Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0826100043
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0826100043.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Fine reside s.r.o., so sídlom Odborárska
1270/3, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 56 207 131, právne zastúpený : Mgr.
Hieu Trung Nguyen advokát, so sídlom Martina Granca 9, 841 02 Bratislava - mestská časť Dúbravka,
IČO: 55795781, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 1887/10, 040
01 Košice-Staré Mesto, IČO: 00166405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/

BEZ/2025/4027, O-280/2025, číslo spisu NIP/NIP_PO/BEZ/2025/4027 zo dňa 31.10.2025, o návrhu
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu zo dňa 19.01.2026 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou datovanou dňa 19.01.2026 a doručenou Správnemu súdu v Banskej
Bystrici (ďalej „správny súd“) dňa 19.01.2026 domáhal preskúmania zákonnosti a následného

zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2025/4027, O-280/2025, číslo spisu NIP/NIP_PO/
BEZ/2025/4027 zo dňa 31.10.2025 (ďalej „rozhodnutie žalovaného“), ktorým žalovaný zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina č. 190/2025- IZA-2.1/pok/R/H, číslo
spisu IPZA/IPZA_PRODD/ROZ/2025/839 (ďalej prvostupňové rozhodnutie“) zo dňa 06.08.2025, ktorým
prvostupňový orgán verejnej správy na základe § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z.
o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom

zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon
o inšpekcii práce“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 10.000,- eur za porušenie povinností vyplývajúcich
z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) bod 4. Zákona o inšpekcii práce, v nadväznosti na ustanovenia § 3
ods. 2, § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o nelegálnej práci“).

2. Žalobca súčasne v správnej žalobe v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej „SSP“) navrhol priznať správnej
žalobe odkladný účinok. Uviedol, že má na priznaní odkladného účinku naliehavý právny záujem,
nakoľko napádané rozhodnutie vyvoláva okamžité právne účinky, ktoré by v prípade úspechu žalobcu
vo veci samej boli už nezvratné alebo ťažko napraviteľné. Žalobca uviedol, že okamžitá vykonateľnosť
napádaného rozhodnutia zakladá hrozbu závažnej ujmy z dôvodu, že pokuta vo výške 10.000,-

eur je pre žalobcu, ako pre začínajúcu obchodnú spoločnosť, v súčasnej situácii takmer likvidačná.
Okamžitá exekúcia tejto sumy by viedla k odčerpaniu prevádzkového kapitálu nevyhnutného na
mzdy a odvody existujúcich zamestnancov žalobcu, ako aj ďalších záväzkov žalobcu spojených s
prevádzkou spoločnosti, čo by mohlo viesť k insolventnosti žalobcu ešte pred meritórnym rozhodnutím
súdu. Žalobca poukázal aj na to, že jeho dostupné finančné prostriedky sú vo výraznej miere
alokované na zamestnávanie nových zamestnancov vietnamskej národnosti. Prípadnou exekúciou a

uhradením pokuty žalobcom dôjde k výrazným komplikáciám a nemožnosti dodržať prísľuby žalobcu na
zamestnanietýchtonovýchzamestnancov,zčohomôžužalobcoviplynúťnemalé,dokoncaažlikvidačnékonzekvencie. Ako ďalší argument na podporu dôvodnosti priznania odkladného účinku správnej
žalobe žalobca uviedol, že zápis žalobcu do verejne prístupného registra osôb, ktoré porušili zákaz
nelegálneho zamestnávania, by mal pre neho fatálne, priam likvidačné následky. Tento zápis má povahu

„právneho zmrazenia“ spoločnosti, nakoľko žalobcovi na určité obdobie automaticky znemožňuje čerpať
akékoľvek dotácie a príspevky zo štátneho rozpočtu alebo fondov EÚ, znemožňuje mu zúčastniť sa
verejného obstarávania a najmä žiadať o udelenie alebo obnovenie povolení na zamestnávanie štátnych
príslušníkov tretích krajín.

