Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 18, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/59/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4322200758
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Janigloš
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4322200758.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mareka Janigloša a členiek senátu JUDr.
Evy Šiškovej a JUDr. Dariny Vargovej, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, D. E. F. XXXX/XX,
G., právne zastúpený: FAIRSQUARE advokátska kancelária s.r.o., Lazaretská 3/A, Bratislava, IČO: 47
232 544, proti žalovanej: Slovenská republika v zastúpení: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
Štúrova 2, Bratislava, IČO: 00 166 481, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 14. 01. 2025 č. k. 12C/6/2022-455, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobcu proti výroku I. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o d m i e t a .

II. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. z r u š u j e a vec mu v r a c i
a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozhodol rozsudkom č. k.
12C/6/2022-455 zo dňa 14. 01. 2025 tak, že konanie v časti zaplatenia sumy 20.000,- eur
s prislúchajúcim úrokom z omeškania zastavil (I. výrok), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (II. výrok)
a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal (III. výrok).

2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.

z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 145
ods. 2, § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“).

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
súdu dňa 24. 02. 2022 domáhal, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy vo výške
50.360,- eur (ktorá má predstavovať majetkovú a nemajetkovú ujmu žalobcu) titulom náhrady škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom v súvislosti s prípravným
trestným konaním vedeným voči jeho osobe, ktorá pozostáva zo skutočnej škody, t. j. nákladov na
obhajobu v prípravnom trestnom konaní vo výške 360,- eur (faktúra č. 07/2011 – AK JUDr. HOSS) a
nemajetkovej ujmy vo výške 50.000,- eur.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že ten proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol

spod obžaloby oslobodený, má podľa § 1 až 4 zákona č. 58/1969 Zb. zásadné právo na náhradu škody
spôsobenej vznesením obvinenia, kde na podstate týchto záverov zotrváva súdna prax aj po prijatí
zákona č. 514/2003 Z. z. Poukázal na to, že ustanovenia Trestného poriadku ozrejmujú, že na úseku
trestného konania, ktoré začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a je zavŕšené podaním
obžaloby, vykonávajú svoju pôsobnosť vyšetrovateľ policajného zboru ako aj prokurátor. Vo veci náhrady
škody spôsobenej v tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci ako orgán konajúci v mene

štátu je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a z toho vyplýva, že žalovaná je v tomto konaní
pasívne legitimovaná.5. Pri posudzovaní nároku žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že sa zaoberal vyhodnotením námietky
premlčania, ktorá bola vznesená zo strany žalovanej. Mal za nesporné, že uznesenie o vznesení

obvinenia, bolo žalobcovi doručené dňa 28. 03. 2011, odkedy začala plynúť objektívna 10-ročná
premlčacia doba v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Žaloba žalobcu bola súdu prvej inštancie
doručená dňa 24. 02. 2022, t. j. po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňa 28. 03.
2021. Subjektívna 3 - ročná premlčacia lehota pri nároku na náhradu škody nesprávnym úradným
postupom začala plynúť dňa 07. 09. 2018 (t. j. od nasledujúceho dňa po vyhlásení oslobodzujúceho

rozsudku dňa 06. 09. 2018), pričom táto počas doby prerokovania nároku spočíva a v tomto prípade
by vzniknutá námietka premlčania bola nedôvodná. Žalobou sa možno v zmysle zákona č. 514/2003
Z. z. domáhať náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom. V danom prípade si žalobca nárok uplatnil titulom nezákonného rozhodnutia a nesprávneho
úradného postupu žalovanej v trestnom konaní. V zmysle § 19 zákona č. 514/2003 Z. z. plynie
subjektívna 3- ročná premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou

uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie odo dňa
doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Okrem uvedenej subjektívnej premlčacej doby zákon stanovuje aj objektívnu premlčaciu dobu, ktorá je
10 ročná, a táto plynie odo dňa, keď bolo poškodenému doručené rozhodnutie, ktorým mu bola škoda
spôsobená, v danom prípade uznesenie o vznesení obvinenia (nezákonné rozhodnutie). Súd prvej

inštancie mal za to, že námietka premlčania vznesená žalovanou je dôvodná, žalobca si uplatnil nárok
po uplynutí premlčacej lehoty, a tak žalobu po čiastočnom späťvzatí žaloby zamietol. S poukazom na
čiastočné späťvzatie žaloby v časti zaplatenia sumy 20.000,- eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania
v tejto časti konanie zastavil.

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že procesne úspešnej žalovanej nárok na
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaná výslovne uviedla, že si nárok na náhradu trov konania
neuplatňuje.

7. Žalobca predmetný rozsudok napadol odvolaním zo dňa 01. 04. 2025, a to z dôvodov podľa § 365 ods.

1 písm. b/ a h/. Žalobca mal za to, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, a to tým,
že rozsudok nespĺňa obsahové požiadavky vyjadrené v CSP, a to konkrétne, že odôvodnenie rozsudku
je fakticky iba sumárom súdneho procesu a neposkytlo riadnu, plnohodnotnú a logickú odpoveď na
otázku prečo bol nárok žalobcu (najmä čo sa týka II. výroku rozsudku) zamietnutý. Súd prvej inštancie
nevenoval podľa názoru žalobcu dostatočný priestor (pri niektorých otázkach vôbec žiadny priestor) na

vysvetlenie myšlienkového postupu ako súd prvej inštancie dospel k záverom, ktoré sú zhmotnené vo
výrokovej časti rozsudku.

8. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie a rozsudok na skutočnosti, že žalovaná vzniesla
námietku premlčania, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôvodnú, ergo nárok žalobcu súd prvej

inštancie vyhodnotil ako premlčaný a žalobu zamietol (resp. v časti zastavil ako je uvedené v I.
výroku rozsudku). Súd prvej inštancie uviedol, že zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) stanovuje objektívnu premlčaciu dobu, ktorá je 10 ročná a táto
plynie odo dňa, keď bolo poškodenému (v tomto prípade žalobcovi) doručené rozhodnutie, ktorým mu

bola škoda spôsobená, v danom prípade uznesenie o vznesení obvinenia (nezákonné rozhodnutie).
Súd prvej inštancie sa však vôbec nevenuje a v rozsudku opomína fakt, že žalobca sa domáhal
žalobou nielen náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ale aj náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom. V priebehu súdneho procesu žalobca v rámci svojho dispozičného
práva meniť žalobu dokonca vzal žalobu čiastočne späť, a to v rozsahu žalobcom žalovaného nároku na

náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pričom od tohto momentu si žalobca uplatňoval
v súdnom konaní iba svoj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.
Žalobca nezotrval na svojom nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, avšak
zotrval na svojom nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Súd prvej
inštancie však zamietol rozsudkom nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom a odôvodil toto zamietnutie ako keby rozhodoval o nároku na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, pričom aplikoval na daný skutkový stav (na nesprávny úradný postup) právnu
normu týkajúcu sa nezákonného rozhodnutia. Prečo bol zamietnutý nárok žalobcu na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom sa v odôvodnení rozsudku nie je možné dočítať, čo žalobcapovažoval za zásah do jeho práva na spravodlivý súdny proces a vadu rozsudku. Súd prvej inštancie sa
nielenže nevysporiadal s vyššie uvedenými otázkami, ale v rámci rozsudku ani neponúkol odôvodnenie,
ktoré by jasným a zreteľným spôsobom preukazovalo rešpektovanie práva na spravodlivý súdny proces

na strane žalobcu. V súvislosti s právom na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia poukázal
žalobca na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva. Žalobca
poukázal na absenciu vysporiadania sa v odôvodnení rozsudku s právnou argumentáciou žalobcu
týkajúcou sa jeho nároku na náhradu škody spočívajúcej v nesprávnom úradnom postupe žalovaného.
Ide pritom o jediný (po čiastočnom späťvzatí žaloby) a hlavný nárok žalobcu a absencia zdôvodnenia

ako sa s ním súd prvej inštancie vysporiadal, je nepochybne vadou rozsudku a porušením práva žalobcu
na spravodlivý súdny proces.

9. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie iba mechanicky vzal právnu normu (aj to podľa názoru
žalobcu nesprávnu) a aplikoval ju bez hlbšieho zmyslu na prejednávaný skutkový stav. Nie je predsa v
rámci logiky a ani spravodlivosti možné, aby premlčacia lehota nároku žalobcu začala plynúť skôr ako

samotný nárok vznikol. Súd prvej inštancie totižto zamietol nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty, ktorá mala začať plynúť dňom
doručenia uznesenia o vznesení obvinenia žalobcovi, vtedy v postavení obvineného (t. j. dňa 28.
03. 2011), pričom samotné skutočnosti (t. j. nesprávny úradný postup), ktoré založili nárok žalobcu
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, nastali až po doručení uznesenia o

vznesení obvinenia žalobcovi, vtedy v postavení obvineného (t. j. po dni 28. 03. 2011). Súd prvej
inštancie pri rozhodovaní nebral do úvahy odlišnosti inštitútu nezákonného rozhodnutia a nesprávneho
úradného postupu, čo spôsobilo v končenom dôsledku nezákonnosť rozsudku. Ak by sa vyššie popísaný
postup súdu prvej inštancie pretavil do reality, tak podľa záverov súdu prvej inštancie mohol žalobca
zažalovať už v deň po dni doručenia uznesenia o vznesení obvinenia žalobcovi, vtedy v postavení

obvineného (a teda napr. dňa 29. 03. 2011, keďže dňa 28. 03. 2011 bolo doručené uznesenie o vznesení
obvinenia). Nemožno sa domáhať náhrady škody ešte predtým, ako dôjde ku vzniku akejkoľvek škody
alebo k porušeniu akéhokoľvek právneho predpisu. Nemožno zažalovať nárok skôr ako nárok vznikne.
Napríklad nesprávny úradný postup spočívajúci v prieťahoch v trestnom konaní bol konštatovaný v rámci
upovedomenia o spôsobe vybavenia podnetu Krajskej prokuratúry v Nitre zo dňa 12. 08. 2013, sp. zn.

3 KPt347/13-7, kde príslušná prokuratúra konštatovala vzniknuté prieťahy, čo je v zmysle zákona č.
514/2003 Z. z. nesprávny úradný postup. Podľa interpretácie záverov súdu prvej inštancie ad absurdum
mal žalobca byť schopný zažalovať predmetný nesprávny úradný postup, ktorý nastal dňa 12. 08. 2013,
už dňa 29. 03. 2011 (po doručení uznesenia o vznesení obvinenia, od kedy súd prvej inštancie počítal
premlčaciu lehotu). Uvedené by samozrejme nikdy nebolo možné, žaloba by bola podaná v takomto

prípade podaná predčasne a na tomto sa žalobca pokúša demonštrovať absurdnosť záverov súdu prvej
inštancie, ku ktorým dospel v rozsudku.

