Uznesenie – Obchodné spoločnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 17, 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 34Cb/13/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2126201393
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lukáš Petrek
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2126201393.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v spore žalobcu: EUREX ENERGY, s. r. o., so sídlom Svätoplukové nám. 1/A,
Nitra, IČO: 53 013 590, zastúpený: AK JUDr. Patrik Pupík s. r. o., so sídlom Šípová 58/3, Nitra, IČO: 57
137 897, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, D., o návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 16.02.2026 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa konania v mene žalobcu a zdržať
sa výkonu funkcie konateľa žalobcu, a to až do právoplatného rozhodnutia o vylúčení spoločníka -

žalovaného zo spoločnosti EUREX ENERGY s. r. o., so sídlom Svätoplukové nám. 1/A, 949 01 Nitra,
IČO: 53 013 590 a uložiť povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, podať žalobu
podľa § 149 Obchodného zákonníka o vylúčenie spoločníka A. B., nar. XX.XX.XXXX bytom: C. XX/XX,
XXX XX D. zo spoločnosti EUREX ENERGY s. r. o., so sídlom Svätoplukové nám. 1/A, 949 01 Nitra,
IČO: 53 013 590 a náhradu trov konania.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca je obchodná spoločnosť, ktorá má piatich spoločníkov,
a to E. B. F. s obchodným podielom vo výške 50 % na základnom imaní, žalovaného s obchodným
podielom vo výške 25% na základnom imaní s tým, že zvyšný traja spoločníci majú rozdelenú
zvyšnú časť obchodného podielu vo výške 25 % na základnom imaní, čo vyplýva zo spoločenskej
zmluvy žalobcu zo dňa 11.10.2023 (ďalej len „Spoločenská zmluva“). Žalobca sa domáha neodkladnej
(dočasnej) ochrany, pretože žalovaný ako konateľ opakovane a závažným spôsobom konal bez

mandátu valného zhromaždenia, bez vedomia druhého konateľa a rozpore so záujmami žalobcu
a jeho spoločníkov, pričom svojimi úkonmi spôsobil alebo bezprostredne ohrozuje spôsobenie
ťažko napraviteľnej ujmy – najmä masívnym zaväzovaním spoločnosti, zriaďovaním záložných práv
na majetok spoločnosti, zlyhaním pri správe majetku (strata priestorov a zadržanie technológií),
spôsobením hospodárskej straty, zatajovaním zásadných záväzkov a eskaláciou do exekučného a
trestnoprávneho rámca. Podstatou návrhu je, že žalovaný v rozhodnom období vykonal a umožnil

také právne úkony a faktické zásahy, ktoré sú v rozpore so základnou povinnosťou konateľa konať s
odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých spoločníkov, a ktoré objektívne
ohrozujú majetok, likviditu, prevádzku a dobré meno spoločnosti. V decembri 2018 sa žalovaný v
spoločnosti SAJVA, s. r. o., IČO: 36 232 831, dopustil sprenevery finančných prostriedkov vo výške
330 000 eur, keď bez súhlasu spoločníkov a konateľa previedol prostriedky spomínanej spoločnosti
na svoj súkromný účet. V reakcii na toto konanie Okresný súd Galanta v období od apríla 2020 do

novembra 2021 vydal proti žalovanému neodkladné a zabezpečovacie opatrenia, ktorými mu zakázal
výkon funkcie konateľa v spoločnosti SAJVA, s. r. o. z dôvodu vážneho porušovania povinností apoškodzovania majetku spoločnosti. Konkrétne Okresný súd Galanta uznesením sp. zn. 28Cb/13/2021
zo dňa 08.04.2020 a následne uznesením sp. zn. 26Cb/20/2021 zo dňa 08.11.2021 nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým žalovanému zakázal vykonávať akékoľvek oprávnenia vyplývajúce mu ako konateľovi

spoločnosti SAJVA, s.r.o. Nad rámec toho má žalobca vedomosť o tom, že v súčasnosti voči žalovanému
v súvislosti s vyššie uvedeným konaním prebieha aj trestné konanie, kde je už v pozícii obžalovaného
pre trestný čin sprenevery. Dňa 03.12.2024 žalovaný bez vedomia druhého konateľa a bez mandátu
valnéhozhromaždeniažalobcupodpísaldohoduourovnanísospoločnosťouTATRAFAN,s.r.o.,vktorej
v mene žalobcu uznal záväzok vo výške 500 000 eur bez DPH. Táto dohoda vykazuje viaceré znaky,

ktoré spochybňujú jej dôvodnosť a preukázateľne poškodzujú záujmy žalobcu. Predovšetkým z dohody
niejezrejmé,akýkonkrétnyzáväzokmábyťpredmetomurovnaniaazčohopresnepozostávasuma500
000 eur. Dohoda neobsahuje žiadnu bližšiu špecifikáciu uvádzaných nákladov spoločnosti TATRAFAN,
s.r.o. v súvislosti s výskumom a vývojom zariadenia EUREX ENERGY EKO 01, ktorú technológiu
neskôr založil v prospech tejto spoločnosti. Náklady sú v dohode spomenuté iba príkladmo bez bližších
jednotkových cien, množstva alebo rozsahu, čo spochybňuje samotný právny charakter tohto úkonu ako

platnej dohody o urovnaní. Navyše nie je zrejmé, čo a v akom rozsahu si spoločnosť TATRAFAN, s.
r. o. uplatňovala a čo malo byť predmetom prípadného sporu/nezrovnalostí medzi účastníkmi dohody.
Spoločnosť TATRAFAN, s. r. o. svoje nároky za náklady v súvislosti s výskumom a vývojom zariadenia
EUREX EKO 01 žalobcovi nikdy jasne a zrozumiteľne nevyčíslila a nešpecifikovala, pričom tieto
údajné nároky boli sporné už v čase uzatvorenia dohody. V rámci predchádzajúcej spolupráce medzi