3. S poukazom na uvádzané dôvody žalobca tvrdí, že priznanie odkladného účinku tejto správnej
žalobe tak nie je len otázkou ekonomického prežitia žalobcu, ale je nevyhnutným predpokladom
na zabránenie kaskádovému efektu nezvratných právnych následkov, ktoré vyplývajú z osobitných
právnych predpisov, a to zákaz zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín, pretože podľa zákona
č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „Zákon
o službách zamestnanosti“) je podmienkou na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného

pracovného miesta (nevyhnutného pre pobyt cudzinca) skutočnosť, že zamestnávateľ pred podaním
žiadosti neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania. Právoplatnosť napádaného rozhodnutia tak ex
lege a okamžite diskvalifikuje žalobcu z možnosti zamestnávania osôb z Vietnamu (čím žalobca
objektívne nebude môcť dodržať prísľuby na zamestnanie dané týmto osobám a riadne tak vykonávať
svoju podnikateľskú činnosť). Ďalším následkom, ktorý by žalobca musel znášať, je marenie konaní

o pobyte. Keďže cudzinecká polícia vyžaduje k udeleniu prechodného pobytu na účel zamestnania
súhlasné potvrdenie z príslušného úradu práce, zápis žalobcu do registra nelegálnych zamestnávateľov
môže spôsobiť automatické zamietnutie všetkých prebiehajúcich aj plánovaných žiadostí o pobyt
pre pracovníkov z Vietnamu. Vykonateľnosť napádaného rozhodnutia tak nemá priamy dopad len
na žalobcu, ale aj osudy ďalších ľudí. Tento stav je nenapraviteľný, nakoľko proces relokácie a

administratívneho schvaľovania týchto osôb je časovo a finančne extrémne náročný a jeho prerušenie
v tejto fáze by znamenalo definitívnu stratu týchto pracovných kapacít a možnosť týchto osôb zdržiavať
sa na území Slovenskej republiky. Žalobca poukázal na nezvratnosť zápisu do centrálneho zoznamu.
Okamžitý zápis žalobcu do verejne prístupného zoznamu nelegálnych zamestnávateľov vedeného
Národným inšpektorátom práce predstavuje aj zásah do dobrej povesti a obchodného mena žalobcu s

devastačným účinkom na jeho zmluvné vzťahy so strategickými partnermi (napr. DONGHEE Slovakia
s.r.o.). Aj v prípade neskoršieho úspechu žalobcu v tejto žalobe by bol tento reputačný a obchodný
následok už fakticky skonzumovaný a neodstrániteľný. Žalobca poznamenal, že na jeho činnosť sú v
súčasnosti naviazané viaceré rozbehnuté procesy a prísľuby na zamestnávanie osôb z tretích krajín
(Vietnamu)aokamžitáúčinnosťnapádanéhorozhodnutiabyznamenaladopadajnatietoosoby,ktoréuž

investovali prostriedky a čas do procesu relokácie na Slovensko. Zápis žalobcu do zoznamu nelegálnych
zamestnávateľov by tento proces okamžite zastavil, čím by došlo k vážnemu zásahu do ich práv a
legitímnych očakávaní. Zastavenie prísunu dohodnutých pracovníkov by spôsobilo žalobcovi obrovské
škody z titulu zmluvných pokút voči jeho odberateľom, pre ktorých je táto pracovná sila strategicky
nevyhnutná pre udržanie výroby. Na záver návrhu na priznanie odkladného účinku žalobca zdôraznil,

že priznanie odkladného účinku tejto žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Naopak, verejným
záujmom je, aby sa sankcia „nelegálneho zamestnávateľa“ uplatňovala len voči subjektom, u ktorých
bolo porušenie zákona preukázané zákonným spôsobom. Keďže žalobca v žalobe poukazuje na hrubé
a zjavné nezákonnosti, priznanie odkladného účinku ochráni princíp právnej istoty. Vyššie opísaný
mechanizmus potvrdzuje, že napádané rozhodnutie nie je len bežným sankčným aktom, ale jeho právne

