Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 23, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124264396
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6124264396.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov
senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu, v spore žalobcu: WeNet SK, s.r.o.,
so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 35859415, zastúpený Advokátska kancelária M
Kojtalová, s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 47258608, proti žalovanému: A.
B. PRO DETAILING, s miestom podnikania C. XXXX/XX, XXX XX D., IČO: 47142651, zastúpený JUDr.

Marcelom Kohútom, advokátom so sídlom Námestie sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, IČO: 42029201,
o zaplatenie 1.987,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov,
č.k. 26Cb/79/2024-98 zo dňa 10. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

ZrušujerozsudokOkresnéhosúduPrešovč.k.26Cb/79/2024-98zodňa10.septembra2024avecvracia
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom č.k.
26Cb/79/2024-98 zo dňa 10. septembra 2024 (ďalej len „rozsudok“) rozhodol tak, že:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak v konaní, v ktorom žalobca žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 1.987,20 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili dňa 13.05.2021
Zmluvu o zverejnení firmy formou telefonického súhlasu podľa § 272 ods. 1 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka, neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky,
prípadne obchodné podmienky pre daný produkt či službu platné ku dňu uzatvorenia zmluvy a s ktorými
sa zákazník oboznámil, s ktorými súhlasil. Zmluvný vzťah bol ukončený na základe písomného

odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu ku dňu 09.09.2021. Ako neuhradené eviduje voči žalovanému
faktúry č. 211208106, č. 211209980, 211211840, č. 211213629, č. 211214338 v celkovej sume 1.987,20
eur s príslušenstvom.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu navrhol žalobu zamietnuť, keďže nikdy neuzatvoril
žiadnu formálnu ani neformálnu zmluvu so žalobcom. Žalobca realizoval žalovanému 13.05.2021 len

telefonický hovor na súkromné telefónne číslo, na základe ktorého sa dohodli, že žalobca mu pošle na
emailovú adresu nezáväznú ponuku jeho služieb. Uvedenú ponuku nikdy neodsúhlasil, nikdy nebola
oznámená ani presná odmena za inzerciu u žalobcu a nikdy sa so žalobcom nedohodol na konkrétnej
forme inzercie, ani vizuálnej a ani textovej. Žalobcovi nikdy ani neposkytol žiadne údaje ako SZČO a
nikdy mu neoznámil ani požadovanú formu inzercie. Žalobca pre žalovaného ako podnikateľa nikdy
nevykonal žiadne služby a nevie ani o žiadnej realizovanej inzercii. Pokiaľ ide o žalobcom uvádzané

faktúry, tieto nikdy neboli riadnym spôsobom doručené a nie je žalovanému známe ani to o akú odmenu
a za aké plnenie by malo ísť, keďže žalobca žiadne plnenie nikdy nevykonal. K žiadnemu uzatvoreniuzmluvy nedošlo, o čom žalovaný upovedomil žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu už listom zo
dňa 20.12.2021.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že vychádzajúc z obsahu rozhovoru,
ktorého prepis predložil ako listinný dôkaz, medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o
uverejnení inzercie, ktorej súčasťou boli i obchodné podmienky platné ku dňu uzatvorenia zmluvy.
Zmluva spolu s obchodnými podmienkami bola žalobcovi zaslaná na ním uvedený emailový kontakt.
Rovnakovsúladesobchodnýmipodmienkamiboližalovanémuzasielanéfaktúrynaúhraducenyslužieb

elektronicky, na rovnaký emailový kontakt. Žalobca u žalovaného urgoval poskytnutie súčinnosti na
dodanie dojednaných služieb s tým, že žalovaný túto súčinnosť neposkytol, z obsahu korešpondencie i
reakcie žalovaného z daného emailu je zrejmé, že email bol funkčný. Na skutkové tvrdenia produkované
žalovaným v odpore už žalobca reagoval v písomnej korešpondencii v r. 2021 a žalovanému bolo
vysvetlené, že bola uzatvorená zmluva na diaľku (boli dojednané podstatné náležitosti, žalovaný uviedol
svoje požiadavky a predstavu webu, potvrdil svoj záväzok na súčinnosť s web produkciou, oznámil

