Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4321202315
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4321202315.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Márie Malíkovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XX, XX XXX D., E., zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Andreou Miklovou, bytom F. XXXX/
X, XXX XX G., proti žalovanej: H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX G., zastúpenej
advokátskou kanceláriou AK Kovácsik s. r. o., so sídlom J. Hollého 11, 934 05 Levice, IČO: 55 581 021,
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej a znalca A. F. K. proti
rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 5C/12/2021-461 zo dňa 29.07.2024 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. až IV., VI. až VIII. p

o t v r d z u j e.

Žalobkyni priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie I. výrokom napadnutého rozsudku zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne
a žalovanej k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. G., obec G., okres Levice, zapísaným
Okresným úradom G., katastrálny odbor na LV č. XXXX ako C-KN parcely č. 3222 záhrada o výmere 403
m2, č. 3223 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 312 m2, rodinný dom súpisné číslo 2273 postavený
na parcele č. 3223 (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“), II. výrokom prikázal sporné nehnuteľnosti do

výlučného vlastníctva žalovanej v podiele 1/1 k celku, III. výrokom zaviazal žalovanú na zaplatenie
sumy 59.500 eur žalobkyni titulom náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobkyne, a to v lehote 90
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, IV. výrokom žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov
konania, V. výrokom rozhodol, že trovy štátu vzniknuté v tomto konaní spojené s tým, že strana
sporu konala v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát, VI. a VII. výrokom
priznal znalcovi A. L. M. nárok na náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených
výdavkov v súvislosti s jeho výsluchom na pojednávaní zo dňa 17.06.2024 proti žalobkyni v rozsahu

50 % a proti žalovanej v rozsahu 50 %, VIII. výrokom znalcovi A. F. K. nárok na náhradu účelne
vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov v súvislosti s výsluchom znalca, ktorý
sa uskutočnil na pojednávaní dňa 17.06.2024, nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na
ustanovenia § 137 ods. 1, 2, § 142 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„OZ“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, kat. úz. G., a to CKN parcely
č. 3222, č. 3223, ako aj stavby rodinného domu súp. č. XXXX, a prikázania týchto nehnuteľností do

výlučného vlastníctva žalovanej s tým, že žalovanej zároveň bude uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni
náhradu za podiel vo výške 65.000 eur.2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobkyňa a žalovaná
sú podielovými spoluvlastníčkami sporných nehnuteľností, pričom spoluvlastnícky podiel každej z nich
predstavuje 1/2-icu. Súd prvej inštancie skúmal, či je možné reálne rozdelenie uvedených nehnuteľností.

Zo znaleckého posudku A. M. vyplynulo, že nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, a preto bolo
potrebné v danom spore aplikovať druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to
prikázanie spoluvlastníckeho podielu do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov. Žalovaná
súhlasila s prikázaním spoluvlastníckeho podielu žalobkyne do jej výlučného vlastníctva, pričom
mala tiež dostatočné finančné prostriedky na to, aby v prípade prikázania podielu vyplatila žalobkyni

primeranú náhradu. Žalobkyňa nehnuteľnosti neužíva a predžalobnou výzvou ponúkla žalovanej
svoj spoluvlastnícky podiel za finančnú náhradu. Súd dospel k záveru, že je potrebné prikázať
spoluvlastnícky podiel žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam do výlučného vlastníctva žalovanej,
pretože nehnuteľnosti reálne užíva a stará sa o ne. Spornou medzi stranami sporu však bola výška
primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobkyne. Po oboznámení sa so znaleckým posudkom A.
K. a A. M., a tiež s prihliadnutím na ďalšie dôkazy sa súd priklonil k názoru, že relevantný pre rozhodnutie

súdu z hľadiska hodnoty spoluvlastníckeho podielu žalobkyne, je znalecký posudok vypracovaný A. M..
Súd uviedol, že tento znalec je oprávnený okrem iného posudzovať aj vady, resp. poruchy stavieb ako
aj technickú deliteľnosť stavieb. Podľa názoru súdu prvej inštancie tak znalec A. M. pri ohodnocovaní
takýchto nehnuteľností bol oprávnený pri stanovení hodnoty nehnuteľností zohľadniť aj vady, ktorými
má trpieť predovšetkým rodinný dom, a na ktoré poukazovala žalovaná, pričom dospel k záveru, že

ide o vady, ktoré je možné odstrániť. Súd preto pri ocenení predmetných nehnuteľností vychádzal
zo znaleckého posudku A. M., ktorý určil ich hodnotu vo výške 119.000 eur, pričom spoluvlastnícky
podiel žalobkyne, ktorý bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalovanej, má hodnotu 59.500 eur,
a túto sumu zaviazal žalovanú vyplatiť žalobkyni ako primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel. K
námietkamžalobkyneohľadomodbornéhovyjadreniastatikasúduviedol,ženapriektomu,žesanaňom