účinky majú podľa názoru žalobcu charakter totálneho zamedzenia výkonu jeho hospodárskej činnosti.
Práve tento synergický efekt viacerých právnych predpisov (Zákon o službách zamestnanosti, Zákon o
pobyte cudzincov a Zákon o nelegálnej práci) zakladá stav vážneho nenapraviteľného následku, ktorý
je kľúčovým dôvodom pre priznanie odkladného účinku. V súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR
(sp. zn. 6 Sžf 18/2010) je preto potrebné „zmraziť“ právny stav do času, kým správny súd nepreskúma

zákonnosť postupu žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy a zákonnosť nimi vydaných
rozhodnutí. Žalobca poznamenal, že kým inšpektorát a žalovaný môžu pokutu vymoženú v budúcnosti
(po právoplatnosti rozsudku) bez problémov prijať, žalobca v prípade nepriznania odkladného účinku
stratí možnosť podnikať a plniť svoje záväzky voči tretím osobám a štátu už počas trvania súdneho
prieskumu, čo je v príkrom rozpore s princípom efektívnej súdnej ochrany. Ak by nebol žalobe priznaný

odkladný účinok, rozhodnutie súdu o zrušení napádaného rozhodnutia (ktoré žalobca podľa svojho
právneho presvedčenia „dôvodne očakáva“) by bolo už len nanajvýš formálnym víťazstvom, nakoľko
hospodárska a reputačná devastácia žalobcu by bola v tom čase už nenapraviteľná. Vzhľadom nažalobcom namietané „zjavné a závažné“ nezákonnosti napádaných rozhodnutí žalobca žiada, aby jeho
návrhu na priznanie odkladného účinku tejto správnej žaloby bolo vyhovené v celom rozsahu.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 13.03.2026 sa k návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe vyjadril len v stručnosti a s poukazom na znenie § 185 písm. a) SSP
zastáva názor, že žalobca existenciu uvedenej hrozby insolventnosti žiadnym hodnoverným spôsobom
nepreukázal a neoznačil ani žiadne konkrétne dôkazy smerujúce k tomu, že by takýto stav mal, resp.
mohol u žalobcu vzniknúť. Návrh na odkladný účinok správnej žalobe založený na domnienkach zo

strany žalobcu preto považuje žalovaný za nepostačujúci. Z uvedeného nie je zrejmé, do akej miery
by výkon rozhodnutia spôsobil ujmu žalobcovi, resp. jeho zamestnancom. Keďže žalovaný nedisponuje
žiadnymi ďalšími relevantnými informáciami, ktoré by mali potvrdiť alebo vyvrátiť do akej miery by výkon
rozhodnutia spôsobil ujmu žalobcovi, ponecháva rozhodnutie o odkladnom účinku podanej správnej
žaloby na úvahu súdu.

5. Podľa § 184 SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 SSP; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok:

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad

v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

7.Podľa§186ods.1,2SSP;nastúpenímodkladnéhoúčinkuzozákonaalebojehopriznanímnazáklade

rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

8. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe
môže aj správny súd a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia

správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná ujma,
značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore

s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala,
vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne hrozí.
Priznanímodkladnéhoúčinkusadoskončeniakonaniapredsprávnymsúdompozastavujúvšetkyúčinky
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom
pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia

plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.

10. V súvislosti s vyššie konštatovaným je však vždy nutné mať na zreteli, že v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou a judikatúrou správnych súdov a vyšších súdnych autorít, rozhodnutie o priznaní
odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie

má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci
správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý - pokiaľ
nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny.
Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie orgánov verejnej správy oboch stupňovvydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku musí byť
preto vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm.
a) alebo písm. b) SSP. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. 05. 2018, ako kasačného súdu, ktoré sú však
analogicky v plnej miere aplikovateľné i na rozhodovanie správneho súdu o predmetnom návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného
účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti
podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto

„čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie
odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie
dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba
závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom
celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti
odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí

byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať
závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej
osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo
v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym
orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje

najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku
krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“

11. Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný

následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom
domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s
výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. Zároveň
musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu", ako
ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda jednoznačne žalobca, pričom od

neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažná
ujma (iný nenapraviteľný následok) má spočívať a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný
následok) má. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak
vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne
hrozí. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň

ichaspoňosvedčiť.Vtejtočastipoukazujesprávnysúdajnazáveryvyplývajúcezbodu13.odôvodnenia
uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022 - 11 zo dňa 03.03.2022, ktorý zhodne s vyššie
citovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vyslovil : „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57
SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu)
obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo

písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca)
dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia
nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

12. Správny súd v danej veci preto skúmal, či sú v konkrétnom prípade osvedčené zákonné predpoklady

pre vyhovenie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP.