žalobcomaspoločnosťouCHEMOSVIT,a.s.,akomaterskouspoločnosťouTATRAFAN,s.r.o.,účastníci
spolupracovalinazákladeMemorandaospoluprácinavývojiprototypuzariadeniaEUREXEKO01,ktoré
predstavujezariadenienachemickúrecykláciuodpaduzplastov.Vrámcitejtospoluprácekaždázostrán
vrátane dcérskych subjektov, ako je TATRAFAN, s. r. o., realizovala určitú činnosť, poskytovala určité
služby a znášala určité náklady. Žalovaný teda spornou dohodou fakticky uznal v prospech spoločnosti

TATRAFAN, s. r. o. a v neprospech žalobcu a jeho spoločníkov sporné, nejasné a neurčité nároky,
ktorých existencia, rozsah a výška neboli nikdy riadne preukázané. O týchto sporných nárokoch a
ich existencii doteraz žalovaný nepredložil žalobcovi, konateľovi E. F. a spoločníkom žiadny konkrétny
dôkaz. Dňa 19.12.2024 žalovaný bez vedomia druhého konateľa a valného zhromaždenia podpísal
ešte dodatok k dohode o urovnaní so spoločnosťou TATRAFAN, s. r. o., čím ešte viac zaviazal žalobcu

voči tomuto veriteľovi. Dňa 18.12.2024 žalovaný bez informovania druhého konateľa a bez súhlasu
valného zhromaždenia žalobcu registroval v Notárskom centrálnom registri záložných práv záložné
právo na majetok žalobcu v prospech spoločnosti TATRAFAN, s. r. o. pod sp. zn. 47980/2024. Zmluvnú
dokumentáciu týkajúcu sa zriadenia tohto záložného práva žalovaný nepredložil žalobcovi ani druhému
konateľovi dodnes, hoci ide o zásadnú dispozíciu s majetkom spoločnosti. Zriadenie záložného práva

na majetok žalobcu predstavuje také zaťaženie majetkovej podstaty spoločnosti, ktoré podstatným
spôsobom zasahuje do jej schopnosti voľne disponovať vlastným majetkom a ktoré môže mať zásadné
dôsledky v prípade akéhokoľvek budúceho platobného zlyhania. Skutočnosť, že žalovaný toto záložné
právo zriadil bez vedomia a súhlasu ostatných orgánov spoločnosti žalobcu a že príslušnú zmluvnú
dokumentáciu zatajil, jednoznačne preukazuje jeho úmysel konať v rozpore so záujmami žalobcu a

konateľov, v snahe obísť akúkoľvek vnútornú kontrolu v rámci spoločnosti žalobcu. Dňa 19.12.2024
žalovaný rovnako bez vedomia druhého konateľa a bez mandátu valného zhromaždenia podpísal
dohodu o urovnaní so spoločnosťou CHEMOSVIT STROJCHEM, s. r. o., v ktorej v mene žalobcu uznal
záväzok vo výške približne 340 000 eur plus úroky z omeškania. V rámci tejto dohody žalovaný zároveň
zriadil na majetok žalobcu záložné právo za účelom zabezpečenia nárokov veriteľa z tejto dohody.

Je však zarážajúce, že toto záložné právo bolo do Notárskeho centrálneho registra záložných práv
zapísané až dňa 06.02.2025 pod sp. zn. 4430/20255, teda až po márnom uplynutí splatnosti prvej
splátky podľa dohody o urovnaní, čím žalobca stratil výhodu splátok a celý záväzok sa stal okamžite
splatným. Táto časová následnosť preukazuje, že žalovaný pri uzatváraní týchto dohôd nekonal s
odbornou starostlivosťou, nakoľko nezabezpečil ani splnenie tých podmienok, ktoré sám v dohodách

odsúhlasil, čo viedlo k ešte väčšej finančnej ujme žalobcu. O uzatvorení vyššie uvedených dohôd
a dodatkov sa žalobca, vrátane druhého konateľa a ostatných spoločníkov, dozvedel až 05.03.2025
zo správy G. H. I., účtovníčky spracúvajúcej účtovníctvo žalobcu. Žalovaný predložil tieto dohody
účtovníčkenazaúčtovanieažvečer04.03.2025,tedatakmertrimesiacepoichpodpise.Pritomžalovaný
týmito právnymi úkonmi zaviazal žalobcu k plneniam, ktoré boli splatné už k 31.12.2024, respektíve k

31.01.2025, a to pod hrozbou straty výhody splátok. Žalovaný žiadnym spôsobom neupozornil žalobcu,
druhého konateľa ani spoločníkov na blížiacu sa splatnosť týchto záväzkov a ani nijak nezabezpečil ich
splnenie. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že žalovaný nielenže nezabezpečil týchto splátok v zmysle
dohôd o urovnaní, ale taktiež vyzval dlžníka žalobcu, spoločnosť LOGOS LTD s. r. o., aby prestala plniťsvoje finančné záväzky voči žalobcovi, čím žalovaný krízu žalobcu ešte viac prehĺbil. Zatajenie týchto
dohôd malo za následok, že žalobca nebol schopný riadne zaúčtovať záväzky z nich vyplývajúce, čo má
negatívne daňové dopady. V dôsledku neskorej informácie o existencii týchto záväzkov hrozí žalobcovi

povinnosťvrátiťvýznamnésumynaDPH,čoešteviaczhoršilojehofinančnúsituáciu.Dňa28.02.2025sa
konalo riadne valné zhromaždenie žalobcu. Na tomto valnom zhromaždení však žalovaný napriek svojej
zákonnej povinnosti vyplývajúcej z § 135a Obchodného zákonníka neinformoval spoločníkov o existencii
vyššieuvedenýchdohôdourovnaníaozriadenýchzáložnýchprávach.Jeevidentné,žežalovanýsvojim
konaním tieto svoje povinnosti porušil. Rovnako je možné konštatovať, že porušil aj čl. X bod 7 a 8

Spoločenskej zmluvy žalobcu. Zatajovaním podstatných dispozícií s majetkom žalobcu rovnako porušil
aj čl. X bod 9 písm. c) Spoločenskej zmluvy, v zmysle ktorej je konateľ povinný informovať spoločníkov
a samotnú spoločnosť o všetkých záležitostiach, ktoré v mene spoločnosti vykonal. Celý založený
majetok (technologická linka EUREX ENERGY Eco 1) pritom predstavoval kľúčovú technológiu žalobcu,
ktorá bola hlavným a podstatným majetkom žalobcu. Tento majetok žalobca vyvíjal a postavil, pričom
žalovaný doslova bez mihnutia oka tento majetok založil za sumu presahujúcu 800 000 eur, pričom však