podieľal aj brat právnej zástupkyne žalovanej, samo o sebe neznamená, že by takýto dôkaz bol nejakým
spôsobom účelový, resp. že by bola znehodnotená jeho výpovedná hodnota, pretože podľa názoru
súdu ho podali kvalifikované osoby s príslušným vzdelaním. Rovnako neboli navrhnuté iné dôkazy,
ktoré by preukazovali, že išlo o účelové odborné vyjadrenie zo strany žalovanej. Na druhej strane však
súd prvej inštancie uviedol, že odborné vyjadrenie statika nevyvracia závery, ktoré boli obsiahnuté v

znaleckom posudku A. M.. Z obsahu odborného vyjadrenia vyplýva zlý technický stav rodinného domu
s tým, že v bode 3. zhodnotenie technického stavu domu, sa pripúšťa možnosť deštrukcie krovu a
následne stropu ako aj obvodových stien pri určitej veľkosti zaťaženia snehom strechy domu, kde hrozí
bezprostredné zavalenie a prípadné zrútenie časti strechy na susedný pozemok. Podľa názoru súdu
však ide o hypotetický scenár, ktorý doposiaľ nenastal, pričom strany sporu ako podieloví spoluvlastníci

boli povinní sa starať o takéto nehnuteľnosti a vykonávať na nich potrebnú údržbu. Preto pokiaľ ide
o primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel, ktorý má vyplatiť žalovaná žalobkyni, nebolo možné
prihliadať na aktuálny stavebnotechnický stav rodinného domu, pretože v konaní nebolo sporné, že dom
vyžaduje rekonštrukciu a v súčasnosti ho nie je možné užívať na bývanie. Samotný znalec konštatoval
možnosť jeho opravy a zároveň riadnym spôsobom určil hodnotu nehnuteľností, ktoré sú predmetom

vyporiadania.Zuvedenýchdôvodovsúdrozhodoltak,akojeuvedenévbode1.tohtoodôvodenia.Ďalšie
návrhy na doplnenie dokazovania súd zamietol z dôvodu hospodárnosti konania, uviedol, že skutočnosti
dôležité pre rozhodnutie veci už boli preukázané na základe vykonaného dokazovania.

3. O trovách štátu, ktoré vznikli v súvislosti s prekladom dožiadania na príslušný nemecký súd za účelom

výsluchu žalobkyne, rozhodol súd prvej inštancie podľa § 155 ods. 2 CSP tak, že trovy konania znáša
štát. O trovách konania medzi stranami sporu rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1, 2 v spojení s § 257
CSP, pričom žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože od počiatku nebol sporný
spôsob vyporiadania nehnuteľností, čo vyplýva aj z predžalobnej komunikácie, keď žalovaná prejavila
záujem o prikázanie týchto nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva, ale sporná bola výška odplaty

za spoluvlastnícky podiel žalobkyne. Zohľadniac výšku náhrady 59.500 eur a postoj strán sporu počas
súdneho konania, považoval súd za nespravodlivé, aby bola náhrada trov konania priznaná len jednej zo
strán sporu, keďže obe strany boli len čiastočne úspešné v súdnom konaní vzhľadom na ich navrhovanú
výšku náhrady za spoluvlastnícky podiel, pričom ani jedna zo strán v rámci svojich procesných prejavov
nežiadala priznať odplatu za spoluvlastnícky podiel v takej výške, akú priznal súd. Z tohto dôvodu mal

súd za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP pre to, aby ani jednej zo strán
nebola priznaná náhrada trov konania, pričom výška primeranej odplaty bola ustálená až v priebehu
súdneho konania znaleckým posudkom A. M..4. Súd prvej inštancie tiež priznal znalcovi A. L. M. nárok na náhradu účelne vynaložených hotových,
preukázaných a uplatnených výdavkov, a to voči každej zo strán v rozsahu 50%. Náhradu účelne
vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov v súvislosti s výsluchom znalca A. K.,

ktorý sa uskutočnil na pojednávaní dňa 17.06.2024, súd prvej inštancie znalcovi nepriznal, pretože si s
poukazom na § 258 ods. 3 CSP nárok uplatnil oneskorene, t. j. po uplynutí 10 dní od výsluchu.

5. Proti výrokom III. a IV. rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla rozsudok
súdu prvej inštancie zmeniť tak, že titulom náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobkyne, ju súd zaviaže

zaplatiť žalobkyni sumu 48.850 eur v lehote 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a prizná jej nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Namietala, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne
právne posúdenie veci podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. Uviedla, že od začiatku súdneho
konania sa vyjadrovala, že vyrovnací podiel za zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vo
výške 65.000 eur je vysoký a neúmerný stavu nehnuteľnosti a danej lokalite. Svoje tvrdenia preukázala

znaleckým posudkom vypracovaným znalcom A. F. K.. Namietala, že súd prvej inštancie absolútne
neprihliadol k predmetnému znaleckému posudku aj napriek tomu, že spĺňal všetky zákonom stanovené
náležitosti a každá zo sporových strán mala možnosť predložiť aj súkromné znalecké posudky. Súd
prvej inštancie sa odvolal na neaktuálnosť ohodnotenia nehnuteľnosti, keďže znalecký posudok bol už
2 roky starý. Nie je však možné klásť jej za vinu, že konanie trvalo na prvostupňovom súde viac ako 3

roky. Dôkaz ňou predložený súd vôbec nezobral do úvahy aj napriek tej skutočnosti, že bol predložený
v konaní a v danom čase bol aktuálny. Znalecký posudok vypracovaný znalcom A. F. K. prihliadal aj
na vady a nebezpečnosť danej nehnuteľnosti, ktorú preukázala predloženým odborným stanoviskom z
odvetvia statika, vypracovaným projektantom A. F. N. v máji 2024. Avšak ani tento predložený dôkaz
nebol pre súd postačujúci. Jediný dôkaz, na ktorý sa súd zameral, bol znalecký posudok vypracovaný

