Uznesenie – Ostatné ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, October 22, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 106C/77/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125207350
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125207350.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnom spore žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, E.,
zastúpenej právnym zástupcom: AK Petrovič s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Kollárova 566/32,
Trnava, IČO: 54980682, proti žalovanému: F. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. J. XXX/X, G.
K., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovanému povinnosť nepribližovať sa

k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 30 metrov, s výnimkou účasti na procesných
úkonoch v konaní pred súdom, orgánom činným v trestnom konaní alebo pred správnym orgánom v
nevyhnutnom rozsahu.

II. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovanému povinnosť písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktovať žalobkyňu, a to

aj sprostredkovane cez tretie osoby.

III.Nariaďuje neodkladnéopatrenie,ktorýmukladážalovanémupovinnosťnestupovaťnapracovisko
žalobkyne: Vyšší územný celok Trnavského samosprávneho kraja, na adrese I. H. XXXX/XX, B..

IV. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

V. P o u č u j e žalovaného, že súd zruší neodkladné opatrenie na návrh strany sporu, ak odpadnú
dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

VI. P o u č u j e žalovaného, že môže v postavení žalobcu podať proti žalobkyni v postavení

žalovanej na okresný súd v obvode bydliska žalobkyne v pozícii žalovanej žalobu o náhradu škody
alebo inej ujmy spôsobenej mu výkonom neodkladného opatrenia, ak neodkladné opatrenie zanikne
alebo bude zrušené z iného dôvodu než preto, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

VII. P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania o neodkladnom
opatrení v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 22.9.2025, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 23.9.2025, sa domáhala
žalobkyňa vydania uznesenia, ktorým by súd 1.) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému
povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov, s výnimkou účasti na
procesných úkonoch civilného súdneho konania a trestného konania; 2.) nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým uloží žalovanému povinnosť nevstupovať na pracovisko žalobkyne VÚC TTSK, so sídlom I.
H. XXXX/XX, B.; 3.) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému úplný zákaz písomne,

telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktovať žalobkyňu, a to aj
sprostredkovane cez tretie osoby, 4.) priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že so žalovaným sú rodičmi
už plnoletých detí L. F. G., nar. XX.X.XXXX, a F. G., nar. XX.X.XXXX. K ukončeniu spolužitia došlo medzi

stranami takmer pred 20 rokmi. Následne neboli v kontakte a komunikácii, okrem nevyhnutného rozsahu
komunikovania ohľadom spoločných vtedy ešte maloletých detí. Keď sa však spoločný plnoletý syn F.
presťahoval k žalobkyni, a potom, ako mal určité psychické problémy a prežíval ťažšie obdobie, začal
žalovaný nekontrolovane, dlhodobo a opakovane kontaktovať žalobkyňu, ktorá si žiadnu komunikáciu
so žalovaným nepraje. Žalovaný nerešpektuje osobný priestor žalobkyne, ani jej integritu ako takú,

a aj napriek tomu, že mu bolo výslovne žalobkyňou vyjadrené, že si kontakt nepraje, v neodbytnom,
nadmernom, nevyžiadanom a obzvlášť obťažujúcom kontakte pokračuje. Napriek tomu, že spoločný syn
F.má25rokov,aniejepotrebné,aanidôvodné,abyžalovanýakojehooteczanehokonal,„oboznamuje“
žalovaný žalobkyňu, že za neho „spraví všetky veci, aby bola nastolená spravodlivosť a podá trestné
oznámenie“.Žalovanýsavšakdokoncavyhrážaaj„oboznámenímVÚC“,t.j.zamestnávateľažalobkyne,
ak nebude žalobkyňa konať tak, ako si žalovaný praje. Podnetom zamestnávateľovi sa vyhrážal žalobca

už aj SMS-správou 24.12.2025 (zrejme 24.12.2024 -pozn. súdu), ako aj tým, že sa bude musieť na
pracovisku žalobkyňa hanbiť. Žalovaný si je teda veľmi dobre vedomý toho, ako citlivo sa vnímajú
akékoľvek podnety u zamestnávateľa, a definuje tým aj svoj jednoznačný zámer, t. j. škodiť žalobkyni.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že ju žalovaný obťažuje správami, e-mailmi zasielanými na jej pracovnú e-
mailovú adresu, a tiež sa opakovane pokúšal aj o osobný kontakt so žalobkyňou aj na jej pracovisku.