svoj email na zaslanie zmluvy a fakturácie, vyslovil akceptáciu s uzatvorením zmluvy). Zamietavý
postoj žalobcu k námietkam žalovanému týkajúcim sa uzatvoreného zmluvného vzťahu bol žalovanému
zaslaný emailovou formou dňa 30.08.2021 a rovnako i doporučenou poštou. Vzhľadom na porušenie
záväzkov na úhradu dojednanej ceny služieb žalobca v súlade s ustanoveniami obchodných podmienok
ukončilzmluvnývzťahauplatnilsivočižalovanémunároknasankciuzaporušeniezmluvnýchpovinností

dojednaný v ust. čl. 7 písm. f. Obchodných podmienok (dôkaz: emailová korešpondencia, prepis
nahrávky).

5. Žalovaný v rámci ďalších prostriedkov procesnej obrany uviedol, že zmluva, obchodné podmienky
a faktúry boli žalovanému zaslané emailom bez vyžiadania a v žiadnom prípade to nie je nutne

považovať za akceptáciu zmluvy, dohodu na jej podstatných náležitostiach a súhlas s obchodnými
podmienkami. Ani zo skutočnosti, že email žalovaného bol funkčný, nemožno vyvodzovať dohodu na
akceptácii zmluvy. Rozhovor žalovaný viedol ako so zákazníkom, ktorý chce využiť jeho služby. Nakoľko
v daný moment pracoval na jednom vozidle, nevenoval sa rozhovoru so žalobcom. Ako vyplýva so
žalobcom predloženého prepisu rozhovoru, otázky položené žalobcom boli cielene formulované tak, aby

na ne žalovaný nevedomky odpovedal v prospech žalobcu. Žalovaný rozhovoru však nevenoval žiadnu
pozornosť, nikdy si nebol vedomý, že by malo ísť o uzatvorenie nejakej, aj keď neformálnej zmluvy.
Nechcel uzavrieť žiadnu zmluvu, žiadna zmluva v rozhovore nebola pomenovaná, nemal reálny záujem
o žiadnu stránku, nikomu neposkytol svoje logo, ani informácie potrebné pre vytvorenie webovej stránky.
Nedohodol sa ani na žiadnej konkrétnej či už vizuálnej, alebo textovej forme inzercie. Žalobca nikdy

pre žalovaného nevykonal žiadnu inzerciu a ani len pokus o ňu, nevykonal absolútne nič. Žalovaný
si nikdy nebol vedomý, že bol oslovený podnikateľom ako podnikateľ, a že v danom prípade ide o
obchodnoprávny vzťah.

6. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním ( oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi

sa v súdnom spise) zistil tento skutkový stav:

6.1. Žalovaný uzavrel dňa 15.05.2021 na tel. čísle XXXX XXX XXX Zmluvu o zverejnení firmy formou
telefonického súhlasu podľa § 272 ods. 1 zákona č. 513/1991 Z. z.. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy
o zverejnení firmy sú podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka Všeobecné obchodné podmienky,

s ktorými súhlasil pri dojednávaní obsahu zmluvy uzatvorenej po telefóne. Sporné je dodanie služby.
Žalovaný poprel riadne dodanie služby, uviedol, že žalobca nikdy pre žalovaného nevykonal žiadnu
inzerciu a ani len pokus o ňu, nevykonal absolútne nič.

7. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1 a 2, § 261 ods. 1, §

272 ods. 1, § 273 ods. 1, § 536 ods. 1 až 3, § 537 ods. 1, § 554 ods. 1, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 a 2,
§ 369c zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“),
§ 1 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z.

8. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že zmluva o zverejní firmy nie je zmluvným typom

upraveným v Obchodnom zákonníku. Zmluvy ako také je potrebné posudzovať podľa ich obsahu. Aby
sme mohli uvažovať o určitom zmluvnom type, ktorý je v ObZ upravený, musí takáto zmluva obsahovať
pojmové znaky, ktoré pre ten-ktorý zmluvný typ upravuje ObZ (podstatné časti zmluvy). Podstatné časti
zmluvy majú kvalifikovať alebo diskvalifikovať zmluvu ako určitý typ upravený ObZ. Podstatné častizmluvyodielosúupravenév§536ObZ.Rámcovoichmožnovymedziťakodohoduopredmeteplneniaa
dohodu o cene (ktorú je povinný objednávateľ zaplatiť pri dodaní diela). Nakoľko predmetom zmluvy bolo
podľa Obchodných podmienok, ktoré tvoria súčasť zmluvy, dodanie produktu 5 Star Web s viazanosťou

na 36 mesiacov a cena za dodanie produktu bola dojednaná vo výške 54 Eur/mesiac, možno uvedenú
zmluvu považovať za zmluvu o dielo v zmysle ustanovenia § 536 ObZ. Na základe uvedeného, súd
posúdil zmluvu ako zmluvu o dielo a teda medzi žalobcom a žalovaným ide o obchodnoprávny vzťah.

8.1. Žalobca a žalovaný boli podnikateľmi a zároveň sa ich záväzkový vzťah pri jeho vzniku s

prihliadnutím na všetky okolnosti týkal ich podnikateľskej činnosti. K uzatvoreniu zmluvy v súlade s
ustanoveniami ObZ došlo, z obsahu nahrávky o uzatvorení zmluvy na diaľku je zrejmé, že medzi
zmluvnými stranami boli dojednané podstatné náležitosti zmluvy, žalovaný uviedol svoje požiadavky
a popísal predstavu webu, oznámil druhej zmluvnej strane svoj email na zaslanie zmluvy a fakturácie
služieb, z prepisu hovoru je zrejmé, že žalovaný jednoznačne vyslovil akceptáciu uzatvorenia zmluvy, a
teda medzi účastníkmi sporu k uzatvoreniu zmluvného vzťahu došlo.

8.2. Žalobca nepreukázal, že by dodal plnenie v súlade so zmluvou. Žalovaný poprel riadne dodanie
služby v zmysle zmluvy zo strany žalobcu a tým nijako relevantne žalobca nepreukázal riadne dodanie
služby. Súd bol toho názoru, že zo strany žalobcu nedošlo k službe, ktorá bola popísaná v prílohe č. 1 k
ZmluveWeb.Žalobcasitaknesplnilsvojupovinnosť,ktorámupriamozozmluvyvyplývala.Neobstojíani

argument žalobcu, že žalovaný neposkytol súčinnosť, nakoľko návrh niektorých služieb podľa zmluvy
moholžalobcavykonať.Súdnazákladeuvedenéhodospelkzáveru,žekeďžezostranyžalobcunedošlo
ksplneniupovinnostivyplývajúcejmuzozmluvy,nevzniklaanižalovanémupovinnosťzaplatiťdohodnutú
cenu. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol o zamietnutí žaloby.

8.3. Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1a§262ods.1a2CSP.Keďžemalžalovaný
v spore plný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

9. Žalobca doručil súdu prvej inštancie včas odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu a odôvodnil ho
odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe

v celom rozsahu vyhovieť.

