Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by Mgr. Kamila Nagyová
Legislation area – Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti and Rozvod
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 40P/20/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123202064
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamila Nagyová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2123202064.9
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Sp. zn. 40P/20/2023
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci manžela: A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX/XXXX, F., zastúpený G. H., advokátska kancelária s. r. o., so sídlom
Námestie SNP 478/19, Bratislava, IČO: 55 591 787, proti manželke: I. I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. E. XX/XXXX, F., zastúpená AK Neuschlová, s. r. o., so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava, IČO:
36 861 359, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po
rozvode: J. C., nar. XX.XX.XXXX, K. C., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom ako matka, v konaní obe
deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána
Bottu 4, Trnava, takto
r o z h o d o l :
Sp. zn. 40P/20/2023
I. Súd manželstvo A. B. C. a I. I. C., L. L., uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred matričným úradom mesta M.,
zapísané v knihe manželstiev matričného úradu M. vo zväzku N., L. XXXX, O. XX, M. P. XXX, rozvádza.
II. Maloletá J. C., nar. XX.XX.XXXX a maloletý K. C., nar. XX.XX.XXXX sa zverujú do osobnej
starostlivosti matky.
III. Obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných
veciach.
IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej J. sumou 900 eur mesačne a na výživu maloletého K.
sumou 800 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, odo dňa právoplatnosti
výroku o rozvode manželstva.
V. Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
VII. Otec je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 57,16 eur do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia, na účet Okresného súdu Trnava, v zmysle priloženého príkazu na úhradu.
o d ô v o d n e n i e :
Sp. zn. 40P/20/20231. Návrhom doručeným súdu dňa 11.04.2023 sa manžel ako navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva
a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Návrh
navrhovateľ odôvodnil tým, že účastníci konania uzavreli manželstvo po cca 1,5-ročnej známosti
na základe vzájomnej citovej náklonnosti. U oboch manželov ide o prvé manželstvo v poradí.
Manželstvo bolo spočiatku harmonické, neskôr približne po 5 rokoch sa výrazným spôsobom zhoršila
komunikácia medzi manželmi. Manželka navrhovateľa prestala s navrhovateľom komunikovať o
podstatných veciach týkajúcich sa rodiny, budúcnosti detí, ich ako životných partnerov, chodu a
financovania domácnosti. Manželka navrhovateľa prestala manžela rešpektovať ako partnera a začala o
všetkom vyššie uvedenom robiť vlastné, samostatné rozhodnutia bez toho, aby o podstatných otázkach
rozhodovali manželia spoločne. Pri viacerých hádkach manželov, sama manželka navrhovateľa uviedla
navrhovateľovi, že sa chce dať rozviesť. Medzi manželmi sú dlhšiu dobu trvajúce zásadné názorové
rozdiely na partnerský zväzok, jeho fungovanie a názorové životné hodnoty. Z ich vzťahu sa vytratila
dôvera a rešpektovanie druhého partnera. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva považuje navrhovateľ
to, že manželka ho nerešpektuje ako rovnocenného partnera pri zásadných rozhodnutiach v manželstve
a z toho prameniace neprekonateľné názorové a životné hodnoty. Manželia sa úplne citovo odcudzili.
Manželia aktuálne obmedzili svoju vzájomnú komunikáciu len na potreby a záujmy ich dvoch mal.
detí. Manželka navrhovateľa opakovane odmietla ísť na už zaplatenú spoločnú rodinnú dovolenku do
Chorvátska k moru aj na lyžovačku. Manželia aktuálne ešte bývajú v spoločnej domácnosti, t.j. rodinný
dom, ktorý majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Navrhovateľ nemá záujem o manželskú
psychologickú pomoc, nakoľko zastáva názor, že uvedené by ich manželskému zväzku nepomohlo
do budúcna. V súčasnosti majú účastníci konania úplne iné priority, záujmy, ako aj názorové životné
hodnoty. Manželstvo účastníkov je teda dlhodobejšie už len formálnym zväzkom, ktorý neplní svoj
spoločenský význam a účel a niet žiadnej nádeje na obnovenie ich manželského spolužitia. Manželia
spoločne hospodária len čiastočne, t. j. chod domácnosti a potreby detí, netrávia spoločne čas ako
partneri ani spoločne dlhodobo intímne nežijú. Komunikácia účastníkov konania sa obmedzila na záujmy
a potreby ich detí, kde rodičia sú schopní komunikovať. Z manželského vzťahu účastníkov konania
pochádzajú 2 mal. deti: mal. J., ktorá má t. č. 14 rokov a je študentkou 1. ročníka Bilingválneho gymnázia
v F. s vyučovacím jazykom anglickým a mal. K., ktorý má t. č. 9 rokov a je žiakom 3. ročníka Súkromnej
základnej školy v F.. Obaja rodičia okrem dvoch vyššie uvedených detí, iné vyživovacie povinnosti
nemajú. Navrhovateľ pracuje ako zamestnanec pre nemeckú obchodnú spoločnosť KraussMaffei
Technologies, GMBH, Krauss-Maffei Strasse 2, 80997 Mníchov ako IT špecialista. Navrhovateľ pracuje
v cykloch, t. j. väčšina home office s tým, že každý tretí týždeň vykonáva prácu na 5 dní v I.. Manželka
navrhovateľa je lekár - oftalmológ, zamestnanec Súkromnej kliniky v F., bez vedomosti navrhovateľa
o výške jej čistého mesačného príjmu. Mal. deti sú zdravé a majú veku primerané potreby a záujmy.
Rodičia detí majú oddelené finančné osobné účty. Majú však aj jeden spoločný účet, kde manželka
navrhovateľa prispieva mesačne sumou 170,-Eur a všetky úhrady vykonáva navrhovateľ, t. j. najmä
tieto mesačné pravidelné výdavky: Náklady na bývanie v sume 30,-Eur elektrika, 110,-Eur plyn, voda
60,-Eur, Swan 27,01 Eur. Náklady otca na cestovné do práce do I. a späť 600,-Eur, Prenájom bytu v
I. 1.100,-Eur, K. školné 330,-Eur, K. stravné v škole 65,-Eur, K. ŠKD 40,-Eur, K. futbal, krúžky 110,-Eur
mesačne, K. vreckové 15,-Eur, J. stravné 50,-Eur, J. vreckové 20,-Eur, J. doučovanie nemecký jazyk 40,-
Eur. Preto manžel navrhol rozviesť manželstvo a v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletým
deťom nariadiť striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov k maloletým deťom, vykonávanú rodičmi
v týždňových intervaloch, s neurčovaním výživného počas trvania striedavej osobnej starostlivosti
rodičov.