A. L. M. vo februári 2024. Práve tento znalec sa na pojednávaní konanom dňa 17.06.2024 vyjadril, že
nie je statik, a preto žalovanej nebolo jasné, ako mohol súd prvej inštancie odignorovať ňou predložené
odborné stanovisko z odvetvia statika, ktoré odporúčalo zakázať prístup osôb do celého objektu a
priľahlého okolia, až do odstránenia stavby, lebo môže dôjsť k ohrozeniu zdravia a životov obyvateľov
susedných pozemkov. Odborné stanovisko bolo vypracované v máji 2024. Ide teda o najaktuálnejší

dôkaz. V závere statik uviedol, že rekonštrukciu takto poškodených obvodových stien, ktoré nie sú
uložené na funkčnej hydroizolácii, považuje za neekonomickú a zbytočnú. Konštrukcii hrozí postupná a
následne celková deštrukcia. Predmetná nehnuteľnosť je po takomto odbornom stanovisku nepredajná
za sumu, akú uvádza A. L. M. vo svojom znaleckom posudku. Inými slovami, ona nemá šancu
predmetnú nehnuteľnosť predať za sumu vo výške 119.000 eur. O nehnuteľnosť sa neustále stará,

aby nechátrala, účty hradí výlučne ona, nehnuteľnosť nevyužíva, využíva len prislúchajúci pozemok,
a to najmä z dôvodu, aby nezarastal a aby nedochádzalo k sťažnostiam od susedov. Nehnuteľnosť
ako taká je neobývateľná. Súd prvej inštancie sa zameral výlučne len na znalecký posudok znalca
A. L. M. a nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaná
navrhla zabezpečiť odborné vyjadrenie z realitnej kancelárie, ktoré malo potvrdiť alebo vyvrátiť, či je

predmetnú nehnuteľnosť možné na súčasnom realitnom trhu ponúkať za kúpnu cenu vo výške 119.000
eur s prihliadnutím na odborné vyjadrenie z odvetvia statika ako aj znaleckých posudkov a odborného
vyjadrenia stavebnej firmy, ohľadom preukázania ceny prác za odvoz stavebnej sute, ktoré by bolo
potrebné vynaložiť pri zrútení predmetnej nehnuteľnosti. Zastáva názor, že spravodlivé a adekvátne
rozdelenie a zrušenie podielového spoluvlastníctva malo byť vypočítané ako priemer oboch znaleckých

posudkov, čo predstavuje vyrovnací podiel vo výške 48.850 eur.

6. Proti výroku VIII. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj znalec A. F. K., ktorý žiadal
priznať náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov v súvislosti s
jeho výsluchom dňa 17.06.2024 vo výške 187,64 eura tak, ako je uvedené vo vyúčtovaní znalečného

č. 11/2024 zo dňa 11.07.2024, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 15.07.2024. Uviedol, že je
pravda, že si uplatnil náhradu výdavkov oneskorene. Oneskorenie podania vyúčtovania odôvodnil tým,
že nemal doklad o tankovaní pohonných hmôt (ďalej aj „PHM“) zo dňa 17.06.2024 (pondelok) do auta,
pretože v ten deň netankoval PHM. Osobným autom sa presúval na miesto výsluchu znalca a následne
do miesta jeho trvalého pobytu. Z dôvodu, že nemal doklad o tankovaní, čakal na výsledky zverejnenia

priemerných cien PHM, ktoré vydáva Ústredný orgán štátnej správy – Štatistický úrad SR. Priemerné
ceny za 25. týždeň boli aktualizované k 28.06.2024, piatok nasledujúci týždeň. Podľa jeho názoru
v takom prípade nebolo možné predpísanú 10 dňovú lehotu splniť. 25. týždeň 2024 bola priemerná
cena benzínu Natural 95 oktánový: 1,599 eur/liter. Nebol mu známy iný náhradný spôsob dokladovaniaaktuálnej ceny PHM. Ak by použil doklad z iného dátumu, ako z dátumu použitia vozidla (17.06.2024),
nemusel ho súd uznať ako vierohodný. O tom, že Štatistický úrad SR vydá týždennú aktualizáciu až 11.
deň po dátume pojednávania, vopred nevedel.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že s napadnutým rozsudkom súdu prvej
inštancie súhlasí a pokiaľ ide o náhradu trov konania, navrhla, aby povinnosť nahradiť trovy konania bola
uložená výlučne žalovanej strane, keďže to bola práve žalovaná, ktorá navrhla aj vypočutie súdneho
znalca A. L. M., čím došlo k navýšeniu trov.