Žalovaný vo svojich e-mailoch a správach vyjadruje rôzne obvinenia, výčitky, výhrady týkajúce sa
spoločných dospelých detí a žalobkyne, a tiež aj rôzne formy manipulácie. Žalobkyňa má zodpovednú a
náročnú prácu, je zamestnankyňou Trnavského samosprávneho kraja, je na pravidelnej báze v kontakte
aj so županom, pracuje v kancelárii predsedu, oddelenie protokolu. Žalovaný s jednoznačným zámerom
škodiť žalobkyni na jej pracovisku posielal aj e-maily na jej pracovnú emailovú adresu: A.. Žalovaný

sa a tiež sa aj osobne dostavil na pracovisko žalobkyne, na recepcii VÚC TTSK, I. H. XXXX/XX, B.
sa dožadoval kontaktu so žalobkyňou, kde bol nepríjemný k vrátnikom, nechcel odísť, trval na tom,
aby mu bol umožnený kontakt so žalobkyňou, a keď mu tento kontakt umožnený nebol, osočoval,
ponižoval na mieste žalobkyňu, čím vážnym spôsobom poškodzoval jej osobnostné práva: občiansku
česť a dôstojnosť, dobré meno a povesť, spôsoboval žalobkyni hanbu, urobil ju objektom ohovárania

na pracovisku, narúšal dôstojnosť žalobkyne a celkovo aj miesto jej pracoviska. Na recepciu pracoviska
žalobkyne sa takto dostavil konkrétne v dňoch 21.8.2025, 1.9.2025, 2.9.2025 a 3.9.2025, pričom pri
poslednej takejto „návšteve“ musel byť doslovne dôrazne požiadaný vrátnikom, aby opustil priestory
VÚC TTSK, pretože sa žalovaný choval neprimerane a drzo aj voči vrátnikovi.

3. Žalobkyňa v návrhu poukázala na to, že e-maily žalovaného sú dlhé, opakované, adresované jej
aj v pracovnom čase, žalovaný v nich vyvíja na ňu psychický nátlak, vyhráža sa šírením týchto e-
mailov nadriadeným žalobkyne a celému úradu TTSK (Trnavského samosprávneho kraja – pozn.
súdu), podsúva nepravdivé skutočnosti s cieľom jej diskreditácie. Činnosť žalovaného má jednoznačný
potenciál negatívne vplývať na medziľudské vzťahy žalobkyne na jej pracovisku a na jej profesionálnu

reputáciu. Je nepochybné, že takéto správanie je netolerovateľné, nezákonné, že žalobkyňu psychicky
vyčerpáva, znižuje jej dôstojnosť, zasahuje do jej osobnostných práv, znižuje jej schopnosť sa sústrediť
a pracovať, narúša jej osobnú pohodu a zvyšuje úzkosť. Predovšetkým však vyvoláva správanie
žalovaného strach žalobkyne o svoju bezpečnosť, dochádza k výrazne negatívnemu ovplyvňovaniu
žalobkyne, konanie žalovaného spôsobuje žalobkyni neurotizáciu. Žalobkyňa bola nútená obrátiť sa s

potrebou ochrany na políciu, dňa 1.9.2025 podala oznámenie na polícii pre trestný čin nebezpečného
prenasledovania podľa § 360a ods. 1 Trestného zákona. Tiež bola žalobkyňa nútená požiadať IT
oddelenie na svojom pracovisku o blokovanie e-mailov z e-mailovej adresy žalovaného: F., keďže
jeho škodlivé emaily vykazujú znaky stalkingu. Následne bola emailová adresa žalovaného blokovaná
odborom informatiky na pracovisku žalobkyne. Keďže spoločný syn F. je t. č. hospitalizovaný v

Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v Pezinku, žalovaný na žalobkyňu, keď bola syna dňa 3.9.2025
navštíviť, verbálne zaútočil pri výťahu, pričom ju znovu ponížil, znemožnil, a to aj pred cudzími osobami.
Žalovaný dlhodobo nerešpektuje hranice žalobkyne, porušuje ich, zasahuje do nich, zasahuje do
osobnostných práv žalobkyne, vyhráža sa, má snahu poškodiť žalobkyni v jej osobnom a pracovnom
živote, žalobkyňa má zo správania žalovaného dlhodobo strach, žalobkyňa je preto nútená domáhať sa

ochrany svojich práv týmto návrhom.

4. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov subjektov konania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia videla žalobkyňa v dlhodobom konaní žalovaného, smerujúceho voči žalobkyni, pre ktoré bolanútená aj podať oznámenie pre trestný čin nebezpečného prenasledovania, ktoré konanie je spôsobilé
zanechať, aj zanechalo, výrazne negatívne následky na psychickom zdraví žalobkyne. Prirodzeným
dôsledkom opakovaných útokov žalovaného, nevyžiadaných a obťažujúcich správ a e-mailov, návštev

na pracovisku, ako aj vyhrážania sa, je aktuálny dôvodný strach a obava žalobkyne z prípadného
opakovania, čomu sa dá aktuálne zabrániť jedine požadovaným neodkladným opatrením ako súdnym
rozhodnutím, ktoré žalobkyňu ochráni, a v prípade, ak by ho žalovaný nerešpektoval, sú s tým spojené
právne dôsledky.

