Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/56/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621200820
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1621200820.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu v právnej veci žalobkyne: A. M., M.. XX.X.XXXX, Q.
W. XXX, Y., právne zastúpenej: Mgr. Alžbeta Šišolák Némethová, advokátka so sídlom Záhorácka
15B Malacky, proti žalovaným: 1/ COOP Jednota Bratislava - vidiek, spotrebné družstvo, so sídlom
Hálkova 1, Bratislava, IČO: 00 168 823, právne zastúpený: Mgr. Richard Trusina, advokát so sídlom
Hálkova 1, Bratislava, 2/. P.F. Q., M.. X.X.XXXX, Q. R. XXX/XX, C., právne zastúpená: KVASŇOVSKÝ &
PARTNERS, advokátska kancelária so sídlom Dunajská 32, Bratislava, IČO: 51 003 848, a 3/. P. Q., M..
XX.X.XXXX, Q. X. L. XXXX/XX, Y., o zaplatenie: 4 862,40 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného

1/ proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 31C/17/2021-230 zo dňa 5. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a IV. p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšnej časti odvolací súd odvolanie žalovaného 1/ o d m i e t a .

III. Žalobkyňa má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v jeho I. výroku uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 3 646,80 € z titulu bolestného a sumu 1 215,60 € z titulu sťaženia spoločenského

uplatnenia. Voči žalovanej 2/ a žalovanej 3/ žalobu výrokmi II. a III. zamietol. Výrokom IV. rozhodol,
že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ v rozsahu 100 %. Rozhodol tiež
výrokmi V. a VI., že žalovaná 2/ má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % a
žalovanej 3/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoj rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 37 ods. 1, § 415, § 420 ods. 1, §
420a ods. 1, § 438 ods. 1 a 2, § 441 a § 444 Občianskeho zákonníka, § 86 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o

územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), § 1 a § 3 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 116/1990
Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov a § 2 ods. 1 a 2, § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 a 2 a § 5
ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
a vecne tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa dňa 5.3.2019
okolo 11:55 išla do predajne mäsa nachádzajúcej sa v budove so súpisným číslom 799 v Gajaroch.
Vchod do predajne sa nachádza na vyvýšenom prízemí, ku ktorému vedú schody z viacerých smerov,
pričom na celej prístupovej terase a schodoch je osadená dlažba (napríklad fotografie priamo z miesta

na č. l. 31, 63 spisu). Potom ako zistila, že predmetná predajňa je zatvorená pre obednú prestávku,
sa žalobkyňa otočila a išla smerom z predajne okolo bankomatu (fotografia na č. l. 63 spisu), popri
stene, kde sa za rohom na múre predajne nachádza označenie Poštová banka a označenie predajne s
nápisom Berto. Ďalej chcela pokračovať popri sklenenom výklade predajne, pred ktorým sa nachádzana podlahe kovová rohož (detailná fotografia na č. l. 31 spisu) a chcela ísť smerom ku schodisku, ktoré
bolo rovno v smere jej chôdze. Podľa výpovede svedka U. B., ktorý žalobkyňu v tej chvíli pozoroval,
sa žalobkyňa pozerala na oznamy na stene, bola k nemu vtedy skoro chrbtom a potom sa otočila a

chcela ísť preč a ako sa otáčala, tak pravou nohou zavadila, padala smerom k zábradliu, ktorého sa
chcela chytiť a padla po schodoch dole. Predmetný kovový rošt bol vtedy čiastočne vysunutý, ako je aj
vidieť na jednej z fotografií vyhotovených v deň úrazu (fotografia na č. l. 30 spisu) a v priamej súvislosti
s týmto zakopnutím následne žalobkyňa padla zo schodov tejto terasy. V dôsledku zakopnutia, ako aj
následného pádu, jej bola spôsobená škoda na zdraví a to najmä bimalleolárna zlomenina členka a teda

zlomenina oboch predkolenných kostí. Bola nutná jej následná operácia a dlhodobé liečenie. Priebeh
škodovej udalosti mal súd prvej inštancie za spoľahlivo preukázaný vykonanými výsluchmi žalobkyne,
predloženými fotografiami, lekárskou správou o zranení žalobkyne a predovšetkým výsluchom svedka
U. B., ktorý žalobkyňu osobne nepozná a celú škodovú udalosť priamo pozoroval zo svojho auta. Tento
svedok vypovedal presvedčivo, súd prvej inštancie nemal žiadne pochybnosti o jeho nezaujatosti a
pravdivosti jeho výpovede. Svedok náhodne išiel v ten deň taktiež na nákup do predmetnej budovy.

Jednoznačne uviedol, že videl, ako žalobkyňa išla smerom k mäsiarovi, čo ho zaujalo, pretože chcel
vedieť, či je otvorené. Videl, že žalobkyňa sa otočila a vracala sa naspäť a taktiež videl, ako žalobkyňa
o niečo nohou zavadila, vtedy ešte nevedel o čo, spadla, akoby sa chcela zachytiť zábradlia a padla
hlavou zo schodov na zem. Prišiel k žalobkyni na pomoc, pričom po páde mala úplne vyvrátenú nohu
nad členkom. Pozeral hore, je tam terasa a na nej je asi metrový kovový rošt s tým, že videl, že

jedna strana roštu bola vyzdvihnutá, ako pozeral smerom od Jednoty k mäsiarstvu, zadný pravý roh bol
vyzdvihnutý. Nemeral to, ale veľmi trčal. Svedok bol presvedčený, že príčinou úrazu bolo, že žalobkyňa
zavadila o ten rošt, noha jej tam ostala, chcela spraviť krok, ale letela k zábradliu a potom spadla zo
schodov v podstate na hlavu. Vypovedal, že videl určite, ako sa jej noha zachytila. Ona v podstate
od toho momentu, ako sa zachytila jej noha, padala a akoby sa snažila zachytiť zábradlia a potom

spadla dole zo schodov. Na fotografii na č. l. 31 spisu svedok ukázal, že sa to stalo v časti, kde sa
vešali oznamy na stenu. Autom išiel úplne pomaly a pozrel sa bokom a vo chvíli keď sa žalobkyňa
potkla, to videl. Potkla sa presne v tom mieste, ako potom videl tú rohož. Udával, že nebola vysunutá
celá rohož, ale bol vysunutý, respektíve akoby bol plech ohnutý a iba na rohu, ktorý bol nad terénom.
Tvrdenie zástupcu žalovaného 1/ uvedené v záverečnej reči, že bolo iba preukázané, že predmetný

svedok poskytol žalobkyni pomoc, je úplne nedôvodné a súd prvej inštancie mal za to, že svedok B.
veľmi jasne opísal, ako celý pád žalobkyne pozoroval, pričom potvrdil výpoveď žalobkyne. Žalobkyňa
v podstate rovnako vypovedala, že pri odchode zavadila nohou o rohož, spravila krok, chcela pravou
nohou urobiť krok, nešlo to, tak ešte ľavou, chytila sa zábradlia a spadla po schodoch. Žalovaný 3/ a
následne aj ostatní žalovaní videli rozpor v tom, že žalobkyňa počas výsluchu uviedla, že kovová rohož

na čistenie topánok bola vysunutá na pravej strane a taktiež v tom, že pravou nohou zakopla o rohož,
ktorá bola v jej smere vystúpená nie na pravej, ale na ľavej strane. Skutočne z predloženej fotografie, ako
ajvýsluchusvedkaU.B.vyplynulo,žerohožbolavyzdvihnutá,resp.ohnutázpohľaduchôdzežalobkyne
pred úrazom na ľavej strane. Túto skutočnosť je vidieť na fotografii na č. l. 30 spisu, kde je zachytený
smerpohybužalobkyne,pričomsvedokU.B.vypovedal,žeakopozeralvtedyodJednoty(tedaopačným

