Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-36Cb/35/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1123204495
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Kohoutová

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1123204495.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v Bratislave sudkyňou JUDr. Ildikó Kohoutovou v spore žalobcu: LRK Services

s.r.o. so sídlom Domiciánova 1651/13, 851 10 Bratislava, IČO: 48 206 199, právne zastúpeného :
JUDr. Laura Bíróová, advokátka so sídlom Klincová 37/B, 821 08 Bratislava proti žalovanému: DIELO -
GRAPH s.r.o. so sídlom Skalná 11, 811 01 Bratislava, IČO: 17 324 688, právne zastúpenému: AdvokAAt
advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Pri Habánskom mlyne 16, 811 04 Bratislava, IČO: 52 998 215,
o zaplatenie 4.000,- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.000,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,50
% ročne zo sumy 4.000,- EUR od 31.01.2023 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou pôvodne ešte Okresnému súdu Bratislava I dňa 22.05.2023 domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.000,- EUR s
príslušenstvom.

2. Žalobca podanú žalobu odôvodnil nasledovným skutkovým stavom. Žalovaný je výlučným vlastníkom

(v podiele 1/1) nebytového priestoru č. NP19 na prízemí vo vchode Ž. XX domu súp. č. XXX postavenom
na parc. reg. „C“ č. XXX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a na príslušenstve domu vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 207/10000. Nebytový priestor č.
NP19 je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. R. H., obec Bratislava, m.č. R. H., okres Bratislava I
(ďalej aj len „nebytový priestor“ alebo „NP19“). Nebytový priestor má určený druh nebytového priestoru
12, čo podľa Prílohy č. 10 k vyhl. Č. 461/2009 Z.z. znamená „iný nebytový priestor“. Strany sporu uzavreli
dňa 23.08.2022 nájomnú zmluvu podľa zákona č. 116/1990 Zb., ktorou žalovaný ako prenajímateľ

prenechal žalobcovi ako nájomcovi do nájmu nebytový priestor č. NP19 na prízemí stavby s č. 299 na
dobu určitú do 31.08.2027 na účel „zriadenie a prevádzka pekárne a s tým súvisiace účely“ (ďalej aj len
„nájomná zmluva“). Nebytový priestor bol odovzdaný žalobcovi dňa 30.08.2022 prázdny a nezariadený
ako holo priestor, boli odovzdané kľúče od vchodu (vstupných dverí) do nebytového priestoru. Žalobca
saužívaniaNP19nikdyneujal,nikdyhoneužíval,nakoľkobolodpočiatkunespôsobilýnaužívanieaúčel
dohodnutý v nájomnej zmluve. Podľa čl. 5 bod 4 nájomnej zmluvy žalobca uhradil žalovanému návratnú
zálohovú platbu depozit vo výške 4.000,- EUR. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. nebytové

priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Podľa § 85 zák. č. 50/1976 Zb. stavbu
možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí prípadne v stavebnom povolení. Zmeny
účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia,
v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravieľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby. NP19
nebol určený na účel užívania „prevádzka pekárne“. NP19 mal a má určený druh nebytového priestoru
12, čo znamená „iný nebytový priestor“. V prípade, ak by bol určený na účel „prevádzka pekárne“ musel

by mať určený druh nebytového priestoru podľa prílohy č. 10 k vyhl. č. 471/2009 Z.z. číslicami 1 -
„zariadenie obchodu“ a 4 - „Zariadenie služieb (výrobné, nevýrobné, opravárenské)“. Nakoľko NP19 bol
prenajatý v rozpore s účelom, na ktorý bol stavebne určený, je nájomná zmluva uzavretá dňa 23.08.2022
absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ - z dôvodu rozporu so zákonom č. 116/1990 Zb.,
konkrétne § 3 ods. 2 a zákonom č. 50/1976 Zb., konkrétne s ustanovením § 85. Absolútnu neplatnosť

nájomnej zmluvy vidí žalobca i v tom, že predmetom nájomnej zmluvy je nemožné plnenie, takže
nájomná zmluva je v rozpore aj s ustanovením § 37 ods. 2 OZ. V čase uzavretia nájomnej zmluvy nebol
nebytový priestor č. NP19 spôsobilý n užívanie na účel „prevádzka pekárne“. Na základe uvedených
skutočností žalobca listom z 02.01.2023 vyzval žalovaného na vrátenie depozitu vo výške 4.000,-
EUR do troch dní odo dňa doručenia výzvy. Nárok na vrátenie depozitu žalobca odôvodnil absolútnou
neplatnosťou nájomnej zmluvy a povinnosťou žalovaného vrátiť prijatý depozit vo výške 4.000,- EUR

titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. OZ, najmä § 457 OZ. Na tento list žalovaný
odpovedal listom z 27.01.2023, ktorým odmietol žalobcovi vrátiť depozit vo výške 4.000,- EUR. Žalobca
vyzval žalovaného listom z 09.02.2023 opakovane na vrátenie depozitu a na poskytnutie súčinnosti
na vrátenie kľúčov od NP19 a na spätnú zmenu odberateľa elektrickej energie na odbernom mieste
pod hrozbou zrušenia odberného miesta. List z 09.02.2023 zaslal žalobca ako doporučenú zásielku