2. Manželka sa vyjadrila k podanému návrhu tak, že súhlasí s tým, že je potrebné nefunkčné manželstvo
rozviesť. Nesúhlasí s dôvodmi rozpadu manželstva popísanými v návrhu, nakoľko sa takéto dôvody
nezakladajú na pravde. Je pravdou, že manžel a manželka sa názorovo nezhodujú, pričom ide najmä
o názory na výchovu detí, domácnosť a rodinný život. Diametrálne odlišné pohľady na uvedené
spôsobovali hádky medzi manželmi, ktoré nedokázali a ani nedokážu medzi sebou vyriešiť zmierlivo
či kompromisom. Je potrebné však poukázať na najpodstatnejší dôvod rozpadu manželstva, a to,
že manžel začal byť vo vzťahu k manželke arogantný, konfliktný, vzťahovačný, pričom nedokázal
zniesť žiadnu kritiku na jeho osobu a odlišný názor manželky na spoločné rozhodnutia nepovažoval
za relevantný. Nie je teda pravdivým tvrdením, že by manželka zapríčinila rozvrat manželstva svojou
povahou a nerešpektom voči manželovi. Konfliktná, arogantná, urážlivá povaha manžela sa prejavovala
aj vo vzťahu k tretím osobám, za čo sa manželka vždy hanbila, nakoľko takéto správanie považovala za
neprijateľné. Manžel neustále vzbudzoval v manželke pocity viny, a teda keď sa v manželstve a v rodine
objavila negatívna situácia, mohla za ňu vždy iba ona. Vyššie uvedené správanie manžela prebiehalo ajna verejnosti, za prítomnosti ich spoločných známych, manžel úmyselne manželku ponižoval verejne,
poukazoval na to, že manželka ničomu nerozumie, a preto vždy chyby robí iba ona. Manžel okrem
toho vyžadoval, aby ho manželka pri každej príležitosti poslúchala, nakoľko mal za to, že jeho názor je
podstatnejší ako ten manželkin, pričom je jedno, kto z nich má vo veci pravdu. Manžel zostal jednoducho
k osobe manželky neúctivý, jej názory boli bezpredmetné, začal ju v súkromí, ako aj pred známymi,
verbálne napádať a urážal ju vulgarizmami. Manžel sa stále vyjadruje na osobu manželky vulgárne aj
pred samotnými mal. deťmi, uráža ju, podrýva jej autoritu a vyjadruje sa na jej osobu bez akejkoľvek
úcty, či už úcty ako k manželke alebo ako k matke. Manželovo správanie je takpovediac diktátorské a
narcistické, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že v minulosti zakazoval manželke navštevovať odborné
vzdelávacie akcie (manželka je lekárka), neželal si, aby si brávala nočné a víkendové služby, pričom
dokonca jej zakazoval akékoľvek aktivity mimo domácnosť (nemohla ísť ani len cvičiť). Dôvodom pre
rozpad 15 ročného manželstva bola aj pasivita manžela v manželstve, nakoľko v domácnosti takmer
nijako nepomáhal (otec má za to, že muž má na starosti iba opravy v domácnosti), pričom všetky
domáce práce, starostlivosť o interiér, exteriér, vrátane výchovy spoločných detí boli na manželke, a
to bez ohľadu na to, že aj manželka má náročnú prácu, ktorú často muselo vykonávať počas sviatkov,
víkendov či v noci. Od roku 2007 do roku 2020 manžel pracoval neustále v zahraničí a domov chodil
iba na víkendy, a manžel chcel len oddychovať, ktorý stav sa podpísal aj na jeho vzťahu s manželkou
a s mal. deťmi. Manžel sa pre takýto druh kariéry rozhodol dobrovoľne, a preto dobrovoľne odišiel do
Nemecka, pričom ho k tomu nenútila napr. ťažká finančná situácia rodiny. Aktuálne spolu manželia
kvôli uvedenému správaniu takmer vôbec nekomunikujú, avšak okrem popísanej diktátorskej povahy,
manžel aktuálne v nadmernom množstve požíva alkoholické nápoje (požíva ich však dlhodobo), pričom
je často z dôvodu alkoholu agresívny, výbušný a vulgárny. Je nevyhnutné uviesť, že manžel požíva
alkohol v nadmernej miere aj za prítomnosti mal. detí (cca posledné 3 roky), pričom je hašterivý a
verbálne agresívny voči manželke aj voči mal. deťom. Manželove excesy spočívali napríklad v tom, že
na manželku v opitom stave vykrikoval, na-dával jej, vyhadzoval jej veci do kontajnera alebo sa začal
sám so sebou rozprávať, na čo si ráno niekedy nepamätá. Alkohol sa stal súčasťou takmer každých
rodinných výletov a dovoleniek, deti tento stav plne vnímali, a práve pre uvedené sa citovo od svojho
otca vzdialili. Manželka sa snažila ospravedlňovať manželovu povahu sama pred sebou aj pred ich
deťmi, nakoľko mala stále na pamäti, že musí pre udržanie rodiny vydržať. Manželka si však začala
stále viac uvedomovať, že takéto manželstvo bez úcty, lásky, bez možnosti vyjadriť sa, nie je stavom,
ktorý už viac dokáže znášať. Manželia spolu zatiaľ naďalej žijú v spoločnej domácnosti, hospodária však
každý zvlášť a intímne spolu nežijú približne 9 rokov. S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že
manželka stratila k manželovi z logických dôvodov akýkoľvek cit a napriek snahe o záchranu rodiny už
viac nedokáže v takomto manželstve pokračovať. Manželka má vyštudovanú Univerzitu Komenského v
Bratislave, Lekárska fakulta, pracuje ako oftalmológ, pričom jej mesačný príjem predstavuje cca 2.500,-
eur v čistom mesačne. Manžel má vyštudovanú Fakultu Informatiky, pracuje ako IT špecialista pre
nemeckú spoločnosť, avšak aktuálny mesačný príjem manžela manželke známy nie je. Manželka má
však vedomosť o tom, že už pred 10timi rokmi manžel v danej spoločnosti zarábal vyše 4.000,- eur, takže
vsúčasnejdobejetoomnohoviac.DaňovýbonusaprídavkynadetipoberánaSlovenskumatka,pričom
otec poberá v Nemecku prídavky na deti spolu vo výške 500 eur (250,- eur mesačne / na 1 dieťa). Žiada,
aby otec tieto prídavky na deti poberané v Nemecku, platil mal. deťom ako výživné a to titulom tvorby
úspor. Matka absolútne nesúhlasí s navrhovanou striedavou osobnou starostlivosťou oboch rodičov.
Mal. deti sú citovo veľmi na svoju matku naviazané, matka je pre nich najdôležitejšou osobou, majú
s ňou krásny, vrúcny a láskyplný vzťah, preto navrhuje, aby boli mal. J. a mal. K. zverení do osobnej
starostlivostimatky.Matkanechce,abybolimal.detirozvodomodtrhnutéodotca.Spoukazomnaichvek
(15 a 9 rokov) je otec významnou osobou v ich živote. Vzťah mal. detí je k otcovi skôr „vlažný“, ktorý stav
si otec zapríčinil práve svojou povahou, správaním, alkoholizmom a vystupovaním pred samotnými mal.
deťmi. Na vzťahu mal. detí s otcom sa podpísalo aj to, že otec bol väčšinu ich detstva v zahraničí, matka
bola tá, ktorá sa o ne každodenne starala, vychovávala ich, pričom otec participoval na ich výchove iba
v minimálnej miere, pričom odvoz/dovoz zo škôlky, školy, na krúžky, trávenie voľného času, ošetrovanie
detí a podobne, bolo vždy v réžii matky. Deti správanie otca vnímajú, trápi ich jeho alkoholizmus, pričom
keď je tec v podnapitom stave, majú z neho strach, a teda aktuálne už voči svojmu otcovi nechovajú
taký hlboký vzťah ako k matke. Obzvlášť problematický vzťah má aktuálne otec s mal. J., nakoľko sa k
nej posledné cca 2 roky správa neprimerane prísne - vymáha si dodržiavanie výlučne ním vymyslených
pravidiel, pričom za ich prípadné nedodržiavanie býva prísne trestaná. striedavá osobná starostlivosť
oboch rodičov nie je formou starostlivosti, ktorá by bola v tomto prípade v záujme maloletých detí. Mal.
