Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 11, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 49Csp/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423202382
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Stahovcová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1423202382.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou JUDr. Simonou Stahovcovou v spore žalobkyne: P. Š., Z..

XX.X.XXXX, B. E. C. XXXX/XX, I., zastúpená Advokátska kancelária KUHAJDA, s.r.o., IČO: 47232773,
so sídlom Karadžičova 47, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO:
35792752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková,s.r.o.,IČO:47233516,sosídlomKubániho16,81104Bratislava,ozaplatenie445,98eur,takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 445,98 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 19.06.2023 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného

na zaplatenie sumy 445,98 eur a náhrady trov konania. Tvrdila, že v konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava I, sp.zn. 20Csp/29/2019, si uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré
pozostávalo z vykonaných zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobkyne Všeobecnou úverovou bankou,
a.s. vo výške 1.065,87 eur a zamestnávateľom Tatra banka, a.s. vo výške 445,98 eur. Ďalej uviedla, že
súd žalobe vyhovel z dôvodu, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu jej práv ako spotrebiteľky podľa
zák. č. 129/2010 Z.z. vychádzajúc zo spotrebiteľskej zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
ktorú uzavrela žalobkyňa ako dlžníčka so žalovaným ako veriteľom dňa 22.12.2014, a to tým, že nebola

dodržaná písomná forma zmluvy o úvere, zmluva o úvere neobsahovala jednoznačne termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru v čase, keď žalobkyňa podpísala návrh zmluvy pripravený žalovaným
a zmluva obsahovala aj nesprávne uvedenú RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo súd vyhodnotil ako
správanie žalovaného smerujúce k zavádzaniu spotrebiteľa a ako nekalú obchodnú praktiku. Žalobkyňa
ďalej tvrdila, že je daný jej nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5
zák. č. 250/2007 Z.z., pričom výšku požadovaného zadosťučinenia považovala za primeranú s ohľadom
na závažnosť a rozsah porušených spotrebiteľských práv, výšku sumy, ktorú si žalovaný uplatňoval

voči žalobkyni nad rámec toho, na čo mal nárok, ako aj z dôvodu, že sumu 445,98 eur si žalovaný
uplatnil voči žalobkyni na základe dohody o zrážkach zo mzdy, o ktorej vzhľadom na podnikateľské
zameranie musel vedieť, že je neplatných právnym úkonom. V konaní ďalej tvrdila, že žalobu podala
včas, pričom žiadny právny predpis neprikazuje spotrebiteľovi, aby si uplatnil nárok na primerané
finančné zadosťučinenie zároveň s uplatňovaním porušením práva alebo povinnosti upravenej v zákone
o ochrane spotrebiteľa. Poukázala na trvanie porušenia jej práv ako spotrebiteľky zo strany žalovaného
od 22.12.2014 do 11/2018, ako aj na sumu 2.103,84 eur, o ktorú sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne

obohatil, a tiež na skutočnosť, že musela strpieť poškodenie spoločenskej vážnosti v zamestnaní
spôsobenej neoprávnenými zrážkami zo mzdy u jej zamestnávateľov.2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobkyňa v podanej
žalobe neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by zodpovedali imateriálnemu charakteru finančného
zadosťučinenia. Ďalej tvrdil, že neexistujú žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodnili existenciu nároku

ako takého. Poukázal aj na skutočnosť, že žalobkyňa odvodzuje výšku požadovaného zadosťučinenia
od sumy, ktorú si žalovaný uplatnil voči žalobkyni na základe dohody o zrážkach zo mzdy u jej
zamestnávateľa, pričom súd v konaní sp.zn. 20Csp/29/2019 rozhodol podľa všeobecných ustanovení
občianskeho zákonníka (o neuzavretí zmluvy podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a nie podľa
ustanovení určených na ochranu spotrebiteľa. Zdôraznil, že žiadny súd nerozhodol o neplatnosti dohody

o zrážkach zo mzdy. Ďalej tvrdil, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie si mohla žalobkyňa
uplatniť už v roku 2019 pri podaní žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia a z tohto dôvodu uplatnil
námietku premlčania.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: výzva na zaplatenie spolu s podacím
lístkom a záznamom zo sledovania zásielok (č.l. 7-9), rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. 20

