Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 28, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 38C/15/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122201721
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2122201721.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: A. B. C., nar.:

XX.XX.XXXX, bytom B. D. XX/XXXX, XXX XX E., v zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek,
s.r.o., IČO: 47 256 371, so sídlom Podzámska 41/A, 920 01 Hlohovec, proti žalovanému 1a/: A. F., nar.:
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX G., proti žalovanému 1b/: F. H. A., nar.: XX.XX.XXXX, bytom
I. X, XXX XX J., proti žalovanému 2/: I. K., nar.: XX.XX.XXXX, bytom L. M. XX, XXX XX N. M., O. P.,
a proti žalovanému 3/: C. I. E., IČO: XX XXX XXX, so sídlom Nitrianska 109, 921 01 Hlohovec, v zast.:
Sidor a partneri, s.r.o., IČO: 52 635 970, so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, o určenie relatívnej
neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaní majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 24.03.2022 domáhal vyslovenia
relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca v rámci svojej žaloby uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom v spoluvlastníckom podiele
vzhľadom k celku k nehnuteľnostiam, ktoré sú bližšie uvedené a definované v žalobe žalobcu. Žalovaný

v 1. rade ako predávajúci bez vedomia a súhlasu žalobcu uzavrel so žalovaným v III. rade ako kupujúcim
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu v 1/5 vzhľadom k celku na
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. E.. Žalovaný v 2. rade ako predávajúci bez vedomia
a súhlasu žalobcu uzavrel so žalovaným v 3. rade ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol
prevod spoluvlastníckeho podielu v 1/5 vzhľadom k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.
XXXX, k.ú. E.. V čase uzatvárania predmetnej zmluvy bol podielovým spoluvlastníkom predmetných
nehnuteľnostížalobca,ktorýodanomprávnomúkonežalovanéhov1.radeažalovanéhov2.radenemal

žiadnu vedomosť. Vzhľadom k tomu, že žalobca nebol účastníkom týchto právnych úkonov, žiadal, aby
Okresný úrad Hlohovec, katastrálny odbor založil do tohto konania všetky podklady a najmä kúpnu
zmluvu povolenú Okresným úradom v Hlohovci, katastrálnym odborom ako vklad č. V -XXXX/XXXX
právoplatnú dňa 20.12.2019, uzavretú medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 3.
rade ako kupujúcim a kúpnu zmluvu povolenú Okresným úradom v Hlohovci, katastrálnym odborom
ako vklad č. V -XXXX/XXXX právoplatnú dňa 22.01.2020, uzavretú medzi žalovaným v 2. rade ako
predávajúcim a žalovaným v 3. rade ako kupujúcim. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti právneho

úkonu:kúpnejzmluvypodč.VXXXX/XXXXprávoplatnádňa20.12.2019akúpnazmluvapodč.VXXXX/
XXXX zo dňa 22.01.2020. Podľa právneho názoru žalobcu sú tieto zmluvy relatívne neplatné a to z
dôvodu, že hoci predmetné nehnuteľnosti boli v čase uzatvárania kúpnej zmluvy (ako aj v súčasnosti)
v spoluvlastníctve viacerých podielových spoluvlastníkov, tak napriek tomu, nepostupoval žalovaný v 1.rade resp. žalovaný v 2. rade v súlade s Občianskym zákonníkom, nakoľko žalobcovi vôbec neponúkli
na predaj predmetné nehnuteľnosti, čím zmaril ich predkupné právo vyplývajúce z ust. § 140 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Podľa ust. § 140 zákona č. 40/1964

Zb. Podľa vedomostí žalobcu nie je žalovaný v 2. rade a žalovaný v 1. rade osobou blízkou v zmysle
ut. § 116 a 117 OZ k žalovanému v 3. rade. Z uvedeného dôvodu došlo k porušeniu predkupného práva
žalobcu. Na základe uvedené má žalobca za to, že predmetné kúpne zmluvy sú neplatné.

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení k svojej žalobe nedoložil žiadne právne relevantné

dokumenty, pričom len navrhol súdu, aby si kúpne zmluvy vyžiadal od Okresného úradu Hlohovec,
katastrálneho odboru. Okresný úrad Hlohovec, katastrálny odbor na vyžiadanie doložil do súdneho
konania rozhodnutia č. V XXXX/XXXX zo dňa 20.12.2019 a V XXXX/XXXX zo dňa 22.01.2020,
predmetnú kúpnu zmluvu zo dňa 22.10.2019 v znení jej dodatku č. X a kúpnu zmluvu zo dňa 20.11.2019.

4. Žalovaný 2/ k žalobe žalobcu uviedol, že predmetné nehnuteľnosti boli po jej otcovi, ktorý pred 30

rokmi zomrel. Žije v Českej republike a je presvedčená, že pani Q. G. urobila všetko podľa jej najlepšieho
svedomia. Žalobca do jej rodiny vôbec nepatrí a pozemky nadobudla v exekúcii. Poberá sociálne dávky,
stará sa o manžela chorého zákernou chorobou. Žalobca nikdy predtým neprejavil záujem o kúpu
predmetných nehnuteľností.

