Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 17, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 18SaZ/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101880
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Michaláč

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101880.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom, v právnej veci žalobcu:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník B. C. D., posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu: E. A. X,
F. XXX, G. H., H., B., t. č. na pobyte mimo Pobytového tábora Rohovce na adrese: F. X, I., J. D., B.
cestovný doklad č. G., platný do XX.XX.XXXX v zast.: Slovenská humanitná rada, so sídlom: Budyšínska
1, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6,
Bratislava, o správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného K. K.: A./XXXX-
X zo dňa 10. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,

Migračného úradu č. K.: A./XXXX-X zo dňa 10. novembra 2025 v právnej veci žalobcu A. B., B. cestovný
doklad č. G., ohľadom neudelenia azylu vo výroku 1. správnu žalobu z a m i e t a a v časti súdneho
prieskumu rozhodnutia ohľadom neposkytnutia doplnkovej ochrany žalobcovi vo výroku 2. rozhodnutie
žalovaného z r u š u j e a v tejto časti vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Správny súd v Bratislave žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Žalovaným rozhodnutím č. K.: A./XXXX-X zo dňa 10. novembra 2025 Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, migračný úrad (ďalej aj ako „správny orgán prvého stupňa“) rozhodlo vo veci žalobcu tak, že
žalobcovi :

1. neudeľuje azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona č. 480/2002 Z.z. zákona o azyle (ďalej len ako
„zákon o azyle);

2. neposkytuje doplnková ochrana podľa § 13c ods. 1 písm. a/ a § 20 ods. 4 zákona o azyle;

2. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že dňa 15.07.2024 žalobca pred pracovníkmi Oddelenia
azylu Policajného zboru Humenné požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany
na území SR z dôvodu zrušenia štúdia na J. L. E. (ďalej aj ako „J.“) v Bratislave a s tým spojené aj
zrušenie štipendia a legálneho pobytu na Slovensku, nakoľko mu v B. XXXX končí povolenie na pobyt
na území SR za účelom štúdia. Chcel by zmeniť účel pobytu zo štúdia na podnikanie, avšak to sa mu ani

po vybavení podnikateľskej licencie na Slovensku nepodarilo, a preto je žiadosť o azyl jeho poslednou
možnosťou, ako zostať na Slovensku. Do domovskej krajiny sa nemôže vrátiť, pretože tam je vojna a
nie je tam bezpečne.3. Žalovaný ďalej uviedol, že vo veci žalobcu dňa 21.11.2024 vydal rozhodnutie K.: A./XXXX-X, ktorým
mu podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle neudelil azyl a súčasne podľa § 13c ods. 1 písm. a/ a
§ 20 ods. 4 zákona o azyle rozhodol o tom, že mu neposkytne doplnkovú ochranu. Proti predmetnému

rozhodnutiu migračného úradu menovaný podal správnu žalobu na Správny súd v Bratislave. Ten svojim
rozsudkom sp. zn. 20Saz/1/2024 zo dňa 25.04.2025 rozhodol o zrušení rozhodnutia migračného úradu
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. V novom konaní žalovaný doplnil vo veci dokazovanie, za účelom zdôvodnenia jeho žiadosti o

medzinárodnúochranunaúzemíSR,žalovanývykonalsožalobcomdňa04.07.2025doplňujúcipohovor,
počas ktorého zopakoval, že v minulosti pracoval v štátnej správe bývalého režimu Afganistanu, ako
aj pre americkú organizáciu USAID, a že príslušníci Talibanu nenávidia ľudí, ktorí spolupracovali s
Američanmi. V štátnej správe konkrétne pracoval na vyššej pozícii, ako vedúci/manažér dátovej a IT
časti. Počas výkonu funkcie sa dostal do kontaktu okrem iného aj s informáciami o stratégiách Talibanu,
ktoré sa týkali ich združovania, za účelom ktorého chceli využívať niektoré školy, ktoré potom museli

kvôli tomuto riziku zatvoriť.

5. Pokiaľ ide o prácu jeho brata na afganskom ministerstve školstva, uviedol, že brat pre túto inštitúciu
pracuje približne od roku 2019 a pracuje tam dodnes. Brat bol vo funkčnej hierarchii v rámci konkrétnej
časti ministerstva na štvrtom najvyššom mieste, žiadateľ na druhom. Po prevrate Talibanu ho príslušníci

tohto hnutia vyhodili z práce, ale keď zistili, že vo svojich radách nemajú odborníkov, ktorí by vedeli
vykonávať jeho prácu, zobrali ho späť, nakoľko mal potrebnú prax a potrebné certifikáty.

6. Žalobca už počas predchádzajúceho konania poukázal na to, že zo zahraničia sa do krajiny pôvodu
opakovane vracal. Pokiaľ ide o návštevy Afganistanu, žalobca trval na tom, že cesty neboli náhodné, ale

vynútené. Zároveň dodal, že riziko, že sa mu niečo stane, bolo vysoké pri každej jednej návšteve, avšak
bol ochotný podstúpiť toto riziko, lebo bol nútený krajinu pôvodu navštíviť. Afganistan navštívil jedenkrát
v roku 2022 a dvakrát v roku 2023. Pri prvej návšteve strávil 4 dni v meste Pakhtia a zvyšok v meste
Kábul, pri druhej a tretej návšteve zotrval len v Kábule. Každá z návštev trvala približne dva mesiace.
Návštevy však boli potrebné, pretože chcel tráviť čas so svojimi deťmi, ktoré žijú v Afganistane, chcel

sa o ne starať a byť s nimi. Počas toho, ako študoval na Slovensku, na svoje deti neustále myslel, ale
počas akademického roka to možné nebolo. Jediná možnosť, kedy ich mohol vidieť, boli letné prázdniny,
a preto svoje návštevy realizoval práve v tomto období. Počas toho, ako bol v Afganistane, nevykonával
okrem trávenia času s deťmi a rodinou žiadne ďalšie aktivity. Aj keď sa mu v minulosti nič nestalo, nie
je podľa neho vylúčené, že sa mu niečo môže stať v budúcnosti, ak by sa do Afganistanu vrátil.

7. Pri každej z týchto návštev cestoval do a z Afganistanu cez rovnaký vstupný bod, ktorým bolo
medzinárodné letisko v Kábule. Pri svojej poslednej návšteve mal pri odchode z krajiny interakciu so
zamestnancom letiska, ktorý pri snahe žiadateľa prevziať si letenku zavolal nejakého muža, ktorého
možno označiť za kontrolóra, ktorý pracoval na letisku. Ten mu zobral pas, spýtal sa ho, či sa volá A.,

kam ide, a čo tam ide robiť. Žiadateľ mu ukázal kartičku študenta a povedal mu celý jeho príbeh vrátane
informácie, že študuje na Slovensku. Tento kontrolór následne odišiel a po približne hodine a pol sa
vrátil s tým, že žiadateľa púšťajú a môže z Afganistanu odísť. Keď sa tohto kontrolóra žiadateľ opýtal,
čo robili s jeho pasom a čo robili počas tejto hodiny a pol, odpovedal mu, že sa nemá starať, a že má
byť rád, že ho pustia na Slovensko.

8. Okrem toho spomenul incident výbuchu, ku ktorému došlo niekedy v roku 2011-2012, kedy v kancelárii
USAID, v ktorej v minulosti pracoval, vybuchla mína nastražená príslušníkmi Talibanu. Stalo sa tak v
období, kedy už pre USAID nepracoval.

9. Taktiež poznamenal, že jeho bratranci v minulosti boli členmi Talibanu v utajení. Po prevrate už
vyšli z utajenia a ako členovia Talibanu majú dobré pracovné miesta. Títo bratranci disponujú všetkými
informáciami o ňom, o tom, kto je a čo robil, a keďže teraz majú vysoké pozície v rámci Talibanu, môžu
tieto informácie posunúť vyššie a žiadateľ môže mať problémy.

10. Rovnako vyjadril obavu z toho, že po prevrate Talibanu je v práci v štátnej správe vďaka prítomnosti
príslušníkov Talibanu množstvo nekompetentnosti a nevzdelanosti - nie je možné napĺňať pracovné
povinnosti tak, ako pred prevratom. Výsledkom toho sú depresie a mentálne náročné pracovné
prostredie,ktorémumusiačeliťvšetci,ktorízotrvalivprácivŠtátnejspráveajpoprevrate.Ztohtodôvodusa tam nedá pracovať. Ak by žiadateľ nebol v práci v psychickej pohode, nedokázal by deťom poskytnúť
dobrý život a zarobiť dostatok finančných prostriedkov.

11. Ďalej spomenul, že afganskí študenti, ktorí študujú na území SR s udeleným pobytom, pravidelne
cestujú do Afganistanu domov tráviť prázdniny, rovnako, ako cestoval on sám. Keďže s nimi prichádzal
na Slovensku do kontaktu a vedeli, že na Slovensku požiadal o azyl, mohli túto informáciu nejakým
nedopatrením vyzradiť Talibanu.

12. Žalovaný na základe doplňujúceho pohovoru, v ktorom sa podrobne venoval týmto návštevám,
zhodnotil, že sa potvrdilo jeho predchádzajúce stanovisko, že návštevy nevyhnutné neboli. Jediným
účelom návštev bola vôľa žalobcu tráviť čas s deťmi a rodinou a starať sa o ne v čase, kedy mal od
štúdia na Slovensku prestávku vo forme prázdnin. Ako sám uviedol, okrem trávenia času s rodinou
nevykonával v Afganistane počas svojich návštev žiadne ďalšie aktivity. Takýto dôvod vycestovania do
krajiny pôvodu nemožno považovať za nútený dôvod. Ide o bežnú návštevu rodiny, ktorá nebola v nijakej

núdzi. Navyše, návštevy trvali celé letné prázdniny a neboli obmedzené na nevyhnutný čas, počas
ktorého by si v krajine pôvodu zariadil nejaké nevyhnutné záležitosti. Migračný úrad si je vedomý toho,
že cestovanie do krajiny pôvodu samo o sebe nie je automatický dôvod na neposkytnutie medzinárodnej
ochrany. Dôležité sú faktory ako dôvod cesty, dĺžka pobytu, frekvencia ciest, spôsob vstupu (napr. cez
oficiálne colné body), kontakt s orgánmi krajiny pôvodu (konzulát, úrady) a miesto pobytu v krajine

pôvodu. Ako nevyhnutné dôvody je možné akceptovať zdravotné dôvody - napr. neodkladné liečenie
alebo ošetrenie, ktoré nie je dostupné v hostiteľskej krajine (posudzované prísne, vyžaduje sa lekárska
dokumentácia), pohreb blízkej osoby alebo úmrtie v rodine (zvyčajne považované za vážny dôvod,
ale dĺžka a okolnosti pri návštevách odôvodnených týmto dôvodom sú sledované). Taktiež môžu byť v
súvislosti s medzinárodnou ochranou legitímne krízové/bezpečnostné dôvody týkajúce sa blízkej rodiny

(napr. ohrozenie života príbuzného) - opäť sa však vyžadujú dôkazy'; či právne alebo administratívne
dôvody (napr. predvolanie súdom v krajine pôvodu, nutnosť vybaviť záležitosti, ktoré nebolo možné
vybaviťinak.atď.).Kratšienávštevyzhumanitárnychdôvodovmôžubyťakceptované,ale„moralduty“(s
odkazom len na premisu napr. „chcem vidieť chorého rodiča‘‘) samo o sebe nemusí stačiť. Je zrejmé,
že cesty menovaného do Afganistanu nespĺňajú ani jeden z uvedených dôvodov, ktoré sú v praxi v

rámci európskeho azylového práva bežne akceptované. Do krajiny navyše cestoval cez oficiálny colný
a hraničný bod - medzinárodné letisko v Kábule, a tu sa opakovane stretával so štátnymi úradníkmi
Afganistanu.