13. V rozsiahlo zdôvodnenom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sú
uvádzanéviacerézákonnédôvodypre navrhovanépozitívnerozhodnutieatotvrdenie,žebyokamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila žalobcovi

závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda a taktiež žalobca argumentuje hrozbou iného
vážneho nenapraviteľného následku.

14. Vzhľadom na viaceré dôvody správny súd v prvom rade skúmal, či by okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila žalobcovi závažná ujma (značná hospodárska či finančná

škoda) v kvalifikovanej intenzite v zmysle § 185 písm. a) SSP.

15. Žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by mu v danom prípade okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy (prvéhoaj druhého stupňa) hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda. Žalobcom
uvedený prvý dôvod, ktorým opodstatňoval relevantnosť pozitívneho rozhodnutia o priznaní odkladného
účinku správnej žalobe, sa dotýka najmä ním tvrdenej hrozby dopadu na celkovú hospodársku

a ekonomickú situáciu žalobcu, ako začínajúca obchodnú spoločnosť, ktorú žalobca označil za „takmer
likvidačnú“ s tvrdením, že okamžitá exekúcia tejto sumy by viedla k odčerpaniu prevádzkového kapitálu
nevyhnutného na mzdy a odvody existujúcich zamestnancov žalobcu, ako aj na ďalšie záväzky žalobcu
spojené s prevádzkou spoločnosti, čo by viedlo k insolventnosti žalobcu, ktorá by podľa tvrdenia žalobcu
mala pre neho nezvratné devastačné dôsledky s nemožnosťou vykonávať podnikateľskú činnosť.

16. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že každé rozhodnutie, ktorým sa ukladá povinnosť
na peňažné plnenie, má nesporne potenciál zasiahnuť do majetkovej sféry dotknutej osoby a to
s nižšou alebo vyššou intenzitou tohto zásahu, v determinácii k výške uloženej peňažnej povinnosti na
plnenie a v nadväznosti na ekonomickú a finančnú situáciu a hospodársku kondíciu povinnej osoby.
Avšak právna úprava odkladného účinku správnej žaloby nespája automaticky s každým rozhodnutím

ukladajúcim povinnosť na peňažné plnenie odkladný účinok správnej žaloby, z čoho je zrejmé, že nebolo
legislatívnym zámerom zákonodarcu len z dôvodu potenciálnej hrozby dopadu takéhoto rozhodnutia
na majetkovú a ekonomickú sféru un block odkladať vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí. Pre
priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa preto striktne vyžaduje vyhodnotenie konkrétnych
skutkových okolností tej - ktorej veci, teda vyhodnotenie aktuálnych finančných a ekonomických

pomerov žalobcu, ktoré pre to, aby súd mal vôbec možnosť tieto pomery vyhodnotiť, musia
byť hodnoverne a relevantne osvedčené. Je potom nutné konštatovať, že žalobca v tomto smere
neosvedčil svoje tvrdenia a nepredložil správnemu súdu žiadne listinné dôkazy, ktoré by verifikovali
jeho argumenty o hrozbe „nezvratných dôsledkov pre žalobcu“, dokonca až v tvrdenom následku
v podobe hrozby „fatálnych likvidačných následkov s nemožnosťou vykonávať podnikateľskú činnosť“