9.1. Za nesprávny skutkový záver považoval nepreukázanie dodania plnenia žalobcom žalovanému.
Vychádzajúc z obsahu súdom vykonaných listinných dôkazov, najmä obchodných podmienok,
odstúpenia od zmluvy a ďalšej korešpondencie, podľa odvolateľa je nesporné, že žalobcovi vznikol

nárok na zaplatenie žalobou uplatnených súm. Poukázal na čl. 2 obchodných podmienok tvoriacich
neoddeliteľnú súčasť zmluvy, v zmysle ktorého sa začatím poskytovania služieb rozumie začatie
aktivít poskytovateľa, ktorý podniká kroky na získanie materiálov a informácií potrebných na začatie
poskytovania služieb, a to najmä tvorby webovej stránky, a to formou kontaktu so zákazníkom, emailom,
alebo telefonicky, vrátane prvého kontaktu so zákazníkom. V odvolaní tiež citoval znenie čl. 5, 6 a 7

obchodných podmienok a § 370 ObZ. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je zrejmé,
že žalovaný neuhradil žalobcovi už prvú faktúru vystavenú v súlade s obchodnými podmienkami,
a preto nie je správny skutkový záver súdu, že by žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie žalovaných
súm. Súd na daný prípad nesprávne aplikoval zmluvné dojednania, resp. ich nesprávne vyhodnotil
v súvislosti s vykonaným dokazovaním. Keďže žalovaný nehradil prvú faktúru a neposkytol zo strany

žalobcu žiadanú súčinnosť (vyplývajúcu zo zmluvy, obchodných podmienok a emailovej korešpondencie
adresovanej žalovanému, nachádzajúcej sa v súdnom spise), nebol žalobca v omeškaní s plnením
svojich záväzkov vo vzťahu k povinnosti poskytnúť dojednané služby a vznikol mu nárok na odmenu
a nárok v súvislosti s ukončením zmluvného vzťahu.

10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nikdy nedošlo k uzatvoreniu zmluvy, ani dohode
o podstatných náležitostiach zmluvy. To, že mu boli zaslané emailom - bez vyžiadania, zmluva,
obchodné podmienky a faktúry, nemožno považovať za akceptáciu zmluvy, dohodu na jej podstatných
náležitostiach a súhlas s obchodnými podmienkami. Rozhovor s ním žalobca viedol len akoby
mimochodom, ako prieskum záujmu a navyše telefonický hovor bol sústavne prerušovaný a v

slabej kvalite. Otázky položené žalobcom boli cielene formulované tak, aby na ne nevedomky
odpovedal v prospech žalobcu. Nikdy si nebol vedomý, že by malo ísť o uzatvorenie nejakej, aj keď
neformálne zmluvy. Žalovaný nechcel nikdy uzavrieť žiadnu zmluvu, žiadna zmluva v rozhovore nebola
pomenovaná,nemalnikdyreálnyzáujemožiadnustránku,žalobcovineposkytolinformáciepotrebnéprevytvorenie webovej stránky a nedohodol sa so žalobcom nikdy ani na žiadnej konkrétnej či už vizuálnej,
alebo textovej forme inzercie. Zo strany žalobcu mu nebolo nikdy poskytnuté žiadne plnenie.

11. Žalobca v odvolacej replike zotrval na tvrdeniach uvedených v odvolaní. Žalovaný podľa neho
uviedol len tvrdenia totožné, ako v konaní na súde prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa neho
správne dospel k záveru, že strany sporu uzatvorili zmluvu o zverejnení firmy formou telefonického
súhlasu podľa § 272 ods. 1 ObZ.

12. Žalovaný v odvolacej duplike zopakoval svoje vyjadrenia uvedené v predchádzajúcom vyjadrení.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 CSP, z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

14. Žalobca v odvolaní deklaroval odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP (nesprávnosť
skutkových záverov prijatých súdom prvej inštancie a nesprávne právne posúdenie). Ide o prípustné
odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal a posúdil existenciu odvolateľom
tvrdených odvolacích dôvodov.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom

na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré

vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne

posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany
sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide,
ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis,

ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán
sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne
priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke
treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a)

neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v
dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť
dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

19. Podľa § 391 ods. 1 až 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviťkonanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak
bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie

konanieanovérozhodnutie,jepovinnývodôvodnenírozhodnutiauviesťajto,akomásúdprvejinštancie
vo veci ďalej postupovať.