13. Ak by sa naozaj obával Talibanu v takom zmysle, ako uviedol, a hrozilo by mu prenasledovanie,

určite by do Afganistanu opakovane nevycestoval, len kvôli tomu, aby mohol tráviť čas s rodinou.
Takýmto návštevám sa pokojne mohol vyhnúť a pokiaľ by bol jeho život v Afganistane naozaj v
ohrození, mohol zotrvať na území SR a do Afganistanu nevycestovať. Počas týchto návštev sa s
Talibanom podľa vlastných slov nikdy nijako nestretol, ani ho jeho príslušníci nijako nekontaktovali, resp.
nevyhľadali. Ak by z dôvodu svojej predošlej práce, alebo z akéhokoľvek iného dôvodu bol v hľadáčiku

Talibanu, jeho príslušníci by sa pri miere, akou kontrolujú afganskú spoločnosť, určite dozvedeli o
tom, že sa, pre nich závadová osoba, do Afganistanu vrátila. Navyše, ako sám uviedol, pri každej z
návštev strávil v Afganistane približne dva mesiace, z toho prvé štyri dni z prvej návštevy v meste
Pakhiia a zvyšok v meste Kábul. Tieto periódy sú dostatočne časovo náročné na to, aby ho Taliban
nejakým spôsobom konfrontoval v prípade, že sa jedná o osobu, ktorá je z rôznych dôvodov v jeho

hľadáčiku. K žiadnemu osobnému, ani neosobnému stretu s Talibanom počas jeho pobytu v Afganistane
však nedošlo. Z doplňujúceho pohovoru vyplynulo, že žiadateľ do Afganistanu opakovane cestoval
počas letných prázdnin s cieľom tráviť čas s rodinou. Iné aktivity počas pobytov nevykonával. Každá z
návštev trvala približne dva mesiace. Migračný úrad vyhodnotil, že nešlo o nevyhnutné cesty (napr. zo
zdravotných, právnych alebo iných závažných dôvodov), ale o dobrovoľné návštevy rodiny, ktoré neboli

časovo obmedzené na nevyhnutnú dobu.

14. Žiadateľ vstupoval do krajiny a opúšťal ju cez medzinárodné letisko v Kábule, teda oficiálny hraničný
priechod kontrolovaný hnutím Taliban. Počas pobytov nebol zo strany Talibanu nijako kontaktovaný ani
konfrontovaný. Vzhľadom na dĺžku a opakovanosť jeho pobytov migračný úrad dospel k záveru, že ak

by bol pre Taliban osobou záujmu, pri vstupe do krajiny alebo počas pobytu by voči nemu boli vyvodené
následky.15. Žalovaný si do konania zabezpečil Správu o krajine – Afganistan z 31. 07. 2025, ako aj nadväzujúce
správy z roku 2023, z ktorých vyplýva, že Taliban po prevzatí moci v auguste 2021 kontroluje všetky
významné hraničné priechody vrátane letiska v Kábule a disponuje databázami obsahujúcimi aj

biometrické údaje bývalých štátnych zamestnancov. Z týchto informácií vyplýva, že pri opakovaných
vstupoch žiadateľa do krajiny musela byť jeho identita preverovaná, a teda Taliban mal vedomosť o
jeho predchádzajúcom pôsobení na ministerstve školstva aj o jeho práci pre USAID. Napriek tomu mu
umožnil bezproblémový vstup aj výstup z krajiny.

16. Zo správy o krajine pôvodu vyplýva, že represívne opatrenia Talibanu sa týkajú najmä osôb, ktoré
sa aktívne podieľali na činnostiach namierených proti tomuto hnutiu (napr. príslušníci bezpečnostných
zložiek alebo spravodajských služieb). Odborní a administratívni zamestnanci štátnej správy, ktorých
pracovná náplň nesúvisela s potláčaním Talibanu, spravidla nie sú cieľom represálií; naopak, vzhľadom
nanedostatokkvalifikovanýchpracovníkovichTalibanvyužíva.Žiadateľpôsobilakoodbornýpracovníkv
oblastiITadátovejagendynaministerstveškolstva,pričomjehočinnosťnebolazameranáprotiTalibanu.

Nezastával politickú ani vrcholovú riadiacu funkciu, ktorá by ho mohla zaradiť medzi osoby osobitného
záujmu.

17. K práci pre USAID migračný úrad uviedol, že počas celého obdobia pôsobenia žiadateľa v
Afganistane, ani pri jeho následných opakovaných návratoch, nebol zo strany Talibanu zaznamenaný

žiadnyzásah.Skutočnosť,žežiadateľovineboliudelenétzv.špeciálneimigračnévízaUSApodľazákona
o ochrane afganských spojencov, podľa názoru migračného úradu rovnako nenasvedčuje existencii
individuálneho rizika prenasledovania.

18. Pokiaľ ide o postavenie rodinných príslušníkov, z doplňujúceho pohovoru vyplynulo, že brat žiadateľa

pracoval na ministerstve školstva pred aj po zmene režimu; po krátkom prerušení bol z dôvodu odbornej
kvalifikácie opätovne prijatý a svoju funkciu vykonáva bez ujmy. Táto skutočnosť podľa migračného
úradu potvrdzuje, že odborní zamestnanci ministerstva nie sú automaticky vystavení represii. Obavy
vyplývajúce z príbuzenských väzieb na osoby spojené s Talibanom ani z hypotetického vyzradenia
informácií neboli podložené konkrétnymi skutočnosťami.

19. Migračný úrad ďalej uviedol, že incident výbuchu pri kancelárii USAID z rokov 2011 – 2012 nesúvisel
s osobou žiadateľa a je z hľadiska jeho žiadosti irelevantný. Rovnako obavy z možného psychického
tlaku alebo z pracovného prostredia pod vedením príslušníkov Talibanu nemožno subsumovať pod
zákonné dôvody azylu.

20. Na základe komplexného posúdenia veci žalovaný dospel k záveru, že nebolo objektívne
preukázané, že by žiadateľ bol alebo v prípade návratu do Afganistanu mohol byť prenasledovaný z
dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle. Preto mu azyl neudelil.

21. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle.

22. Keďže v konaní neboli splnené podmienky na udelenie azylu, migračný úrad posudzoval aj splnenie
podmienok na poskytnutie doplnkovej ochrany. Tá sa poskytuje v prípade, ak existujú vážne dôvody
domnievať sa, že by bol cudzinec v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho

bezprávia, ktorým sa rozumie uloženie alebo výkon trestu smrti, mučenie alebo neľudské či ponižujúce
zaobchádzaniealebotrest,prípadnevážneaindividuálneohrozenieživotaalebonedotknuteľnostiosoby
z dôvodu svojvoľného násilia počas ozbrojeného konfliktu.

23. Migračný úrad nezistil žiadne nové skutočnosti oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, ktoré by

odôvodňovali iný záver.

24. Pokiaľ ide o trest smrti, zo zistených skutočností nevyplýva, že by žiadateľ spáchal skutok, za ktorý
by mu takýto trest hrozil. Rovnako nebolo preukázané, že by mu hrozilo mučenie alebo neľudské či
ponižujúce zaobchádzanie. Hoci bezpečnostná situácia v Afganistane je nestabilná a Taliban pri výkone

moci postupuje nepredvídateľne, samotná všeobecná nepriaznivá situácia nepostačuje na priznanie
doplnkovej ochrany bez preukázania individuálneho rizika. V prípade žiadateľa bolo preukázané, že
do Afganistanu po svojom odchode opakovane a dobrovoľne cestoval, pričom počas týchto pobytov
voči nemu neboli zo strany Talibanu vyvodené žiadne následky. Taliban mal pritom vedomosť o jehopredchádzajúcich zamestnaniach aj o jeho pobyte v zahraničí. Z uvedeného migračný úrad vyvodil, že
mu nehrozí individuálne riziko vážneho bezprávia.

25. Pokiaľ ide o možnosť vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby
z dôvodu svojvoľného násilia počas ozbrojeného konfliktu, migračný úrad vychádzal z aktuálnych
informácií o krajine pôvodu, vrátane usmernenia Agentúry Európskej únie pre azyl (EUAA) z mája
2024. Po prevzatí moci Talibanom v auguste 2021 už na väčšine územia Afganistanu neprebieha
ozbrojenýkonflikt.VprovinciiPaktia,odkiaľžiadateľpochádza,niejepodľadostupnýchzdrojovprítomná

taká úroveň nediskriminačného násilia, ktorá by zakladala reálne riziko pre bežného civilistu. V A. H.
síce dochádza k ojedinelým bezpečnostným incidentom, najmä zo strany skupiny tzv. Islamský štát –
provincia Chorásán (ISKP), tieto však nedosahujú intenzitu zakladajúcu existenciu vážneho bezprávia
v zmysle zákona o azyle.

26. Migračný úrad zároveň uviedol, že rozhodnutie o neudelení medzinárodnej ochrany nie je

rozhodnutím o vyhostení alebo návrate do krajiny pôvodu; otázka prípadných prekážok vyhostenia
patrí do pôsobnosti iných orgánov a iného právneho režimu. Z informácií Štatistického úradu Európskej
únie (Eurostat) za rok 2024 vyplýva, že viaceré členské štáty Európskej únie realizujú návraty
štátnych príslušníkov Afganistanu, a to dobrovoľné aj nútené. Táto skutočnosť podľa migračného úradu
potvrdzuje, že návraty do Afganistanu nie sú vylúčené ako také.

27. K vyjadreniu právnej zástupkyne migračný úrad uviedol, že tvrdenia o riziku vyplývajúcom z práce
pre USAID, z pôsobenia na ministerstve školstva, ako aj zo študijného pobytu vo Francúzsku v roku
2012, boli už posúdené v časti týkajúcej sa neudelenia azylu. Vzhľadom na to, že počas rokov 2012 až
2021 ani počas následných opakovaných pobytov v Afganistane nedošlo k žiadnemu zásahu zo strany

Talibanu, nebolo preukázané, že by tieto okolnosti zakladali reálne riziko vážneho bezprávia.

28. Rovnako argument o riziku pre osoby s profilom bývalých zamestnancov štátnej správy bol
vyhodnotený s prihliadnutím na individuálnu situáciu žiadateľa, pričom nebolo zistené, že by mu Taliban
prisudzoval politický názor alebo že by bol osobou osobitného záujmu. Migračný úrad zdôraznil, že pri

rozhodovaní uplatnil princíp individuálneho posúdenia.

29. Na základe komplexného zhodnotenia všetkých relevantných skutočností a informácií o krajine
pôvodu migračný úrad dospel k záveru, že žiadateľ by v prípade návratu do Afganistanu nečelil reálnej
hrozbe vážneho bezprávia podľa § 2 písm. f/ zákona o azyle, a preto mu doplnková ochrana podľa §

13c zákona o azyle nebola poskytnutá.

