Rozsudok – Dôchodky ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 18, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-47Sa/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2023200076
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šmahovská

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:2023200076.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu:

A. B., nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., právne zastúpeného: Prosman
a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti
žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o správnej žalobe v sociálnych
veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 28. februára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. marca 2020 (ďalej aj
„prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 70 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“, príp. „ZSP“) zamietla žiadosť
žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 28. januára 2020. Prvostupňové rozhodnutie bolo založené na
tom základe, že žalobca podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,

pobočka Trnava zo dňa 28. januára 2020 nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť žalobcu bola posudkovým lekárom určená na 35 %.

2. Na odvolanie žalobcu generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.
novembra 2020 potvrdil prvostupňové rozhodnutie ústredia žalovanej zo dňa 3. marca 2020 a stotožniac

sa so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového orgánu odvolanie žalobcu v celom rozsahu
zamietol.

3. Krajský súd v Trnave rozsudkom zo 14. apríla 2022, sp. zn. 47Sa/2/2021 zrušil rozhodnutie
generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. novembra 2020 a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, a to z dôvodu podľa §191 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) pre nedostačujúce zistenie skutkového stavu na riadne

posúdenie veci.

4. Generálny riaditeľ žalovanej následne vydal podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení
rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. februára 2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorýmopätovne v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie ústredia
žalovanej zo dňa 3. marca 2020.

5. V odôvodnení zhrnul priebeh konania o žalobcovej žiadosti o invalidný dôchodok, pričom poukázal,
že zdravotný stav žalobcu bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne dňa 21. februára 2023 a následne z posudku tohto
posudkového lekára z 21. februára 2023 citoval. Uviedol, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie
posudkový lekár ústredia určil totálnu endoprotézu ľavého kolena dňa 23. mája 2016, bez komplikácií s

normálnou funkciou ohnutia na 120 stupňov, v anamnéze ASK v roku 1990, ochorenie zaradené podľa
prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu,
oddielu G - postihnutie končatín, položky 44 - stavy po vykonanej endoprotéze bedrového, kolenného
kĺbu, 44.1. - jednostranná (totálna endoprotéza), ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 35 % (z rozpätia 35 % - 45 %). Za iné zdravotné postihnutia posudkový
lekár sociálneho poistenia percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa

§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení nezvýšil. Dospel k záveru, že vzhľadom na mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou nie je žalobca
invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo nemá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Ďalej druhostupňový
orgán poukázal, že v nadväznosti na § 293eu v spojení s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení,

bol zdravotný stav žalobcu posudzovaný bez jeho osobnej účasti. Posudkový záver posudkového
lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne vychádzal zo zdravotnej
dokumentácie, ktorú popísal v odbornom lekárskom posudku zo dňa 21. februára 2023, ktorý tvorí
prílohu a nedeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia. Záverom bolo v napadnutom rozhodnutí skonštatované,
žetýmtobolvykonanýrozsudokKrajskéhosúduvTrnavesp.zn.47Sa/2/2021-90zodňa14.apríla2022.

II. Správna žaloba a jej dôvody

6. Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca včas správnu žalobu v sociálnych veciach podľa §
199 SSP na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej a navrhol, aby správny súd napadnuté

rozhodnutie žalovanej z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) SSP zrušil a vec jej vrátil na
ďalšie konanie. Namietal, že zistenie skutočného stavu veci žalovanou bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci a skutočný stav, ktorý vzala žalovaná za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu
v administratívnom spise, ďalej namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok
dôvodov ako aj nesprávne právne posúdenie veci konajúcimi orgánmi sociálneho poistenia.

7. Vytkol posudkovému lekárovi, že riadne nezdôvodnil nezvýšenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu v zmysle § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, ako aj
že opätovne neabsolvoval osobné vyšetrenia za účelom posúdenia miery poklesu jeho schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa názoru žalobcu posudkový lekár opätovne vychádzal len zo

selektívne určených lekárskych správ, nezabezpečil si kompletnú zdravotnú dokumentáciu (túto nemôže
zabezpečiť pacient), aby riadne posúdil skutkový stav.

8. Žalobca poukázal, že posudkový lekár pri vypracovaní posudku zo dňa 21. februára 2023 vôbec
nezohľadnil prítomnosť svalovej hypotrofie a jej vplyv na zdravotný stav žalobcu, keďže podľa názoru

posudkového lekára táto mala byť prítomná ešte pred implantáciou totálnej endoprotézy. Tento záver
považoval za nepreskúmateľný, a nesprávny, keďže bez ohľadu na vznik prítomnosti svalovej hypotrofie,
tátozjavnezasahujenegatívnedobežnéhoživotažalobcuabolopotrebnépriurčenímierpoklesuzobrať
do úvahy aj toto poškodenie zdravia.