20. Odvolacie námietky odvolateľa sa týkali nesúhlasu so záverom súdu prvej inštancie, že
žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie žalobou uplatnených súm. Odvolateľ tvrdil, že nárok mu

vznikol s poukazom na znenie obchodných podmienok ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy, keďže
momentom začatia poskytovania služieb bol už prvý telefonický kontakt so zákazníkom. Zároveň nad
rámec uvedeného odvolateľ namietal, že nebol v omeškaní s poskytovaním služby a to s ohľadom na
neuhradenie prvej faktúry žalovaným a neposkytnutie súčinnosti zo strany žalovaného.

21. Odvolací súd zo súdneho spisu zistil, že v konaní nebolo sporu o tom, že dňa 13.05.2021 bol medzi

zamestnancom, resp. zástupcom žalobcu a žalovaným realizovaný telefonický hovor. Podľa žalobcu
počas hovoru došlo k uzatvoreniu zmluvy o zverejnení firmy. Nahrávka telefonického hovoru a prepis
hovoru sú súčasťou súdneho spisu. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uzavrel, že medzi
stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, čo bližšie dôvodil v bode 25. odôvodnenia rozsudku
(s podstatnými časťami, ktorými sú predmet plnenia a cena - dodanie produktu 5 Star Web s viazanosťou

na 36 mesiacov a cena vo výške 54 eur/mesiac). Správne pritom súd konštatoval, že zmluvu je potrebné
posudzovať podľa obsahu. Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom, že v danom prípade je zmluva,
ktorú strany sporu uzatvorili, zmluvou o dielo (aj keď podľa odvolacieho súdu nie je samotné posúdenie
zmluvného typu v spore zásadnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti žaloby). Pri definícii diela je
potrebné vychádzať z § 536 ods. 2 ObZ a pod tento zmluvný typ zaradiť zmluvy, predmetom ktorých je

zhotovenie veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž, údržba, oprava, úprava, hmotne zachytený
výsledok určitej činnosti.

22. Odvolacísúdpodotýka,žezmluvnéstranymôžuuzatvoriťajzmiešanéobchodnézmluvy,t.j.zmluvy,
ktoré obsahujú prvky viacerých zmluvných typov (pomenovaných alebo aj nepomenovaných), ako aj

zmluvy nepomenované podľa § 269 ods. 2 ObZ (zmluva je v danom prípade uzatvorená, ak zmluvné
strany dostatočne určia predmet svojich záväzkov). Na nepomenované zmluvy sa uplatní právna úprava
všeobecne časti záväzkového práva v ObZ a v prípade, ak by nepomenovaná zmluva mala znaky
(prípadne podobné znaky) určitej typovej zmluvy, analogicky sa použijú pravidlá upravujúce daný
zmluvný typ. Zmluva o dielo je svojím charakterom zmluvou výsledkovou, pretože sa zhotoviteľ (resp.

poskytovateľ služby) zaväzuje k dosiahnutiu určitého výsledku a jeho odmena je viazaná na dosiahnutie
alebo nedosiahnutie výsledku. Výsledok zmluvy o dielo pritom nemusí byť len hmotne zachytený
substrát. V prípade, že činnosť poskytovateľa spočíva skôr v samotnej činnosti a v úsilí, než v dosiahnutí
výsledku, spravidla pôjde skôr o zmluvu obstarávaciu (napr. mandátna zmluva). V praxi je často presné
rozlíšenie medzi zmluvou o dielo a mandátnou zmluvou (prípadne inou obstarávacou zmluvou) náročné.