8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok vo výrokoch I. až IV., VI. až VIII., aj keď niektoré z nich
neboli žalovanou napadnuté odvolaním, ale boli výrokmi závislými od výrokov napadnutých odvolaním,

s výnimkou výroku V., ktorý závislý nebol, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, kat. úz. G., parc. č. 3222
a parc. č. 3223, ako aj stavby rodinného domu súp. č. XXXX, a prikázania týchto nehnuteľností do

výlučného vlastníctva žalovanej s tým, že žalovanej bude uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu
za jej spoluvlastnícky podiel vo výške 65.000 eur. Žalovaná súhlasila so zrušením a vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva, ale nesúhlasila
s výškou sumy, ktorú žiadala žalobkyňa titulom vyplatenia hodnoty za spoluvlastnícky podiel. V konaní
boli predložené tri znalecké posudky, pričom znalecké posudky č. 20/2015 a č. 5/2022 boli vypracované

na žiadosť žalovanej A. F. K., znalcom pre odbor Stavebníctvo 370000, Pozemné stavby, Dopravné
stavby, Odhad nehnuteľností. Zo znaleckého posudku č. 5/2022 vyplýva, že znalec ohodnotil stavby
sumou 43.862,74 eura a pozemky sumou 32.575,40 eura, spolu zaokrúhlene 76.400 eur. Súdom
ustanovený znalec A. L. M., ktorý je znalcom pre odbor Stavebníctvo 370000, Pozemné stavby, Odhad
nehnuteľností,vyhotovildňa03.03.2024znaleckýposudokč.X/XXXX,vktoromurčilvšeobecnúhodnotu

stavieb vo výške 72.197,54 eura a hodnotu pozemkov vo výške 46.660,90 eura, spolu zaokrúhlene
119.000 eur. Žalovaná predložila súdu prvej inštancie aj odborné stanovisko statika č. 05/2024, z ktorého
záverov vyplýva, že konštrukcia obvodových nosných stien je v zadnej časti domu, a to najmä
v rohoch a spojoch stien poškodená s narušenou väzbou. Takéto murivo neplní svoju stužujúcu funkciu.
V spodných radoch sa tehla drolí a odlupuje. Rekonštrukcia poškodených obvodových stien, ktoré nie

sú uložené na funkčnej hydroizolácii, by bola neekonomická a zbytočná. Súd prvej inštancie predvolal
oboch znalcov na pojednávanie konané dňa 17.06.2024, kde ich vypočul aj v súvislosti s odborným
vyjadrením statika. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie rozhodol napadnutým
rozsudkom.

10. Žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie neprihliadol na znalecký posudok vypracovaný
znalcom A. F. K. z februára 2022, ktorý predložila súdu. Uvedený znalecký posudok podľa nej
zohľadňoval aj vady a nebezpečnosť danej nehnuteľnosti, ktorú preukazovala predloženým odborným
stanoviskom z odvetvia statika, vypracovaným A. N. v máji 2024. Vyčítala súdu, že jediný dôkaz, na ktorý
sa súd prvej inštancie zameral, bol znalecký posudok vypracovaný vo februári 2024 A. L. M., ktorý sa

vyjadril, že nie je statik. Podľa jej názoru je predmetná nehnuteľnosť nepredajná za sumu, aká vyplýva
zo znaleckého posudku A. M..

11. Pokiaľ ide o hodnotenie znaleckého posudku ako dôkazu, Najvyšší súd SR v uzneseniach sp.
zn. 7Cdo/41/2010 zo dňa 24.05.2011 a sp. zn. 4Cdo255/2011 zo dňa 24.03.2022 uviedol, že pravidlá

hodnotenia dôkazov sú upravené v článku 15 ako aj v § 191 CSP a spravujú sa teóriou voľného
hodnotenia dôkazov. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi,
na ktorých spočíva zákon. Pri hodnotení znaleckého posudku je vo všeobecnosti prijímaný záver,
že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti; súd však hodnotí
presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého

nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi.

12. Žiaden z dôkazných prostriedkov nemá zákonom predpísanú vyššiu alebo nižšiu dôkaznú silu. Súd
hodnotí znalecký posudok ako jeden z dôkazov na základe zásady voľného hodnotenia dôkazov, a tosamostatne a aj vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi. Súd prvej inštancie pri ocenení predmetných
nehnuteľností vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného A. M.. Znalecký posudok označil
za objektívny a dostatočne vierohodný. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď hodnotil, či bol

znalecký posudok vypracovaný v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi znaleckú činnosť a či
bol znalec A. M. oprávnený posudzovať aj vady, resp. poruchy stavieb, pretože súd má zhodnotiť
presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu, k zásadám logického
myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi; uvedené súd prvej inštancie aj správne
posudzoval. Hodnotenie dôkazu znaleckého posudku spočíva v posúdení, či závery posudku sú

náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu, či bolo prihliadnuté ku všetkým skutočnostiam,
s ktorými sa bolo potrebné vyporiadať a či je znalecký posudok dostatočne a jasne zdôvodnený.
Dôkaz znaleckým posudkom teda súd hodnotí ako každý iný dôkaz, nemôže však preskúmavať vecnú
správnosť odborných záverov.

