zn. 52Csp/85/2023, keď jej bolo právoplatne priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške
300,-EUR,pričomsúdprvejinštanciepripriznanítohtoprimeranéhofinančnéhozadosťučineniarovnako

vychádzal z rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. Sk-4Csp/64/2022 zo dňa 14.06.2023.

55. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn.
SK-4Csp/64/2022 zo dňa 14.06.2023, ktorý týmto rozsudkom určil, že úver zo Zmluvy o revolvingovomúvere č. 8300039000 zo dňa 11.05.2011 je bezúročný a bez poplatkov (I. výrok), že zmluvná podmienka
v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8300039000 zo dňa 11.05.2011 uvedená v čl. 8, bod 8.1 je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou (II. výrok), že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere

č. 8300039000 zo dňa 11.05.2011 uvedená v čl. 8, bod 8.4 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
(III. výrok), a že zmluvná podmienka v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere č.
8300039000 zo dňa 11.05.2011 uvedená v čl. 16, bod 16.6 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (IV.
výrok). Výrokmi V. a VI. rozsudku Okresný súd Bardejov rozhodol o náhrade trov konania.

56. Na základe podaného odvolania zo strany žalovaného (ktorý podal odvolanie proti výrokom I., IV., V.
a VI. rozsudku Okresného súdu Bardejov) Krajský súd v Prešove ako odvolací súd rozsudkom sp. zn.
18CoCsp/8/2024zodňa27.06.2024rozhodoltak,žerozsudokOkresnéhosúduBardejovvnapadnutých
výrokoch I., IV., V. a VI. potvrdil a rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Z uvedeného vyplýva, že výroky II. a III. rozsudku Okresného
súdu Bardejov sp. zn. SK-4Csp/64/2022 zo dňa 14.06.2023 nadobudli právoplatnosť uplynutím lehoty

na podanie odvolania (dňa 02.08.2023) a výroky I. a IV. nadobudli právoplatnosť spolu s rozhodnutím
odvolacieho súdu dňa 30.07.2024.

57. Žalobkyňa tak z vyššie uvedených dôvodov podala (prvú) žalobu o primerané finančné
zadosťučinenie dňa 06.11.2023 Mestskému súdu Košice a to na základe výrokov II. a III. rozsudku

Okresného súdu Bardejov sp. zn. SK-4Csp/64/2022 zo dňa 14.06.2023, ktoré konanie bolo vedené
pod sp. zn. 52Csp/85/2023. V tomto konaní bola žalobkyňa úspešná, súdom jej bolo právoplatne
priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- EUR a to z dôvodu, že v základom konaní
uplatnila porušenie svojich spotrebiteľských práv a výrokmi II. a III. rozsudku Okresného súdu Bardejov
boli dve zmluvné podmienky úverovej zmluvy určené za neprijateľné. Nárok na primerané finančné

zadosťučinenie v zmysle výrokov I. a IV. rozsudku Okresného súdu Bardejov si v konaní vedenom na
Mestskom súde Košice pod sp. zn. 52Csp/85/2023 uplatniť nemohla, keďže tieto v čase podania žaloby
právoplatné neboli.

58. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

59. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

60. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

61. Z citovaného ust. § 230 CSP vyplýva, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa
prejednávať znova. Zakladá to teda prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá sa v odbornej
verejnosti nazýva tiež prekážkou rei iudicatae, a ktorá je neodstrániteľným nedostatkom podmienky

konania.

62. Ak by sa teda začalo konanie o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, ktorá sa týka tých istých
strán sporu a toho istého predmetu konania, súd také konanie podľa § 161 ods. 2 CSP s poukazom
na § 230 CSP zastaví.

63. O tie isté strany ide aj vtedy, ak v konaní vystupujú nositelia práv z rovnakého právneho vzťahu v
opačnom procesnom postavení a tiež vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia strán
už skončeného konania.

64. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným
petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na
rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Podmienky totožnosti strán sporu a
totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne.

65. Za tú istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne
rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. O prekážku
rozsúdenej veci nejde, ak chýba čo i len jeden z uvedených znakov (viď uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 20.10.2011, sp. zn. 5Cdo/280/2010).66. Pre vznik prekážky v zmysle § 230 CSP sa teda vyžaduje existencia právoplatného rozhodnutia o tej
istej veci (medzi tými istými stranami sporu ohľadne toho istého predmetu konania, ak znovu prebieha),

preto podstatným ohľadne odvolacej námietky žalovaného je vyriešenie otázky, či tu prebiehajúce
konanie je súdnym konaním s totožným predmetom medzi totožnými stranami sporu, ako vo veci sp.
zn. 52Csp/85/2023 vedenej na Mestskom súde Košice.

67. Stranami sporu v konaní vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 52Csp/85/2023 boli totožné

strany sporu ako v konaní sp. zn. 21Csp/307/2024, avšak odvolací súd je názoru, že v týchto konania sa
nejedná a totožný uplatnený nárok. Podľa odvolacieho súdu predmetom týchto konaní nie je primerané
finančné zadosťučinenie ako také, ale samostatné nároky na primerané finančné zadosťučinenie za
porušenie práv žalobkyne spôsobené konkrétnymi neprijateľnými zmluvnými podmienkami (výrok II.,
III., IV. rozsudku Okresného súdu Bardejov) a porušením práva žalobkyne tým, že jej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver neskôr určený ako bezúročný a bez poplatkov (výrok I. rozsudku Okresného

súdu Bardejov). Každá neprijateľná zmluvná podmienka (prípadne určenie úveru za bezúročný a bez
poplatkov) predstavuje zo strany žalovaného samostatné porušenie a zakladá samostatný nárok
žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie aj keď všetky porušenia práv žalobkyne vyplývajú z tej
istej spotrebiteľskej úverovej zmluvy.

68. Zároveň odvolací súd dodáva, že s najväčšou pravdepodobnosťou by si žalobkyňa uplatnila
svoj nárok na primerané finančné zadosťučinenie voči žalovanému jednou žalobou, ak by rozsudok
Okresného súdu Bardejov sp. zn. SK-4Csp/64/2022 zo dňa 14.06.2023 vo výrokoch I. – IV. nadobudol
právoplatnosť v rovnaký deň (výroky I. a IV. rozsudku nenadobudli právoplatnosť z dôvodu podaného
odvolania zo strany žalovaného uplynutím lehoty na podanie odvolania na rozdiel od výrokov II. a III.

rozsudku). Vzhľadom však na vzniknutú situáciu si žalobkyňa svoje nároky uplatnila dvoma žalobami,
pričom odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že v prípade podania jednej žaloby o primerané
finančné zadosťučinenie, by žalobkyni zrejme bolo priznané jedným rozhodnutím vyššie primerané
finančné zadosťučinenie (za určenie troch zmluvných podmienok za neprijateľné a určenie úveru za
bezúročný a bez poplatkov) ako jej bolo priznané len v konaní vedenom na Mestskom súde Košice sp.

zn. 52Csp/85/2023.

69. Odvolací súd tak z uvedených dôvodov posúdil aj odvolaciu námietku žalovaného ohľadom
procesnej prekážky res iudicata ako nedôvodnú.

70. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti priznanej
istiny ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

71. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania,
keď priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % vychádzajúc

zo záveru, že pokiaľ ide o základ nároku, žalobkyňa bola v celom rozsahu úspešná a stanovenie výšky
primeraného finančného zadosťučinenia záviselo iba od úvahy súdu. Žalobkyňa má tak nárok na plnú
náhradu trov konania zo sumy primeraného finančného zadosťučinenia priznanej súdom (450,- EUR).

72. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP

v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní
plne úspešná, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v
plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ustanovenie §
251 CSP.

73.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).