Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/10/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0826100160
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Matúš Škarbala
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0826100160.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. D.
XXXX/X, XXX XX C., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, Krajský
dopravný inšpektorát, so sídlom Jilemnického 1, 911 42 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. KRPZ-TN-KDI-2025/003365-002 zo dňa 31.12.2025, o návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-TN-
KDI-2025/003365-002 zo dňa 31.12.2025, vedenej pod sp. zn. 3S/10/2026, priznáva odkladný účinok,
a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici dňa 13.02.2026 sa žalobca
domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-TN-KDI-2025/003365-002 zo

dňa 31.12.2025, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, Okresný dopravný inšpektorát v Trenčíne č. ORPZ-TN-
ODI2-2025/005211-005 zo dňa 14.10.2025, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy podľa § 52 ods.
2 písm. a) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako
„zákon priestupkoch“) rozhodol, že žalobca porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c), § 66 ods. 6, § 66
ods. 2 písm. a), d), e), i) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o cestnej premávke“) a bol uznaný vinným
zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b)
bod 2, písm. g) zákona o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta 400 eur a zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá na dobu 4 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia (ďalej aj
„napadnuté rozhodnutie“).

2. Súčasťou podanej žaloby vo veciach správneho trestania bol aj návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe v súlade s ust. § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“).

3. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe oprel o hrozbu závažnej ujmy
na zdraví. Žalobca odôvodnil odkladný účinok predovšetkým s akcentom na to, že je od detstva

pacientom Fakultnej nemocnice v Trenčíne z dôvodu diagnózy ulcerózna kolitída. Zároveň poukázal na
to, že ulcerózna kolitída je nevyliečiteľné, chronické zápalové ochorenie hrubého čreva a konečníka,
pri ktorom sa na sliznici tvoria vredy a dochádza k opakovaným zápalom. Ide o autoimunitné ochorenie,
keď imunitný systém pacienta napáda vlastnú sliznicu čreva. Príznakmi sú chronická krvavá hnačka,
kŕčovité bolesti brucha, potreba urgentného vyprázdnenia, chudnutie, nechutenstvo, únava, anémia,
zápaly mimo čreva, bolesti kĺbov, kožné vyrážky, očné zápaly. Z dôvodu zlyhania konvenčnej liečby

sa žalobca od roku 2011 vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne podrobuje biologickej liečbe, ktorá je
typom modernej medicínskej terapie, využívajúcej látky vytvorené zo živých organizmov na cielenéovplyvnenie imunitného systému. Biologická liečba patrí medzi liečebné postupy, ktoré cielene zasahujú
doimunitnéhosystému.Biologickéliekymodifikujúimunitnúodpoveď,atýmsúčasnezvyšujúnáchylnosť
pacienta na infekcie. Imunokompromitovaní pacienti majú vyššie riziko infekcií, závažnejší priebeh

a dlhšie trvanie ochorení. Biologické lieky znižujú schopnosť tela bojovať s infekciami - telo pomalšie
rozpoznáva infekciu, slabšie reaguje na vírusy a baktérie, infekcia môže mať dlhší priebeh a liečba môže
trvať dlhšie. Infekcie sa preto môžu objavovať častejšie, a to najmä respiračné ochorenie, prechladnutia,
chrípka, infekcie horných dýchacích ciest, kožné infekcie, infekcie močových ciest. Biologická liečba sa
nesmie podať, ak už infekcia prebieha. Zároveň biologická liečba zvyšuje riziko, že infekcia vznikne.

4. Žalobca taktiež uviedol, že od roku 2011 do roku 2017 mu bol podávaný biologický liek Remicade.
Po zlyhaní liečby týmto biologickým liekom následne od roku 2017 do roku 2025 bol žalobcovi podávaný
biologický liek Entyvio. Žalobca poukázal na lekársku správu zo dňa 05.12.2025, kedy bola žalobcovi
podaná posledná dávka lieku Entyvio, ktorá uvádza počínajúci relaps ochorenia. Žalobca poukázal
na lekársku správu zo dňa 09.01.2026, v ktorej je uvedené, že biologický liek Entyvio, účinná látka

vedolizumab (v lekárskej správe skratka VDZ) napriek intenzifikovanej liečbe v prípade žalobcu vykazuje
zníženú účinnosť. Preto ošetrujúci lekár rozhodol o zmene liečby na biologický liek Omvoh s účinnou
látkou mirikizumab, ktorý návrh ošetrujúci lekár predloží na schválenie zdravotnej poisťovni. Omvoh je
liek, ktorý je nutné podávať pravidelne každé 4 týždne. Indukčná fáze liečby môže trvať 20 týždňov. Liek
sa podáva intravenóznou infúziou v 0., 4., 8. týždni a pri predĺženej indukčnej fáze v 12., 16. a 20. týždni.