II. Žaloba a jej dôvody

30. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 10. novembra 2025 podal žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu žalobu a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a žalobcovi priznal náhradu
trov konania. Svoju žalobu odôvodnil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a f/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho
súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“), teda z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá
oporu.

31. Žalobca uvádza, že o udelenie medzinárodnej ochrany žiada z dôvodu, že je situácia v Afganistane

veľmi zlá a necíti sa tam bezpečne. Žalobca konkretizoval, že situácia nie je pre neho bezpečná, lebo
roky pracoval v štátnej správe a dokonca aj v americkej organizácii. Poukázal na to, že boli mnohí ľudia
zabití a aj keď Taliban síce oficiálne odpustil štátnym zamestnancom, tento sľub nemožno vnímať ako
spoľahlivý, nakoľko aj keď ústredný orgán Talibanu vydá takéto vyhlásenie, lokálni velitelia si robia, čo
chcú. Žalobca poukázal na to, že bezpečnostná situácia v jeho domovskej krajine je veľmi zlá, neexistujú

žiadne bezpečnostné garancie a ak by sa tam vrátil, jeho život by bol v ohrození. Počul, že veľa ľudí,
ktorí pracovali v štátnej sfére, bolo zabitých.32. Po vrátení veci správnym súdom bol so žalobcom dňa 04.07.2025 v priestoroch procedurálneho
odboru Mračného úradu MV SR vykonaný doplňujúci pohovor. Žalobca počas tohto pohovoru poukázal
na to, že aj keď by sa mu v minulosti nemuselo v Afganistane nič stať, keď tam vycestoval, v budúcnosti

to môže byť inak. Upresnil, že jeho cesty do Afganistanu neboli náhodné a vždy podstupoval riziko,
že sa mu niečo stane. Taktiež zopakoval, že v domovskej krajine pracoval pre americkú organizáciu
USAID a Taliban nenávidí ľudí, ktorí spolupracovali s Američanmi. Ako uviedol, dôkazom problémov
ľudí, spolupracujúcich s Američanmi v Afganistane, je aj skutočnosť, že USA vydávali špeciálne víza
ľuďom, ktorí pracovali pre USA a to, že všetci, ktorí so žalobcom v USAID pracovali, sa nachádzajú buď

v Európe alebo v USA, lebo vedeli, že budú prenasledovaní.

33. Okrem uvedenej práce pre USAID žalobca upresnil, že čelí riziku prenasledovania v domovskej
krajine aj pre jeho následnú prácu na ministerstve školstva, keďže jeho výplata bola financovaná
medzinárodnou bankou a zastával vyššiu pracovnú pozíciu ako vedúci dátovej a IT časti. V tejto
pracovnej pozícii mal prístup k informáciám o stratégii Talibanu. Taliban chcel využívať niektoré školy

ako základne a miesta, kde sa budú združovať, pričom dochádzalo k obsadzovaniu niektorých škôl a z
tohto dôvodu aj k ich zatváraniu predošlou vládou kvôli riziku pre študentov.

34. Žalobca poukázal na to, že žalovaný v rozhodnutí zo dňa 21.11.2024, argumentoval v jeho
neprospech aj skutočnosťou, že jeho brat stále pracuje pre ministerstvo školstva v Afganistane. Žalobca

uviedol, že by to pre nebo osobne bol problém, nakoľko je pre Taliban dôležité, kto čo robil predtým,
ako sa ujal moci. Žalobca bol na vyššej pozícii ako jeho brat, ktorý nezastáva takú dôležitú funkciu, a
pracoval aj pre USAID.

35. Žalobca taktiež poukázal na to, že sa aj jeho deti musia v domovskej krajine schovávať a nemajú

dobrý život, keďže nemôžu ani chodiť do školy.

36. Žalobca doplnil, že jeho bratranci kedysi pracovali v utajení pre Taliban a po prevrate vyšli z utajenia
a majú dobré pracovné miesta. Títo bratranci majú všetky informácie o žalobcovi, ktoré môžu posunúť
vyššie.

37. Žalobca poukázal na to, že v Afganistane neexistuje nijaká ochrana a pokiaľ by mal v jeho domovskej
krajine nejaké problémy, nemá sa na koho obrátiť. V prípade jeho návratu existuje riziko, že ak by sa mu
tam niečo stalo, nikto mu nepomôže. Súdy, úrady a ani iné inštitúcie tam nefungujú, všetky procesy sú
paralyzované. Žalobca môže byť v ohrození aj z dôvodu, ak by sa Taliban dozvedel, že na Slovensku

požiadal o azyl.

38. Žalovaný v napádanom rozhodnutí uvádza, že potvrdzuje svoje predchádzajúce stanovisko, že
návštevy žalobcu v krajine pôvodu neboli nevyhnutne a jediným účelom návštev bola vôľa žalobcu tráviť
čas s jeho deťmi a rodinou v čase prázdnin. Zároveň žalovaný ako argument uvádza, že žalobca v

domovskej krajine nevykonával žiadne ďalšie aktivity. Ak by, podľa žalovaného, bol žalobca z dôvodu
svojej predošlej práce alebo z akéhokoľvek iného dôvodu v hľadáčiku Talibanu, jeho príslušníci by sa
pri miere, akou kontrolujú afganskú spoločnosť, určite dozvedeli o tom, že sa žalobca do krajiny pôvodu
vrátil. Avšak, ako uvádza aj sám žalovaný, k žiadnemu osobnému ani neosobnému stretu s Talibanom
počas jeho pobytu v Afganistane nedošlo. Žalobca má za to, že táto argumentácia žalovaného nemôže

obstáť a nijak nepotvrdzuje, že by v prípade stretu žalobcu s Talibanom nedošlo k ohrozeniu života
žalobcu. Žalovaný teda nemôže vedieť, aké následky by mal pre žalobcu stret s Talibanom, pričom,
v prípade, ak by mal viesť žalobca v Afganistane bežný život (pričom žalovaný tvrdí, že tak žalobca
môže urobiť), k stretu s Talibanom by dôjsť muselo. Žalobca poukazuje na to, že jeho krátke návštevy
Afganistanu neznamenajú, že je v domovskej krajine v bezpečí. Do Afganistanu cestoval len preto, že

tam žijú jeho deti a ako otec cítil potrebu ich vidieť v čase, keď mu jeho študentské povinnosti umožňovali
opustiť Slovensko. Tieto návštevy neboli dobrovoľné dovolenky a jednoznačne neznamenajú, že sa
žalobca cítil v Afganistane v bezpečí. žalobca opakovane uvádza, že sa počas každej návštevy držal
veľmi v ústraní. Takmer celý čas zostával vo svojom dome a vyhýbal sa verejným miestam, vládnym
budovám a zbytočnému pohybu. Presne preto, že sa obával (a stále aj obáva) prenasledovania. Krátka

návšteva rodiny neznamená to isté ako dlhodobý život v Afganistane. Ak by bol žalobca nútený vrátiť sa
do domovskej krajiny natrvalo, musí pracovať, registrovať sa na služby a denne komunikovať s vládou,
Talibanom. Žalobca zastáva názor, že nie je možné jeho dočasné návraty interpretovať ako dôkaz, že
mu prenasledovanie v domovskej krajine nehrozí, keďže z jeho strany išlo o akty núdze, nie dôvery.39. Žalobca v administratívnom konaní poukázal na to, že v Afganistane neexistuje nijaká ochrana a
pokiaľbymalvjehodomovskejkrajinenejaképroblémy,nemásanakohoobrátiť.Vprípadejehonávratu

existuje riziko, že ak by sa mu tam niečo stalo, nikto mu nepomôže. Súdy, úrady a ani iné inštitúcie tam
nefungujú, všetky procesy sú paralyzované. Žalobca môže byť v ohrození aj z dôvodu, ak by sa Taliban
dozvedel, že na Slovensku požiadal o azyl.

40. Žalobca má za to, že informácie o krajine jeho pôvodu preukazujú oprávnenosť jeho obáv z

prenasledovania, keďže poukazujú na významné riziká, Ktorým čelia určité skupiny po ich návrate
do Afganistanu. Sú nútení žiť v utajení kvôli skutočným alebo domnelým hrozbám zo strany de facto
orgánov, čo má vplyv na všetky oblasti ich života. Bráni to osobám, ktoré sa obávajú prenasledovania,
vrátiť sa do svojich pôvodných oblastí, pracovať alebo aj len vychádzať z domu. Niektorí musia
pravidelne meniť miesto pobytu, aby sa vyhli odhaleniu. Niektorí sú po návrate do Afganistanu zatknutí
a týraní de facto orgánmi. Sú zdokumentované prípady, keď došlo k prenasledovaniu osôb po ich

návrate do Afganistanu de facto štátnymi orgánmi, pričom išlo o svojvoľné zatýkanie a zadržiavanie
bývalých príslušníkov ANDSF a bývalých vládnych úradníkov. Doložené správy dokonca hovoria aj o
zabíjaní takýchto osôb po ich návrate do Afganistanu. Tieto správy preukazujú, ako sú vládou vnímané
a prenasledované osoby, akou je aj žalobca, psychologický tlak, zastrašovanie a riziko Budúcich škôd.

41. Žalovaný v odôvodnení napádaného rozhodnutia ďalej uvádza, že Taliban ako aktér kontrolujúci
vstupné body do krajiny pôvodu pri žalobcovom precestovaní z a vycestovaní do Afganistanu s
určitosťou musel vedieť o jeho minulosti spojenej s bývalým režimom a aj napriek tomu voči nemu
nevyvodil žiadne konsekvencie. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že incident na letisku dokazuje, že
bol zastavený, avšak neznamená, že je v bezpečí. Počas žalobcovej poslednej návštevy mu pracovník

na letisku vzal pas, vypočul no a nechal ho čakať asi hodinu a pol Tento incident nie je možné považovať
za bežný cestovateľský zážitok. Udial sa preto, že sa meno žalobcu objavilo v systéme, lebo pracoval pre
predchádzajúcu vládu a v neposlednom rade preto, že dlho žil v zahraničí. Ak by sa v tej chvíli rozhodli,
že je podozrivý, žalobcov osud by mohol byť úplne iný. Preto žalobca tento incident považuje za dôkaz
rizika, nie dôkaz bezpečnosti. Žalovaný nemôže vedieť, či aj ďalšia kontrola žalobcu dopadne rovnako.

42. Ako vyplýva z informácií o krajine pôvodu žalobcu, nachádzajúcich sa v administratívnom spise,
po prevzatí moci Talibanom tento získal prístup k rozsiahlym databázam, obsahujúcim údaje o
Afgancoch, pričom tieto využívajú na pátranie po nepriateľoch súčasného režimu, bývalých štátnych
zamestnancoch či vojenských príslušníkoch. V jednotlivých prípadoch možno po preverení pozorovať

rozdielne zaobchádzanie s týmito osobami (zatiaľ čo niektorí sú zadržaní alebo zabití, iní sú po vypočutí
prepustení). Napriek skutočnosti, že Taliban vyhlásil možnosť návratu bez represií, skutočnosť je iná
a mnoho navrátilcov je nútených opätovne opustiť Krajinu. Po návrate do Afganistanu môže dôjsť k
represiám aj voči nižšie postaveným úradníkom, situácia v tomto smere nie je jednotná, nakoľko Taliban
niejehomogénnaskupinaamiestničlenoviasariadiavlastnýmipravidlami.PodľasprávyACLEDaAPW

z augusta 2023 sú od pádu Kábulu bývalí vládni a bezpečnostní úradníci najviac ohrozenou civilnou
skupinou v krajine zo strany Talibanu Odborníci sú hlboko znepokojení pokračujúcimi odvetnými útokmi
na bývalých úradníkov.

