Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 33Cpr/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423202831
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Meravá

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1423202831.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Danielou Meravou v spore žalobcu: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX D. E. XXX, proti žalovanému: Ministerstvo investícií, regionálneho
rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 50 349 287, žaloba
o zaplatenie náhrady mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.06.2023, sa žalobca domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 42 000,- EUR spolu s prísl. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.09.2018 uzavrel

Služobnú zmluvu č. XXX/XXXX/XX so služobným úradom Úrad podpredsedu vlády SR pre investície
a informatizáciu, so sídlom Štefánikova 15, Bratislava, na výkon funkcie štátneho zamestnanca: hlavný
štátny radca s dohodnutou výškou funkčného platu 3 500,- EUR brutto mesačne. Žalobca svoju
funkciu vykonával riadne do 31.01.2021, je vykonávanie ukončil podpísaním Dohody o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru datovanej dňa 13.01.2021 s Ministerstvom investícií, regionálneho
rozvoja a informatizácie SR. Poukázal na to, že okrem nesprávneho subjektu označeného ako služobný
úrad „štátnozamestnanecký pomer“ nie je v tejto dohode žiadny spôsobom individuálne určený ani

definovaný, teda táto dohoda nie je platne uzavretá. Po jej podpísaní považoval služobný úrad
služobný pomer za skončený. Ako vyplýva o oznámenia Rady pre štátnu službu zo dňa 21.01.2021
č. XXXX/XXXX/XXXX/B., takýto postup je porušením princípu štátnej služby. Poukázal na § 40ah
ods. 3 zák. č. 134/2020 Z.z., “v súvislosti s prechodom kompetencií podľa ods. 1 prechádzajú
od 1. júla 2020 práva a povinnosti Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu
vrátane práv a povinností zo štátnozamestnaneckých pomerov, pracovnoprávnych vzťahov a iných
právnych vzťahov zamestnancov na Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoj a informatizácie SR“.

Z uvedeného vyplýva, že nástupníckym služobným úradom pre štátnozamestnanecké vzťahu po Úrade
podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a
informatizácie SR. Nakoľko od 01.02.2021 funkčný plat nebol žalobcovi vyplácaný a taktiež žalobcovi
nebola prideľovaná žiadna pracovná činnosť, zjavne z dôvodov na strane služobného úradu, má za to,
že má nárok na vyplatenie funkčného platu, resp. náhrady mzdy tohto platu stále a do dnešného dňa.

2. Žalovaný na vyjadrenie k žalobe uviedol, že žalobca sa náhrady mzdy dovoláva bez toho, aby v

samotnej žalobe dovolával neplatnosti jeho štátnozamestnaneckého pomeru, resp. uviedol a predložil
právoplatné rozhodnutie súdu o neplatnosti skončenia jeho štátnozamestnaneckého pomeru, resp.
označil prebiehajúce súdne konanie, v ktorom sa neplatnosti dovoláva. V nadväznosti na to žalovaný pre
vylúčenie pochybností uvádza, že nedisponuje žiadnym právoplatným rozsudkom súdu o neplatnostiskončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu ani vedomosťou o prebiehajúcom konaní, pričom
je nepochybné, že ak by také rozhodnutie, resp. konanie existovalo, žalobca by túto vedomosť musel
mať, nakoľko by bol v takom súdnom konaní pasívne legitimovanou stranou. Žalovaný v tejto súvislosti

upozorňuje na to, že nevyhnutným predpokladom na priznanie nároku na náhradu mzdy žalovanému
je o. i. úspešné dovolanie sa neplatnosti štátnozamestnaneckého pomeru. Žalovaný si ďalej dovoľuje
upriamiť pozornosť na to, že pokiaľ nie je právoplatne rozhodnuté o neplatnosti štátnozamestnaneckého
pomeru, platí, že štátnozamestnanecký pomer ukončený dohodou o skončení štátnozamestnaneckého
pomeru je skončený platne, a to aj v prípade, ak by takýto právny úkon bol inak neplatný, pričom