deti sú už dostatočne veľké na to, aby si samé určili, akú formu starostlivosti chcú, pričom sa mal. deti
dokonca jasne vyjadrili, že nechcú striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov, ale chcú byť zverenído osobnej starostlivosti matky. Striedavá osobná starostlivosť je forma starostlivosti, pre ktorú musia
byť splnené zákonné požiadavky. Najdôležitejším faktorom, ktorý súd musí skúmať obligatórne je, či je
práve forma striedavej starostlivosti oboch rodičov v záujme mal. dieťaťa. V zmysle najvýznamnejšieho
práva dieťaťa – participačné právo, má mal. J. aj mal. K. právo vyjadriť sa, či chcú alebo nechcú byť
zverení do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom práve názor mal. detí musí byť pre
súd smerodajný. Má zo to, že 15 a 9 ročné dieťa má dostatočnú rozumovú kapacitu v danej veci, a
preto trváme, na tom, že striedavá osobná starostlivosť v tomto prípade by bola absolútne v rozpore
s najlepším záujmom mal. detí, s ich názorom a s ich presvedčením. je potrebné brať ohľad na to, že
ide už o dospievajúce deti, ktoré majú vlastné aktivity a záujmy (15 ročná mal. J. je na strednej škole,
postupne sa osamostatňuje od rodičov, pričom takmer 10 ročný mal. K. má veľa voľnočasových aktivít,
napríklad hráva aktívne futbal). Mal. deti samozrejme chcú so svojim otcom tráviť čas, chcú sa s ním
stretávať, avšak je potrebné úpravu styku nadstaviť tak, aby bolo stretávanie možné jednak zo strany
otca (podľa jeho časových možností), ako aj zo strany mal. detí. Do úvahy teda prichádza neupravenie
stretávania, nakoľko styk môže prebiehať práve aj podľa dohody medzi mal. deťmi a otcom.
Matka o mal. deti riadne stará, kupuje a uhrádza mal. deťom oblečenie, stravu, lieky, pričom taktiež
uhrádza aj školské potreby, mimo-školské aktivity, jednoducho riadne mal. deti finančne zabezpečuje.
Matke rovnako finančne vypomáhajú aj jej rodičia. Otec sa po finančnej stránke o mal. deti z malej
časti taktiež stará – uhrádza im školné a krúžky v podiele 1. Mal. deti sú naďalej finančne odkázané
na výživu rodičmi a výdavky na ich odôvodnené potreby stále narastajú, nakoľko ide o dospievajúce
deti, stredoškoláčku a chlapca vo vývoji s množstvom aktivít (napríklad nákladné aktívne hranie futbalu).
Dnešné ceny potravín, pohonných hmôt, cestovného, ošatenia, obuvi, kozmetiky, liekov, či iných
každodenných bežných výdavkov enormne narástli a aj narastajú. Okrem toho pri mal. K. dávame do
pozornosti finančne veľmi náročné hrávanie futbalu, a zároveň v blízkej dobe začne u neho liečba
zubným strojčekom. Mal. deti majú právo na životnú úroveň svojich rodičov, pričom je zrejmé, že
životná úroveň Otca je na nadštandardnej úrovni, z ktorého dôvodu tomu má zodpovedať aj adekvátne
nadstavené výživné. manželstvo bez komunikácie, bez intímneho života, bez dôvery, bez citu a najmä
bez rešpektu, nie je manželstvom, ale iba udržiavaním manželstva umelo a nasilu. Navrhovateľka
považuje toto manželstvo „už iba na papieri“ za neznesiteľný stav a psychicky náročný stav, nakoľko
je manželka dlhodobo v manželstve utláčaná a takéto formálne manželstvo neplní ani jednu zo svojich
spoločenských funkcií. Manželka s poukazom na vlastnú psychickú pohodu a na psychické zdravie mal.
detí (ktoré sú svedkami otcových excesov), trvá na skutočnosti, že je manželstvo absolútne nenávratne
rozvrátené, ide o kvalifikovaný rozvrat manželstva, a tak nemá záujem o obnovenie ich spoločného
nefunkčného vzťahu. Rozvod manželstva považuje za vhodné riešenie najmä pre samotné mal. deti,
ktoré si zaslúžia vyrastať v zdravom prostredí bez hádok, bez vulgarizmov, bez nevhodného správania
rodiča a bez nevhodných vzorov, ktoré otec mal. deťom ukazuje (nadradenosť muža nad ženou v
manželstve). V tomto prípade očividne nie sú dané zákonné dôvody pre zverenie mal. detí do striedavej
osobnejstarostlivostiobochrodičov.Pretomanželkanavrhlamanželstvorozviesť,maloletédetizveriťna
čas po rozvode do jej výlučnej osobnej starostlivosti, s tým, že obaja rodičia sú oprávnení deti zastupovať
a spravovať ich majetok v bežných veciach a navrhla, by bol otec zaviazaný platiť výživné na maloletú
J. v sume 900 eur a na maloletého K. v sume 800 eur, s tým, že z výživného bude 250 eur u každého
z maloletých detí predstavovať tvorbu úspor. Zároveň matka navrhla neupravovať styk otca s maloletými
deťmi.
3. Vo veci bol pred prvým pojednávaním zisťovaný názor maloletých detí. Dňa 20.06.2023 sa dostavili
maloleté deti ku koordinátorke súdu, ktoré v prítomnosti zástupcu kolízneho opatrovníka a psychologičky
Krajského súdu v Trnave uviedli:
Maloletý K. o. i. uviedol, že má dobrý vzťah so sestrou, má ju veľmi rád. Lásku k zvieratám má spoločnú
so sestrou aj s matkou, otec nemá rád zvieratá. Matka sa stará o zvieratá najviac. Mama je podľa neho
milá. S otcom hráva šach či dámy, niekedy počítačové hry, nechodia spolu na výlety. Otec býva vždy po
príchode z Nemecka opitý, následne nadáva, kričí po mame, ale hlavne po sestre. Situácia so sestrou
ho trápi najviac. Otec je k sestre nespravodlivý, dáva jej prísne pravidlá, množstvo vecí jej zakazuje.
Ak by mal povedať, aký je ocino, hovorí, že je drzý. Najviac drzý je na sestru, najhoršie je to, keď je
otec opitý. Otca nemá rád. Je dobre, že sa rodičia rozvádzajú. Najviac by chcel mať pokoj od aktuálnej
situácie. Fungovanie po rozvode si predstavuje tak, že by chcel byť u maminy, s otcom sa chcel stretnúť
len raz za mesiac, bez prespania na celý deň, príp. by sa s ním stretával po ich vzájomnej dohode.
Chcel by sa s otcom stretávať bez sestry, dôvodom je správanie sa otca voči sestre, chce ju pred otcom
chrániť. Striedavú starostlivosť by určite nechcel. Psychologička v závere konštatuje, že s najväčšoupravdepodobnosťou nie je dieťa manipulované na stranu jedného z rodičov, no je poznačené zážitkami,
ktoré jeho názory formovali v zmysle výpovede.
Maloletá J. o. i. uviedla, že o rozvode rodičov vie takmer všetko. Rozvod komunikovala najmä s matkou.