5.Žalobkyňazáveromnávrhuuviedla,žeprostredníctvomnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia
sa domáhala predovšetkým ochrany svojej psychickej a fyzickej integrity. Mala za to, že aj z obsahu
listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalovaný žalobkyňu opakovane, dlhodobo a intenzívne
atakuje prostredníctvom SMS-správ a e-mailmi, a snaží sa škodiť jej osobne aj na pracovisku (na
recepcii zamestnávateľa žalobkyne). Konanie žalovaného je nutné považovať za obťažujúce konanie
voči žalobkyni, ktoré vzbudzuje jej psychickú nepohodu, ktorá sama osebe osvedčuje ohrozenie telesnej

a duševnej integrity žalobkyne, a je preto potrebné poskytnúť jej okamžitú a efektívnu súdnu ochranu.

6. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila žalobkyňa e-maily žalovaného zo dňa
26.8.2025, 27.8.2025, 28.8.2025, SMS-správy od žalovaného, e-mailovú komunikáciu žalobkyne
s odborom informatiky zo dňa 28.8.2025 a zo dňa 2.9.2025, potvrdenie o oznámení zo dňa 1.9.2025,

vydaného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Trnave (ďalej aj ako len OR PZ v Trnave“), odbor
poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Trstín (ďalej aj ako len „OO PZ Trstín“).

7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších
predpisov (ďalej ako len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“), pred začatím konania, počas konania

a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. f), g) a h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné
miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo

duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo
inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná
integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba
obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním
ohrozená.

12. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

13. Podľa § 337 ods. 1 až 3 CSP, (1) ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. (2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany

a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia. (3) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe
vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.14. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

15. Podľa § 340 ods. 1 CSP, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu
než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené,
navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.

16. Podľa čl. 16 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení
neskorších ústavných zákonov), (1) nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená
môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. (2) Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,
neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

17. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (zverejnený v Zbierke zákonov

ako oznámenie č. 209/1992 Zb. v znení neskorších protokolov; ďalej aj ako len „Dohovor“), nikoho
nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

18. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej ako
len „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a

ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

19. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

20. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 (pozn. odmietnutie návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1,
inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

21. Podľa § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

22. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

23. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov

(spravidla pomerov strán sporu), prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte
nevykonateľného alebo očakávaného, rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá
aspoňosvedčeniedanostipráva(nároku)bezpochybnostiopotrebepredbežnejúpravy,pričomzásadne
neprejudikovanie práva, a záujmy strán sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe platí, že
nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak navrhovateľ neodkladného

opatrenia tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy (spravidla medzi stranami), ktoré vyžadujú dočasnú
úpravu. Dočasná úprava pomerov je potrebná, aby v predmetných právnych vzťahoch sa nevytvoril
nenávratný stav, a je nevyhnutné, aby sa nezasiahlo neprimeraným spôsobom do právnych vzťahov
(spravidla právnych vzťahov strán sporu), inak povedané, aby subjekt sporu alebo iná osoba nebola
neodkladným opatrením obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci.

24. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, počas konania aj po jeho skončení
vtedy, ak je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V
civilnom sporovom konaní je neodkladné opatrenie inštitútom, ktorý, okrem iného, umožňuje poskytnúť
bezodkladnú ochranu porušeným alebo ohrozeným právam a oprávneným záujmom do času, kým sa

spravidla definitívne nerozhodne vo veci samej. Podľa súčasnej právnej úpravy neodkladné opatrenia
nie sú nevyhnutne viazané na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej
súdnej ochrany. Pre tento inštitút je v sporovom konaní charakteristický dispozičný princíp, teda že
ho súd môže nariadiť iba na návrh. Špecifickom neodkladného opatrenia je zjednodušený a zrýchlenýprocesný postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keďže súd o ňom rozhodne spravidla
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Požiadavka odôvodnenosti potreby
neodkladnej úpravy pomerov (pozn. ktoré musia mať povahu právnych vzťahov), bezprostredne súvisí s

vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia,
ktoré má povahu osvedčovania.

25. Neodkladné opatrenia sú opatreniami s dočasným alebo trvalým charakterom, upravujú však vzťahy
strán sporu iba v základnom nevyhnutnom rozsahu. Vzťahy strán sú následne v úplnom rozsahu

upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky
vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí
byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle.

26. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnejochrany,čia)jeosvedčenáexistenciaprávnehovzťahu(spravidlamedzisporovýmistranami),

ktorý treba upraviť, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej
povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha
(princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu
dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia

neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

27. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie o návrhu na jeho nariadenie, teda navrhovateľom osvedčený skutkový a právny

stav veci ku dňu rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a
právny stav veci, na účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení, sa posudzuje podľa náležitostí
návrhu vyžadovaných v § 326 CSP. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich
skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného
účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým

spôsobom osvedčiť. Civilný sporový poriadok v ust. § 326 ods. 1 výslovne neukladá navrhovateľovi
povinnosť označiť dôkazy vo vzťahu k jeho vlastným skutkovým tvrdeniam, táto povinnosť mu však
vyplýva z ustanovenia § 132 ods. 1 a 3 CSP v rámci všeobecných náležitostí návrhu. Pri rozhodovaní
o neodkladnom opatrení majú listinné dôkazné prostriedky osobitný význam, nakoľko súd nevykonáva
plnohodnotné dokazovanie, rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán sporu. Aby

mohol súd vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň
základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti tvrdeného práva, ktorému má byť
poskytnutá ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie,
ak sa mu navrhovateľom tvrdený nárok javí ako nedôvodný. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania,
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité

pre rozhodnutie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez
osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti tvrdeného
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (dočasná alebo trvalá) a bez osvedčenia nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy.

28. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov, úprava pomerov neodkladným opatrením zásadne
prichádza do úvahy len v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych zásahov do práv či
oprávnených záujmov účastníka domáhajúceho sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by
vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej formou rozsudku po riadne vykonanom dokazovaní mohlo
spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu sporu či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného

opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie sporu mohlo už stratiť zmysel alebo je tu iná závažná príčina,
pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery bezodkladne určitým spôsobom stabilizovať.

29. Ukladanie povinností neodkladným opatrením je výnimočným zásahom do práv inej osoby,
na ktorého využitie musia byť splnené urgentné dôvody, ktoré musia byť v konaní o nariadenie

neodkladného opatrenia riadne osvedčené, kedy navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť
naliehavú, neodkladnú potrebu bezodkladnej úpravy právnych vzťahov vo forme neodkladného
opatrenia. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zohľadňuje súd aj intenzitu
a rozsah zásahu rozhodnutia súdu o nariadení neodkladného opatrenia do práv osoby povinnejz neodkladného opatrenia, pričom neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba vtedy, ak osoba povinná
z neodkladného opatrenia nebude rozhodnutím súdu obmedzená na svojich právach neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).

30. Žalobkyňa sa domáhala v danom prípade nariadenia neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods.
2 písm. f), g) a h) CSP, keďže navrhla, aby súd uložil žalovanému povinnosť nevstupovať na pracovisko
žalobkyne, zároveň sa domáhala ochrany svojej telesnej a duševnej integrity ďalšími neodkladnými
opatreniami vo forme uloženia zákazu žalovanému písomne, telefonicky a elektronickou komunikáciou

alebo inými prostriedkami kontaktovať žalobkyňu a uloženia povinnosti žalovanému nepribližovať sa
k nej na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov.

31. Obsahom neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP je upraviť zdržanie sa
určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby. Ide o opatrenia vydané v záujme
ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná,

duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie
akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie,
obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.
Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.
Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi

okolnosťami prípadu. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje
listinnými dôkazmi, lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby,
písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod.

32. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP a zákaz alebo obmedzenie

priblíženia sa na určitú vzdialenosť podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, ako „menej závažné“ zásahy
do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by ohla byť
ohrozená telesná alebo duševná integrita navrhovateľa neodkladného opatrenia. Aj túto skutočnosť
však musí navrhovateľ neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť ešte pred samotným
nariadením neodkladného opatrenia.

33. Z emailov žalovaného zo dňa 26.8.2025, 27.8.2025 a 28.8.2025 odoslaných na pracovnú emailovú
adresu žalobkyne je zrejmé, že sú rozsiahle, plné osobných výčitiek na adresu žalobkyne, ktorými ju
žalovaný obviňoval z množstva vecí súvisiacich so „starostlivosťou“ o dospelého syna F., študujúceho
na VŠ dennou formou, že žalobkyňa zneužíva dobrotu (dospelého) syna F., že mu klame, aby mu

nemusela platiť výživné, že mu dlhuje žalobkyňa vysokú sumu na výživnom, ktoré žalovaný vyčíslil, že
žalobkyňa klame, že nemá peniaze, hoci chodieva niekoľkokrát v roku na dovolenky, a poberá pritom aj
vysoké výživné na syna M. od bývalého manžela M. B., že dostala aj odmeny od štátu. Žalovaný vyčítal
žalobkyni, že odmietla platiť F. výživné, že navrhla namiesto toho, aby býval F. u nej, u ktorej bol období
od 2/2025 do 6/2025, kde schudol, začal trpieť depresiami, žalobkyni nakupoval, staral sa aj o brata M.,