V danom prípade z obsahu súdneho spisu (najmä prílohy č. 1 k zmluve, z obchodných podmienok)
vyplýva, že predmetom činnosti žalobcu (v zmysle tvrdení žalobcu o uzatvorení zmluvy) mali byť najmä:
dizajn web stránky na základe zákazníkom zvolenej šablóny, riadenie obsahu a štruktúry webového
sídla, obsluha stránky, optimalizácia stránky, copywriting, údržba web stránky. Podstatné však bolo,
že viacero činností mal poskytovateľ realizovať na základe pokynov, resp. predstáv zákazníka, ktoré

mal zákazník oznámiť po uzatvorení zmluvy. Práve pre mandátnu zmluvu je skôr typické, že mandatár
vykonáva svoju činnosť tak, aby sledoval záujem klienta a pokyny klienta sú preňho záväzné. Naopak
pri zmluve o dielo je dielo definované a akceptuje sa samostatnosť zhotoviteľa pri spôsobe zhotovovania
diela (§ 537 ods. 3 ObZ). Z prepisu telefonického hovoru zároveň vyplýva, že žalovaný vyjadril súhlas
s uzatvorením zmluvy v rozsahu Produkt Five Star Web alebo webová stránka. S ohľadom na uvedené

má odvolací súd za to, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu (ak k jej uzatvoreniu došlo) mohla
byť zmiešaným typom zmluvy, ktorá obsahovala minimálne prvky zmluvy o dielo a mandátnej zmluvy.

23. Odvolací súd v súvislosti so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v bode 25. odôvodnenia
rozsudku (podstatné náležitosti zmluvy, zmluvné typy) podotýka, že od podstatných častí konkrétneho

zmluvného typu je potrebné odlíšiť náležitosti platnosti zmluvy, ktorými sú najmä požiadavka určitosti
právneho úkonu a predmetu plnenia. Ak nie sú splnené tieto požiadavky platnosti právneho úkonu,
právny úkon je neplatný. Absencia podstatnej časti určitej zmluvy naopak nespôsobuje neplatnosťzmluvy, len nesplnenie podmienky pre klasifikáciu danej zmluvy ako určitého zmluvného typu, čo však
nevylučuje, že môže ísť o platne uzatvorený iný zmluvný typ.

24. Z prepisu nahrávky telefonického hovoru (č.l. súdneho spisu 52, strana 2) podľa odvolacieho
súdu spoľahlivo vyplývalo, že žalovaný v určitom momente hovoru odpovedal „áno“ na otázku, či
súhlasí s uzatvorením zmluvy so žalobcom na produkt s označením Five Star web alebo webová
stránka za cenu 54 eur bez DPH/mesiac v podobe mesačnej splátky 36 mesiacov (celková suma 1.944
eur bez DPH). Zároveň z daného hovoru vyplýva, že zástupca žalobcu predtým určitým spôsobom

informoval žalovaného o ním poskytovaných službách vytvorenia web stránky a následnej starostlivosti.
Podľa odvolacieho súdu je potrebné posúdiť prípadné uzatvorenie zmluvy v kontexte celého obsahu
hovoru, v ktorom do momentu uvedeného vyslovenia súhlasu s uzatvorením zmluvy, zástupca,
resp. zamestnanec žalobcu uvádzal žalovanému spravidla informácie o „zapracovaní“ („môžeme to
zapracovať takto?“, „či by sme to vedeli takto zapracovať?“, „vieme si to telefonicky zapracovať.“). Podľa
odvolacieho súdu súd prvej inštancie zrozumiteľne neobjasnil, akým spôsobom dospel k záveru, že

zmluva (ktorej súčasťou boli podľa súdu prvej inštancie navyše aj obchodné podmienky) bola uzatvorená
platne. Podľa odvolacieho súdu je otázne, či bol predmet dotknutej zmluvy o uverejnení inzercie
dostatočne určitý a zrozumiteľný, prípadne v akom rozsahu. Niet totiž pochýb o tom, že žalovaný vyslovil
súhlas s uzatvorením zmluvy, ktorej predmetom mal byť produkt Five Star web alebo webová stránka
za cenu 54 eur bez DPH/mesiac v podobe mesačnej splátky na 36 mesiacov. Otázne však v kontexte