je v tamto prípade nepodstatné, či zamestnanec trvá alebo netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ
ďalej zamestnával. Žalobu o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru dohodou je
žalobca podľa § 95 ods. 1 zákona o štátnej službe povinný uplatniť najneskôr v lehote dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa mal štátnozamestnanecký pomer skončiť. Ide o lehotu hmotnoprávnu a podľa §
175 ods. 4 zákona o štátnej službe o lehotu prekluzívnu. Uvedenú dvojmesačnú lehotu na podanie
žaloby o neplatnosť žalobca zmeškal, nakoľko dohodu o skončení uzavrel so služobným úradom

dňa 13.01.2021 s dátumom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru k 31.01.2021, v dôsledku
čoho uplynutím dvojmesačnej lehoty odo dňa skončenia zaniklo jeho právo domáhať sa neplatnosti
štátnozamestnaneckého pomeru. Žalovaný nedisponuje žiadnym prejavom vôle ani vedomosťou o
inom faktickom konaní žalobcu, ktorým by sa žalobca po podpise dohody o skončení domáhal
vykonávania pracovnej činnosti pre žalovaného. Naopak, žalobca odovzdal všetky veci slúžiace k

výkonu jeho pracovnej činnosti ako napr. kľúče od kancelárie, v ktorej pracoval, karty slúžiace na
vstup a pohybovanie sa v objektoch pracoviska a ďalšie súvisiace veci, vrátane celej svojej agendy,
čo potvrdil svojím podpisom na Výstupnom liste, ktorý samostatným podpisom potvrdzujúcim jeho
prevzatie dňa 29.01.2021 aj prevzal. Z uvedeného je nepochybné, že žalobca prejavil aj fakticky vôľu
nepokračovať vo svojej pracovnej činnosti na štátnozamestnaneckom mieste. Zároveň na vylúčenie

akýchkoľvek pochybností predkladá súdu aj kópiu potvrdenia o štátnej službe žalobcu, ktorý v zmysle
§ 86 zákona o štátnej službe služobný úrad vydáva štátnemu zamestnancovi v deň skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru a v ktorom je potvrdená doba trvania štátnozamestnaneckého pomeru
od01.10.2018do31.01.2021.Uvedenépotvrdeniezodňa01.02.2021štátnyzamestnanecvlastnoručne
podpísal. Žalovaný nedisponuje žiadnou komunikáciou zo strany žalobcu, ktorou by žalobca prejavil

záujem ďalej vykonávať pracovnú činnosť na danom štátnozamestnaneckom mieste po skončení jeho
štátnozamestnaneckého pomeru.

3. Žalovaný ďalej uviedol, že nerozumie tvrdeniu žalobcu, nakoľko v dohode o skončení je služobný úrad
označený názvom Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

a sídlom Štefánikova 15, 811 05 Bratislava, t. j. údajmi, ktoré boli v čase podpisu dohody správne.
Uvedené označenie služobného úradu je aj plne v súlade s § 51 ods. 2 písm. a) zákona o štátnej službe,
ktorý upravuje náležitosti služobnej zmluvy a ktorý možno podľa žalovaného analogicky použiť aj na
označenie služobného úradu v dohode o skončení, nakoľko § 72 zákona o štátnej službe upravujúci
náležitosti dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru špeciálnu úpravu označenia služobného

úradu neupravuje. Žalovaný pre vylúčenie pochybností uvádza, že problematika, ktorá bola predmetom
prešetrovania podnetu a právny názor Rady odporúčacieho charakteru v predmetnom oznámení nemá
žiadnu právnu relevanciu vo vzťahu k otázke tvrdenej neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru dohodou, ani k uplatňovanému nároku na náhradu mzdy a ani neposkytuje žiadne podklad
na rozhodovanie v tomto konaní. Ide v danom prípade o výsledok vybavovania podnetu, pričom

odporúčania majú pre žalovaného odporúčací charakter. Žalobca v prvom odseku článku II. žaloby
doslovne uvádza, že „štátnozamestnanecký pomer nie je v tejto dohode žiadnym spôsobom individuálne
určený ani definovaný, teda táto dohoda nie je platne uzavretá.“ Žalovaný uvádza, že náležitosti
dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru upravuje § 72 zákona o štátnej službe. V
predmetom ustanovení nie je presne špecifikované, ako sa má správne definovať predmet dohody, t. j.