na adresu žalovaného i na adresu konateľky žalovaného dňa 13.02.2022, obe listové zásielky boli
vrátené ako nedoručené s poznámkou „adresát je neznámy“. Následne žalobca zaslal list z 09.02.2023
elektronicky (e-mailom) na adresu V..M. dňa 21.02.2023, keď uvedenú adresu bežne používali strany
sporu pri vzájomnej komunikácii. Žalobca uvádza, že formulácia uvedená v liste z 09.02.2023 „využívam
ako nájomca ďalej svoje právo nájomnú zmluvu vypovedať jednostranným právnym úkonom podľa čl. 9

ods. 1 písm. c) nájomnej zmluvy“ je bez právneho významu z dôvodu, že nájomná zmluva je absolútne
neplatným právnym úkonom a vypovedať je možné len platnú zmluvu. Nakoľko žalovaný po liste z
27.01.2023 so žalobcom nekomunikoval, žalobca ukončil odber elektrickej energie k 10.03.2023. Svoj
nárok žalobca odôvodňuje § 457 a § 458 ods. 1 OZ. Žalobca vyzval žalovaného listom z 02.01.2023
na vrátenie sumy 4.000,- EUR od 3 dní od doručenia zásielky. Žalovaný list prevzal, čo preukazuje

aj jeho list z 27.01.2023. Na základe tejto skutočnosti žalobca určuje ako začiatok plynutia lehoty
určenej na vydanie bezdôvodného obohatenia deň 27.01.2023 a ako začiatok omeškania žalovaného
s vydaním bezdôvodného obohatenia určuje deň 31.01.2023. Výšku úrokov z omeškania určil v zmysle
§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. na 7,5 % ročne. S poukazom na všetko uvedené žiadal, aby súd
podanej žalobe vyhovel.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že žalobcovi bolo zo strany žalovaného
pred uzatvorením nájomnej zmluvy umožnené dostatočným spôsobom nebytový priestor obhliadnuť a
zhodnotiť, či vyhovuje zamýšľanému účelu nájmu. Rovnako bola žalobcovi poskytnutá možnosť vyjadriť
sa k zneniu nájomnej zmluvy a navrhnúť jej zmeny alebo doplnenie tak, aby boli zabezpečené všetky

technické zariadenia a zároveň podmienky nevyhnutné na jeho podnikanie, ktoré žalovanému ako
prenajímateľovi nepodnikajúcemu v oblasti prevádzkovania pekárne nemuseli byť a ani neboli v času
uzatvárania nájomnej zmluvy známe. Akékoľvek nedostatky nebytového priestoru nenamietal nájomca
ani pri osobnom prevzatí nebytového priestoru dňa 30.08.2022, pričom svojím podpisom na protokole
o osobnom prevzatí nehnuteľností nájomca potvrdil, že nehnuteľnosť bola riadne odovzdaná v stave

zodpovedajúcom v zmluve. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že ako prenajímateľ poskytol
žalobcovi v súlade s čl. 5 bod 3 nájomnej zmluvy dvojmesačnú zľavu (za mesiace september a október
2022) z nájomného vo výške 100% za účelom prípravy a zariadenia predmetu nájmu. Na základe
ústnej dohody následne poskytol žalovaný žalobcovi ďalšiu zľavu z nájomného vo výške 100% za
mesiac november 2022. Následne už žalovaný vystavil faktúry za mesiac december 2022 a január

2023, ktoré nájomca do dnešného dňa neuhradil. Celé trojmesačné obdobie, kedy poskytol prenajímateľ
zľavu nájomcovi predstavuje pre prenajímateľa stratu, pričom za uvedené obdobie bol povinný zaplatiť
všetky náklady súvisiace s nebytovým priestorom. Žalobca svoj nárok odôvodňuje výlučne údajnou
nespôsobilosťou NP19 na užívanie a účel prevádzky pekárne, a to z jediného dôvodu, že na LV č.
XXXX je nebytový priestor evidovaný ako druh „iný nebytový priestor“. Z uvedeného žalobca vyvodil

právnu domnienku, že evidencia druhu nebytového priestoru správou katastra na listoch vlastníctva
môže spôsobiť absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by
evidovaný druh nebytového priestoru spôsoboval, že by bol nebytový priestor nespôsobilý na účel nájmu
- zriadenie a prevádzku pekárne žalobcom a teda že by zo strany žalobcu nebolo možné splniť všetkypožiadavky príslušných štátnych orgánov na prevádzkovanie svojho podnikania v nebytovom priestore.
S tvrdením absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy sa žalovaný nestotožňuje a preto žalobu považuje
za nedôvodnú v celom rozsahu.