smerom ako išla žalobkyňa) potom ako poskytoval pomoc žalobkyni tak rohož bola ohnutá, vystrčená
na pravej strane, a teda z opačnej strany kadiaľ išla žalobkyňa išlo o ľavú stranu rohože. Súd prvej
inštancie vyhodnotil túto skutočnosť iba ako omyl žalobkyne uvedený pri výsluchu, pričom všetkými
ostatnými dôkazmi, ako aj pozorovaním priameho svedka, bol jednoznačne preukázaný priebeh deja.
Žalobkyňa taktiež počas výpovede opomenula uviesť, že sa ešte pred pádom priblížila a čiastočne

obrátila ku sklenému výkladu, kde mali byť určité oznamy, čo pozoroval svedok. Táto skutočnosť iba
dáva jasnú odpoveď, prečo žalobkyňa zakopla pravou nohou o rošt, ktorý bol vyvýšený z ľavej strany
v smere jej pohybu od predajne mäsa. Je zrejmé, že sa priblížila bližšie k stene pred rohožou k tomuto
sklenenému výkladu (fotografia na č. l. 31 spisu) a pritom sa trochu pootočila a následne pri odchode
zakopla pravou nohou o vyvýšenú časť roštu na ľavej strane. Predložené fotografie a výpoveď svedka

B. dávajú logický a jediný záver o priebehu úrazu žalobkyne. Tvrdenia žalovaných 1/ a 2/, že nebol
jednoznačne preukázaný skutkový dej, boli nedôvodné. Taktiež z predložených fotografií bolo podľa
súdu prvej inštancie zrejmé, že v prípade zakopnutia je veľmi pravdepodobný pád vzhľadom na blízkosť
schodov. Navyše podľa výpovede žalobkyne sa jej členok mal zlomiť ihneď po zakopnutí o rohož, potom
je zrejmé, že po jej snahe o zachytenie o zábradlie, o čom rovnako vypovedal svedok B., nasledoval jej

pád zo schodov. Tvrdenie žalovaného 2/, že žalobkyňa nemohla tak prudko zakopnúť o rohož, aby si
zlomila členok, nie je dôvodné. Žalobkyňa je vyššieho veku a pri takto vysunutom kovovom rohu rohože,
pri nešťastnom zavadení, mohlo dôjsť už len z laických bežných ľudských skúseností k zlomenine
členka nohy. Žalovaný 2/ súdu nepreukázal opak. Navyše bezprostrednou príčinou bolo jednoznačnezakopnutie, resp. zavadenie o rohož a nie je podstatné, či k zraneniu došlo ihneď alebo až po páde.
Tvrdenie žalovaného 2/, že žalobkyňa sa mohla iba pošmyknúť vzhľadom na ročné obdobie, nebolo
preukázané, keď z výsluchu svedka B. vyplynul opak. Tento jednoznačne potvrdil, že žalobkyňa o niečo

zavadila nohou a nie, že sa pošmykla. Následne svedok zistil, že na danom mieste, kde videl zakopnutie
žalobkyne bola ohnutá, resp. vyzdvihnutá časť rohože.

3. Súd prvej inštancie vyhodnotil tvrdenia žalovaných, že žalobkyňa zanedbala prevenčnú povinnosť,
resp. že si jednoducho mala dávať viac pozor na cestu pred sebou, ako nedôvodné a účelové. Sama

žalovaná 3/, ktorá od roku 2015 v predmetnej predajni mäsa pracovala, na položenú otázku, či sa jej
rohožjavilaakonebezpečná,jednoznačneodpovedala,žekeďsaišloodpredajnevonkuschodom(teda
v smere ako išla aj žalobkyňa) bolo to nebezpečné a ľahko sa tam zakoplo. Táto vada bola na rohoži v
podstate celý čas, ako tam pracovala od roku 2015, a išlo o vadu trvalú, ktorá nemohla byť odstránená
pôsobenímľudskejsily,keďžeišlootechnickúvaduanieibamechanickévyzdvihnutierohožečlovekom.
Nemožno v žiadnom prípade dávať žalobkyni za vinu, že o túto ničím neoznačenú prekážku zakopla

pri chôdzi po rovnom a vydláždenom povrchu terasy vedúcej z obchodu. Nebolo preukázané, že by
mala nejakú nevhodnú obuv, keď napríklad svedok B. uvádzal, že mala tenisky a teda veľmi bezpečnú
obuv. Jednoznačne v prípade takejto technickej vady rohože, ako vypovedala žalovaná 3/ zapríčinenej
pravdepodobne odtrhnutým zvarom, kde sa odtrhli jeden alebo dva zvary, mala byť takáto prekážka
viditeľneoznačenáaleboinýmspôsobomzabezpečenáaždojejopravy.Boloibaotázkoučasuanáhody,

kedy sa niekomu na takejto rohoži stane úraz. Súd prvej inštancie nezistil žiadne spoluzavinenie (§ 441
Občianskeho zákonníka), na ktoré zrejme žalovaní poukazovali na strane žalobkyne ako poškodenej.
Porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti by bolo možné chápať neobozretné konanie poškodenej,
pričom súd takúto skutočnosť u žalobkyne nezistil. Žalobkyňa sa pohybovala v priestoroch verejne
prístupných, ktoré slúžili verejnosti na prístup jednak k mäsiarstvu, taktiež k bankomatu a zrejme z

opačnej strany, ako uvádzal svedok B. sa bolo možné dostať do predajne potravín, ktorá sa taktiež ako
ďalšia prevádzka v budove patriacej žalovanému 1/ nachádzala. Súčasne prvoinštančný súd považoval
za bezpredmetné tvrdenia žalovanej 2/ v písomných vyjadreniach k žalobe, že s touto kovovou rohožou
mohol niekto manipulovať a taktiež jeho námietky o absencii dátumu na fotografiách, keď súdu bolo
vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané (výsluchom bývalej zamestnankyne žalovanej 2/,

predavačky v mäsiarstve), že išlo o trvalú, dlhodobú vadu materiálu kovovej rohože, pre jej technickú
vadu a nie preto, že ju niekto predtým nadvihol. Táto musela byť následne opravená po úraze žalobkyne
až otcom žalovanej 3/, ktorý pracuje s kovmi.

4. Ku škode na zdraví žalobkyne došlo mimo prevádzkových priestorov predajne, ktoré mal žalovaný

2/ v nájme, resp. ktoré mala žalovaná 3/ od neho v podnájme. Teda nemohlo ísť o škodu spôsobenú
prevádzkovou činnosťou a zástupkyňa žalobkyne správne právne argumentovala jednak ustanovením
§ 415 a jednak § 420 Občianskeho zákonníka. Namietala taktiež, že vlastník budovy - žalovaný 1/,
porušil predpisy stavebného zákona. Z hľadiska stavebného zákona sa na vlastníka stavby vzťahuje
povinnosť udržiavať stavbu v dobrom technickom stave podľa kolaudačného rozhodnutia (§ 86 ods. 1

stavebného zákona). Súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňa preukázala protiprávny úkon, a teda
zanedbanie prevenčnej povinnosti tým, že rohož, ktorá mala technickú chybu a predstavovala riziko pre
verejnosť, nebola opravená a ani vôbec označená upozornením, pričom išlo o objekt verejnosti prístupný
a určený na prechod k obchodom a bankomatu. Taktiež preukázala vznik škody na zdraví predloženými
lekárskymi správami a napokon aj samotným lekárskym posudkom. Preukázala aj príčinnú súvislosť

medzi zanedbaním prevenčnej povinnosti a tým, že jej bola spôsobená škoda na zdraví. Príčinou vzniku
škody na zdraví žalobkyne bolo zanedbanie prevenčnej povinnosti, keďže bolo v súlade z bežnou
opatrnosťou, aby zodpovedný subjekt opravil nebezpečnú kovovú rohož, ktorá vyčnievala nad podlahou,
musel predpokladať, že táto môže byť v budúcnosti príčinou úrazu. Súd prvej inštancie nezistil žiadnu
inú príčinu ako tú, že v dôsledku zakopnutia o túto rohož nasledoval pád žalobkyne a taktiež zranenia

uvádzané v lekárskych správach.