5. Žalovaný 3/ k žalobe žalobcu uviedol, že zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva žalobcovi
požadovať určenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Súčasne bola vznesená námietka premlčania
z dôvodu, že žalobca sa nedovolal relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv v zákonom stanovenej
lehote. Dovolenie sa relatívnej neplatnosti je jednostranný hmotnoprávny úkon, ktorý musí byť urobený
voči všetkým účastníkom právneho úkonu a musí im byť v zákonom stanovenej premlčacej lehote

aj doručený. Premlčacia lehota pri kúpnej zmluve zo dňa 22.10.2019, ktorej vklad bol povolený
Okresným úradom Hlohovec, katastrálnym odborom pod č. XXXX/XXXX zo dňa 20.12.2019, začala
plynúť 23.10.2019 a uplynula 23.10.2022. Premlčacia lehota pri kúpnej zmluve zo dňa 20.11.2019,
ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Hlohovec, katastrálnym odborom pod č. XXXX/XXXX zo
dňa 20.01.2020, začala plynúť 21.11.2019 a uplynula 21.11.2022. Žaloba žalobcu bola doručená na

Okresným súdom Trnava dňa 29.06.2023, teda po uplynutí všeobecnej premlčacej lehote. Z uvedeného
dôvodu žiadal súd, aby žalobu žalobcu zamietol.

6. Žalobca sa k vyjadreniam žalovaných písomne vyjadril v rámci svojej repliky, kde uviedol najmä to,
že podaná žaloba je dôvodná, na uvedenej veci má právny záujem. K námietke premlčania uviedol, že

žaloba bola na súd podaná ešte v roku 2022 a preto je námietka premlčania právne irelevantná.

7. Žalovaný 3/ doručil súdu svoje písomne vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu (duplika), v rámci
ktorej poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 9Cdo/22/2022 zo dňa
27.02.2024, v zmysle ktorého dĺžka doručovania žaloby súdom nie je právne relevantné vzhľadom na

plynutie premlčacej doby. Žalovaný 3/ súčasne výslovne poprel, že by žalobca žalovanému 3/ pred
začiatkom tohto súdneho sporu doručoval dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Zotrval
na svojej právnej argumentácii, že žalobca si uplatnil svoj nárok po uplynutí všeobecnej premlčacej doby.

8. Súčasne sa civilného sporového konania vyjadril aj žalovaný 1a/, ktorý v rámci svojho písomného

podania uviedol, že je dcérou pôvodne žalovanej 1. Žalovaný 1a sa prvýkrát dozvedel o existencii
kúpnych zmlúv až doručením žaloby. Žalovaný 1a/ uviedol, že len vedel, že jeho matka mala nejaké
pozemky a preto necháva na rozhodnutí súdu, ako rozhodne o podanej žalobe žalobcu.

9. Rovnako sa k podanej žalobe písomne vyjadril aj žalovaný 2a/, ktorý v rámci svojho podania uviedol,

že jeho matka určite urobila úkony spojené s pozemkami najlepšie ako vedela. Nezvláda uvedené
situácie fyzicky ani psychicky. Nemá vedomosť o tom, ako jeho matka s finančnými prostriedkami
naložila.

10. Podľa § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len: „Civilný sporový poriadok“): platí, že: „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje zapreukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

11. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: IV. ÚS 115/2003 zo dňa 03. júla 2003 a z
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 209/2004 zo dňa vyplýva, že: „odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovateľné základné právo strany sporu na súdnu ochranu,

resp. právo na spravodlivý proces.“

12. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „strany majú povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.“

13. Podľa § 151 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „skutkové tvrdenia strany, ktoré

protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa
týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak
je popretie neúčinné.“

14. Podľa 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.“

15. Podľa § 204 Civilného sporového poriadku: „dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej
časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu

konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.“

16. Podľa článku 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „právna istota je stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže

legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.“

17. Súd vo veci nariadil pojednávania v súlade s článkom 12 v spojení s § 177 ods. 1 a nasl. Civilného
sporového poriadku. Na prvom pojednávaní konanom dňa 17.02.2025 boli medzi stranami sporu
ustálené nasledovné nesporné a nesporné skutočnosti. Nespornými skutočnosťami boli, že predkupné

právo žalobcu porušené bolo, pretože predávajúci z vyššie uvedených dvoch kúpnych zmlúv neponúkli
na predaj žalobcovi predmetné pozemky. Uvedená skutočnosť napokon ani sporná nebola, pretože
nebola namietaná zo strany žalovaného 3 a preto ju súd v zmysle § 151 ods. 1 Civilného sporového
poriadku považoval za nespornú. Nespornou skutočnosťou ďalej bolo, že pôvodne označená žalovaná
1 v priebehu civilného sporového konania zomrela dňa XX.XX.XXXX. Za sporné skutkové tvrdenia bolo