žalobca musí dodať, že predajná cena tejto technológie je 2 750 000 eur. Žalovaný tak založil majetok
spoločnosti, ktorého hodnota niekoľkonásobne prevyšuje sumu zabezpečených pohľadávok veriteľov.
Žalobca zastáva názor, že žalovaný týmto konaním sledoval a uprednostnil záujmy tretích osôb, pred
záujmamižalobcuajehospoločníkov.Tátoskutočnosťjeobzvlášťzávažná,pretoževalnézhromaždenie
malo v tom čase riešiť finančnú situáciu spoločnosti a prijímať rozhodnutia o ďalšom hospodárení.

Tým, že žalovaný zatajil existenciu záväzkov presahujúcich 800 000 eur, uviedol spoločníkov do
omylu o reálnom finančnom stave spoločnosti a zmaril možnosť prijať včasné a primerané opatrenia
na zabránenie finančnému kolapsu. Toto konanie žalovaného nie je možné vysvetliť omylom alebo
nedbanlivosťou. Žalovaný vedome a úmyselne zatajil podstatné informácie o záväzkoch spoločnosti,
ktoré sám bez akéhokoľvek oprávnenia založil, čo jednoznačne preukazuje jeho zámer poškodiť

spoločnosť a znemožniť kontrolu jeho konania zo strany ostatných orgánov spoločnosti. V tejto súvislosti
si ešte žalobca dovolí uviesť, že spoločnosti TATRAFAN s. r. o. a CHEMOSVIT STROJCHEM s. r. o.
pristúpili k výkonu záložného práva k založenému hnuteľnému majetku spoločnosti, pričom spoločníkov
žalobcu vyzvali na odkúpenie zálohu (technologická linka EUREX ENERGY Eco 1). Žalovaný následne
z pozície konateľa žalobcu uzatvoril so spoločnosťami kúpne zmluvy, na základe ktorých previedol

záloh (technologická linka EUREX ENERGY Eco 1) na menované spoločnosti za sumu ... (poznámka
súdu: žalobca tu neuviedol konkrétnu sumu), pričom ako bolo vyššie uvedené celková predajná cena
zálohu sa normálne pohybuje na úrovni niekoľkých miliónov eur. Svojim konaním tak spôsobil žalobcovi
a spoločníkom značnú škodu, pričom zároveň ukrátil ostatných veriteľov žalobcu. Žalobca uviedol, že
žalovaný spôsobil stratu prevádzkových priestorov, čo spôsobilo nemalé problémy pre žalobcu, ktoré

sa v konečnom dôsledku podpísali pod celkovú krízu žalobcu. V dôsledku zlyhania žalovaného pri
riadení finančných záležitostí spoločnosti došlo v januári 2025 k omeškaniu s úhradou nájomného za
prevádzkové priestory prenajímané od spoločnosti TATRAFAN, s. r. o. o viac ako 30 dní. Na základe
tohto omeškania spoločnosť TATRAFAN, s. r. o. jednostranne odstúpila od nájomnej zmluvy. Následne
dňa 09.02.2025 došlo k protiprávnemu zamedzeniu vstupu druhému konateľovi žalobcu a povereným

zamestnancom do prenajatých priestorov, čím došlo k zadržaniu hnuteľného majetku a technológií
žalobcu nachádzajúcich sa v týchto priestoroch. Toto zadržanie majetku a technológií malo a má priamy
dopad na schopnosť žalobcu pokračovať v podnikateľskej činnosti a plniť svoje záväzky voči obchodným
partnerom. Žalobca od februára 2025, kedy žalovaný spôsobil stratu prenajatých priestorov a založil
celý hnuteľný majetok nachádzajúci sa v týchto priestoroch, stratil akékoľvek dispozičné oprávnenia k

zariadeniampotrebnýmnavýkonsvojejhlavnejčinnosti,čospôsobilostratupríjmovaohroziloexistenciu
celej spoločnosti. Je pritom nesporné, že táto situácia je priamym dôsledkom konania žalovaného, ktorý
jednak nezabezpečil včasnú úhradu nájomného a jednak nezabránil zadržaniu majetku spoločnosti.
Existuje dôvodné podozrenie, že žalovaný toto zadržanie majetku fakticky umožnil alebo dokonca
inicioval v záujme tretích osôb, ktoré sú veriteľmi podľa sporných dohôd o urovnaní. V tomto smere je

kľúčové, že žalobca v zastúpení E. F. podal voči spoločnosti TATRAFAN, s. r. o. návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, aby zabezpečil prístup do prenajatých priestorov a súčasne podal žalobu o
neplatnosť odstúpenia od nájomnej zmluvy. Toto konanie bolo vedené Okresným súdom Poprad pod
sp. zn. 12C/19/2025, pričom žalobca bol úspešný v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a pravdepodobne by bol uspel aj v konaní vo veci samej, ak by žalovaný v rozpore so

záujmami žalobcu a spoločníkov neprávom uznal nárok spoločnosti TATRAFAN s. r. o. a žalobu vo veci
samej zobral v celom rozsahu späť. Toto všetko vykonal v čase, keď mal E. F. obmedzené oprávnenia
konateľa žalobcu na základe návrhu iniciovaného zo strany žalovaného. Žalobca zároveň uvádza, že
eviduje voči žalovanému pohľadávku z titulu nevrátenej osobnej pôžičky vo výške 68 500 eur, ktorú sižalovaný vybral z prostriedkov spoločnosti pre osobnú potrebu a ktorá nebola napriek výzve vrátená.
Aj tento prvok je relevantný pre posúdenie lojality a konfliktu záujmov, a posilňuje potrebu súdnej
ochrany, keďže osoba, ktorá je v postavení dlžníka spoločnosti a súčasne má plnú štatutárnu moc,