5. Všetci žalovaní namietali v spore svoju pasívnu legitimáciu. V konaní bolo nesporné a výpisom z listu
vlastníctva aj preukázané, že žalovaný 1/ je vlastníkom celej budovy, ktorá je v katastri nehnuteľností
označená ako predajňa potravín a mäsa s poznámkou na liste vlastníctva, že ide o nebytovú budovu

so súpisným číslom č. XXX. Toto označenie zodpovedá aj skutočnosti, kedy sa v budove, ktorú v čase
vzniku škody vlastnil žalovaný 1/, nachádza jednak predajňa mäsa, ktorá je podľa výpovede žalovanej
3/ podstatne menšia ako druhá predajňa, a to predajňa potravín. Taktiež ihneď pri prevádzke, ktorú mala
v nájme žalovaná 2/, sa nachádzal bankomat, ku ktorému taktiež mala verejnosť prístup cez rovnakéschody a rohož, ako išla žalobkyňa. Žalovaná 2/ mala v nájme iba nebytové priestory predajne mäsa,
pričom bolo nesporné, že nájom sa nevzťahoval aj na vonkajšie priestory. A napokon žalovaná 3/, ktorá
bola najskôr v konaní vypočutá ako svedok, mala nesporne priestory predajne mäsa na základe zmluvy

o podnájme nebytových priestorov zo dňa 28.2.2019 v podnájme, pričom doba podnájmu jej začala
plynúť od 1.3.2019 a krátko nato dňa 5.3.2019 došlo k úrazu žalobkyne. Žalovaná 3/ ako podnájomníčka
predajne mäsa podľa prvoinštančného súdu jednoznačne v konaní nebola pasívne vecne legitimovaná
a v žiadnom prípade nezodpovedala za škodu na zdraví spôsobenú žalobkyni. Z jej výpovede ešte v
pozícii svedkyne vyplýva, že táto vada kovovej rohože existovala dlhodobo a pravdepodobne už od

roku 2015, kedy začala pre žalovanú 2/ pracovať na základe pracovnej zmluvy. Nie je teda možné
na ňu prenášať vinu za stav rohože, ktorý tu bol ešte pred uzatvorením podnájomnej zmluvy. Ďalej
z podnájomnej zmluvy zo dňa 28.2.2019 vyplýva, že ako podnájomníčka sa bola povinná starať iba
o priestory samotnej predajne mäsa. Čo sa týka vonkajších priestorov predajne, týchto sa čiastočne
týkalo iba zmluvné ustanovenie článku VIII.1 podnájomnej zmluvy, ktoré ustanovovalo podnájomníkovi
povinnosť opravy, údržby a umývania všetkých výkladov, vchodových dverí a do zásobovacieho

vjazdu, odpratávanie chodníkov, odpratávanie snehu z chodníkov, zásobovacieho vjazdu pred jeho
obchodným priestorom. Žalovanej 3/ žiadne zmluvné ustanovenie neukladalo povinnosť sa starať o
vonkajšie priestory takým spôsobom, že by musela opravovať kovovú rohož, ktorá je súčasťou terasy
vedúcej k jej predajni. Ak žalovaní namietali, že im mala potrebu opravy oznámiť, takáto povinnosť jej
jednak zo zmluvy o podnájme ohľadne terasy, ktorá nebola súčasťou podnájmu a jej podnikateľských

priestorov, nevyplývala, a navyše by to bola zmluvná povinnosť medzi stranami, ktorá by na posúdenie
zodpovednosti za vznik škody žalobkyne nemala vplyv a išlo by zmluvnú zodpovednosť výlučne medzi
zmluvnými stranami. Súd prvej inštancie preto pre nedostatok pasívnej legitimácie žalobu voči žalovanej
3/ zamietol. Žalovaná 2/ nemala v prenájme celú budovu predajne potravín a mäsa so súpisným číslom
799, ale iba jej jeden nebytový priestor o celkovej výmere 104 m2, pričom pri jej predajni sa nachádzal

aj verejne prístupný bankomat Poštovej banky, a.s., ktorý tam musel byť umiestnený na základe iného
zmluvného vzťahu žalovaného 1/ a v ďalšej časti budovy sa nachádzala predajňa potravín. Ak by mala
žalovaná 2/ v nájme celú budovu, logicky by mala v nájme aj terasu s prístupovými schodmi do budovy,
ktorá tvorí súčasť budovy. Avšak v prejednávanej veci takáto situácia nenastala. Stranami dojednaná
zmluvná povinnosť vymedzená ako udržiavať verejné priestory, ktoré patria k nehnuteľnostiam, v súlade

s platnými predpismi a ostatnými právnymi predpismi, je skutočne neurčitá a nie je zrejmé, či sa tento
jeden nájomca má starať o všetky vonkajšie priestory pri výmere parciel XXXX/X J. XXXX/XX o výmere
828 m2 a 603m2, resp. pokiaľ presne siahajú verejné priestory, ktoré patria k nehnuteľnostiam. Z
uvedeného ustanovenia ani nevyplýva, aký druh starostlivosti o vonkajšie priestory si zmluvné strany
dohodli, či mal žalovaný vykonávať aj opravy na verejných priestoroch, ale ich udržovať v zmysle bežnej

starostlivosti ako je zametanie, odhŕňanie snehu, prípadne aké opravy na vonkajších priestoroch mal
vykonávať žalovaný 2/. V zmluve je iba všeobecne uvedené, že opravy väčšieho rozsahu zabezpečuje
prenajímateľ na základe revíznych správ, pričom potrebu väčších opráv mala žalovaná 2/ nahlásiť
žalovanému 1/, iba výkladom by bolo možné dospieť k tomu, že aj opravy vonkajších priestorov.
Kovová rohož bola súčasťou budovy žalovaného 1/ pevne spojená s vonkajšou prístupovou terasou

a nenachádzala sa ani v tesnej blízkosti vstupných dverí do predajne v nájme žalovanej 2/, ale až v
podstate za rohom budovy, pričom ako vyplýva z predložených fotografií, k dverám predajne sa dalo
dostať aj cez schodisko, bez nutnosti prejsť cez uvedenú rohož. Neurčitosť úkonu predpokladá, že
ani jeho výkladom nemožno dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník prejaviť. Právne
úkony pritom treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale aj vôle toho, kto právny úkon

urobil a treba chrániť dobromyseľnosť toho, komu bol úkon určený. Žalovaná 2/ správne argumentovala
tým, že za stav vonkajších priestorov by nemohla zodpovedať vo väčšej miere, ako je bežná údržba
verejných priestorov spojená napríklad so zimnou údržbou, odvozom odpadu, pravidelným čistením a
upratovaním a správne argumentovala analogickým použitím § 6 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Oprava ohnutej kovovej rohože,

resp. jej výmena, nepredstavuje obvyklé udržiavacie práce, za ktoré by mala byť zodpovedná žalovaná
2/ ako nájomca, a už vôbec nie v prípade, že sa kovová rohož nachádza vo vonkajších priestoroch, ktoré
nemala žalovaná 2/ prenajaté. Súd prvej inštancie uzatvoril, že v konaní nebola žalobkyňou preukázaná
zodpovednosť žalovanej 2/ za škodu, a teda skutočnosť, že zanedbala prevenčnú povinnosť tým, že
predmetnúrohožneopravila.Navyšenájomnázmluvapredstavujezmluvnývzťahmedziprenajímateľom

anájomcom,pričomvprípadeporušeniaustanovenínájomnejzmluvysizmluvnéstranyvčl.IV.5dohodli
zodpovednosť za škodu, ktorá pôsobí medzi nimi ako zmluvnými stranami a nie voči tretím osobám
a predstavuje možnosť regresného postihu za prípadnú vzniknutú škodu. Súd prvej inštancie preto z
dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalobu aj voči žalovanej 2/ zamietol.6. Keďže žalovaný 1/ vzniesol z opatrnosti námietku premlčania uplatneného nároku, súd prvej inštancie
len pre úplnosť uviedol, že táto jeho námietka je nedôvodná. Žalobkyňa doručila súdu žalobu dňa