ustálené, že či sa žalobca dovolal relatívnej neplatnosti dvoch vyššie uvedených kúpnych zmlúv voči
žalovanému 3 vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, pričom bolo potrebné súčasne posúdiť, či
vznesená námietka premlčania v tomto prípade nie je uplatnená v rozpore s dobrými mravmi. Súčasne
konajúci súd v rámci predbežného právneho posúdenia zdôraznil, že bude uvedené sporné skutočnosti
budú posudzované na základe aktuálnej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít plne v súlade

s článkom 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Po podrobnej právnej analýze tohto sporu súd vyjadril
na druhom pojednávaní konanom dňa 28.04.2025 svoje priebežné právne posúdenie tohto sporu s tým,
že nárok žalobcu je premlčaný.

18. V nadväznosti na ustálenie sporných a nesporných skutkových tvrdení súd vykonal dokazovanie

prostredníctvom listín spise v zmysle § 204 Civilného sporového poriadku pričom si ustálil nasledovný
skutkový stav. Žalobca bol aktuálne podielovým spoluvlastníkom v spoluvlastníckom podiele vzhľadom
k celku k nehnuteľnostiam, ktoré sú bližšie uvedené a definované v žalobe žalobcu. Uvedené mal súd
za preukázané z predloženého LV. Pôvodný žalovaný 1/ podpísal so žalovaným 3/ kúpnu zmluvu zo
dňa 22.10.2019 na predmetné nehnuteľnosti, pričom vlastnícke právo v prospech žalovaného 3/ bolo

povolené rozhodnutím Okresného úradu Hlohovec, katastrálnym odborom č.: V XXXX/XXXX zo dňa
20.12.2019 (ďalej len: „Kúpna zmluva č. 1“). Súčasne žalovaný 2/ podpísal so žalovaným 3/ kúpnu
zmluvu zo dňa 20.11.2019 na predmetné nehnuteľnosti, pričom vlastnícke právo v prospech žalovaného
3/ bolo povolené rozhodnutím Okresného úradu Hlohovec, katastrálnym odborom č.: V XXXX/XXXXzo dňa 22.01.2020 (ďalej len: „Kúpna zmluva č. 2“). Uvedené mal súd za preukázané na základe
doloženia dvoch kúpnych zmlúv a predmetných rozhodnutí Okresného úradu Hlohovec, katastrálneho
odboru. Žaloba žalobcu bola doručená Okresnému súdu Trnava dňa 24.03.2022 a žalovanému 3/

bola preukázateľne doručená dňa 29.06.2023. Uvedené mal súd za preukázané doručenkou ohľadom
doručovania žaloby.

19. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka platí, že: „ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa
ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný,

pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa
nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.“

20. Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak sa predkupné právo porušilo, môže sa
oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné
právo zachované.“

21. Zákonné predkupné právo je upravené § 140 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého majú

spoluvlastníci predkupné právo, ak sa prevádza spoluvlastnícky podiel. To neplatí, ak ide o
spoluvlastnícky podiel blízkej osoby. Uvedené ustanovenie predstavuje obmedzenie zmluvnej voľnosti
spoluvlastníka. Zákonné predkupné právo sa vzťahuje na spoluvlastníctvo k predmetu a zaťažuje
každého spoluvlastníka, ktorý sa v budúcnosti rozhodne previesť svoj podiel a vzniká momentom
vzniku spoluvlastníctva k hnuteľnému alebo nehnuteľnému predmetu. V prípade prevodu tohto podielu

predkupné právo pôsobí naďalej aj voči ďalším právnym nástupcom kupujúceho. Oprávnenými zo
zákonného predkupného práva sú ďalší spoluvlastníci. Ak sa spoluvlastník rozhodne predať alebo inak
previesť svoj podiel, je povinný ho najskôr ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. U spoluvlastníkov v
tom prípade hovoríme o ich oprávnení na odkúpenie podielu. Pre formu ponuky pri prevode podielu
na nehnuteľnosti platí písomná forma. V prípade, ak spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné

právo a previedol podiel na inú osobu, okrem blízkej osoby, je tento právny úkon relatívne neplatný v
zmysle § 40a Občianskeho zákonníka. Oprávnená osoba z predkupného práva sa môže tejto neplatnosti
dovolať na súde a následne sa úkon spoluvlastníka bude ponímať akoby nevznikol a dôjde k navráteniu
vlastníckych práv do pôvodnej podoby. Oprávnená osoba z predkupného práva sa môže domáhať aj
toho, aby mu kupujúci vec ponúkol na predaj. Nesplnenie povinnosti kupujúcim môže mať za následok,

že oprávnený z predkupného práva sa môže domáhať svojho práva súdnou cestou, to znamená,
aby bol prejav vôle kupujúceho ako povinného z predkupného práva nahradený rozhodnutím súdu. V
zmysle judikatúry sa však nemožno domáhať relatívnej neplatnosti úkonu a zároveň aj vydania súdneho
rozhodnutia, ktorým by súd nahradil vôľu pôvodného spoluvlastníka.

22. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 4Cdo/238/2022 zo dňa 29.
januára 2024, publikovaného v Zbierke stanovísk pod R 75/2024 vyplýva, že: „žaloba o neplatnosť
kúpnej zmluvy v súvislosti s porušením predkupného práva je žalobou v zmysle ustanovenia § 137 písm.
d) Civilného sporového poriadku.“

23. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 4Cdo/186/2022 zo dňa 2022,
publikovaného vo vedeckom časopise Zo súdnej praxe 33/2024, vyplýva, že: „osobitným právnym
predpisom, z ktorého v prípade porušenia predkupného práva vyplýva oprávnenie spoluvlastníka
domáhať sa žalobou určenia neplatnosti kúpnej zmluvy (137 písm. d) civilného sporového poriadku), je v
hmotnoprávnej rovine § 40a Občianskeho zákonníka v spojení s § 140 tohto zákonníka.“ Obdobne pozri

aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 1 Obdo/51/2021, zo dňa 20. októbra 2022.

24. Súd porušenie predkupného práva žalobcu posudzoval v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd žalobu žalobcu posudzoval ako žalobu v zmysle
§ 137 písm. d) Civilného sporového poriadku. Súd k tejto problematike na úvod uvádza, že vzhľadom

na ustálenie sporných a nesporných skutočností bolo v tomto spore potrebné najmä posúdiť námietku
premlčania žalovaného 3/ a jej uplatnenie v súlade s dobrými mravmi. Z uvedeného dôvodu súd na úvod
posudzoval premlčanie uplatneného práva.25. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len: „Občiansky zákonník“) platí, že: „právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.“

26. Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.“

27. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 7 Cdo/269/2019 zo dňa
31.05.2022 platí, že: „premlčacia lehota na uplatnenie nároku podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti
domáhať sa voči nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, aby mu ponúkol na kúpu
nadobudnutý spoluvlastnícky podiel, a to za rovnakých podmienok, za akých ho sám nadobúdateľ
nadobudol, začína plynúť až od okamihu nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti na
základe relatívne neplatnej zmluvy, a nie už od okamihu uzavretia tejto relatívne neplatnej zmluvy.“

28. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 9Cdo/22/2022 zo dňa
27.02.2024 vyplýva, že: „právo žalobkyne na dovolanie sa relatívnej neplatnosti premlčalo z dôvodu, že
pre uplatnenie dovolania sa relatívnej neplatnosti bolo právne relevantné, kedy došlo k dôjdeniu tohto
dovolania sa účastníkom právneho úkonu, za ktoré v tomto prípade bolo možné považovať doručenie

žaloby. Uvedené podľa názoru dovolacieho súdu znamená, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti
(aj vo vzťahu k § 140 OZ) sa realizuje jednostranným adresovaným právnym úkonom, za ktorý
možno považovať aj žalobu a pri ktorom z dôvodu nadobudnutia účinnosti takého hmotnoprávneho
úkonu sa vyžaduje jeho doručenie určenému adresátovi, teda tiež doručenie žaloby adresátovi takého
právneho úkonu. Dovolací súd preto konštatuje, že k dovolateľkou namietanému odklonu od ustálenej

rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v tejto otázke odvolacím súdom nedošlo. Časové okolnosti (dĺžka
časového obdobia), za ktorých súd stranám sporu doručuje žalobu, prípadne obsahujúcu hmotnoprávny
úkon oprávneného subjektu (dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu), neospravedlňujú
ani nemajú žiaden vplyv na beh premlčacej doby takého práva; zodpovednosť za včasné doručenie
právneho úkonu (za včasné uplatnenie práva u povinného) nesie subjekt realizujúci takýto právny úkon,

tým však v danom prípade nebol súd. Dovolateľka pri dovolaní sa ňou uplatnenej relatívnej neplatnosti
sa neopodstatnene odvoláva na zdĺhavý procesný postup súdu pri doručovaní žaloby.“

29. Právne účinky dovolania sa neplatnosti prevodu nastávajú v okamihu, kedy prejav vôle, ktorým sa
dovoláva neplatnosti prevodu, dôjde prevodcovi (povinnému z predkupného práva) aj nadobúdateľovi

spoluvlastníckeho podielu, hoci aj doručením žaloby (Bližšie pozri: ŠTEVČEK, M., DULAK, A.,
BAJÁNKOVÁ, J., FEČIK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450.
2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, str. 1084).