zákonnej podmienky určitosti a zrozumiteľnosti právnych úkonov je, či predmet uvedeného produktu,
resp. služby, možno považovať za dostatočne určitý najmä s ohľadom na predtým poskytnuté informácie
žalobcom žalovanému počas hovoru, t.j. napr. či tieto informácie u žalovaného neevokovali skôr to, že
žalobca si zisťuje potreby a preferencie žalovaného, t.j. jeho záujem o určitý typ služieb, pričom ten
bude bližšie dohodnutý následne (odvolací súd poukazuje aj na časti hovoru v znení: „S týmto prvým

kontaktom, keď vám ona zavolá - pani D., dizajnérka, s ktorou mal žalovaný prebrať dizajn - respektíve
bude ten mail, tak sa potom spúšťa už tá fakturácia“). Žalovaný pritom v konaní tvrdil, že žiadnu zmluvu
neuzatvoril. Príloha č. 1 zmluvy, ktorú k žalobe priložil žalobca, obsahovala presný opis dotknutého
produktu Five Star Web. Ďalšie detaily týkajúce sa zmluvných dojednaní (t.j. režim poskytovania služieb,
práva a povinnosti zmluvných strán a pod.) boli upravené v obchodných podmienkach žalobcu. Z obsahu

súdneho spisu však podľa odvolacieho súdu nevyplýva, že by ich žalovaný v čase telefonického hovoru
mal k dispozícii, resp. vyjadril s nimi súhlas.

25. Otázne a súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku neobjasnené preto podľa odvolacieho súdu
je, či žalovaný bol dostatočne určito a zrozumiteľne informovaný počas hovoru o všetkých zmluvných

podmienkach (na základe ktorých sa žalobca žalobou domáha plnenia). Súd prvej inštancie by podľa
odvolacieho súdu mal dať v novom rozhodnutí odpoveď na otázku, či návrh zmluvy žalobcu bol určitý
a zrozumiteľný, prípadne v akom rozsahu návrh žalobcu túto podmienku podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka spĺňal.

26. Podľa odvolacieho súdu bol záver súdu prvej inštancie o platnom uzatvorení zmluvy predčasný,
resp. z odôvodnenia napadnutého rozsudku spoľahlivo a zrozumiteľne nevyplýva, akými úvahami sa súd
riadil pri konštatovaní o platnom uzatvorení zmluvy (v situácii, keď žalovaný platné uzatvorenie zmluvy
popieral). Úlohou súdu prvej inštancie preto v novom konaní a rozhodnutí bude bližšie vysvetliť, ako
posúdilargumentystránohľadomplatnéhouzatvoreniazmluvyateda,čikuzatvoreniuzmluvydošloaak

áno, čo bolo predmetom zmluvy a predmetom dohodnutej služby a či predmetom zmluvy dohodnutej
na základe telefonátu dňa 13.05.2021 bol aj záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi mesačnú platbu 54
eur bez DPH (bez toho, aby žalovanému bol zo strany žalobcu riadne odovzdaný akýkoľvek výsledok
činnosti) a storno poplatok vo výške 1.728 eur. Odvolací súd dodáva, že podľa § 548 ods. 1 ObZ vyplýva,
že ak zo zmluvy alebo ObZ nevyplýva inak, nárok na cenu diela vzniká vykonaním diela. Zároveň podľa

§ 571 ods. 2 ObZ, mandatárovi vzniká nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný
(ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné).

27. V prípade, že súd prvej inštancie dôjde k záveru, že zmluvné strany platne uzatvorili zmluvu, bude
úlohou súdu prvej inštancie zaoberať sa tiež otázkou, či Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú

súčasťou súdneho spisu, možno považovať za súčasť zmluvných dojednaní. V písomnom vyhotovení
uzatvorenej zmluvy (č.l. 13), ktoré k žalobe priložil žalobca, sa síce uvádzalo, že zákazník (žalovaný) bol
s obchodnými podmienkami oboznámený a súhlasil s nimi, uvedené však je len konštatovaním žalobcu
v dodatočne vyhotovenom písomnom doklade o uzatvorení zmluvy. Tvrdenie súdu prvej inštancieuvedené v bode 10. a 25. odôvodnenia, že žalovaný súhlasil so Všeobecnými obchodnými podmienkami
žalobcu a tieto tvorili súčasť zmluvy, z vykonaného dokazovania podľa odvolacieho súdu nevyplýva.
Z prepisu telefonického hovoru vo vzťahu k obchodným podmienkam vyplývalo to, že zamestnanec