13. Znalec A. M. vykonal v dňoch 21.02.2024 a 27.02.2024 miestnu obhliadku sporných nehnuteľností,

pri vypracovaní znaleckého posudku mal k dispozícií súdny spis sp. zn. 5C/12/2021, ktorého obsahom
sú aj znalecké posudky znalca A. K.. Na miestnej obhliadke sa oboznámil so stavom nehnuteľností,
videl v akom stave je rodinný dom, a napriek tomu, že nie je statikom, ako namieta žalovaná, má
oprávnenie na odhad hodnoty nehnuteľností, a vzhľadom k technickému stavu rodinného domu aj
primerane upravil celkovú hodnotu nehnuteľností. Taktiež mal A. M. pri vypracovaní znaleckého posudku

možnosť oboznámiť sa so znaleckými posudkami A. K. a bolo na jeho odbornom posúdení, či dospeje
k totožným záverom ohľadom hodnoty nehnuteľností alebo nehnuteľnostiam pridelí inú hodnotu. Znalec
na základe svojho oprávnenia a svojej zodpovednosti vypracoval znalecký posudok a súdu neprináleží
spochybňovať jeho odborné závery.

14. Súd prvej inštancie predvolal oboch znalcov na pojednávanie konané dňa 17.06.2024 a pristúpil
k ich vypočutiu, čo je bežnou praxou v prípade nariadeného znaleckého dokazovania, pretože sudca
sa nemusí uspokojiť len s obsahom vypracovaného znaleckého posudku, ale môže pristúpiť k výsluchu
znalca za účelom objasnenia, doplnenia alebo aj podrobnejšieho vyjadrenia sa znalca k posudzovaným
odborným otázkam, ktorých zodpovedanie v znaleckom dokazovaní žiada súd alebo strany v konaní od

odborne spôsobilej osoby (pozri uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/255/2021 zo dňa 24.03.2022,
zverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6/2023
pod č. 84). Znalec A. M. pri výsluchu uviedol, že trvá na vypracovanom znaleckom posudku a objasnil
akým spôsobom stanovil hodnotu nehnuteľnosti, taktiež uviedol, že je rád, že obaja znalci neohodnotili
nehnuteľnosť tak, že by ju bolo potrebné odstrániť. K tomu odvolací súd uvádza, že ani znalec A.

K. vo svojom znaleckom posudku nedospel k záveru, že rodinný dom je v tak zlom technickom
stave, že je potrebné ho zbúrať, keďže ohodnotil stavby sumou 43.862,74 eura. Súd prvej inštancie
zvolil správny postup, keď vzhľadom na rozdielne stanovené hodnoty nehnuteľností v jednotlivých
znaleckých posudkoch nariadil vypočutie oboch znalcov. Námietka žalovanej, že sa súd prvej inštancie
nedostatočne zaoberal ňou predloženým znaleckým posudkom A. K., je nedôvodná. Súd prvej inštancie

sa v odôvodnení napadnutého rozsudku rozsiahlo venoval hodnoteniu oboch znaleckých posudkov
samostatne, ich porovnaniu (str. 22 - 23 napadnutého rozsudku) a jasne uviedol prečo vychádzal pri
ohodnotení nehnuteľností zo znaleckého posudku A. M.. Odvolací súd na tieto dôvody poukazuje,
v plnom rozsahu sa s nimi stotožňuje a považuje za nadbytočné ich opakovať. Znalecký posudok A. M.
bol podľa súdu aktuálnejší a určil cenu zodpovedajúcu trhovým pomerom. A. M. zohľadnil pri ocenení

sporných nehnuteľností aj inzeráty realitnej kancelárie o predaji nehnuteľností, ktoré obsahovali údaje
o cene ponúkaných nehnuteľností, pri inzerovaných nehnuteľnostiach išlo zväčša o nehnuteľnosti, ktoré
vyžadujú rekonštrukciu, ako je možné vidieť aj na fotkách týchto nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú
v znaleckom posudku a na č. l. 415 až 429. Súd prvej inštancie tiež zdôvodnil, prečo zamietol
ďalšie návrhy žalovanej na vykonanie dokazovania. Odvolací súd sa s názorom prvoinštančného súdu

stotožnil, rovnako nepovažoval za dôvodné zabezpečiť odborné vyjadrenie z realitnej kancelárie, ktoré
by malo preukázať, či je možné sporné nehnuteľnosti predať za cenu určenú znaleckým posudkom A.
M., ako namietala žalovaná v odvolaní. Rovnako ani z jedného znaleckého posudku nevyplýva, že by
bolo potrebné odstránenie stavby - rodinného domu, ktorý je súčasťou sporných nehnuteľností, preto
odvolací súd nevzhliadol dôvod na zabezpečenie odborného vyjadrenia stavebnej firmy na určenie ceny

odvozu stavebnej sute, ako požadovala žalovaná v odvolaní.