má objektívne motiváciu disponovať so zdrojmi spoločnosti spôsobom, ktorý môže byť v rozpore so
záujmom spoločnosti. V kontexte celkového finančného rozvratu spoločnosti, ktorý žalovaný svojím
konaním spôsobil, predstavuje táto nevyrovnaná pôžička ďalší dôkaz systematického zneužívania
postavenia konateľa na vlastné obohatenie. V priebehu apríla 2025 bolo zistené, že žalovaný osobne
navštevoval kľúčových obchodných partnerov a klientov žalobcu, konkrétne spoločnosti LOGOS LTD

s. r. o. a JMD IL s. r. o., a šíril nepravdivé informácie o úpadku žalobcu, o čom svedčí dôkaz
č. 6.1 a 6.2 priložený v tomuto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Následkom týchto
návštev a nepravdivých informácií klienti odmietli platiť ďalšie splatné zmluvné záväzky s odôvodnením,
že žalobca je v úpadku. Toto konanie žalovaného má za následok nielen priamu stratu príjmov z
uzatvorených zmlúv, ale aj vážne poškodenie obchodnej reputácie žalobcu. Žalobca ako inovatívna
spoločnosť pôsobiaca v oblasti chemickej recyklácie plastov bol v minulosti pozitívne medializovaný

a vybudoval si dobré meno na trhu. V dôsledku konania žalovaného došlo k trvalému poškodeniu
tohto dobrého mena, čo malo negatívne dôsledky na schopnosť žalobcu získavať nových klientov a
obchodné príležitosti. Toto konanie žalovaného nie je možné vysvetliť inak, ako zámerné úsilie poškodiť
spoločnosť a zvýhodniť tretie osoby, s ktorými má žalovaný pravdepodobne osobné alebo obchodné
väzby. Vo vyššie uvedených súvislostiach žalobca uviedol, že žalovaný návrhom zo dňa 22.05.2025

na nariadenie neodkladného opatrenia dosiahol v rozpore so zákonom vydanie uznesenia zo strany
Okresného súdu Nitra so sp. zn. 28Cb/43/2025 zo dňa 23.06.2025, ktorým Okresný súd Nitra zakázal
druhému konateľovi žalobcu E. B. F. vykonávať akékoľvek práva a povinnosti vyplývajúce mu ako
konateľovi žalobcu. Predmetné uznesenie bolo zrušené až uznesením Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 24.09.2025, č. k. 7Cob/91/2025 – 309, ktoré však bolo právnemu zástupcovi E. F. doručené až

dňa 04.11.2025. Následne bolo zo strany Okresného súdu Nitra vydané uznesenie zo dňa 02.02.2026
č. k. 28Cb/43/2025 – 326, ktorým už bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia iniciovaný zo
strany žalovaného v celom rozsahu zamietnutý. E. B. F. tak od dňa 23.06.2025 do 04.11.2025 nemohol
konať v mene žalobcu. Za čas, počas ktorého E. F. nemohol konať v mene žalobcu, žalovaný zobral
späť žalobu voči spoločnosti TATRAFAN, s. r. o. a konanie vedené Okresným súdom Poprad pod

sp. zn. 12C/19/2025 bolo zastavené. Ako bolo vyššie uvedené, predmetné späťvzatie žaloby bolo
nedôvodné a žalovaný opäť zvýhodnil veriteľa spoločnosti žalobcu. Zároveň počas tohto obdobia,
kedy E. F. nemohol konať, žalovaný zadĺžil spoločnosť žalobcu aj voči Union zdravotná poisťovňa,
a. s., Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., Sociálnej poisťovni,
ako aj voči Daňovému úradu. V dôsledku tohto finančného rozvratu zo strany žalovaného začali

voči žalobcovi viaceré exekučné konania. Tieto exekučné konania sú priamym dôsledkom toho, že
žalovaný finančné prostriedky spoločnosti vyčerpal na úhradu sporných a neverifikovaných záväzkov
voči TATRAFAN, s. r. o. a CHEMOSVIT STROJCHEM, s. r. o., čím znemožnil žalobcovi plniť jeho
zákonné povinnosti voči zdravotným poisťovniam a daňovému úradu. V tejto časti žalobca poukázal
na celkovú finančnú situáciu, ktorá bola zapríčinená žalovaným, pričom poukazuje na účtovnú závierku

za rok 2024 a výsledovku za rok 2025, z ktorých vyplýva, že behom roku 2025 žalovaný prehĺbil
krízu v spoločnosti žalobcu a spôsobil stratu cez 2 miliónov eur. Dňa 30.04.2025 bolo podané trestné
oznámenie na žalovaného pre podozrenie z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Dňa
12.01.2026 bolo proti žalovanému oficiálne začaté trestné stíhanie pre zločin porušovania povinnosti
pri správe cudzieho majetku podľa § 237 Trestného zákona, a to na podklade uznesenia Okresnej

prokuratúry Nitra, ktorá vrátila predmetné konanie Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Nitre so
záväzným pokynom, aby začala konať. Žalovaný sa tak oficiálne dostal do pozície podozrivej osoby.
Dňa 17.11.2025 žalovaný priniesol účtovníčke spoločnosti žalobcu zmluvu o postúpení pohľadávok, na
základe ktorej bezodplatne previedol na spoločnosť JMD IL s. r. o. pohľadávku žalobcu spočívajúcu
v preddavku vo výške 313 000 eur voči spoločnosti BOCO PARDUBICE Machines, s. r. o. Žalovaný

sa tak bezdôvodne a bezodplatne vzdal v prospech tretej osoby pohľadávky vo výške 313 000 eur,
pričom svoj zámer zatajil pred ostatnými spoločníkmi a druhým konateľom, pričom spoločnosti žalobcu
opäť svojim konaním spôsobil nemalú škodu. Okrem toho žalovaný svojim konaním uprednostnil
uspokojenie iných veriteľov pred veriteľmi, ktorí už mali v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení exekučné
tituly a aktívne vymáhali svoje pohľadávky. Dôsledkom konania žalovaného je spoločnosť žalobcu

