Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Martin

Judgement was issued by Mgr. Ján Sopiak

Legislation area – Občianske právoZmluvy

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 29Csp/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5725201008
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Sopiak

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2026:5725201008.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdMartinsudcomMgr.JánomSopiakom,vsporežalobcu:Wishmaker,j.s.a.,IČO:52019365,

Mlynské Nivy 48, so sídlom Bratislava – mestská časť Ružinov, právne zastúpeného: Advokátska
kancelária Mgr. Lukáš Szabó, s. r. o., IČO: 50 743 601, so sídlom Senická 3801/14, Bratislava – mestská
časť Staré Mesto, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, C., v konaní o zaplatenie
731,86 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Martin dňa 03.04.2025 sa žalobca domáhal úhrady istiny vo

výške 731,86 €, zmluvného úroku vo výške 113,82 € a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
731,86 € € odo dňa 06.09.2024 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania v rozsahu 100%. Svoj nárok
odôvodnil tým, že Investori – fyzické osoby, nepodnikatelia, konkrétne Investor 1 pod identifikačným
kódom 418101417, Investor 2 pod identifikačným kódom 777065613 a Investor 3 pod identifikačným
kódom 130679345 (ďalej spolu len „Investori“), zastúpení žalobcom na základe rámcových zmlúv,
uzatvorili so žalovanou dňa 20.02.2023 úverovú zmluvu číslo 000 001 720 (ďalej aj „UZ“). Celkový
úver predstavoval sumu vo výške 1.000,- €, pričom celkový úrok (vážený priemer jednotlivých úrokov)

bol vo výške 11,08% p. a. a dohodnutý úrok z omeškania vo výške 15% p. a. z celkovej sumy v
omeškaní´ (t.j. omeškaná celková´ istina plus omeškaný´ celkový´ úrok). V konaní si žalobca uplatňoval
nárok na úrok z omeškania vo výške 5% p. a. z dlžnej istiny úveru. V UZ bol dohodnutý aj poplatok
za obstaranie príležitosti uzavrieť úverovú zmluvu vo výške 24,42% p. a. z celkového úveru, nárok na
zaplatenie ktorého však nebol predmetom tohto konania. Úver bol poskytnutý žalovanej dňa 20.2.2023.
Doba splatnosti úveru predstavovala 45 mesiacov. Žalovaná ako dlžníčka bola povinná v zmysle UZ
plniť jednotlivým investorom riadne a včas splátky úveru. Za účelom splnenia týchto svojich záväzkov

bola žalovaná povinná platiť celkové platby tak, ako je uvedené v Celkovom splátkovom kalendári na
bankový účet portálu IBAN D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Celková platba, ktorú mala žalovaná
mesačne platiť za úver predstavovala sumu vo výške 43,30 €. Žalobca tvrdil, že predmetom konania
sú nároky z UZ uzavretej medzi nepodnikateľmi (investormi) a žalovanou (dlžníkom). Zmluva o úvere
bola uzavretá podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“)
a príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, najmä ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Žalovaná neuhrádzala splátky, a bola žalobcom vyzývaná na ich úhradu

upomienkami z 21.05.2024 a 11.06.2024. Vo výzve z 30.07.2024 žalobca upozornil žalovanú, že ak
neuhradí splátky a dostane sa do omeškania viac ako 90 dní, môžu Investori pristúpiť k mimoriadnemu
zosplatneniu za podmienok podľa bodu 8.2 UZ, pričom mimoriadne zosplatnenie je možné len spoločne
všetkými Investormi zastúpenými žalobcom. Žalobca mimoriadne zosplatnenie realizované v zmysle §565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) oznámil žalovanej listom zo dňa
06.09.2024, pričom k mimoriadnemu zosplatneniu malo dôjsť k 05.09.2024. Jednotlivý Investori mali
svoje pohľadávky na žalobcu postúpiť dňa 17.01.2025, 04.05.2025 a 19.01.2025 na základe čoho sa

stal žalobca jediným veriteľom, ktorý si svoju pohľadávku aj uplatnil žalobou.

2. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil rámcovú zmluvu medzi žalobcom a žalovanou,
kde bol žalovanej pridelený identifikačný kód dlžníka 381815027 (č. l. 8 – 14), úverovú zmluvu medzi
Investormi zastúpenými žalobcom a žalobcom (č. l. 15 – 18 s prílohami č. 1 č.l. 19 - 20, č. 2 na č.l. 20 –

21, č. 3 na č.l. 21 – 22, príloha č. 4 č.l. 22 – 23), upomienku č. 1 (čl. 24 - 25), upomienku č. 2 na (čl. 26
– 27), poslednú výzvu (č.l. 28 – 29), oznámenie o zosplatnení pohľadávky (č. l. 34 – 35 s doručenkou
na č.l. 36), sadzobník poplatkov (č.l. 30), podmienky používania internetového portálu E. (č.l. 37 – 63),
oznámenie o postúpení pohľadávky (č.l. 31), oznámenie o postúpení pohľadávky (č.l. 32), oznámenie
o postúpení pohľadávky (č.l. 33).

3. Uznesením zo dňa 02.05.2025, č. k. 5Csp/16/2025 - 78 súd v súlade s ust. § 167 ods. 2 CSP vyzval
žalovanú, aby sa v lehote 15 dní vyjadrila k podanej žalobe. Uznesenie spolu so žalobou, prílohami a
poučením bolo žalovanej doručené zverejnením na úradnej tabuli súdu, keďže súdu sa nepodarilo zistiť
pobyt žalovanej. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 10.2.2025, pričom pojednával v neprítomnosti žalobcu, jeho
právneho zástupcu a žalovanej, ktorá svoju neúčasť neospravedlnila a predvolanie jej bolo doručené len
fikciou. Žalobca a jeho právny zástupca svoju neúčasť ospravedlnili podaním, o ktorom sa súd dozvedel
až po pojednávaní. Uvedeným podaním došlo aj k späťvzatiu žaloby, nakoľko však o podaní súd nemal
vedomosť, o návrhu nerozhodol.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami tak, ako sú tieto uvedené vyššie.
Na základe vykonaného dokazovania zistil, že UZ neobsahuje označenie strán a je podpísaná za
Investorov ako aj za žalovanú zo strany žalobcu, ako zástupcu všetkých zúčastnených strán. Suma
úveru dohodnutá v UZ bola vo výške 1.000,- €, úrok bol vo výške 11,08% p. a., poplatok za obstaranie

príležitosti uzavrieť úverovú zmluvu vo výške 27,42% p. a., t.j. v sume 675,90 €, úver mal byť žalovanej
poskytnutý dňa 20.02.2023 s dobou splatnosti úveru 45 mesiacov a mesačnou splátkou 42,30 €.
Provízia bola 30,- €, úrok z omeškania v zákonnej výške a pokuta za omeškanie vo výške 10% p.a.
z dlžnej sumy . Celkové splátky spolu vo výške 1903,50 €. Zistil tiež, že rámcová zmluva medzi žalobcom
a žalovanou z 11.05.2023 neobsahuje žiadny podpis žalovanej, iba jej pridelené identifikačné číslo.

Taktiež zistil, že aj oznámenia o postúpení pohľadávok obsahujú iba elektronickú verziu parafy podpisu
žalobcu, ktorý mal aj v tomto prípade vystupovať ako zástupca Investorov.

6. Podľa § 22 ods. 2 OZ, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

7. Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

8. Podľa § 35 ods. 2 OZ, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového

vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.

9. Podľa § 37 ods.1 OZ, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

10. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Podľa § 497 ObZ Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.12. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu
zamietol, nakoľko pri rámcovej zmluve chýba podpis žalovanej a súčasťou nie je ani žiadna informácia
o spôsobe, akým malo dôjsť k overeniu totožnosti subjektu alebo akým malo dôjsť k potvrdeniu tejto

zmluvy zo strany žalovanej. Uvedenie identifikačného kódu nie je možné považovať bez ďalšieho za
prejav vôle. Žalobca teda v tomto smere ani len neuniesol dôkazné bremeno o tom, že došlo k platnému
uzavretiu rámcovej zmluvy, a teda súd nemal za preukázanú jej existenciu. Keďže rámcová zmluva bola
základom pre všetky ďalšie zmluvy, bez jej existencie nemohli byť platne uzavreté a dokonca ani len
nemohli vzniknúť ani ďalšie zmluvy, a teda žalobcovi nevznikol nárok tak, ako si ho uplatnil a preto mu

ho súd nemohol ani priznať.