zatiaľ čo žalobkyňa išla 2-3x cvičiť do posilňovne, pričom u žalobkyni sa nemohol F. sústrediť, začal trpieť
depresiami,bolhospitalizovanývpsychiatrickejklinike,ženezvládolštúdiumnaVŠ,amusíterazzaplatiť
poplatok škole za ďalšie štátnice v roku 2026, Ďalej, že mu nechcela žalobkyňa zaplatiť operáciu kolena,
ktorú mu napokon zaplatil otec (žalovaný). Žalovaný vyzýval žalobkyňu, aby neporušovala zákony, aby
sa správala ako zodpovedný rodič, že je sebecká voči vlastnému synovi, že ak žalobkyňa nezaplatí

zameškané výživné, že podá na ňu žalovaný trestné oznámenie, aj na sociálnu kuratelu (napriek tomu,
že syn je dospelý – pozn. súdu) aj na VÚC (t. j. zamestnávateľovi žalobkyne). Vyčítal jej, že (dospelého)
syna F. žalobkyňa mala vydierať a manipulovať napriek tomu, že bol v psychiatrickej liečebni. Vyčítal
jej aj dávnejšie „vydieranie“ syna L., že má žalobkyňa zákernú povahu. Odkázal na niektoré konkrétne
ustanovenia Zákona o rodine a Trestného zákona, ku ktorým napísal aj vlastný komentár. Žalovaný

uviedol, že ak žalobkyňa nezaplatí dlžné výživné v sume 2.600,- eur na účet sny Mateja (bez uvedenia
lehoty), že rozpošle email (ktorý považoval žalovaný za pravdivý) zamestnávateľovi žalobkyne, vedúcim
na VÚC spolu s prílohami aj s rozsudkami Okresného súdu Trnava, aby vedeli, ako osobou je žalobkyňa.
V jednom z emailov uviedol žalovaný, že vedel, že žalobkyňa zablokovala jeho číslo v mobile, ale napriek
tomu volal, keď niečo potrebovala.

34. Zo začiatku emailu zo dňa 26.7.2025 je nepochybné, že v daný deň sa pokúšal žalovaný osobne
skontaktovať so žalobkyňou na úrade VÚC (vyššieho územného celku - pozn. súdu) Trnave, kdežalobkyňa nebola. Z emailu zo dňa 27.8.2025 je nepochybné, že sa stretli žalobkyňa a žalovaný
v psychiatrickej nemocnici v Pezinku dňa 27.8.2025 pri výťahu.

35. Z emailovej komunikácie žalobkyne s informatikmi jej zamestnávateľa je nepochybné, že dňa
28.8.2025 ich požiadala o zablokovanie emailovej adresy žalovaného, ktorého konanie vykazuje znaky
stalkingu, ktorej žiadosti bolo vyhovené v ten istý deň.

36. Z obsahu SMS-správ žalovaného odoslaných žalobkyni vyplývajú podobné výčitky a vyhrážky

exekúciou cez VÚC, zdôrazňovanie, že neplatenie výživného je trestným činom. Z predložených SMS-
správ je zrejmé, že niektorý boli odoslané dňa 24.12.2024 (t. j. na Štedrý deň) a z iných nie je možné
zistiť dátum ich doručenia žalobkyni.

37. Z potvrdenia o oznámení vydaného dňa 1.9.2025 ORPZ v Trnave, odborom poriadkovej polície, OO
PZ Trstín súd zistil, že žalobkyňa urobila oznámenie o nebezpečnom prenasledovaní podľa § 360a ods.

1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť jej žalovaný, ktorý je jej bývalým manželom, ktorého sa
mal dopustiť tým konaním, že dlhodobo prenasleduje oznamovateľku (žalobkyňu) cez sociálne siete,
a taktiež ju navštevuje aj v práci.

38. Každý človek má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej

dôstojnosti, ako aj súkromia (§ 11 OZ). Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, právo nebyť podrobený
mučeniu, krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu patria pritom medzi
základné ľudské práva (čl. 16 Ústavy SR, čl. 3 Dohovoru). Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity
spravidla osvedčuje navrhovateľ neodkladného opatrenia lekárskymi správami, trestným oznámením,
čestným vyhlásením tretej osoby ako svedka incidentu, písomnou, elektronickou alebo telefonickou

