Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 21, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-21C/59/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118207169
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Rovňánková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:4118207169.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

B1-21C/59/2018

Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou JUDr. Silviou Rovňánkovou v právnej veci žalobkyne: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, zastúpená: Advokátska kancelária Humenská & Panasiuková,
Damborského 3, Nitra, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpený advokátkou JUDr. Katarínou Hegedüšovou, so sídlom Majerníkova 3/A,
Bratislava, o zaplatenie 2.661,67 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

B1-21C/59/2018

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 2.661,67 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.661,67 eur odo dňa 13.06.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100%, o
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

B1-21C/59/2018

1. Žalobou zo dňa 13.06.2018, doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 14.06.2018, na námietku
žalovaného postúpenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 20.11.2018, sa žalobkyňa proti žalovanému
domáhala vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.661,67 eur s príslušenstvom.

2. Svoj nárok odôvodnila tým, že v priebehu roku 2015 zistila, že jej z jej termínovaného účtu boli
v priebehu roku 2014 odpísané finančné prostriedky vo výške 1.886,49 eur. Uvedenú skutočnosť sa
žalobkyňa dozvedela až po doručení pravidelného ročného výpisu zo svojho termínovaného účtu,
ktorý jej banka doručuje vždy na začiatku kalendárneho roka. Po zistení tejto informácie začala
žalobkyňazisťovaťdôvodytakéhotokonania.Postupnezistila,žeuvedenásumajejbolazúčtu„zrazená“
exekútorom na základe exekučného konania, ktoré bolo vedené voči žalobkyni ako povinnej. Žalobkyňa
však nemala vedomosť o žiadnom exekučnom konaní vedenom voči jej osobe, a preto bezodkladne

podala na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Novej Bani trestné oznámenie. Po prešetrení
podania žalobkyňa bola upovedomená, že sa stala obeťou podvodného konania dvoch osôb: D.
E. a F. G., proti ktorým bolo z tohto dôvodu vznesené obvinenie a za ktoré konanie bol F. G.
právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 22.10.2014, sp. zn.3T/156/2011, právoplatný dňa 23.10.2014. Na základe týchto skutočností podala žalobkyňa dňa
13.05.2015 na Okresný súd Žiar nad Hronom návrh na zastavenie exekúcie vedenej príslušným súdom
pod sp. zn. 11Er/1731/2002, ktorým žiadala o preskúmanie prípustnosti exekúcie z vyššie uvedených

dôvodov spolu s návrhom na jej zastavenie. V rámci uvedeného konania zároveň preukázala súdu
skutočnosť, že nemala vedomosť o vedení súdneho, ani exekučného konania voči svojej osobe a
že neprevzala ani platobný rozkaz Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 15.08.2002, sp. zn.
12Rob/416/2002, ako ani upovedomenie o začatí predmetnej exekúcie. K zastaveniu exekúcie došlo
na základe uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 02.06.2017, č. k. 11Ro/1731/2002 - 71,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.10.2017, ktoré bolo vydané až v súvislosti s podnetom verejnej
ochrankyne práv. Do času zastavenia exekúcie tak žalobkyňa na úhradu dlhu voči žalovanému,
ktorý nespôsobila, zaplatila spolu sumu 2.661,67 eur, z toho sumu 1.886,49 eur, ktorá jej bola
stiahnutá z jej termínovaného účtu dňa 31.07.2014 a sumu 775,18 eur, ktorá jej bola zrazená
z dôchodku v období od 12.06.2014 do 11.11.2017. Vzhľadom k tomu, že exekúcia bola vyhlásená
za neprípustnú a zároveň došlo k jej zastaveniu, podľa názoru žalobkyne boli splnené predpoklady

vzniku bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného v súlade s § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na okolnosti, ako aj na skutočnosť, že o nich žalovaný vedel (minimálne od podania návrhu
na zastavenie exekúcie) a napriek skončenej exekúcii do dňa podania žaloby žalobkyni nevrátil ňou
zaplatené finančné prostriedky, zároveň si žalobkyňa žalobou uplatnila aj nárok na zaplatenie úrokov
z omeškania odo dňa podania žaloby až do ich zaplatenia. Zároveň si žalobkyňa uplatnila aj nárok

na náhradu trov konania.

3. Na návrh žalobkyne rozhodol Okresný súd Nitra platobným rozkazom zo dňa 13.08.2018, sp. zn.
12C/71/2018, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 2.661,67 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej istiny od 13.06.2018 do zaplatenia, ako aj nárok na náhradu

trov konania.

4. Proti platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote žalovaný odpor, v ktorom namietol miestnu
príslušnosť Okresného súdu Nitra rozhodovať vo veci, poukázal na neodstrániteľnú prekážku konania,
ktorú predstavuje existencia veci rozhodnutej. V tejto súvislosti označil rozsudok Okresného súdu

Žiar nad Hronom zo dňa 15.08.2002, sp. zn. 12Rob/416/2002 (správne malo byť pravdepodobne
„platobný rozkaz“ – pozn. súdu), v právnej veci sporových strán v opačnom procesnom postavení,
ktorým označený okresný súd žalobcovi plnenie priznal. V súvislosti s nárokom žalobkyne o vydanie
bezdôvodného obohatenia žalovaný vyslovil názor, že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného
obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe právoplatného rozhodnutia Okresného

súdu Žiar nad Hronom zo dňa 15.08.2022, sp. zn. 12Rob/416/2002. Preto žalovaný odmieta, že by
z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Plnenie poskytnuté v súlade s povinnosťou
uloženou v právoplatnom rozhodnutí príslušného štátneho orgánu nie je plnením bez právneho
dôvodu alebo plnením z dôvodu, ktorý následne odpadol a to až do doby, kedy bude právoplatné
súdne rozhodnutie, prípadne zrušené preto, že nárok jedného účastníka voči ďalšiemu účastníkovi

nemá oporu v hmotnom práve. Vyššie označený rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sa stal
právoplatným a vykonateľným dňom 04.09.2002 a k jeho zrušeniu nedošlo. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť, resp. konanie zastaviť pre prekážku
právoplatne rozhodnutej veci a zaviazať žalobkyňu na náhradu trov konania žalovanému.

5. K odporu sa žalobkyňa vyjadrila písomným podaním zo dňa 27.05.2019, v ktorom namietla právnu
argumentáciu žalovaného týkajúcu sa existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci, keď v konaní
vedenom pred Okresným súdom Žiar nad Hronom a prebiehajúcim konaním absentuje totožnosť
predmetu konania. Pôvodné konanie bolo konaním o zaplatenie sumy 18.590,- Sk s príslušenstvom,
v ktorom sa žalovaný (v postavení žalobcu) domáhal od žalobkyne (v postavení žalovanej) úhrady

sumy titulom údajne ňou uzatvorenej zmluvy o úvere. Zmluvou o úvere mal žalovaný poskytnúť
žalobkyni úver v dohodnutej výške, ktorý však táto napriek dohodnutým podmienkam riadne a včas
nevrátila. Žalobkyňa zdôraznila, že o uzatvorení predmetnej zmluvy dlhú dobu vôbec nemala vedomosť,
nakoľko táto bola uzatvorená podvodným spôsobom v jej mene a bez jej pričinenia, o čom svedčí
aj tá skutočnosť, že za túto trestnú činnosť bol právoplatne odsúdený F. G.. Konaním, ktoré vedie

žalobkyňa voči žalovanému, sa nedomáha od neho zaplatenia poskytnutého úveru z titulu uzavretia
zmluvy o úvere, ale domáha sa vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré preukázateľne vzniklo
na strane žalovaného z neprípustnej exekúcie, t. j. domáha sa od žalovaného peňažného nároku
na základe iného právneho titulu, ale aj iných skutkových okolností. K argumentácii žalovaného ohľadneneexistencie ani jednej z foriem bezdôvodného obohatenia, keď žalobkyňa mala plniť na základe
právoplatného titulu, k argumentácii, že tento nebol doposiaľ riadne zrušený, žalobkyňa uviedla, že o
vedení súdneho konania voči jej osobe, ktoré malo byť právoplatne skončené v roku 2002 a o celej

situácii sa dozvedela až počas už prebiehajúceho exekučného konania v roku 2014, kedy v tejto
veci začala podnikať potrebné právne kroky. Žalobkyni nie je zrejmé, ako mohlo súdne konanie
prebiehať bez jej účasti, akým spôsobom jej boli doručované súdne zásielky, ktoré ona sama nikdy
neprevzala, a teda akým spôsobom mohlo dôjsť k právoplatnému skončeniu predmetného konania.
Žalobkyňa zastáva ten názor, že pokiaľ nemala možnosť byť riadnou účastníčkou súdneho sporu,

nemala možnosť sa riadne domáhať ochrany svojich práv, vydané rozhodnutie v konaní vedenom
voči jej osobe nikdy nemohlo nadobudnúť účinky právoplatne skončeného konania. Svoje tvrdenia
žalobkyňaopakovanepodporujetvrdenímotom,žesastalaobeťoupodvodnéhokonania.Žalobkyňatak
jednoznačne plnila žalovanému bez právneho dôvodu, keďže namietané rozhodnutie voči nej nemohlo
nadobudnúť účinky právoplatného a vykonateľného rozsudku. Vydaním uznesenia Okresného súdu Žiar
nad Hronom zo dňa 02.06.2017, č. k. 11Er/1731/2002 - 71, ktorým došlo k vyhláseniu exekúcie (začatej

na základe platobného rozkazu vydaného v konaní sp. zn. 12Rob/416/2002) za neprípustnú a zároveň
k jej zastaveniu, sa jednoznačne preukázalo, že exekúcia nebola vykonateľná po materiálnej stránke,
a teda rozhodnutiu ani nemožno pripisovať účinky, ktoré namieta žalovaný. Žalovaný naviac o všetkých
týchto skutočnostiach vedel a napriek skončenej exekúcii do dnešného dňa žalobkyni ňou zaplatené
peňažné prostriedky riadne nevrátil. Naopak vo svoj prospech sa snaží využiť argumentáciu o existencii

právoplatnéhorozhodnutia,ajkeďmávedomosť,ževzhľadomnaznačnýčasovýodstupodjehovydania
(aj s prihliadnutím na to, kedy sa žalobkyňa o podvode voči jej osobe dozvedela), sa už v súčasnej dobe
nevie úspešne domáhať jeho prípadného zrušenia.

6. Na výzvu súdu reagoval žalovaný svojím podaním doručeným súdu dňa 05.08.2019, v ktorom uviedol,

že sa dostatočne vyjadril ku všetkým relevantným skutočnostiam v predchádzajúcom podaní, v plnom
rozsahu na nich trvá. Keďže žalobkyňa v svojej žalobnej replike neuviedla žiadne ďalšie skutočnosti,
žalovaný svoje predchádzajúce podanie považoval za dostačujúce.

7. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na dňa 25.10.2024, na ktorom sa zúčastnila

žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil podaním
doručenýmsúdudňa22.10.2024,vyslovilsúhlassprejednanímarozhodnutímvecivjehoneprítomnosti.
Žalobkyňa zopakovala svoju argumentáciu uvádzanú v písomných podaniach. Na preukázanie
svojich tvrdení (predovšetkým tvrdenia o tom, že žalobkyňa nebola účastníčkou úverového vzťahu,
na preukázanie námietky o absencii riadneho doručenia platobného rozkazu žalobkyni) žalobkyňa

navrhla pripojiť súdne spisy Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 12Rob/416/2002, 11Er/1731/2002
a 3T/156/2011. Žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania žalobkyňa nemala.

8. Na pojednávaní dňa 21.02.2025 súd uviedol dôvody, pre ktoré nebolo možné pripojiť spis Okresného
súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 12Rob/416/2002 (predmetný spis sa v archíve označeného súdu

už nenachádza, nakoľko v zmysle Smernice Ministerstva spravodlivosti SR č. 2047/96 bol tento
skartovaný). Vo vzťahu k pripojenému spisu označeného súdu sp. zn. 3T/156/2011 žalobkyňa navrhla,
aby sa súd s jeho obsahom oboznámil, zotrvala na tom, že nemala vedomosť o trestnom konaní, žiadny
konkrétny dôkaz vykonať nenavrhla.

9. Súd vykonal dokazovanie z písomných a ústnych vyjadrení sporových strán, ako aj z predložených
listinnýchdôkazov,zpripojenéhotrestnéhospisu,nazákladektorýchzistilnasledovnýskutkovýaprávny
stav:

10. Z výpisu z termínovaného účtu žalobkyne vedený v Poštovej banke a. s. za obdobie od 01.01.2014

do 31.12.2014 vyplýva, že dňa 31.07.2014 bol realizovaný príkaz na úhradu v prospech účtu príjemcu
IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 1.886,49 eur, VS0000126012.

11. Z oznámenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru, II. oddelenie odboru kriminálnej polície,
Ul. SNP 128, Žiar nad Hronom, o podozrení zo spáchania trestného činu - upovedomenie zo dňa

05.02.2015, vyplýva, že dňa 06.02.2015 žalobkyňa podala trestné oznámenie o podozrení zo spáchania
prečinu úverového podvodu, pretože dňa 27.05.2002 v Novej Bani uzavrel páchateľ zmluvu o úvere č.
6100189 so žalovaným na sumu 12.000,- Sk / 398,32 eur, ktorú sa zaviazal splatiť v 13. dvojtýždňových
splátkach po 1.430,- Sk / 47,46 eur, čiže zaplatiť celkovú dlžnú sumu 18.590,- Sk / 617,07 eur, pričomv žiadosti o úver, ako aj v zmluve o úvere použil bez vedomia žalobkyne jej osobné údaje, k žiadosti
o úver priložil falošné potvrdenie o výške príjmov, ako aj podpísal v mene žalobkyne žiadosť o úver,
zmluvu o úvere, ako aj prevzatie finančnej hotovosti z úveru, požičané finančné prostriedky doposiaľ

nevrátil, pričom od začiatku konal v úmysle tieto prostriedky nevrátil, čím žalovaného uviedol do omylu
a spôsobil mu priamu škodu vo výške 398,32 eur. Označené ORPZ informovalo žalobkyňu, že v tejto
istej veci už bolo orgánmi činnými v trestnom konaní začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené
obvinenie D. E. a F. G.. Proti obžalovanému F. G. bol vydaný rozsudok zo dňa 22.10.2014, č. k.
3To/156/2011 - 1109, právoplatný dňa 23.10.2014. Zároveň o týchto skutočnostiach mal byť informovaní

exekútor A. I. z Bratislavy.

12. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 13.01.2018 vyplýva, že na základe príkazu
vydaného Exekútorským úradom Bratislava, A. F. I., dňa 17. apríla 2014 pod číslom EX 1260/12
v prospech oprávneného (žalovaný) na úhradu neprednostnej pohľadávky v sume 617,07 eur
s príslušenstvom sa vykonali zrážky z dôchodku žalobkyne nasledovne: na úhradu pohľadávky

s príslušenstvom za obdobie od 12.06.2014 do 11.11.2017 boli vykonané zrážky z dôchodku
a poukázané na účet súdneho exekútora vo výške 775,18 eur. Od 12.11.2017 na základe príkazu
na zrušenie exekúcie zo dňa 25.10.2017 sa prestali vykonávať zrážky z dôchodku žalobkyne.

13. Žalobkyňa listom zo dňa 13.05.2015, adresovaný Okresnému súdu Žiar nad Hronom, navrhla

zastaviť exekúciu EX 1628/02.

14. Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením zo dňa 02.06.2017, č. k. 11Er/1731/2002 - 71, exekúciu
vedenú pod sp. zn. EX 1628/02, súdnym exekútorom: A. F. I., J., Exekútorský úrad so sídlom
Záhradnícka 60, Bratislava, vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a odložil do nadobudnutia právoplatnosti

označeného uznesenia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že oprávnený (žalovaný) sa domáhal
vykonania exekúcie proti povinnej (žalobkyňa) na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný
rozkaz Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 15.08.2002, sp. zn. 12Rob/416/2002, ktorý zaväzoval
povinnú k zaplateniu 18.590,- Sk spolu s úrokom z omeškania 0,25 % denne zo sumy 18.590,- Sk
od 29.06.2002 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 925,- Sk. Okresný súd Žiar nad Hronom

poverením č. 5613 014456 zo dňa 25.11.2002 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora A. A.
K.. Okresný súd návrh povinnej na zastavenie a odklad exekúcie zaslal oprávnenému, ktorý vo svojom
vyjadrení uviedol: „Oprávnený predmetnými informáciami Policajného zboru disponuje, ale vzhľadom
na to, že trestné stíhanie proti D. E. nebolo ešte ukončené a bolo prerušené z dôvodu neprítomnosti
svedka, obvinená D. E. nebola ešte obžalovaná, nebudeme v tomto prípade robiť žiadne úkony, ktoré

by viedli k zastaveniu exekučného konania proti povinnej. V prípade, ak bude trestné stíhanie ukončené
a bude vydaný právoplatný rozsudok, podnikneme potrebné právne kroky.“ Okresný súd z predložených
písomností Okresného riaditeľstva Policajného zboru zistil, že zmluvu o úvere č. 6100189 vydanú
na meno povinnej uzavrel F. G. a D. E., pričom F. G. bol už právoplatne odsúdený a trestné stíhanie
D. E. bolo dňa 02.03.2011 prerušené pre neprítomnosť svedka. Okresný súd konštatoval, že zmluva

o úvere, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul - platobný rozkaz Okresného súdu Žiar nad Hronom
sp. zn. 12Rob/416/2002 zo dňa 15.08.2002, nebola uzatvorená povinnou, súd preto v zmysle § 57 ods. 1
písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Súd povolil odklad exekúcie
v zmysle ustanovenia § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, keďže existoval predpoklad, že na základe
zákonom stanovených skutočností dôjde k právoplatnému zastaveniu exekúcie. Predmetné uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 06.10.2017.

15. Z rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 22.10.2024, č. k. 3T/156/2011 - 1109, v trestnej
veci obžalovaného F. G., mal súd za preukázané, že obžalovaný bol uznaný vinným, že po vzájomnej
dohode s D. E. v Žarnovici v období od 11.01.2002 do 27.05.2002 uviedli spoločnosť POHOTOVOSŤ,

s.r.o., Pribinova 25, Bratislava IČO : 35 807 598, do omylu tým, že D. E. ako mandatár spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. vybavila a odovzdala obžalovanému finančné prostriedky získané z uzavretých
zmlúv tak, ....... že sčasti dal obžalovaný klientom podpísať čisté tlačivá zmluvy o úvere, ku ktorým
potom doložili nepravdivé údaje o výške mesačného príjmu a sčasti za klientov podpisovali zmluvy
o úvere, pričom finančné prostriedky takto získané neboli odovzdané klientom, ale D. E. ich

poskytla obžalovanému, čím spôsobila spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. škodu. Uvedeným konaním
obžalovaný spáchal trestný čin podvodu spolupáchateľstvom, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody
v trvaní troch rokov. Súd poškodenú spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. s jej nárokom na náhradu škody
odkázal na občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.10.2014.16. Zo zápisníc o výsluchu obvineného vo vyššie označenej trestnej veci okrem iného vyplynulo,
že v prípade žalobkyne obvinený postupoval tak, že žalobkyni predložil čistú zmluvu o úvere, požiadal

ju, aby na nej overila podpis u notára, žiadne potvrdenie o výške príjmov k tejto zmluve nebolo. Zmluvu
odovzdal priamo pani E., pričom obvinený nevedel uviesť, akým spôsobom pani E. úver žalobkyni
vyplatila, jemu žiadne peniaze nedala. Zo zápisnice z výsluchu obvinenej D. E. okrem iného vyplynulo,
že obvinená v niektorých prípadoch klienta požiadala podpísať úverovú zmluvu s overením podpisu u
notára a po uzatvorení zmluvy o úvere obvinená menila údaje o výške žiadaného úveru. V niektorých

prípadoch s klientmi uzatvorila zmluvu o úvere, avšak peniaze týmto klientom neodovzdala, ale ich
odovzdala obvinenému F. G.. K predmetnej úverovej zmluve uzatvorenej so žalobkyňou obvinená
uviedla, že zmluvu, aj so žiadosťou o úver, aj s potvrdením o príjme, aj s overenými podpismi jej priniesol
F. G., ona mu na túto osobu vybavila úver a peniaze mu osobne odovzdala. Vedela, že úver vybavuje
pre F. G. na túto osobu, lebo F. G. potreboval peniaze.

17. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd dospel k záveru, že
žaloba je dôvodná.

19. Žalobkyňa sa žalobou proti žalovanému domáhala vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu
plnenia bez právneho dôvodu. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,
že žalovaný v rozhodnom čase disponoval zmluvou o úvere uzatvorenej medzi žalovaným ako veriteľom
(prostredníctvom mandatára D. E.) a žalobkyňou ako dlžníkom, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal
poskytnúť žalobkyni úver vo výške 398,33 eur. Nakoľko dlžník poskytnutý úver riadne a včas nesplácal,

podal veriteľ návrh na Okresný súd Žiar nad Hronom na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie
dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Okresný súd Žiar nad Hronom rozhodol vo veci platobným
rozkazom zo dňa 15.08.2002, sp. zn. 12Rob/416/2002. Dlžník si svoju povinnosť nesplnil ani na základe
právoplatného platobného rozkazu, preto veriteľ podal návrh na vykonanie exekúcie na Okresný súd Žiar
nad Hronom, ktorý poverením č. 5613 014456 zo dňa 25.11.2002 poveril vykonaním exekúcie súdneho

exekútora A. A. K.. Súdny exekútor pristúpil k výkonu exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke
žalobkyne a dňa 31.07.2014 vykonal zrážku vo výške 1.886,49 eur a následne k exekúcii zrážkami
zo mzdy a iných príjmov - dôchodku žalobkyne, a to vo výške 775,18 eur. Tieto skutočnosti zároveň
neboli medzi sporovými stranami sporné.

20. Z tvrdenia žalobkyne vyplýva, že o tom, že mala byť dlžníčkou žalovaného sa dozvedela až po zistení
skutočnosti o vykonaní zrážky z jej bankového účtu a bezodkladne začala vo veci konať. Podala návrh
na Okresný súd Žiar nad Hronom o zastavenie exekúcie, ktorý mala zdôvodniť na základe skutočností
získaných od príslušného oddelenia Policajného zboru, po tom ako podala trestné oznámenie vo veci
prečinu úverového podvodu spáchaného voči jej osobe. Označený okresný súd si vyžiadal potrebné

podklady pre rozhodnutie vo veci, predovšetkým podklady týkajúce sa trestnej veci vedenej voči F. G.
a D. E., a po ich preskúmaní dospel k záveru, že existujú dôvody na zastavenie exekúcie z dôvodu,
že táto je neprípustná. Uznesením zo dňa uznesením zo dňa 02.06.2017, č. k. 11Er/1731/2002 - 71,
exekúciu vedenú pod sp. zn. EX 1628/02, súdnym exekútorom: A. F. I., J., Exekútorský úrad so
sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, vyhlásil súd za neprípustnú, zastavil ju a odložil do nadobudnutia

právoplatnosti označeného uznesenia (právoplatné dňa 06.10.2017).

21. Žalovaný ako jedinú procesnú obranu v tomto konaní vo svojom odpore uviedol, že podľa jeho
názoru v prejednávanom spore existuje prekážka rozhodnutej veci, keď Okresný súd Žiar nad Hronom
právoplatným rozhodnutím zo dňa 15.08.2002, sp. zn. 12Rob/416/2002, zaviazal žalobkyňu zaplatiť

žalovanému istinu vo výške 18.590,- Sk spolu s úrokom z omeškania 0,25 % denne zo sumy 18.590,-
Sk od 29.06.2002 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 925,- Sk. Žalobkyňa na základe
právoplatného rozhodnutia súdu plnila, nemohol byť tak naplnený žiadny z dôvodov bezdôvodného
obohatenia.22. Súd konštatuje, že žalovaný ku svojmu tvrdeniu neprodukoval žiadne prostriedky procesnej obrany,
ani nenavrhol doplniť v tomto smere dokazovanie. V tejto súvislosti súd poukazuje na jednu zo

základných procesných povinností sporovej strany, a to povinnosť tvrdiť a svoje tvrdenia v konaní
aj preukázať. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je
predpokladom pre úspech v spore. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti
tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá
upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného

bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.
Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti (pre
porovnanie rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.09.2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010).

23. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci, známa aj ako res judicata alebo rei iudicatae, je právny
princíp, ktorý zabraňuje opätovnému prejednaniu a rozhodovaniu o tej istej veci medzi tými istými

stranami, ak už o nej bolo právoplatne rozhodnuté súdom. Medzi základné aspekty prekážky
rozhodnutej veci patrí identita strán (prekážka platí len vtedy, ak sú strany sporu v novom konaní
totožné so stranami v pôvodnom konaní) a identita predmetu sporu (predmet sporu v novom konaní
musí byť totožný s predmetom sporu v pôvodnom konaní. To znamená, že sa musí jednať o
rovnaký nárok alebo právnu otázku). V danom prípade možno hovoriť o identite sporových strán,

i keď v opačnom procesnom postavení, avšak súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že zároveň
ide o totožný predmet sporu. Pôvodné konanie vedené pred Okresným súdom Žiar nad Hronom
bolo zo strany žalovaného (v procesnom postavenie žalobcu) iniciované z dôvodu, že žalobkyňa
(v procesnom postavení žalovanej) neplnila svoju povinnosť z úverovej zmluvy, a to zaplatiť úver spolu
s príslušenstvom v stanovenej lehote. V prejednávanom spore sa však žalobkyňa voči žalovanému

domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný prijal titulom neprípustnej exekúcie. Je
nepochybné, že pokiaľ by žalovaný v rozhodnom čase nedisponoval právoplatným a vykonateľným
exekučným titulom proti žalobkyni, nebolo by z jeho strany možné podať návrh na začatie exekúcie
proti povinnej, nebolo by vydané poverenie exekútorovi a ten by nevykonal exekúciu voči povinnej.
Nakoľko však súd na návrh povinnej následne zistil, že zmluva o úvere č. 6100189, vydaná na meno

žalobkyne, nebola žalobkyňou uzatvorená, konštatoval existenciu iného dôvodu, pre ktorý exekúciu nie
je možné vykonať a z uvedených dôvodov vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Keďže súdny
exekútor v prospech žalovaného vymohol od žalobkyne peňažné prostriedky na základe neprípustnej
exekúcie, je nepochybné, že tieto od žalobkyne vymožené byť nemali a to práve s poukazom
na to, že žalobkyňa so žalovaným neuzatvorila úverovú zmluvu, na základe ktorej žalovaný žalobkyni

neposkytol k jej rukám peňažné prostriedky titulom úveru, v danom prípade bol spáchaný trestný čin
úverového podvodu na žalovaného ako poškodeného, tento bol s nárokom na náhradu škody v rámci
trestného konania vedeného voči odsúdenému F. G. odkázaný na civilné súdne konanie, nadobudol
teda vedomosť o tom, že získal od žalobkyne peňažné prostriedky, na ktoré nemal nárok. Preto na jeho
strane došlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný žalobkyni dobrovoľne nevrátil peňažné prostriedky,

ktoré od nej takýmto spôsobom získal, preto žalobkyňa bola nútená obrátiť sa so svojím nárokom
na súd. Na základe týchto skutočností súd konštatuje, že nie je možné stotožniť predmet sporu vedený
pôvodnepredOkresnýmsúdomŽiarnadHronomatýmtokonaním,apretoniejemožnékonaniezastaviť
pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

24. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý definuje situáciu, keď niekto získa majetkový
prospech bez právneho dôvodu na úkor inej osoby. Medzi definičné znaky patrí: 1. získanie prospechu
(osoba získala majetkový prospech) 2. bez právneho dôvodu (neexistuje právny dôvod, ktorý by
oprávňoval získanie tohto prospechu) 3. na úkor inej osoby (tento prospech bol získaný na úkor
inej osoby, ktorá tým utrpela majetkovú ujmu). Z výsledkov dokazovania vyplynulo, že zamestnanec

žalovaného (mandatár spoločnosti p. D. E.) bol obvinený z trestného činu podvodu spáchaného
spolupáchateľstvom, pričom jeden z páchateľov (p. F. G.) bol právoplatne odsúdený. K podvodnému
konaniu malo dôjsť na tom skutkovom základe, že obžalovaní uzatvárali úverové zmluvy s inými
osobami, pričom peňažné prostriedky im (dlžníkom) boli poskytnuté buď v nižšej sume alebo vôbec.
Vo vzťahu k žalobkyni v rámci dokazovania v trestnom konaní vyplynulo, že žalobkyňa bola požiadaná

overiť svoj podpis na úverovej zmluve u notára, pričom žiadosť o úver žalobkyňou podpísaná nebola,
prílohu k žiadosti malo tvoriť potvrdenie o príjme u zamestnávateľa, u ktorého žalobkyňa nikdy
nepracovala, čiže išlo o podvodné listiny a následne peňažné prostriedky neboli žalobkyni odovzdané
mandatárom spoločnosti. Relevanciu k predmetu sporu nemá tá skutočnosť, že výpovede obžalovanýchsa rozchádzajú v tvrdení, ktorý zo spolupáchateľov peňažné prostriedky vo svoj prospech zadržal.
Žalovaný, ktorý podľa všetkého nemal vedomosť o podvodnom konaní jeho mandatára, domáhal sa
splatenia úveru spolu s príslušenstvom súdnou cestou, Okresný súd Žiar nad Hronom vydal platobný

rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť, a keďže žalobkyňa neplnila ani na základe tohto právoplatného
titulu, podal návrh na vykonanie exekúcie. V rámci exekúcie od žalobkyne žalovaný vymohol peňažné
prostriedky vo výške istiny uplatnenej v tomto konaní. Táto skutočnosť nebola medzi sporovými
stranami sporná. Nakoľko v konečnom dôsledku na návrh žalobkyne, ako povinnej v exekučnom konaní,
bola exekúcia zastavená a vyhlásená za neprípustnú, dospel súd k záveru, že sa žalovaný na úkor

žalobkyne bezdôvodne obohatil, a to z dôvodu plnenia bez právneho dôvodu (absencia úverovej zmluvy
uzatvorenej žalobkyňou ako dlžníkom).

25. Na základe uvedených skutočností súd zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné
obohatenie vo výške žalovanej istiny.

26. Nad rámec súd uvádza, že síce žalovaný poskytol peňažné prostriedky titulom úveru, avšak k ich
prevzatiu došlo inou osobou (osobami), voči ktorej (ktorým) bolo vedené trestné konanie, spolupáchateľ
trestného činu podvodu bol za toto konanie právoplatne odsúdený, pričom žalovaný má možnosť
domáhať sa svojho nároku na náhradu škody voči tejto osobe v civilnom súdnom konaní. Peňažné
prostriedky by tak získal dvakrát, od škodcu, ako aj od žalobkyne.

27.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Žalobkyňa si žalobou zároveň voči žalovanému uplatnila aj úroky z omeškania odo dňa podania

žaloby. Súd konštatuje, že žalovaný ako poškodený v rámci trestného konania nadobudol vedomosť
o tom, že predmetom trestného konania bola okrem iného aj úverová zmluva, ktorá mala byť uzatvorená
so žalobkyňou, mal vedomosť o tom, že Okresný súd Žiar nad Hronom vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a zastavil ju, napriek tomu žalobkyni neoprávnene vymožené peňažné prostriedky nevrátil, a to
ani po podaní žaloby v prejednávanom spore. Žalobou uplatnené príslušenstvo v tomto konaní žalovaný

nerozporoval. Súd preto vyhovel návrhu žalobkyne a priznal jej zákonný úrok z omeškania odo dňa
podania žaloby až do zaplatenia.

29. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení
tak, že v konaní plne úspešnej žalobkyni priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku v zákonnej lehote.

Poučenie:

B1-21C/59/2018

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na Mestskom

súde Bratislava IV v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohamimohol založiť do súdneho spisu a aby každý subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepreloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo
právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie

(§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).