5.3.2021, pričom ku škode došlo dňa 5.3.2019 a teda je zrejmé, že žalobu podala v dvojročnej
subjektívnej premlčacej lehote. Navyše v prípade nároku na odškodnenie bolesti a za sťaženie
spoločenského uplatnenia (§ 444 Občianskeho zákonníka) sa poškodený dozvie o škode v čase, kedy
možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia jeho spoločenského uplatnenia;
od tohto okamihu plynie subjektívna premlčacia lehota. Výška bodového ohodnotenia bolestného a

sťaženia spoločenského uplatnenia vyplýva z lekárskeho posudku, pričom tento lekárky posudok bol
vyhotovený dňa 20.4.2020, a teda v žiadnom prípade k premlčaniu nároku nemohlo dôjsť.

7. Žalobkyňa si v konaní uplatnila náhradu za bolesť vo výške 3 646,80 € a náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 1 215,60 €. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že po úraze ju
záchranka odviezla do nemocnice v Malackách a po týždni išla na traumatológiu do Bratislavy, kde bola

operovaná. Až po roku jej vybrali implantáty, pričom po operácii sa nevedela o seba postarať, pohybovať
sa, tri mesiace bola na vozíku, mala trombózu po dvoch mesiacoch a traumatológ, ktorý ju operoval,
jej hovoril, že tieto problémy sú pravdepodobne z toho úrazu. Aj v súčasnosti má stále bolesti členka.
Súd prvej inštancie mal preukázané predloženými prepúšťacími správami rozsah zranení žalobkyne.
Žalobkyňa v súlade s § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenského uplatnenia predložila súdu lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia zo dňa 20.4.2020, v ktorom posudzujúci lekár ohodnotil bolestné u žalobkyne so začiatkom
liečenia od 5.3.2019 do 9.3.2020 položka 198d zlomenina píšťaly alebo oboch kostí predkolenia -
liečená operáciou na 180 bodov a hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia so začiatkom liečenia
5.3.2019 do 9.3.2020 položka prílohy č. 1 - 410a obmedzenie pohyblivosti členkového kĺbu - ľahké na 60

bodov. Žiadny zo žalovaných výšku uplatneného nároku nenamietal a ani predložený lekársky posudok,
preto mal prvoinštančný súd za to, že výška uplatnenej sumy bola medzi stranami nesporná. V zmysle
§ 1 Opatrenia ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 15.5.2019 č. S07592-2019-OL o ustanovení výšky
náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v roku 2019 predstavovala
výška bodu 20,26 € a teda pri bolestnom 180 bodov × 20,26 = 3 646,80 € a pri sťažení spoločenského

uplatnenia 60 bodov × 20,26 = 1215,60 €. Súd prvej inštancie preto uložil žalovanému 1/ povinnosť
zaplatiť žalobkyni 3 647,80 € titulom bolestného a sumu 1 215,60 € titulom sťaženia spoločenského
uplatnenia.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v konaní voči

žalovanému 1/ plne úspešná, preto jej súd prvej inštancie priznal náhradu trov voči žalovanému 1/ vo
výške 100 %. Voči žalovanej 2/ bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu, a teda bola v konaní úspešná
a má nárok na plnú náhradu trov konania. Taktiež žalovaná 3/ bola v konaní plne úspešná, keďže bola
žaloba voči nej zamietnutá. Avšak žalovanej 3/ v konaní nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania
alebo právneho zastúpenia, preto jej súd prvej inštancie v súlade so zásadou hospodárnosti konania

nárok na náhradu trov konania nepriznal. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

9. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 1/.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil, a vec mu

vrátil na ďalšie konanie, domáhal sa tiež náhrady trov odvolacieho konania. Svoje odvolanie odôvodnil
podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Uviedol, že spochybňuje priebeh skutku, resp. udalostí, ktoré mali
predchádzať pádu žalobkyne a vzniku jej zranení. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v tejto časti v
zásade odôvodnil priklonením sa ku skutkovým tvrdeniam žalobkyne. Nebol objektívne zistený priebeh
skutku tak, ako bol tvrdený zo strany žalobkyne. Žalovaný 1/ nespochybňoval fakt, že došlo k úrazu, a

ani nespochybňoval rozsah zranení žalobkyne, avšak mal pochybnosť o tom, že k tomuto zraneniu došlo
tak, ako ho opisuje žalobkyňa (zakopnutie o rošt a následný pád zo schodov). I vo výpovedi žalobkyne
sa vyskytli rozpory, ktoré však konajúci súd vyhodnotil ako omyl žalobkyne pri výsluchu. Konajúci súd sa
priklonil k výpovedi svedka U.. B.. Svedok U. B. uvádzal, že počas jazdy autom sledoval, ako žalobkyňa
išla smerom k mäsiarovi, čo ho zaujalo, pretože chcel vedieť, či je otvorené. Videl, že „...žalobkyňa sa

otočila a vracala sa naspäť a taktiež videl, ako žalobkyňa o niečo nohou zavadila, vtedy ešte nevedel o
čo, spadla, akoby sa chcela zachytiť zábradlia a padla hlavou zo schodov na zem...“ Tvrdenie svedka je
nelogické a z pohľadu časovej osi nehodnoverné. Pokiaľ svedok, ako uviedol na pojednávaní, šiel autom
a pri tomto sledoval celý priebeh udalosti, nie je možné, aby počas jazdy zachytil celý priebeh. Celýpriebeh (príchod žalobkyne k dverám predajne, zistenie že je zatvorené, „zájdenie“ za roh, nazeranie
do výkladu a následný pád) musel trvať minimálne niekoľko desiatok sekúnd, a teda pokiaľ by bolo
vozidlo v pohybe, nemohol svedok (ako vodič ktorý má povinnosť najmä sa venovať riadeniu vozidla)

vidieť celú situáciu. Taktiež je rozpor vo výpovedi žalobkyne a svedka v tom, že svedok uviedol, že
žalobkyňa sa pozerala do výkladu (ktorý sa nachádza v bezprostrednej blízkosti kovového roštu, o ktorý
mala zakopnúť). Teda vo výpovedi svedka sú isté rozpory, resp. nemohol vidieť celý priebeh udalosti.