Vzťahsbratomhodnotíakopozitívny,máhoveľmirada,ajkeďzvyknúsahádať.Spájaichláskukfutbalu
a k zvieratám. Vzťah s matkou hodnotí ako pekný, mamu vníma ako kamarátku, dôverujú si, zvyknú sa
jedna druhej zverovať. Vzťah s otcom hodnotí: buď bol v Nemecku ,alebo keď prišiel domov, išiel nás
akože vychovávať, dával mi len tresty a zákazy. Otcov príchod domov narúša harmóniu ich spolužitia.
Pravidlá, ktorí sú v domácnosti zaužívané, nahradzuje otec inými a všetko, čo povie matka, otec neguje.
Jej slovo v domácnosti preňho nemá žiadnu váhu. Nepáči sa jej, ako sa správa otec k mame. Vadí jej
otcov alkoholizmus. Otec pije pivo vo veľmi veľkom množstve. Otec si nechce priznať, že je alkoholik.
Otec je podľa nej autoritatívny, keď je napitý, zdvíha sa mu ego a sebavedomie a myslí si, že iba on má
právo rozhodovať o veciach v ich domácnosti. Chce byť zverená matke, styk s otcom neupravený. Na
stretnutia s otcom chce chodiť v rovnakom čase ako brat, dôvodom je, že sa o brata bojí a neverí otcovi,
že by o neho dokázal postarať. Striedavú starostlivosť určite nechce.
Zhodnotením vyjadrení maloletých detí psychologička Krajského súdu v Trnave odporučila zveriť
maloleté deti matke a styk nastaviť podľa požiadaviek maloletých.
4. Rodičia sa zúčastnili informatívneho stretnutia pred koordinátorkou tunajšieho súdu dňa 26.06.2023,
na ktorom otec prezentoval, že na názor detí bude prihliadať, pred podaním návrhu sa detí nepýtal, komu
by chceli byť zverené. Pre neho je zásadný rozdiel vo výpovedi detí s realitou ako žijú v domácnosti.
Nedá sa mať objektívny pohľad na dieťa, ako sa cíti, čo vníma, aký je ich vzťah, za 20 minút na výsluchu.
Matka prezentovala, že názor detí bude rešpektovať, detí sa pýtala, ako si to po rozvode predstavujú,
styku detí s otcom nechce brániť. Koordinátorka do záznamu uviedla, že rodičov oboznámili s názorom
maloletých detí, výsluch každého z detí trval aspoň 30 minút.
5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom manžela,
výsluchom manželky, dokladmi o príjme manžela za obdobie od júna 2022 do mája 2023, znaleckým
dokazovaním, zisťovaním názorov maloletých detí dňa 20.06.2023 a dňa 18.03.2025, lustráciou stavov
bežných účtov otca a matky v Slovenskej republike, dokladmi o príjme otca za obdobie od júna 2023 do
januára 2025, potvrdením o príjme matky za rok 2024, ako aj ostatným spisovým materiálom na vec sa
vzťahujúcim a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
6. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach
a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
7. Podľa § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.
8. Podľa súd 23 ods. 1 zákona o rodine, môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
9. Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.
10. Podľa § 23 ods. 3 zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
11. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.12. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
13. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
14. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
15. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa ods. 1 súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.
16. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.
19.Podľa§62ods.4zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
20. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností,možnostíamajetkovýchpomerov povinnéhorodičasúdneberiedoúvahyvýdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že manželstvo účastníkov konania neplní svoj
spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia.
V čase rozhodovania súdu manželia nežijú v spoločnej domácnosti, manžel má nový partnerský
vzťah, žije v spoločnej domácnosti s partnerkou a do domácnosti s manželkou chodieva cez deň
pracovať, príp. kontrolovať stav domácnosti. Manželka má tiež nový partnerský vzťah, s partnerom
nežije v spoločnej domácnosti. Medzi ňou, jej novým partnerom a manželom dochádza ku konfrontácii
vyplývajúcej z nevyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva (k rodinnému domu). Manželia spoločne
nehospodáriaaintímnesanestýkajú.Anijedenzmanželovnemalzáujemzotrvaťvmanželskomzväzku,
obajamanželiamalizato,žemanželstvoniejemožnézachrániťamanželstvosinesplnížiadnuzfunkcií,
ktorú možno po manželoch spravodlivo očakávať (napr. ekonomickú, sociálnu, biologickú).
23. Konanie o rozvod manželstva je konanie, pre ktoré je obligatórne nariadenie pojednávania za
účelom jeho prejednania. Dôvodom tejto úpravy je, aby súd mohol pôsobiť na manželov, týchto viedolk odstráneniu príčin rozvratu manželstva a pokúsil sa tak o zachránenie manželstva, ktoré je jedinečným
zväzkom, keď spoločnosť deklaruje záujem na jeho ochrane a napomáhaní jeho dobru. Povinnosť súdu
viesť manželov k odstráneniu príčin rozvratu však nemožno vykladať ako absolútnu povinnosť. Ak súd
zistí, že príčiny rozvratu manželstva sú tak závažné, že nie je možné manželov uzmieriť, môže sa rozvod
manželstva, napriek všeobecnému záujmu spoločnosti na zachovaní manželstva, javiť ako najlepšie
riešenie danej situácie a súd môže upustiť od tejto snahy. Manželstvo je dobrovoľný zväzok dvoch ľudí
a nikoho nemožno nútiť zotrvať v tomto zväzku proti jeho vôli. Obaja manželia označili manželstvo už
len ako formálny zväzok. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného
a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo za účelom vytvárania harmonického a trvalého životného
spoločenstva (§ 1 zákona o rodine). Súd tak dospel k záveru, že manželia nevytvárajú harmonické
spoločenstvo, nežijú spolu, a nemožno od nich spravodlivo očakávať obnovenie riadneho manželského
spolužitia. Preto súd manželstvo pre v konaní nesporný kvalifikovaný rozvrat rozviedol. Za príčinu
rozvratu manželstva súd ustálil narušenú povinnosť vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a vytvárať
zdravé rodinné prostredie.
24. V časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode mal súd po
pojednávaní dňa 30.06.2023 za to, že je potrebné v konaní nariadiť znalecké dokazovanie a to najmä
za účelom odborného posúdenia kvality vzťahov oboch maloletých detí k obom rodičom, nesporne
však najmä k otcovi, keď otec mal po celú dobu konania za to, že v domácnosti majú reálne iné
vzťahy ako uviedli maloleté deti koordinátorke a psychologičke súdu dňa 20.06.2023 a trval na zverení
maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, zatiaľ čo matka a maloleté deti
žiadali rozhodnúť o zverení maloletých do výlučnej osobnej starostlivosti matky. Znalecké dokazovanie
vyhodnotil súd za potrebné aj za účelom posúdenia intenzity súrodeneckej väzby maloletých detí, keďže
medzi maloletou J. a maloletých K. je päť ročný vekový rozdiel a psychologičkou Krajského súdu
vTrnaveboloodporúčané,abysúdupravilstretávaniesadetísotcompodľapožiadaviekmaloletýchdetí,
pričom maloleté deti sa pri ich prvom vyjadrení názorov dňa 20.06.2023 rozchádzali v možnom spôsobe
prípadne súdom upraveného stýkania sa otca a maloletého K.: K. mal za to, že s otcom by v určený
čas najlepšie raz mesačne trávil čas sám, bez J., aby ju chránil od ďalších (verbálnych) útokov otca a J.
mala za to, že by mala byť pri stretávaní sa otca a maloletého K. preto, aby chránila K., vtedy ešte na
prvom stupni základnej školy, pred otcom a jeho agresivitou.