15. Žalovaná ďalej v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie neprihliadol na odborné stanovisko
statika vypracované projektantom A. F. N. v máji 2024. Odvolací súd uvádza, že z napadnutéhorozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal aj odborným vyjadrením statika, keď
jasne uviedol, že odborné stanovisko statika nevyvracia závery, ktoré boli obsiahnuté v znaleckom
posudku A. M.. Z obsahu odborného stanoviska statika vyplýva zlý technický stav rodinného domu

a možná deštrukcia krovu, stropu a obvodových stien pri určitej veľkosti zaťaženia snehom strechy
domu, kde hrozí bezprostredné zavalenie a prípadné zrútenie časti strechy na susedný pozemok.
Súd prvej inštancie však uviedol, že ide len o hypotetický scenár a v konaní nebolo sporné, že
rodinný dom vyžaduje rekonštrukciu. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd plne
stotožňuje. Zo znaleckého posudku A. M. vyplýva, že pri ohodnotení sporných nehnuteľností zohľadnil

ich technický stav. K odbornému stanovisku statika sa na pojednávaní konanom dňa 17.06.2024
vyjadrili aj obaja znalci. Znalec A. K. uviedol, že v ním vypracovanom znaleckom posudku č. 5/2022
nezistil také nezrovnalosti, ktoré by ho viedli k tomu, že by mal upraviť výslednú všeobecnú hodnotu
nehnuteľností; statickú poruchu domu tušil už v roku 2015 a v roku 2022 sa objavilo zhoršenie stavu
stavby. Rovnako A. M. uviedol, že napriek tomu, že nie je statik, sú všetky skutočnosti opísané
v statickom posudku, zrejmé aj z jeho popisov a priloženej fotodokumentácie. Pri popise technického

stavu rodinného domu v znaleckom posudku uviedol, že „Nosné steny sú lokálne poškodené trhlinami
a vnútorné vonkajšie omietky vzlínajúcou vlhkosťou a zatekajúcou dažďovou vodou. Dom je dlhodobo
nevyužívaný na bývanie.“ A takisto uviedol, že na objekte sa nachádzajú statické trhliny zvislých
nosných konštrukcií. Znalec A. M. na pojednávaní ďalej uviedol, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti
sa odvíja od konštrukčného vyhotovenia, technického stavu a životnosti danej stavby. Tieto faktory

ako aj to, že nehnuteľnosť vyžaduje opravy, zohľadnil vo vypracovanom znaleckom posudku, a teda
vo výpočtoch východiskovej hodnoty ako aj všeobecnej hodnoty. Podstatne znížil zostatkovú životnosť
domu a tiež vychádzal z toho, že nehnuteľnosť vyžaduje opravy. K statickému odbornému posúdeniu
uviedol, že statik sa vyjadril len k zlomku stavby a stavbu, resp. trhliny je možné opraviť. Ako uviedol
už aj prvoinštančný súd, A. M. je znalcom aj pre odvetvie pozemné stavby a okrem ohodnotenia

nehnuteľností, je oprávnený posudzovať aj vady, resp. poruchy stavieb ako aj technickú deliteľnosť
stavieb. Z výpovede znalcov tiež vyplýva, že obaja sa na pojednávaní okrem iného vyjadrili aj k statickým
poruchám ohodnocovanej nehnuteľnosti. Ani jeden zo znalcov nestanovil cenu nehnuteľností tak, ako
by mala byť v krátkej dobe zbúraná alebo že nie je užívania schopná, resp. že by ju bolo potrebné
odstrániť vzhľadom na poruchy, ktoré sa na nej nachádzajú. Ak by bol technický stav stavby taký zlý ako

konštatoval statik v odbornom stanovisku, museli by obaja znalci ohodnotiť stavbu ako znehodnotenú
s tým, že hodnota nehnuteľnosti by pozostávala z hodnoty pozemkov, zo zisku materiálu, ktorý by sa dal
získať zbúraním stavby, čiže použitím využiteľných materiálov a odčítaním ceny, ktorá by bola potrebná
na odstránenie stavby (č. l. 406 spisu). Ani jeden zo znalcov však takýmto spôsobom pri ohodnotení
nehnuteľností nepostupoval.