9. Bol tiež toho názoru, že žalovaná sa opakovane nezaoberala potrebou aplikácie § 71 ods. 8 zákona
o sociálnom poistení, resp. neopodstatnenosť aplikácie § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení
vôbec neodôvodnila. Podľa žalobcu práve zohľadnenie ostatných závažných ochorení je dôvodom pre
navýšenie jeho miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% v zmysle uvedeného
ustanovenia. Posudkový lekár žalovaného nezohľadnil jednotlivé predpoklady pre priznanie navýšenia

miery poklesu podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, čo je zrejmé zo samotného spisového
materiálu, keď nemal vôbec vedomosť, že žalobca bol nútený zmeniť prácu. Následne žalovaná len
prebrala závery posudku do napadnutého rozhodnutia bez toho, aby sa vôbec zaoberala možnosťou
aplikácie § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, a to napriek zjavnej existencii iných závažnýchzdravotných komplikácií ako je hypertenzia (vysoký krvný tlak) a hyperurikémia (DNA), ku ktorým
posudkový lekár jednotlivo uviedol mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Namietal, že
žalovaná riadne neodôvodnila závery, pre ktoré dospela k stanovenej miere poklesu schopnosti žalobcu,

pre ktoré neaplikovala § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení a zároveň nesprávne aplikovala § 71 ods.
6 zákona o sociálnom poistení, keď nezohľadnila ostatné ochorenia žalobcu. Podľa žalobcu žalovaná
selektívnym spôsobom postupovala pri hodnotení dôkazov.

III. Vyjadrenia žalovanej a žalobcu

10. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe z 20. februára 2024 navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť,
považujúc rozhodnutie za vecne správne. Prezentovala názor, že posudkové závery sú vecne
zdôvodnené v súlade s preukázanými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu a zistenie
skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci.

11. Poukázala, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, bol odborný lekársky posudok
posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Trenčíne zo dňa 21. februára
2023, ktorý bol vypracovaný v intenciách rozsudku Krajského súdu v Trnave č. 47Sa/2/2021-90 zo dňa
14.apríla2022.Vzhľadomnato,žemierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťžalobcubola
určená posudkovým lekárom na 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, žalobca nie je podľa § 71

ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidný, lebo nemá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav mieru
poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Bola toho názoru, že sa posudkový
lekár v odbornom lekárskom posudku podrobne vyjadril aj k ďalších ochoreniam žalobcu, ktoré nie sú
jeho rozhodujúcim zdravotným postihnutím. Poukázala, že posudkový lekár uviedol, že po neurológom
popísanom jednom solitárnom epileptickom záchvate (2006-2007) pravdepodobne etylického pôvodu,

pri dokázanej toxickej hepatopatii, žalobca neakceptoval odporučenie na psychiatrické vyšetrenie, resp.
protialkoholickúliečbu.Elektroencefalografickévyšetrenieaklinickýnálezbolinegatívne.Totoochorenie
považuje posudkový lekár sociálneho poistenia za prekonané. Za prekonané označil posudkový lekár aj
krvácanie z nosa, pre ktoré bol žalobca jedenkrát hospitalizovaný na otorinolaryngologickom oddelení
v roku 2015. Choroba vysokého tlaku žalobcu je podľa interných a anesteziologických vyšetrení len

ľahkého stupňa, bez organických komplikácií, pričom posledné vyšetrenia sú z rokov 2015 a 2016.
Posúdenie zodpovedá miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 25 %. Ľahká forma
hyperurikémie je v liečbe Milurit stabilizovaná a zodpovedá posúdeniu s mierou poklesu miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 15 %. K svalovej hypotrofii žalobcu a jej vplyvu na jeho
zdravotný stav posudkový lekár v odbornom lekárskom posudku uviedol, že táto bola prítomná už v

máji 2016, pričom kvôli hypotrofii ľavého štvorhlavého svalu bol rehabilitovaný formou hospitalizácie a
podľa posledného doloženého odborného ortopedického vyšetrenia z augusta 2019 žalobca subjektívne
bolesti neudával, hypotrofia bola len ľahká. Výraznú hypotrofiu stehenného svalstva ľavej dolnej
končatiny, ktorá by vznikla aktuálne, preto posudkový lekár poprel, nakoľko bola doložená už pred
implantáciou totálnej endoprotézy. Podľa názoru žalovanej posudkový lekár v odbornom lekárskom

posudku dostatočne odôvodnil, že závažnosť ostatných zdravotných postihnutí žalobcu neovplyvňuje
jeho pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, preto tieto ochorenia nie sú z posudkového
hľadiska významné. Zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozhodujúceho
zdravotného postihnutia o iné ochorenia je preto podľa znenia § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení
neopodstatnené.