43. Žalovaný v napádanom rozhodnutí ďalej uvádza, že funkcia žalobcu, aj keď bola riadiaca, nebola

politická, ale úradnícka, resp. odborná, čo má taktiež potvrdzovať, že žalobca nemôže byť v hľadáčiku
Talibanu. Žalobca naopak zastáva názor, že jeho profesionálne zázemie ho vystavuje oveľa väčšiemu
riziku ako vyhodnotil žalovaný. Žalobca nezastával žiadnu menšiu administratívnu pozíciu, ale pôsobil
ako manažér na úrovni riaditeľa v IT/dátovom oddelení ministerstva školstva. Jeho zodpovednosť
zahŕňala dohľad nad citlivým1 databázami, správu interných informačných systémov, ako aj spoluprácu

s medzinárodnými partnermi. Z pohľadu Talibanu to môže predstavovať strategickú pozíciu. Pozície s
prístupom k informáciám, sieťam a vládnym systémom Taliban považuje za väčšiu hrozbu, než si zrejme
žalovaný uvedomuje. Žalobcova pracovná pozícia z neho nerobí neutrálneho štátneho zamestnanca.
Navyše, riziko pre žalobcu je o to väčšie, že spolupracoval s UNESCO a USAID. Žalobcovu situáciu
a postavenie nemožno vôbec stotožňovať so situáciou a postavením jeho brata, ako argumentuje

žalovaný.

44. Žalovaný v napádanom rozhodnutí uvádza, že dôkazom o tom, že žalobcovi v domovskej krajine
nehrozí prenasledovanie je aj skutočnosť, že USA vyhodnotili žalobcove pracovné aktivity pre agentúruvytvorenú a podporovanú USA ako také aktivity, pri ktorých americká vláda necíti potrebu poskytnúť
žalobcovi ochranu vo forme tzv. Špeciálnych imigračných víz USA (ďalej aj ako „SIV"), nakoľko ich
nepovažuje za rizikové, pokiaľ ide o bezpečnosť žalobcu v Afganistane. Žalobca nie len, že má za to,

že takýto záver žalovaného je ničím nepodložený a nemá oporu v administratívnom spise, ale taktiež
uvádza, že jeho žiadosť o SIV bola prijatá, nie zamietnutá. Žalobca dokonca dostal termín na pohovor
vo Frankfurte, ktorý sa mal uskutočniť 19.03.2025, avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je a aj v
čase termínu pohovoru bol žiadateľom o azyl na území SR, nemal cestovné doklady, na základe ktorých
by mohol vycestovať a zároveň je ako žiadateľ o azyl povinný počas azylového konania zotrvať na území

SR Žalobca ochotu vlády USA vykonať s ním pohovor a zaoberať sa jeho prípadom považuje za dôkaz,
že jeho žiadosť je založená na požiadavke rizika prenasledovania v domovskej krajine a priamo protirečí
záveru, že žalobca nie je v nebezpečenstve. Žalobca na podporu svojich tvrdení predkladá spolu so
žalobou ako dôkaz pozývací list na pohovor v súvislosti so žiadosťou o SIV.

45. Navyše, žalobca čelí riziku prenasledovania aj z dôvodu jeho dlhodobého pobytu v zahraničí. Podľa

informácií, nachádzajúcich sa v azylovom spise, občania Afganistanu, ktorí dlhodobo žili v európskych
krajinách, môžu byť Talibanom alebo aj v širšej spoločnosti vnímaní s podozrením z „pozápadnenia",
akceptovania falošných hodnôt, úpadku tradičnej morálky a pod. Medzi zraniteľné skupiny so zvýšeným
rizikom ohrozenia patria aj osoby spojené s predchádzajúcou afganskou vládou a navrátilci, pričom
sa situácia zraniteľných skupín obyvateľstva od prevzatia moci Talibanom výrazne zhoršila. Jednou

zo skupín, na ktorú sa Taliban primárne zameriava, sú jednotlivci, ktorých vníma ako „nakazených
Západom", pričom táto skupina zahŕňa najmä obyvateľov miest, jednotlivcov aktívnych v občianskej
spoločnosti, tých, ktorí získali západné vzdelanie alebo si osvojili západný životný štýl či skúsenosti,
ktorésaodchyľujúodmiestnychtradíciíazvykov.Napriekskutočnosti,žepredstaviteliaTalibanuvyzývali
Afgancov na návrat do krajiny, existujú správy o tom, že navrátilci čelili represiám.

46. Žalobca poukazuje na jednu zo zásad správneho konania, a to zásadu „v prípade pochybností v
prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu" („benefit of doubt"). „Ak sú dané skutočnosti, na základe
ktorých možno predpokladať, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo,
alebo mohlo by vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie,

názory, správanie, atď. dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo
nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze
zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl." (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 10Sža/10/2015 zo dňa
23.03.2015,10Sžak/14/2019).

47. Žalobca zastáva názor, že žalovaný aj v časti neposkytnutia doplnkovej ochrany vec nesprávne
právne posúdil a rozhodol v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Žalovaný v napádanom
rozhodnutí v otázke neposkytnutia doplnkovej ochrany uvádza, že sa pridržiava argumentácie využitej
v predchádzajúcom rozhodnutí v plnom rozsahu, keďže neboli zistené žiadne nové Skutočnosti, ktoré
by boli podnetom na prijatie odlišných záverov.

48. V nadväznosti na dôvody žiadosti žalobcu žalovaný opätovne skonštatoval, že trest smrti alebo jeho
výkon mu v nijakom prípade v domovskej krajine nehrozia.

49. Čo sa týka otázky mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu

žalovaný skonštatoval, že podľa všetkých dostupných informácií, ktoré si migračný úrad v priebehu
konania zaobstaral, môžu byť v Afganistane osoby vystavené tejto forme vážneho bezprávia. Žalovaný
v napádanom rozhodnutí uvádza, že je možné afganskú spoločnosť charakterizovať ako neustále
premenlivú formu anarchie, pri ktorej nie je možné predpokladať, že bude vždy rešpektovať základné
ľudské práva. Obavu z ohrozenia vlastnej bezpečnosti môže pociťovať z dôvodu nadvlády Talibanu

väčšina ľudí v Afganistane, avšak nie je to podľa žalovaného prípad žalobcu. Napriek skutočnosti,
že žalovaný dospel k záveru o anarchistickej vláde Talibanu, pri ktorej nie je možné predpokladať
rešpektovanie základných ľudských práv, zároveň žalovaný dospel aj k záveru, že žalovanému žiadne
nebezpečenstvo nehrozí, keďže neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by sa stúpenci L. mali k žalobcovi v
budúcnosti správať takýmto spôsobom, pokiaľ sa k nemu tak nesprávali počas jeho návštev.

50. Žalovaný aj záver o neposkytnutí doplnkovej ochrany opiera o skutočnosť, že žalobca dobrovoľne
navštívildomovskúkrajinu.Žalobcaopäťpoukazujenato,ževidelnevyhnutnosťpotrebynávštevysvojej
manželky a detí a bol ochotný podstúpiť riziko nebezpečenstva, pričom táto skutočnosť automatickynezakladá predpoklad, že mu tam nehrozí nebezpečenstvo. Prežitá počas krátkych návštev neznamená
dlhodobú bezpečnosť alebo ochranu žalobcu v Afganistane, absencia fungujúcich súdov, polície a
účinných stratégií ochrany priamo podporuje záver, že sa žalobca nemôže spoliehať na žiadnu formu

vnútornej ochrany.

51. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že je bežnou praxou, aby boli občania Afganistanu vrátení
do krajiny pôvodu a táto skutočnosť nie je v súlade s obsahom azylového spisu. Z administratívneho
spisu vyplýva, že bezpečnostná situácia v Afganistane je nestabilná a cestovanie po celom Afganistane

je mimoriadne nebezpečné. V krajine pôsobia skupiny, ktoré zastávajú silné protizápadné názory. Od
1. septembra 2024 do 20. júna 2025 došlo v provincii Kábul k 134 bezpečnostným incidentom, ktoré
si vyžiadali spolu 195 obetí. V danom období došlo v 34 administratívnych jednotkách Afganistanu
spolu k 768 bezpečnostným incidentom, ktoré si spolu vyžiadali 945 obetí. Afganistan je pod kontrolou
Talibanu a politická situácia je naďalej neistá a môže sa rýchlo meniť. Väčšina členských štátov EÚ
teraz udeľuje štatút utečenca afganským štátnym príslušníkom, ktorí hľadajú medzinárodnú ochranu

Využíva sa aj štatút doplnkovej ochrany, hoci v menšej miere ako štatút utečenca. Hodnotenie, že v
Afganistane nedochádza k neselektívnemu násiliu, resp. sa jeho miera znížila, je paradoxné v kontexte
stanovísk ministerstiev zahraničných vecí a diplomatických služieb členských štátov EÚ, ktoré dôrazne
neodporúčajú svojím občanom cestovať do Afganistanu. Podľa ECRE nemôžu byt afganskí štátni
príslušníci vrátení do krajiny pôvodu, a to vzhľadom na situáciu v ich domovskej krajine a zásadu non-

refoulement. V dôsledku rozdielneho prístupu v azylových konaniach a súvisiaceho rizika vyhostenia
do Afganistanu a porušovania ľudských práv dochádza dokonca k rozhodnutiam súdov o pozastavení
dublinských transferov do krajín s nízkou mierou ochrany afganských štátnych príslušníkov.

52. Žalobca poukazuje na zásadu non-refoulement, ktorá má svoj právny základ v čl. 3 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého nikto nesmie byť mučený alebo podrobovaný
neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Žalobca považuje za preukázané, že mu
takéto konanie v domovskej krajine hrozí.

53. Podľa Usmernenia UNHCR o potrebách medzinárodnej ochrany ľudí na úteku z Afganistanu zo

septembra 2025 utečenci a osoby, Ktoré ešte nemali možnosť určiť si postavenie utečenca, by nemali
byť nútene vrátené v súlade so záväzkami štátov v oblasti nevyhostenia. Situácia v Afganistane je
naďalej nestabilná a môže zostať neistá ešte nejaký čas, čo vytvára významné výzvy pre bezpečný a
dôstojný návrat tých, o ktorých sa rozhodne, že nepotrebujú medzinárodnú ochranu. V tejto súvislosti
UNHCR vyzýva štáty, aby pri zvažovaní nútených návratov do Afganistanu tých, o ktorých sa rozhodne,

že nepotrebujú medzinárodnú ochranu, postupovali opatrne, berúc do úvahy pretrvávajúcu a rozsiahlu
humanitárnu krízu v krajine a potenciálne destabilizujúci: vplyv rozsiahlych návratov na krehkú situáciu
v Afganistane.