vystavená značnému ekonomickému tlaku, vrátane exekučných dopadov a trestnoprávneho rámca,
pričom už samotná existencia takýchto dopadov zvyšuje citlivosť spoločnosti na akékoľvek ďalšie
neštandardné záväzkové úkony alebo záťaž majetku. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný
vykazuje systematický vzorec konania, pri ktorom opakovane a vedome koná v rozpore so záujmamižalobcu a jeho spoločníkov. Jeho konanie je charakterizované zatajovaním podstatných informácií,
uzatváraním sporných zmlúv bez vedomia a súhlasu ostatných orgánov spoločnosti, zneužívaním
finančných prostriedkov spoločnosti na osobné účely a aktívnym poškodzovaním obchodných vzťahov

spoločnosti. Existuje reálna a bezprostredná hrozba, že žalovaný bude v tomto konaní pokračovať.
Hrozí, že žalovaný uzatvorí ďalšie dohody v prospech tretích osôb, na základe ktorých sa bezodplatne
vzdáfinančnýchprostriedkovžalobcua/alebobezdôvodnezaložíďalšímajetokžalobcu.Tietohrozbynie
sú hypotetické. Vyplývajú z preukázaného vzorca správania žalovaného nielen v spoločnosti žalobcu,
ale aj v predchádzajúcej spoločnosti SAJVA, s. r. o., kde sa dopustil obdobného konania, ktoré viedlo

k nutnosti nariadenia neodkladného opatrenia zo strany Okresného súdu Galanta. Navyše v prípade
akýchkoľvek ďalších majetkových dispozícií zo strany žalovaného hrozí žalobcovi nenahraditeľná ujma.
Spoločnosť sa už v súčasnosti nachádza vo vážnych finančných ťažkostiach zapríčinených konaním
žalovaného. Akékoľvek ďalšie zaťaženie majetku, uznanie ďalších záväzkov alebo strata ďalších
obchodných príležitostí môže viesť k úplnej neschopnosti pokračovať v podnikateľskej činnosti a k
definitívnemu úpadku spoločnosti. Nárok žalobcu, ktorému sa týmto návrhom má poskytnúť dočasná

ochrana, je založený na ustanovení § 135a Obchodného zákonníka, ktorý upravuje povinnosti konateľa
pri výkone jeho pôsobnosti. Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka konateľ je povinný vykonávať
svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami obchodnej spoločnosti a všetkých
jej spoločníkov. Pri výkone pôsobnosti je povinný zachovávať mlčanlivosť o dôverných skutočnostiach
a informáciách, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu. Konateľ

nesmie uprednostňovať vlastný záujem alebo záujem iných osôb pred záujmom spoločnosti. Žalovaný
všetky tri základné povinnosti konateľa systematicky porušuje. Nekoná s odbornou starostlivosťou,
keď uzatvára neurčité a nejasné dohody o urovnaní na sumy presahujúce 800 000 eur bez riadneho
preverenia dôvodnosti nárokov veriteľov, bez zohľadnenia finančných možností spoločnosti žalobcu
a bez zabezpečenia plnenia tých podmienok, ktoré sám v dohodách odsúhlasil. Zadlžuje spoločnosť

žalobcu voči štátu a poisťovniam, vzdáva sa peňažných nárokov a systematicky rozpredáva majetok
žalobcu za cenu, ktorá nezodpovedá jeho reálnej trhovej hodnote. Nekoná v súlade so záujmami
žalobcu a všetkých jej spoločníkov, keď tieto dohody a záložné práva zatajuje takmer tri mesiace, čím
znemožňuje vnútornú kontrolu a oponentúru jeho krokov a uvádza spoločníkov do omylu o reálnom
finančnom stave spoločnosti. Uprednostňuje záujem iných osôb pred záujmom spoločnosti žalobcu, keď

uznáva neverifikované nároky veriteľov, zriaďuje záložné práva na majetok spoločnosti bez akejkoľvek
protihodnoty, používa finančné prostriedky spoločnosti na osobné účely a aktívne kontaktuje klientov
spoločnosti s informáciami, ktoré poškodzujú jej obchodné vzťahy. Okrem toho ustanovenie § 136
Obchodného zákonníka zakotvuje zákaz konkurencie konateľa. Hoci priamy dôkaz konkurenčného
konania žalovaného nebol predložený, zo skutočností opísaných v tomto návrhu vyplýva dôvodné

podozrenie, že žalovaný koná v prospech konkurenčných subjektov alebo subjektov, s ktorými má
osobné alebo obchodné väzby na úkor žalobcu. V prípade porušenia povinností konateľa podľa § 135a
Obchodného zákonníka, ako aj v prípade porušenia zákazu konkurencie podľa § 136 Obchodného
zákonníka má spoločnosť nárok na náhradu škody podľa § 373 Obchodného zákonníka v spojení
s § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa obmedzia

konateľské oprávnenia jedného z viacerých konateľov je možné, a to s odkazom na rozhodovaciu
prax Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“) sp. zn. IV. ÚS 165/2020. Chránený
nárok žalobcu spočíva v ochrane majetku spoločnosti a v ochrane práv spoločnosti žalobcu voči
jej konateľovi/žalovanému vyplývajúcich z porušenia povinností konateľa. Hmotnoprávnym základom
budúcej žaloby vo veci samej je najmä zodpovednosť konateľa za porušenie povinnosti konať s

odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, vrátane povinnosti lojality a riadneho
výkonu správy. Žalobca osvedčuje, že žalovaný vykonal úkony, ktorými spoločnosť žalobcu zaviazal k
mimoriadne závažným záväzkom, bez transparentnosti, bez riadneho interného procesu a s následkami
v podobe zaťaženia majetku spoločnosti záložnými právami. Z hľadiska pravdepodobnosti nároku
postačuje, že tieto úkony sú preukázateľné listinami a že ich charakter a spôsob realizácie (vrátane

zatajovania) objektívne nasvedčuje porušeniu povinností konateľa. Žalobca zdôrazňuje, že tento návrh
je koncipovaný ako dočasná procesná povinnosť žalovaného zdržať sa konateľských práv a povinností,
ktoré mu ako konateľovi vyplývajú z jeho postavenia, nakoľko existuje dôvodná obava, že žalovaný
ešte viac zadlží spoločnosť žalobcu a nastolí celkové jeho úpadok. Nejde teda o „korporačné“ odňatie
funkcie ani o vytvorenie nového režimu štatutárneho konania navonok, ale o civilnoprocesnú prevenciu