4. Žalobca v podanej replike uviedol, že žalovaný neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by vyvrátili
tvrdenie žalobcu, že NP19 bol prenajatý v rozpore s účelom, na ktorý bol stavebne určený a že je
nájomná zmluva uzavretá dňa 23.08.2022 absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ. Na
absolútnu neplatnosť súd prihliada ex offo a nič na nej nemení ani skutočnosť, že žalobca podpísal

protokol o odovzdaní nehnuteľnosti dňa 30.08.2022. Z dôvodu absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy
sa žalobca nikdy neujal užívania NP19, nakoľko tento nebol spôsobilý na užívanie na účel „prevádzka
pekárne“. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 31Cob/75/2020 zo dňa 18.01.2022,
publikované v časopise Právo a judikatúra v praxi (rok 2022, číslo 7, bod 5, str. 4). S poukazom na
uvedené žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy 4.000,- EUR s prísl.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že v danom prípade sa jedná o obchodnoprávny spor, keďže pri uzatvorení
nájomne zmluvy konali obe strany v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Poukázal na § 1 ods.
1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj len „OBZ“) a § 261 OBZ. Zdôraznil zásadu
zmluvnej voľnosti, ako aj zásadu ochrany dobrej viery a nadobudnutých práv. K otázke neplatnosti
právnych úkonov je preto potrebné pristupovať veľmi opatrne a obozretne, keďže absolútna neplatnosť

právnych úkonov je mimoriadne závažným zásahom do právnych vzťahov jednotlivcov realizovaných
na základe ich zmluvnej slobody a z viacerých hľadísk odporuje zásadám právnej istoty, ochrane
dobrej viery, nadobudnutých práv a legitímnych očakávaní. Absolútna neplatnosť právnych úkonov by
nemala byť primárnym nástrojom na sankcionovanie neplatnosti, resp. vadnosti právneho úkonu vo
všeobecnosti. Naopak, právna úprava neplatnosti právnych úkonov by mala byť založená na preferovaní

relatívnej neplatnosti a absolútna neplatnosť by mala byť riešením ultima ratio a v prípade, ak to je
nevyhnutné na sankcionovanie určitej vady právneho úkonu. Podľa Najvyššieho súdu Českej republiky
právnerelevantnýmúčelomzmluvyjetakýúčel,ktorýsledujúvšetciúčastnícizmluvyalebohosledujelen
niektorý z účastníkov, ostatní však o tomto cieli vedia alebo im musí byť na základe okolností uzavretia
zmluvy známy. Ak jedna zo strán sleduje dosiahnutie účelu, ktorý nie je vyjadrený v obsahu právneho

úkonu a o ktorom druhá strana nevie a nemôže vedieť, ide len o pohnútku, ktorá je právne bezvýznamná
a nemá vplyv na platnosť právneho úkonu, V prípade, že sa žalobca dovoláva neplatnosti zmluvy z toho
dôvodu, že v nebytovom priestoru nebola klimatizačná jednotka, tak jeho tvrdenie je iba jeho pohnútkou,
pretože žalovaný sa mu v zmluve nezaviazal, že by NP19 mal byť vybavený klimatizačnou jednotkou.
Neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ tiež nemožno vyvodzovať iba zo spôsobu, či okolností

uzavretia zmluvy. Aj toto ustanovenie treba vysvetľovať v súlade s čl. 4 ods. 4 Listiny základných
práv a slobôd. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pre rozpor so zákonom prichádza do úvahy
len v prípade, ak je odôvodnená účelom, ktorý toto zákonné obmedzenie sleduje. Je teda potrebné
skúmať, na ochranu koho je sankcia absolútnej neplatnosti zakotvená a následne určiť, či daný rozpor
so zákonom spôsobuje následky, ktoré porušujú alebo sú nezlučiteľné s účelom tohto obmedzenia. V

prípade, že rozpor so zákonom tieto následky nemá, sankcia absolútnej neplatnosti právneho úkonu je
neopodstatnená.Nadmernýprávnyformalizmusjetotižobjektívnespôsobilýškodiťprirodzenejiústavne
zaručenej ľudskej slobode. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu teda nespôsobuje každý rozpor so
zákonom, ale len kvalifikovaný rozpor so zákonom, t.j. taký rozpor so zákonom, ktorého následkom
je buď spôsobenie ujmy inému, porušenie verejného poriadku alebo oba následky súčasne. Ak teda

dôjde k porušeniu zákonnej normy, ktorá sankciu pre právny úkon, ktorý je s touto normou v rozpore,
nestanovuje je potrebné na základe výkladu predmetného ustanovenia posúdiť, či sa má aplikovať aj
neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ. Žalovaný považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú
a zmätočnú, pretože žalobca ani presne neurčuje akej neplatnosti sa dovoláva, pretože najskôr tvrdí,
že zmluva je neplatná podľa § 39 OZ a potom, že je neplatná podľa § 37 ods. 2 OZ, pričom tieto

ustanovenia sa nemôžu kumulovať a neplatnosť by mohla nastať iba z dôvodu buď jedného alebo
druhéhoustanovenia.Poukázalnačl.3bod1nájomnejzmluvy,kdebolurčenýpredmetnájmu.Žalovaný
si splnil všetky svoje zmluvné povinnosti, pretože žalobcovi prenechal NP19 tak, ako boli dohodnutí
v zmluve. Zmluva by mohla byť neplatná iba v tom prípade, že by predmet nájmu vôbec neexistoval
alebo by žalovaný porušil inú zmluvnú alebo zákonnú normu. Ani samotný žalobca nepopiera, že