30. Z vyššie uvedenej aktuálnej rozhodovacej činnosti vyplýva, že právo domáhať sa relatívnej

neplatnosti kúpnej zmluvy podľa § 40a Občianskeho zákonníka, na základe ktorej došlo k porušeniu
predkupného práva podielového spoluvlastníka sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe
podľa § 101 Občianskeho zákonníka. V intenciách uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn.: 7 Cdo/269/2019 zo dňa 31.05.2022 by začala premlčacia doba plynúť nie od podpísania
kúpnych zmlúv, ale od nadobudnutia právnych účinkov vkladu do katastra nehnuteľností. Súd je toho

názoru, že doterajšia judikatúra (R 50/85), podľa ktorej sa všeobecná premlčacia doba na dovolanie sa
relatívnejneplatnostiprávnehoúkonupočítaoduzatvoreniaprávnehoúkonu,čovyplývaajzrozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 4 Cdo/37/2007 neuplatní a začiatok premlčacej doby
je potrebné počítať až od vyvolania právnych účinkov povolenia vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností,pretožeažodtohtomomentusatretieosoby(podielovíspoluvlastníci)môžukvalifikovane

na základe zásady materiálnej publicity kvalifikovane dozvedieť, že bolo porušené ich predkupné právo.
Z uvedeného dôvodu súd na uvedený spor aplikoval z dôvodu právnej istoty začiatok plynutia premlčacej
doby nie od podpísania kúpnych zmlúv, ale od právnych účinkov povolenia vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností.

31. Zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu následne vyplýva, že kúpna zmluva č. X bola uzatvorená
dňa 22.10.2019, vklad do katastra nehnuteľností bol povolený na základe rozhodnutia Okresného úradu
Hlohovec, katastrálneho odboru L. XXXX/XXXX zo dňa 20.12.2019, ktorý nadobudol právne účinky dňa
20.12.2019. Súčasne vyplýva, že kúpna zmluva č. X bola uzatvorená dňa 20.11.2019, vklad do katastranehnuteľností bol povolený na základe rozhodnutia Okresného úradu Hlohovec, katastrálneho odboru
L. XXXX/XXXX zo dňa 22.01.2022, ktorý nadobudol právne účinky dňa 22.01.2020. Premlčacia doba
pri kúpnej zmluve č. X začala žalobcovi plynúť dňa 21.12.2019 a uplynula dňa 21.12.2022. Premlčacia

doba pri kúpnej zmluve č. 2 začala žalobcovi plynúť dňa 22.01.2020 a uplynula dňa 22.01.2023.
Žaloba žalobcu bola žalovanému 3/ preukázateľne doručená dňa 29.06.2023, t.j. po uplynutí všeobecnej
trojročnej premlčacej dobe. Z uvedeného dôvodu súd dospel k právnemu záveru, že nárok žalobcu
dovolať sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy č. X a kúpnej zmluvy č. X je premlčaný.

32. V priebehu civilného sporového konania sa žalobca proti námietke premlčania bránil okrem iného aj
tým, že doručovanie žaloby žalovanému 3/ ako aj všetkým ostatným žalovaným nemôže ísť na ťarchu
žalobcu, pretože konajúci súd zdĺhavo doručoval žalobu žalovaným. Podľa názoru žalobcu je takáto
aplikácia práva priamo v rozpore so zásadou spravodlivosti a základnými princípmi Civilného sporového
poriadku. Takáto skutočnosť nemôže mať za právny následok neustále plynutie premlčacej lehoty, ale
jej spočívanie. V tomto prípade žalobca vytvoril súdu dostatočne dlhý časový priestor na to, aby súd

riadne a včas doručil žalovaným jeho žalobu a preto jeho nárok nemôže byť premlčaný.

33. K tomuto argumentu žalobcu súd uvádza, že z odôvodnenia vyššie citovaného uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 9Cdo/22/2022 zo dňa 27.02.2024 vyplýva, že dĺžka
obdobia, počas ktorého súd stranám sporu doručuje žalobu, prípadne obsahujúcu hmotnoprávny

úkon oprávneného subjektu (dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu), neospravedlňujú
ani nemajú žiaden vplyv na beh premlčacej doby takého práva; zodpovednosť za včasné doručenie
právneho úkonu (za včasné uplatnenie práva u povinného) nesie subjekt realizujúci takýto právny úkon,
tým však v danom prípade nebol súd. Dovolateľka pri dovolaní sa ňou uplatnenej relatívnej neplatnosti
sa neopodstatnene odvoláva na zdĺhavý procesný postup súdu pri doručovaní žaloby.