škody, ktorá je adresná, dočasná, vykonateľná a vynútiteľná, pričom jej cieľom je zabrániť konkrétnym
zásahom do majetku spoločnosti do času, kým súd v merite veci preskúma zodpovednosť konateľa a
prípadne prizná spoločnosti nároky zo zodpovednosti konateľa. Žalobca si uvedomuje, že pôsobenie
žalovaného trvá od konca roku 2024 až do súčasnosti, viď prevod majetku alebo bezodplatné vzdaniesa pohľadávok ku koncu roka 2025, avšak druhý konateľ E. F. mal až do novembra 2025 obmedzené
konateľské oprávnenie a preto voči žalovanému nemohol iniciovať právne kroky v mene žalobcu.
Súčasne, ako bolo vyššie uvedené, koncom roka 2025 vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré odôvodňujú

potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným. Ak by neodkladné opatrenie nebolo
nariadené, existuje reálna hrozba pokračovania v rovnakom type konania, teda v ďalších urovnaniach,
uznaniach dlhu, v ďalších registráciách záložných práv alebo v ďalšom faktickom blokovaní prístupu
k majetku. Tieto následky sú pre žalobcu ťažko napraviteľné, keďže vznik nových záväzkov alebo
zabezpečení môže byť vo vzťahu k tretím osobám účinný aj vtedy, ak by konateľ prekročil interné

pravidlá; spoločnosť žalobcu by následne musela viesť viacnásobné spory a vymáhanie zodpovednosti
voči konateľovi by už nemuselo reálne napraviť ekonomické dopady. Práve preto je neodkladné
opatrenie jediným procesným nástrojom, ktorý umožňuje rýchlo stabilizovať situáciu. Primeranosť
nariadenianeodkladnéhoopatreniaspočívavtom,žeobmedzeniekonateľskéhooprávneniajenajmenej
invazívnym opatrením spôsobilým predísť hroziacej ujme na právach spoločnosti alebo jej spoločníkov.
Ide o dočasné opatrenie, ktoré nezasahuje do samotného statusu konateľa/žalovaného (ten zostáva

v tejto pozícii), ale len dočasne pozastavuje výkon jeho právomocí. Subsidiárny účel sledovaný týmto
návrhom nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže nejde o typickú situáciu peňažnej
pohľadávky, ktorú by bolo možné zabezpečiť záložným právom alebo iným zabezpečovacím režimom,
ale ide o ochranu pred ďalším vznikom záväzkov a pred ďalším zaťažovaním majetku žalobcu,
ako aj o ochranu pred faktickým znemožnením správy spoločnosti. Zabezpečovacie opatrenie by v

takomto spore neplnilo preventívnu funkciu a nevylúčilo by riziko pokračovania v škodlivých úkonoch.
Proporcionalitu tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodňuje tým, že
neodkladné opatrenie má slúžiť iba do času rozhodnutia vo veci samej, pričom žalobca podá voči
žalovanému žalobu o vylúčenie spoločníka v zmysle § 149 Obchodného zákonníka. Žalobca konštatuje,
že v danom prípade sú splnené podmienky na podanie žaloby v zmysle § 149 Obchodného zákonníka

s tým, že vylúčením žalovaného zo spoločnosti žalobcu sa upravia obchodné podiely v spoločnosti
žalobcu, čím sa vytvorí priestor na odvolanie žalovaného z pozície konateľa, a to Spoločenskou zmluvou
predpokladanou 2/3 väčšinou hlasov všetkých spoločníkov.

3. Žalobca k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia pripojil nasledovné listiny: emailová

komunikácia z 5. marca 2025; Dodatok k Dohode o urovnaní zo dňa 19.12.2024; Dohoda o urovnaní
zo dňa 19.12.2024; Dohoda o urovnaní zo dňa 03.12.2024; Spoločenská zmluva žalobcu; Oznámenie
o audite spoločnosti žalobcu zo dňa 27.01.2025; Podanie spoločnosti LOGOS LTD s.r.o. z 29.01.2025;
Ponuka na odkúpenie zálohu zo dňa 23.10.2025; Ponuka na odkúpenie zálohu zo dňa 27.10.2025;
Zmluva o predaji hnuteľného majetku zo dňa 11.11.2025 so spoločnosťou TATRAFAN, s.r.o.; Zmluva

o predaji hnuteľného majetku zo dňa 11.11.2025 so spoločnosťou CHEMOSVIT STROJCHEM, s.r.o.;
Odstúpenie od Zmluvy o nájme nehnuteľného majetku zo dňa 14.01.2025; Dohoda o mimosúdnom
urovnaní zo dňa 26.08.2025; Výzva na vrátenie finančných prostriedkov a upozornenie na neoprávnené
konanie zo dňa 25.02.2025; Súvaha; uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Cob/91/2025
zo dňa 24. septembra 2025; uznesenie Okresného súdu Nitra č. k.. 28Cb/43/2025-326 zo dňa

2. februára 2026; Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 31.10.2025; Exekučný príkaz zo
dňa 11.11.2025; Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 30.07.2025; Exekučný príkaz zo dňa
15.08.2025; Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 16.10.2025; Exekučný príkaz zo dňa 04.12.2025;
Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 23.01.2026; Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa
24.07.2025; Účtovná závierka žalobcu k 31.12.2024; Výsledovka za účtovný rok 2025; Uznesenie

Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 05.12.2025; Smlouva o postoupení smlouvy o dílo a dodatek ke
smlouvě o dílo.

4. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“),predzačatímkonania,počaskonaniaapojehoskončenísúdmôženanávrhnariadiťneodkladné

opatrenie.

5. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.7. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa ustanovenia § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.

11. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 vety prvej CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania

uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 133 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný
zákonník“), štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je
oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

14. Podľa § 133 odsek 2 Obchodného zákonníka, konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba,
ktorá nie je v čase vykonania zápisu do obchodného registra ako povinný vedená v registri poverení na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

15. Podľa § 133 odsek 3 Obchodného zákonníka, obmedziť konateľské oprávnenia môže iba
spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.

16. Podľa § 133 odsek 4 Obchodného zákonníka, konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov
spoločníkov alebo iných fyzických osôb.

17. Podľa § 134 Obchodného zákonníka, na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí
do pôsobnosti konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší
počet hlasov.

18. Podľa § 149 Obchodného zákonníka, spoločnosť sa môže domáhať na súde vylúčenia spoločníka,
ktorý porušuje závažným spôsobom svoje povinnosti, hoci na ich plnenie bol vyzvaný a na možnosť
vylúčenia bol písomne upozornený. S podaním tohto návrhu musia súhlasiť spoločníci, ktorých vklady
predstavujú aspoň jednu polovicu základného imania. Ustanovenie § 113 ods. 4 tým nie je dotknuté.
Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.

19. Podľa § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom
a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti
na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym

orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou,
ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a
záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.

20. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené

na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. V
zásade je prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že
exekúcia bude ohrozená. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila
potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiťako naliehavá. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá.
Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí
existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia

neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby
dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
apriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre

nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo
existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Zároveň sa neodkladným
opatrením nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán a ujma povinného
nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana.

21. Predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je uloženie povinnosti žalovanému zdržať

sa konania v mene žalobcu a zdržať sa výkonu funkcie konateľa tejto spoločnosti do právoplatného
rozhodnutie o vylúčení spoločníka (žalovaného) zo spoločnosti žalobcu.

22. Spôsob konania v mene spoločnosti s ručením obmedzeným (t. j. buď samostatne alebo spoločné
konanie dvoch, prípadne troch, či viacerých konateľov, resp. ich kombinácia) je potrebné odlišovať

od obmedzenia oprávnenia konať v mene spoločnosti, so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami.
Jediný konateľ spoločnosti ako individuálny štatutárny orgán koná v mene spoločnosti vo všetkých
veciach v neobmedzenom rozsahu vo vzťahu k tretím osobám. V prípade existencie viacerých konateľov
ako kolektívneho orgánu je nevyhnutné určiť spôsob konania v mene spoločnosti. Spôsob konania
znamená určenie, ako kolektívny orgán, ktorý je tvorený niekoľkými konateľmi, prejavuje vôľu právnickej

osoby navonok vo vzťahu k tretím osobám. Spôsob konania štatutárneho orgánu, ktorý je údajom
povinne zapisovaným do obchodného registra, teda znamená, či je v mene spoločnosti oprávnený
konať každý jeden z viacerých konateľov samostatne alebo všetci konatelia spoločne alebo len niektorí
z konateľov(určených v spoločenskej zmluve) spoločne. Spôsobom konania v mene spoločnosti sa
prejavuje vôľa právnickej osoby navonok voči tretím osobám, a to v zmysle Obchodného zákonníka

a úpravy v spoločenskej zmluve spoločnosti. Nedodržanie spôsobu konania v mene spoločnosti
môže viesť k neplatnosti právneho úkonu, pretože vôľa právnickej osoby nebola prejavená zákonom
predpokladaným spôsobom.

23. Akékoľvek obmedzenie právomocí štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným nad

rámec obmedzení, ktoré vyplývajú zo zákona, nemá v zmysle § 13 ods. 4 a § 133 ods. 3 Obchodného
zákonníka účinok voči tretím osobám. Jediným obmedzením výkonu právomoci štatutárneho orgánu
spoločnosti s účinkami voči tretím osobám, o ktorom môžu rozhodnúť spoločníci alebo príslušný
orgán spoločníkov právnickej osoby, je rozhodnutie o spôsobe konania za právnickú osobu, t. j., že
na právny úkon zaväzujúci právnickú osobu sa vyžaduje spoločný úkon dvoch, prípadne viacerých

osôb v postavení štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu. Konanie štatutárneho orgánu
spoločnosti s ručením obmedzeným je konaním samotnej spoločnosti. Konanie konateľa spoločnosti
je prejavom vôle spoločnosti, a to bez ohľadu na to, či ide o právny úkon realizovaný výslovne v
mene spoločnosti alebo to vyplýva len z okolností konania. Z konania konateľa vznikajú spoločnosti
práva a povinnosti bezprostredne, a to dokonca aj vtedy, ak je konateľ vo svojich oprávneniach

obmedzený spoločenskou zmluvou alebo rozhodnutím valného zhromaždenia. Pôsobnosť konateľa ako
štatutárneho orgánu spoločnosti nemožno účinne voči tretím osobám žiadnym spôsobom obmedziť.

24. Z článku X ods. 2 žalobcom predloženej Spoločenskej zmluvy žalobcu účinnej dňom 11.10.2023
mal súd zistené a preukázané, že konateľmi žalobcu sú: E. B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/

XX, J. a žalovaný. Každý z menovaných konateľov je v zmysle článku X ods. 3 uvedenej spoločenskej
zmluvy oprávnený konať v mene žalobcu samostatne. V zmysle článku IX ods. 3 do pôsobnosti valného
zhromaždenia patrí aj odvolávanie konateľov, pričom valné zhromaždenie v zmysle článku IX ods. 9
rozhoduje vždy minimálne 2/3 väčšinou všetkých hlasov. Keďže bol žalovaný v zmysle spoločenskej
zmluvy oprávnený konať v mene žalobcu samostatne, žalobcom navrhované neodkladné opatrenie

spočívajúce v obmedzení žalovaného ako konateľa žalobcu vo výkone jeho konateľského oprávnenia je
zjavne nedôvodné, pretože obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné
zhromaždenie (§ 133 ods. 3 OBZ). Súd v tejto súvislosti za poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo/ 96/2002 zo dňa 01.07.2022, v ktorom, okrem iného bolo uvedené:„Konateľ je pritom zo zákona oprávnený na všetky právne úkony týkajúce sa činnosti spoločnosti a podľa
§ 133 ods. 3 OBZ obmedziť jeho konateľské oprávnenie môže iba spoločenská zmluva alebo valné
zhromaždenie (teda nie súd), a to bez účinnosti voči tretím osobám.“

25. Žalobca v návrhu veľmi obsiahlo a podrobne opísal skutkový stav majúci osvedčovať porušovanie
zákonných povinností druhého konateľa žalobcu – žalovaného p. A. B., ale súd má za to, že tento
opísaný skutkový stav sám o sebe dôvodnosť požadovaného nariadenia neodkladného opatrenia -
uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa konania v mene žalobcu a zdržať sa výkonu funkcie konateľa

tejto spoločnosti do právoplatného rozhodnutie o vylúčení spoločníka (žalovaného) zo spoločnosti
žalobcu - nezakladá. Požadované nariadenie neodkladného opatrenia (uloženia čo i len dočasného
zákazu žalovanému konať v mene spoločnosti žalobcu) je podľa názoru súdu absolútne neprípustným
zásahom do zákonných práv, oprávnení žalovaného ako konateľa obchodnej spoločnosti, priznanými
mu v § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka konať v jej mene, dokonca konať v jej mene samostatne
(podľa dohody spoločníkov a konateľov obsiahnutej v spoločenskej zmluve žalobcu). Súd nevylučuje, že

žalobca sa dopustil resp. dopúšťa konania opísaného žalobcom v návrhu, avšak toto samo o sebe nie je
dôvodom na tak zásadný a vážny zásah akým by bol zákaz žalovanému konať v mene a za spoločnosť,
ktorej je riadnym štatutárnym zástupcom. Nič by na tom nemenilo ani začatie trestného konania, ktoré
však žalobca v tomto konaní ani neosvedčil, keďže predložil iba uznesenie Okresnej prokuratúry Nitra
o zrušení uznesenia vyšetrovateľky PZ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre o odmietnutá

trestného oznámenia. Prípadná zodpovednosť za škodu vzniknutú konaním žalovaného nie je dotknutá.
Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne
nahradiť škodu.

26. Pokiaľ žalobca poukazoval na uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 165/2020 zo dňa 28. apríla 2020

vo vzťahu k tomu, že obmedziť konateľské oprávnenie jedného z viacerých konateľov je možné,
tunajší súd poukazuje na časť odôvodnenie z tohto uznesenia: „Predmetom preskúmavania vo veci
vedenej ústavným súdom pod sp. zn. IV. ÚS 278/2012 bolo rozhodnutie všeobecného súdu, ktorým bol
zamietnutý návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým navrhovateľ požadoval od všeobecného
súdu odporcovi uložiť povinnosť zdržať sa všetkých úkonov, ku ktorým ho oprávňuje uznesenie prijaté na

valnom zhromaždení obchodnej spoločnosti o vymenovaní do funkcie konateľa obchodnej spoločnosti.
Požadované neodkladné opatrenie teda malo vo vzťahu k výkonu konateľských oprávnení absolútny
charakter a de facto malo zabrániť výkonu funkcie konateľa obchodnej spoločnosti. Aj preto bol názor
ústavného súdu (na ktorý poukazuje aj sťažovateľka) o tom, že od konateľa obchodnej spoločnosti
nemožno spravodlivo žiadať, aby obmedzil svoje konateľské oprávnenia, lebo toto obmedzenie by

bolo v rozpore so zákonom aj s platnou spoločenskou zmluvou, dôvodný. V konaní o tejto ústavnej
sťažnosti je však preskúmavané rozhodnutie všeobecného súdu o neodkladnom opatrení, ktorému
takýto absolútny charakter chýba. Rozdielnosť v skutkových okolnostiach posudzovaných vecí preto
oprávnene odôvodňuje záver o nemožnosti vztiahnuť závery prezentované ústavným súdom vo veci sp.
zn.IV.ÚS278/2012ajnatoutoústavnousťažnosťouprejednávanýprípad.“Tunajšísúdtiežpoukazujeaj

na uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 369/2016 zo dňa 8. júna 2016, na ktorý odkazovalo aj predchádzajúce
uznesenie: „Uznesením krajského súdu zo 7. mája 2014 sa neobmedzuje konateľské oprávnenie, ako
to tvrdia sťažovatelia, iba sa dočasne zakazuje konateľom spoločnosti vykonávať presne špecifikované
úkony.“ Z vyššie uvedeného má preto súd za to, že Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach rozlišuje,
či má obmedzenie výkonu konateľských oprávnení absolútny charakter alebo ide iba o dočasný zákaz

vykonávať presne špecifikované úkony. Žalobca požaduje všeobecne sa zdržať konania v mene žalobcu
a všeobecne zdržať sa výkonu funkcie konateľa žalobcu a preto sa jedná o odlišnú situáciu ako tá, ktorá
bola posudzovaná veci pod sp. zn. IV. ÚS 165/2020. Pokiaľ žalobca poukazuje na konanie žalovaného
eštekdátumuvdecembri2024,súduniejezrejmé,prečodoteraznepodalžalobuovylúčeniespoločníka
– žalobcu. Žalobca v tomto smere dostatočne nevysvetlil ani súvis žaloby o vylúčenie spoločníka

s navrhovaným neodkladným opatrením, vzhľadom na to, že táto žaloba by smerovala voči žalovanému
ako spoločníkovi a nie ako konateľovi. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že na prijatie rozhodnutia
o odvolaní žalovaného z pozície konateľa majú spoločníci už v súčasnom stave dostatok hlasov.

27. Pre úplnosť súd dodáva, že z predloženej súvahy, výsledovky ani účtovnej závierky nemá súd

za osvedčené, že práva konaním žalovaného došlo k zhoršeniu finančnej situácie žalobcu. Rovnako
predložené exekučné príkazy a upovedomenia o začatí exekúcie neosvedčujú, že za tieto exekúcie je
zodpovedný žalovaný.28. Na základe týchto skutočností súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu
zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

29. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. Zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol žalobca neúspešný v celom rozsahu.
Súd mal v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznať náhradu trov konania žalovanému. Súd však náhradu trov
konania žalovanému nepriznal, a to s ohľadom na § 251 CSP z dôvodu, že v čase od podania návrhu na

súd žalovanému nevznikli žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava [§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku].

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).