by mu žalovaný predmet nájmu nikdy neodovzdal a že by ho nemohol užívať. Žalovaný je názoru,
že nájomná zmluva je platná a účinná, to znamená, že žalovaný má proti žalobcovi nárok z titulu
nezaplateného nájomného k dnešnému dňu. Žalobcov nárok je v celej výške neopodstatnený, pretože
mu proti žalovanému nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný nemá doposiaľuhradené nájomné a aj vo svojej odpovedi žalobcovi zo dňa 27.01.2023 uviedol, že zaplatený depozit vo
výške 4.000,- EUR si započítava proti nezaplatenému nájomnému od žalobcu (a zároveň započítaním
vzniknutých pohľadávok z neuhradených faktúr s poskytnutou zálohou - depozitom, a to v celom rozsahu

aj s ohľadom na neuhradené zálohové platby vo výške 107, 17 EUR (mesačne) v zmysle čl. 5 bod 8
nájomnej zmluvy). Žalobca nemôže napádať zmluvu z dôvodu, že s ňou nebol dobre oboznámený, s
poukazom na čl. 11 bod 5 nájomnej zmluvy. Žalobca bol v plnej miere oboznámený s predmetom nájmu,
tento riadne užíval a žalovanému do dnešného dňa neuhradil a ani neuhrádza nájomné, takže nie je
pravdou, že by mal žalobca pohľadávku proti žalovanému, ale je to presne naopak. S poukazom na

uvedené navrhol žalobu zamietnuť.

6. Na pojednávaní konanom dňa 13.02.2025 súd konal za prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu a
v prítomnosti právneho zástupcu žalovaného. Právna zástupkyňa žalobcu zopakovala, že predmetná
nájomná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom a preto sa aplikuje ustanovenie § 457 OZ,

žalovaný disponuje zloženým depozitom a žalobcovi bol v zmysle preberacieho protokolu odovzdaný
kľúč od NP19. Vzhľadom k tomu, že so žalovaným nebola možná komunikácia, tak nebolo možné
tento kľúč odovzdať žalovanému. Nakoľko sa podľa žalobcu jedná o synalagmatické záväzky, teda, že
žalobca sa môže domáhať zaplatenia sumy 4.000,- EUR v prípade, že je pripravený vrátiť všetko, čo
žalobca dostal v zmysle neplatnej nájomnej zmluvy, a to je tento kľúč, tak tento bol z dôvodu nečinnosti

a omeškania žalovaného zložený do notárskej úschovy 02.06.2023, o čom žalobca predkladá sudú
notársku zápisnicu. Preto má za to, že týmto spôsobom bol zákonom stanoveným spôsobom splnený
záväzok žalobcu. Táto zápisnica o notárskej úschove bola žalovanému doručovaná listom, pričom
zásielkasažalobcovivrátilaspäťsuvedením,žeadresátjeneznámy,uvedenúzásielkupredložilasúduk
nahliadnutiu.Zároveňprávnazástupkyňažalobcuuviedla,žesimoholžalobcauplatniťúrokzomeškania

v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, avšak zotrváva na uplatnenej výške úrokov z omeškania
tak, ako si ich uplatnil v podanej žalobe. Právny zástupca žalovaného uviedol, že sa jedná o obchodnú
vec. Doposiaľ žalovanému nie je zrejmé, v čom má spočívať absolútna neplatnosť nájomnej zmluvy, keď
žalobca sa osobne vopred oboznámil s predmetom nájmu, dobrovoľne zmluvu podpísal. Spochybňovať
následne, že predmet nájmu nemá vymienené vlastnosti, ktoré by žalobca potreboval, je pre neho

nepochopiteľné. Žalobca nebol uvedený do omylu, ani neboli porušené predpisy, ktoré by akýmsi
spôsobom mohli upraviť ten nájom. To, že nájomca súhlasil s vlastnosťami predmetu nájmu je zrejmé
aj samotným zaplatením depozitu za nájom. Ak následne zistil, že predmet nájmu nemá vymienené
vlastnosti, tak mohol postupovať tak, že vypovedá zmluvu, ale určite nie namietať absolútnu neplatnosť
zmluvy. Poukázal na špecifikáciu predmetu nájmu v čl. 2 nájomnej zmluvy, pokiaľ žalobca nesúhlasil

so špecifikáciou predmetu nájmu, mal žiadať, aby sa zmluva upravila. Zmluva teda obsahovala všetky
zákonné náležitosti, žalobca sa oboznámil s predmetom nájmu a uhradil depozit. Žalovaný mal hľadať
priestor, ktorý by vyhovoval jeho podnikateľskej činnosti a prevádzkovým možnostiam, pokiaľ si našiel
konkrétny nebytový priestor, o ktorom žalobca povedal, že mu vyhovoval, ohľadne neho uzavrel zmluvu
a teraz tvrdí, že je to absolútne neplatný právny úkon, uvedené sa žalovanému zdá nad rámec

Obchodného a Občianskeho zákonníka. Strany sporu nemali návrhy na doplnenie dokazovania.

7. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej aj len
„zákon č. 116/1990 Zb.“) prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len
"nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").

8. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú
stavebne určené.

9. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet

a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas,
čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová
organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky,
pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je
neplatná.11. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej aj
len „stavebný zákon“) stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v
stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby,

jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré
by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu
o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia
§ 76 až 84.

12. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“) neplatný je právny
úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom.

13. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

14.Podľa§458ods.1OZmusísavydaťvšetko,čosanadobudlobezdôvodnýmobohatením.Aktonieje
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

15. Podľa 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Podľa § 1 ods. 2 OBZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona.
Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho
práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak

ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

18. Podľa § 261 ods. 9 OBZ zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené
v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa
príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

19. Podľa § 150 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na
zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

20. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

21. Podľa § 178 ods. 1,2 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu

veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

22. Podľa § 186 ods. 2 prvá veta CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná

pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,
súd neprihliada.

23. Podľa § 191 ods. 1,2 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.24. Súd sa v zmysle § 204 CSP oboznámil s obsahom spisu a konštatuje, že listiny boli stranám
doručené, ich obsah nebol stranami spochybnený a v kontexte vyjadrení strán a predložených listiných
dôkazov ustálil nasledovný skutkový stav.

25. Strany neurobili spornou skutočnosť, že medzi nimi došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, nebolo
sporné, že bol odovzdaný kľúč od predmetu nájmu - NP19. Spornou je platnosť samotnej nájomnej
zmluvy a či v nadväznosti na uvedené má žalobca nárok na zaplatenie sumy 4.000,- Eur ako zloženého
návratného depozitu v zmysle nájomnej zmluvy.

26. V zmysle prílohy č. 10 k vyhláške č. 461/2009 Z.z. Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej
republiky, ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení
neskorších predpisov je pod kódom 1, ktorý označuje druh nebytového priestoru na príslušnom liste
vlastníctva, kde je nebytový priestor zapísaný, uvedené „zariadenie obchodu“, pod kódom 4 „zariadenie

služieb (výrobné, nevýrobné, opravárenské)“ a pod kódom 12 „iný nebytový priestor“.

27. Podstatnou náležitosťou zmluvy o nájme nebytových priestorov je aj vymedzenie účelu nájmu
nebytových priestorov, a to v súlade s ich stavebným určením. Nebytové priestory možno v zmysle
zákona o nebytových priestoroch prenajať len na účely, na ktoré sú stavebne určené, a to tak, aby

to vyhovovalo podmienkam stavebného zákona. Podľa § 85 stavebného zákona stavbu možno užívať
len na účely určené v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Za nedodržanie
požiadavky v § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. (prenechanie nebytového priestoru na účel, na ktorý
je nebytový priestor stavebne určený) síce zákon č. 116/1990 Zb. neustanovuje žiadnu sankciu, avšak
porušenie tohto ustanovenia má ten právny následok, že zmluva uzavretá v rozpore s uvedenou

požiadavkou je absolútne neplatná podľa § 39 OZ, v zmysle ktorého je neplatný právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza. Rozpor medzi stavebnotechnickým
určením nebytových priestorov a účelom nájmu zakladá neplatnosť zmluvy o nájme nebytových
priestorov podľa ust. § 39 OZ, a to pre rozpor s ust. § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. (por. rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29 Odo 1344/2004 alebo aj rozhodnutie Vrchného súdu v

Prahe z 20.3.1996 sp. zn. 11 Cmo 13/1996, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 30.1.2002
sp. zn. 30 Cdo 1306/2001). Ak bol teda v prejednávanej veci účel nájmu v nájomnej zmluve vymedzený
ako zriadenie a prevádzka pekárne a s tým súvisiace účely, predmet nájmu musel svojím stavebným
určením zodpovedať povahe tejto činnosti. Súd má za to, že v takomto prípade by druh nebytového
priestoru musel byť určený na zariadenie obchodu, resp. zariadenie služieb (výrobné, nevýrobné,

opravárenské), pričom konkrétny NP19 je druhovo vymedzený ako iný nebytový priestor. V zmysle §
3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. sa vyžaduje súlad medzi stavebným určením prenajatých priestorov
a účelom nájmu ako je dojednaný v nájomnej zmluve a pokiaľ tento súlad nie je daný je táto nájomná
zmluva podľa ustanovenia § 39 OZ neplatná ex tunc.