16. Žalovaná v odvolaní uviedla, že za spravodlivé by považovala, ak by súd pri výpočte hodnoty
vyrovnacieho podielu vychádzal z priemeru hodnoty nehnuteľností určenej oboma znaleckými
posudkami, čo by predstavovalo hodnotu vyrovnacieho podielu 48.850 eur. K tomu odvolací súd
uvádza, že uvedený spôsob výpočtu hodnoty nehnuteľností, ktorý by súd dosiahol spriemerovaním

výsledných hodnôt viacerých znaleckých posudkov, nie je možný a súdna prax ho nepripúšťa. Pokiaľ
sú vo veci vypracované viaceré znalecké posudky, musí ich súd vyhodnotiť z hľadiska ich objektívnosti,
presvedčivosti,odôvodnenostiichzáverov,súladuzáverovsnálezomzhľadiskalogikyarelevantnostivo
vzťahu k prejednávanej veci či existencie súladu s ostatnými dôkazmi. Neprináleží mu teda preskúmavať
vecnú správnosť odborných záverov. Na základe vyššie uvedených kritérií súd následne zdôvodní,

zo záverov ktorého znaleckého posudku vychádzal pri rozhodnutí danej veci a prečo. Súd prvej
inštancie takto postupoval, keď v bode 15. odôvodnenia rozsudku podrobne zdôvodnil, prečo pre
výpočet hodnoty nehnuteľností považoval za relevantný znalecký posudok A. M. a nie A. K.. Žalovaná
nemá relevantný dôvod spochybňovať odborné závery A. M. len preto, že nevyhovovali jej predstavám
o cene nehnuteľností. Súd prvej inštancie vzhľadom na odbornosť znalca A. M., ktorý navyše svoje

závery vyčerpávajúco, logicky, konzistentne a podrobne, reagujúc aj na statický posudok a tiež na
rozdiel v hodnote nehnuteľností, ktorú určil A. K., objasnil aj pred súdom prvej inštancie priamo na
pojednávaní, nemal žiadne pochybnosti o správnosti jeho záverov, pričom odborné závery znaleckého
posudku neposudzoval z hľadiska ich správnosti, pretože takéto hodnotenie súdu ani neprináleží, keďže
nedisponuje odbornými vedomosťami z jednotlivých skúmaných oblastí a odborov, a práve preto do

konania priberá znalcov.

17. Voči výroku VIII. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie znalec Ing. Juraj Grič,
ktorému súd nepriznal náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkovv súvislosti s jeho výsluchom, a to z dôvodu zmeškania 10-dňovej lehoty uloženej mu ustanovením §
258 ods. 3 CSP. Znalec v odvolaní namietal, že si uplatnil náhradu výdavkov oneskorene z dôvodu,
že nemal doklad o tankovaní pohonných hmôt zo dňa 17.06.2024, preto čakal na výsledky zverejnenia

priemerných cien pohonných hmôt Štatistickým úradom SR. Tvrdil, že priemerné ceny za 25. týždeň
boli aktualizované k 28.06.2024.

18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu podaného odvolania znalca Ing.
Griča musel konštatovať, že znalec ničím nepreukázal, že zmeškal lehotu na uplatnenie si náhrady

výdavkov z objektívnych a ospravedlniteľných dôvodov. Súd prvej inštancie správne vychádzal z § 258
ods. 3 CSP, podľa ktorého si mal znalec náhradu vynaložených hotových a preukázaných výdavkov
uplatniť pri podaní výpovede, najneskôr však do desiatich dní, inak mu právo na ich náhradu zaniká.
Pojednávanie sa uskutočnilo dňa 17.06.2024 a A. K. si výdavky vzniknuté v súvislosti s jeho výsluchom
akosprávneuviedolajsúdprvejinštancie,uplatnilaždňa11.07.2024,tedapouplynutílehotypodľa§258
ods. 3 CSP. Z obsahu spisu vyplýva, že A. K. bol v predvolaní na pojednávanie poučený, že má právo si

náhradu účelne vynaložených výdavkov uplatniť najneskôr do 10 dní, v stanovenej lehote však nevyvinul
žiadnu procesnú aktivitu, neurobil žiadny procesný úkon a ani nepožiadal súd o predĺženie lehoty. Znalec
rovnako nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenia. V jeho odvolaní je priložený odkaz
na webovú stránku Štatistického úradu SR, ktorý síce preukazuje cenu benzínu vo výške ako uvádza
A. K., avšak nepreukazuje dátum, kedy bol tento údaj na stránke zverejnený. Argumentácia znalca

založená na neuverejnení ceny pohonných hmôt ku konkrétnemu dátumu neodôvodňuje porušenie
určenej lehoty, keďže ide o okolnosť predvídateľnú a riešiteľnú buď použitím posledných dostupných
údajov s následnou aktualizáciou, alebo procesným návrhom na primerané predĺženie lehoty. Napriek
tomu, že znalec odôvodňuje zmeškanie lehoty chýbajúcim dokladom o tankovaní pohonných hmôt,
neuplatnil si v zákonnej lehote ani tarifnú odmenu, hotové výdavky, náhradu za stratu času, ktoré

vedel a mohol vyčísliť skôr a v zákonnej lehote. Naviac, ak aj boli priemerné ceny pohonných hmôt
aktualizované k 28.06.2024, výdavky spojené s jeho výsluchom si neuplatnil bezprostredne hneď po
ich zverejnení, ale znovu čakal viac ako desať dní, keďže k ich uplatneniu došlo až 11.07.2024. Súd
prvej inštancie preto správne rozhodol výrokom VIII. tak, že znalcovi A. F. K. nárok na náhradu účelne
vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom, ktorý sa

uskutočnil dňa 17.06.2024, nepriznal.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. až IV.,
VI. až VIII., aj keď niektoré z nich neboli žalovanou napadnuté odvolaním, ale boli výrokmi závislými
od výrokov napadnutých odvolaním, s výnimkou výroku V., ktorý závislý nebol, v zmysle § 387 ods.