komunikáciou a pod. Zákaz priblíženia k osobe ohrozenej na svojej integrite predstavuje, oproti zákazu
kontaktovania, mierne závažnejšiu formu zásahu do osobných slobôd povinného, ktorým sa má zabrániť
priamemu a osobnému fyzickému, resp. inému kontaktu určitej osoby s osobou, ktorá môže jej telesnú
alebo duševnú integritu ohrozovať. Z emailov a SMS-správ žalovaného adresovaných žalobkyni, mal
súd osvedčený aj osobný kontakt žalovaného so žalobkyňou. Súd dospel k záveru, že v záujme ochrany

duševného zdravia žalobkyne je potrebné obmedziť blízky osobný kontakt žalovaného so žalobkyňou,
nakoľko v danom prípade aj samotná blízkosť žalovaného predstavuje pre žalobkyňu výraznú duševnú
nepohodu, obmedzovanie jej súkromného života, dokonca aj možnosť sústrediť sa v práci. Z listinných
dôkazov vyplýva, že žalovaný kontaktuje žalobkyňu kvôli ich spoločným deťom, ktoré sú už dospelé,
resp. najmä kvôli plneniu vyživovacej povinnosti k plnoletému F., vo vzťahu ku ktorému jej žalovaný

vyčítal zneužívanie, klamanie, zákernosť, vyčítal jej, že F. má depresie, odkedy býval u nej, že bol
preto hospitalizovaný v psychiatrickej nemocnici, a preto aj nezvládol Matej štúdium na VŠ. Zaplatenie
dlžného výživného dospelému synovi F. (t. j. nie sebe) si nepriamo vynucoval vyrážkami o rozoslaní
súkromných emailov zamestnávateľovi žalobkyne, podaním trestného oznámenia a podaním návrhu na
výkon exekúcie.

39. Súd mal v danom prípade za to, že právo na život a ochranu zdravia (fyzického aj psychického)
žalobkyne prevažuje nad právom na slobodu pohybu žalovaného, ktoré je zásahom súdu obmedzené vo
vzťahu k žalobkyni, ktorú však už nemá dôvod osobne alebo inými prostriedkami kontaktovať, nakoľko
ich deti sú už plnoleté, spôsobilé na právne úkony v plnom rozsahu, teda aj v súvislosti s vyživovacou

povinnosťou žalobkyne vo vzťahu k jej deťom. Z daného vyplýva, že ďalšia vzájomná komunikácia
rodičov dospelého F., t. j. žalobkyne a žalovaného, v súvislosti s ich dospelými deťmi už nie je potrebná.
Súd vyhodnotil žalobkyňou navrhovanú vzdialenosť 50 metrov ako zjavne neproporcionálnu. Za
primeranú považoval súd vzdialenosť 30 metrov, keďže na kratšiu vzdialenosť by mohol žalovaný reálne
osobne slovne zasahovať do duševnej integrity žalobkyne. Súd pritom vychádzal z požiadavky, aby

nariadené obmedzenie bolo predovšetkým funkčné (účinné), ale na druhej strane, aby zasahovalo do
práv a právom chránených záujmov povinného z neodkladného opatrenia (žalovaného) v čo najmenšej
možnej miere, prihliadnuc na skutočnosť, že priveľkú vzdialenosť by v mnohých situáciách v reálnom
živote ani nemohol žalovaný dodržať pri bežnom pohybe na verejných priestranstvách alebo v rôznych
budovách. Vzdialenosť 30 metrov poskytuje žalovanému dostatočný priestor zareagovať na blížiacu

sa prítomnosť žalobkyne, a zároveň poskytuje žalobkyni dostatočnú ochranu znemožňujúcu osobný
vizuálny a slovný kontakt so žalovaným. Takto stanovený zákaz priblíženia by teda nemal nad primeranú
mieru obmedziť žalovaného v jeho obvyklom spôsobe života, a zároveň by mal poskytnúť žalobkyni pocit
bezpečia a duševnej pohody, a preto I. výrokom tohto uznesenia nariadil súd neodkladné opatrenie,ktorým uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 30 metrov,
s výnimkou účasti na procesných úkonoch v konaní pred súdom, orgánom činným v trestnom konaní
alebo pred správnym orgánom v nevyhnutnom rozsahu. V prevyšujúcej časti (nad 30 metrov) súd návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (IV. výrok).