12. Námietku žalobcu, že jeho skutočný zdravotný stav bol nedostatočne zistený a že posudkový lekár
si nezabezpečil kompletnú zdravotnú dokumentáciu a vychádzal len zo selektívne určených lekárskych
správ, považovala za nedôvodnú, lebo v odvolacom konaní boli zhodnotené všetky vyšetrenia, ktoré
žalobca doložil na základe opakovaného vyžiadania posudkového lekára. Posudkový lekár doplnil aj

vyšetrenia praktických lekárov, z ktorých je zrejmé, že v predpísaných receptoch sú za obdobie siedmich
rokov len dvakrát ordinované lieky proti bolesti, žalobca bol tiež vyšetrený v pracovnej službe dňa 12.
mája 2022, pričom žiadne zdravotné obmedzenia neboli uvedené. Žalovaná tiež argumentovala, že
zdravotný stav žalobcu bol v nadväznosti na § 293eu v spojení s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom
poistení, posudzovaný bez jeho osobnej účasti.

13. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovanej zo dňa 16. septembra 2024 zotrval na podanej
žalobe v celom rozsahu. Dal do pozornosti, že posudzovanie jeho invalidity bolo vykonané posudkovým
lekárom opätovne len na podklade zdravotnej dokumentácie bez jeho prítomnosti, a to napriek tomu,že v posudku zo dňa 21. februára 2023 sa uvádza, že v lekárskych správach E. F. sú zapísané
len vydané recepty bez jeho akéhokoľvek objektívneho vyšetrenia. Žalovaná podľa jeho názoru v
rámci konania o posúdení invalidity, nezohľadňuje fakt, že mu boli diagnostikované viaceré ďalšie

závažné ochorenia, ktoré považuje za potrebné pri určovaní nároku na invalidný dôchodok zohľadniť v
zmysle § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Miera invalidity s poukazom na § 71 ods. 8 zákona
o sociálnom poistení závisí aj od závažnosti ostatných zdravotných ochorení, ktoré majú vplyv na
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Vytýkal žalovanej, že napriek vedomosti o ochoreniach
žalobcu poukazuje len na jednotlivo určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosti.

Dal do pozornosti, že nenamieta rozhodujúce ochorenie, ale poukazuje práve na ďalšie ochorenia, ktoré
je potrebné pri posudzovaní výšky invalidity zobrať do úvahy. Aktuálne sa k už uvedeným ochoreniam
pridružila diagnóza diabetes mellitus 2. typu, ktorá mu bola diagnostikovaná dňa 19. júna 2024, pričom
priložil aj lekársku správu z 19. júna 2024. Opakovane tiež namietal posúdenie svalovej hypertrofie
posudkovým lekárom. Prezentoval názor, že samotná skutočnosť, že svalová hypertrofia bola prítomná
už pred vykonaním totálnej endoprotézy, nemá za následok, že na jej prítomnosť sa neprihliada. Práve

naopak, je potrebné vyšetrenie, či aj po vykonaní totálnej endoprotézy, je naďalej svalová hypertrofia
prítomná, ak áno (v tomto prípade bola uvedená ľahká hypotrofia), túto je potrebné zohľadniť, a nie ju
poprieť ako tomu urobil posudkový lekár. Takéto popretie nemá podľa názoru žalobcu žiadnu relevanciu,
keď z dostupnej zdravotnej dokumentácie, na ktorú poukazuje sám posudkový lekár, je zrejmé, že v
roku 2019 bola svalová hypertrofia u žalobcu prítomná. Žalobca tiež poukázal, že žalovaná bez jeho

vyšetrenia odkazuje na lekárske správy z obdobia rokov 2015-2016 (choroba vysokého tlaku) ako aj
na predpísané lieky z roku 2022 bez toho, aby tieto boli odôvodnené v rámci objektívneho vyšetrenia
lekárov. Práve uvedené odôvodňovalo za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu, aby
žalobca absolvoval osobné vyšetrenie u posudkového lekára, ktorý by na podklade tohto vyšetrenia
mohol riadne posúdiť zdravotný stav žalobcu. Napriek uvedenému, žalovanej postačili neúplné správy