25. Znalec po zhodnotení záverov psychologického vyšetrenia dospel o. i. k záveru, že
z psychologického hľadiska neboli zistené také skutočnosti, ktoré by oprávňovali hodnotiť toho ktorého
rodičia ako lepšieho (otázka č. 6), rodičia nevykazujú príznaky duševnej choroby (otázka č. 4), v konaní
opakovane uvádzaný abúzus alkoholu zo strany otca nemal za následok osobnostné či kognitívne
zmeny či narušenia u otca, čo nevylučuje problémy s etylizmom, ale ak sú, nemajú zásadnejšie dopady
v zmysle psychopatológie u otca (otázka č. 3, 4). Znalec vzhľadom na intenzitu súrodeneckých väzieb
neodporúčal zo psychologického hľadiska rozdelenie maloletých detí medzi rodičov (otázka č. 11, 12).
K forme starostlivosti znalec uviedol, že maloleté deti odmietajú striedavú osobnú starostlivosť, chcú
byť zverené do osobnej starostlivosti matky (otázka č. 8). Znalec sa sám k vhodnej forme starostlivosti
o maloleté deti teda v danej otázke nevyjadril.
26. Z psychologického vyšetrenia maloletých detí znalcom (spred 30.05.2024) vyplynulo, že maloletý
K. má vybudovanú citovú vzťahovú väzbu s obidvomi rodičmi, ale výrazne viac preferuje vzťahovú
väzbu s matkou, túto možno hodnotiť ako istú, zatiaľ čo vzťahovú väzbu s otcom znalec hodnotil ako
neistú, konfliktnú, s tým, že maloletý K. k otcovi prežíva viacero vnútorných konfliktov, má voči jeho
správaniu výhrady a otca do rodiny ani nezaraďuje (strana 39 znaleckého posudku). Maloletá J. taktiež
vykazovala signifikantnejšiu preferenciu matky pred otcom, zo strany matky pociťovala stabilitu a pocit
istoty, výchovu matky hodnotila ako demokratickú, s možnosťou vyjadriť sa, so stanovenými pevnými
a stabilnými výchovnými hranicami. Osobu otca hodnotila maloletá J. ako impulzívnu, nekonzistentnú,
v prvkami hostility k nej, pociťovala z jeho strany nestabilný záujem, nemala voči otcovi dostatočnú
dôveru (strana 32 znaleckého posudku).
27. Pri zisťovaní názorov maloletých detí súdom dňa 18.03.2025 bolo súdom pozorované dozrievanie
osobnosti nielen u maloletej J., ktorá je vo veku blízkom plnoletosti (17 rokov v čase rozhodovania súdu),
ale aj započaté dospievanie maloletého K., ktorý preberá viac rozhodovanie za seba samého (takmer 12
rokov v čase rozhodovania súdu). Obe maloleté deti pri vyjadrení svojich názorov na súde (18.03.2025)
prezentovaliaktuálneúplnýnezáujemotcaoichpotreby,oichzáujmy,otráveniespoločnéhočasusnimi,o poznávanie sa, ako aj nezáujem otca o domácnosť. Maloleté deti uvádzali nové negatívne skúsenosti
s etylizmom otca, a prejavy správania sa otca k nim v domácnosti, ak sa prípadne stretnú v domácnosti
(J. popisovala vzájomnú nulovú konverzáciu na predchádzanie možnému verbálnemu konfliktu) alebo
na verejnosti (nevhodné správanie sa otca na pohrebe a kare starej matky maloletých detí zo strany
otca v zime 2024/2025). Obe maloleté deti mali za to, že otec k nim nemá aktuálne žiaden vzťah, mal. J.
otca popisovala ako cudzieho človeka, ktorý im robí len problémy, nevie sa k nim pekne správať. Obe
maloleté deti žiadali súd rozhodnúť, vinili súd za dobu trvania podľa nich jednoznačného rozhodnutia
súdneho konania, žiadali o rozsudok, aby otec o nich už neviedol boj, a aby mali od otca pokoj.
28. Otec sa naproti tomu domáhal nariadenia striedavej osobnej starostlivosti k maloletým deťom,
v závere v podaní zo dňa 07.05.2025 pripustil možnosť osobnej starostlivosti matky, avšak za
autoritatívnej úpravy stretávania sa otca a maloletých detí. Z vykonaného dokazovania mal súd
preukázané, že obidvaja rodičia sú zo psychologického hľadiska spôsobilí dieťa vychovávať, otec
verbálne proklamuje záujem o výkon striedavej osobnej starostlivosti. Avšak z vyjadrení maloletých
detí dospel súd k záveru, že striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme ani maloletej J., ani v
záujme maloletého K. a uvedené proklamácie otca sledujú viac záujem otca na neurčovaní výživného
ako záujem na udržovaní pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho podieľania sa na výchove detí.
Striedavá starostlivosť predpokladá zo strany rodičov toleranciu, spoločnú vôľu, schopnosť vzájomne
komunikovať, spolupracovať na výchove dieťaťa (z rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.
17CoP/4/2017). To je podmienené predovšetkým vyspelosťou oboch rodičov, potlačením ich vzájomnej
rivality, bojom o dieťa a absenciou pohnútok ubližovania druhému rodičovi prostredníctvom vlastného
dieťaťa. Cieľom je zabezpečiť, aby dieťa malo rovnocenný kontakt s oboma rodičmi a aby sa obaja
podieľali na jeho výchove a rozhodnutiach týkajúcich sa jeho života.
29. Súd dospel k záveru, že pre otcom navrhované autoritatívne nariadenie striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov k maloletým deťom neboli splnené vyššie uvedené podmienky resp.
predpoklady. V konaní mal súd za nepochybné, že ku dňu rozhodnutia súdu už dochádza k fyzickým
konfliktom a to medzi otcom maloletých detí a súčasným priateľom matky v prípade, že sa priateľ
matky dostaví do domácnosti, ktorá je ešte majetkovo medzi manželmi nevyporiadaná. Napriek tomu, že
k vyporiadaniu sa nepochybne dospeje v okamihu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, otec
ako navrhovateľ tohto konania, ktorý sa chce rozviesť, žiadal výrok o rozvode manželstva odôvodniť
s ponechaním si práva na podanie odvolania aj do daného výroku. Obe maloleté deti dňa 18.03.2025
vypovedali, že sa pred otcom, keď sa dostaví pred dom opitý, zamykajú zo strachu z neho v kúpeľni.
Maloletý K. otca opakovane označoval ako za veľmi drzého človeka. Otec v konaní spochybňoval úroveň
starostlivostimatkyodetiahygienicképodmienkyvdomácnostimatkyamaloletýchdetínapr.vdôsledku
starostlivosti o päť až deväť mačiek (v spise otcom dokladané fotky z domácnosti napr. drobného
zvieracieho trusu na dlažbe, rozhodeného šatstva v izbách detí aj matky, zapratanej kuchynskej linky,
zvieracieho moču v rohu izby, zvieracieho výkalu v rohu toalety, zanedbaného stavu záhrady a okolia
domu a pod.). Otec mal tiež za to, v konaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas
do rozvodu (s. zn. 40P/146/2024), že matka trpí obsesiou kompulzívneho nakupovania a je potrebné
skúmať, či je schopná nakladať s peniazmi (a príp. určeným výživným) v záujme maloletých detí. Súd tak
mal za nesporné, že spochybňovaním kvality starostlivosti matky o maloleté deti otcom, otec sám vylúčil
možnosť nariadenia striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov k maloletým deťom. Rodičia nie
sú schopní spolupráce, nie sú schopní kooperovať pri výchove a starostlivosti o maloleté deti, a v čase
rozhodovania súdu, po uvedení predbežného právneho posúdenia, nie sú schopní podieľať sa spoločne
ani na uspokojovaní odôvodnených potrieb maloletých detí. Otec na otázku právnej zástupkyne matky,
prečo ak sa denne dostavuje do domácnosti do pracovne, v ktorej niekoľko hodín pracuje (home-office),
príp. v danej domácnosti niečo neuprace, keď má za to, že tam smrdí a je zanedbaná, neodpovedal.