40. Pri určovaní rozsahu, v ktorom uloží súd žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni,
aby zásah do práv žalovaného nebol neprimeraný účelu zamýšľaného žalobkyňou (proporcionalita
nariadeného neodkladného opatrenia), prihliadol súd na prípadné súdne, trestné a správne konanie,

z ktorého dôvodu vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať, kedy bude
umožnené stretnutie sa žalobkyne so žalovaným na procesných úkonoch v konaní pred súdom,
orgánom činným v trestnom konaní alebo pred správnym orgánom, kde je ochrana integrity žalobkyne
zabezpečená prítomnosťou úradných osôb, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, resp.
príslušníkov Policajného zboru ZR. Súd nemohol nezohľadniť v budúcnosti predpokladané ďalšie
prípadné súdne a trestné konania alebo správne konania, v ktorých nastanú situácie, kedy oba subjekty

sa stretnú pri uskutočňovaní procesných úkonov súdu, orgánu činného v trestnom konaní alebo
správnehoorgánu.Navrhovanýpetitneodkladnéhoopatreniaužobsahovalvsebesícevýnimkyúčasťou
na úkonoch civilného súdneho konania a trestného konania, ktoré súd rozšíril o účasť na procesných
úkonoch v konaní pred súdom (teda nielen v civilnom sporovom konaní, v civilnom mimosporovom
konaní a v trestnom konaní, ale aj v prípadnom konaní pred správnym súdom, aj aj pred správnymi

orgánmi (napr. vo veciach priestupkov). V časti rozšírenia výnimiek účasťou na procesných úkonoch
v konaní pred súdom (t. j. aj správnym súdom) a pred správnym orgánom súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol (IV. výrok).

41. Zamietajúci IV. výrok teda zahŕňa „iba“:

- zamietnutie návrhu uloženia povinnosti neodkladným opatrením nepribližovať sa k žalobkyni na
vzdialenosť presahujúcu 30 metrov (na vzdialenosť 30 metrov súd návrhu vyhovel I. výrokom);
- rozšírenie výnimiek konajúcim súdom zo zákazu priblíženia o účasť na procesných úkonoch pred
súdom, t. j. nielen pred „civilným,“ ale aj pred správnym súdom, a výnimku určil súd aj na účasť v konaní
pred správnymi orgánmi (napr. vo veciach priestupkov).

42. Neodkladné opatrenie spočívajúce v obmedzení kontaktovania je prostriedkom ochrany pred
nevyžiadanou komunikáciou osoby predstavujúcej riziko s ohrozenou s osobou, pričom zahŕňa
prípady, kedy osoba predstavujúca riziko aktívne rôznymi spôsobmi diaľkovej komunikácie nadmerne
alebo inak zneužívajúcim spôsobom, či poškodzujúco kontaktuje ohrozenú osobu. Ide teda o formu

„menej závažného“ zásahu do osobných slobôd povinného subjektu, ktorý je ex lege podmienený
tým, že zakázaným správaním by mohla byť ohrozená telesná alebo duševná integrita žalobcu.
V danom prípade predložila žalobkyňa súdu elektronickú komunikáciu od žalovaného, fotodokumentáciu
obsahu SMS-správ, elektronickú komunikáciu žalobkyne so správcami siete v práci, potvrdenie
OO PZ Trstín o oznámení voči žalovanému zo dňa 1.9.2025. Týmito listinnými dôkazmi žalobkyňa

dostatočneosvedčilapotrebunariadenianeodkladnéhoopatreniaajvčastiuloženiazákazužalovanému
kontaktovať žalobkyňu, pretože osvedčila konajúcemu súdu, že žalovaný opakovane elektronicky
kontaktoval žalobkyňu formou zasielania vyčítavých SMS-správ a emailov na pracovnú emailovú
adresu žalobkyne, obsahom ktorých boli rôzne obvinenia a osobné výčitky týkajúce sa ich spoločných
a už plnoletých detí, predovšetkým dospelého syna F., ktoré časté, rozsiahle, hlavne však vyčítavé

a výhražné elektronické kontaktovanie pociťuje žalobkyňa ako hrozbu voči svojej osobe. Dokonca
žalobkyňa požiadala správcu siete v práci, aby zablokoval emaily žalovaného, čo osvedčila emailovou
komunikáciou so správcami siete zo dňa 28.8.2025 a zo dňa 2.9.2025. Súd ustálil, že konanie
žalovanéhoformouzasielaniačastých,rozsiahlych,útočných,výhražnýchaosočujúcichemailovaSMS-
správ je spôsobilé narušiť psychickú integritu a duševnú pohodu žalobkyne, preto z preventívneho a

ochranného dôvodu vyhovel nariadil súd II. výrokom tohto uznesenia neodkladné opatrenie ktorým uložil
žalovanému povinnosť písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami
úplne nekontaktovať žalobkyňu, a to aj sprostredkovane cez tretie osoby. Tomuto návrhu súd vyhovel
napriek tomu, že emailovú adresu žalovaného zablokoval správca siete v zamestnaní, napriek tomu,
že žalobkyňa si môže veľmi jednoducho zablokovať telefónne číslo aj emailovú adresu žalovaného

v mobile, avšak vzhľadom na frekvenciu a intenzitu výčitiek a vyhrážok, ktoré boli obsahom emailov
a SMS-správ žalovaného, ktorými výčitkami ju osobne na verejnosti atakoval žalovaný aj v nemocnici
pri návšteve spoločného (dospelého) syna F., a snažil sa aj osobne na pracovisku žalobkyne, je vysokopravdepodobné, že žalovaný si nájde iný spôsob kontaktovania žalobkyne, napr. zriadením novej
emailovej adresy, zriadením nového telefónneho čísla, listami alebo aj prostredníctvom inej osoby.