Následne sa liek podáva v udržiavacej fáze. Liečba liekom Omvoh sa nemôže začať, ak má pacient
aktívnu infekciu. Liek Omvoh nemožno pacientovi podať, ak ma akékoľvek príznaky infekcie, napríklad
horúčka, zimnica, bolesti svalov, kašeľ, dýchavičnosť, výtok z nosa, bolesť hrdla. Častými vedľajšími
účinkami lieku Omvoh sú infekcie horných dýchacích ciest, preto je nevyhnutná zvýšená opatrnosť
pacienta v bežnom živote. Ako dôkaz k uvedeným tvrdeniam žalobca predložil lekársku správu zo dňa

05.12.2025, lekársku správu zo dňa 09.01.2026, písomnú informáciu pre používateľa lieku Omvoh a
súhrn charakteristických vlastností lieku Omvoh.

5. Žalobca ďalej dôvodil, že liečba biologickými liekmi má svoje špecifiká, ktoré spočívajú v presnom
dávkovaní a ich porušenie v indukčnej fáze môže mať významné následky. Indukčná fáza je navrhnutá

tak, aby sa v tele rýchlo vytvorila stabilná hladina lieku. Ak sa dávka vynechá alebo sa výrazne oneskorí,
môže to viesť k tomu, že liečba nezačne účinkovať a chronické ochorenie sa zhorší. Ak sa biologický liek
nepodáva pravidelne, imunitný systém môže proti nemu vytvárať neutralizačné protilátky, to môže viesť
k zníženiu účinnosti alebo aj k úplnej strate účinku a zvýšenému riziku nežiaducich reakcií pri ďalšom
podaní.Biologickéliekymajúpresnenastavenýčas,počasktoréhoudržiavajúzápalpodkontrolou.Aksa

dávka podá neskôr, hladina lieku v krvi klesne a zápas sa môže znovu aktivovať. Prerušenie biologickej
liečby v indukčnej fáze môže mať za následok, že liečba nedosiahne svoj účinok. Najdôležitejším
pravidlom pri všetkých liekoch, ktoré ovplyvňujú imunitu je, že dávka sa nesmie podať, ak má pacient
horúčku, akútnu respiračnú infekciu (chrípka, angína, bronchitída), kožnú infekciu, infekciu močových
ciest, akúkoľvek infekciu, ktorá vyžaduje antibiotiká, alebo podozrenie na závažnú infekciu. Biologická

liečba sa dočasne prerušuje, kým infekcia neustúpi. Pri imunokompromitovaných pacientoch, u ktorých
infekcie trvajú dlhšie, to môže viesť k výraznému prerušeniu liečby a následnému zhoršeniu základného
ochorenia.

6. Žalobca vo vzťahu k okamžitému výkonu rozhodnutia uviedol, že účinky napadnutého

rozhodnutia spočívajúce v zákaze činnosti viesť motorové vozidlo pre žalobcu znamená, že ako
imunokompromitovaný pacient je nútený dochádzať do zamestnania a zo zamestnania prostriedkami
hromadnej dopravy a rovnako tak je nútený využívať prostriedky hromadnej dopravy na cestovanie za
zaobstarávaním základných životných potrieb – na nákup potravín, zabezpečovanie liekov, návštevy
lekárov. Žalobca poukázal na Nález Ústavného súdu SR spisová značka PL. ÚS 18/2020 zo dňa