10. Súd prvej inštancie pri posudzovaní otázky premlčania nároku žalobcu pravdepodobne (nie je to
dostatočne zdôvodnené v odôvodnení rozsudku, a preto sa žalobca domnieva) vychádzal z nesprávnej

premisy, a to, že nezákonné rozhodnutie subsumuje pod sebou aj nesprávny úradný postup. Súd
prvej inštancie sa pritom odvolával na judikatúru súdov, ktoré danú premisu judikatúrne zakotvili.
Danú judikatúru nie je v žiadnom prípade možné aplikovať na posudzovaný skutkový stav v tomto
konaní.Vprípadežalobcubolapostupnosťnezákonnéhorozhodnutiaanesprávnychúradnýchpostupov
obrátená, a to: nezákonné rozhodnutie (uznesenie o vznesení obvinenia) dňa 16. 03. 2011 › nesprávny

úradný postup (nevydanie rozhodnutia žalovanou podľa § 214 (1) Trestného poriadku (postúpenie veci
ak nejde o trestný čin) › nesprávny úradný postup (nevydanie rozhodnutia podľa § 215 (1) písm. b)
Trestného poriadku (povinnosť prokurátora zastaviť trestné stíhanie, ak skutok nie je trestným činom a
nie je dôvod na postúpenie veci) › nesprávny úradný postup (nevydanie rozhodnutia v zmysle § 230 (2)
písm. e) Trestného poriadku (zrušenie nezákonného rozhodnutia policajta prokurátorom) › nesprávny

úradný postup (nesprávne vyhodnotenie dôkazov a nesprávne kvalifikovanie skutku ako trestného činu)
› nesprávny úradný postup (zbytočné prieťahy v konaní). Z uvedeného vyplýva, že pri skutkovom stave
posudzovanom v tomto konaní, nezákonné rozhodnutie z časového hľadiska predchádza nesprávnemu
úradnému postupu, a teda nesprávny úradný postup nesmeruje k nezákonnému rozhodnutiu, nesprávny
úradný postup sa neodráža v obsahu nezákonného rozhodnutia a nesprávny úradný postup nebol

zavŕšený nezákonným rozhodnutím. Iba pri aplikácii fundamentálnej logiky niečo, čo nastalo neskôr (v
tomto prípade nesprávny úradný postup), nemôže smerovať a nemôže sa odrážať v niečom, čo nastalo
skôr (v tomto prípade nezákonné rozhodnutie). Nesprávny úradný postup teda nie je možné subsumovať
pod nezákonné rozhodnutie. V zmysle vyššie uvedeného je nesprávne naviazať premlčanie nárokuna náhradu škody vzniknutej z dôvodu nesprávneho úradného postupu na nárok na náhradu škody
vzniknutej z dôvodu nezákonného rozhodnutia. Ide o dva samostatné tituly, pričom žalobca zažaloval
oba, ale v priebehu súdneho procesu vzal žalobu čiastočne späť, a to v rozsahu nároku žalobcu na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

11. Vychádzajúc z jediného logického momentu na určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej
lehoty (s čím sa stotožnil aj súd prvej inštancie v bode 17 medzitýmneho rozsudku zo dňa 20. 06. 2023),
nárok žalobcu z titulu nesprávneho úradného postupu premlčaný nie je. Žalobca sa dozvedel o škode,

t. j. o tom, že žalovaná nesprávne úradne postupovala dňa 07. 09. 2018, a to deň po dni, kedy mu
bol oznámený rozsudok Krajského súdu v Nitre, ktorým bol oslobodený spod obžaloby a ktorým súd
právoplatne rozhodol o tom, že skutok, ktorý mal žalobca spáchať, nebol trestným činom. Subjektívna
premlčacia lehota 3 roky začala teda plynúť odo dňa 07. 09. 2018 a mala uplynúť dňa 07. 09. 2021 (ak by
nespočívala). Žalobca doručil nárok na predbežné prejednanie v zmysle § 15 zákona č. 514/2003 Z. z.
žalovanému dňa 27. 08. 2021 (a teda pred uplynutím premlčacej lehoty). V zmysle § 19 ods. 3 zákona č.

514/2003 Z. z. počas predbežného prejednania nároku premlčacia lehota spočívala. Premlčacia lehota
spočívala do 15. 02. 2022, kedy bola doručená odpoveď žalovaného žalobcovi. Premlčacia lehota by
uplynula dňa 26. 02. 2022, avšak žalobca podal žalobu a predmetný nárok na náhradu ujmy z titulu
nesprávneho úradného postupu si uplatnil dňa 23. 02. 2022, a teda pred uplynutím premlčacej doby
nároku na náhradu ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu.

