Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 10Sf/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101525
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Machová, Ph.D.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101525.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: DIN-TECHNIK spol. s r. o., so sídlom Pekná cesta
15, 831 52 Bratislava, IČO: 35 690 496, zastúpeného: Mgr. Barbora Hlavatá, advokátka, so sídlom:
SNP 1445/41, 017 07 Považská Bystrica, IČO: 42 284 902, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102908687/2025 zo dňa 16.07.2025, o návrhu žalobcu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 02.10.2025 z a m
i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 02.10.2025 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 102908687/2025 zo dňa 16.07.2025, ktorým žalovaný v zmysle § 74 ods. 4 zákona

č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č.
100427949/2025 zo dňa 27.01.2025, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi
vyrubenýrozdieldanevsume18092,00Eurnadanizpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobiejún2023.

2.Súčasťoužalobybolajnávrhnapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe(ďalejlen„návrh“)podľa

§ 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“). Žalobca v návrhu uviedol, že napadnuté rozhodnutie nepriaznivo zasahuje do jeho
finančnej sféry. Uviedol, že po hospodárskom útlme spôsobenom pandémiou ochorenia Covid-19 prišlo
v dôsledku vojny na Ukrajine k dramatickému nárastu cien energií, a tento nárast nákladov zásadne
ovplyvnil prevádzkové cash-flow žalobcu, ktorý sa doposiaľ nestihol plne zotaviť z predchádzajúceho
obdobia pandémie, preto okamžité vymáhanie dorubenej dane vo výške 18 092 Eur by mu spôsobilo

vážne a nenapraviteľné následky na finančnú stabilitu a existenciu spoločnosti. Ďalej uviedol, že
v dôsledku nekalosúťažného konania zo strany bývalého spoločníka A. B. v rokoch 2019 – 2022, tiež
v dôsledku jeho konania, ktoré viedlo k neštandardne vysokému množstvu daňových a iných kontrol, ako
aj postupu Tatra banky, a. s., ktorá po podnetoch bývalého spoločníka predčasne ukončila spoluprácu so
žalobcom a vyzvala na okamžité splatenie úverov a lízingov vo výške presahujúcej 150 000 Eur, žalobca
v roku 2019 vykázal stratu presahujúcu 900 000 Eur. V ďalších rokoch sa spoločnosť snažila obnoviť

stabilitu a ziskovosť, avšak pokračujúce nadmerné množstvo kontrol viedlo k ďalším stratám a v dvoch
prípadoch aj k zmeškaniu zákonných lehôt, čo malo za následok priamy odliv finančných prostriedkov vo
výške takmer 80 000 Eur. Dodal, že v dôsledku uvedených udalostí boli dodávatelia nútení uplatňovať
voči žalobcovi prax tzv. „predfaktúr“, t. j. platieb vopred, čo zásadne zhoršilo likviditu. Ďalším negatívnym
faktorom bolo správanie odberateľov v automobilovom priemysle, ktorí začali jednostranne predlžovať
lehoty splatnosti faktúr. Výsledkom je, že žalobca funguje v trvalo napätom cash-flow režime a akýkoľvek

mimoriadny odtok finančných prostriedkov (napr. nútená úhrada dorubenej dane) môže spôsobiť vážne
narušenie prevádzky.3. Ďalej žalobca uviedol, že je irelevantné, že disponuje vlastnými budovami, strojmi a zariadením, pokiaľ
nebude mať k dispozícii dostatočné likvidné prostriedky na nákup materiálov a na vyplácanie miezd

zamestnancov, priamo by došlo k ohrozeniu odmeňovania odborných pracovníkov a spolupracujúcich
osôb s dlhoročnou praxou, ktorých strata by bola v krátkom čase nekompenzovateľná a ich kapacity
nenahraditeľné. Vážne poškodenie žalobcu alebo zánik by znamenal nielen individuálnu ujmu, ale aj
stratu know-how a výrobnej kapacity na území Slovenskej republiky. Uviedol, že eviduje na svojom
osobnom účte záväzky voči finančnej správe vo výške približne 93 000 EUR, avšak zároveň eviduje

pohľadávky voči finančnej správe vo výške najmenej 135 000 EUR, ktoré nie sú splatné z dôvodu
prebiehajúcich daňových kontrol, pričom správca dane využíva zákonnú možnosť zadržiavať tieto
finančné prostriedky až po dobu jedného roka, na základe čoho je žalobca nespravodlivo prezentovaný
voverejnedostupnýchdatabázach(napr.FINSTAT)akoneplatič,čonegatívneovplyvňujejehoreputáciu
aj prístup k bankovému financovaniu.

4. Žalobca poukázal na to, že správca dane k 01.02.2025 neoprávnene odňal žalobcovi registráciu
pre DPH (IČ DPH), čo následne po podnete zo strany žalobcu zrušil a registráciu obnovil, čo však
spôsobilo, že žalobca bol počas 35 dní paralyzovaný, nakoľko odberatelia neboli schopní uhrádzať
faktúry. Neštandardným postupom bolo aj priame kontaktovanie najväčších odberateľov žalobcu zo
strany správcu dane so žiadosťou o realizáciu zabezpečovacích práv na pohľadávky žalobcu, čo napr.

v prípade spoločnosti Continental spôsobilo dokonca ukončenie spolupráce so žalobcom. Žalobca mal
za to, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, štát neohrozí výkon svojej
správy tým, že počká na rozhodnutie súdu, zatiaľ čo v prípade okamžitého výkonu rozhodnutia by bola
ohrozená existencia žalobcu, zamestnanosť jeho pracovníkov a zachovanie domácej výrobnej kapacity.
Záverom poukázal na judikatúru Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 3Sžfk/15/2020

zo dňa 30.06.2022, sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022), podľa ktorej priznanie odkladného účinku
správnej žalobe je opodstatnené vždy, ak by okamžitý výkon rozhodnutia mohol viesť k vážnym a
nenapraviteľným následkom, napr. k ohrozeniu existencie podnikateľského subjektu.