25.09.2024, podľa ktorého „vedenie motorového vozidla je ľudská činnosť súkromnej povahy, ktorá je
prirodzene regulovaná ústavným právom. Ide o primárne súkromnú činnosť a nemateriálnu hodnotu,
ktoré každodenný výkon súčasných podmienkach určuje kvalitu života jednotlivca. Hoci zákaz viesť
motorové vozidlo nikoho nezbavuje života, zdravia, osobnej slobody alebo majetku, ide o opatrenie,
ktoré priamo určuje kvalitu súkromného života jednotlivca. Zákaz vykonávať bežnú ľudskú činnosť

je zásahom do súkromia jednotlivca“. V prípade žalobcu zákaz viesť motorové vozidlá nie je len
zásahom, ktorý zhoršuje kvalitu súkromného života, ale ide o zásah, ktorý je spôsobilý privodiť
závažné následky na zdraví. Pre imunokompromitovaných pacientov preprava vlastným motorovým
vozidlom je najvhodnejším a najbezpečnejším spôsobom dopravy. Z hľadiska rizika nákazy vírusovýmia bakteriálnymi infekciami preprava taxíkom predstavuje stredné riziko vzhľadom na malý uzavretý
nevetraný priestor s veľkou fluktuáciou osôb a neznámym zdravotným stavom vodiča. Najvyššie
zdravotné riziko pre imunokompromitovaných pacientov predstavuje preprava prostriedkami hromadnej

dopravy. V období chrípkovej sezóny je pacient podstupujúci imunosupresívnu liečbu pri cestovaní
prostriedkami hromadnej dopravy obzvlášť zraniteľný. Ľahšie sa ochorením nakazí, ochorenie má ťažší
priebeh a je vyššie riziko komplikácií. Nebezpečenstvo pre imunokompromitovaných pacientov, ale nie
je výlučne sezónne, s obmedzením na chrípkovú sezónu, ktorá na severnej pologuli trvá od začiatku
októbra do začiatku mája. Pacientov s oslabenou imunitou ohrozujú aj respiračné vírusové a bakteriálne

infekcie, ktoré nie sú sezónne, ale vyskytujú sa celoročne, len v nižšej intenzite. Zdravý človek potrebuje
vyššiu dávku vírusu na to, aby ochorel, imunokompromitovaný pacient môže ochorieť aj pri minimálnej
expozícii, a to kedykoľvek počas roka. Imunokompromitovaní pacienti sú voči respiračným vírusovým
a bakteriálnym infekciám výrazne zraniteľnejší, pretože ich obranný mechanizmus nedokáže reagovať
tak rýchlo, ani tak účinne. Nejde len o vyššie riziko nákazy, ide aj o to, že infekcie u nich často
prebiehajú ťažšie, dlhšie a s väčším rizikom komplikácií. Imunitný systém nemusí vytvoriť dostatočnú

odpoveď, takže infekcia sa môže šíriť rýchlejšie a agresívnejšie. Cestovanie prostriedkami hromadnej
dopravy v období chrípkovej sezóny patrí medzi rizikové činnosti, ktorým sa na odporúčanie lekárov
majú imunokompromitovaní pacienti vyhýbať.

7. Žalobca poukázal na odporúčania E. A. C. F. E., ktoré sú zverejnené na webovej stránke

www.crohnika.sk, v ktorých sa odporúča pre pacientov počas biologickej liečby črevných zápalových
ochorení: vyhýbať sa blízkemu kontaktu s osobami, ktoré majú známky infekčného ochorenia ako je
napríklad tuberkulóza, ovčie kiahne, osýpky, vírusové bradavice, herpesy, ako aj v čase infekčných
epidémii (napr. chrípky) by sa mal takýto pacient vyhýbať miestam, kde sa zhromažďuje veľa osôb,
ako sú spoločenské, kultúrne a športové podujatia, hromadná doprava, veľké oslavy a podobne.

8. Žalobca na záver zhrnul, že lekárskymi správami osvedčil, že sa vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne
lieči na závažné chronické ochorenie ulcerózna kolitída a je mu podávaná terapia biologickými liekmi,
ktoré potláčajú imunitnú odpoveď organizmu. Žalobca mal za to, že lekárskymi správami osvedčil,
že z dôvodu zníženej odpovede na biologický liek Entyvio pripravuje ošetrujúci lekár zmenu liečby

nabiologickýliekOmvoh.Žalobcabolpresvedčený,žepredloženýmidokumentami(Písomnáinformácia
pre používateľa, Súhrn charakteristických vlastností lieku) osvedčil, že liečba biologickým liekom Omvoh
nemôže byť začatá, respektíve musí byť prerušená, ak pacient má aktívnu infekciu alebo akékoľvek
príznaky infekcie a rovnako osvedčil predpísanú dávkovacie schému lieku Omvoh v indukčnej fáze.