žalobcu. Žalobca v tomto smere absolútne neuniesol dôkazné bremeno, ktorým je ako navrhovateľ
špecifického rozhodnutia správneho súdu, ktorým je inštitút povolenia odkladného účinku podanej
správnej žaloby do meritórneho rozhodnutia súdu, zaťažený. Okrem nepredloženia žiadnych listinných
dôkazov na podporu svojich tvrdení taktiež bližšie nepopísal svoju ekonomickú a majetkovú situáciu
a vo vzťahu k nej nekonkretizoval eventuálny hroziaci dopad výkonu správnou žalobou napadnutého

rozhodnutia, v nadväznosti na rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, na jeho podnikanie.
Výška uloženej pokuty bez preukázania aktuálnej skutočnej finančnej a majetkovej situácie žalobcu
sama o sebe taktiež nepreukazuje dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žaloby, pretože
dopad povinnosti zaplatiť vyrubenú pokutu je rozdielny v závislosti od toho, aké sú ekonomické pomery
dotknutého subjektu. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku nepopísal a nekonkretizoval

bližšie napr. výšku jeho obchodného majetku, disponibilné zdroje, počet zamestnancov (pokiaľ v
návrhu prezentuje obavy z ohrozenia výplaty ich miezd), svoje náklady, výdavky, výšku nesplatených
záväzkov,štruktúrusvojhomajetkuapodobne,vovzťahukuktorýmbybolomožnéposudzovaťdôsledok
potenciálneho dopadu z možného výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Taktiež ako
bolo vyššie konštatované, žalobca nepriložil k správnej žalobe žiadne listinné dôkazy preukazujúce

jeho tvrdenia, napr. účtovnú závierku, daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, alebo
iné listinné dôkazy, z ktorých by bolo možné relevantne získať prehľad o skladbe jeho aktív a pasív
z hľadiska ich finančného vyjadrenia a z ktorých by bolo možné posúdiť celkovú majetkovú, finančnú a
ekonomickú situáciu žalobcu. Je nevyhnutné a potrebné trvať na tom, aby žalobca súdu nielen tvrdil,
no aj hodnoverne a presvedčivo osvedčil také okolnosti, z ktorých bude hrozba daných negatívnych

následkov pre žalobcu vzhľadom na jeho finančnú a majetkovú situáciu bez pochýb zrejmá. Len
obavy z možného ohrozenia podnikateľskej činnosti žalobcu neodôvodňujú nutnosť zásahu správneho
súdu do právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy v podobe priznania odkladného účinku
správnej žalobe, ktorý je svojím charakterom mimoriadnym právnym nástrojom na zabránenie obzvlášť
nepriaznivých následkov výkonu napadnutého právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na

účastníka konania. Žalobcom uvedené dôvody návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
sú len v rovine jeho jednostranného a ničím nepodloženého a nepreukázaného tvrdenia a obáv,
sú nekonkrétne a bez bližšej špecifikácie konkrétnych skutkových okolností osvedčujúcich tvrdenia
žalobcu.

17. Správny súd vždy hodnotí konkrétnu vec podľa konkrétnych okolností každého individuálneho
prípadu. Práve v tomto smere však správny súd akcentuje dôkaznú povinnosť, ktorá je jednoznačne
na strane žalobcu, pretože nie je úlohou správneho súdu „hľadať“ a „pátrať“ po dôvodoch, ktoré
by odôvodňovali vyhovenie návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Nieje preto z hľadiska unesenia dôkaznej povinnosti žalobcu postačujúce len tvrdenie o likvidačnom
následku vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, o hrozbe fatálnych, priam likvidačných dôsledkov
na podnikanie žalobcu, tvrdenie následnej insolventnosti žalobcu s hrozbou devastačných škôd z titulu

hroziacich zmluvných pokút voči jeho odberateľom, majúce súhrnne charakter totálneho zamedzenia
výkonu hospodárskej a podnikateľskej činnosti žalobcu, v čom videl žalobca vážny nenapraviteľný
následok. Relevantné dôkazy a hodnoverne preukázané skutočnosti tvrdené v návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe sú jednoznačne v procesnej autonómii (a v neposlednom rade
v prospech) samotného žalobcu. Je nutné poznamenať, že základným zmyslom rozhodnutia o priznaní

odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v
dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym,
zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu podnikateľskej
činnosti konkrétneho subjektu, alebo ohrozená samotná jeho existencia.