12. Otázku objektívnej premlčacej lehoty nároku žalobcu z titulu nesprávneho úradného postupu
považoval žalobca za vyriešenú konštantnou judikatúrou, ktorá dôvodila záver, že v prípade
nesprávneho úradného postupu neplatí objektívna 10-ročná premlčacia lehota, nakoľko princíp
premlčania v tomto prípade je založený na subjektívnej vedomosti poškodeného – t. j. žalobcu. Žalobca

ako poškodený nadobudol túto subjektívnu vedomosť dňa 06. 09. 2018, čo je deň, kedy mu bol
oznámený rozsudok Krajského súdu v Nitre, ktorým bol oslobodený spod obžaloby a ktorým súd
právoplatne rozhodol o tom, že skutok, ktorý mal žalobca spáchať, nebol trestným činom.

13. Žalobca odvolaním napadol II. výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol časť žaloby.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca chce byť v spore úspešný, a teda mať nárok na náhradu trov
konania, žalobca napadol odvolaním aj III. výrok rozsudku. Žalobca nerozporoval, že čiastočne vzal
žalobu späť, ako je uvedené v I. výroku rozsudku, ale z procesnej opatrnosti napadol odvolaním aj I.
výrok rozsudku s tým, že po vrátaní veci súd prvej inštancie opätovne rozhodne s poukazom na § 145
ods. 2 CSP, tak ako rozhodol v I. výroku rozsudku.

14. V zmysle vyššie uvedeného mal žalobca jednoznačne za to, že nárok žalobcu na náhradu škody
titulom nesprávneho úradného postupu žalovaného celkom vo výške 30.360,- eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne od 16. 02. 2022 až do zaplatenia existuje, je daný a nie je premlčaný.
Žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a zároveň, aby odvolací súd vyjadril právny názor, že nárok žalobcu na náhradu škody
titulom nesprávneho úradného postupu žalovaného celkom vo výške 30.360,- eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne od 16. 02. 2022 existuje, je daný a nie je premlčaný.

15. K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná v podaní zo dňa 05. 05. 2025, v ktorom uviedla, že považuje

napadnutý rozsudok v jeho výrokoch I., II. a III. za vecne správny. Súd prvej inštancie náležite odôvodnil,
z akého dôvodu konanie zastavil (výrok I.), z akého dôvodu žalobu vo zvyšnej časti zamietol (výrok
II.) a následne z akého dôvodu nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III.). V odôvodnení
rozsudku sa konkrétne uvádza, z akého dôvodu sa konanie v časti zaplatenia sumy 20.000,- eur s
prislúchajúcim úrokom z omeškania zastavilo, kedy sa žalobca žalobou zo dňa 24. 02. 2022 domáhal

zaplatenia náhrady škody vo výške 50.360,- eur s príslušenstvom a v priebehu konania zobral žalobu
čiastočne späť v časti uplatneného nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia vo výške
20.000,- eur. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukázal na samotné znenie žaloby, kde sa
žalobca domáhal náhrady škody titulom nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu
a v samotnej žalobe nešpecifikoval výšku nároku na náhradu škody, ktorú si žalobca uplatňuje v časti

nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia a v časti nároku na náhradu škody titulom
nesprávneho úradného postupu. V tejto súvislosti následne v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie
uviedol vysvetlenie dôvodov podstatných aj pre rozhodnutie vo výroku II. rozsudku, a to dôvodov, pre
ktoré žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Súd prvej inštancie správne založil svoje rozhodnutie na tom,že prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovanou a uviedol, že je nesporné, že predmetné
uznesenie o vznesení obvinenia, bolo žalobcovi doručené dňa 28. 03. 2011, odkedy začala plynúť
objektívna 10-ročná premlčacia doba v zmysle § 19 odsek 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Žaloba žalobcu

bola súdu doručená dňa 24. 02. 2022, t. j. po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňa
28. 03. 2021. Zároveň súd prvej inštancie náležitým spôsobom odôvodnil zamietnutie nároku žalobcu
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím aplikujúc zároveň aj na nesprávny úradný
postup právnu normu týkajúcu sa nezákonného rozhodnutia. Z odôvodnenia rozsudku logicky vyplýva,
prečo bol zamietnutý nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom,

pričom je z neho zrejmé, že súd prvej inštancie pri posudzovaní otázky premlčania nároku žalobcu
vychádzal zo správnej premisy, a to, že nezákonné rozhodnutie subsumuje pod sebou aj nesprávny
úradný postup a z tohto dôvodu si žalobca nemôže uplatňovať svoj nárok titulom nesprávneho úradného
postupu bez nadväznosti na nezákonné rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie správne
vyhodnocoval námietku premlčania výlučne vo vzťahu k nezákonnému rozhodnutiu ako titulu nároku na
náhradu škody v danom prípade, čo aj konkrétne v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol a náležitým

spôsobom odôvodnil. Z vyššie uvedeného dôvodu mala žalovaná za to, že odôvodnenie napádaného
rozsudku je dostačujúce a zrozumiteľné, bez potreby uvádzať dôvody vo vzťahu ku skutočnostiam
uvádzanýmžalobcomvodvolaní,ženesprávnyúradnýpostup,ktorýzaložilpodľažalobcunárokžalobcu
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, nastal až po doručení uznesenia o
vznesení obvinenia žalobcovi.

16. Nemožno sa stotožniť ani so žalobcom uvádzaným druhým dôvodom odvolania, že súd prvej
inštancie nesprávne právne posúdil vec, čo viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu, kedy vychádzal pri
posudzovaní otázky premlčania nároku žalobcu z nesprávnej premisy, a to, že nezákonné rozhodnutie
subsumuje pod sebou aj nesprávny úradný postup. S poukazom na ust. § 3 odsek 1 zákona č.