1 CSP ako vecne správny potvrdil, keď po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré
mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
pre vyhlásenie rozsudku a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam
a následne dospel aj k správnemu právnemu záveru.

20. Žalovaná podala odvolanie tiež voči výroku o trovách konania, ktoré však nijako nezdôvodnila, len
požadovala, aby jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie
napadnutým rozsudkom žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že od počiatku nebol sporný spôsob vyporiadania nehnuteľností. Podľa názoru
súdu boli obe strany sporu iba čiastočne úspešné v súdnom konaní vzhľadom na ich navrhovanú výšku

náhrady za spoluvlastnícky podiel, pričom ani jedna, zo strán v rámci svojich procesných prejavov
nežiadala priznať odplatu za spoluvlastnícky podiel v takej výške ako priznal súd. Z tohto dôvodu mal
súd prvej inštancie za to, že existovali dôvody osobitného zreteľa podľa § 257 CSP pre to, aby ani jednej
zo strán nebola priznaná náhrada trov konania, pričom výška primeranej odplaty bola ustálená až v
priebehu súdneho konania znaleckým posudkom A. M..

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.23. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá sa skúma čo
do právneho základu a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti
za výsledok sporu) je charakteristická pre sporové konania a uplatní sa tak, že neúspešná strana sporu

je povinná nahradiť úspešnej strane sporu trovy konania, ktoré jej vznikli. Procesný úspech sa určuje
vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti a výroku,
ktorýmsarozhodlovovecisamej.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP dáva súdu možnosť zvoliť iný záver pri náhrade trov konania,
než vyplýva zo všeobecných zásad, avšak musí ísť o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného
zreteľa. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania,
ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí
sp. zn. 2Cdo/102/2017 zo dňa 31.07.2017 uviedol, že aplikácia ustanovenia § 257 CSP musí
zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri

napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP
vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok; dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné
okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto
podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 67/2010,
3MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú

možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné
interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o
trováchkonania.Kdôvodomhodnýmosobitnéhozreteľamôžedôjsťvovzťahukurčitýmdruhomkonania

alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto
konania alebo charakterom procesnej situácie, ale i okolností, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde,
postoj strán v konaní, pritom je zároveň potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším
pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania
zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej strany.

Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen
okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán, a to nielen toho, v koho prospech má
byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž
možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal
v konaní úspech. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov

právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k
určitému typu konania (napr. nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07, či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok
individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000).

25. V prejednávanej veci súd vyhodnotil, že ani jedna zo strán nemala výrazný úspech vo veci, úspech

strán bol len čiastočný, a preto bolo dôvodné rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo s odkazom na § 255 ods. 2 CSP, na ktoré ustanovenie aj súd v odôvodnení rozsudku
poukázal. V prípade, že súd vyhodnotil úspech strán sporu tak, že ani jedna zo strán nemala na náhradu
trov konania právo, nebol dôvod sa zaoberať aj použitím § 257 CSP, keďže jeho aplikácia pripadá do
úvahy len v tom prípade, ak by jednej zo strán sporu vznikol nárok na náhradu trov konania z dôvodu jej

úspechu, avšak zároveň by existovali dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd takejto strane
ich náhradu nepriznal.

26. Žalovaná nezdôvodnila, prečo mal súd prvej inštancie priznať práve jej nárok na náhradu trov
konania, neuviedla z čoho odvodzovala, že práve ona bola v konaní na 100% úspešná. Argumentáciu

použitú súdom prvej inštancie o čiastočnom úspechu každej zo strán sporu ničím nespochybnila, nijako
voči nej ani nenamietala, neuviedla a nezdôvodnila, prečo ju považovala za nesprávnu, preto sa ani
odvolací súd nemohol bližšie zaoberať jej odvolacími dôvodmi, ktoré v tejto časti odvolania absentovali.
Odvolací súd preto mohol len skonštatovať, že súd prvej inštancie správne posúdil mieru úspechu
strán sporu v konaní a správne svoje rozhodnutie oprel o ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, pričom

aplikácia § 257 CSP bola za použitia § 255 ods. 2 CSP vylúčená tak, ako už bolo vyššie uvedené.
Od miery úspechu strán sporu sa následne odvíjalo aj rozhodnutie súdu o nároku na náhradu účelne
vynaloženýchhotových,preukázanýchauplatnenýchvýdavkovvsúvislostisvýsluchomsúdnehoznalca
A. L. M., s čím žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej vyjadrila nesúhlas. Žalobkyňa sa však vočiuvedenému výroku neodvolala, a preto sa odvolací súd bližšie jej námietkou obsiahnutou vo vyjadrení
ani nezaoberal.

27. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorej odvolací súd priznal voči žalovanej nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP.
O výške týchto trov v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).