(predpisy liekov), z ktorých nie je zrejmý jeho aktuálny zdravotný stav. Argumentáciu žalovanej, že
žalobca netrpí bolesťami, čo má preukazovať výpis z predpísaných liečiv, v ktorých absentujú lieky
proti bolesti, považoval za neopodstatnenú, lebo uvedené nezohľadňuje fakt, že žalobca užíva voľne
dostupné lieky proti bolesti. Navyše žalobcovi boli predpísané lieky proti bolesti v roku 2022 a aj aktuálne
užíva lieky proti bolesti v roku 2024. Nedostatočne zistenie skutočného stavu veci má vyplývať aj zo

záveru posudkového lekára, v ktorom sa uvádza, že žalobca pracuje naďalej na pôvodnom pracovisku.
K tomu uviedol, že bol povýšený z pôvodnej pracovnej pozície Výrobný pracovník – vodič VZV na pozíciu
Výrobný pracovník – formár, na ktorej pracoval v období od 1. marca 2018 do 31. decembra 2018. Z
dôvodu zdravotných ťažkostí však žalobca bol nútený vrátiť sa na pôvodnú pozíciu Výrobný pracovník
– vodič VZV. Bol preto názoru, že nepriaznivý zdravotný stav má opakovane negatívny dopad na jeho

pracovný život. Vyjadril tiež nesúhlas s tvrdením žalovanej o jeho nespolupráci. Z administratívneho
spisu vyplýva, že bol kontaktný, navyše bol zastúpený právnym zástupcom, pričom tento nebol zo
strany zamestnancov žalovanej vyzvaný na doloženie lekárskych správ. Žalobca doložil žalovanej
všetky dostupné lekárske záznamy, avšak nedisponoval kompletnou zdravotnou dokumentáciou, túto
vedú lekári žalobcu, o ktorých má žalovaná vedomosť, a s ktorými má povinnosť posudkový lekár

žalovanej v rámci posudkovej činnosti spolupracovať. Poukázal, že z napadnutého rozhodnutia nie
je zrejmé, aké lekárske správy si žalovaná do konania zabezpečila, resp. či z tejto dokumentácie
nevyplývali iné zdravotné ochorenia a či žalovaná oslovila za účelom zabezpečenia dokumentácie aj
odborných lekárov, ktorých žalobca navštevoval a navštevuje. Taktiež namietal, že žalovaná bez ohľadu
na osobitosť administratívneho konania, v ktorom žalobca opakovane poukazuje na nedostatočné

zistenie skutočného stavu veci, opätovne využila oprávnenie a vykonala posudkovú činnosť bez osobnej
prítomnosti žalobcu, odôvodňujúc túto skutočnosť existenciou krízovej situácie.

14. Žalovaná duplikou na vyjadrenie žalobcu na výzvu a v lehote stanovenej správnym súdom
nereagovala.

IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal

15. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

18. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom

verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak
a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci,
b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.

19. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

20. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

21. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

22. Podľa § 199 ods. 3 zákona SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v
sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

23. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

24. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

25. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

26. Podľa § 70 ods. 1 ZSP poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet

rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na
starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

27. Podľa § 71 ods. 1 ZSP poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

28. Podľa § 71 ods. 2 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie
ako jeden rok.

29. Podľa § 71 ods. 3 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním

telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia,ktorébolizohľadnenénanároknainvalidnývýsluhovýdôchodokpodľaosobitnéhopredpisu.

30. Podľa § 71 ods. 4 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia

pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

31. Podľa § 71 ods. 5 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe
č. 4.32. Podľa § 71 ods. 6 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa
určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého

zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

33. Podľa § 71 ods. 7 ZSP jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa nesčítavajú.

34. Podľa § 71 ods. 8 ZSP mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa
odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z
predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

35. Podľa § 71 ods. 10 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne,
ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť.

36. Podľa § 153 ods. 8 ZSP posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje
s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý stav poistenca v prítomnosti
prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

37. Podľa § 184 ods. 5 ZSP žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou
poisťovňou. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na
nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Písomné oznámenie
o zaradení poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa považuje za žiadosť o dávku v
nezamestnanosti.

38. Podľa § 195 ods. 1 ZSP organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje
tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na
rozhodnutie.

39. Podľa § 196 ods. 6 ZSP účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka
Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné
na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

40. Podľa § 227 ods. 3 ZSP poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne
preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku
na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej
organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na
dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky

písomne vyzvaný príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti,
je povinný výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka
Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu.

41. Podľa § 218 ods. 1 ZSP odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to

nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

42. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ktorá upravuje percentuálnu mieru poklesu
zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov, Kapitoly XV – choroby
podporného a pohybového aparátu, oddielu G - postihnutie končatín, položky 44.1 – jednostranná

(totálna) endoprotéza, je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená v rozmedzí
od 35 % do 45 %.43. Všeobecné posudkové hľadisko pre oddiel G, Kapitoly XV. – miera poklesu schopnosti zárobkovej
činnosti sa určí podľa rozsahu a straty častí končatín po poranení, vrodených alebo získaných chýb,
zostávajúcich následkov po operáciách a úrazoch, zápalových a degeneratívnych ochoreniach. Pri

určovaní miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri posudzovaní postihnutia horných končatín
treba vychádzať z postihnutia dominantnej končatiny. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri
amputačných stratách vychádza z funkcie kýpťov a susedných kĺbov.