štátnozamestnanecký vzťah. Žalovaný má za to, že zo strany žalobcu ide v danom prípade o svojvoľné a
bezúspešnéuplatňovaniepráva,pričomidezároveňožalobu,ktorájeokremsvojejlogickejrozpornostia
nezrozumiteľnosti zjavne nedôvodná, čo žalovaný vyššie uvedenými skutkovými tvrdeniami a právnymi
argumentami spoľahlivo preukázal. V neposlednom rade žalovaný uvádza, že na uplatňovanie nároku
na náhrady mzdy existuje obligatórny predpoklad, ktorým je právoplatné rozhodnutie súdu o neplatnosti

skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu, pričom tento predpoklad žalobca nenaplnil a
prekluzívnu lehotu na uplatňovanie tohto práva na súde žalobca preukázateľne zmeškal. Na základe
uvedeného navrhol žalobu zamietnuť.4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že má za to, že pri uplatnení nároku na mzdu, ktorá
mu nebola riadne vyplatená, nie je nevyhnutným predpokladom úspešné dovolanie sa neplatnosti
štátnozamestnaneckého pomeru. Pokiaľ by štátnozamestnanecký vzťah nebol platný, nevznikol by

mu ani nárok na mzdu. Ďalej má za to, že neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého vzťahu
môže v rámci tohto konania posúdiť aj prejudiciálne súd, nakoľko rozhodnutie o platnosti/neplatnosti
skončenia akéhokoľvek pracovného pomeru má deklaratórny, nie konštitutívny charakter. Teda pri
skončení pracovného pomeru je pre posúdenie nároku na náhradu mzdy rozhodujúce, či bolo skončenie
platné alebo nie a nie, či to už bolo súdom judikované. V žalobe si uplatňuje nárok na zaplatenie mzdy,

nie náhrady mzdy, nakoľko má za to, že pracovný pomer naďalej trvá. Žalovaný vychádza z toho, že
dohoda o skončení pracovného pomeru platne ukončila pracovný pomer. Na platnosť právneho úkonu
sa vyžaduje, aby bol jeho predmet dostatočne určitý a pokiaľ z obsahu právneho úkonu nie je možné
identifikovať, čo bolo medzi stranami tohto úkonu dohodnuté, potom nie je možné tvrdiť, že takýto
právny úkon má akékoľvek účinky. Žalovaný tvrdí, že neprejavil úmysel nevykonávať funkciu štátneho
zamestnanca podpisom dohody. Takýto úmysel však ani zo žaloby ani z iného podania nevyplýva. To, že

mu zo strany žalovaného nebola prideľovaná žiadna práca bola príčina, prečo žiadnu ďalšiu pracovnú
činnosť nevykonával. Zo strany žalovaného mu nebolo umožnené, aby plnil povinnosť, ktoré má ako
štátny zamestnanec uložené priamo zákonom, t.j. šlo o prekážky na strane zamestnávateľa. Taktiež má
zato,ženiejepovinnosťouosobyvštátnozamestnaneckompomeredomáhaťsaprideľovaniapracovnej
činnosti, je predsa na nadriadenom, aby prácu prideľoval. Má za to, že právny názor Rady pre štátnu

službu je relevantný, nakoľko jasne formuluje povinnosti žalovaného na úseku štátnozamestnaneckých
pomerov.