13. Okrem toho, aj keby nešlo o ničotné právne úkony, UZ, rámcová zmluva sú absolútne neplatnými
právnymi úkonmi z dôvodu ich neurčitosti. Jednou z podstatných náležitostí právneho úkonu je určitosť
právneho úkonu tak, ako predpokladá ustanovenie § 37 ods.1 OZ v nadväznosti na ustanovenie §
35 ods. 2 OZ, pričom absencia tohto predpokladu má za následok absolútnu neplatnosť právneho

úkonu. Za určitý je nutné považovať právny úkon, ktorý obsahuje dostatočné označenie účastníkov
a označenie predmetu plnenia, teda z ktorého je zrejmé kto ho robí, komu je adresovaný a čo bolo
jeho predmetom. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že veriteľom ani dlžníkovi v čase
uzatvorenia právneho úkonu (UZ) nebolo známe kto komu požičiava a následne potom (pri postupovaní
pohľadávok) rovnako nebolo zrejmé aká pohľadávka voči akej osobe sa postupuje. V zmluvách boli

strany identifikované numerickým kódom, pričom pri jednotlivých účastníkoch chýba označenie mena a
priezviska fyzickej osoby – z označenia kódom nemožno identifikovať konkrétne fyzické osoby tak na
strane dlžníka, ani veriteľa a už samotná táto skutočnosť má za následok absolútnu neplatnosť UZ pre
jej neurčitosť označených účastníkov. Súd poukazuje na to, že žalobca síce tvrdí, že za numerickými
kódmi sú reálne fyzické osoby, ale toto svoje tvrdenie nepodložil žiadnym dôkazom, a teda v tomto smere

ani neuniesol svoje dôkazné bremeno. Táto skutočnosť samotná má za následok absolútnu neplatnosť
UZ pre jej neurčitosť, pre ktorú musí súd prihliadnuť ex offo (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo/240/2009).

14. Ďalším dôvodom prečo súd žalobu zamietol je skutočnosť, že žalobca vystupoval na oboch stranách,

teda zastupoval tak veriteľa, ako aj dlžníka pri uzatváraní UZ. Pre UZ je charakteristické, že ide o vzťah
aspoň dvoch subjektov, z ktorých jeden je subjektom práva a druhý subjektom povinnosti, čiže právu
veriteľa jednoznačne zodpovedá povinnosť dlžníka. Pre tento typ vzťahov je preto typické, že každý
zo subjektov musí mať iné, spravidla opačné postavenie a záujmy, čím je už a priori daná odlišnosť
záujmov týchto strán. Nie je možné, aby jeden zástupca uzavrel zmluvu za obe zmluvné strany ako ich

zástupca, nakoľko jeho záujem ako zástupcu veriteľa je úplne odlišný, priam protichodný k záujmom
dlžníka a preto nedošlo k platnému uzavretiu UZ. O protichodnosti záujmov svedčí napríklad aj to,
že žalobca bol oprávnený na vyberanie rôznych druhov poplatkov (administratívne, spracovateľské a
podobne) od žalovaného ako dlžníka (aj keď si ich v tomto konaní neuplatňoval), a tiež bol oprávnený
vykonávať v mene investora (proti žalovanému) právne úkony sankčnej povahy. Súd je tak názoru, že

došlo k porušeniu zákonného zákazu obsiahnutého v § 22 ods. 2 OZ a v spojení s ustanovením § 39
OZ a to potom malo za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu a teda nemohli platne vzniknúť
zmluvným stranám žiadne práva a povinnosti z ÚZ.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

17. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

18. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Nakoľko inak v rozsahu 100% úspešnej žalovanej žiadne trovy v konaní nevznikli, čo vyplýva zo
súdneho spisu, súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu (bližšie R 72/2018).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov.

Okresný súd Martin
dňa 10.02.2026

Mgr. Ján Sopiak

sudca

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.