28. V kontexte uvedeného súd konštatuje, že s poukazom na uvedený nesúlad druhu nebytového
priestoru,zapísanéhoužpriamonalistevlastníctva,súčelomnájmu,vprípade,akbymalžalovanýzato,
že predmet nájmu spĺňa podmienky potrebné pre prevádzku pekárne, na ňom ležalo bremeno tvrdenia
a dôkazné bremeno preukázania tejto skutočnosti, keďže z uvedenej skutočnosti vyvodzuje pre seba
priaznivédôsledky.Vtomtosmeresúdužlenpodotýka,žejerozdielmedzitým,činebytovýpriestorspĺňa

všetky právnymi predpismi stanovené podmienky na to, akým spôsobom môže byť užívaný a je rozdiel
v tom, či by v konkrétnom nebytovom priestore fakticky mohla byť daná prevádzka. To, či fakticky mohla
alebo nemohla byť v NP19 prevádzka pekárne, nie je predmetom tohto sporu, súd uvedenú skutočnosť
neposudzoval. Neposudzoval teda žiadne skutkové tvrdenia ohľadne toho, či v danom priestore mohla
alebo nemohla byť klimatizačná jednotka, keďže toto nebolo skutkovým tvrdením, od ktorého žalobca

odvodzoval svoj nárok, pretože uvedené nemení nič na tom, že pokiaľ predmetný nebytový priestor
nespĺňa právnymi predpismi požadované náležitosti a bol svojím stavebným určením určený na iný účel,
ako bol účel dohodnutý nájomnou zmluvou, uvedené spôsobuje neplatnosť nájomnej zmluvy.

29. Vo vzťahu k ustanoveniu § 37 ods. 2 OZ súd dodáva, že v zmysle doktríny občianskeho práva sa

pre náležitosti predmetu právneho úkonu považujú za nevyhnutné predpoklady možnosti a dovolenosti.
Nedovolenosť právneho úkonu má za následok jeho neplatnosť v zmysle § 39 OZ - teda plnenie
odporuje zákonu, smeruje k výsledku zákonu odporujúcemu (in fraudem legis) alebo je v rozpore s
dobrými mravmi. Možnosťou právneho úkonu je objektívna možnosť reálneho splnenia jeho predmetu.Právny úkon, ktorého plnenie je v čase vzniku (uzavretia) zmluvy objektívne nemožné, je neplatný
(impossibilium nulla obligatio est). V prípade tohto ustanovenia ide o počiatočnú nemožnosť plnenia.
Počiatočná nemožnosť plnenia môže byť fyzická alebo právna. Počiatočná právna nemožnosť plnenia

spočíva v tom, že predmet plnenia je neuskutočniteľný v dôsledku právnej prekážky, ktorá existuje v
čase vykonania úkonu, nejde však o vadu uvedenú v § 39 OZ. S poukazom na uvedené, nakoľko súd
konštatoval absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy v zmysle § 39 OZ, nebolo potrebné sa už zaoberať
aplikáciou § 37 ods. 2 OZ.

30. Ako uviedol aj samotný žalovaný, absolútnu neplatnosť právneho úkonu nespôsobuje každý rozpor
so zákonom, ale len kvalifikovaný rozpor so zákonom. Absolútna neplatnosť musí byť odôvodnená
účelom, ktorý zákonné obmedzenie sleduje a na koho ochranu je sankcia absolútnej neplatnosti
zakotvená. V prípade rozporu so zákonom je potrebné skúmať, či rozpor dosahuje intenzitu narušenia
verejného poriadku a či účel normy nie je možné dosiahnuť inak ako neplatnosťou právneho úkonu. V
danom prípade má súd za to, že ochrana verejného poriadku vyplýva de facto priamo z ustanovenia §

85 ods. 1 stavebného zákona. Uvedené ustanovenie bolo do právneho poriadku zavedené z dôvodu,
aby svojvoľným menením účelu užívania stavby, v danom prípade nebytového priestoru v rozpore s
účelomurčenýmvkolaudačnomrozhodnutí,prípadnevstavebnompovolení,premietajúcimsanásledne
do zápisu druhu nebytového priestoru v rámci konkrétneho listu vlastníctva, bez toho, aby takýto
iný účel využitia nebytového priestoru bol podrobený prieskumu relevantných orgánov posudzujúcich

oprávnenosť a možnosť zmeny tohto účelu, nemohlo dôjsť k ohrozeniu života a zdravia ľudí alebo
životného prostredia. Práve uvedené je chránené ustanovením § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. a
tento účel chránený uvedenými právnymi predpismi nemôže byť podriadený zmluvnej voľnosti strán,
ako sa domnieva žalovaný, ale práve naopak, zmluvná voľnosť strán je limitovaná právnymi predpismi
ochraňujúcimi uvedený účel, ktorý zákonné obmedzenie sleduje. Aj s poukazom na uvedené má súd za

to, že predmetná nájomná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom.

31. Účastníci neplatnej zmluvy o nájme nebytových priestorov sú v intenciách ustanovenia § 457 OZ
povinní vrátiť druhému všetko, čo dostali, teda nájomca je povinný vydať majetkový prospech, ktorý
získal užívaním nebytových priestorov a prenajímateľ prospech nadobudnutý zaplatením nájomného,

prípadne - podľa obsahu zmluvy - aj ďalší prospech. Tieto povinnosti sú vzájomne podmienené.