10. Žalovaný 1/ mal tiež za to, že zo strany žalobkyne došlo k porušeniu všeobecnej prevenčnej

povinnosti, a v príčinnej súvislosti s tým k jej úrazu. Svedok vypovedal, že videl, ako sa žalobkyňa
pozerá do výkladu (miesta kde „sa vešajú oznamy“). Za pripustenia možnosti, že k úrazu žalobkyne
došlo v príčinnej súvislosti so zakopnutím o kovový rošt, tak z uvedeného vyplýva, že nevenovala
náležitúaleboaspoňnevyhnutnúpozornosťsvojmuokoliu.Akbynezanedbalatútopovinnosť,kúrazuby
neprišlo, nakoľko by videla, že rošt je ohnutý, a teda má zvýšiť pozornosť pri jeho prechádzaní. Kovový
rošt nie je technickým zariadením, u ktorého sa predpokladajú isté technické vlastnosti v zmysle, že

možno rozumne predpokladať jeho určité vlastnosti (napr. výťah, eskalátor a pod.). Jedná sa v zásade
o stavebno-technickú súčasť budovy, a teda je možné predpokladať, že riziko úrazu je tu síce prítomné,
ale pri zachovaní aspoň nevyhnutej pozornosti mu možno bezpečne predchádzať. Podobne ako napr.
pri kanálových poklopoch, ktoré sú mnohokrát buď pod, alebo nad úrovňou ostatného terénu. Pokiaľ by
žalobkyňa dostatočne venovala pozornosť svojmu okoliu, mohla úrazu predísť.

11. Napokon sa žalovaný 1/ nestotožnil sa argumentáciou súdu prvej inštancie, že za technický stav
nehnuteľnosti je zodpovedný výlučne žalovaný 1/, ako jej vlastník. Konajúci súd sa zoberal výkladom
ustanovení nájomnej zmluvy, na základe ktorej vznikol nájomný vzťah medzi žalovaným 1/ a žalovanou
2/. Súd prvej inštancie skonštatoval, že „...že za stav vonkajších priestorov by nemohol zodpovedať

vo väčšej miere, ako je bežná údržba verejných priestorov spojená napríklad so zimnou údržbou,
odvozom odpadu, pravidelným čistením a upratovaním a správne argumentoval analogickým použitím
§ 6 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ...“. S týmto
sa v istom zmysle žalovaný 1/ stotožnil, avšak mal za to, že to nemôže odôvodniť absolútne vyvinenie
žalovaných 2/ a 3/. Bez ohľadu na polemiku, či je oprava kovového roštu (podľa názoru žalovaného 1/

v hodnote cca. 50,- €) bežnou údržbou alebo nie, v rámci nájomnej zmluvy bola dojednaná povinnosť
nájomcu upozorniť prenajímateľa (vlastníka nehnuteľnosti) na nutnosť opráv. Táto bola preukázateľne
zo strany žalovanej 2/ opomenutá, čo dosvedčuje i výpoveď žalovanej 3/, ktorá opakovane uviedla,
že na poškodenie roštu žalovanú 2/ upozornila. Žalovaná 2/ preukázateľne o tomto žalovaného 1/
nikdy neupovedomila. Vymedzenie vonkajších priestorov predajne v nájomnej zmluve bolo podľa názoru

žalovaného 1/ jasné a logické. Jedná sa síce o jednu budovu, v ktorej sa nachádzajú dve samostatné
prevádzky (predajňa potravín a mäsiarstvo), avšak vchody do týchto predajní sú na opačných stranách
budovy vzdialené od seba cca. 35 - 40 metrov. Tieto vchody majú špecifické technické riešenie, nakoľko
sa oba nachádzajú nad úrovňou okolitého terénu. Ku každému tomuto vchodu vedie samostatná rampa/
schodisko, ktoré sú tiež od seba vzdialené cca. 35 - 40 metrov. Navyše sú vchody umiestnené „v rohoch“

budovy, a teda prístup ku ním je z dvoch strán budovy. Z uvedeného je jasné, že žalované 2/ a 3/ museli
vedieť a vedeli, že nemajú povinnosť „starať“ sa o schodisko do druhej maloobchodnej prevádzky na
druhej strane budovy, a ani o chodník dlhý 30 metrov ktorý ich oddeľuje a ktorý nie je vo vlastníctve
žalovaného1/.Taktiežimbolojasné,čosúvonkajšiepriestorypredajne,nakoľkoboliriadneoboznámení
s technickým riešením vstupu do predajne mäsa.

12. K odvolaniu žalovaného 1/ sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá odvolaciemu súdu navrhla, aby
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Námietky žalovaného 1/ ohľadom
spochybnenia priebehu skutku a hodnovernosti svedeckej výpovede pána B. považovala za irelevantné
a nepreukázané. Súd prvej inštancie sa s výpoveďou svedka riadne a dôkladne oboznámil a správne

ju vyhodnotil ako hodnovernú a presvedčivú. Tvrdenie žalovaného 1/ o nelogickosti a nehodnovernosti
svedeckej výpovede z dôvodu jeho jazdy autom sú čisto špekulatívne a nemajú oporu v žiadnom
vykonanom dôkaze. Svedok jasne uviedol, že žalobkyňu pozoroval počas pomalej jazdy autom a vo
chvíli, keď sa potkla, to videl. Nie je vylúčené, aby vodič pri pomalej jazde, venujúc sa zároveň aj
premávke, periférne zaznamenal predmetnú udalosť. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil prípadné

drobné nepresnosti vo výpovedi žalobkyne ako omyly, ktoré nemenia nič na základnom skutkovom
zistení, že k pádu došlo v dôsledku zakopnutia o poškodenú rohož. Mal právo dať prednosť výpovedi
nezaujatého priameho svedka pred subjektívnymi tvrdeniami žalovaného 1/, ktorý sa snaží zbaviť
zodpovednosti.13. V súvislosti s namietaným porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti žalobkyňou súd prvej
inštancie podľa vyjadrenia žalobkyne správne poukázal na to, že žalobkyňa sa pohybovala v priestoroch

verejne prístupných a nemala dôvod predpokladať existenciu nebezpečnej, poškodenej a nijako
neoznačenej prekážky na rovnom vydláždenom povrchu. Poukazovanie na analógiu s kanálovými
poklopmi nie je na mieste, nakoľko tie sú zvyčajne viditeľné a ich prítomnosť je všeobecne známa,
na rozdiel od vady na kovovej rohoži. Žalobkyňa nemala povinnosť neustále pozerať pod nohy s
mimoriadnou opatrnosťou, ak nebola na existenciu nebezpečenstva nijako upozornená. Zistenie, že sa

žalobkyňa krátko pozrela na výklad, nemožno vyhodnotiť ako také závažné porušenie jej prevenčnej
povinnosti, ktoré by vylučovalo zodpovednosť žalovaného 1/ za jeho zanedbanie povinnosti zabezpečiť
bezpečný stav prístupových priestorov.

14. Námietky žalovaného 1/ ohľadom zodpovednosti žalovaných 2/ a 3/ považovala žalobkyňa rovnako
za nedôvodné. Súd prvej inštancie sa dôkladne zaoberal výkladom nájomnej a podnájomnej zmluvy

a správne určil rozsah povinností jednotlivých subjektov. Záver súdu, že bežná údržba verejných
priestorov nezahŕňa opravu zváraním poškodenej kovovej rohože, je logický a v súlade s ustálenou
judikatúrou. Poukazovanie na povinnosť nájomcu upozorniť na potrebu opráv je irelevantné vo vzťahu k
zodpovednosti za škodu voči tretej osobe. Zmluvné vzťahy medzi prenajímateľom a nájomcom nemôžu
ísť na ťarchu poškodenej žalobkyne. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že vymedzenie vonkajších

priestorov v nájomnej zmluve bolo neurčité a nebolo možné jednoznačne určiť povinnosť žalovanej 2/
starať sa o priestor, kde došlo k úrazu, ktorý sa nachádzal za rohom predajne. Argumentácia žalovaného
1/ojasnomalogickomvymedzenívonkajšíchpriestorovjeúčelováanereflektujenejasnostivzmluvnom
dojednaní. Vlastník nehnuteľnosti, žalovaný 1/, nesie primárnu zodpovednosť za bezpečný stav svojho
majetku, a to bez ohľadu na existujúce nájomné vzťahy. Jeho zanedbanie prevenčnej povinnosti je

jednoznačne preukázané.