18. Pokiaľ ide o ďalší žalobcom tvrdený dôvod opodstatnenosti vydania rozhodnutia s priznaním
odkladného účinku správnej žaloby s poukazom na zápis žalobcu do verejne prístupného registra osôb,
ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, ohľadom tohto dôvodu správny súd taktiež konštatuje
jehonedostatočnúargumentačnúpresvedčivosť adôvodnosťprepozitívnerozhodnutiesprávnehosúdu
o návrhu na povolenie odkladu vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného. Žalobca v širokých súvislostiach

opisuje možné dôsledky zápisu do tohto registra (znemožnenie žalobcovi čerpať akékoľvek dotácie,
príspevky zo štátneho rozpočtu alebo fondov EÚ, zúčastňovať sa verejného obstarávania, žiadať
o udelenie alebo obnovenie povolenia na zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích krajín), pričom
diskriminácia žalobcu z možnosti zamestnávania osôb z Vietnamu podľa tvrdenia žalobcu môže mať
dopad na dodržanie jeho prísľubu na zamestnanie týchto osôb, čo má následne zásadný vplyv nielen

na jeho podnikanie, ale aj na tieto tretie osoby z hľadiska nenaplnenia ich očakávaní a zmarenia
vyvinutého úsilia a finančných nákladov spojených s ich alokáciou a následným predpokladaným
pobytom na území Slovenskej republiky. Zápis do tohto verejne prístupného registra v ďalšej rovine
má podľa žalobcu aj dopad na jeho zmluvné vzťahy s obchodnými partnermi s možným zásahom
do dobrej povesti a obchodného mena žalobcu. V súvislosti so zápisom žalobcu do zoznamu fyzických

a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania však správny súd považuje
za potrebné poznamenať, že aj hypoteticky pokiaľ by správny súd povolil odklad účinkov správnej
žaloby, rozhodnutie správneho súdu o povolení odkladného účinku správnej žaloby by nemalo žiadny
vplyv na už vykonaný zápis žalobcu do verejne prístupného registra fyzických a právnických osôb,
ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania vedeného Národným inšpektorátom práce v súlade

s ustanovením § 6 ods. 1 písm. t) Zákona o inšpekcii práce. Toto zákonné ustanovenie ukladá
Národnému inšpektorátu práce povinnosť viesť centrálny verejne prístupný zoznam fyzických osôb a
právnických osôb, ktorým bola v predchádzajúcich piatich rokoch uložená pokuta za porušenie zákazu
nelegálneho zamestnávania, s uvedením ich obchodného mena, miesta podnikania fyzickej osoby
alebo sídla právnickej osoby, identifikačného čísla organizácie a dátumu nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia o uložení pokuty; s tým, že Národný inšpektorát práce zapíše fyzickú osobu alebo právnickú
osobu do tohto zoznamu bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za
porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Vychádzajúc tak zo zákonnej úpravy Zákona o inšpekcii
práce je tak zrejmé, že vykonateľnosť rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávania sama osebe (bez ohľadu na to či bola alebo nebola súdnym rozhodnutím odložená)

nie je determinujúcim faktorom pre vykonanie zápisu do registra fyzických alebo právnických osôb
porušujúcich zákaz nelegálneho zamestnávania, zásadný je moment nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Práve v dôsledku
toho, že žalobca správnou žalobou napadol toho času už právoplatné rozhodnutie žalovaného,
právoplatnosťou tohto rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej

správy o uložení pokuty žalobcovi za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, bola nepochybne
naplnená hypotéza vyplývajúca z dikcie ustanovenia § 6 ods. 1 písm. t) Zákona o inšpekcii práce
a žalovaný v súlade so svojou zákonnou povinnosťou po nadobudnutí právoplatnosti svojho rozhodnutia
vykonal zápis žalobcu do tohto zoznamu. Podľa ustanovenia § 186 ods. 1, 2 SSP; nastúpením
odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa §

185 SSP sa pozastavujú účinky (nie právoplatnosť) napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy a
takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí
orgánov verejnej správy. Pokiaľ samotné rozhodnutie správneho súdu o odložení vykonateľnosti
napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy nemôže mať reálne dopad na už toho časuuskutočnený zápis žalobcu do zoznamu osôb porušujúcich zákaz nelegálneho zamestnávania (pričom
nie je bez právnej relevancie aj to, že tento zápis bol vykonaný plne v súlade so zákonnými podmienkami
vyplývajúcimi z osobitnej právnej úpravy), nemôžu byť tvrdené dôsledky v akomkoľvek širokom spektre

zákonným dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žaloby žalobcu. Aj pozitívne rozhodnutie
o jeho návrhu by nemalo za následok výmaz žalobcu z tohto registra, pretože žalovaného právna
úprava na takýto postup neoprávňuje. Odložením vykonateľnosti rozhodnutia o uložení pokuty by
nebola dotknutá právoplatnosť rozhodnutia žalovaného, pričom práve právoplatnosť je determinujúcim
momentom zápisu a jedným z referenčných údajov v tomto zozname. Ani tvrdený dopad už vykonaného

zápisu žalobcu do verejne prístupného registra osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania,
tak nie je dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.

19. Pokiaľ žalobca navrhol priznať žalobe odkladný účinok, nakoľko v správnej žalobe podľa svojho
právneho presvedčenia v rámci žalobnej argumentácie poukázal na „hrubé a zjavné nezákonnosti“
napadnutých rozhodnutí žalovaného aj prvostupňového orgánu verejnej správy, teda žiada o povolenie

odkladuztohodôvodu,žepodľajehonázorunapadnutérozhodnutiežalovaného,akoajprvostupňového
orgánu verejnej správy nie sú zákonné a – ako uviedol – „dôvodne očakáva“ ich zrušenie, správny súd
poznamenáva, že ani tento dôvod sám o sebe (teda pochybnosti žalobcu o správnosti a zákonnosti
napadnutých rozhodnutí) ako dôvod na povolenie odkladu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného neobstojí a nie je postačujúci. V opačnom prípade by výkladom ad absurdum bolo možné

dospieť k záveru, že by bol daný dôvod na povolenie odkladu všetkých v správnom súdnictve správnymi
žalobami napádaných rozhodnutí či opatrení orgánov verejnej správy, pretože samotným právnym
dôvodom podania správnej žaloby je nesporne tvrdenie a presvedčenie žalobcu o nezákonnosti a vecnej
nesprávnosti ním namietaného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pri rozhodovaní o návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov

žalobou napadnuté rozhodnutia, v tomto štádiu konania zisťuje len existenciu uvedených zákonných
predpokladov pre priznanie odkladného účinku. Správny súd poznamenáva, že výsledok meritórneho
prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy (teda či bude napadnuté rozhodnutie pre
jeho nezákonnosť a vecnú nesprávnosť zrušené) je pritom v čase rozhodovania o návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe čisto hypotetický.

20. Je tak možné zhrnúť, že v predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti,
z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutia žalovaného a orgánu verejnej správy
prvého stupňa, by malo taký dopad na ekonomické a hospodárske postavenie žalobcu, ktorý by pre neho
predstavoval závažnú, až tvrdenú likvidačnú a nenávratnú ekonomickú ujmu, či značnú hospodársku,

finančnú škodu, alebo iný nenapraviteľný následok. S akcentom na skutočnosť, ktorú už vyššie správny
súd zdôraznil, že je nutné mať na zreteli, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku právoplatnému
rozhodnutiu v administratívnom konaní má zásadne výnimočný charakter, potom ak žalobca v návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe existenciu hrozby závažnej ujmy na jeho strane žiadnym
spôsobom neosvedčil (v tomto smere neprodukoval žiadne dôkazy) nemožno jeho návrhu vyhovieť a

správnej žalobe priznať odkladný účinok.

21. Z dôvodu neosvedčenia následkov uvedených v ustanovení § 185 písm. a) SSP správny súd nezistil
dôvodnosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a preto návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.

22. V závere správny súd poznamenáva, že toto rozhodnutie správneho súdu netvorí prekážku
pre eventuálne podanie opätovného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe za
predpokladu náležitého preukázania a osvedčenia jeho dôvodnosti.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).