514/2003 Z. z. uviedla, že od počiatku (vrátane predbežného prerokovania nároku na náhradu škody)
považovala za titul, z ktorého si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody v danej veci, nezákonné
rozhodnutie - uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 16. 03. 2011 v spojení s uznesením, ktorým
bola zamietnutá sťažnosť obvineného proti vzneseniu obvinenia dňa 15. 04. 2011. Ak bolo v trestnej
veci vydané rozhodnutie, ktoré žalobca považuje za nezákonné (v tomto prípade uznesenie o vznesení

obvinenia), nemožno sa domáhať zodpovednosti orgánu verejnej moci za nesprávny úradný postup,
nakoľko tento je subsumovaný v samotnom rozhodnutí, a preto nemôže ísť o samostatný nárok v
posudzovanej veci, išlo by totiž o duplicitu uplatneného nároku. Vo všeobecnosti sa nesprávnym
úradným postupom rozumie iná, než rozhodovacia činnosť orgánu verejnej moci, pričom trestné stíhanie
bolo v danej veci skončené rozhodnutím, a preto že iným, než odsudzujúcim rozsudkom, považuje sa

za nezákonné rozhodnutie, a to uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré v sebe subsumuje aj úradný
postup, na ktorý žalobca poukazuje a označuje ho za nesprávny. Žalovaná poukázala aj na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 327/2018 zo dňa 19. 09. 2018 (nárok na náhradu
škody nesprávnym úradným rozhodnutím pohlcuje nesprávny úradný postup jemu predchádzajúci).
V prípade, že sa nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci konajúceho v mene štátu odzrkadlí

v jeho rozhodnutí, tak v takom prípade sa možno domáhať nároku na náhradu škody spôsobenej
takouto činnosťou orgánu verejnej moci len z titulu jeho nezákonného rozhodnutia, ktorým bol celý
tento jeho nesprávny úradný postup zisťovania predpokladov na jeho vydanie zavŕšený a nie z titulu
nesprávneho úradného postupu. Je nepochybné, že súd je povinný jednoznačne ustáliť titul, na
základe ktorého považuje podaný návrh v danej veci za dôvodný, nakoľko práve jednoznačné ustálenie

titulu (nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) je pre posúdenie dôvodnosti nároku, ako
aj pre posúdenie námietky premlčania rozhodujúce. V zmysle vyššie uvedeného mala žalovaná za
to, že súd prvej inštancie správne naviazal premlčanie nároku žalobcu na náhradu škody vzniknutej
z dôvodu nesprávneho úradného postupu na nárok na náhradu škody vzniknutej z dôvodu nezákonného
rozhodnutia. V prípade nesprávneho úradného postupu totiž ide o náhradu škody vzniknutej iným

spôsobom ako práve rozhodovacou činnosťou a v prejednávanej veci súd prvej inštancie vychádzal zo
správneho právneho posúdenia veci, keď subsumoval pod nezákonné rozhodnutie aj nesprávny úradný
postup.

17. V súvislosti s argumentáciou žalobcu v odvolaní, že nárok na náhradu škody z titulu nesprávneho

úradného postupu premlčaný nie je, uviedla, že žalovaná v priebehu konania pred súdom prvej inštancie
z opatrnosti vzniesla námietku premlčania aj vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu, keď mala
za to, že žalobca nesprávne vyhodnotil otázku premlčania nároku na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom. Je potrebné poukázať na to, že aj nárok na uplatnenie náhrady škodyspôsobenej nesprávnym úradným postupom sa premlčuje podľa § 19 odsek 1 zákona č. 514/2003 Z.
z. V zmysle citovaného ustanovenia je subjektívna premlčacia lehota stanovená na 3 roky a plynutie od
kedy sa poškodený o škode dozvedel. Sám žalobca vo vyjadrení zo dňa 21. 04. 2022 priznával, že sa

o nesprávnom úradnom postupe, teda titule, od ktorého by odvodzoval svoj nárok na náhradu škody,
dozvedel v priebehu prípravného konania, čo dokladoval aj tým, že dňa 19. 11. 2012 podal žiadosť na
príslušnú prokuratúru o preskúmanie postupu policajta, kde namietal nezákonný priebeh dotknutého
trestného konania, teda nesprávny úradný postup. Tento podnet bol vyhodnotený ako neopodstatnený
a rovnako tak aj jeho opakovaný podnet. Teda právo na náhradu škody aj v danom prípade by bolo

premlčané, nakoľko lehota 3 rokov uplynula dňa 19. 11. 2015.

18. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti považovala rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
výroku I., II. a III. za vecne správny, a preto navrhla, aby odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil. Náhradu trov odvolacieho konania si žalovaná neuplatnila.