Csp/29/2019 zo dňa 26.10.2022 s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti (č.l. 10-17). Z vykonaného
dokazovania ako aj z nesporných skutkových tvrdení strán sporu súd zistil, že žalobkyňa ako dlžníčka
a žalovaný ako veriteľ uzavreli dňa 22.12.2014 zmluvu o revolvingovom úvere, predmetom ktorej
bolo poskytnutie úveru vo výške 1.500 eur žalobkyni. Žalobkyňa si na Okresnom súde Bratislava
I, sp.zn. 20Csp/29/2019, uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré pozostávalo

z vykonaných zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobkyne Všeobecnou úverovou bankou, a.s. vo
výške 1.065,87 eur a zamestnávateľom žalobkyne Tatra banka, a.s. vo výške 445,98 eur z titulu
predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere. Okresný súd Bratislava I v konaní sp.zn. 20Csp/29/2019
rozsudkom zo dňa 26.10.2022, právoplatným dňa 22.12.2022, rozhodol tak, že uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni uplatnený nárok z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 1.511,85 eur

spolu s príslušenstvom, a to z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ako následku nedodržania
písomnej formy úverovej zmluvy, ďalej skutočnosti, že zmluva neobsahovala údaj o dobe trvania zmluvy
a termín konečnej splatnosti a tiež, že výška RPMN bola uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa.
Žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia výzvou zo dňa
16.05.2023.

4. K námietke premlčania uplatnenej žalovaným súd uvádza, že právo na poskytnutie primeraného
finančného zadosťučinenia je právom, ktoré podlieha premlčaniu. Premlčuje sa vo všeobecnej 3-
ročnej premlčacej lehote podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Podľa zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2024 (ktorý sa použije na prejednávanú vec v zmysle § 53
ods. 1 a 3 zák. č. 108/2024 Z.z.) (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) právo na primerané
finančné zadosťučinenie vzniká spotrebiteľovi úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinností
podľa tohto alebo osobitného zákona, preto určujúcim momentom na plynutie premlčacej lehoty je
okamih úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinností, čo v tomto prípade predstavuje

právoplatnérozhodnutiesúduprvejinštanciesp.zn.20Csp/29/2019zodňa26.10.2022,ktorénadobudlo
právoplatnosť dňa 22.12.2022. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmito predpismi
zodpovedá. Z uvedeného teda vyplýva, že až po úspešnom uplatnení porušenia práva spotrebiteľa

alebo povinností ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi na súde, má
spotrebiteľ právo na primerané finančné zadosťučinenie. Na vyššie uvedené závery nemá vplyv veta
vyčlenená žalovaným z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/127/2017, že
pre daný spor sa nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby žalujúca
strana preukazovala existenciu a výšku vzniknutej ujmy, pretože spor z predmetnej spotrebiteľskej

zmluvy bol už medzi stranami ukončený v právoplatne skončenom konaní, v ktorom bol judikovaný v
prospech spotrebiteľky konkrétny nárok z porušenia práva, a to nárok z bezdôvodného obohatenia.
Premlčacia lehota by v tomto prípade uplynula až dňa 22.12.2025, avšak žaloba o primerané finančné
zadosťučinenie bola podaná dňa 19.06.2023, teda včas (k obdobným záverom dospeli aj Krajský súd
v Prešove v rozsudku sp. zn. 16Co/56/2017 zo dňa 28.11.2017, ale tiež aj Krajský súd v Trnave

v rozsudku sp. zn. 10Co/138/2022 zo dňa 28.6.2023). Súd preto posúdil, že námietka premlčania
uplatnená žalovaným nie je dôvodná.5. Súd sa ďalej zaoberal tým, či došlo k splneniu všetkých predpokladov na priznanie nároku na
primerané finančné zadosťučinenie vyžadované zákonom o ochrane spotrebiteľa. Záväzkový vzťah
medzi stranami sporu založený zmluvou o úvere, od ktorého žalobkyňa odvodzovala svoj nárok, súd

posúdil ako spotrebiteľský, nakoľko žalovaný pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval ako obchodná
spoločnosť - právnická osoba v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa ako fyzická osoba,
nepodnikateľ. Žalobkyňa v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 20Csp/29/2019
preukázala porušenie jej práv a toto porušenie úspešne uplatnila, nakoľko tento súd vyhovel jej žalobe
o vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že úver poskytnutý žalovaným posúdil ako bezúročný

a bezpoplatkový podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zák.č. 129/2010 Z.z. Súd sa stotožnil s tvrdením
žalobkyne, že v tomto rozhodnutí Okresný súd Bratislava I konštatuje porušenie práv žalobkyne ako
spotrebiteľky zo strany žalovaného jeho konaním ako veriteľa tým, že došlo k porušeniu zák. č. 129/2010
Z.z. nedodržaním písomnej formy zmluvy vyžadovanej ustanovením § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.,
ako aj tým, že zmluva neobsahovala všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. Zákon
č. 129/2010 Z.z. predstavuje osobitný právny predpis vo vzťahu k zákonu o ochrane spotrebiteľa,