54. Ako ďalej vo svojom usmernení uvádza UNHCR, právo jednotlivca na návrat do krajiny pôvodu je

základným ľudským právom. Akákoľvek pomoc poskytovaná utečencom pri návrate do Afganistanu,
má za cieľ podporovať jednotlivcov, ktorí sa po úplnom oboznámení so situáciou v mieste svojho
pôvodu alebo v alternatívnej oblasti podľa vlastného výberu rozhodnú dobrovoľne vrátiť. Akékoľvek
opatrenie na podporu dobrovoľnej repatriácie do Afganistanu, vrátane úsilia zameraného na udržateľnú
reintegráciu navrátilcov a vnútorne vysídlených osôb v Afganistane, by sa nemalo vykladať ako

hodnotenie bezpečnosti a iných aspektov situácie v Afganistane pre jednotlivcov, ktorí požiadali o
medzinárodnú ochranu.

55. Žalobca zdôrazňuje, že celková situácia v Krajine je všeobecne známa. V Afganistane neexistuje
stabilita, žiadna udržateľnosť a žiadna dlhodobá ochrana či záruky zo strany vlády či de facto úradov, a to

vzhľadom na absenciu demokratickej legitimity, absenciu inštitucionálnej zodpovednosti a pokračujúcu
prítomnosť opozičných síl.

56. Žalobca má za to, že ozrejmil nevyhnutnosť potreby svojich návštev Afganistanu počas jeho
oprávneného pobytu na území Slovenska. Poukázal na nemožnosť viesť riadny život v jeho domovskej

krajine z dôvodu obavy pred prenasledovaním. Považuje za zrejmé, že situácia a jeho „viditeľnosť"
je iná v prípade návštevy rodiny, keď trávil čas doma, ako v prípade, ak by došlo k jeho trvalému
návratu do Afganistanu. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že by mal žalovaný každú žiadosť o udelenie
medzinárodnej ochrany posudzovať individuálne a preskúmať, či je správanie osoby, ako napríkladpravidelné návštevy, indikáciou toho, že je žalobca schopný sa do krajiny pôvodu vrátiť natrvalo bez
obavy z vážneho porušovania ľudských obáv alebo prenasledovania. Cesty B. do ich domovskej
krajiny nemusia nevyhnutne znamenať, že by mohli v krajine ich pôvodu žiť natrvalo, a preto nemožno

automaticky zamietnuť ich žiadosť o azyl, ale vždy sa musia individuálne posúdiť a zvážiť dôsledky,
ktoré môže mať pre danú osobu návrat do domovskej krajiny. Ako vyplýva z administratívneho spisu,
takýto je prístup k podobnej kategórii žiadateľov o azyl napríklad vo fínsku. Rovnako aj Poľsko alebo
Švajčiarsko poukazujú na nedôvodnosť zamietnutia žiadosti o azyl kvôli cestovaniu do krajiny pôvodu
pred podaním žiadosti o medzinárodnú ochranu (bez ďalšieho individuálneho posúdenia prípadu).

Informácie, nachádzajúce sa v administratívnom spise, hovoria o rozdielnom prístupe k bývalým
štátnym zamestnancom, keď niektorých len kontrolovali, iných hneď zadržali. Z doložených informácií
ďalej vyplýva, že aj keď Taliban krátko po prevzatí moci vyhlásil všeobecnú amnestiu pre osoby,
ktoré slúžili v predchádzajúcej vláde, táto nebola a nie je dodržaná. Sú zdokumentované prípady
mimosúdnych popráv bývalých štátnych zamestnancov, ako aj iné porušenia ľudských práv tohto profilu
vrátane svojvoľných zatknutí, zadržaní, mučenia a zlého zaobchádzania. Vládni a bezpečnostní úradníci

sú najviac ohrozenou civilnou skupinou v krajine zo strany Talibanu. Navyše, v Afganistane je zlá
bezpečnostná situácia a neexistuje tam prístup k akejkoľvek ochrane zo strany štátu, t. j. štátne orgány
absolútne nie sú schopné poskytnúť žalobcovi efektívnu ochranu pred prípadnými hrozbami.

III. Vyjadrenie žalovaného

57. Vo vyjadrení žalovaný poukazuje, na to, že dňa 5. 8. 2024 bol uskutočnený pohovor so žalobcom, na
ktorom uviedol dôvody svojej žiadosti o udelenie azylu. Z jeho výpovede vyplynulo, že Afganistan opustil
za účelom štúdia na J. L. E. M. F. a že podanie žiadosti o azyl považoval za „poslednú možnosť“. Zo
spisu vyplýva, že mu bol uznaný prvý stupeň vysokoškolského vzdelania získaný na I. E., avšak doklad
o udelení titulu „A. C. N. G. B. A.“ vydaný inštitútom v Paríži nebol Ministerstvom školstva, výskumu,

vývoja a mládeže SR uznaný. Následne J. L. E. konštatovala nemožnosť pokračovať v doktorandskom
štúdiu a odporučila žalobcovi zapísať sa do inžinierskeho študijného programu.

58. Žalovaný uvádza, že žalobca uviedol, že podal aj online žiadosť o azyl v Spojených štátoch
amerických, pričom v čase prvého pohovoru nemal o nej rozhodnuté. Počas doplňujúceho pohovoru dňa

4. 7. 2025 žalobca uviedol, že v roku 2021 požiadal o špeciálne imigračné víza do USA, ktoré mu neboli
udelené. V správnej žalobe však prostredníctvom právnej zástupkyne predložil pozvánku na pohovor na
zastupiteľskom úrade USA z januára 2025 s tvrdením, že sa naň nemohol dostaviť, keďže ako žiadateľ
o azyl nemohol vycestovať. Táto listina nebola predložená v správnom konaní, hoci ju žalobca mal mať
k dispozícii. Žalovaný poukázal na časové nezrovnalosti vo výpovediach žalobcu týkajúcich sa vízového

konania a na skutočnosť, že žalobca neposkytol všetky relevantné informácie v priebehu správneho
konania, a navrhol, aby súd na dodatočne predložený doklad neprihliadal.

59. Žalovaný zdôrazňuje, že v ďalšom konaní zabezpečil doplňujúce informácie o krajine pôvodu
a vychádzal aj z opakovanej výpovede žalobcu. Konštatoval, že žalobca pri každom návrate do

Afganistanu a odchode z krajiny prešiel hraničnými kontrolami na medzinárodnom letisku v Kábule
bez závažných komplikácií. Skutočnosť, že pri jednej z kontrol musel čakať približne 1,5 hodiny,
nepovažoval žalovaný za zásah dosahujúci intenzitu vážneho porušenia základných práv. Na základe
analýzy informácií o prístupe Talibanu k databázam obyvateľstva a kontrole hraničných priechodov
dospel k záveru, že Taliban mal a má prístup k údajom o zamestnaní žalobcu pre USAID aj pre afganské

ministerstvo školstva, pričom voči nemu neboli prijaté žiadne represívne opatrenia.

60. Incident výbuchu pri kancelárii USAID, ku ktorému malo dôjsť niekoľko rokov po skončení
pracovného pomeru žalobcu, vyhodnotil žalovaný ako nesúvisiaci s jeho osobou. V rámci doplneného
dokazovania boli zisťované aj informácie o bratovi žalobcu, ktorý naďalej pracuje na ministerstve

školstva bez toho, aby čelil ujme alebo obmedzeniam, čo žalovaný vyhodnotil ako relevantné z hľadiska
posúdenia individuálneho rizika.61. Za rozhodujúce považoval žalovaný opakované a časovo dlhšie (približne dvojmesačné) návštevy
žalobcu v Afganistane. Počas týchto pobytov žalobca nemal so štátnymi orgánmi problémy, stretával sa
s rodinnými príslušníkmi a ďalšími osobami. Napriek ním deklarovaným obavám z možného udania zo

strany príbuzných alebo známych neboli voči nemu podniknuté žiadne kroky perzekučného charakteru.

62. Na základe vykonaného dokazovania žalovaný dospel k záveru, že neboli preukázané konkrétne a
individuálne riziká prenasledovania žalobcu ani jeho rodinných príslušníkov a že v jeho prípade nie je
daná opodstatnená obava z prenasledovania z dôvodu imputovaných politických názorov.

63. Žalovaný zároveň zdôraznil, že konanie o udelenie azylu neslúži na nahrádzanie iných právnych
inštitútov upravujúcich pobyt cudzincov na účely štúdia alebo inej činnosti. Otázka splnenia podmienok
na iný typ pobytu je predmetom osobitnej právnej úpravy. Navrhol preto, aby správny súd nepripisoval
žiadosti o azyl iný význam, než aký jej dal samotný žalobca, keď uviedol, že o azyl žiada v súvislosti
so zrušením štúdia a štipendia.

IV. Replika žalobcu

64. Vo svojom vyjadrení žalobca poukazuje na to, že v správnej žalobe aj počas doplňujúceho pohovoru
uviedol, že o víza SIV požiadal, avšak neboli mu udelené. Nikdy pritom netvrdil, že jeho žiadosť bola
zamietnutá. Žiadosť o SIV bola prijatá, no doposiaľ o nej nebolo rozhodnuté. Žalobca preto odmieta
tvrdenia žalovaného, že by poskytol nepravdivé alebo neúplné informácie, prípadne že by zatajil
podstatné skutočnosti týkajúce sa tejto žiadosti. Poukazuje aj na to, že počas celého administratívneho

konania nebola jeho dôveryhodnosť nijako spochybnená.

65. Žalobca zdôrazňuje, že zároveň už v správnej žalobe uviedol, že samotná skutočnosť, že vláda USA
prejavila ochotu uskutočniť s ním pohovor a zaoberať sa jeho prípadom, podľa jeho názoru potvrdzuje,
že jeho žiadosť vychádza z reálnej obavy z prenasledovania v krajine pôvodu. Táto skutočnosť je podľa

žalobcu v rozpore so záverom, že by mu v domovskej krajine nehrozilo žiadne nebezpečenstvo. Žalobca
tiež nevidí dôvod, prečo by súd nemal prihliadnuť na fotokópiu pozvánky na pohovor, ktorú predložil ako
dôkaz spolu so správnou žalobou. V tejto súvislosti poukazuje na § 206 ods. 4 SSP, podľa ktorého je
pre správny súd rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia.

66. Žalobca naďalej zotrváva na podanej žalobe v plnom rozsahu. Zastáva názor, že v administratívnom
konaní nebolo dostatočne preukázané, že mu v krajine pôvodu nehrozí prenasledovanie. Zároveň
poukazuje na to, že žalovaný sa okrem iného nevysporiadal s otázkou, či by žalobcom uvádzané obavy
obstálivreálnychpodmienkachživotavjehodomovskejkrajine.Zuvedenýchdôvodovžalobcanavrhuje,
aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V. Duplika žalovaného

67. Žalovaný uvádza, že žalobca podaním zo dňa 9.2.2026 predložil svoje vyjadrenie k stanovisku
žalovaného. V tomto podaní však neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by už neboli obsiahnuté
v jeho predchádzajúcich vyjadreniach, pričom svoje tvrdenia zároveň nepodložil žiadnymi ďalšími
dôkazmi.