19. Žalobca v následnom vyjadrení zo dňa 23. 05. 2025 zotrval na svojich právnych záveroch
prezentovaných už v podanom odvolaní, keď mal za to, že judikatúra pripúšťa subsumovanie
nesprávneho úradného postupu pod nezákonné rozhodnutie iba za predpokladu, že nesprávny úradný
postup smeruje k nezákonnému rozhodnutiu, nesprávny úradný postup sa odráža v nezákonnom
rozhodnutí a nesprávny postup je zavŕšený nezákonným rozhodnutím. V tomto prípade ani jedna

z podmienok na subsumovanie nesprávneho úradného postupu pod nezákonné rozhodnutie nebola
splnená. Zdôraznil samostatnosť oboch titulov, keď zažaloval oba, ale v priebehu konania vzal žalobu
čiastočne späť, a to v rozsahu nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

20. Žalovaná sa vo veci vyjadrila v podaní zo dňa 04. 06. 2025, kde uviedla tie isté skutočnosti, ktoré

boli obsiahnuté už v jej vyjadrení k odvolaniu. Uviedla, že ak bolo v trestnej veci vydané rozhodnutie,
ktoré žalobca považuje za nezákonné, nemožno sa domáhať zodpovednosti orgánu verejnej moci za
nesprávny úradný postup, nakoľko tento je subsumovaný v samotnom rozhodnutí, a preto nemôže ísť
o samostatný nárok v posudzovanej veci, išlo by totiž o duplicitu uplatneného nároku.

21. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas,
oprávnenou stranou - žalobcom, v neprospech ktorého bol rozsudok vydaný (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ust. § 379 a nasl.
CSP a zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie napadnutého rozsudku (§ 387 CSP) a ani na

jeho zmenu (§ 388 CSP). Dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v časti II. a III. výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Pokiaľ ide o výrok I. napadnutého rozsudku, odvolací dospel k záveru, že
odvolanie je potrebné v tejto časti odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou (§ 386 písm. b) CSP).

22. Z obsahu predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou
súdu prvej inštancie dňa 23. 02. 2022 domáhal náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
a nesprávnym úradným postupom v súvislosti s prípravným trestným konaním vedeným voči žalobcovi,
a to vo výške 50.360,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 16. 02. 2022 do
zaplatenia. Žalobca podaním zo dňa 02. 02. 2023 vzal žalobu v časti náhrady škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím späť, v ostatnej časti žalobou uplatňovaného nároku náhrady škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom zotrval na podanej žalobe. Následne súd prvej inštancie
rozhodol vo veci medzitýmnym rozsudkom č. k. 12C/6/2022-318 zo dňa 20. 06. 2023 (v spojení
s opravným uznesením č. k. 12C/6/2022-381 zo dňa 21. 11. 2023) tak, že nárok žalobcu na
náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu nie je daný. Odvolací súd uznesením č. k.

11Co/1/2024-410 zo dňa 11. 07. 2024 zrušil uvedený medzitýmny rozsudok z procesných dôvodov
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie následne rozhodol napadnutým
rozsudkom, kde z dôvodu podaného odvolania žalobcu je vec predmetom prieskumu odvolacím súdom.

23. Odvolací súd posudzoval predmetnú vec podľa nasledujúcich ustanovení zákona.

24. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 30. 06. 2023 (ďalej len „zákon č. 514/2003Z. z.), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

25. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, trestnom
konaní alebo správnom konaní.

26. Podľa § 9 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86

písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky
pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým

ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.
(3) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správyspočívajúcehovporušenípovinnostiurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenej

lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správy prokurátorom.
4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda.

27.Podľa§19ods.1a2zákonač.514/2003Z.z.,právonanáhraduškodysapremlčízatrirokyododňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
(2) Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému
doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na
zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

28. Podľa § 386 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako CSP), odvolací
súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

29. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.30. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

31. Odvolací súd uvádza, že zo samotného obsahu zákona č. 514/2003 Z. z. a jeho systematiky vyplýva,
že zákonodarca dôsledne rozlišuje nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup a vo vzťahu
k obom týmto právnym inštitútom stanovuje samostatné a rozdielne hmotnoprávne podmienky pre
odškodnenie poškodeného na základe týchto nielen pojmovo rozdielnych právnych titulov. Zákon č.

514/2003 Z. z. nesprávny úradný postup bližšie nedefinuje. Právna teória a súdna prax vychádzajú z
toho, že nesprávnym úradným postupom je treba rozumieť porušenie pravidiel predpísaných právnymi
normami pre konanie štátneho orgánu pri výkone jeho činnosti, a to pri takých úkonoch, ktoré sú
vykonávané v rámci ich rozhodovacej činnosti, avšak bezprostredne sa v obsahu vydaného rozhodnutia
neodrazia. Ak sa však prípadne nesprávnosti alebo vady postupu štátneho orgánu v obsahu rozhodnutia
prejavia, môžu byť zvažované len z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím. Inými slovami povedané, pri rozhodovacej činnosti ide len o taký úradný postup, ktorého
prípadná nesprávnosť sa nijako nedotkla správnosti samotného rozhodnutia. Z tohto hľadiska sa potom
za nesprávny úradný postup vedúci k zodpovednosti štátu považuje tiež nečinnosť orgánu štátu, vady
v spôsobe vedenia konania, ale aj oneskorené vydanie rozhodnutia.