Procesný opatrovník uviedol, že stav domácnosti bol prešetriť v januári 2025, za prítomnosti oboch
rodičov, a nezistil žiadne zásadné nedostatky.
30.Zemailovejkomunikáciekúhradevýdavkovtýkajúcichsamaloletýchdetíakopreddavkynastužkovú
u mal. J., obedy mal. J. v škole, náklady týkajúce sa futbalového krúžku mal. K., ročné platby daní
a poplatkov týkajúcich sa nehnuteľnosti a pod., vyplýva nepochybne konfliktný naratív matky k otcovi,
keď napr. otec dodatočne zisťuje, že existujú dané výdavky. Naviac, v podaní doručenom súdu dňa
07.05.2025 otec sám uvádza, že navrhuje určiť mu výživné na maloletú J. v sume 150 eur mesačne a na
výživu maloletého K. v sume 100 eur mesačne. Je však ochotný deťom tvoriť úspory do dovŕšenia ich 18.
roku veku v sume 350 eur mesačne na každé dieťa. Súdu nedá uviesť, že uvedený návrh otca na určenietzv. bežného výživného nezodpovedá takému správaniu sa povinného rodiča, ktorý má v prvom rade na
zreteli najlepší záujem svojich detí, tak aby tieto bol ičo najmenej zasiahnuté rozpadom rodinnej bunky.
V danom podaní otcom navrhované výživné nezodpovedá výdavkom na úhradu potrieb dospievajúceho
človeka ako je mal. J., a už vôbec nie zárobkovým pomerom v tomto konaní povinného otca (nad 5.000
eur netto).
31. V úhrne, zhodnotiac okolnosti danej veci, pri rešpektovaní veku oboch maloletých detí, tomu
zodpovedajúcej ich vyspelosti a rešpektovaní ich skúseností z minulosti, ktoré podstatne poznačili postoj
oboch maloletých detí k otcovi, dospel súd k záveru, že maloleté deti je potrebné zveriť do výlučnej
osobnej starostlivosti matky, keď striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov neprichádza v tomto
prípade do úvahy; komunikácia rodičov je vážne narušená, osobná starostlivosť zo strany otca nie je
vykonávaná v žiadúcom rozsahu ani k jednému z dvoch maloletých detí po dobu niekoľkých rokov, teda
nielenpodobusúdnehokonania.Otecsapodľazhodnéhotvrdeniatrochúčastníkov–matky,mal.J.D.I..
K. - nepodieľal na výkone svojich rodičovských práv sústavnou a dôslednou starostlivosťou o výchovu,
zdravie, výživu a všestranný vývin oboch maloletých detí a to dlhodobo a pokiaľ sa príležitostne ujal tejto
aktivity, zvyšní členovia rodiny to hodnotili ako rušivé prejavy, nerešpektujúce dovtedy matkou nastavené
pravidlá. Maloletá J. dokonca označila prítomnosť otca ako rušivú v ich harmonickom spolunažívaní
a to už v období počas covidu (2020-2021), opakovane sa vracala k nevhodným výchovným metódam
otca k jej osobe z čias spred nástupu na 5ročné bilingválne gymnázium, k neprimeranému trestaniu zo
strany otca (odňatie mobilného telefónu na mesiac za to, že meškala niekoľko minút domov z návštevy
u kamarátky, zadávanie matematických úloh na výpočet, ktoré vedomosti neboli v škole ešte preberané
anáslednétrestaniemaloletejzato,žeúlohynesprávnevypočítalaalebonevypočítalaapod.).Pretosúd
rozhodol tak, že obe maloleté deti zveril do výlučnej osobnej starostlivosti matky, tak ako je vykonávaná
starostlivosť o ne, fakticky, po dobu niekoľkých rokov, keďže otec sa zo spoločnej domácnosti pred viac
ako rokom odsťahoval a do domácnosti denne dochádza ako do detašovaného home office-u, keď má
v jednej izbe v rodinnom dome vyhradené miesto – pracovňu, ktorú navštevuje v čase po odchode
maloletých detí do školy a opúšťa spravidla pred príchodom maloletých detí zo školy (okrem času, kedy
pracuje v I., čo je cca 4 - 5 dní v mesiaci).
32. K úprave stretávania sa otca a maloletých detí, súdy svojou rozhodovacou činnosťou ustálili,
že rešpektovanie, resp. prihliadnutie k prianiu samotného maloletého dieťaťa, možno za splnenia
určitých predpokladov „považovať za zásadné vodítko pri hľadaní najlepšieho záujmu“ maloletého.
Za predpoklady ovplyvňujúce mieru relevancie tohto kritéria je potrebné považovať predovšetkým
dostatočnú rozumovú a emocionálnu vyspelosť maloletého dieťaťa, kde významným faktorom je v tomto
prípade vek samotného dieťaťa, lebo čím je dieťa staršie, tým väčší má jeho názor váhu. Ďalšími
významnými faktormi sú okolnosti, ktoré formujú postoj maloletého dieťaťa, spôsob jeho zisťovania a v
neposlednom rade i jeho hodnotenie zo strany súdu, lebo nie je mysliteľné, aby súd iba bez ďalšieho
prevzal postoj maloletého dieťaťa a svoje rozhodnutie založil na jeho prianí, a nie na starostlivom a
komplexnom posudzovaní jeho záujmu (z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Cop/7/2018
zo dňa 20.09.2018).
33. Maloletá J. (vo veku 17 rokov) nemala záujem o úpravu stretávania sa s otcom. Maloletý K. (vo veku
takmer 12 rokov) dňa 18.03.2025 prezentoval, že nemá záujem sa stretávať s otcom, resp. nechce,
aby súd rozhodoval o jeho povinnosti stretávať sa s otcom v určenom dni a čase. Preto dospel súd
k záveru, že nemôže byť autoritatívnym výrokom súdu o (nútenej) úprave styku maloletého dieťaťa
s otcom prehliadaná, bagatelizovaná či zľahčovaná neexistencia kvalitnej citovej väzby maloletej J.
ako aj maloletého K. k otcovi. Je nutné uviesť, že aj pri menej dramatickom rozpade vzťahov v rodine
v zásade súd neupravuje stýkanie sa rodiča s dospievajúcim 14 -15 ročným dieťaťom, ktorého záujem a
priority sa v období pubescencie odčleňuje od rodičov a nahrádza sa novými, vlastnými vzťahmi a tomu
zodpovedajúcimi skúsenosťami, obvykle s inými rovesníkmi. U maloletého K. súd dospel k záveru, že
maloletý K. nemá (aktuálne) záujem o budovanie si vzťahu s otcom, nechce s otcom tráviť čas, nemá
záujem u neho resp. v domácnosti priateľky otca s dieťaťom priateľky prespávať. Naviac mal. K. uviedol,
že u tatina by bol hladný, on nechce u neho prespať, v tom dome s D., priateľkou otca, nemá ani posteľ,
bol tam iba raz a s mal. B., synom priateľky otca, nemajú ani spoločné záľuby. Z uvedené súd ustálil, že
nie je súladným s najlepším záujmom maloletej J., ani s najlepším záujmom maloletého K., upravovať
autoritatívnym nariadením zo strany súdu stretávanie sa otca s maloletými deťmi.34. Keďže obaja rodičia sú spôsobilí na výkon rodičovských práv bez zistenia psychopatológie, za
oprávnených zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných veciach súd určil obidvoch
rodičov.