44. Posudkové hľadisko pre položku 44. oddielu G, Kapitoly XV. - Pri endoprotézach kĺbov je miera

poklesu schopnosti zárobkovej činnosti závislá od pretrvávajúcej poruchy pohyblivosti a vplyvu záťaže
na končatinu (napr. porucha motorickej inervácie, výrazná svalová atrofia, skrátenie končatiny viac ako
o 4 cm).

45. Podľa § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 4. apríla 2020 počas krízovej
situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou

neuplatňujú.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

46. Správny súd v Bratislave predovšetkým dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b)

zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023
z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov,
a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny
súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, na ktorom je vedená

pod sp. zn. TT-47Sa/7/2023 a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia
16Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 31. októbra 2023
náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa.

47. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej ako aj rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu, priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu,
vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný
rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP,
§ 203 ods. 1 a 2 SSP], na prejednanie veci nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie,
ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu ako aj poverená zástupkyňa žalovanej a dospel k záveru

o nedôvodnosti žaloby.

48. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na dôvodoch žaloby a žiadal žalobe vyhovieť.
Poverená zástupkyňa žalovanej žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

49. S prihliadnutím na dôvody žaloby a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom
sociálneho poistenia podľa § 209 zákona o sociálnom poistení, správny súd prieskum zákonnosti
napadnutého rozhodnutia zameral na posúdenie jeho súladu so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a
zrozumiteľne odôvodnený.

50. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorým v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím bola zamietnutá žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z 28. januára
2020, pretože nebol posudkovým lekárom sociálneho poistenia uznaný za invalidného podľa § 71 ods.
1 zákona o sociálnom poistení, teda nesplnil zdravotnú podmienku nároku na invalidný dôchodok.

51. Napadnutým rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej bol realizovaný rozsudok Krajského súdu
v Trnave zo 14. apríla 2022 sp. zn. 47Sa/2/2021, ktorým bolo zrušené predchádzajúce druhostupňové
rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej a vec bola vrátená žalovanej na ďalšie konanie. Krajský
súd nariadil žalovanej doplniť dokazovanie a podklady potrebné pre rozhodnutie vo veci uplatneného

nároku na invalidný dôchodok a prostredníctvom komplexného posúdenia zdravotného stavu žalobcu
v intenciách ustanovení § 7l ods. 3 až 8 zákona o sociálnom poistení vyhodnotiť existenciu zákonných
podmienok na jeho priznanie.52. Sporným medzi účastníkmi vyvstalo posúdenie zdravotného stavu žalobcu a s tým
spojená stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

53. K samotnému posudzovaniu zdravotného stavu žalobcu a s tým aj súvisiaceho jeho zostatkového
pracovného potenciálu sa žiada dať do pozornosti, že ide o vec výlučne odbornú - medicínsku, na ktorú
súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú
schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone

sociálnehopoistenia[§153ods.1písm.b)vspojenís§153ods.3zákonaosociálnompoistení]stým,že
konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom posudkovej
činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s
určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa
určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo

nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery
posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok
vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti,
na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred
správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej

erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a
presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada
so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom
konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. Správny súd nemôže sám
posudzovaťodbornéotázkymedicínskehocharakteru,ktorésúpodkladomprestanoveniemierypoklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaná vychádzať
z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti,
najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok (pozri body 32 a 33 rozsudku
Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 27. septembra 2023, sp. zn. 6Ssk/52/2022).

54. Zdravotný stav žalobcu bol po vrátení veci krajským súdom posúdený posudkovým lekárom
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Trenčín, ktorý v lekárskom
posudku z 21. februára 2023 zotrval na určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
(ďalej aj „MPSVZČ“) na 35 % tak, ako bola stanovená už v predchádzajúcich posudkoch posudkových
lekárov z 28. januára 2020 a 2. novembra 2020. Invalidita v zmysle § 71 ods. 1 zákona o sociálnom

poistení teda u žalobcu nevznikla, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Rozhodujúce
zdravotné postihnutie bolo určené podľa kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu,
oddielu G - postihnutie končatín, položky 44.1 – jednostranná (totálna) endoprotéza, pri ktorom je miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená v rozmedzí od 35 % do 45 %.