9. Sankcia v podobe zákazu činnosti viesť motorové vozidlá podľa žalobcu mu znemožňuje využívať
vlastné motorové vozidlo na cestovanie do zamestnania, za účelom zaobstarávania základných
životných potrieb, liekov či návštevu lekárov, vo svojej podstate núti žalobcu využívať na cestovanie
prostriedky hromadnej dopravy a zotrvávať v prostredí, ktoré závažným spôsobom ohrozuje jeho
zdravie. Podstata ochorenia, ale nespočíva len v tom, že v uvedenom rizikovom prostredí by sa

žalobca veľmi pravdepodobne nakazil respiračným vírusovým alebo bakteriálnym ochorením. Aktívne
infekčné ochorenie by bolo prekážkou, aby sa mohla začať plánovaná liečba žalobcu podávaním
biologického lieku Omvoh, respektíve infekčné ochorenie by bolo dôvodom, pre ktorý by sa podávanie
biologického lieku muselo prerušiť až do vyliečenia žalobcu z infekcie. Týmto prerušením podávania
lieku by sa narušila indukčná fáza liečby, ktorá má predpísanú dávkovaciu schému a prerušenie by

mohlo viesť k nezvratným následkom v tom smere, že liečba biologickým liekom Omvoh nebude
účinná. Takýto následok by predstavoval závažnú a neodstrániteľnú ujmu na zdraví žalobcu. Zlyhanie
biologickéholieku(alebojehozníženáúčinnosť)bymalozanásledokzhoršeniezákladnéhochronického
ochorenia žalobcu. Žalobca mal za to, že zdravie a život patria medzi najvyššie hodnoty, ktoré prevažujú
nad verejným záujmom a vo svojej podstate ani nemôžu byť v rozpore s verejným záujmom. Vzhľadom

na uvedené žalobca navrhol, aby správny súd vydal uznesenie, ktorým priznáva odkladný účinok
správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného.

10. Správny súd v Banskej Bystrici v súlade s ustanovením § 187 ods. 3 SSP výzvou zo dňa 04.03.2026
vyzval žalovaného, aby sa vyjadril ku správnej žalobe, a tiež k návrhu žalobcu na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe.

11. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 11.03.2026 uviedol, že nemá námietky k návrhu
žalobcu na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe v prípade, ak súd dospeje k záveru,že je potrebné odkladný účinok priznať. Zároveň ale uviedol, že žalobcovi bola rozhodnutím Okresného
dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva policajného zboru v Trenčíne zo dňa 14.10.2025
v spojení s rozhodnutím žalovaného o odvolaní ako fyzickej osobe uložená pokuta vo výške 400 eur

a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 27,50 eur, ako aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá
na dobu štyroch mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku, čím podľa
názoru žalovaného okamžitým výkonom alebo inými parametrami následkami napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy žalobcovi nehrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda
a rovnako nehrozí závažná ujma na životnom prostredí, ani iný vážny nenapraviteľný následok.

12. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že okamžitým účinkom napadnutého rozhodnutia je mu znemožnené
využívať vlastné motorové vozidlo, čo ho núti využívať prostriedky hromadnej dopravy, kedy vzhľadom
na svoju chorobu musí zotrvávať v prostredí, ktoré môže závažným spôsobom ohroziť jeho zdravie,
žalovaný uviedol, že hoci nedisponuje odbornými znalosťami a informáciami umožňujúcimi posúdiť
aktuálny zdravotný stav žalobcu, predpokladá, že ak žalobca nevyžaduje hospitalizáciu v zdravotníckom

zariadení, nejedná sa o život alebo zdravie ohrozujúce štádium ochorenia. Žalovaný ďalej uviedol, že
z verejne prístupných zdrojov na internete je možné zistiť, že pri správnom dodržiavaní hygienických
a stravovacích návykov, môžu aj osoby s takýmto typom ochorenia cestovať prostriedkami hromadnej
dopravy bez ohrozenia života alebo zdravia, pričom nie je vylúčená ani letecká doprava. Žalobca je
obyvateľom Trenčína, kde má v dostupnosti občiansku ako aj zdravotnú vybavenosť. Nikto mu žiadnym