32. Odvolací súd posúdil podané odvolanie podľa jeho obsahu, pričom sa zameral na relevantnú
odvolaciu argumentáciu žalobcu v rovine ním uplatnených námietok (odvolacích dôvodov). Súd
prvej inštancie založil svoje rozhodnutie a rozsudok na skutočnosti, že žalovaná vzniesla námietku
premlčania, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôvodnú, nárok žalobcu súd prvej inštancie
vyhodnotil ako premlčaný a žalobu zamietol. Je však potrebné prisvedčiť námietke žalobcu, že sa súd

prvej inštancie vôbec nevenuje a v rozsudku opomína fakt, že sa žalobca domáhal žalobou nielen
náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ale aj náhrady škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom, ktorý žalobca videl v nesprávnom úradnom postupe v prípravnom konaní a
v prieťahoch v konaní. Žalobca v rámci svojho dispozičného práva vzal žalobu čiastočne späť, a to v
rozsahu žalobcom žalovaného nároku na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pričom

od tohto momentu si žalobca uplatňoval v súdnom konaní iba svoj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom. Zo strany žalobcu bol teda v konaní namietaný aj nesprávny úradný
postup, kde žalobca v prvom rade a prioritne poukazoval na prieťahy v konaní, ako aj popisoval rôzne
skutočnosti, ktoré podľa neho boli nesprávnym úradným postupom. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení
svojho rozsudku nijako nevysporiadal so žalobcom namietaným nesprávnym úradným postupom. Vo

faktickej rovine súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu uplynutia objektívnej 10-ročnej premlčacej
lehoty, ktorú však ustanovenie § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. viaže len na nezákonné rozhodnutie,
resp. na škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, a nie na nesprávny úradný postup (podporne
viď rozhodnutie Najvyššieho sudu SR zo dňa 13. 12. 2018 sp. zn. 3Cdo/3/2018, publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, č. 3/2019 pod R 25/2019), kde

konštatujúcpremlčanianárokunanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímzamietolžalobu
žalobcu aj v časti žalobcom tvrdeného nesprávneho úradného postupu bez toho, aby sa s týmto
vysporiadal. Už z logiky veci vyplýva, že tieto dve kategórie (nezákonné rozhodnutie a nesprávny
úradný postup) nemožno navzájom stotožňovať. Aby mohol byť nesprávny úradný postup subsumovaný
pod nezákonné rozhodnutie, musí sa nesprávny úradný postup bezprostredne odraziť v nezákonnom

rozhodnutíanesprávnyúradnýpostupmusíbyťzavŕšenýnezákonnýmrozhodnutím.Prísnerozlišovanie
medzi uvedenými kategóriami zodpovedá vôli racionálneho zákonodarcu, keďže v § 3 ods. 1 písm. a) až
d) zákona č. 514/2003 Z. z. vymenúva celkovo štyri kategórie spôsobov (príčin), akými môže vzniknúť
škoda (následok). Tieto sú vzájomne nezávislé, nepodmieňujú sa a ani jedna kategória nevystupuje
vo vzťahu k ostatným kategóriám v podradenom postavení alebo nadradenom postavení. Nesprávny

úradný postup je samostatný odškodňovací právny titul podľa zákona č. 514/2003 Z. z., pre vznik a
hodnotenie ktorého sú stanovené osobitné zákonné podmienky (§ 9).

33. Odvolací súd je toho názoru, že ak boli predmetom konania rôzne skutočnosti, ktoré žalobca
považoval za nesprávny úradný postup, súd prvej inštancie bol povinný na tvrdenia žalobcu prihliadnuť

a sa s nimi aj vysporiadať, samozrejme v medziach zákonných možností vyplývajúcich mu zo zákona
č. 514/2003 Z. z. Spôsob odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie nepovažoval
odvolací súd v tomto smere za dostatočný, a to najmä z hľadiska v konaní uplatnenej argumentácie
žalobcu, na ktorú súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku neposkytol dostatočnepresvedčivú odpoveď, v praktickej rovine sa s jednotlivými žalobcom namietanými porušeniami a jeho
argumentáciou nevysporiadal, čím súd prvej inštancie zaťažil svoje rozhodnutie vadou v zmysle ust.
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP. Pre účely naplnenia práva na spravodlivý proces a tomu prislúchajúceho

práva na riadne odôvodnenie rozsudku sa vyžaduje, aby odôvodnenie rozsudku bolo výsledkom
právno-analytickej činnosti, ktorá následne podlieha prieskumu súdov vyššieho stupňa. Ak určitý záver
nedisponujedostatočnýmargumentačnýmzákladomsúduprvejinštancie,jepotomvylúčenáajmožnosť
riadneho odvolacieho prieskumu pre nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku.

34. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalobca namieta existenciu prieťahov v konaní zákonná úprava §
9 zákona č. 514/2003 Z. z. pri konštatovaní nesprávneho úradného postupu spôsobeného prieťahmi v
konaní striktne vyžaduje rozhodnutie niektorého orgánu uvedeného v citovanom ustanovení zákona,
preto pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch možno
v konaní vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa

rozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktorémázanásledokprieťahyvsúdnom
konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo
porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Súd prvej inštancie

sa v tomto smere bude musieť zaoberať tým, či žalobca pri ním tvrdenej existencii prieťahov v konaní
disponuje takýmto rozhodnutím.

35. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu postupu orgánov činných v trestnom konaní odvolací súd
poukazuje na skutočnosť, že súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený preskúmavať postup

orgánov činných v trestnom konaní a zákonnosť rozhodnutí v ňom vydaných, pokiaľ nie je príslušnými
orgánmi konštatované porušenie zákona v činnosti uvedených orgánov. Až na základe príslušnými
subjektmi konštatovaného nesprávneho úradného postupu týchto orgánov je potom možné v konaní
o náhradu škody posúdiť, či uvedené konanie malo za následok vznik škody, za ktorú by bolo potrebné
poskytnúť náhradu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery rozhodnutia Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. 9Co/568/2013 zo dňa 19. 01. 2017 v zmysle ktorých: „Okolnosti, v ktorých žalobca
vidí nesprávny úradný postup v trestnom konaní (prokurátor nemal na neho podať obžalobu ale trestné
stíhanie voči jeho osobe zastaviť, prokurátor nemal trvať na výsluchu svedkov ale mal súhlasiť s
prečítaním svedeckých výpovedí) nie je civilný súd v občianskoprávnom konaní oprávnený; nespadá
do kompetencie civilného súdu hodnotiť postup prokurátora v trestnom konaní.“, kde uvedený záver

bol následne podporený aj rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 100/2019
zo dňa 01. 04. 2020: „Obdobne obstojí aj právny záver krajského súdu, podľa ktorého súd konajúci
v občianskom súdnom konaní nie je oprávnený sám hodnotiť postup prokurátora v trestnom konaní
súdnom, jeho návrhy na vykonanie dokazovania a pod. a taktiež ani existenciu zbytočných prieťahov
v predmetnom súdnom konaní. Bez ďalšieho preto súd konajúci v občianskom súdnom konaní tento

postup nemôže automaticky považovať za nesprávny úradný postup.“

36. Odvolací súd zároveň pripomína, že predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu sú, 1) že
príslušný orgán štátu vydal nezákonné rozhodnutie, alebo sa dopustil nesprávneho úradného postupu,
2) poškodenému vznikla majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch (škoda) alebo nemajetková ujma

a 3) táto škoda a nemajetková ujma je v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím či nesprávnym
úradnýmpostupom.Naplnenietýchtopredpokladovmusíbyťvsúdnomkonanípreukázané,nepostačuje
len pravdepodobnostný záver o splnení niektorého z nich, pokiaľ niektorý z predpokladov nie je splnený,
potom nie je daná zodpovednosť štátu.

37. Súd prvej inštancie preto opätovne posúdi žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy v zmysle vyššie uvedených intencií, kde jeho úlohou po vrátení veci tak bude
vysporiadať sa s tým, či žalobcom uvádzané skutočnosti možno považovať za nesprávny úradný postup,
či žalobca preukázal, že by mu škoda vznikla práve v súvislosti s ním namietanými skutočnosťami,
ktoré žalobca považuje za nesprávny úradný postup, teda či je vôbec daná súvislosť medzi škodou a

nemajetkovou ujmou, ktorú žiada priznať a konkrétnym postupom, ktorý hodnotí ako nesprávny a v tejto
súvislosti sa vysporiadať aj s právnou argumentáciou strán sporu.38. Odvolací súd uvádza, že žalobca napadol svojím odvolaním aj výrok I. napadnutého rozsudku,
ktorým súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 20.000,- eur spolu s prislúchajúcim
úrokom z omeškania zastavil. Odvolací súd konštatuje, že späťvzatie žaloby predstavuje jedno z

dispozičných oprávnení žalobcu a je prejavom jeho autonómnej vôle, spôsobilým ovplyvňovať priebeh
konania prebiehajúceho na základe ním podanej žaloby. Späťvzatie žaloby je jednostranným procesným
úkonom účastníka konania, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície
adresáta, t. j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom
späť. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa

navonok prejavuje, pričom ani prípadný vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal a tým, čo
skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné
právo spája. Predmetným čiastočným späťvzatím žaloby prejavil žalobca jednoznačnú vôľu, že berie
podanú žalobu späť v konkrétnom rozsahu. Odvolací súd tiež konštatuje, že výrok uznesenia súdu
prvej inštancie, ktorým vyhovel procesnému návrhu žalobcu (jeho čiastočnému späťvzatiu žaloby), z
procesného hľadiska nie je v neprospech odvolateľa (žalobcu), neutrpel ním tzv. formálnu ujmu, keďže

súd prvej inštancie rozhodol na základe jeho vlastného dispozičného oprávnenia, a preto žalobca nie je
osobou oprávnenou na podanie odvolania, pričom žalobca v odvolaní ani nerozporuje, že vzal žalobu
späť tak, ako je to uvedené vo výroku I. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

39. Záverom odvolací súd uvádza, že v prvom odvolacom konaní (o podanom odvolaní proti

medzitýmnemu rozsudku č. k. 12C/6/2022-318 zo dňa 20. 06. 2023) posudzoval splnenie procesných
podmienok pre vydanie medzitýmneho rozsudku so záverom, že neboli splnené podmienky pre jeho
vydanie s tým, že záporný medzitýmny rozsudok zrušil z procesných dôvodov a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Nevykonal teda meritórny odvolací prieskum. V druhom odvolacom konaní
(o podanom odvolaní žalobcu proti rozsudku zo dňa 14. 01. 2025 č. k. 12C/6/2022-455) už odvolací súd

vykonal meritórny odvolací prieskum napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý zrušil a vrátil
súdu prvej inštancie z vyššie uvedených dôvodov. Vzhľadom na odlišnosť rozsahu a povahy oboch
odvolacích prieskumov nepostupoval odvolací súd podľa § 390 CSP, ale vec v zmysle § 391 ods. 1
CSP zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (viď Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. IV. ÚS 215/2022 zo dňa 26. 04. 2022).

40. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

41. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).