15. Žalovaný 1/ sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadril.

16. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t. j. v celom rozsahu) v

zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím
súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného 1/ v časti, v ktorej smeruje proti výrokom I. a IV. napadnutého rozsudku, nie je dôvodné,
pretože súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav v zmysle § 215 ods. 1 CSP, vec tiež posúdil
správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie náležite podľa § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, a vo zvyšnej

časti je ho potrebné odmietnuť.

17. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

18. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

19. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

20. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo
odstraňovaním jeho následkov.

21. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s
poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,
na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh
(ďalej len „následok“).

22. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť
primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.23. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho
posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

24. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

25. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia

sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

26. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

27. Odvolací dôvod ustanovený v § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný vtedy, ak súd prvej inštancie
nesprávne postupoval pri hodnotení výsledkov dokazovania, pričom v dôsledku jeho nesprávneho
postupu zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, neboli stranami prednesené ani inak
nevyšli najavo v konaní, alebo naopak, neprihliadal na rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými

dôkazmi preukázané alebo inak v konaní vyšli najavo. Nesprávnosť skutkových zistení môže nastať aj
v dôsledku logických rozporov pri hodnotení dôkazov, a to najmä z hľadiska ich zákonnosti, pravdivosti,
vierohodnosti alebo závažnosti. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je
potrebné považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov, ktorý nezodpovedá postupu podľa § 191 ods.
1 a 2 CSP. Podľa týchto ustanovení súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy - každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti - a pritom prihliada na všetko, čo vyšlo najavo v priebehu konania.
Odvolanímsatedadánapadnúťvýsledokhodnoteniadôkazovsúdomprvejinštancie.Nesprávnosťtohto
výsledku je však možné preukázať výlučne cez spôsob, akým k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu
dôvodne vytknúť žiadne pochybenie v procese hodnotenia dôkazov, nie je možné úspešne polemizovať
ani s jeho skutkovými závermi.

28. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa dňa 5.3.2019 utrpela úraz - bimalleolárnu zlomeninu pravého
členka spornými neboli ani zdravotné následky tohto úrazu, a teda ani bodové ohodnotenie náhrady za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a ich finančné vyjadrenie. Žalovaný 1/ však popieral, že by
k úrazu došlo spôsobom, aký vyplýva z tvrdení žalobkyne.

29. Žalovaný 1/ napádal skutkové zistenia súdu prvej inštancie predovšetkým cez spochybnenie
dôveryhodnosti výpovede svedka U. B. na tom základe, že nemohol pomerne podrobne pozorovať podľa
žalovaného 1/ niekoľko desiatok sekúnd trvajúci pohyb žalobkyne počas jeho jazdy autom. Odvolací
súd vo vzťahu k tejto argumentácií poukazuje na to, že žalovaný 1/ mal možnosť svedkovi B. klásť

otázky a z jeho výpovede zistiť podrobnejšie skutočnosti o spôsobe jeho jazdy, aby tak bolo možné
potvrdiť alebo vyvrátiť hodnovernosť tvrdenia svedka o tom, že pohyb a pád žalobkyne sledoval ako
vodič z pomaly idúceho auta. Za určitých okolností súvisiacich s rýchlosťou jazdy, jej trasou, povahou
premávky a pod. je možné pri pomalej jazde sledovať určitý hoci aj niekoľko desiatok sekúnd trvajúci
dej odohrávajúci sa mimo automobilu, za iných okolností to môže byť sťažené alebo až vylúčené.

Takéto okolnosti však z výpovede svedka ani v rámci odpovedí na otázky žalovaného 1/, ani na otázky
ostatných strán, nevyplynuli. Svedok iba na otázku žalovanej 2/ uviedol, že išiel „úplne pomaly, asi 20
km/h“. Pri rýchlosti 20 km/h (zodpovedajúcej 5,56 m/s), ako je v súčasnej spoločnosti s rozšíreným
automobilizmom známe aj bez potreby dokazovania, by mohlo byť vzhľadom na ďalšie (navrhnutým
dokazovaním však nezisťované) skutočnosti sledovanie celej udalosti možné, ale mohlo by byť aj

sťažené. Tento údaj je však potrebné považovať iba za subjektívny a hrubý odhad svedka. Svedok v tom
čase nesledoval rýchlosť vozidla, ale, ako aj sám vypovedal, žalobkyňu. Väčší význam treba prikladať
tej časti jeho odpovede, kde uviedol, že išiel úplne pomaly, pričom iba subjektívne to vyčíslil na 20 km/
h. Z jeho ďalšej výpovede navyše vyplynulo, že išiel zámerne pomaly, pretože chcel zistiť, či je otvorená
predajňa v objekte patriacom žalovanému 1/. V každom prípade bez opory v iných zistených skutkových

okolnostiach nie je možné len na základe tvrdenia svedka o pozorovaní udalosti z pomaly idúceho auta
považovať jeho výpoveď za nedôveryhodnú. Možno v tejto súvislosti uzavrieť, že žalovaný 1/ za účelom
vyvrátenia dôveryhodnosť svedka nevyužil svoje právo klásť svedkovi takto smerované otázky pri jeho
výsluchu, ani neprodukoval iné dôkazné návrhy.30. Vo svojom odvolaní žalovaný 1/ namietal aj existenciu rozporu vo výpovedi žalobkyne, ktorý
spočíval v tom, že žalobkyňa vypovedala, že kovová rohož bola vysunutá na pravej strane, pričom

v smere jej pohybu to bolo na ľavej strane. Žalovaný 1/ sa so záverom súdu prvej inštancie, ktorý
ho vyhodnotil ako omyl žalobkyne, nestotožnil, ale bližšie dôvody svojho nesúhlasu s vyhodnotením
výpovede žalobkyne nerozvinul. Tento rozpor ani odvolací súd nehodnotí ako významný, ktorý by
narušoval celkovú konzistenciu výpovede žalobkyne. Skutočnosť, že žalobkyňa nesprávne označila
stranu rohože, ktorá bola vysunutá, sa sama o sebe javí byť skutočne len bežným omylom vysvetliteľným

užlenznačnýmčasovýmodstupommedziúrazomdňa5.3.2019ajejvýpoveďoudňa31.5.2023.Netreba
tiež opomínať, že žalobkyňa tu vypovedala o udalosti, ktorá jej spôsobila bolestivú traumu, preto nie
je možné od nej očakávať rovnakú presnosť, s akou by bola schopná vypovedať osoba, ktorá dej iba
pozorovala.

31. Okrem toho žalovaný 1/ uviedol, že „je rozpor vo výpovedi žalobkyne a svedka v tom, že svedok

uviedolžežalobkyňasapozeraladovýkladu“.Zjavnevzhľadomnaodsek58.odôvodnenianapadnutého
rozsudku žalovaný 1/ chcel poukázať na to, že žalobkyňa sa na rozdiel od svedka nezmienila o
tom, že sa ešte pred pádom priblížila a čiastočne obrátila ku sklenému výkladu, kde mali byť určité
oznamy, čo pozoroval svedok. Táto skutočnosť však nepredstavuje v pravom slova zmysle rozpor, z
výsluchu žalobkyne, ani iných vykonaných dôkazov, nevyplynulo nič, čo by takéto konanie žalobkyne

vylučovalo. Skutočnosť, že takéto vyjadrenie žalobkyňa nezahrnula do svojej výpovede, pričom otázky
smerujúce konkrétne k objasneniu tejto skutočnosti jej neboli položené, nezakladajú rozpornosť v
zistenom skutkovom stave. Svedok v tomto prípade nad rámec výpovede žalobkyne doplnil svojou
výpoveďou ďalšiu skutočnosť zapadajúcu do celkového skutkového stavu, ako na to správne poukázal
aj súd prvej inštancie práve v odseku 58. odôvodnenia jeho rozsudku. Súd prvej inštancie zrozumiteľne

vysvetlil, že týmto pootočením sa žalobkyne a priblížením sa k stene za účelom nahliadnutia do výkladu
saprávevysvetlilzdanlivýrozporvovýpovedižalobkyne,ktoráuviedla,žezakoplapravounohou,pričom
zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žerohožbolavysunutávjejľavejčastivsmerepohybužalobkyne.