35.Následnesúdrozhodovalo výživnom.Plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada
na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá
bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, rovnako
prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
36. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem.
Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou
formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb
dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,
ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z
rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho
rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška
mesačných nákladov rodiča, ktoré rodič vynakladá a uhrádza tretím osobám. Rozdiel úrovne oboch
rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej
domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná
úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných
oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju
vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa.
37. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom je ich prvoradá povinnosť, ide o prednostnú
pohľadávku, ktorú si rodič musí splniť skôr, než si bude plniť svoje ďalšie záväzky. Vzhľadom na určenú
výlučnú osobnú starostlivosť matky, súd zameral dokazovanie k odôvodneným potrebám maloletých
detí a na zistenie možností, schopností, zárobkových a majetkových pomerov povinného otca.
38. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že otec dosahuje príjem zo zamestnania sa pre
spoločnosť H. C. I., pričom jeho mzda za obdobie od júla 2024 do decembra 2024 predstavovala
v priemere 6.616,83 eur netto. Za mesiac január 2025 činila mzda otca 9.351,37 eur v hrubom, na účet
mu bolo vyplatených 5.287,18 eur v čistom. V konaní bolo preukázané, že príjem otca zo zamestnania
je vyšší ako príjem matky zo zamestnania, ktorá za obdobie roku 2024 v priemere zarábala 3.671 eur
v čistom ( z potvrdenia o mzde/odmene za zárobkovú činnosť matky u zamestnávateľa Q. F. O.), kde
matka pracuje v rozsahu 80 % pracovného úväzku (od pondelka do štvrtku). Matka naviac v konaní
o úpravu práv a povinností rodičov na čas do rozvodu manželstva uviedla, že má príjem z prenájmu
bytu, ktorého je jediným vlastníkom. Byt prenajíma za 600 eur vrátane energií, po úhrade nákladov na
prevádzku bytu (400 eur) je jej príjem z prenájmu 200 eur mesačne.
39. Matka vo vyjadrení k podanému návrhu otca na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas
porozvodetvrdiladňa18.06.2023mesačnévýdavkynamal.J.vsume920euranamal.K.vsume1.020
eur. Okrem toho spísala ročné a jednorazové náklady na mal. J. v sume 1.970 eur, čomu zodpovedá
v prepočte cca 164,16 eur mesačne a na mal. K. v sume 1.430 eur, čomu zodpovedá v prepočte cca
119,16 eur mesačne. V podaní zo dňa 14.03.2025 matka doložila aktuálnu tabuľku nákladov na maloleté
deti, ktoré tvrdila nasledovne: u mal. J. mesačne pomerná časť nákladov na bývanie 140 eur, oblečenie
a obuv 150 eur, strava doma 200 eur, stravné v škole 50 eur, drogéria 30 eur, dekoratívna a vlasová
kozmetika 30 eur, školské poplatky 40 eur, kultúra 50 eur, hry, knihy 20 eur, športové potreby 10 eur,posilňovňa 33 eur, kaderník 20 eur, zdravotná starostlivosť (vitamíny, lieky) 30 eur, mobil 25 eur, doprava
MHD 20 eur, PHM, údržba auta pomerná časť 50 eur, vreckové 30 eur, spolu 928 eur. Okrem toho
výdavok s dovolenkami, výletmi, aktivitami 4.800 eur ročne. U mal. K. mesačné výdavky: pomerná časť
nákladov na bývanie 140 eur, oblečenie a obuv 100 eur, strava doma 200 eur, stravné v škole 40 eur,
drogéria 30 eur, školné 330 eur, kultúra 50 eur, hry, knihy, hry 20 eur, športové potreby 10 eur, futbal
200 eur, kaderník 15 eur, zdravotná starostlivosť (vitamíny, lieky) 30 eur, mobil 10 eur, doprava MHD
5 eur, PHM, údržba auta pomerná časť 50 eur, spolu 1.230 eur. Okrem toho výdavok s dovolenkami,
výletmi, aktivitami 4.800 eur ročne.
40. Otec žiadal zohľadniť, že na to, aby si udržal prácu IT špecialistu v I., musí raz mesačne dochádzať
F. – I. – F., ktorý cestovný výdavok tvrdil v sume 800 eur mesačne, pôvodne uvádzal 600 eur, a na
bývanie mesačný prenájom bytu v I. v sume 1.200 eur. Okrem toho má náklady s cestovaním v I., MHD
cca 100 eur. K tomu súd uvádza, že otec tieto výdavky v konaní nepreukázal. Z otcom doložených
výpisov z bežného účtu vedeného v ČSOB, a. s. v Slovenskej republike (v konaní sp. zn. 40P/146/2024
založené dňa 11.04.2025, rodičia ku dňu vyhlásenia rozsudku v tomto konaní oboznámení) mal súd
preukázané, že otec uhrádzal výdavok s nájmom bytu v roku 2024 v sume 990 eur mesačne a od
januára 2025 v sume 1.100 eur mesačne. Výdavok s cestovným F. – I. – F. matka sporovala, a
mala za to, že využitím napr. osobnej automobilovej dopravy alebo železničnej dopravy tento výdavok
nepresiahne sumu 200 eur, a otec vždy kupoval letenky za zvýhodnenú cenu, teda tvrdený výdavok
v sume 800 eur nie je pravdivým. Súd ustálil, že výdavok v sume 800 eur mesačne na cestovanie
nie je v konaní preukázaným, a v uvedenej výške ani dôvodným, preto súd naň v zásade neprihliadal,
nakoľko z rozhodovacej praxe súd má ustálenú vzdialenosť uvedených miest cca 5 hodín jazdy autom,
čomu zodpovedá obvyklá spotreba motorového vozidla max. jedna plná nádrž. Pokiaľ teda cestovné
u otca predstavuje (s rezervou) cca 200 eur mesačne, ide o obvyklý výdavok akéhokoľvek iného
povinného rodiča, ktorý pracuje na Slovensku a denne dochádza za prácou F. – R. a späť, teda ide
o obvyklý výdavok vyskytujúci sa v súdnych konaniach, opakovane, u povinného rodiča. Úspory na
bežných účtoch vedených v Slovenskej republike u matky a u otca neboli preukázané v takej výške,
aby bolo dôvodné na ne prihliadnuť. Neurčitému a nevykonateľnému návrhu právnej zástupkyne matky,
aby súd zisťoval zostatok peňazí na účtoch otca v Spolkovej republike Nemecko dopytovaním sa vo
všetkých bankách v Nemecku, súd nevyhovel, keď tento návrh na vykonanie dôkazu považoval za
nedôvodný a tiež nehospodárny pri určovaní výživného do budúcna, na čas po rozvode manželstva,
za súčasného eskalovania konfliktu v rodine, a nesporného emočného preťaženia maloletých detí zo
správaniasaotcaprinevyporiadanombezpodielovomspoluvlastníctveichrodičov.Naviac,otecvkonaní
sp. zn. 40P/146/2024 doložil výpis z bežného účtu vedeného v Deutsche Kreditbank AG za obdobie od
01.06.2024 do 03.03.2025, a zostatok na účte predstavoval k 04.03.2025 4.907,93 eur.