5. V duplike žalovaný poukázal na to, že predmetom sporu nie je neplatnosť služobnej zmluvy, žalovaný
ani žalobca platnosť služobnej zmluvy nijako nespochybňujú a predmetný výraz sa v texte objavuje

v súvislosti s argumentáciou žalovaného, ktorý ňou upozorňuje na to, že nevyhnutným predpokladom
na priznanie nároku na náhradu mzdy žalobcovi je o. i. úspešné dovolanie sa neplatnosti skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru, pričom žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobu na neplatnosť je
žalobca povinný uplatniť najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal štátnozamestnanecký
pomer skončiť. Žalovaný týmto opravuje svoju chybu v prejave vôle a prehlasuje, že vo všetkých

prípadoch mal na mysli „neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru“ nie „neplatnosť
štátnozamestnaneckého pomeru“. Žalovaný opätovne poukazuje na to, že súd nie je oprávnený otázku
platnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru riešiť ako predbežnú otázku bez toho, aby bola
podaná žaloba o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Žalovaný má za to, že tvrdenie
žalobcu o nedostatočnom individuálnom určení štátnozamestnaneckého pomeru v dohode o skončení

štátnozamestnaneckého pomeru presvedčivo vyvrátil najmä s poukazom na jeho nezameniteľné
rozpoznanie/odlíšenie od iných štátnozamestnaneckých pomerov, čo je nespochybniteľné najmä z
dôvodu presnej identifikácie žalobcu ako štátneho zamestnanca v dohode o skončení a neexistenciu
iného štátnozamestnaneckého pomeru medzi žalobcom a žalovaným. Zároveň je potrebné poukázať
na to, že dohoda o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 13.01.2021 je označená

číslom XXXX/XXXX, v predmetnej dohode je dátum skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a
dátum uzavretia dohody, čo ako už žalovaný uviedol, zabezpečuje nezameniteľnosť a odlíšenie od
iných štátnozamestnaneckých pomerov, pričom nezameniteľné rozpoznanie je kľúčovým kritériom pre
posúdenie otázky určitosti predmetu právneho úkonu. Dohoda o skončení štátnozamestnaneckého
pomeru medzi žalobcom a žalovaným má všetky náležitosti, ktoré vyplývajú z § 72 zákona o štátnej

službe, § 17 ods. 1 a 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, t. j. je plne
v súlade so špeciálnymi právnymi predpismi a tiež v súlade so všeobecnými požiadavkami Občianskeho
zákonníka na platnosť právnych úkonov. Ak žalovaný vo vyjadrení v žalobe uvádza, že žalobca prejavil
úmysel nevykonávať funkciu štátneho zamestnanca podpisom dohody s skončení a protokolárnym
odovzdaním všetkých pomôcok, vychádza z toho, že všetky tieto právne úkony sú prejavom žalobcovej

slobodnej vôle, čo ani žalobca nespochybňuje. Vo vzťahu k úmyslu ďalej nevykonávať funkciu štátneho
zamestnanca je relevantné poukázať aj na tú skutočnosť, že štátnozamestnanecký pomer medzi
žalobcom a žalovaným bol ukončený dňa 31.01.2021 dohodou uzavretou dňa 13.01.2021, pričom
žalobca podal žalobu o zaplatenie náhrady mzdy až 29.06.2023, t. j. 879 dní po jeho ukončení.

6. Súd nariadil na deň 11.11.2025 pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil žalovaný, žalobca si predvolanie
na pojednávanie prevzal dňa 16.10.2025, pojednávania sa nezúčastnil ani neospravedlnil. Súd vo veci
vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými predloženými listinnými dôkazmi, a to služobná
zmluva č. XXX/XXXX/XX zo dňa 27.09.2018, Dohoda o skončení štátnozamestnaneckého pomeru č.XXXX/XXXX zo dňa 13.01.2021, oznámenie Rady pre štátnu službu zo dňa 21.01.2021, oznámenie
o výške osobného platu č. XXXXX/XXXX zo dňa 13.09.2019, rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Cdo
269/2007 zo dňa 29.07.2009, uznesenie NS SR sp. zn. 6 Cdo 32/2012 zo dňa 14.08.2013, Výstupný

list žalovaného zo dňa 29.01.2021, Potvrdenie o štátnej službe zo dňa 01.02.2021, rozsudok KS BA sp.
zn. 7CoPr/17/2017 zo dňa 20.02.2019.