32. Za týchto okolností súd prvej inštancie postupoval správne, keď považoval výpoveď svedka

B. za dôveryhodnú. Dokazovaním neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by jeho dôveryhodnosť
spochybňovali. Nebolo preukázané, že by medzi žalobkyňou a svedkom bol akýkoľvek blízky vzťah, ani
že by svedok nevypovedal pravdivo o tom, čo vlastnými zmyslami vnímal, keďže jeho spôsobilosť ním
popísaný dej vnímať nebola nijako relevantne spochybnená. Nepresnosť (ľavá a pravá strana rohože),
resp. chýbajúci detail (nahliadnutie do výkladu) vo výpovedi žalobkyne rovnako hodnotu jej výpovede

zásadne nedegradujú.

33. Za podstatné odvolací súd považuje, že v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa utrpela úraz pri
pohybe po terase stavby vo vlastníctve žalovaného 1/, ani to, že na terase bola v tom čase uvoľnená
kovová rohož. O tom, že vysunutie rohože dosahovalo mieru, pri ktorej mohlo byť nebezpečné, svedčia

nielen fotografie (najmä č. l. 30 spisu), ale aj výpoveď žalovanej 3/ (vtedy ešte v postavení svedkyne),
teda objektívne k úrazu na danom mieste dôjsť mohlo. Priebeh úrazového deja bol preukázaný nie
iba subjektívnou výpoveďou žalobkyne, ale aj hodnovernou výpoveďou svedka B., z ktorej okrem
iného najmä vyplýva, že žalobkyňa zakopla práve v mieste, kde sa nachádzala daná rohož. Všetky
tieto vykonané dôkazy sú navzájom konzistentné, rozpornosť, na ktorú poukazoval žalovaný 1/, je iba

zdanlivá. Za tejto dôkaznej situácie sa nejaví byť pravdepodobný žiaden iný skutkový dej, ako ten
opísaný v žalobe, preto skutkový základ žaloby je potrebné považovať za preukázaný.

34. Ďalej žalovaný 1/ vo svojom odvolaní namietal, že k úrazu došlo v súvislosti s porušením všeobecnej
prevenčnej povinnosti zo strany žalobkyne. Tento svoj názor odvodzoval od toho, že žalobkyňa sa

pozerala do výkladu (miesta, kde sa vešajú oznamy) a nevenovala nevyhnutnú pozornosť svojmu okoliu.
Skutočnosť, že žalobkyňa sa bezprostredne pred zakopnutím o rohož pozerala do výkladu, mal za
preukázanú aj súd prvej inštancie. Rovnako tak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že kovová rohož
bola viditeľne vysunutá, nešlo o skrytú vadu, ktorá by sa napríklad prejavila až po dostúpení na ňu. Táto
odvolacia námietka teda vo svojej podstate nesmerovala proti skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie,

ale žalovaný 1/ ňou vyjadril svoj nesúhlas s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, ktorý vyššie
uvedené skutkové okolnosti neposúdil ako zavinenie poškodeným (§ 441 Občianskeho zákonníka), čo
je v konečnom dôsledku právna, nie skutková otázka.35. Najvyšší súd SR pojem zavinenie, resp. spoluzavinenie poškodeného definuje vo svojej ustálenej
judikatúre tak, že spoluzodpovednosť poškodeného je daná, ak jeho konanie bolo v príčinnej súvislosti
so vznikom škody, t. j. ak škoda vznikla tiež následkom úkonu poškodeného. Pritom nemusí ísť o

jedinú príčinu, ale stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na vzniku škody, o ktorej odškodnenie
ide. Ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka o zavinení poškodeného možno aplikovať aj vo
vzťahu k ustanoveniu § 415 Občianskeho zákonníka o splnení prevenčnej povinnosti poškodeným.
Ak poškodený koná v rozpore s tzv. generálnou prevenčnou povinnosťou a ak je toto konanie jednou
z príčin vzniku škody na jeho strane, znáša svoju škodu pomerne v zmysle § 441 Občianskeho

zákonníka. Spoluzavinenie (spoluspôsobenie) škody poškodeným v zmysle § 441 Občianskeho
zákonníka explicitne nevyžaduje porušenie právnej povinnosti, pretože poškodený v zodpovedajúcom
rozsahu znáša škodu aj vtedy, ak ju vyvolal akýmkoľvek svojím počínaním, či dokonca ak nastala v
dôsledku náhody, ktorá sa mu prihodila. Nie je teda povinnosťou škodcu vždy a za každých okolností
preukazovať, akú konkrétnu povinnosť porušil poškodený; stačí, ak sa preukáže, že sa poškodený v
danej situácii zachoval inak, ako sa to dalo vo všeobecnosti od každého v danej situácii očakávať

(uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Cdo/27/2024 zo dňa 24. marca 2025).

36. Vzhľadom na zistený skutkový stav a vyššie popísané podmienky aplikácie ustanovenia § 441
Občianskeho zákonníka odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie otázku (spolu)zavinenia
poškodeným posúdil správne. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobkyňa akýmkoľvek

spôsobom porušila svoju prevenčnú povinnosť, ale ani to, že by sa správala neobvykle takým spôsobom,
že by si sama, či už čiastočne, alebo úplne spôsobila vznik škody na zdraví. Odvolací súd zdôrazňuje, že
žalobkyňasapohybovalapoverejneprístupnejterase,ktorátvorísúčasťstavbypatriacejžalovanému1/.
Predmetná stavba bola využívaná na účel maloobchodného predaja, nachádzali sa v nej maloobchodné
prevádzky - predajňa potravín a predajňa mäsa, a teda bola priamo určená na to, aby sa po jej

priestoroch,vrátanevonkajšejterasy,pohybovalaširokáverejnosť.Navyšeprevádzkytohtodruhubežne
navštevujú aj osoby s pohybovými alebo zmyslovými obmedzeniami. Terasa, na ktorej k úrazu došlo,
slúžila na to, aby sa po nej návštevníci dostali k vchodu do maloobchodnej prevádzky, keďže vchod bol
umiestnený na jej úrovni. Za týchto okolností je nepochybne povinnosťou vlastníka stavby vyplývajúcej
z jeho všeobecnej prevenčnej povinnosti (§ 415 Občianskeho zákonníka) udržiavať verejne prístupné

priestory (vrátane vonkajších priestorov) v takom stavebnotechnickom stave, ktorý umožňuje ich
užívanie verejnosťou v súlade s ich účelom bez rizika vzniku škody. Takémuto stavu v žiadnom prípade
nezodpovedá prítomnosť uvoľnenej kovovej rohože, ktorá svojim profilom vyčnieva nad úroveň dlažby
terasy. O tom, že zanedbávanie tejto závady žalovaným 1/, ktoré bolo navyše dlhodobé (podľa výpovede
žalovanej 3/ trvajúce prinajmenšom od roku 2015, pričom k úrazu došlo v roku 2019), predstavuje

