Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 25, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 17SaZ/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0726100399
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šmahovská

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100399.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu:

A. B., narodený XX. XXXXX XXXX, štátna príslušnosť: C. D., bez dokladu totožnosti, toho času
umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného Centrom právnej
pomoci, kancelária Komárno, so sídlom Dunajské nábrežie 14, Komárno, IČO: 30 798 841, proti
žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej
a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Mobilná jednotka PZ
Bratislava, so sídlom Regrútska 4, Bratislava, o správnej žalobe vo veci prepustenia zo zaistenia
vykonaného na základe rozhodnutia žalovaného č. E./XXXX-XX zo dňa 25. januára 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave nariaďuje, aby bol A. B., narodený XX. XXXXX XXXX, štátna príslušnosť:
C. D., bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov
Medveďov, bezodkladne prepustený zo zaistenia.

II. Správny súd v Bratislave žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie rozhodnutia o zaistení

1. Rozhodnutím zo dňa 25. januára 2026 č. E./XXXX-XX [ďalej len „rozhodnutie o zaistení podľa § 88a
ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov“] žalovaný zaistil žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona
č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte
cudzincov“) ako žiadateľa o udelenie azylu na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 25. marca 2026
a umiestnený bol v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZpC“).

2. Žalobca bol prvotne zaistený a umiestnený do ÚPZpC ešte 9. januára 2026 rozhodnutím číslo E./
XXXX-XX [ďalej len „rozhodnutie o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov“], na
účel výkonu trestu vyhostenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, na čas nevyhnutne
potrebný, najviac do 9. marca 2026.

3. Žalovaný vyššie uvedené rozhodnutie o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte
cudzincov založil na zisteniach, podľa ktorých bol žalobca dňa 25. januára 2026 v čase o 20.35 hod.

kontrolovaný hliadkovou službou pred ÚPZpC Medveďov. Žalobca bol vyzvaný v zmysle § 18 zák. č.
171/1993 o Policajnom zbore k preukázaniu totožnosti, avšak nepredložil ku kontrole žiaden doklad a
uviedol, že pochádza z C. a že si podal žiadosť o azyl na území Slovenskej republiky. Pre skutočnosť, že
žalobca ako cudzinec nedisponoval cestovným pasom alebo iným dokladom totožnosti, bolo voči nemuvydané súdne vyhostenie a skutočnosť, že je žiadateľom o azyl, bol v čase o 20.45 hod. predvedený
podľa § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov do ÚPZpC Medveďov z dôvodu konania vo veci zaistenia
žiadateľa o udelenie azylu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, pre existenciu

dôvodného podozrenia, že žiadosť podaná žalobcom o udelenie azylu mala za cieľ oddialiť alebo
zmariť jeho súdne vyhostenie. Následne bola dňa 25. januára 2026 so žalobcom spísaná zápisnica
o podaní vyjadrenia účastníka konania pred vydaním rozhodnutia o zaistení v zmysle § 22 ods. 1 zákona
č.71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny
poriadok“), vedená pod číslom E./XXXX-XX, v ktorej žalobca uviedol, akým spôsobom opustil svoju

domovskú krajinu, akým spôsobom pricestoval na územie Slovenskej republiky. Žalobca tiež uviedol, že
v minulosti bol žiadateľom o azyl v Gréckej republike, pričom bol aj držiteľom azylovej karty v Gréckej
republike. Žalobcovi bola daná v predmetnej zápisnici možnosť podľa § 120 ods. 7 zákona o pobyte
cudzincov pred vydaním rozhodnutia o zaistení sa vyjadriť k jeho podkladom, k spôsobu ich zistenia,
prípadne navrhnúť ich doplnenie, pričom žalobca sa k predloženým podkladom nechcel vyjadriť.

4. Žalovaný ďalej v rozhodnutí skonštatoval, že skúmal trvanie účelu zaistenia a s poukazom na možnosť
Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „Migračný úrad“) rozhodnúť o
žiadosti žalobcu podľa § 11 ods. 1 alebo § 12 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) mal za to, že účel
zaistenia naďalej trval. Dôvodil, že Migračný úrad má možnosť rozhodnúť o žiadosti o udelenie azylu

podľa § 11 ods. 1 alebo § 12 ods. 1 zákona o azyle do 60 dní od začatia konania o udelenie azylu.
Počas lehoty 60 dní od začatia konania o udelení azylu stále trvá účelnosť zaistenia vzhľadom na to, že
je tu existencia reálneho predpokladu, že bude možné realizovať výkon jeho vyhostenia z územia SR
v rámci maximálnej zákonnej lehoty zaistenia. Zhrnul, že skutočnosť, že žalobca požiadal o udelenie
azylu nie je dôvodom na prepustenie zo zaistenia, s poukazom na možnosť rozhodnutia Migračného