žalobcu v závere hovoru uviedol, že vyhotovenie zmluvy, prílohy k zmluve a obchodné podmienky, budú
žalovanému zaslané emailom. Obchodné podmienky zaväzujú strany len v tom prípade, ak sú zahrnuté
do ich zmluvného dojednania. Úlohou súdu prvej inštancie bude posúdiť, či tomu tak v danom prípade
bolo.

28. Podľa § 273 ods. 1 ObZ, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na Všeobecné obchodné
podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné
podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

29. ObZ rozlišuje v citovanom ustanovení 3 druhy obchodných podmienok: všeobecné, známe
zmluvným stranám a priložené k návrhu zmluvy. Pri obchodných podmienkach, ktoré vypracovali

odborné alebo záujmové organizácie, zákon predpokladá, že zmluvným stranám sú tieto podmienky
známe a súčasťou zmluvy sa stávajú, ak na ne zmluva odkáže (je zrejmé, že o takéto obchodné
podmienky sa v danom prípade nejednalo). Často sa práve tieto obchodné podmienky nazývajú ako
Všeobecné obchodné podmienky (na rozdiel od iných, tzv. podnikových obchodných podmienok), keďže
sú vypracované odbornými organizáciami. Druhý druh predstavuje najmä situácie, ak zmluvná strana,

ktorej je zaslaný návrh zmluvy, ich spravidla pozná z doterajšej zmluvnej praxe (ani o takýto prípad
obchodných podmienok v danom prípade nešlo, keďže nebolo preukázané, že by žalovaný už obchodné
podmienky žalobcu poznal). Tretiu situáciu predstavujú obchodné podmienky, ktoré ak sa majú stať
súčasťou zmluvy, musia byť priložené k návrhu zmluvy a zmluva na ne musí odkázať.

30. Po tom, ako sa súd prvej inštancie vysporiada s otázkou, či Všeobecné obchodné podmienky
žalobcu mohli byť v zmysle § 273 ods. 1 ObZ obsahom zmluvy a zmluvného vzťahu medzi stranami
sporu, uzavrie, či sa žalobca môže dovolávať ustanovení Všeobecných obchodných podmienok pokiaľ
ide o dôvodnosť fakturácie s ohľadom na v obchodných podmienkach definovaný moment začatia
poskytovania služieb (už prvým telefonickým kontaktom), ako ani s ohľadom na nárok v súvislosti

s ukončením zmluvy (storno poplatok).

31.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciezrušil,keďženebolisplnené
podmienky na jeho potvrdenie, ale ani na jeho zmenu, podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vec vrátil
súdu prvej inštancie podľa § 391 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože by nebolo účelné

doplniť dokazovanie odvolacím súdom. Nesprávne právne posúdenie uvedené v § 389 písm. c) CSP je
pritompotrebnéaplikovaťajnaprípadynesprávnehohodnoteniadôkazov,ktorévyústilodonesprávnych
skutkových zistení súdom prvej inštancie.

32. Úlohou súdu prvej inštancie bude spor opätovne prejednať a rozhodnúť o nároku žalobcu,

rešpektujúc pritom názory vyjadrené odvolacím súdom v tomto rozhodnutí.

33. Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať na to, aby odôvodnenie
rozhodnutia bolo určité a presvedčivé a aby obsahovalo náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP.

34. Podľa § 391 ods. 2 CSP, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.

35. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v § 429 ods. 2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).