spôsobom nezakazuje slobodne sa pohybovať, chodiť do práce, navštevovať známych, či rodinných
príslušníkov, alebo zvoliť si miesto pobytu. Podľa názoru žalovaného ani skutočnosť, že žalobca
trpí zápalom konečníka a hrubého čreva nemôže byť prekážkou vo výkone sankcie zákazu činnosti
viesť motorové vozidlo. Žalobcom predpokladaný vznik závažnej ujmy na jeho živote alebo zdraví,
privyužívaníprostriedkovhromadnejdopravy,niejepodľažalovanéhopodloženýžiadnymirelevantnými

dôkazmi. Podľa názoru žalovaného žalobcovi takýmto spôsobom cestovania nehrozí priamo ujma
na jeho živote alebo zdraví. Žalobca taktiež žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnosť, že by mu
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
hrozila iná závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, respektíve by hrozila závažná
ujma na životnom prostredí, alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Tvrdiť a osvedčiť predpoklady

na to, že by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy hrozila závažná ujma, respektíve iný nenapraviteľný následok je povinný žalobca.
Hrozba musí byť priama a musí byť podložená hodnovernými podkladmi, nielen tvrdeniami žalobcu,
ako tomu bolo v uvedenom konkrétnom prípade. Rovnako podľa názoru žalovaného na priznanie
odkladného účinku podanej správnej žaloby nie sú splnené ani podmienky uvedené v paragrafe 185

písm. b) SSP, t. j. že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgán verejnej
správy nemá podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platí hostí možno mať vážne
pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozilo za vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku
nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

13. Aj napriek uvedenému žalovaný opakovane uviedol, že nemá námietky k návrhu žalobcu
na priznanie odkladného účinku podanie správnej žaloby, ak súd napriek vyššie uvedenému bude
považovať za potrebné podanej správnej žalobe odkladný účinok priznať. V súvislosti s tým
zároveň žalovaný požiadal správny súd, aby mu bolo rozhodnutie o priznanie odkladného účinku
oznámené z dôvodu, aby prvostupňový správny orgán mohol vykonať opatrenia smerujúce k tomu,

aby z predmetného právoplatného rozhodnutia o priestupku neplynuli ďalšie dôsledky, a to právne
vymáhanie uloženej pokuty a trov konania, respektíve prípadné trestné stíhanie menovaného pre prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia.

14. Podľa § 184 SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

15.Podľa §185SSP;správnysúdmôženanávrhžalobcuapovyjadrenížalovanéhouznesenímpriznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom

Európskej únie.

16. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

17. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

18. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných
situáciách, pretože správny súd pred rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného
správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na

zákonný a vecne správny. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je vyhradené len
pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP.

19. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP
sú jednak tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého

rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda,
závažná ujma na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, a zároveň osvedčenie
hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku.

20. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku, každú vec posudzuje

individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie
rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné
ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či
inéhovážnehonenapraviteľnéhonásledku,t.j.niektoréhozmožnýchnegatívnychnásledkovuvedených
v § 185 písm. a) SSP v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia.

21. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného, ale len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. V posudzovanom
prípade bol žalobcom podaný návrh podľa § 185 písm. a) SSP. Správny súd v danej veci zistil dôvodnosť
návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, preto rozhodol uznesením o priznaní

odkladného účinku správnej žalobe podľa citovaného ustanovenia SSP.

22. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného, s prihliadnutím na povahu správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia a listín, ktorými žalobca osvedčil návrh na priznanie odkladného účinku dospel k záveru, že

návrh žalobcu je dôvodný. V danom prípade bola preukázaná hrozba vzniku závažnej ujmy na zdraví
žalobcu v prípade výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia, čo opodstatňuje priznanie odkladného
účinku správnej žalobe.