úradu do 60 dní od začatia konania. Ďalej žalovaný poukázal, že žalobca bol v predchádzajúcom konaní
o zaistení na účel výkonu trestu vyhostenia vedeného pod sp. zn. E./XXXX-XX zaistený podľa § 88
ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, a to dňa 9.1.2026 so stanovenou dĺžkou doby zaistenia
na čas nevyhnutne potrebný najviac do 9. marca 2026. Vzhľadom na požiadanie o udelenie azylu na
území Slovenskej republiky zo strany žalobcu, žalobca bol dňa 25. januára 2026 v čase o 20:30 hod.

prepustený zo zariadenia podľa § 90 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona o pobyte cudzincov, nakoľko zanikol
účel zaistenia účastníka konania, resp. zaistenie na účel výkonu trestu vyhostenia nebolo možné naplniť
z dôvodu žiadosti o udelenie azylu zo strany žalobcu.

5. Žalovaný dospel k záveru, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobca podal žiadosť o udelenie

azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť výkon trestu vyhostenia, nakoľko požiadal o azyl až po
zaistení v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, resp. v čase, kedy existoval reálny
predpoklad realizácie výkonu trestu vyhostenia. Poukázal na skutočnosť, že žalobca dňa 9. januára
2026 v predchádzajúcom konaní o zaistení na účel výkonu trestu vyhostenia vedeného pod sp. zn. E./
XXXX-XX v zápisnici o podaní vyjadrenia č. E./XXXX-XX, na otázku „či chce požiadať o azyl v niektorom

štáte Európskej únie“ odpovedal „nie, nechcem“.

6. Žalovaný rozhodol o zaistení žalobcu do 25. marca 2026. Počas uvedenej doby bude Migračný úrad
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky posudzovať žiadosť žalobcu o udelenie azylu. Žalovaný zvážil
aj možnosť uloženia alternatív k zaisteniu, avšak s negatívnym výsledkom, práve z dôvodu, že žalobca

v predchádzajúcom konaní o zaistení na účel výkonu trestu vyhostenia vedeného pod sp. zn. E./XXXX-
XX uviedol, že nechce požiadať o azyl v žiadnom z členských štátov, ako aj vzhľadom k predmetu jeho
zaistenia. Považoval žalobcu za žiadateľa o azyl, u ktorého je podozrenie, že podal žiadosť o udelenie
azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť nariadenie trestu vyhostenia, a preto nerozhodol o jeho
prepustení.

7. Žalovaný dal do pozornosti, že podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov skúmal, či
trvá účel zaistenia žalobcu. Vyjadril názor, že žiadosť žalobcu o udelenie azylu na území Slovenskej
republiky je účelová, a to s cieľom zmariť nariadenie trestu vyhostenia vydaného Trestným rozkazom
sp. zn. 0T/37/2026, ktorý vydal Mestský súd Bratislava I dňa 9. januára 2026 sudcom pre prípravné

konanie,ktorýzároveňvrovnakýdeňnadobudolprávoplatnosťavykonateľnosť,t.j.dňa9.januára2026.
Uvedený trest vyhostenia bol žalobcovi uložený na dobu 24 mesiacov. Ďalej uviedol, že pri hodnotení
účelnosti zaistenia vychádzal najmä z výpovede žalobcu evidovanej v zápisnici o podaní vyjadrenia
č. E./XXXX-XX, v ktorej žalobca uviedol, že z domovskej krajiny odišiel za účelom zlúčenia sa s jehorodinným príslušníkom, taktiež že by chcel ísť do Rakúskej republiky, kde by si našiel zamestnanie.
Žalobcovi bola daná možnosť požiadať o azyl na území Slovenskej republiky, ktorú sa rozhodol nevyužiť,
a uviedol, že v prípade prepustenia by pokračoval do Rakúskej republiky. Následne po jeho zaistení

a umiestnení v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov požiadal o azyl s odôvodnením obavy o
svoj život, čo pred žalovaným nevypovedal. Žalovaný ďalej podotkol, že žalobca cestoval viacerými
členskými štátmi EÚ, ktoré sú považované za bezpečné krajiny. Žiadosť žalobca podal až po zadržaní
na území Slovenskej republiky a po začatí konania vo veci zaistenia na účel výkonu trestu vyhostenia
z územia Slovenskej republiky na územie domovskej krajiny účastníka konania, ktorou je C. D.. Na

základe uvedeného žalovaný nepovažoval žiadosť žalobcu o udelenie azylu za dôvodnú, ale iba ako
prostriedok, ktorý by zmaril proces výkonu trestu vyhostenia.

II. Žaloba a jej dôvody

8. Žalobca podal dňa 16. marca 2026 správnu žalobu podľa § 221 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z.

Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), domáhajúc sa bezodkladného
prepustenia zo zaistenia. Vyjadril nesúhlas s rozhodnutím žalovaného o jeho zaistení podľa § 88a
ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Uviedol, že ako žiadateľ o azyl má právo byť umiestnený
v zariadeniach pre žiadateľov o azyl. Nechce opustiť územie Slovenskej republiky, chce sa riadne
zamestnať a byť plnohodnotným členom spoločnosti. Poukázal, že inštitút zaistenia je podľa práva

Európskej únie poslednou možnosťou, tzv. ultima ratio, ktorú treba využiť až v prípade, že iné možnosti
nie sú k dispozícií. S poukazom na § 32 ods. 1, § 47 ods. 3 správneho poriadku a čl. 5 ods. 1 písm.
f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd dal do pozornosti, že zaistenie predstavuje
výnimku zo základného práva na slobodu. Odňatie slobody použitím inštitútu zaistenia musí byť v súlade
s dôležitými zárukami. Musí byť stanovené, riadne odôvodnené a nesmie byť svojvoľné, pričom musí

byť riadne odôvodnené, aké prekážky bránia v uložení miernejšieho opatrenia, ktoré nezasahuje tak
výrazne do ľudských práv a slobôd.

III. Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 20. marca 2026 navrhol aby Správny súd v Bratislave správnu
žalobu zamietol ako nedôvodnú, považujúc ďalšie zaistenie žalobcu za účelné. Poukázal, že dňa 25.
januára 2026 bolo žalobcovi vydané rozhodnutie o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o
pobyte cudzincov a súčasne podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov bola žalovaným stanovená
dĺžka doba zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 25. marca 2026. Zopakoval skutkové

okolnosti ohľadom zaistenia žalobcu na základe rozhodnutia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte
cudzincov na účel výkonu trestu vyhostenia. Poukázal, že žalobca požiadal o udelenie azylu na území
Slovenskej republiky v ÚPZpC Medveďov, a preto bol dňa 25. januára 2026 v čase o 20:30 hod.
prepustený zo zariadenia podľa § 90 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona o pobyte cudzincov, z dôvodu
zániku účelu zaistenia žalobcu, resp. zaistenie na účel výkonu trestu vyhostenia nebolo možné naplniť

z dôvodu žiadosti o udelenie azylu zo strany žalobcu. Následne žalovaný zopakoval skutkové okolnosti
predchádzajúce vydaniu rozhodnutia vo veci zaistenia žalobcu ako žiadateľa o udelenie azylu podľa
§ 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Poukázal na existenciu dôvodného podozrenia, že
žiadosť podaná žalobcom o udelenie azylu mala za cieľ oddialiť alebo zmariť jeho súdne vyhostenie.
Ďalej dal do pozornosti, že žalobca prejavil úmysel opustiť územie Slovenskej republiky a pokračovať

do Rakúska. Umiestnenie žalobcu do azylového zariadenia by nebolo v danom prípade postačujúce,
keďže ide o zariadenie s otvoreným režimom, ktoré neumožňuje efektívne zabrániť opusteniu územia
Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že žalobca nezotrval v Gréckej republike do rozhodnutia o udelení
azylu a taktiež vzhľadom na deklarovaný úmysel žalobcu pokračovať do Rakúska za svojim bratrancom,
by takéto opatrenie nebolo dostatočné na zabezpečenie účelu konania. Za týchto okolností nemožno

dôvodne predpokladať, že by žalobca rešpektoval uloženie miernejšieho opatrenia, ktoré je založené na
spolupráci žalobcu. V uvedenom prípade je zrejmé, že žalobca podal žiadosť o udelenie azylu výlučne
s cieľom zmariť alebo oddialiť jeho vyhostenie z územia Slovenskej republiky, nakoľko o udelenie azylu
na území Slovenskej republiky požiadal až potom, ako bol právoplatné odsúdený zo spáchania prečinu
falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej

značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej
republiky na dobu 24 mesiacov. Na základe uvedeného došlo podľa názoru žalovaného k naplneniu
dikcie § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný tiež skonštatoval, že v prípade určenia
dĺžky doby zaistenia podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov nevyužil maximálnu lehotu zaisteniažalobcu, čím dodržal zásadu primeranosti, keďže maximálna doba zaistenia je 6 mesiacov. Žalovaný
bol toho názoru, že účelnosť a efektívnosť, a teda reálna možnosť naplnenia účelu zaistenia stále trvá.

IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal

10. Podľa § 221 ods. 2 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia
vykonaného podľa osobitného predpisu.

11. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho
príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

12. Podľa § 88a ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie
azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky
a) na účel zistenia alebo overenia jeho totožnosti alebo štátnej príslušnosti,

b) na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez
zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku,
c) ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a
ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu
výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie,

d) ak je to potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, alebo
e) z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. c).

13. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý
čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

14.Podľačl.5ods.1písm.f)Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdkaždýmáprávona
slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ
sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie
slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha

konanie o vyhostenie alebo vydanie.

15. Podľa článku 8 ods. 2 smernice európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou
sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (ďalej len „smernica 2013/33/
EÚ“)akjetonevyhnutné,členskéštátymôžunazákladeindividuálnehoposúdeniakaždéhojednotlivého

prípadužiadateľazaistiť,aknemožnoúčinneuplatniťiné,miernejšiedonucovaciealternatívneopatrenia.

16. Podľa článku 8 ods. 3 písm. d) smernice 2013/33/EÚ žiadateľa možno zaistiť iba: ak je žiadateľ
zaistený a vzťahuje sa na neho konanie o návrate podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely

návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len
„návratová smernica“), s cieľom pripraviť návrat a/alebo výkon vyhostenia a príslušný členský štát môže
na základe objektívnych kritérií vrátane skutočnosti, že žiadateľ už mal prístup ku konaniu o azyle,
doložiť, že existuje odôvodnené podozrenie, že žiadateľ žiada o medzinárodnú ochranu výlučne s cieľom
oddialiť alebo zmariť vykonanie rozhodnutia o návrate;

17. Podľa čl. 2 ods. 2 písm. b) návratovej smernice členské štáty sa môžu rozhodnúť, že túto smernicu
nebudú uplatňovať na štátnych príslušníkov tretích krajín: ktorým sa podľa vnútroštátneho práva uložil
návratakotrestnásankciaalebonávratztrestnejsankcievyplýva,alebovočiktorýmprebiehaextradičné
konanie.

V. Skutkové a právne závery správneho súdu

18. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm.
a) SSP] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia podľa §

221 ods. 2 SSP, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3
SSP) preskúmal zákonnosť trvania zaistenia žalobcu realizovaného na podklade rozhodnutia o zaistení
podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a
administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdupodľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol podľa § 228
SSP na pojednávaní uskutočnenom dňa 25. marca 2026.

19.Správnysúdúvodompovažujezadôležitézdôrazniť,žežalobcasasprávnoužaloboupodanoupodľa
§ 221 ods. 2 SSP domáha prepustenia zo zaistenia, čo znamená, že predmetom súdneho prieskumu nie
je preskúmanie zákonnosti samotného rozhodnutia, ktoré bolo podkladom jeho zaistenia, ale posúdenie,
či v prípade žalobcu nastali alebo nenastali také okolnosti, pre ktoré by jeho zaistenie prestalo napĺňať
stanovený účel, v dôsledku čoho by muselo byť nariadené jeho prepustenie zo zaistenia [v zmysle §

90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je potrebné skúmať trvanie jeho účelu počas celej doby
zaistenia]. Zákonnosť ďalšieho trvania zaistenia žalobcu však bolo potrebné skúmať aj prihliadajúc na
zmienené rozhodnutie a dôvod zaistenia žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov,
od ktorého sa ďalšie trvanie účelnosti zaistenia žalobcu odvíja.

20. Zo súdneho spisu (ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného) správny súd zistil, že

trestným rozkazom sp. zn. 0T/37/2026 z 9. januára 2026 bol žalobcovi uložený trest vyhostenia z územia
Slovenskej republiky na dobu 24 mesiacov a následne toho istého dňa bol nariadený aj jeho výkon
sudcom pre prípravné konanie. Na základe uvedenej skutočnosti bol žalobca zaistený podľa § 88 ods.1
písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu trestu vyhostenia s umiestnením do UPZpC. Dňa
22. januára 2026 začalo konanie o udelenie azylu u žalobcu, a to počas jeho umiestnenia v ÚPZpC. Túto

skutočnosť ÚPZpC bezprostredne, ešte v ten istý deň, oznámil žalovanému. Žalovaný dňa 25. januára
2026 žalobcu vypočul a následne toho istého dňa vydal rozhodnutie o zaistení žalobcu podľa § 88a ods.
1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, ktoré žalobca toho istého dňa aj prevzal. Žalobca podal dňa 16.
marca 2026 správnu žalobu podľa § 221 ods. 2 SSP o jeho prepustenie zo zaistenia.

21. Zatiaľ čo v prípade zaistenia podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov
musel žalovaný náležite skúmať a osvedčiť účel zaistenia, ktorým bol v danom prípade výkon trestu
vyhostenia, momentom podania žiadosti o azyl až do rozhodnutia o nej tento účel resp. dôvod zaistenia
odpadol.

22. Na druhej strane, predpokladom zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov
je vznik špecifickej situácie, ktorá je zapríčinená podaním žiadosti o udelenie azylu cudzincom, zo
správania ktorého možno dôvodne predpokladať, že ju podal iba so zámerom oddialiť alebo úplne zmariť
jeho administratívne vyhostenie.

23. Podľa platného a účinného zákona o azyle, aby bolo zaistenie podľa tohto ustanovenia zákonné,
musia byť splnené tieto podmienky:
- osoba už bola predtým zaistená podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) (čo v danom prípade bolo
splnené a ani nebolo sporné),
- existuje dôvodné podozrenie, že žiadosť o azyl je len obštrukciou s cieľom oddialiť alebo zmariť

administratívne vyhostenie,
- nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky.

24. Keďže zákon o pobyte cudzincov v § 88a ods. 1 písm. c) explicitne normuje ako dôvod zaistenia
oddialenie alebo zmarenie administratívneho vyhostenia, predmetné ustanovenie o zaistení žiadateľa

o azyl nie je možné aplikovať na situáciu, keď bol cudzincovi nariadený výkon trestu vyhostenia uložený
súdom v trestnom konaní. Ide o dva samostatné inštitúty, ktoré sa riadia odlišnými právnymi normami
a zákon o pobyte cudzincov na túto rozdielnosť v jeho iných častiach aj reflektuje.

25. V tejto súvislosti správny súd pre úplnosť dáva do pozornosti, že v § 88a ods. 1 písm. c) zákona o

pobyte cudzincov je premietnutá implementácia smernice 2013/33/EÚ, a to konkrétne dôvodu zaistenia
podľa čl. 8 ods. 3 písm. d) uvedenej smernice, ktorý sa aplikuje za situácie, ak sa na žiadateľa o
azyl vzťahuje konanie o návrate podľa návratovej smernice. Z obsahu vnútroštátnej slovenskej právnej
úpravy vyplýva, že návratová smernica sa neuplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým sa
podľa vnútroštátneho práva uložil návrat ako trestná sankcia alebo návrat z trestnej sankcie vyplýva,

alebo voči ktorým prebieha extradičné konanie (t.j. uplatňuje sa podľa slovenskej úpravy výnimka podľa
čl. 2 ods. 2 písm. b) návratovej smernice). Uvedené skutočnosti len potvrdzujú, že sa dôvod zaistenia
podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov nemôže aplikovať v prípade výkonu trestuvyhostenia [a to s prihliadnutím na implementáciu čl. 8 ods. 3 písm. d) smernice 2013/33/EÚ v spojení
s čl. 2 ods. 2 písm. b) návratovej smernice].

26. Správny súd preto nemal osvedčený účel zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c), lebo uvedený dôvod
zaistenia nie je možné zákonne aplikovať v prípade, ak existuje dôvodné podozrenie, že žalobca podal
žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť výkon trestu vyhostenia, keďže uvedené
ustanovenie možno aplikovať len v prípade osvedčeného odďaľovania alebo marenia administratívneho
vyhostenia. Pokiaľ aplikovaný dôvod zaistenia nemohol byť v prípade žalobcu od počiatku jeho zaistenia

použitý ako zákonný, nemôže tento účel zaistenia zákonne ani trvať, a preto bolo potrebné rozhodnúť
o bezodkladnom nariadení prepustenia žalobcu zo zaistenia.

27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s
poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal
právo na ich náhradu v plnom rozsahu.

28. O ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od jeho doručenia

oprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP).

Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Rozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím

lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti
tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej
vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [§ 446

ods. 2 písm. d) SSP].

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa

podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach zaistenia nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ
v zmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa

alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.