32. Ustanovenie § 457 OZ vyjadruje jeden zo základných dôsledkov bezdôvodného obohatenia, a to
reštitučnú povinnosť účastníkov, t.j. vrátiť si navzájom poskytnuté plnenia a týka sa len tých prípadov,
kde je právny vzťah bezdôvodného obohatenia spojený so zmluvou, ktorá je neplatná alebo bola

zrušená. Vzťahuje sa iba na tie situácie, keď obe strany fakticky plnili. Ak sú naplnené predpoklady
aplikovateľnosti právneho režimu § 457 OZ, zákonodarca normuje osobitnú reštitučnú právnu povinnosť
vo vzťahu k subjektom neplatnej alebo zrušenej zmluvy. Táto reštitučná povinnosť má synalagmatickú,
teda vzájomne podmienenú povahu. To znamená, že sa v plnej miere aplikuje všeobecné ustanovenie
Občianskeho zákonníka o synalagme (porovnaj § 560 OZ ). In concreto to teda znamená, že domáhať

sa splnenia záväzku voči svojej osobe môže len ten, kto (i) sám svoj záväzok splnil skôr ako protistrana,
prípadne preukáže, že (ii) je pripravený ho splniť oproti plneniu protistrany. V tom spočíva vzájomná
podmienenosť plnení z neplatnej alebo zrušenej zmluvy.

33. V konkrétnom prípade, pri konštatovaní neplatnosti nájomnej zmluvy je potrebné aplikovať na nárok

uplatnený v tomto spore práve ustanovenie § 457 a § 458 ods. 1 OZ. Zo skutkového stavu vyplýva,
že žalobcovi bol odovzdaný kľúč od predmetného NP19 a bolo mu umožnené ho užívať (30.08.2022).
Zároveň však žalobca tvrdí, že k reálnemu užívaniu NP19 z jeho strany nikdy nedošlo, keďže tento nebol
od počiatku spôsobilý na užívanie na účel dohodnutý v nájomnej zmluve. Uvedené skutkové tvrdenie
nebolo zo strany žalovaného rozporované, preto ho súd považuje za nesporné v zmysle § 151 ods. 1

CSP, preto súd z neho vychádzal v zmysle § 186 ods. 2 CSP. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že pojem
„zhodné tvrdenia“ možno obsahovo stotožniť s nespornými tvrdeniami (§ 151 CSP).

34. Medzi stranami rovnako tak nebolo sporné uhradenie návratnej zálohovej platby - depozitu vo
výške 4.000,- EUR, ktoré bolo jediným plnením, ktoré z predmetnej nájomnej zmluvy uhradil žalobca

žalovanému. Nebolo sporné, že k úhrade nájomného zo strany žalobcu nedošlo. Žalovaný uplatnený
nárok na vrátenie plnenia zodpovedajúce uhradenému depozitu rozporoval v podanej duplike, pričom
uviedol, že doposiaľ nemá od žalobcu uhradené nájomné a aj vo svojej odpovedi žalobcovi zo dňa
27.01.2023 uviedol, že zaplatený depozit vo výške 4.000,- EUR si započítava proti nezaplatenémunájomnému od žalobcu (a zároveň započítaním vzniknutých pohľadávok z neuhradených faktúr s
poskytnutou zálohou - depozitom, a to v celom rozsahu aj s ohľadom na neuhradené zálohové platby
vo výške 107,17 EUR mesačne v zmysle čl. 5 bod 8 nájomnej zmluvy).

35. V tomto smere súd uvádza, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v podaní zo dňa 27.01.2023
(reakcia žalovaného na výzvu žalobcu) žalovaný uvádza nasledovné: „Z dôvodu, že nájomná zmluva
je nespochybniteľne platná, prenajímateľ v súčasnosti oprávnene disponuje s poskytnutou zálohou -
depozitom vo výške 4.000,- EUR. Ako štatutárny orgán - konateľka prenajímateľa by som vzniknutú

situáciu chcela riešiť mimosúdnou cestou, a to podpisom dohody o okamžitom ukončení nájomnej
zmluvy v súlade s čl. 9 bol 1 písm. b/ nájomnej zmluvy a zároveň započítaním vzniknutých pohľadávok
z neuhradených faktúr s poskytnutou zálohou - depozitom, a to v celom rozsahu aj s ohľadom na
neuhradené zálohové platby vo výške 107,17 EUR (mesačne) v zmysle čl. 5 bod 8. nájomnej zmluvy. V
prípade, ak nájomca nebude ochotný súhlasiť s navrhnutým mimosúdnym postupom, bude prenajímateľ
postupovať v súlade s čl. 9 bod 1 písm. e) nájomnej zmluvy, zaslaním výpovede nájomcovi bez udania

dôvodu s 3 - mesačnou výpovednou lehotou a po započítaní vzájomných pohľadávok a prípadného
neuhradenianájomnéhonazákladeďalšíchvystavenýchfaktúr,pristúpiprenajímateľkvymáhaniudlžnej
sumy súdnou cestou..“

36. Žalovaný svoje tvrdenie o tom, že mal voči uhradenému depozitu započítať akékoľvek svoje

pohľadávky v spore nepreukázal, naopak, súd poukazuje na to, že jeho skutkové tvrdenie o tom, že si
mal zaplatený depozit započítať proti nezaplatenému nájomnému v zmysle listu zo dňa 27.01.2023 je
v rozpore s vykonaným dokazovaním. Žalovaný uvedenú skutočnosť v liste zo dňa 27.01.2023 netvrdil,
iba uviedol, že by vzniknutú situáciu chcel riešiť uvedeným spôsobom, pričom výslovne z tohto listu
vyplýva, že k započítaniu doposiaľ nedošlo.