5. Žalovaný sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril podaním z 29.01.2026,

v ktorom uviedol, že návrh nie je založený na právne relevantných dôvodoch, je nepodložený a žalobca
nepreukázal hrozbu závažnej ujmy v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia. Uviedol,
že na podklade právoplatného a vykonateľného napadnutého rozhodnutia je správca dane oprávnený
nedoplatok vymáhať a jeho neuhradenie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Podľa § 185 písm. a) SSP, „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na
návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie

odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“

7. Podľa § 188 SSP, „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“

8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, „Písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže

obsahovať iba stručné odôvodnenie.“

9. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie
žiada, pričom ale musí byť braný zreteľ aj na verejný záujem reprezentovaný výrokom rozhodnutia
ukladajúceho povinnosť. Je výlučne na žalobcovi, aby v návrhu označil zákonné dôvody hrozby

vymedzené v § 185 SSP a zároveň niektorý z týchto dôvodov preukázal tak, aby bolo zrejmé, že
nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku
či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej
ujmy je povinnosťou navrhovateľa; hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú
možnosť, rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad (pozri uznesenie Krajského súdu

v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 364/2017-16
zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie takejto hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť
návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, mátento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorý
musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol súd vyhodnotiť. Pri svojom
rozhodovaní o takomto návrhu musí súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje

do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu
do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného
následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s
verejným záujmom.

10. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci skúmal, či sú
splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V kontexte vyššie uvedených
skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a
argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, súd v takto
formulovanom návrhu žalobcu nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik závažnej ujmy.

11. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dôvodil nepriaznivým zásahom
do jeho finančnej sféry, ohrozením existencie žalobcu, zamestnanosti jeho pracovníkov či zachovaním
domácej výrobnej kapacity, trvalo napätým cash-flow režimom, zadržiavaním finančných prostriedkov
správcom dane a pod., pričom k uvedeným tvrdeniam nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce jeho
tvrdenia o jeho finančnej situácii či cash-flow stave, prípadne akékoľvek dôkazy, z ktorých by bolo

možné vychádzať pri posudzovaní jeho finančného zázemia (ako napr. účtovné závierky, súpis majetku,
jeho aktuálne príjmy a výdavky, stavy účtov a hotovosti, platobnú schopnosť, stav záväzkov a pod.).
Žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil ani svoje aktuálne majetkové pomery, nepriložil
v tomto smere žiadne podklady. Žalobca vo svojej argumentácii teda len uvádzal jednotlivé možné
negatívne dopady na spoločnosť, prípadne konkrétne finančné záväzky, ktoré nielenže nepreukázal,

ale z uvedených tvrdení ani automaticky nevyplýva kauzálny nexus vzniku závažnej ujmy priamo
s konkrétnym napadnutým rozhodnutím a ani s v ňom vyrubenou konkrétnou sumou rozdielu dane.
V prípade žalobcovej argumentácie teda absentovalo preukázanie zmienených závažných dopadov,
preto za danej situácie správny súd musí konštatovať, že ide o nepodložené, miestami všeobecné
tvrdenia žalobcu, nespĺňajúce podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

12. Súd dáva do pozornosti, že žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre
priznanie odkladného účinku správnej žalobe tvrdiť, a zároveň tento dôvod musí v konaní aj preukázať.
Žalobca síce uviedol niektoré konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývala pre neho hrozba finančnej
ujmy, avšak nemožno overiť hrozba akej intenzity, či závažnej alebo nie, a tiež nepredložil žiadne dôkazy,

ktoré by takúto hrozbu preukazovali. Správny súd preto dospel k záveru, že žalobca v predmetnom
návrhu hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy, značnej finančnej škody ani
iných vážnych nenapraviteľných následkov. V tejto súvislosti súd dodáva, že nie je vecou správneho
súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôvody či dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného
účinku správnej žalobe. K judikatúre, na ktorú poukázal žalobca, správny súd uvádza, že tá je súladná

snázoromsprávnehosúduuvedenýmvbodoch9.-12.tohtouznesenia,atožepodmienkyprepriznanie
odkladného účinku musia byť najskôr osvedčené, preukázané, až potom môže byť priznaný odkladný
účinok.

13. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe,

ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Nakoľko zo strany
žalobcu nedošlo k relevantnému preukázaniu hrozby značnej škody, závažnej ujmy alebo iného
nenapraviteľného následku, ako prvej zákonom stanovenej kumulatívnej podmienky, súd už ďalej
neskúmal následný rozpor priznania odkladného účinku s verejným záujmom ako ďalšej zákonom
predpokladanej podmienky. Avšak pre úplnosť súd konštatuje, že v preskúmavanom prípade verejný

záujem spočíva vo včasnom a riadnom výbere daní, pričom v danom prípade bol žalobcovi vyrubený
rozdiel na dani za to, že dobrovoľne nezaplatil daň z pridanej hodnoty v správnej výške, teda že nesplnil
svoju daňovú povinnosť.

14. Pre úplnosť správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku

žalobevzmysle§185SSPsúdnijakýmspôsobomneposudzujezákonnosťpreskúmavanýchrozhodnutí
napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia §
185 SSP.15. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný, keďže
neboli splnené podmienky obsiahnuté v § 185 písm. a) SSP, preto podľa § 188 SSP návrh žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).