porušenie jeho prevenčnej povinnosti, nemôže byť pochýb. Prípadné bezpečnosť ohrozujúce závady na
takomto pešom koridore je vlastník nehnuteľnosti dodržiavajúci svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť
povinný bez zbytočného odkladu odstraňovať a do ich odstránenia prinajmenšom označiť alebo
dotknutý úsek terasy, ak je to možné, uzavrieť, čo však žalovaný 1/ neurobil. Oproti tomu žalobkyňa
chôdzou po predmetnej terase konala tak, ako ju stavebné riešenie nehnuteľnosti nútilo. Nemala dôvod

predpokladať, že na terase je prítomná prekážka brániaca bezpečnému pohybu. Išlo o verejne prístupnú
a užívanú stavbu, kde od nikoho nemožno požadovať, aby sa po jej priestoroch pohyboval so zvýšenou
ostražitosťou a venoval vyššiu než obvyklú pozornosť tomu, kadiaľ kráča. Pokiaľ žalovaný 1/ konkrétne
namietal, že žalobkyňa sa pozerala do výkladu, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že to, aby
sa okoloidúci do výkladu pozerali, je jedným z hlavných účelov výkladu. Skutočnosť, že nebezpečná

prekážka sa v tomto prípade nachádzala v blízkosti výkladu, ktorý prirodzene na seba púta pozornosť,
len zvyšuje mieru závažnosti porušenia prevenčnej povinnosti žalovaným 1/. Takáto procesná obrana
žalovaného 1/ teda nielen neobstojí, naopak ešte viac potvrdzuje správnosť záveru súdu prvej inštancie,
že výlučnú zodpovednosť za škodu na zdraví nesie žalovaný 1/. Odvedenie pozornosti žalobkyne k
výkladu tiež vysvetľuje, prečo si nepovšimla prekážku, ktorú inak (pri vynakladaní osobitnej pozornosti

povrchu terasy) zrejme bolo možné vidieť. Konanie žalobkyne teda nemožno hodnotiť ako porušenie
jej prevenčnej povinnosti, ani ako správanie vymykajúce sa tomu, ako by sa v jej prípade správala iná
osoba, čo musí nevyhnutne viesť k záveru, o neprítomnosti čo i len čiastočného spoluzavinenia vzniku
škody na zdraví na strane žalobkyne.

37. Nakoniec žalovaný 1/ ako odvolateľ nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že za technický stav
nehnuteľnosti zodpovedá výlučne on ako jej vlastník, pričom poukazoval na skutočnosť, že nebytový
priestor, ktorý bol prístupný po terase (t. j. nie terasa samotná), na ktorej k škodovej udalosti došlo, bol
žalovaným 1/ prenajatý žalovanej 2/, od ktorej ho mala v podnájme žalovaná 3/.38. Súd prvej inštancie sa v súvislosti s touto námietkou podrobne zaoberal ustanoveniami nájomnej a
podnájomnej zmluvy, pričom s jeho závermi možno súhlasiť, predovšetkým ale za rozhodujúce odvolací

súd považuje skutočnosť (ktorú v závere svojho výkladu v podstate uviedol aj prvoinštančný súd), že
žiaden zmluvný vzťah medzi vlastníkom nehnuteľnosti a tretími osobami nemôže zbaviť vlastníka jeho
zodpovednosti za stav nehnuteľnosti navonok, a teda voči osobám, ktoré v súvislosti so závadou na
stave nehnuteľnosti utrpeli škodu.

39. Vlastnícke právo ako jedno za základných práv garantovaných až na ústavnoprávnej úrovni (článok
20 Ústavy SR) pôsobí voči všetkými, toto pôsobenie je pritom obojsmerné. Vlastník má nielen právo
na ochranu svojho vlastníctva proti každému, kto by doňho zasiahol, ale rovnako je svojim vlastníckym
právom viazaný, teda voči každému, koho sa neoprávnene jeho vlastníctvo dotkne, pôsobí aj jeho
zodpovednosť. Vlastník smie preniesť výkon niektorých svojich čiastkových vlastníckych oprávnení na
iný subjekt, typicky nájomnou zmluvou, ako to bolo aj v posudzovanej veci; rovnako tak výkon správy

určitejvecimôževlastníkpreniesťnatretiuosobu.Avšakžiadentakýtozáväzkovoprávnyvzťahsosebou
neprenáša aj zodpovednosť vlastníka, ktorá vznikne v prípade vzniku škody spôsobenej v príčinnej
súvislosti so stavom nehnuteľnosti (stavby). Pôsobenie takéhoto druhu záväzkov je možné iba smerom
dovnútra medzi ich účastníkmi, kde prípadný vznik zodpovednosti vlastníka za škodu môže mať za
následok vznik regresného nároku vlastníka voči osobe, ktorá porušila svoju povinnosť voči vlastníkovi.

Inak povedané, aj keby si vlastník dojednal s tretím subjektom, že bude udržiavať určitú nehnuteľnosť
v bezvadnom stave, za prípadnú škodu spôsobenú porušením tejto povinnosti navonok zodpovedá
vlastník.

40. Vo svetle vyššie uvedeného teda poslednej odvolacej námietke žalovaného 1/ chýba relevancia.

Žalovaný 1/ aj v tomto prípade, hoci tak formálne neuviedol, napádal právny záver súdu prvej inštancie
o tom, kto je zodpovedným subjektom, avšak svoj názor, že by za škodu nemal byť výlučne zodpovedný
iba žalovaný 1/, ale zrejme v nejakom bližšie nešpecifikovanom pomere aj žalované 2/ a 3/, neoprel
o žiaden právne významný argument. Aj keby mal žalovaný 1/ so žalovanou 2/ alebo žalovanou 3/
dojednanú priamo povinnosť závadu, ktorá bola príčinou škody, odstrániť (o čom mimochodom súd prvej

inštancie správne skonštatoval, že takúto povinnosť žalované 2/ a 3/ nemali), nič by sa tým nezmenilo na
zodpovednosti žalovaného 1/ ako vlastníka voči žalobkyni, ktorá je pri tomto pohľade tretím subjektom.

41. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a IV. potvrdil,
pretože je vo výrokovej časti vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP), a to vrátane závislého výroku o trovách

konania.

42. Žalovaný svojim odvolaním výslovne napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a ako
celokhonavrholodvolaciemusúdutaktiežzrušiťavrátiťvecsúduprvejinštancienaďalšiekonanie.Jeho
odvolanie tak smerovalo aj voči výroku, ktorým bola žaloba v časti voči žalovaným 2/ a 3/ zamietnutá

a výrokom, ktorými bolo rozhodnuté o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným
2/ a 3/.

43. Ustanovenie § 359 CSP umožňuje podať odvolanie strane, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Za rozhodnutie vydané v neprospech strany je potrebné považovať spravidla také, ktorým

nebolo vyhovené jej procesnému návrhu, resp. ktoré smeruje proti strane z hľadiska jej postavenia v
konaní. V neprospech žalovaného 1/ bol napadnutý rozsudok vydaný v rozsahu, v ktorom mu súd prvej
inštancie uložil povinnosť plniť a v rozsahu od toho závislého výroku o trovách konania. Pokiaľ však súd
prvej inštancie žalobu voči iným subjektom konania zamietol, pričom v tomto prípade nešlo o právny
vzťah, pri ktorom by sa rozsudok musel vzťahovať na všetkých jeho účastníkov, ani žalovaným nebolo

uložené plniť spoločne a nerozdielne, takéto výroky rozsudku sa žalovaného 1/ nijako nedotýkajú a
nemožno preto rozsudok považovať v tejto časti za rozhodnutie vydané v neprospech žalovaného 1/.
Z tohto dôvodu bolo potrebné odvolanie žalovaného 1/ vo zvyšnej časti podľa § 386 písm. b) CSP
odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou.

44. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol voči
žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trovkonania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods.1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).