43. Súd zdôrazňuje, že ani prípadná pravdivosť tvrdení uvedených žalovaným v jeho emailoch
a SMS-správach ho neoprávňuje neprimerane a ustavične zasahovať do osobnostných práv žalobkyne
nadmernou intenzitou a frekvenciou elektronickej komunikácie, obsahujúcou osobné výčitky a vyhrážky,
dokonca odoslanou SMS-správou na vianočné sviatky, čím žalovaný vyvoláva a udržiava stav
ustavičnej duševnej nepohody žalobkyne. Nemožno nespomenúť, že F. je dospelým synom žalobkyne

a žalovaného, a ako študent vysokej školy dennou formou je Matej oprávneným z vyživovacej povinnosti
voči obom svojim rodičom, t j. aj voči žalobkyni, a teda oprávneným nie je žalovaný, o to viac výčitky
a vyhrážky žalovaného na adresu žalobkyne, ktoré súvisia práve s ním tvrdenou neplnenou vyživovacou
povinnosťou žalobkyňou voči dospelému F. a nedostatočnou „starostlivosťou“ žalobkyne o dospelého
syna F. možno vyhodnotiť ako prehnané, frekvencia a obsah ktorých prekročili únosnú mieru. Na
uvedenom nič nemení zistenie, že F. trpí depresiami, ani že bol aj hospitalizovaný v psychiatrickej

nemocnici, pretože depresie ani ústavná hospitalizácie nerobia z neho automaticky osobu obmedzenú
v spôsobilosti na právne úkony.

44. V danom prípade, v kontexte žalobkyňou osvedčených okolností, vyhovel súd aj tretiemu
navrhovanému petitu neodkladného opatrenia, ktorým uložil súd žalovanému povinnosť nestupovať

na pracovisko žalobkyne (III. výrok), pretože z emailu zo dňa 26.8.2025 mal súd za dostatočne
osvedčené aj tvrdenie žalobkyne, že ju žalovaný osobne vyhľadával na jej pracovisku. Vyhrážky o
spôsobení hanby žalobkyni na jej pracovisku a vyhrážky o zaslaní obsahu emailu osobám pracujúcim
na tom istom pracovisku sú navyše tiež obsahom predloženej elektronickej komunikácie. Aktuálne
zablokovanie emailovej adresy žalovaného správcom siete zamestnávateľa žalobkyne (od 28.8.2025),

a zrejme aj pretrvávajúce zablokovanie jeho telefónneho čísla samotnou žalobkyňou v jej mobilnom
telefóne (vyplýva z emailu žalovaného z 28.8.2025), môžu totiž, z pohľadu konajúceho súdu, viesť
k zintenzívneniu snahy žalovaného osobne vyhľadávať žalobkyňu na jej pracovisku aj so zámerom
vyvolať škandál, znevážiť ju pred vedením a inými zamestnancami, keďže v mobilnej a emailovej
komunikácii je mu v súčasnosti bránené „zablokovaním.“

45. Súd mal za to, že predmetným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi subjektami konania o neodkladnom opatrení, a preto neuložil žalobkyni povinnosť podať v určenej
lehote žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP). V súlade s ust. § 337 CSP však poučil súd žalovaného
o možnosti podania návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia (V. výrok) a o možnosti podania žaloby

proti žalobkyni v pozícii žalovanej o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by žalovanému vznikla výkonom
neodkladného opatrenia, ak neodkladné opatrenie zanikne alebo bude zrušené z iného dôvodu než
preto, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené (VI. výrok), napríklad, ak by mu vznikla škoda
výkonom neodkladného opatrenia nariadeného na základe tvrdení žalobkyne v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré by sa neskôr preukázali ako nepravdivé.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, (1) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci. úd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, rozhodol súd aj o nároku na náhradu trov konania

o neodkladnom opatrení, a nakoľko súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa
pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP
v spojení s čl. 4 ods. 1 CSP (analógia na konanie o neodkladnom opatrení), priznal súd úspešnej
žalobkyni (ktorá mali v konaní o neodkladnom opatrení neúspech iba vo veľmi nepatrnom rozsahu),
nárok proti žalovanému na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v plnom rozsahu (VII. výrok),

o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktorý postup
je v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní od
doručenia rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 CSP).