keďže reguluje časť právnych vzťahov medzi podnikateľmi - veriteľmi a spotrebiteľmi - dlžníkmi v oblasti
poskytovania úverov majúcich spotrebiteľský charakter. Žalobkyňa teda na Okresnom súde Bratislava
I úspešne uplatnila porušenie svojich práv ustanovených osobitným predpisom (na základe podanej
žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia), súd preto dospel k záveru, že sú splnené všetky prvky
hypotézy právnej normy vymedzenej v § 3 ods. 5 veta posledná zákona o ochrane spotrebiteľa pre

priznanie primeraného zadosťučinenia žalobkyni, podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

6. V zhode so závermi ustálenej rozhodovacej praxe (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.32019) súd uvádza, že § 3 ods. 5 veta posledná zákona o
ochrane spotrebiteľa má plniť satisfakčnú a sankčnú funkciu. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť
dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom, avšak ho možno chápať aj ako prostriedok
na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch,

kedy dodávatelia ich práva porušujú hrubým spôsobom. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť
ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý
práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý
citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi. Žiadnu inú podmienku, t. j. ani

podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená
konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú
situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno
na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy,
príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej

ujmy by bolo spravidla nereálne.

7. V ďalšom sa súd preto zaoberal výškou žalobkyňou uplatneného zadosťučinenia, pričom mal za
to, že žalobkyňou uplatnené finančné zadosťučinenie vo výške 445,98 eur je vzhľadom na okolnosti
prejednávanej veci primerané. Ustanovenie § 3 ods. 5 veta posledná zákona o ochrane spotrebiteľa

neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným
kritériom je jeho primeranosť. Súd pri svojom rozhodovaní zobral do úvahy, že zo strany žalovaného
došlo k neprijateľnému konaniu už na začiatku jeho zmluvného vzťahu so žalobkyňou, čo vyústilo do
súdneho konania, v ktorom sa žalobkyňa domohla svojich práv, pričom toto konanie trvalo približne
štyri roky, kedy bola v stave právnej neistoty. Súd rovnako prihliadol aj na časové obdobie trvania

závadného konania žalovaného, ktoré trvalo od roku 2014 do roku 2018. Súd zobral do úvahy aj
sumu vo výške 2.103,84 eur, o ktorú sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne. V danej
veci nezákonný postup žalovaného, ktorý predložil žalobkyni zmluvu o úvere v rozpore so zák.č.
129/2010 Z.z. spôsobil žalobkyni bezo sporu ujmu v psychickej rovine, spočívajúcu v neprimeranej
záťaži, keď žalovaný zneužil svoje silnejšie postavenie a na podklade dohody o zrážkach zo mzdy

boli žalobkyni vykonávané zrážky zo mzdy jej zamestnávateľmi, čo narušilo ekonomickú a majetkovú
stabilitu žalobkyne a zasiahlo do jej bežného života. Súd preto uvádza, že priznané zadosťučinenie
je adekvátne skutočnostiam prejedávaného prípadu a splní základný účel, ktorým je poskytnutie
satisfakcie žalobkyni a odradenie žalovaného od porušovania spotrebiteľských práv. Súd argumentáciužalovaného, že žalobkyňa odvodzuje svoj nárok na primerané finančné zadosťučinenie od výšky zrážok
zo mzdy, čo má mať za následok nesplnenie predpokladov na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia, považoval za nedôvodnú. Žalobkyňa svoj nárok na primerané finančné zadosťučinenie

odvodzuje od tej skutočnosti, že úspešne uplatnila porušenie jej práv ako spotrebiteľky v súdnom konaní
sp.zn. 20Csp/29/2019, pričom súd tak ako je uvedené vyššie posúdil, že boli splnené všetky prvky
hypotézy právnej normy vymedzenej v § 3 ods. 5 veta posledná zákona o ochrane spotrebiteľa pre
priznanie primeraného zadosťučinenia žalobkyni. Pokiaľ žalobkyňa považovala za primerané finančné
zadosťučinenie práve vo výške, v akej došlo k zrážke zo mzdy jej zamestnávateľom na podklade dohody

o zrážkach zo mzdy z titulu zmluvy o úvere, súd sa s tým stotožnil, a to z dôvodov uvedených vyššie v
tomto bode rozsudku. Preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a
§ 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, preto jej prislúcha nárok na náhradu trov v plnom rozsahu. O

výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenianaMestskomsúde
Bratislava IV. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.