23. Keďže pri rozhodovaní o priznaní odkladného účinku je pre správny súd smerodajný výlučne §

185 SSP a tam uvedené predpoklady, správny súd vyhodnotil argumentáciu žalobcu poukazujúcu
na ohrozenie zdravia žalobcu spojené s následkami výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia za
osvedčené, a to predovšetkým priloženými lekárskymi správami, ktoré potvrdzujú diagnózu žalobcu
a osvedčujú biologickú liečbu, ktorú žalobca podstupuje resp. plánuje podstúpiť (prechod na liečbu
biologickým liekom Omvoh). Správny súd z predložených listín má za osvedčené, že biologická

liečba liekom Omvoh nemôže byť začatá, respektíve musí byť prerušená, ak pacient má aktívnu
infekciu alebo akékoľvek príznaky infekcie, čo v prípade prepravy osôb verejnou hromadnou dopravou
resp. taxíkmi nie je možné úplne eliminovať, čím preukázal hrozbu bezprostredného rizika ohrozenia
zdravia žalobcu spočívajúce v riziku nákazy akýmkoľvek infekčným ochorením, ktoré je preukázateľne
prekážkou liečby liekom Omvoh (biologickým liekom, ktorý potláča imunitnú odpoveď organizmu).

Správnysúdkonštatuje,žežalobcatakosvedčilpríčinnúsúvislosťmedzivýkonomžalobounapadnutého
rozhodnutia v podobe sankcie zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 mesiacov odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy a hrozbou
závažnej ujmy na zdraví žalobcu v podobe ohrozenia liečby chronického ochorenia žalobcu aktuálnoubiologickou liečbou, resp. prechodom na liečbu biologickým liekom Omvoh, v podobe zvýšeného
rizika ohrozenia infekčnými ochoreniami pri cestovaní verejnou hromadnou dopravou, resp. využitím
taxislužby. Dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe podčiarkuje aj to, že doba

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ktorá bola žalobcovi uložená v rozsahu 4 mesiacov odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy (18.01.2026) v čase rozhodovania
o odkladnom účinku ešte neuplynula.

24. Správny súd zdôrazňuje, že súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku

posudzuje hrozbu negatívnych následkov, pričom žalobca nemusí preukázať, že negatívne dôsledky
nastali. S ohľadom na prezentovaný negatívny následok v podobe hrozby zvýšeného rizika zhoršenia
chronického stavu žalobcu a ohrozenia špecifík účinkov a podmienok biologickej liečby, ktorú žalobca
podstupuje, je tak pre správny súd rozhodujúca existencia hrozby týchto následkov, ktorú žalobca
osvedčil.

25. Správny súd k uvedenému dodáva, že pri posudzovaní dôvodnosti návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe sa nezameriaval na posúdenie aktuálneho zdravotného stavu
žalobcu - ako dôvodil žalovaný, pričom mal za to, že ak žalobca nevyžaduje hospitalizáciu v
zdravotníckom zariadení, nejedná sa o život alebo zdravie ohrozujúce štádium ochorenia. Správny
súd neposudzoval ani štádium ochorenia žalobcu, ale výlučne dôsledok výkonu žalobou napadnutého

rozhodnutia na liečbu chronického ochorenia žalobcu, ktorým žalobca preukázateľne trpí a ktorého
spôsob a špecifiká biologickej liečby, ktorú podstupuje, žalobca osvedčil.

26. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe prihliadol aj na vyjadrenie žalovaného, že nemá námietky voči priznaniu odkladného účinku

podanej správnej žalobe v prípade, ak súd dospeje k záveru, že je potrebné odkladný účinok priznať.

27. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že žalobca si svoju povinnosť osvedčiť niektorý
z dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe splnil, preto správny súd jeho návrhu podľa
§188SSPvyhovel.Odkladnýúčinokzanikáprávoplatnosťourozhodnutiasprávnehosúduvovecisamej.

Správny súd zároveň zdôrazňuje, že ochrana oprávnených záujmov žalovaného je zabezpečená tým,
že v dôsledku uvedeného rozhodnutia správneho súdu bude vo veci rozhodnuté v rámci lehoty podľa §
187 ods. 1 SSP, t. j. do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku.

28. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia

orgánu verejnej správy a toto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí. Odkladný účinok správnej žaloby zaniká ex lege právoplatným rozhodnutím súdu vo veci
samej vedenej na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 3S/10/2026, prípadne zrušením
uznesenia o priznaní odkladného účinku v zmysle ustanovenia § 189 SSP.

29. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).