37. Žalovaný tak skutkovo nešpecifikoval kedy a či vôbec došlo k prejavu, ktorým mali byť vzájomne
započítané pohľadávky žalobcu a žalovaného, v zmysle skutočností uvádzaných v liste zo dňa
27.01.2023, dokonca ani len nešpecifikoval svoje pohľadávky, ktoré by mali byť splatné a spôsobilé
na započítanie v zmysle § 580 OZ, preto súd nemá za preukázané, že by k akémukoľvek započítaniu

pohľadávok medzi sporovými stranami došlo.

38. S poukazom na uvedené preto platí, že nárok, ktorý si žalobca uplatňuje v tomto konaní nezanikol
započítaním, v čase rozhodovania súdu existuje a je potrebné o ňom rozhodnúť v kontexte ustanovenia
§ 457 a § 458 ods. 1 OZ.

39. Užívanie nebytového priestoru má nesporne majetkovú hodnotu; ak by teda žalobca užíval
bez právneho dôvodu (t.j. bez platnej nájomnej zmluvy) nebytový priestor, získal by užívaním tohto
nebytového priestoru majetkový prospech. Žalobca sa však nikdy reálne neujal užívania NP19, keďže
tento bol od počiatku nespôsobilý na užívanie ako predmet nájmu definovaný v nájomnej zmluve,

čo je nesporné skutkové tvrdenie žalobcu. Zároveň žalobca ani neplatil nájomné , a to vzhľadom
k nemožnosti užívania predmetu nájmu na účel stanovený v zmluve. V tomto prípade tak nie je
možné hovoriť o vrátení si vzájomných plnení, keďže k vzájomným plneniam ani nedošlo. Nájomca
teda nezískal majetkový prospech užívaním nebytových priestorov, keďže ich neužíval a prenajímateľ
nezískal prospech nadobudnutý zaplatením nájomného, keďže nájomné mu platené nebolo.

40. S poukazom na uvedené súd zastáva názor, že pokiaľ sa jedná vrátenie si akéhokoľvek plnenia, či
ďalšieho prospechu v zmysle konkrétnej neplatnej nájomnej zmluvy v zmysle § 458 ods. 1 OZ, žalobca
svoj nárok na vrátenie depozitu vo výške 4.000,- EUR skutkovo jednoznačne vymedzil. Súd zároveň
dodáva, že zložený depozit nie je nájomným, ktoré je ekvivalentom prípadného užívania nebytového

priestoru, keď depozit mal v zmysle nájomnej zmluvy plniť charakter zabezpečenia splatných nárokov
prenajímateľa voči nájomcovi, jedná sa práve o prospech, ktorý získal žalovaný z predmetnej zmluvy a
je povinný ho v zmysle § 458 ods. 1 OZ vydať. Nad rámec uvedeného súd už len dodáva, že žalovaný
žiadny, ani len prípadný, nárok z predmetnej nájomnej zmluvy nešpecifikoval, ani si v konaní neuplatnil
a teda ani nepreukázal.

41. Odovzdanie kľúču od NP19 žalovaným žalobcovi nebolo medzi stranami sporné. Na pojednávaní
dňa 13.02.2025 žalobca predložil súdu notársku zápisnicu o úschove hnuteľnej veci na účely splnenia
záväzku zo dňa 02.06.2023, v zmysle ktorej bol do notárskej úschovy zložený kľúč od NP19. UvedenýmspôsobomdošlokzánikupovinnostivydaťžalovanémuzostranyžalobcupredmetnýkľúčodNP19,ktorý
mu bol odovzdaný v súvislosti s konkrétnou nájomnou zmluvou. Uvedená zápisnica bola doručovaná
žalovanému, dostala sa do jeho dispozície, o čom súdu žalobca predložil dôkaz priamo na pojednávaní

(nedoručená zásielka, ktorej obsahom bola predmetná zápisnica). Táto bola žalovanému doručovaná
aj cestou súdu.

42.Spoukazomnauvedenémásúdzato,žeabymedzistranamidošlokúplnémuvysporiadaniupodľa§
457 a § 458 ods. 1 OZ je potrebné zaviazať žalovaného na vrátenie depozitu, ktorým disponuje v zmysle

neplatnej nájomnej zmluvy neoprávnene. Preto súd podanej žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na
úhradu sumy 4.000,- EUR spolu s príslušenstvom tak, ako si ho žalobca uplatnil vo výške 7,5 % ročne
zo sumy 4.000,- EUR od 31.01.2023 do zaplatenia (výrok I.) s poukazom na § 517 ods. 2 OZ v spojení
s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keďže začiatok omeškania žalovaného s vydaním
bezdôvodného obohatenia bol žalobkyňou preukázaný a nebol žalovaným rozporovaný.

43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % (výrok II.). O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods.
2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného

titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu
môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).