41. Pri zohľadnení skutočných zárobkových pomerov otca, ktoré otec riadne do februára 2025 vrátane
preukazoval, po zohľadnení zárobkových pomerov matky, ktorá dosahuje nižší príjem zo zamestnania,
z čoho mal súd za nesporné, že vyššiu životnú úroveň má otec maloletých detí, so zohľadnením
životnej etapy maloletej J. (študentka bilingválneho gymnázia) a maloletého K. (žiak druhého stupňa
základnej školy), dospel súd k záveru, že spravodlivým na usporiadaní pomerov účastníkov je určiť
výživné u mal. J. v sume 900 eur mesačne a u mal. K. v sume 800 eur mesačne, ktoré sumy výživného
umožnia dostatočne aj primerane uspokojiť odôvodnené potreby maloletých detí. Takto určené výživné
zodpovedá primerane pri zohľadnení individuálnych a jedinečných okolností tejto skutkovej veci aj
metodike Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, podľa ktorej sa má výživné orientačne
pohybovať okolo 18 % z čistého príjmu povinného rodiča v prospech mal. J. a okolo 16 % z čistého
príjmu povinného rodiča v prospech mal. K., keďže otec inú vyživovaciu povinnosť k inému mal. dieťaťu
nemá. Uvedené sumy výživného pritom zohľadňujú okolnosť nutnosti zabezpečenia si bývania otca po
dobu pobytu v I., zabezpečenia dopravy do I. a prepravy v I., keďže 900 eur a 800 eur nepredstavuje
mechanický prepočet percentuálneho možného zaťaženia otca z čistého príjmu povinného otca ( 18 %
z 5.424 eur = 976 eur, 16 % z 5.424 eur = 867 eur). Súd však mal za to, že prenájom 1-izbového bytu
ovýmere45m2vI.za1.100eurnamesiac,keďotectrávivI.max.jedenpracovnýtýždeň, nepredstavuje
výdavok, ktorý by mal súd vziať na zreteľ v plnom rozsahu, keďže tak ako poukázala právna zástupkyňa
matky na pojednávaní dňa 27.05.2025, je množstvo povinných rodičov, ktoré riešia bytovú potrebu po
dobu výkonu práce v zahraničí iným, hospodárnejším spôsobom, s čím sa súd stotožnil, avšak mal za
to, že ide o životný štandard otca, ktorý nie je dôvodné mu upierať, aj keď je byt neobývaný po dobu tri
týždnezoštyrochtýždňovvmesiaci.PoberanieprídavkovnadetiotcomvSpolkovejrepublikeNemecko,údajne v sume 500 eur mesačne, nebolo v konaní preukázané a pri nežití v spoločnej domácnosti a
zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky ani dôvodné.
42. Z otcom doloženého výpisu z účtu vedeného v Deutsche Kreditbank AG (v konaní sp. zn.
40P/146/2024) mal súd preukázané, že príjem otca zo zamestnania za február 2025 bol 5.424,76
eur (Lohn, Gehalt, Rente - datum 27.02.2025), preto výživné v uvedených sumách je v možnostiach
aschopnostiachotca,naviaczastavu,kedyotecsanavýchovemaloletýchdetínijakonepodieľa,aniako
napr. „víkendový rodič“, keďže deti odmietajú s otcom tráviť akýkoľvek spoločný čas, ktorú skutočnosť
však súd považoval za ospravedlniteľnú a pochopiteľnú vzhľadom na prežité udalosti a skúsenosti
z minulosti, na ktorých oboznámenie mal. deti nedali súhlas súdu, avšak sú súčasťou zvukového
záznamu zo dňa 18.03.2025 (pre potreby odvolacieho súdu). Maloleté deti majú právo podieľať sa na
životnej úrovni otca, a tak ako súd neuprel životnú úroveň otcovi, nie je dôvodným uprieť maloletým
deťom podieľať sa danej úrovni. Súdom určené výživné umožní matke zabezpečovať maloletým deťom
primerane doterajšiu oboma rodičmi nastavenú životnú úroveň, ako je napr. školné u mal. K. v sume 330
eur mesačne, či náklady s futbalom v sume 200 eur mesačne, alebo u mal. J. dekoratívna a vlasová
kozmetika a pod.
43. Matka sa okrem určenia tzv. bežného výživného pôvodne domáhala uloženia povinnému otcovi aj
povinnosti tvorby úspor, od ktorého návrhu matka upustila na pojednávaní dňa 27.05.2025. Súd mal za
to, že ak doteraz žiaden z rodičov maloletým deťom úspory netvoril, a pravidelné odôvodnené výdavky
na potreby maloletých detí zodpovedajú vyšším sumám ako je u mal. J. 928 eur mesačne a u mal.
K. 1.230 eur mesačne, nie je dôvodným ponižovať bežné výživné za účelom tvorby úspor maloletým
deťom, čo samozrejme nebráni matke v prípade prebytku bežné výživné nespotrebovať a naopak, sporiť
určitú voľnú čiastku z výživného maloletým deťom na osobitných účtoch. Keďže matka od návrhu na
tvorbu úspor upustila, súd o návrhu nerozhodoval osobitným výrokom.
44. O nároku a výške náhrady trov konania rozhodol súd podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov v súlade so všeobecnou klauzulou mimosporového
konania, od ktorej súd nezistil dôvod odkloniť sa, teda tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich
náhradu; účastníci konania o náhradu trov konania ani nežiadali.
45. O nároku štátu na náhradu trov konania rozhodol súd tak, že priznal štátu nárok na náhradu trov
konania a uložil otcovi povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania, ktoré vznikli s prípravou znalca na
pojednávanie a s náhradou straty času znalca cestovaním z Prievidze do Trnavy a späť na pojednávanie
dňa 16.05.2025. Otec na pojednávaní dňa 29.01.2025 navrhol výsluch znalca, keď mal za to, že medzi
posudkovou časťou a záverom znaleckého posudku sú rozpory, ktoré je potrebné ozrejmiť, pričom žiadal
zabezpečiť osobnú časť znalca na pojednávaní. Súd predvolal znalca na pojednávanie odročené na deň
16.05.2025, kedy otec po zmene právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že na znalca nemá otázky,
a na výsluchu znalca viac netrvá. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 40P/20/2023 - 349 dňa 29.05.2025
súd konajúci vyšším súdnym úradníkom priznal znalcovi znalečné v sume 57,16 eur, tak ako si ho
znalec uplatnil vo vyúčtovaní zo dňa 19.05.2025, pričom k úhrade znalečného došlo z rozpočtových
prostriedkov štátu. Keďže otec zavinil vznik týchto trov, rozhodol súd o povinnosti otca nahradiť štátu
tieto trovy do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
46. Preddavky zložené účastníkmi na účet Okresného súdu Trnava, ktoré boli nespotrebované pri
nariadenom znaleckom dokazovaní a po vyplatení odmeny znalca, vráti súd rodičom po právoplatnosti
tohto rozsudku, o čom rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením.
Poučenie:
Sp. zn. 40P/20/2023
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Trnava.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.