7. Podľa § 316 ods. 1 CSP, individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi
zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných

vzťahov.

8. Podľa § 1 zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“), tento zákon upravuje štátnozamestnanecké
vzťahy v súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami. Podľa ods. 2, štátna služba
sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu. Práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého

pomeru sa vykonávajú medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom. Podľa ods. 3, na
štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje Zákonník práce, ak to ustanovuje tento zákon.

9. Podľa § 72 ods. 1 a 2 zákona o štátnej službe, ak sa služobný úrad a štátny zamestnanec
dohodnú na skončení štátnozamestnaneckého pomeru, štátnozamestnanecký pomer sa skončí

dohodnutým dňom. Dohoda o skončení štátnozamestnaneckého pomeru musí byť uzatvorená písomne.
V dohode o skončení štátnozamestnaneckého pomeru musia byť uvedené dôvody skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru, ak to štátny zamestnanec požaduje alebo ak sa štátnozamestnanecký
pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 75 ods. 1 písm. a) alebo písm. b).

10. Podľa § 95 ods. 1 zákona o štátnej službe, štátny zamestnanec, ako aj služobný úrad môže
neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením
v skúšobnej dobe alebo dohodou uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa
mal štátnozamestnanecký pomer skončiť. Ak štátnozamestnanecký pomer skončil uplynutím ochrannej
doby podľa § 76 ods. 3, lehota podľa prvej vety plynie odo dňa, ktorý nasleduje po uplynutí ochrannej

doby.

11. Podľa § 95 ods. 2 zákona o štátnej službe, ak sa štátny zamestnanec domnieva, že k skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, môže sa obrátiť na súd najneskôr v lehote
dvoch mesiacov odo dňa doručenia písomného oznámenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru

na základe zákona. Ak podľa právoplatného rozhodnutia súdu k skončeniu štátnozamestnaneckého
pomeru na základe zákona nedošlo, nároky štátneho zamestnanca sa posudzujú ako pri neplatnom
okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru; na tohto štátneho zamestnanca sa primerane
použije aj ustanovenie § 96 ods. 2.

12. Podľa § 96 ods. 1 zákona o štátnej službe, ak je podľa právoplatného rozhodnutia súdu skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas odo dňa
neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby
patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru.

13. Podľa § 175 ods. 1 zákona o štátnej službe, právo sa premlčí, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej
týmto zákonom. Na premlčanie sa prihliadne, len ak ten, voči komu sa právo uplatňuje, sa premlčania
dovolá. Vtedy nie je možné priznať premlčané právo tomu, kto ho uplatňuje.

14. Podľa § 77 zák. č. 311/2001 Z.z., neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Na predĺženie trvania pracovného pomeru podľa § 64 ods. 2 sa na účely prvej vety neprihliada, ak
tento zákon neustanovuje inak. Ak sa pracovný pomer predlžuje podľa § 64 ods. 2 z dôvodu plynutia

ochrannej doby podľa § 64 ods. 1 písm. a), zamestnanec môže neplatnosť skončenia pracovného
pomeru výpoveďou uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplynutia posledného dňa
ochrannej doby, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, ak
by zamestnanec nebol v ochrannej dobe.15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žalobe
nie je možné vyhovieť.

16. Nesporným bolo, že žalobca a Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ako
služobný úrad), uzatvorili dňa 27.09.2019 služobnú zmluvu. Zmluvné strany sa dohodli na podstatných
náležitostiach zmluvy, a to: služobný úrad štátneho zamestnanca – Úrad podpredsedu vlády SR pre
investície a informatizáciu, sídlo služobného úradu – Štefánikova 15, Bratislava, funkcia štátneho

zamestnanca–hlavnýštátnyradca–vedúcioddeleniabezpečnosti,deňvznikuštátnozamestnaneckého
pomeru 01. októbra 2018, druh štátnej služby – stála štátna služba, odbor štátnej služby – 2.23
ochrana utajovaných skutočností, organizačný útvar – oddelenie bezpečnosti. Nebolo sporným, že dňa
13.01.2021 žalobca a žalovaný (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR ako
služobný úrad) uzatvorili Dohodu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v zmysle § 72 ods. 1
a 2 zák. č. 55/2017 Z.z. s tým, že na základe vzájomnej dohody sa štátnozamestnanecký pomer končí

dňom 31.01.2021. Rovnako bolo nesporné, že dňa 29.01.2021 podpísali žalobca a žalovaný výstupný
list, ktorým sa vyrovnali záväzky zamestnanca k zamestnávateľovi (ID karta, povolenie na parkovanie,
kľúče, ID karta – MF SR, pridelené auto, prístupy k elektronickej pošte, MT, mobilné tel. číslo, pokladňa,
platobná karta, pečiatky, dipl. a služ. pasy).

17. Sporným v konaní bolo najmä to, či je daný predmet tohto sporu, a to s poukazom na tú skutočnosť,
že žalobca mal za to, že dohoda o skončení štátnozamestnaneckého pomeru nie je platne uzavretá
z dôvodu, že je nesprávne označený služobný úrad, nie je definovaný „štátnozamestnanecký pomer“
a od 01.02.2021 nebol žalobcovi vyplácaný funkčný plat a nebola mu prideľovaná žiadna pracovná
činnosť, teda má za to, že má nárok na vyplatenie funkčného platu.

18. Pre zamestnanecké a obdobné vzťahy, upravené Zákonníkom práce (ďalej aj „ZP“) a ďalšími
osobitnými zákonmi, je charakteristické, že v prípade neplatnosti právneho úkonu, ide takmer vždy
o neplatnosť absolútnu. Práve jediným prípadom relatívnej neplatnosti, je neplatnosť skončenia
pracovného (aj iného obdobného, tzn. aj štátnozamestnaneckého) pomeru, ktorej sa dotknutá strana

musí v zákonnej, prekluzívnej lehote dovolať žalobou na súde. To korešponduje aj s úpravou týkajúcou
sa právnych úkonov v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, Zákonníka práce a
zákona o štátnej službe.

19. Dvojmesačná lehota je v súlade s ust. § 175 ods. 4 zákona o štátnej službe lehota prekluzívna.

Zároveň ide hmotnoprávnu lehotu, nie procesnoprávnu. Hmotnoprávny charakter lehoty znamená,
že účastník musí prejav vôle, smerujúci v prospech svojej obrany, vykonať najneskôr v posledný deň
lehoty,zčohovyplýva,ženávrhnaurčenieneplatnostiskončeniaštátnozamestnaneckéhopomeru musí
byť v tento deň doručiť už priamo na súd. Účastník štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý uplatňuje
neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, teda musí uplatni svoj nárok žalobou na súde

tak, aby žaloba došla na súd najneskôr v posledný deň lehoty. Lehota nebude zachovaná, ak sa návrh
podá v posledný deň len na pošte. Prekluzívne lehoty nemôžu ani spočívať, ani sa prerušiť, a nedajú sa
ani predĺžiť. V prípade, ak sa právo uplatnenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
neuplatní v lehote podľa § 95, nie je možné sa po tejto lehote domáhať určenia neplatnosti skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru, lebo tento už zanikol.

20. Márne uplynutie tejto lehoty, resp. jej zmeškanie, má za následok, že sa tak aj prípadne neplatný
štátnozamestnanecký úkon vo svojich dôsledkoch stáva platným. Po uplynutí dvojmesačnej lehoty sa
už súd nemôže zaoberať otázkou platnosti skončenia, a to ani ako otázkou predbežnou.

21. O taký prípade ide v prejedávanej veci. Žalobca neuplatnil svoje právo na určenie neplatnosti
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru dohodu, žalobou podanou na súde v zákonnej lehote, a
preto došlo k zániku jeho práva ako celku. Žaloba vo veci samej bola na súd osobne podaná dňa
29.06.2023,viacako2rokyposkončeníštátnozamestnaneckéhopomeru,atedaažpomárnomuplynutí
dvojmesačnej prekluzívnej hmotnoprávnej lehoty, na základe uvedeného súd musí z úradnej povinnosti

na zánik práva prihliadnuť.

22. Preto súd žalobu žalobcu zamietol, a to bez ďalšieho vecného prejednania, dokazovania týkajúceho
sa prejudiciálneho posúdenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého vzťahu a aj tiež o uloženiepovinnosti nahradiť mu mzdu žalovaným. V spore je podľa názoru súdu potrebné v prvom rade uviesť,
že žalobca žiadal zaplatiť náhradu mzdy z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa za
obdobie od 01.02.2021 – vo výške 12 mesačných funkčných platov, t.j. 42 000,- EUR. Pre úspech v

spore o náhradu mzdy je teda nevyhnutné, aby bolo rozhodnuté o neplatnosti skončenia pracovného
pomeru, čo sa však nestalo, keďže žaloba o neplatnosť dohody o skončení štátnozamestnaneckého
pomeru z 13.01.2021 vôbec podaná nebola. V danom prípade žalobca neoznámil žalovanému, že trvá
na ďalšom zamestnávaní. Z výstupného listu, ktorý predložil žalovaný vyplýva, že žalobca odovzdal
všetky potrebné veci na vykonávanie pracovnej činnosti, teda prejavil vôľu aj fakticky nepokračovať

v svojej pracovnej činnosti, pričom má súd za to, že neexistuje žiaden prejav vôle, a to v akejkoľvek
forme, ktorou by sa žalobca po skončení svojho štátnozamestnaneckého pomeru domáhal vykonávania
pracovnej činnosti pre žalovaného. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Cdo/269/2007 zo dňa 29.07.2009, podľa ktorého „rozhodnutím súdu o určení platnosti alebo
neplatnosti skončenia pracovného pomeru je súd rozhodujúci o náhrade mzdy viazaný a bez kladného
rozhodnutia o neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa nemožno s úspechom domáhať nároku na

náhradu mzdy“.

23. Neušlo pozornosti súdu, že sám žalobca sa zamestnal od dňa 08.02.2021 na Ministerstve
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, čo svedčí o vedomosti a uzrozumení
žalobcu o tom, že jeho služobný pomer skončil. Tvrdenia žalobcu o tom, že dohoda o skončení

štátnozamestnaneckého pomeru nie je platne uzavretá a taktiež tvrdenie, že funkčný plat nebol od
01.02.2021 žalobcovi vyplácaný a nebola mu prideľovaná žiadna pracovná činnosť z dôvodu na strane
služobného úradu, tak súd vyhodnotil ako účelové.

24. Súd preto uzavrel, že žalobcovi vzhľadom na skončenie pracovného pomeru dňom 31.01.2021,

na základe dohody medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 13.01.2021, ktorá nie je neplatným právnym
úkonom, nevznikol za obdobie od 01.02.2021 doteraz nárok na zaplatenie žalobou uplatnenej náhrady
mzdy. Súd preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

Žalovanýmalvoveciplnýúspech,avšaktrovykonaniamuvkonanínevznikli,pretomuichsúdnepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 CSP, § 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na
vyjadrenie k odvolaniu (§ 373 ods. 4 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona – Exekučného poriadku.