34. Navyše zo spisového materiálu vyplýva, že uvádzané skutočnosti zo strany žalobcu nie sú korektné
a správne. Po podrobnom preštudovaní spisového materiálu súd žalobcovi uvádza, že je síce pravdou,
že žaloba žalobcu bola doručená súdu 24.03.2022 a bola doručená žalovanému 3/ až dňa 29.06.2023,
ale nie je pravdou, že by súd počas tohto obdobia neurobil žiadne procesné úkony smerujúce v postupe

v rámci civilného sporového konania po podaní žaloby. Žalobca k svojej žalobe nedoručil súdu žiadnu
relevantnú prílohu, ktorá by odôvodňovala žalobcov uplatnený nárok. Bol to práve samotný žalobca,
ktorý súdu navrhol vo svojej žalobe, aby súd zabezpečil vyššie dve uvedené kúpne zmluvy s príslušnými
rozhodnutiami od Okresného úradu Hlohovec, katastrálneho odboru. Súčasne po zaplatení súdneho
poplatku a doručení potrebných príloh od správneho orgánu konajúci súd vyzval žalobcu na späťvzatie

žaloby postupom podľa § 138 Civilného sporového poriadku. Z uvedeného dôvodu nie je pravdou, že
by súd nevykonal žiadne procesné úkony po podaní žaloby žalobcu na súd.

35. Konajúci súd zdôrazňuje, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a
Občianskeho zákonníka je jednostranný adresovaný hmotnoprávny úkon, ktorý má svoje právne

základy v norme občianskeho práva hmotného. Postupom času s postupným vývojom judikatúry
súdna prax dospela k právnemu záveru, že dovolať sa relatívne neplatnosti právneho úkonu je
možné aj prostredníctvom žaloby žalobcu, ktorá bude zo strany súdu doručovaná žalovanému, ktorý
predkupné právo žalobcu porušil. Žaloba žalobcu je procesný právny úkon adresovaný súdu v rámci
žalobného práva žalobcu. V prípade, že sa žalobca rozhodne dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho

úkonu na základe neoriginálneho spôsobu (prostredníctvom doručovanej žaloby žalobcu), musí si byť
vedomý právnych dôsledkov spojených s dovolaním sa relatívnej neplatnosti neoriginálnym spôsobom
prostredníctvom súdu. Právnym dôsledkom dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu takouto
formou je síce podľa aktuálnej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít právne možné, avšak
žalobca si musí byť právne vedomý všetkých potencionálnych právnych rizík spojených s dovolaním sa

relatívnej neplatnosti prostredníctvom doručovanej žaloby súdom.

36. Vo všeobecnosti konajúci súd uvádza, že do úvahy pri takomto spôsobe dovolania sa relatívnej
neplatnosti právneho úkonu prostredníctvom súdu prichádzajú do úvahy procesné úkony súdu
zamerané na skúmanie právomoci a príslušností súdu, skúmanie procesných podmienok v časti

zaplatenia súdneho poplatku, odstránenia vád žaloby žalobcu, výzvy na späťvzatie zjavne nedôvodnej
žaloby alebo napríklad úmrtie strany sporu pred alebo po doručení žaloby v čase do jej prvého
doručovania žalovaným. Vo svojej podstate sa jedná o súhrn procesných noriem upravujúcich postup
súdu po podaní žaloby až do momentu jej prvého doručenia žalovanému, ktoré z absolútne logickýchdôvodov budú súdu trvať určitý čas. Procesný postup súdu podľa Civilného sporového poriadku má
presnezakotvenépravidlázhľadiskačasovejchronológie,ktoréniejemožnéporušiťzatýmúčelom,aby
neuplynula žalobcovi premlčacia doba dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a

Občianskeho zákonníka, pretože nesprávnym procesným postupom za účelom zachovania premlčacej
doby by automaticky došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces paradoxne aj samotného žalobcu
ako aj všetkých žalovaných.

37. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle

§ 40a Občianskeho zákonníka je na základe judikatúry možné aj prostredníctvom procesnej normy
upravujúcej doručovanie žaloby žalovanému podľa Civilného sporového poriadku, avšak hmotnoprávne
ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka a procesnoprávne ustanovenie § 167 ods. 1 v spojení s
§ 116 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie sú vo vzájomnej konkurencii v tom zmysle, že jedno
ustanovenie by vylučovalo aplikáciu druhého ustanovenia. Inými slovami povedané, žalobcovi žiadne
ustanovenie Občianskeho zákonníka ani Civilného sporového poriadku nebránilo, aby sa dovolal vo

všeobecnej premlčacej lehote relatívnej neplatnosti právneho úkonu prostredníctvom jednostranného
adresovaného právneho úkonu zaslaného priamo žalovaným a nie len prostredníctvom doručovanej
žaloby zo strany súdu.

38. Súd na základe vyššie uvedené hodnotí konanie žalobcu ako porušenie základnej zásady

uplatňujúcej sa v súkromnom práve, ktorou je zásada: „vigilantibus iura scripta sunt“ t.j. bdelým patrí
právo. Právo patrí tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné
oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou (pozorným, ostražitým,
opatrným, starostlivým). V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje
práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové,

osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení vrátane
využitia možnosti podania opravných prostriedkov. Tým, že žalobca sa spoliehal na to, že súd doručí
jeho žalobu žalovaným vo všeobecnej premlčacej lehote na dovolanie sa relatívnej neplatnosti kúpnej
zmluvy, došlo v tomto prípade k porušeniu tejto zásady na strane žalobcu, pretože sa bez náležitého
odôvodnenia spoliehal, že k jej doručeniu dôjde v tejto lehote, pričom si musel byť vedomý procesného

postupu súdu a potencionálnych právnych rizík spojených s uplatnením svojho práva takouto formou
a spôsobom. Z uvedeného dôvodu súd tieto argumenty žalobcu nemohol zobrať do úvahy a vyhodnotil
ich ako právne irelevantné.