68. Žalobca zároveň namieta, že nikdy netvrdil, že by mu špeciálne imigračné víza boli zamietnuté.
V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na pohovor uskutočnený pred Migračným úradom Ministerstva
vnútra SR dňa 4.7.2025. Počas tohto pohovoru sa žalovaný žalobcu pýtal na otázky týkajúce sa víz,
vrátane dôvodu, prečo mu tieto víza neboli udelené. Zo zápisnice z pohovoru (str. 2 – 3) vyplýva, že
žalobca pri vysvetľovaní podmienok na ich získanie uviedol: „…až v roku 2021 to približne zmenili na

jeden odpracovaný rok, potom som o to požiadal. Neudelili mi tieto víza, lebo Trumpova administratíva to
už začala zamietať. Druhý dôvod, prečo som o to nepožiadal skôr, bolo, že som ani len nepredpokladal,
že by mohlo dôjsť k prevratu Talibanu. Kým k nemu nedošlo, nemal som na to dôvod.“ Z uvedenej časti
výpovede žalovaný vyvodil záver, že žalobcovi víza neboli udelené, respektíve boli zamietnuté.69. Zároveň je potrebné poukázať na časový odstup medzi konaním uvedeného pohovoru a listinným
dôkazom, ktorý žalobca predložil až spolu so správnou žalobou. Tento dôkaz žalobca v administratívnom

konaní nepredložil, hoci ho mal k dispozícii. Z uvedeného dôvodu žalovaný namieta, že žalobca
neposkytol všetky relevantné informácie potrebné na riadne posúdenie jeho žiadosti o azyl.

70. Žalovaný opätovne zdôrazňuje, že žalobca počas svojho pobytu v Afganistane nečelil žiadnym
individuálnym problémom ani konkrétnym hrozbám. Rovnako počas opakovaných a dlhších návštev

krajiny pôvodu nemal žiadne konflikty s predstaviteľmi štátnych orgánov a bez problémov si vybavil
aj nový cestovný doklad. Z pohľadu žalovaného preto nie je možné identifikovať v jeho individuálnom
prípade reálne riziko prenasledovania.

71. Na základe uvedených skutočností žalovaný považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne a v
súlade so zákonom. Z tohto dôvodu navrhuje, aby Správny súd v Bratislave rozsudkom správnu žalobu

smerujúcu proti rozhodnutiu č. A./XXXX-X zo dňa 10.11.2025 zamietol.

VI. Relevantné právne predpisy

72. Podľa § 2 písm. d/ zákona o azyle prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované
konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý
postihujejednotlivcapodobnýmspôsobom,ktoréspočívanajmäv1.použitífyzickéhoalebopsychického
násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach,

ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany,
ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom
trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v
čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,
konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

73. Podľa § 8 písm. a/ a b/ zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu
opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z
dôvodovzastávaniaurčitýchpolitickýchnázorovalebopríslušnostikurčitejsociálnejskupineavzhľadom
na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný

za uplatňovanie politických práv a slobôd.

74. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné
alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh
rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití

fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných
alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,
3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.
neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za
odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy

alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti
deťom.

75. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky podľa
§ 8 alebo nespĺňa podmienky podľa § 10.

76. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne
dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho
bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

77. Podľa § 19a ods. 1 písm. a/, b/ a c/ zákona o azyle, ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie
azylu jednotlivo a zohľadní pritom všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v
čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu,
akým sa uplatňujú, vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bolalebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, postavenie a osobné pomery
žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.

78. Podľa § 19a ods. 4 písm. b/ zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania
vychádza z toho, že národnosť zahŕňa predovšetkým príslušnosť k určitej skupine určenej jej kultúrnymi,
etnickými alebo jazykovými znakmi, spoločným zemepisným alebo politickým pôvodom alebo jej
vzťahom k obyvateľstvu iného štátu, pričom sa tento pojem neobmedzuje na štátnu príslušnosť.

79. Podľa § 19a ods. 4 písm. d/ zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania
vychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia
o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa
týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.

80. Podľa § 19a ods. 4 písm. e/ zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania

vychádza z toho, že skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny
zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú
charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba
by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od
okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej

charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy
považované za trestné podľa osobitného predpisu.

81. Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či
žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty,

ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.

82. Podľa § 19a ods. 7 zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu vychádza
z toho, že ochrana pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím je v krajine pôvodu spravidla
poskytovaná, keď štát, strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia,

prijmú primerané opatrenia na zabránenie prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu, najmä účinným
právnym systémom na odhalenie, stíhanie a potrestanie činov predstavujúcich prenasledovanie alebo
vážne bezprávie, pričom táto ochrana je účinná a nie je iba dočasná, a žiadateľ má prístup k takej
ochrane; ak sa ochrana pred prenasledovaním neposkytne z dôvodu uvedeného v § 8 písm. a), považuje
sa to za prenasledovanie z tohto dôvodu.

83. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak
nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

84. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,

rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o neudelení azylu
a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl, alebo odňatí azylu
podľa § 15 ods. 3 písm. c).

VII. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

85. Správny súd v Bratislave ako vecne, miestne a kauzálne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3,
§ 17 písm. a/ SSP v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia

preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 206 až § 220 SSP, oboznámil sa s obsahom
súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného
a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil
správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 206 ods. 3 SSP,
podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP a dospel k

záveru, že správna žaloba je čiastočne dôvodná.

86. O žalobe súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137
ods. 4 SSP.87. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. K.: A./XXXX-X zo dňa 10. novembra
2025, v ktorom žalovaný žalobcovi neudelil azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle a taktiež

neposkytol doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a/ a § 20 ods. 4 zákona o azyle.

88. Správny súd v prvom rade poukazuje na základné východiská, ktoré sú štandardne v azylových
konaniach uplatňované a bolo potrebné ich zohľadniť aj v posudzovanej veci žalobcu: Základnou
zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych

orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej
zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené
všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia), správny orgán musí
zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali
skutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má však v konaní o udelenie azylu
svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť

žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových
tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o
azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti
úsudku správneho orgánu (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04. 2013 - R
110/2013).

89. Konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické tým, že je v ňom často nutné rozhodovať za
situácie dôkaznej núdze (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/17/2014 zo dňa 29.07.2014) a
že ide o prospektívne rozhodovanie (t. j. posudzuje sa opodstatnenosť strachu z prenasledovania
či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti) a že nesprávne rozhodnutie má pre sťažovateľa obzvlášť

závažné dôsledky (rozsudok Najvyššieho súdu 1Sža/10/2015 zo dňa 21.04.2015). Týmto špecifikám
konania o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného bremena, ktoré sú
vychýlenévprospechžiadateľaomedzinárodnúochranu.Pokiaľideobremenotvrdeniavkonanívoveci
medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno dôkazné,
to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať

jednotlivé fakty je primárne povinný žiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k danej žiadosti
omedzinárodnúochranumaximálnemožnémnožstvodôkazovainformáciiatoakotých,ktorévyvracajú
tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/48/2014
zo dňa 13.01.2015). V mnohých prípadoch musí správny orgán rozhodovať za dôkaznej núdze, t. j.
vtedy, keď nie je ani žiadateľ, ani správny orgán schopný doložiť či vyvrátiť určitú skutočnosť, či tvrdenie

žiadnym presvedčivým dôkazom. V takých prípadoch zostáva jediným dôkazným prostriedkom výpoveď
žiadateľaakľúčovýmfaktoromsastávaposúdeniecelkovejvierohodnostižiadateľaapravdepodobnosti,
že k udalosti tak, ako žiadateľ vypovedal, naozaj došlo.

90. V konaniach o medzinárodnej ochrane zohráva preto dôležitú úlohu dôveryhodnosť výpovede

žiadateľa o azyl a v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť (rozsudok Najvyššieho súdu sp.
zn. 10Sža/14/2016 zo dňa 27.07.2016). Nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej
osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou (rozsudok
Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013). Je naopak povinnosťou správneho
orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede

žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa
09.04.2013).

91. Správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o
krajine pôvodu (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 8SaZ/1/2017 zo dňa 16.06.2017).

92. Žalobca splnenie zákonných podmienok pre udelenie azylu v Slovenskej republike zdôvodnil
opodstatnenými obavami z prenasledovania v krajine pôvodu z dôvodu opodstatnených obáv
z prenasledovania kvôli zastávaniu politických názorov a príslušnosti k sociálnej skupine, predovšetkým
z dôvodu jeho predchádzajúceho pôsobenia v štátnej správe a v zahraničných (predovšetkým

amerických organizáciách), vrátane štúdia v zahraničí, a stým spojeným rizikom z prenasledovania.93. V prvom rade tunajší súd uvádza, že žalobca je vo svojom azylovom príbehu konzistentný,
presvedčivý, jeho tvrdenia sú bez rozporov a zrozumiteľné tak správny orgán ani súd nemá pochybnosti
o pravdivosti ním načrtnutej skutkovej situácie.

94. Napadnuté rozhodnutie je v poradí už druhým rozhodnutím žalovaného o neudelení azylu
a neposkytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi, pričom prvé rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom
správneho súdu a vrátené na ďalšie konanie, v ktorom mal žalovaný žalobcu opätovne vypočuť na účely
ozrejmenia jeho azylového príbehu a doplniť písomné podklady o krajine pôvodu.

95. Žalovaný v novom konaní vykonal doplňujúci pohovor so žalobcom, a doplnil informácie o krajine
pôvodu. V nadväznosti na uvedené, tunajší súd, čo sa týka konania o udelení azylu v zmysle § 8 zákona
o azyle, u žalobcu nevzhliadol také dôvodu, ktoré by v zmysle uvedeného ustanovenia zákona o azyle
odôvodňovali jeho udelenie a stotožnil sa s rozhodnutím žalovaného v tejto časti.

96. Ohľadom azylového dôvodu obáv z prenasledovania zo zastávania politických názorov, z obsahu
administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca v krajine pôvodu (alebo mimo nej) prezentoval svoje
politické názory, za ktoré by mohol byť prenasledovaný alebo že by mohli v uvedenom ohľade existovať
opodstatnené obavy z takéhoto prenasledovania. Rovnako správny súd nezistil, že by určité politické
črty, ktoré by mohli spôsobiť opodstatnené obavy z prenasledovania, prisudzoval žalobcovi pôvodca

prenasledovania.

97. Žalobca počas celého konania (tak administratívneho ako aj súdneho) nikdy netvrdil, že by bol
v krajine pôvodu prenasledovaný, politicky činný alebo by navonok nejako prezentoval svoje politické
názory. Žalobca vyrastal v Afganistane, mal v krajine pôvodu prístup tak ku štúdiu (a to aj na vysokej

škole) keď študoval na I. E. od roku 2002 do roku 2007, kde získal bakalársky titul v odbore počítačových
vied. V krajine pôvodu taktiež nemal problém so zamestnaním, keď pracoval od roku 2008 do roku
2009 v zahraničnej organizácii USAID, ktorá bola aktívna v Paktii, ako C. L., O.. Následne pracoval na
Ministerstve školstva, od roku 2009 do roku 2021, nepretržite s jednou prestávkou, najskôr na pozícii P.
P. B. G., neskôr na pozícii J. J. B., následne ako J. C. a naposledy ako D. M. C. J.. Počas svojho života

v Afganistane žalobca nebol politicky aktívny, neprejavoval verejne svoje politické názory, nebol členom
žiadnej politickej strany alebo hnutia, taktiež jeho zamestnanie nie je možné hodnotiť ako zastávanie
politickej funkcie.

98. Udalosť týkajúca sa výbuchu pri kancelárii USAID, ku ktorému došlo v rokoch 2011 až 2012, teda

niekoľko rokov po tom, čo tam žiadateľ ukončil pracovný pomer, nemá z pohľadu posudzovania jeho
žiadosti o medzinárodnú ochranu podstatný význam. Incident sa stal v období, keď už na danom
pracovisku nepôsobil, a nijakým spôsobom nesúvisel priamo s jeho osobou. Išlo o dôsledok vtedajšej
celkovej bezpečnostnej situácie, ktorá sa od toho času výrazne zmenila a pri aktuálnom hodnotení
prípadu už nemožno vychádzať z rovnakých okolností.

99. Rovnako za právne relevantnú nemožno považovať ani jeho obavu zo zhoršenia psychického stavu
či z náročných pracovných podmienok, ktoré opisoval v súvislosti s pôsobením nekompetentných členov
Talibanu na vedúcich pozíciách v rámci ministerstva, kde bol zamestnaný. Takéto tvrdenia sa netýkajú
dôvodov, ktoré sú rozhodujúce pre priznanie azylu, teda napríklad rasy, národnosti, náboženského

presvedčenia, politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Zároveň ich nemožno
považovať ani za konanie predstavujúce závažné porušenie základných práv.

100. Taktiež ani zo žalobcom spomínaného incidentu na letisku nie je preukázaná obava žalobcu
z prenasledovania. Samotný žalobca uviedol, že pri incidente na letisku podrobne opísal „kontrolórovi“

svoj životný príbeh vrátane informácií o tom, kde v tom čase býval a študoval, pričom ten mu následne
umožnil odcestovanie z krajiny do zahraničia, nespôsobil mu žiadne problémy.

101. Sám žalobca počas administratívneho konania napr. v dotazníku žiadateľa o udelenie azylu vo
vstupnom pohovore zo dňa 5.8.2024 uviedol, že s Talibanom nikdy nebol v žiadnom kontakte, ani počas

jeho života v krajine pôvodu a to ani pred prevratom, ani počas jeho života na Slovensku. Na otázku, či
mal niekedy problémy s Talibanom žalobca odpovedal, že s nimi on žiaden problém nikdy nemal a taktiež
ani nikto iný z jeho rodiny. Žalobca uviedol, že taktiež nemal nikdy žiadne problémy s políciou, armádou
ani so žiadnymi inými zložkami štátu.102. Na doplnenie správny súd ešte dodáva, že dňa 5.8.2024 bol pred žalovaným uskutočnený prvý
pohovor so žalobcom, na ktorom uviedol dôvody svojej žiadosti o udelenie azylu. Z jeho výpovede

vyplynulo, že Afganistan opustil za účelom štúdia na J. L. E. M. F. a že podanie žiadosti o azyl považoval
za „poslednú možnosť“ z dôvodu zrušenia štúdia na J. L. E. M. F. a s tým spojené aj zrušenie štipendia
a legálneho pobytu na Slovensku, nakoľko mu v B. XXXX končí povolenie na pobyt na území SR za
účelom štúdia. Chcel by zmeniť účel pobytu zo štúdia na podnikanie, avšak to sa mu ani po vybavení
podnikateľskej licencie na Slovensku nepodarilo, a preto je žiadosť o azyl jeho poslednou možnosťou,

ako zostať na Slovensku.

103. Čo sa týka obáv žalobcu z prenasledovania ako člena sociálnej skupiny, podľa dostupných
informácií o krajine pôvodu skutočne existuje osobitná skupina úradníkov, ktorí síce priamo nepôsobili
proti Talibanu, no napriek tomu sa môžu ocitnúť v jeho pozornosti z iných dôvodov, napríklad pre
osobné či rodinné väzby. Ide o prípady, keď voči konkrétnym osobám prechováva Taliban individuálnu

nevraživosť a usiluje sa o odvetu. V kontexte tradične nastavenej spoločnosti, kde je princíp pomsty
hlboko zakorenený, môže takáto situácia predstavovať reálne riziko prenasledovania. O takýto prípad
však v posudzovanej veci nejde. Žalobca sa počas svojho života v Afganistane s príslušníkmi Talibanu
nikdy nedostal do kontaktu, zo strany tohto hnutia nebol oslovený, konfrontovaný ani inak identifikovaný
ako osoba záujmu. Zároveň nič nenasvedčuje tomu, že by mu hrozili ťažkosti z titulu rodinných väzieb

alebo osobných konfliktov.

104. Z informácií o krajine pôvodu zároveň vyplýva, že zvýšenému záujmu Talibanu môžu čeliť aj
niektorí vysokopostavení predstavitelia štátnej správy pôsobiaci za predchádzajúceho režimu, keďže
ich toto hnutie priamo stotožňuje s politickým usporiadaním, ktoré považuje za nepriateľské. V prípade

takýchto osôb dochádzalo buď k priamemu prenasledovaniu, alebo miernejšie k ich odvolaniu z funkcií
a nahradeniu osobami lojálnymi Talibanu. V posudzovanom prípade je však podstatné zdôrazniť, že
žalobca nepatril medzi vrcholných predstaviteľov rezortu. Nevykonával funkciu ministra, ani nezastával
post obdobný štátnemu tajomníkovi či inú riadiacu pozíciu na úrovni vedenia ministerstva. Do januára
2019 pôsobil výlučne ako radový zamestnanec, pričom až následne od januára 2019 do júla 2021, teda

do svojho odchodu z Afganistanu, vykonával vedúcu funkciu v rámci jedného z oddelení ministerstva
(riaditeľ vzdelávacieho informačného systému) na pozícii IT. Hoci išlo o riadiacu pozíciu, mala výlučne
odborný a administratívny charakter, nie politický rozmer. Z tohto dôvodu ho nemožno považovať za
predstaviteľa stojaceho na čele rezortu ani za vysokopostaveného člena štátnej správy, ktorý by bol pre
svoje postavenie automaticky predmetom záujmu Talibanu.

105. Tento záver podporuje aj jeho vyjadrenie z doplňujúceho pohovoru, v ktorom uviedol, že ak
by mal na ministerstve školstva pôsobiť aj v súčasnosti, čelil by tlaku zo strany nekompetentných
a nedostatočne kvalifikovaných príslušníkov Talibanu, ktorí rezort aktuálne riadia. Uvedené tvrdenie
nasvedčuje tomu, že nezastával politickú funkciu, pri ktorej by Taliban považoval jeho odvolanie alebo

odstránenie za nevyhnutné, ale odbornú, podriadenú pozíciu. Pri takomto type pracovného zaradenia
je z pohľadu aktuálnej moci rozhodujúca skôr schopnosť plniť úlohy a odborná spôsobilosť než politická
príslušnosť. Nakoniec sám žalobca uvádza, že na obdobnej pozícii (aj keď podľa tvrdenia žalobcu
na nižšom stupni) pracuje aj jeho brat, ktorý hoc bol najprv po získaní moci Talibanom prepustený,
bol následne prijatý napäť a na pracovnej pozícii pracuje doteraz. Uvedenému nasvedčuje aj novo

vypracovaná polytématická správa o krajine pôvodu žalobcu, v ktorej sa uvádza, že väčšina bývalých
civilných štátnych úradníkov po prevzatí moci sa vrátila k svojím povinnostiam v rámci novej de
facto administratívy v Kábule, s výnimkou ženských úradníčok, ktoré boli poslané domov. Ďalej sa v
polytématickej správe nachádza aj informácia o tom, že Taliban oznámil, že bývalým úradníkom, ktorí sa
vrátia zo zahraničia bude zaistená bezpečnosť a v marci 2022 zriadil „komisiu pre návrat a komunikáciu

s bývalými afganskými úradníkmi a politickými predstaviteľmi“.

106. Napriek tomu, že sa žalovaný snažil a zabezpečil si do konania aj polytématickú správu
informujúcu o prístupe a zaobchádzaniu s osobami, ktoré ešte pred prevratom Talibanu spolupracovali
so zahraničnými organizáciami, konkrétne USAID. V uvedenej polytématickej správe sa v konkretizácii

na spolupracovníkov USAID, nepodarilo nájsť žiadne informácie. Avšak v konaní bolo preukázane, že
žalobca pre USAID pracoval od apríla roku 2008 do apríla roku 2009 na pozícii informačného technika,
teda v pozícii, ktorá nijakým spôsobom nemohla uškodiť Talibanu, nebola to politická funkcia, z obsahu
pracovnej činnosti pre USAID nevyplýva, že by menovaný vyvíjal také aktivity, ktoré by boli v rozpore spresvedčením Talibanu a za ktoré by sa mu chceli príslušníci tohto hnutia po nástupe k moci pomstiť.
Taktiež ako už súd vyššie uvádza, Taliban oznámil, že bývalým úradníkom, ktorí sa vrátia zo zahraničia
bude zaistená bezpečnosť a zároveň Taliban krátko po prevzatí moci v roku 2021 vydal všeobecnú

amnestiu pre osoby, ktoré slúžili v bývalej vláde.

107. Čo sa týka žalobcom do konania predloženého dôkazu o tom, že bol zavolaný na pohovor do
Frankfurtu ohľadom udelenia Špeciálnych imigračných víz USA, uvedené samé o sebe nepreukazuje
splnenie podmienok § 8 zákona o azyle na udelenie azylu v Slovenskej republike. Súd nemôže vyvodiť

opodstatnenosť obáv z prenasledovania a dôvod na medzinárodnú ochranu len z toho, že bol žalobca
zavolaný na takýto pohovor, tobôž nie pokiaľ nie je známy výsledok tohto pohovoru.

108. Tunajší súd ešte dodáva, že pri posudzovaní žiadosti žalobcu bola súdom zohľadnená skutočnosť,
že po odchode žalobcu z krajiny jeho pôvodu (august 2021) a počas jeho cesty a legálneho pobytu na
území Európskej Únie došlo k zmene politicko-bezpečnostnej situácie v Afganistane, keď sa Taliban

chopil moci v krajine (k zásadnej zmene politickej situácie v Afganistane došlo v auguste 2021). V
tejto súvislosti je potrebné však konštatovať, že aktér prípadného prenasledovania v prípade problémov
žalobcu zostal rovnaký a zmenila sa iba pozícia samotného Talibanu. Taktiež žalobca v administratívnom
konaní uviedol ako dôvod príchodu na Slovensku možnosť štúdia na J. L. E., na ktorú robil prijímacie
pohovory ešte počas života v Afganistane a keď ho prijali, vycestoval za štúdiom.

109. Správny súd zhodnotil, že žalobcom uvádzané dôvody v jeho žiadosti o udelenie azylu nemožno
podradiť pod pojem existencie opodstatnených obáv v krajine pôvodu z prenasledovania z rasových,
národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo
príslušnosti k určitej sociálne skupine, alebo existencie prenasledovania za uplatňovanie politických

práv a slobôd v krajine pôvodu. Tu správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sak 4/2025 z 31. júla 2025 „skutočná hrozba prenasledovania musí byť
individuálne preukázaná a reálne predvídateľná“, čo v prípade žalobcu splnené nebolo. Taktiež je podľa
správneho súdu v kontexte vyjadrení žalobcu v konaní o udelenie azylu dostatočne zistený skutkový stav
žalovaným a správne vyhodnotené dôkazné prostriedky žalovaným v napadnutom rozhodnutí. Správny

súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je zákonné a žalovaný správne a zákonne
konštatoval, že žalobca nespĺňa zákonné podmienky na udelenie azylu.

110. Následne súd posudzoval splnenie podmienok poskytnutia doplnkovej ochrany v zmysle § 13a
zákona o azyle.

111. Hoci nepriaznivá všeobecná situácia sama o sebe nezakladá relevantný dôvod na udelenie azylu,
pretože prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle je chápané ako vážne porušenie ľudských
práv jednotlivca a nie celej skupiny obyvateľstva. Aj v zmysle voľného prekladu z príručky UNHCR
osoby, ktoré sú donútené opustiť rodnú krajinu následkom medzinárodného alebo vnútroštátneho

ozbrojeného konfliktu, sa obvykle nepovažujú za utečencov, pokiaľ tento konflikt neprechádza priamo
do perzekúcie v zmysle uvedeného Dohovoru. Takýmto osobám je však zabezpečená ochrana podľa
iných medzinárodných dokumentov. Vzhľadom na to, že v prípade žalobcu neboli naplnené dôvody
pre udelenie azylu na území SR, bolo potrebné tiež posúdiť, či spĺňa podmienky pre poskytnutie
doplnkovej ochrany. V tejto súvislosti súd poukazuje na samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia

žalovaného:

112. „...čo sa týka otázky mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu,
možno skonštatovať, že podľa všetkých dostupných informácií, ktoré si migračný úrad v priebehu
konania zaobstaral, môžu byť v Afganistane osoby vystavené tejto forme vážneho bezprávia. Taliban

ako hnutie ovládajúce Afganistan sa pri výkone moci správa nestálo, nepredvídateľne a nepodlieha
žiadnym zákonom či nariadeniam. Afganskú spoločnosť by bolo možné charakterizovať ako neustále
premenlivú formu anarchie, pri ktorej nie je možné predpokladať, že bude vždy rešpektovať základné
ľudské práva. Obavu z ohrozenia vlastnej bezpečnosti môže v Afganistane pociťovať väčšina ľudí
žijúcich pod nadvládou Talibanu.“

113. Takémuto zhodnoteniu situácie načrtnutej žalovaným zodpovedá obsah administratívnych spisov
a najmä polytématická správa zabezpečená v konaní. V tejto súvislosti súd ešte okrem uvedeného
dodáva nasledovné a to, že podľa odporúčania Úradu pre zahraničie, Commonwealth a rozvoj (FCDO),je bezpečnostná situácia v krajine nestabilná a cestovanie po celom Afganistane je mimoriadne
nebezpečné. Politická situácia zostáva neistá a môže sa rýchlo zmeniť. V prípade ak žalovaný v konaní
namietal tým, že žalobca nepociťoval žiadne obmedzenia s vycestovaním alebo bezpečnosťou na

letisku v Kábule, zo zadováženej polytematickej správy v konaní, nie je úplne zrejmé, kto zabezpečuje
ochranu a dohľad nad týmto letiskom, nakoľko podľa zdrojov organizácie Ladinfo, bola bezpečnosť
letiska v Kábule zverená súkromným bezpečnostným službám a Taliban nie je na letisku viditeľný. Teda
skutočnosť, že žalobca nemal na letisku a v kontakte s pracovníkmi letiska väčší problém a bolo mu
umožnenéskrajinybezpečnevycestovať,nemusíbyťpravidlomvkontaktesinýmiúradmivAfganistane.

Daný úradník nemusel byť členom hnutia Taliban.

114. Ďalej, pokiaľ súd vyššie uvádza, že vysokí vládni predstavitelia od prevzatia moci vyzývali Afgancov,
aby sa vrátili do Afganistanu a zostali v ňom, niektoré osoby, ktoré sa vrátili však čelili represiám.
Taktiež aj napriek tomu, že krátko po prevzatí moci Taliban vyhlásil všeobecnú amnestiu pre osoby, ktoré
slúžili v predchádzajúcej vláde, podľa správ z polytematickej správy, boli od prevzatia moci Talibanom

zdokumentované mimosúdne popravy bývalých štátnych zamestnancov, ako aj iné porušenia ľudských
práv tohto profilu (žalobca bol štátnym zamestnancom ministerstva školstva). Podľa zdrojov v správe
sa nejedná o cielené zabíjanie ako súčasti celoštátnej politiky, alebo organizovanej kampane vedením
krajiny, a de facto úradníci opakovane vyjadrili svoj záväzok k vyhlásenej amnestii a vyzvali svojich
podriadených, aby ju dodržiavali, avšak ako uvádza sám žalovaný „Taliban ako hnutie ovládajúce

Afganistan sa pri výkone moci správa nestálo, nepredvídateľne a nepodlieha žiadnym zákonom či
nariadeniam“, teda nie je možné s istotou povedať, že vyhlásenú amnestiu budú dodržiavať dôsledne
všetci členovia Talibanu. Osobitný spravodajca OSN pre ľudské práva v Afganistane vyjadril vážne
pochybnosti a schopnosti Talibanu postaviť týchto páchateľov pred súd. Zdroje v polytematickej správe
označili postupy voči bývalým úradníkom za nekonzistentné, „ad hoc“. Zároveň v žiadnej zo správ sa

nehovoríotom,žetakétonevyberavénásiliejeobmedzenélennaniektoréregiónyAfganistanu.Tedanie
je možné súhlasiť s odôvodnením žalovaného, že žalobcovi trest smrti ani jeho výkon v žiadnom prípade
nehrozia, lebo nijakým spôsobom neporušil zákon a nevykonal žiadne skutky v rozpore so Šárijou, resp.
že hlavné mesto Kábul alebo Paktia by boli bezpečné. Ďalej súd poukazuje aj na dokument Európskej
rady pre utečencov a exulantov (ECRE), podľa ktorého ECRE aj naďalej zastáva stanovisko, že situácia

v Afganistane zostáva veľmi nestabilná a riziko neselektívneho násilia pretrváva Vzhľadom na uvedené
v prípade návratu žalobcu do krajiny pôvodu podľa doposiaľ vykonaného dokazovania nemožno s
dostatočnou mierou istoty určiť, že by nemohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia vo
forme mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, ako je to definované
v § 2 písm. f/ bod 2 zákona o azyle.

115. Čo sa týka žalovaným odôvodneného neposkytnutia doplnkovej ochrany a to „návštevami
Afganistanu žalobcom v rokoch 2022 a 2023“, tunajší súd sa nemôže stotožniť s uvedeným dôvodom
neposkytnutia doplnkovej ochrany. V prvom rade tunajší súd upozorňuje na skutočnosť, že uvedené
návštevy krajiny pôvodu žalobcu sa odohrali 3 roky naspäť, pričom ako sám žalovaný uvádza, Afganskú

spoločnosť by bolo možné charakterizovať ako neustále premenlivú. Teda logicky má súd za to, že nie
je možné návštevy žalobcu ktoré sa odohrali niekoľko rokov naspať považovať za dôkaz toho, že by
žalobca v krajine pôvodu v prípade návratu nebol vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle
§ 2 písm. f/ zákona o azyle. V tomto smere súd poukazuje na vyššie uvedené správy týkajúce sa nestálej
situácie v Afganistane vyplývajúce z polytematickej správy. Taktiež nie je podľa súdu na mieste úplne

považovať tieto návštevy za nevynútené, keďže cieľom žalobcových návštev bolo stretnutie so svojimi
deťmi.

116. Po ďalšie, ak žalovaný namieta, že niektoré krajiny Európskej únie realizujú návraty do Afganistanu,
túto skutočnosť správny súd nesporí, avšak vždy je potrebné posudzovať každý prípad jednotlivo

a s ohľadom na jedinečnosť daného prípadu. V tomto smere tunajší súd poukazuje aj na správu UNHCR,
ktoré vyzýva štáty aby pozastavili nútené vrátenie afganských štátnych príslušníkov a chránili ich pred
vyhostením.

117. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo

spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných
alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.118. Správnemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že vo veciach žalobcov v konaniach
o azyl § 206 SSP a nasl., Migračný úrad z dôvodu nestálej a premenlivej situácie v Afganistane
zväčša poskytuje žiadateľom o azyl doplnkovú ochranu v zmysle § 13a a § 2 písm. f/ bod 2 zákona

o azyle. Rovnakú skutočnosť a teda nestálosť situácie, premenlivú afganskú spoločnosť a Taliban ako
hnutie ovládajúce Afganistan sa pri výkone moci správa nestálo, nepredvídateľne a nepodlieha žiadnym
zákonom či nariadeniam, skonštatoval žalovaný opätovne, aj v prejednávanom prípade. Správny súd má
za to, že žalovaný nedostatočne odôvodnil neposkytnutie doplnkovej ochrany žalobcovi pri porovnaní
napr. so situáciou žiadateľa o azyl a doplnkovú ochranu v konaní sp. zn. 8SaZ/5/2022 :

119. „žalovaný dospel k záveru, že napriek ukončeniu ozbrojeného vnútroštátneho konfliktu napätie
v Afganistane pretrváva a je preukázateľné, že v krajine už teraz dochádza k výraznému porušovaniu
základných ľudských práv, ktoré napĺňajú kritéria vážneho bezprávia. Žalovaný preto rozhodol, že
žalobcovi je potrebné poskytnúť doplnkovú ochranu na území SR.“

120. Alebo v porovnaní s ďalšími žiadateľmi o medzinárodnú ochranu na SR v konaniach, kde všade
bola žiadateľom afganskej štátnej príslušnosti poskytnutá doplnková ochrana : rozsudky Správneho
súdu v Bratislave sp. zn. 14Saz/14/2023, sp. zn. 13Saz/12/2024, Správneho súdu v Košiciach sp. zn.
13Saz/2/2025, sp. zn. 8Saz/1/2025 a ďalšie.

121. Z vyššie uvedených dôvodov tunajší súd vyhodnotil rozhodnutie žalovaného ako vecne správne v
časti neudelenia azylu, a preto správnu žalobu v tejto časti ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP
zamietol. Vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného ohľadom neposkytnutia doplnkovej ochrany správny súd
z dôvodov vyššie uvedených, zistiac dôvodnosť správnej žaloby napadnuté rozhodnutie v časti výroku
2. o neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a f/ v spojení s § 220 SSP zrušil a

vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

122. V ďalšom konaní aj vo svetle záverov vyrieknutých v tomto rozsudku opätovne preskúma splnenie
podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany, pričom za týmto účelom si zaobstará aj aktuálne
(relevantné ku dňu vydania nového rozhodnutia) a úplné informácie bezpečnostnej situácie v krajine

pôvodu žalobcu a to s ohľadom na dodržiavanie Talibanom vyhlásenej všeobecnej amnestie týkajúcej sa
bývalých zamestnancov štátneho aparátu a zamestnancov USAID, svoje rozhodnutie náležite odôvodní
tak, aby jeho rozhodnutie bo veci bolo v súlade s § 3 ods. 5 Správneho poriadku a zároveň bude dbať
na § 3 ods. 5 Správneho poriadku.

123. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

124.Onáhradetrovkonaniarozhodolsprávnysúdpodľa§167ods.1SSPažalobcovi,ktorýbolvkonaní
úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov

konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.

Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a

podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov
konania. (§ 443 SSP)

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439
ods. 3 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanierozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).