55. Posudkový lekár si pred vypracovaním posudku z 21. februára 2023 vyžiadal od žalobcu kópie
správ z odborných lekárskych vyšetrení, ktoré absolvoval od vykonania totálnej endoprotézy kolenného
kĺbu vľavo v roku 2016 (a to listami z 21. decembra 2022 a z 2. februára 2023), tieto boli následne
dňa 14. februára 2023 posudkovému lekárovi aj doručené a následne z nich posudkový lekár pri

vypracovaní uvedeného posudku aj vychádzal (čo vyplýva zo samotného posudku). Lekárske správy
z týchto odborných vyšetrení sú súčasťou administratívneho spisu a správny súd sa s nimi oboznámil.
V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti, že samotný žalobca bol povinný podľa § 227 ods.
3 prvej vety zákona o sociálnom poistení príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať
skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, a jej sumu ako aj je povinný podľa § 196 ods. 6

zákona o sociálnom poistení navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení (o čom bol žalobca aj poučený
už v posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Trnava z 28. januára 2020).

56. Z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, ústredia z 21. februára 2023 vyplývajú okrem
iného nasledovné skutočnosti. Medicínsky mal žalobca podľa RTG zistenú nekomplikovanú gonartrózu

bez opuchu a výpotku na ľavom kolene, ktorá bola riešená operačne implantáciou totálnej endoprotézy
v máji 2016 bez komplikácií, v tom období už bola prítomná hypotrofia ľavého štvorhlavého svalu
(quadricepsu) na ľavú dolnú končatinu, pre ktorú bol rehabilitovaný formou hospitalizácie. Posledné
odborné ortopedické vyšetrenie bolo doložené z augusta 2019, subjektívne bolesti žalobca neudával,hypotrofia bola len ľahká, RTG postavenie protézy bolo správne, ohnutie vykonal na 120 stupňov z
celkových 130 stupňov opakovane. Posudkový lekár skonštatoval, že takémuto stavu jednoznačne
zodpovedá posúdenie v kapitole XV, oddiele G, položke 44.1. prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení,

na dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, na 35 %. K ďalším ochoreniam žalobcu posudkový lekár uviedol, že neurológ v rokoch
2006 - 2007 popísal jeden solitárny epileptický záchvat pravdepodobne etylického pôvodu, tiež pri
dokázanej toxickej hepatopatii. Odporučenie na psychiatrické vyšetrenie, resp. protialkoholickú liečbu
žalobca neakceptoval. EEG a klinický nález boli negatívne. Toto ochorenie považoval posudkový

lekár sociálneho poistenia za prekonané. Ďalej posudkový lekár uviedol, že interné a anesteziologické
vyšetrenia dokázali len ľahké stupne choroby vysokého tlaku, bez organických komplikácii, posledné
vyšetrenia sú z rokov 2015 a 2016. Zodpovedajúce posúdenie je v kapitole IX, oddiele A, položke 10,
písmene b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť na 25 %. Pre krvácanie z nosa bol jedenkrát žalobca hospitalizovaný
na ORL oddelení v roku 2015, ochorenie rovnako považoval posudkový lekár sociálneho poistenia

za prekonané. K hyperurikémii posudkový lekár uviedol, že táto je v liečbe Milurit stabilizovaná, ide
o ľahkú formu ochorenia, ktorá zodpovedá posúdeniu v kapitole XV, oddiele A, položke 1, písmene
a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť na 15%. Poukázal, že sčítavať miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť týchto
ochorení zákon neumožňuje, ani jedno nedosahuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť okolo 40 %, preto sú posudkovo nevýznamné a zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť rozhodujúceho zdravotného postihnutia o iné ochorenia podľa § 71 ods. 8 zákona
o sociálnom poistení považoval za neopodstatnené. Skonštatoval, že neboli splnené podmienky pre
uznanie invalidity. Skutkový stav bol objektívne zistený, nie sú diskrepancie medzi závermi odborných
vyšetrení a posúdením posudkovým lekárom sociálneho poistenia, subjektívne ťažkosti žalobcu sa

nelíšia od ťažkosti uvedených pri odborných vyšetreniach a sú dokázanými diagnózami vysvetlené.
Posudkový lekár tiež poprel výraznú hypotrofiu stehenného svalstva ľavej dolnej končatiny, ktorá by
vznikla aktuálne, nakoľko bola doložená už pred implantáciou totálnej endoprotézy. Dal do pozornosti,
že rozhodujúce sú diagnostické závery a funkčný stav, ktorý je na implantovanej endoprotéze prakticky
negatívny. Žalobca nepretržite pracuje od roku 2017 v jednom zamestnaní, pričom mal len dvojmesačnú

dočasnú pracovnú neschopnosť v roku 2019. Poukázal na doplnenie vyšetrení od praktických lekárov,
v predpísaných receptoch sú za obdobie sedem rokov len dvakrát ordinované lieky proti bolesti, žalobca
bol tiež vyšetrený v pracovnej službe dňa 12. mája 2022, pričom žiadne zdravotné obmedzenia neboli
uvedené. Vzhľadom na tieto okolnosti a ich vzájomné súvislosti posudkový lekár sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne nenašiel žiaden dôvod na zmenu miery poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenej pri posúdení zo dňa 28. januára 2020 a zo dňa 2.
novembra 2020.

57. Správny súd po vyhodnotení skutočností vyplývajúcich z posudkového spisu dospel k záveru,
že uvedené posúdenie posudkovým lekárom dňa 21. februára 2023 je priliehavé a vyplývajúce

z lekárskych správ založených v spise. Sám žalobca pri svojom osobnom posúdení dňa 28. januára
2020 uvádzal najmä problémy s kolenom. K hyperurikémii (dne) uviedol, že tieto záchvaty máva občas,
opuchne a začervenie mu palec na nohe alebo nart a záchvat trvá asi týždeň. Zo správy z interného
vyšetrenia z 13. januára 2015 vyplýva, že objektívne pri vyšetrení je pacient t.č. kardiopulmonálne
kompenzovaný, cirkulačne stabilizovaný, namerané akcelerované hodnoty TK, na EKG SR, bez

čerstvých ischemických zmien, bez arytmie. Ďalej zo správy z interného vyšetrenia z 2. novembra 2016
vyplýva, že je kardiálne stabilizovaný, bez arytmie, TK dobrý, bolo navrhnuté pokračovať v liečbe. Preto
konštatovanie posudkového lekára, že interné a anesteziologické vyšetrenia dokázali len ľahké stupne
choroby vysokého tlaku, bez organických komplikácii, (pričom posledné vyšetrenia sú z rokov 2015
a 2016), je v súlade s obsahom citovaných lekárskych správ.

58. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozhodujúceho zdravotného postihnutia
možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pri posudzovaní zvýšenia stanovenej miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je tak rozhodujúcim determinantom závažnosť ostatných

zdravotných postihnutí, ktorá je takej intenzity, že ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. V danom prípade takúto závažnosť pridružených ochorení posudkový lekár nevzhliadol, pričom
jeho závery sú podložené priamo správami z odborných vyšetrení, ako bolo uvedené vyššie.59. K poukazu žalobcu na to, že nedostatočné zistenie skutočného stavu veci má vyplývať aj zo záveru
posudkového lekára, že žalobca pracuje naďalej na pôvodnom pracovisku, pričom však z dôvodu
zdravotnýchťažkostíbolnútenývrátiťsanapôvodnúpozíciuVýrobnýpracovník–vodičVZV,jepotrebné

uviesť, že je pravdou, že žalobca bol od 1. januára 2019 preradený na pozíciu výrobný pracovník
– vodič VZB zo zdravotných dôvodov, čo žalobca preukázal potvrdením z 5. septembra 2024 svojho
zamestnávateľa G. H. F., G. (šlo však stále o toho istého zámestnávateľa, u ktorého žalobca pracuje
od 22. mája 2017). Táto skutočnosť však nie je spôsobilá spochybniť závery posudkového lekára,
pretože nie je pochybnosť o tom, že zdravotný stav žalobcu je dlhodobo nepriaznivý, spôsobujúci pokles

schopnosti vykonávať jeho zárobkovú činnosť, avšak v miere 35 %, teda v takej miere, ktorá nezakladá
jeho invaliditu v zmysle § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Inak povedané, pokiaľ bol žalobca
preradený na inú pozíciu zo zdravotných dôvodov, táto skutočnosť korešponduje s jeho zníženým
pracovným potenciálom v miere 35 %.

60. Žalobca tiež namietal posúdenie svalovej hypotrofie posudkovým lekárom, lebo bol toho názoru, že

samotnáskutočnosť,žesvalováhypotrofiabolaprítomnáužpredvykonanímtotálnejendoprotézy,nemá
za následok, že na jej prítomnosť sa neprihliada. Uvedená námietka žalobcu však tiež nie je spôsobila
spochybniť posudkové závery, pretože v rámci posudkového hľadiska stanoveného v prílohe č. 4 zákona
o sociálnom poistení pre položku 44. oddielu G, Kapitoly XV. - Pri endoprotézach kĺbov je miera poklesu
schopnosti zárobkovej činnosti závislá od pretrvávajúcej poruchy pohyblivosti a vplyvu záťaže na

končatinu (napr. porucha motorickej inervácie, výrazná svalová atrofia, skrátenie končatiny viac ako o 4
cm). Výrazná svalová atrofia nebola konštatovaná v žiadnej z lekárskych správ predložených žalobcom,
taktiež nebola konštatovaná pretrvávajúca porucha pohyblivosti. V správe ortopéda z 22. augusta
2019 je konštatovaná, mierna hypotrofia kvadriceopsus, extenzia ľavého kolena plná do základného
postavenia, z novšej lekárskej správy z pracovnej zdravotnej služby z 12. mája 2022 vyplýva, že hybnosť

v kĺboch je voľná, bez opuchov, rovnako na chrbtici, Thomayer (ohnutie) k zemi. Určená miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkovým
lekárom preto zodpovedá stanoveným posudkovým hľadiskám a skutočnosť, či mierna hypotrofia u
žalobcu vznikla aktuálne, alebo ešte pred implantáciou totálnej endoprotézy, je z posudkového hľadiska
podľa názoru správneho súdu bezvýznamná (keďže nešlo o výraznú svalovú atrofiu).

61. K doposlanej lekárskej správe z diabetologického vyšetrenia z 19. júna 2024, z ktorej vyplýva
novodiagnostikovaný diabetes melitus 2. typ, sa žiada uviesť, že v prípade ak došlo k zhoršeniu
zdravotného stavu si žalobca mohol a stále môže podať novú žiadosť o invalidný dôchodok, pričom
následne bude jeho zdravotný stav opätovne posudzovaný a opätovne stanovená miera poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V prejednávanom prípade však bol pre súd rozhodujúci stav
(skutkový a právny) existujúci v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej.

62. Správny súd po prieskume posudku posudkového lekára, vypracovaného po vrátení veci Krajským
súdom v Trnave (vo vzťahu k jeho jednoznačnosti, úplnosti, určitosti a presvedčivosti), neidentifikoval

žiadne diskrepancie, taktiež nezistil ani žiadne rozpory medzi posudkom a lekárskymi správami z ktorých
tentoposudokvychádzal,nebolitiežzospisuzistenéanižiadneopomenuté(nevyhodnotené)relevantné
lekárske správy, a preto je možné považovať záver posudku posudkového lekára za úplný, logický, určitý
apresvedčivoodôvodnený,atoajvovzťahukzáveromorozhodujúcomzdravotnompostihnutíaurčenej
mierepoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť.Správnysúdpretonemaldôvodpochybovaťani

o odbornej úrovni posudku posudkového lekára. Zároveň správny súd konštatuje, že posudkový lekár
sa riadil rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 47Sa/2/2021 zo 14. apríla 2022, keď si zabezpečil
dostatok podkladov pre posúdenie žalobcovho zdravotného stavu a následne bol tento presvedčivo
odôvodnený.

63. K námietke žalobcu, že jeho zdravotný stav bol posúdený v jeho neprítomnosti, správny súd uvádza,
že ani táto nie je dôvodná, nakoľko takýto postup v tom čase umožňovala právna úprava § 153 ods.
5 v spojení s § 293eu ods. 1 ZSP, a § 153 ods. 5 vety pred bodkočiarkou umožňoval posudkovému
lekárovi posúdiť zdravotný stav poistenca aj bez jeho osobnej účasti (k tomu pozri napr. bod 34 rozsudku
Najvyššieho správneho súdu SR z 30. júla 2024 sp. zn. 6Ssk/149/2023). § 293eu ods. 1 ZSP sa týka

krízovej situácie, pod ktorou sa rozumie nielen núdzový stav, ale aj mimoriadna situácia (čo vyplýva z
legislatívnej skratky uvedenej v § 293 ods. 1 ZSP) a mimoriadna situácia v dôsledku ochorenia Covid
bola odvolaná až 15. septembra 2023 uznesením vlády č. 446 z 13. septembra 2023, teda v čase
posudzovania zdravotného stavu žalobcu posudkoví lekári neporušili zákon, pokiaľ žalobcov zdravotnýstav bol posúdený aj bez jeho osobnej účasti. Navyše, z posudku z 28. januára 2020 vyplýva, že v konaní
na prvom stupni bol žalobca osobne prítomný pri posudzovaní jeho zdravotného stavu. Okrem toho už
Krajský súd v Trnave v bode 66 rozsudku sp. zn. 47Sa/2/2021 zo 14. apríla 2022 uviedol, že odo dňa

4. apríla 2020 nadobudlo účinnosť ustanovenie § 293eu ods. l zákona o sociálnom poistení, v zmysle
ktorého sa počas krízovej situácie časť vety za bodkočiarkou v ustanovení § 153 ods. 5 neuplatňuje,
teda podmienka osobnej účasti účastníka konania na jeho žiadosť pri posudkovej činnosti vykonávanej
posudkovým lekárom príslušnej pobočky alebo ústredia žalovanej počas krízovej situácie nemusí byť
splnená a je na rozhodnutí posudkového lekára, akú formu posúdenia zdravotného stavu účastníka

konania určí.

64. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní
žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP nezistil
nedostatky napadnutého rozhodnutia (tvoriac s prvostupňovým rozhodnutím jeden celok) a ich vydaniu
predchádzajúceho postupu správnych orgánov, odôvodňujúcich záver o nezákonnosti rozhodnutia, súd

správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP).

65. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanej, ktorá bola v konaní
úspešná v celom rozsahu, právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi
nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť
(§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2

SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).