39. V ďalšej časti odôvodnenia tohto rozsudku sa súd zaoberal argumentáciou žalobcu, že vznesená

námietka premlčania je v tomto prípade v rozpore s dobrými mravmi. Súd pripúšťa, že na základe
rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít v Slovenskej a v Českej republike je možné za určitých
okolností považovať vznesenú námietku premlčania v rozpore s dobrými mrvami a preto súd pristúpil
k jej pretestovaniu optikou dobrých mravov, ktoré sú ako inštitút upravené v § 3 Občianskeho zákonníka.

40. Na úvod súd uvádza, že pokiaľ žalobca v rámci uplatňovania svojich subjektívnych práv porušil
zásada: „vigilantibus iura scripta sunt“, je zrejmé, že námietka premlčania nemôže byť v rozpore
s dobrými mrvami. Je tomu tak preto, pretože opačný právny záver o tom, že uplatnená námietka
premlčania zo strany žalovaného bola uplatnená v rozpore s dobrými mravmi, by bol automaticky
v rozpore s ďalšou významnou zásadou: „ex iniuria ius non oritur“, ktorá vyjadruje právnu zásadu,

že z nepráva nemôže vzniknúť právo. Ak súd dôjde k čiastočnému právnemu záveru, že žalobca pri
uplatnení svojich práv porušil zásadu vigilantibus iura scripta sunt, nemožno súčasne dospieť k záveru,
že z jeho konania mu vznikne právo v podobe, že na námietku premlčania súd nebude prihliadať pre
jej rozpor s dobrými mravmi. Žalobcovi v tejto súvislosti nemôže vzniknúť právo, pretože porušenie tejto
zásady znamená stratu alebo oslabenie práva (premlčanie, preklúzia, iný právny následok..). Obdive

zásady sa prejavujú tak v rovine hmotného práva ako aj v rovine procesného práva.

41. Žalobca k tejto problematike na druhom pojednávaní konanom dňa 28.04.2025 uviedol, že
je nespravodlivé, aby v dôsledku vznesenia námietky premlčania a v dôsledku vývoja aktuálnej
rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít konanie súdu išlo na ťarchu žalobcu. Žalovaný v rámci

písomného podania uviedol, že jeho vznesená námietka premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi.
Vznesenie námietky premlčania v zásade neodporuje dobrým mravom, v niektorých prípadoch nie je
vylúčená možnosť existencie takej situácie, v ktorej uplatnenie tejto námietky je výrazom zneužitia práva
na úkor druhého účastníka daného právneho vzťahu, ktorý uplynutie premlčacej doby nezavinil a zánikjeho nároku by v takom prípade znamenal pritvrdý postih v porovnaní s rozsahom ním uplatňovaného
práva. Rozhodovacia činnosť súdov stanovuje všeobecné znaky správania žalovaného, ktoré môžu
odôvodňovať rozpor námietky premlčania s dobrými mravmi. Podľa súdnej praxe je potom úlohou

všeobecného súdu zasadiť jednotlivé okolnosti do tohto rámca a posúdiť, či správanie žalovaného bolo
takého charakteru, že uplatnenie jeho zákonného práva namietať premlčanie by mohlo byť oslabené,
pretože si pre rozpor s dobrými mravmi ochranu nezaslúži.

42. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 41/2012 zo dňa (publikovaný

v časopise Zo súdnej praxe 1/2015) vyplýva, že: „dobrým mravom zásadne neodporuje, ak niekto
namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, lebo inštitút premlčania je inštitútom zákonným
a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa zo zákona premlčuje. Ak žalobca
nevhodnou voľbou prostriedku ochrany svojich práv z objektívneho hľadiska vlastným zavinením
vytvoril podmienky pre neskoršie úspešné vznesenie námietky premlčania práva žalovaným, uplatnenie
námietky premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.“

43. Vo veci sp. zn. 5Cdo/265/2009 Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil názor, že znaky konania
vykazujúce priamy úmysel poškodiť druhého účastníka je potrebné vyvodzovať z tých okolností, za
ktorých bola námietka premlčania tohto nároku uplatnená a nie z okolností a dôvodov, z ktorých je
vznik uplatňovaného nároku odvodzovaný, inými slovami, rozhodujúce (určujúce) pre odopretie účinkov

námietkypremlčaniasúokolnosti,ktoréexistovalivčaseuplatnenianámietkypremlčania.Tietookolnosti
musia byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do právnej
istoty, akým je neumožnenie práva uplatniť námietku premlčania;

44. Vo veci sp. zn. 7Cdo/226/2016 Najvyšší súd Slovenskej republiky k možnému rozporu uplatnenia

námietky premlčania s dobrými mravmi poukázal na viaceré súdne rozhodnutia, na základe ktorých
uviedol, že „vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania odporcom (žalovaným)
mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi... o takýto prípad môže ísť iba
výnimočne a v rozpore s dobrými mravmi môže byť len taký výkon práva... ktorý je výrazom zneužitia
tohto práva na úkor druhého účastníka konania, pričom vo vzťahu ku vznesenej námietke premlčania

môžeotakýtoprípadísťlenvtedy,akdruhýúčastníkkonaniamárneuplynutiepremlčacejdobynezavinil,
priznanie účinkov premlčania voči nemu by za tejto situácie bolo neprimerane tvrdým postihom a pri
posudzovaní primeranosti postihu je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a vziať do
úvahy najmä charakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred
uplynutím premlčacej doby„

45. Vo veci sp. zn. 7Cdo/507/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil názor, že aplikácia inštitútu
dobrých mravov vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania „by mala byť len výnimočná a nemala
by zhojovať neznalosť zákona, t.j. neznalosť plynutia premlčacích dôb. V tomto smere je potrebné
poukázať aj na jednu zo základných zásad súkromného práva - vigilantibus iura scripta sunt - právo

patrí bdelým. Preto je potrebné pri skúmaní otázky, či je vznesenie námietky premlčania v rozpore s
dobrými mravmi, skúmať, či účastník konania, ktorý sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi v súlade s
§ 3 ods. 1 OZ, postupoval s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti práve v súlade so zásadou
vigilantibus iura, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti
nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv a povinností

z neho vyplývajúcich.„ (zhodne porov. tiež nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 176/2011).

46. Aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/249/2014 vyplýva, že znaky
konania vykazujúce priamy úmysel poškodiť druhého účastníka je potrebné vyvodzovať z tých okolností,
za ktorých bola námietka premlčania tohto nároku uplatnená a nie z okolností a dôvodov, z ktorých je

vznik uplatňovaného nároku odvodzovaný, teda rozhodujúce pre odopretie účinkov námietky premlčania
sú okolnosti, ktoré existovali v čase uplatnenia námietky premlčania.

47. Súd po podrobnej analýze vyjadrení k námietke premlčania a k jej rozporu s dobrými mravmi uvádza,
že uplatnená námietka premlčania zo strany žalovaného nebola uplatnená v rozpore s dobrými mravmi.

Súd je toho názoru, že v priebehu civilného sporového konania v čase uplatnenia námietky premlčania
žalovaným 3 nenastali také okolností, z ktorých by bolo možné čo i len čiastočne dovodiť nekalý úmysel
žalovaného 3 s cieľom poškodiť záujmy žalobcu do takej miery, že by jeho konanie bolo v rozpore
s dobrými mrvami. Námietke premlčania nepredchádzali žiadne iné zistené skutočnosti, ktoré by čo i lenčiastočne uvedené preukazovali. Námietka premlčania bola vznesená hneď pri prvom procesnom úkone
žalovaného 3/, ktorý mu patril.

48. Konajúci súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného 3/, podstatou
ktorej je, že žalobca sa takýmto konaním snaží preniesť svoju hmotnoprávnu povinnosť cez procesné
normy na konajúci súd, aby včas pred uplynutím premlčacej lehoty doručil žalovanému 3 žalobu tak, aby
nedošlo k uplynutiu premlčacej lehoty. V skutočnosti žalobcovi nič nebránilo, aby sa dovolal relatívnej
neplatnosti právneho úkonu jednostranným adresovaným prejavom vôle voči všetkým žalovaným. Za

danej hmotnoprávnej a procesnej situácie v súdnom spise za žiadnych okolností nemôže obstáť, že
námietka premlčania vznesená žalovaným 3 by bola v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho
zákonníka. Z uvedeného dôvodu súd ani na tento argument žalobcu nemohol prihliadnuť a vyhodnotil
ho ako právne irelevantný.

49. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a po podrobnej právnej analýze podporenej

aktuálnou rozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít a vedeckou literatúrou súd dospel
k právnemu záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku I. tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.

50. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené

a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“

51. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

52. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

53. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

54.Otrováchkonaniasúdrozhodolpostupompodľa§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuvzmysle
zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich

náhradu priznal žalovanému v rozsahu 100,00 % voči žalobcovi, pretože žalovaný mal vo veci úspech
v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
V predmetnom spore mal žalovaný hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalobcu bol 0,00 %, z čoho
jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalovaného 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %). To
v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov

celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku.

55. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

56. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporovéhoporiadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. zákon o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov.