Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 14, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 13Sas/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100430
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100430.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu: A.

B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. XX, G., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul.
29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.03.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.06.2022 (ďalej aj len
„prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov žalobcovi od 26.11.2019 priznala invalidný dôchodok v sume
586,70 eur mesačne. Invalidný dôchodok priznala podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia
v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009. Podľa § 82 a § 293dx zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 01.01.2020 zvýšila žalobcovi

invalidný dôchodok na sumu 603,80 eur mesačne. Podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 01.01.2021 zvýšila žalobcovi invalidný
dôchodok na sumu 619,50 eur mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov od 01.01.2022 zvýšila žalobcovi invalidný dôchodok na sumu 627,60
eur mesačne. Rozhodnutie odôvodnila tým, že za invalidného bol žalobca uznaný z dôvodu, že má
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol

posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra, a výsledok
jeho posúdenia je uvedený v Lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite z 18.05.2022. Pred
vznikom invalidity, pred 26.11.2019, žalobca získal 15 321 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda 41
rokov a 356 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia
dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Ku dňu vzniku invalidity splnil aj ostatné
podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím mu vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov 26.11.2019. Ďalej je v odôvodnení rozhodnutia

uvedený výpočet invalidného dôchodku a jeho zvýšení s tým, že obdobie dôchodkového poistenia,
rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na
dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body sú uvedené v osobnomliste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Proti predmetnému rozhodnutiu
žalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

2. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.03.2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) generálny
riaditeľ žalovanej odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.06.2022 potvrdil. V odôvodnení uviedol, že na
základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra dňa 12.08.2022, ktorý nezmenil svoj posudkový

záver, odvolaniu nevyhovel, a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre. Posudkový lekár ústredia Sociálnej
poisťovne so sídlom v Nitre posúdil zdravotný stav žalobcu na základe spisovej dokumentácie, v jeho
neprítomnosti, dňa 06.03.2023. Následne žalovaná odcitovala lekársky posudok zo dňa 06.03.2023
a uviedla, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený v jeho neprítomnosti v súvislostí s opatreniami
prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č.

66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov
a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Ďalej žalovaná v napadnutom rozhodnutí uviedla, že dospela
v odvolacom konaní k záveru, že posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných
zložiek Sociálnej poisťovne sú objektívne, komplexné, presvedčivé, keď tieto posudky nie sú v rozpore
s odbornými nálezmi špecialistov a sú vo vzájomnej zhode. V predmetnej veci bol náležite zistený

skutkový stav a boli zistené správne skutkové a právne závery, s ktorými sa odvolací orgán stotožnil.
V odvolacom konaní žalobca nepredložil také skutočnosti, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia
jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok. K ďalšej
odvolacej námietke, týkajúcej sa určenia dôchodkového veku žalobcu, žalovaná uviedla, že dátum
dovŕšenia jeho dôchodkového veku bol určený podľa § 65 ods. 2 a § 65a ods. 5 písm. a) zákona č.

461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, dôchodkový vek dovŕši dňom 10.06.2025 (vo veku 62 rokov
a 6 kalendárnych mesiacov). Táto skutočnosť je uvedená v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia,
ktoré obsahuje podrobný výpočet invalidného dôchodku žalobcu. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi
doručené dňa 04.04.2023.

II.
Žaloba

3. Správnou žalobou zo dňa 30.05.2023, doručenou súdu dňa 01.06.2023, sa žalobca domáhal
prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 29.03.2023 z dôvodu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov. Uviedol, že lekársky posudok je len jedným z podkladov, na základe ktorých žalovaná
rozhodla o priznaní invalidného dôchodku, pričom s poukazom na § 73 ods. 1 a ods. 2 zákona č.

461/2003 Z. z. jedným z faktorov pri priznaní výšky invalidného dôchodku je aj posúdenie miery poklesu
schopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť.Samotnépriznanieinvalidnéhodôchodkuaurčeniejehovýšky
je teda priamo spojené s lekárskym posudkom zdravotného postihnutia a posúdením miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V rámci odvolania žalobca žiadal o prehodnotenie miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a prijatie posudkového záveru v kontexte posúdenia

rozhodujúceho zdravotného postihnutia v zmysle kapitoly XIV, položka 6, písm. d) prílohy č. 4 k zákonu
č. 461/2003 Z. z. s ohľadom na zdokumentovaný celkový zdravotný stav ako aj rozhodovaciu prax
Sociálnej poisťovne v zmysle konania o priznaní invalidného dôchodku vedeného pod sp. č. XXX XXX
XXXX a v neposlednom rade aj s ohľadom na skutočnosť, že druh zdravotného postihnutia má charakter
formy s nepriaznivým priebehom. Ďalej žalobca uviedol, že žalovanej je bezpochyby známe, že podľa

prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v prípade kapitoly XIV, položky 6. „Ochorenia kože a podkožného
väziva spojené so žiarením (chronické expozície, choroby z mechanických, termických, fyzikálnych
vplyvov, choroby z radiácie)“ vo väzbe na druh zdravotného postihnutia okrem písm. c) - generalizované
prejavy alebo formy s nepriaznivým priebehom a nepriaznivou lokalizáciou“ s mierou poklesu schopnosti
zárobkovej činnosti v % - „ 40 - 60", je uvedený aj druh zdravotného postihnutia písm. d) „formy s

nepriaznivým priebehom (napr. nekrotické zmeny)“ s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v
% - „70“. V oboch prípadoch zdravotného postihnutia ide o „formy s nepriaznivým priebehom“. Kľúčovou
otázkou vo veci je posúdenie, či rozhodujúce zdravotné postihnutie zodpovedá kapitole XIV, položke 6.,
písm. c) alebo kapitole XIV, položke 6., písm. d) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Podstatným pretoje právne a odborné posúdenie existujúceho skutkového stavu vychádzajúceho z lekárskych nálezov
príslušných odborných lekárov. Zo strany posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne
v rámci príslušných posudkov, ktoré tvoria prílohu prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia,

bolo v súvislosti so zdravotným postihnutím žalobcu - ochorením kože spojené s termickým žiarením
okrem iného konštatované, že v danom prípade ide o formu s nepriaznivým priebehom. Z odôvodnenia
druhostupňového rozhodnutia žalovaného žiadnym spôsobom nevyplýva, ako sa pri rozhodovaní vo
veci priznania invalidného dôchodku vysporiadal s argumentáciou žalobcu aj ohľadom na faktor veku
pacienta, ktorý prispieva k zvýšenej fragilite kože a menšej odolnosti voči mechanickým ale aj termickým

vplyvom, pričom vzniknuté jazvy sú naďalej bolestivé a postihnuté miesta citlivé na dotyk (nutnosť
tlmenia bolesti liekmi), a to za stavu, keď aj zo strany posudkových lekárov sociálneho poistenia bolo
jednoznačne konštatované, že ide o formu s nepriaznivým priebehom. Dané okolnosti bezprostredne
súvisia so zdravotným postihnutím a majú taktiež nesporne vplyv na nepriaznivý priebeh príslušného
zdravotného postihnutia viažuce sa k ochoreniu kože ako hlavného zdravotného postihnutia v zmysle
príslušnej klasifikácie podľa kapitoly XIV prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Žalobca mal za to, že

to nie je nejaký bezvýznamný argument, ale okolnosť majúca vplyv na posúdenie predmetnej veci
z hľadiska nepriaznivého priebehu zdravotného postihnutia. Zo strany žalovanej vzhľadom na dané
okolnosti absentuje akákoľvek argumentácia, či už právna, odborná alebo skutková týkajúca sa ich
posúdenia a dôsledkov z nich vyplývajúcich z hľadiska zdravotného postihnutia žalobcu. Žalobca bol
presvedčený, že v danom prípade mala žalovaná presvedčivo objasniť dôsledky týchto okolností a ich

vplyv na priebeh zdravotného postihnutia, či už z hľadiska nepriaznivého vplyvu alebo bez vplyvu na
tento priebeh. V dôsledku uvedeného napadnuté rozhodnutie zrozumiteľne nedáva odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetným konaním o priznaní invalidného dôchodku
a s tým spojeného posúdenia zdravotného postihnutia žalobcu. Žalobca v nadväznosti na rozsudok
NajvyššiehosúduSRsp. zn.9Sžso/24/2011z25.05.2011zastávalnázor,žeOdbornýlekárskyposudok

z 03.06.2021 o poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je úplný ani presvedčivý a zníženie
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nebolo zo strany posudkového lekára žalovaného dostatočne
posúdené. Žalobca pritom poukázal na lekársky nález zo dňa 17.4.2023, ktorý pripojil k žalobe.

4. Žalobca ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia

veci a žalovaná v predmetnej veci nerozhodla v súlade so svojou rozhodovacou praxou. Žalobca
poukázal na princíp právnej istoty s tým, že za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý
rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne
odôvodniť (napr. PL. ÚS 21/00 a PL. ÚS 6/04). Princíp predvídateľnosti rozhodovania a rozhodnutia
znamená, že účastníci právnych vzťahov môžu legitímne očakávať, že štátne orgány budú v skutkovo

a právne porovnateľných prípadoch rozhodovať rovnako. Obdobnú vec je možné rozhodnúť aj inak
než v predošlých veciach. V takom prípade je však súd povinný svoje závery riadne, racionálne a
ústavne konformne odôvodniť a to takým spôsobom, aby predošlé rozhodnutia neboli ignorované, ale
práve naopak, aby sa s nimi súd argumentačne vysporiadal (napr. Nález III. ÚS 289/2017 alebo Nález
III. ÚS 275/2018). V súvislosti s princípom právnej istoty a princípom predvídateľnosti rozhodovania a

rozhodnutia poukázal žalobca na konanie Sociálnej poisťovne, ústredie o priznaní invalidného dôchodku
vedeného pod sp. č. XXX XXX XXXX X. V danom prípade Sociálna poisťovňa, ústredie v rámci
prvostupňového rozhodnutia priznala účastníkovi konania invalidný dôchodok, pričom ako rozhodujúce
zdravotné postihnutie bolo určené ochorenie kože a podkožného väziva s termických fyzikálnych
vplyvov, Kapitola XIV, položka 6., písm. c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. - 60 %, iné

zdravotné postihnutie - zvýšenie percentuálnej miery o 10 %, miera poklesu vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách 70 %. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal účastník konania odvolanie, v
zmysle ktorého nesúhlasil s posúdením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, na
základe ktorej mu bola priznaná výška invalidného dôchodku. Účastník konania žiadal o opätovné
posúdenie zdravotného stavu, pričom v prílohe tohto odvolania priložil lekársky nález z chirurgického

vyšetrenia z Univerzitnej Nemocnice Bratislava, Kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie, v rámci
ktorého bola stanovená tá istá diagnóza, ako v prípade žalobcu s tým, že aj v tomto prípade ide o
stav po rozsiahlych popáleninách s nekrózou kože a následnou potrebou kožnej autotransplantácie.
Sociálna poisťovňa, ústredie v zmysle rozhodnutia o odvolaní podľa § 217 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. v plnom rozsahu odvolaniu účastníka konania vyhovela a prvostupňové rozhodnutie zrušila. Podľa

odôvodnenia rozhodnutia o odvolaní po opätovnom posúdení zdravotného stavu bol účastník konania
podľa posudkového záveru invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. lebo pre dlhodobo
nepriaznivý stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. Žalobca mal za to, že v oboch prípadoch ide o skutkovo a právne porovnateľné prípady.V oboch prípadoch je zjavné, že v súvislosti s ochorením kože z expozície termického žiarenia ide o
formu zdravotného postihnutia s nepriaznivým priebehom. Žalobca ďalej uviedol, že nespochybňuje
vyjadrenie žalovanej, že každý prípad sa posudzuje jednotlivo, podľa stupňa závažnosti poškodenia,

s následnými pretrvávajúcim funkčným postihnutím potvrdeným predloženými odbornými lekárskymi
vyšetreniami. To však neznamená, že táto skutočnosť by oprávňovala žalovanú ignorovať jej doterajšiu
rozhodovaciu prax a umožňovala jej v rovnakých a obdobných prípadoch rozhodovať svojvoľne. Žalobca
zdôraznil, že z hľadiska nepriaznivého priebehu danej formy zdravotného postihnutia, je u žalobcu aj
faktor veku poškodeného, ktorý taktiež ovplyvňuje príslušné ochorenie kože a jeho nepriaznivý priebeh.

Žalobca tiež poukázal na trvalé následky, ktoré boli zistené posudkovým lekárom Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s. v rámci poistného plnenia poistnej udalosti viažuce sa k obmedzeniu funkčnosti horných
končatín. Žalobca mal za to, že žalovaná v prípade odvolania žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu
rozhodla odlišne, ako v skutkovo a právne porovnateľnom prípade konania o odvolaní vo veci priznania
invalidného dôchodku vedeného pod spis. č. XXX XXX XXXX X, pričom žalovaná žiadnym spôsobom
neodôvodnila odklon od rozhodovacej praxe. Žalobca bol presvedčený, že dôvody uvádzané žalovanou

v rámci rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.03.2023, pre ktoré zdravotné postihnutie žalobcu
nie je možné zaradiť do kapitoly XIV, položka 6, písmeno d) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.
sú len účelové a v konečnom dôsledku irelevantné s poukazom na postup žalovanej pri posudzovaní
príslušného rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalovanou v prípade konania vo veci priznania
invalidného dôchodku vedeného pod sp. č. XXX XXX XXXX X. Z hľadiska princípu predvídateľnosti

rozhodovania a rozhodnutia a princípu právnej istoty mal žalobca za to, že žalovaná v skutkovo a
právne porovnateľnej veci a to určenia rozhodujúceho druhu zdravotného postihnutia podľa kapitoly XIV,
položka 6, písm. d) - „formy s nepriaznivým priebehom (napr. nekrotické zmeny)“ prílohy č. 4 zákona
č. 461/2003 Z. z. v prípade žalobcu rozhodla odlišne, pričom tento odklon riadne, racionálne a ústavne
konformne neodôvodnila a to takým spôsobom, aby predošlé rozhodnutia neboli ignorované a žalovaná

sa s predošlým rozhodnutím vo väzbe na napádané druhostupňové rozhodnutie argumentačne žiadnym
spôsobom nevysporiadala.

III.
Vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.05.2024 poukázala na skutočnosti
zdokumentované v odbornom lekárskom posudku zo dňa 06.03.2023 s tým, že je presvedčená, že
zdravotný stav žalobcu bol posúdený správne, komplexne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi
o sociálnom poistení a správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej je zákonné a vecne správne.

Patrídokompetencieposudkovýchlekárovsociálnehopoisteniaposúdiťrozsahzdravotnéhopostihnutia
a jeho následkov na schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť, ako aj určovať mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Predmetné posudzovanie si vyžaduje odborné medicínske
znalosti. Nespokojnosť žalobcu s posúdením jeho zdravotného stavu je len jeho subjektívnym
presvedčením a jeho námietky objektívne nevyvolávajú pochybnosti o náležitom odbornom posúdení

jeho zdravotného stavu, ani o správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení. K porovnávaniu
zdravotného stavu s iným posudzovaným účastníkom konania na účely invalidity žalovaná zdôraznila,
že každý prípad sa posudzuje osobitne, podľa závažnosti postihnutia a reziduálneho funkčného deficitu.
Z dôvodu ochrany osobných údajov žalovaná nie je oprávnená, aby sa v tomto prípade zaoberala
zdravotným stavom iného účastníka konania a jeho posudzovaním na účely invalidity žalobcu. Každý

prípad je jedinečný a výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa stanovuje
k funkčnému orgánovému poškodeniu v konkrétnom prípade. Žalovaná navrhla správnu žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť.

6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 11.11.2024 uviedol, že nie je možné dospieť k záveru, že pre

samotnú zákonnosť a správnosť rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku je postačujúce, ak
posúdenie zdravotného poškodenia je vykonané zo strany posudkových lekárov, nakoľko disponujú
príslušnou špecializáciou. V dôsledku takéhoto ponímania posudzovania poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť by sa posudkoví lekári prakticky stávali osobami neomylnými a ich lekárske
posudky nenapadnuteľnými zo strany osôb, ktoré nedisponujú príslušnou špecializáciou posudkových

lekárov. Žalobca poukázal na znenie kapitoly XIV, položky 6., písm. c) a d) prílohy č. 4 k zákonu č.
461/2003 Z. z. a uviedol, že zákon v súvislosti s príslušným druhom zdravotného postihnutia žiadnym
spôsobom následne nestanovuje žiadne ďalšie formálne, skutkové, právne alebo iné pravidlá týkajúce
sa klasifikácie a posúdenia formy zdravotného postihnutia s nepriaznivým priebehom, či vo vzťahuk písm. c) alebo písm. d). Podľa uvedenej prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v rámci druhu
zdravotného poistenia podľa kapitoly XIV je stanovené: „Všeobecné posudkové hľadisko: Miera poklesu
schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa lokalizácie procesu, vplyvu na celkový stav organizmu,

prítomnosť sprievodných príznakov, pohotovosti k recidívam, resp. prechodu do chronicity. Prihliada sa
na sprievodné orgánové alebo systémové zmeny, infekčné komplikácie, vplyv na obmedzenie pohybu
a podobne.“ Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že samotný lekársky posudok je z hľadiska
zákonom stanovených pravidiel týkajúcich sa aplikácie posudkového hľadiska ovplyvnený subjektívnym
faktorom samotného posudkového lekára, i keď posudkoví lekári sociálneho poistenia disponujú

príslušnou špecializáciou. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že podľa Odborného posudku o invalidite
zo dňa 23.11.2020, ktorý je prílohou prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo predmetom konania na
Krajskom súde v Nitre, bolo posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne stanovené,
že kontrolná lekárska prehliadka je nepotrebná, pričom prílohou druhostupňového rozhodnutia je
Odborný lekársky posudok z 03.06.2021, podľa ktorého bol posudkovým lekárom sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne určený termín kontrolnej lekárskej prehliadky 06/2024. Následne podľa Odborného

lekárskeho posudku z 06.03.2023 bolo posudkovým lekárom konštatované, že kontrolná lekárska
prehliadka je nepotrebná. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že podľa subjektívneho názoru jedného
posudkového lekára kontrolná lekárska prehliadka je nepotrebná, pričom podľa subjektívneho názoru
druhého posudkového lekára bol určený termín kontrolnej lekárskej prehliadky. Žalobca ďalej zdôraznil,
že len posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporiadava

so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami môže byť spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie
správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, čo však v tomto prípade nebolo dodržané.

7. Ďalej žalobca uviedol, že s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 23Sa/58/2021-61
zo dňa 17.01.2022, bod č. 15, mala žalovaná v rámci predmetnej veci a okolností s predmetnou

vecou spojených, povinnosť nielen opätovne posúdiť zdravotný stav žalobcu a taktiež sa vysporiadať s
námietkou žalobcu ohľadne zaradenia jeho zdravotného postihnutia do kapitoly XIV, položka 6., písm.
d). Žalobca mal za to, že toto nebolo splnené. Skutočnosti, ktoré uviedla žalovaná pri žalobcovi, ako
prekážku pre ktorú nie je možné pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle kapitoly
XIV, položka 6., písm. d), absentujú aj v lekárskych správach a nálezoch v prípade, na ktorý poukázal

žalobca. V rámci uvedeného prípadu nie sú v odbornom lekárskom posudku zo dňa 12.03.2020, ani
v rámci príslušných lekárskych vyšetrení, na ktoré sa lekársky posudok odvoláva v rámci posúdenia
rozhodujúceho zdravotného postihnutia konštatované, že by existovala niektorá z okolností a foriem,
ktorá podľa stanoviska žalovanej podmieňujú zaradenie zdravotného postihnutia do kapitoly XIV.,
položka 6, písm. d). Lekárske nálezy súvisiace s rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú v podstate v

oboch prípadoch rovnakého charakteru. Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaná v rámci rozhodnutia o
odvolaní ani v rámci vyjadrenia sa k žalobe ignorovala argument žalobcu ohľadom nepriaznivého faktoru
v jeho prípade a to veku žalobcu a s tým spojený možný vplyv na nepriaznivý priebeh zdravotného
postihnutia, keď koža pacientov vo vyššom veku aj v dobrom celkovom zdravotnom stave má oproti
mladším jedincom charakteristické zmeny. Je prítomná dermálna atrofia, zmenšený počet kožných

adnexov, stenšenie vrstvy podkožia, znížený turgor kože. To všetko prispieva k zvýšenej fragilite kože
a menšej odolnosti voči mechanickým ale aj termickým vplyvom. V tejto súvislosti dal do pozornosti
lekársky nález z dermatoveneroligickej ambulancie zo dňa 17.04.2023, ktorý bol pripojený k žalobe.

8. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadrila.

IV.
Konanie na správnom súde

9. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o
správnej žalobe v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými
bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovanej, ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom
súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase

právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba je
nedôvodná.10. O žalobe súd rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 14.01.2026, nakoľko ani jeden z účastníkov
nenavrhol, aby súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom boli splnené podmienky podľa § 137 ods.
4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo

zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu.

V.
Právne posúdenie

11. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

13. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

14. Podľa§202ods.2vetaprváSSP,správnužalobufyzickejosobysprávnysúdposudzujeneformálne.

15. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

16. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

17. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre

dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40
% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

18. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký
zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa

poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

19. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej

schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

20. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia

pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

21. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

22. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí.23. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

24. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty
sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a

schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

25. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo

poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

26. Predmetom preskúmania vo veci je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. 621 210 6758
0 zo dňa 29.03.2023, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi priznaný invalidný

dôchodok. Žalobca predovšetkým namietal, že bola nesprávne určená percentuálna miera poklesu jeho
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keď podľa jeho názoru malo byť jeho rozhodujúce zdravotné
postihnutie posúdené podľa kapitoly XIV, položky 6., písm. d) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z.

27. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým

aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu na účely rozhodovania o invalidnom dôchodku je
vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach
dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa
vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia s tým, že konkrétne túto činnosť
vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho

poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 cit. zákona). Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej
správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový
lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho
záveru. Tento posudok je v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom
na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho

jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritéria spĺňa taký posudok, v ktorom sa
posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami,
prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite
odôvodní. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť uvedená v prílohe č. 4 zákona
o soc. poistení sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou

príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a zo zreteľom na závažnosť ostatných závažných
postihnutí. Z uvedeného vyplýva, že posudkový lekár má povinnosť po zhodnotení zdravotného stavu
na základe všetkých predložených lekárskych nálezov a správ vyhodnotiť, ktorá diagnóza je v danom
prípade rozhodujúca, a na základe jej percentuálneho ohodnotenia podľa prílohy č. 4 určiť mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zo zákona o sociálnom poistení nevyplýva explicitná

povinnosť percentuálne ohodnocovať všetky zistené druhy zdravotného postihnutia. Mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa § 71 ods. 6 zák. o soc. poistení možno zvýšiť
najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje schopnosť vykonávať
zárobkovú činnosť.

28. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 20.01.2021 bol žalobcovi podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona č.
461/2003 Z. z. priznaný invalidný dôchodok od 26.11.2019 v sume 586,70 eur mesačne, podľa §
82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov bola od 01.01.2020 zvýšená
suma jeho invalidného dôchodku na sumu 603,80 eur mesačne a podľa § 82 a § 293dx zákona

č. 461/2003 Z. z. od 01.01.2021 na sumu 619,50 eur mesačne. Podkladom pre rozhodnutie bol
lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra zo dňa
23.11.2020,ktorýposúdilzdravotnýstavžalobcu,prihliadnucnadoloženélekárskenálezy-neurologické
zo dňa 17.07.2020, angiologické z 12.03.2020, oftalmologické zo dňa 13.01.2020 a 23.06.2020 achirurgické zo dňa 14.07.2020. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil ochorenie
kože, spojené s expozíciou termických vplyvov - formy s nepriaznivým priebehom a nepriaznivou
lokalizáciou, podľa kapitoly XIV, položka 6., písm. c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., čomu

zodpovedá horná hranica percentuálneho rozpätia 60% s 10% navýšením pre ostatné ochorenia,
spolu 70 %. Dátum vzniku invalidity určil od 26.11.2019, t. j. ukončením práceneschopnosti s tým, že
žalobca môže vykonávať práce, bez ťažkej fyzickej záťaže, jednoduché manuálne práce. Po podaní
odvolania proti tomuto rozhodnutiu bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom
pobočky dňa 01.03.2021 s nezmeneným posudkovým záverom. Následne bol zdravotný stav žalobcu

posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 03.06.2021,
ktorý rovnako za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil ochorenie kože, spojené s expozíciou
termických vplyvov - formy s nepriaznivým priebehom a nepriaznivou lokalizáciou, čomu zodpovedá
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici percentuálneho rozpätia
60 % podľa kapitoly XIV, položka 6., písm. c). Ostatné zdravotné postihnutia podmieňujú navýšenie
percentuálnej miery o 10 %, na celkovú mieru 70 %. Dátum vzniku invalidity bol určený od 26.11.2019, t.

j. od ukončenia PN. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.06.2021 generálny riaditeľ žalovanej
odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.01.2021 potvrdil. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 17.01.2022,
č. k. 23Sa/58/2021-61 zrušil rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.06.2021 spolu
s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.01.2021 a vec vrátil

žalovanej na nové konanie. Správny súd uložil žalovanej, aby opätovne predložila spis posudkovému
lekárovi ústredia, aby ten opätovne posúdil zdravotný stav žalobcu, s prihliadnutím na doložené lekárske
nálezy k odvolaniu a náležite svoj posudok odôvodnil, prečo nie je možné začleniť zdravotné postihnutie
žalobcu podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. pod kapitolu XIV, položka 6., písm. d), aby žalobca
mal patričným spôsobom vysvetlené posudkovým lekárom jeho posudkový záver.

29. Po vrátení veci žalovanej bol zdravotný stav žalobcu posúdený posudkový lekárom sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra dňa 18.05.2022, ktorý určil rozhodujúce zdravotné
postihnutie žalobcu podľa kapitoly XIV, položka 6., písm. c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.
z. Uviedol, že posudzovaný 59 - ročný muž s vysokoškolským vzdelaním (žalobca), zamestnaný v

administratíve, bol jedenásť mesiacov práceneschopný po výbuchu kotla dňa 27.01.2019. Utrpel
rozsiahle hlboké popáleniny ll.b-lll. stupňa (29% TSBA) s nekrózou kože bez postihnutia podkožných
orgánovvoblastihornejčastitrupuaľavejhornejkončatinyspotrebouliečbykožnouautotransplantáciou
s cieľom dosiahnuť reparáciu kože, ktorá bude zhojená mäkkou ružovou jazvou, ktorá je riasiteľná,
čím si koža zachová svoje základné funkcie ochranu pred vonkajším prostredím (baktérie a vírusy),

udržuje optimálnu hladinu vody, pomáha regulovať telesnú teplotu a registruje dotyky, alebo bolesť a
umožňuje človeku voľný pohyb. Aj po zhojení kože sú dlhšie používané kompresné návleky, aby nedošlo
k tvorbe hypertrofických jaziev, ktoré ak sú rozsiahle, môžu obmedzovať v pohybe končatín alebo
hrudníka pri dýchaní. Dlhodobá liečba má cieľ zachovať maximálnu funkčnú nezávislosť pacienta. Ako
nepriaznivý priebeh pri posudzovaní je chápané utvorenie kontraktúry a deformácie kože a podkožia,

alebo kĺbových kontraktúr vedúce k obmedzeniu funkcie jednotlivých systémov, vyžadujúce operačnú
korekciu. Ďalej posudkový lekár uviedol, že položka XIV, položka 6., písmeno d) - ochorenia kože
a podkožného väziva spojené s expozíciou termických vplyvov - formy s nepriaznivým priebehom
(napríklad nekrotické zmeny), do ktorej chce byť posudzovaný zaradený, poukazujúc na to, že mal
nekrózu kože, však hodnotí poškodenia až po chronickej liečbe trvajúcej viac ako rok. Zahŕňa v

sebe neskoré komplikácie popáleninovej choroby. Nakoľko nekrózu kože mal v akútnej fáze úraz
posudzovaný zaradený aj do nižšie hodnotenej položky (kapitola XIV, položka 6., písmeno c/), ale
závisí od dopadu následkov na funkčnosť systémov, ktorá zostane. Posledná položka už nehodnotí len
kožu ako takú, lebo je vyhradená pre postihnutia kože najvyššieho stupňa ktoré poškodili v konečnom
dôsledku aj podkožné orgány, nedá sa to pri posudzovaní úplne oddeliť. Napríklad, ak dôjde pri vzniku

neskoršej hypertrofickej jazvy pri cirkulárnej popálenine s mechanickým zabránením cirkulácie krvi a
k nekróze na prstoch alebo končatine, tak isto neskoršie nekrózy môžu vzniknúť na končatinách na
základe poškodenia nervových a cievnych zväzkov. Ďalej môže dôjsť po ťažkom stupni popálenín k
zmenám v podkoží aj s poškodením svalov a kostí, ktoré postupne pre zhoršenie cirkulácie môžu
nekrotizovať ako ďalšie prejavy sú vznikajúce vredové zmeny v jazvách s tvorbou nekróz až maligne

zvrhnutie. V objektívnom aktuálnom náleze má posudzovaný kožu na hornej polovici chrbta, ľavej strane
hrudníka a ľavej hornej končatine s plochými ružovými riasiteľnými jazvami sieťovitého vzhľadu po
autotransplantátoch premastenú mierne citlivú na dotyk, hypertrofické červené jazvy hrúbky max. 1
cm sú na ľavom predlaktí v tvare vretena veľkosti 14x4 cm, ďalšia jazva kosoštvorcového tvaru je navnútornej strane paže, nesiaha do podpažnej jamky, tam sú jazvy mäkké riasiteľné, bez kontraktúry.
Hypertrofická jazva tvaru L (10x4x1 cm) je pod ľavým prsníkom. Na pravom stehne je vyznačená
oblasť zhojenej zepitelizovanej kože po odberoch autotransplantátov na krytie popálenín, bez poruchy

funkcie. Na dorze ľavej ruky sú svetlé riasiteľné mäkké jazvy a v oblasti dolného článku pravého palca
je jazva cca 1x2 cm, bez vplyvu na funkčnosť. Používa kompresný návlek tvorený ľavým rukávom
pripojeným ku kompresívnemu krátkemu tielku. Pretrváva ľahko obmedzená hybnosť v oblasti ľavého
lakťového ako aj ramenného kĺbu na dominantnej, ľavej končatine, úchop je zachovaný. Lakťový kĺb
úplne nevystrie, chýba mu 10 stupňov do úplného vystretia, pri ohnutí lakťa je pohyb znížený maximálne

o tretinu, dosiahne si končekmi prstov na tvár. Predlaktie dokáže otočiť v plnom rozsahu. Hybnosť
ľavého ramena: ľavou hornou končatinou upaží a predpaží do výšky ramena, nedokáže úplne otočiť
ľavou pažou dovnútra a von, tento pohyb je znížený o tretinu, čo zodpovedá ľahkému obmedzeniu
funkcie ramena. Röntgenologické vyšetrenie ramena vykazuje mierne degeneratívne zmeny, ale bez
prítomnosti nekróz alebo kontraktúr kĺbu. Poruchy hybnosti sú spôsobené stratou rozsahu lokálnej
poddajnosti kože a podkožia, nie poškodením samotných svalových alebo kĺbových štruktúr. Neurológ

popisuje neuropatickú fixáciu bolesti na zjazvovanom povrchu tela, reflexy na horných končatinách sú
súmerné, bez zánikových príznakov, chôdza je v norme. Stav si vyžaduje zvýšenú hygienu, intenzívne
premasťovanie, rehabilitáciu a masáže. Zároveň utrpel popáleniny očí so zápalom makuly a rohovky s
potrebou preliečenia lokálnymi antibiotikami a kortikoidmi, ktoré krátkodobo dekompenzovali vnútroočný
tlak, k poškodeniu zraku neprišlo. Po prekonanom zápale žíl ľavého predkolenia v minulosti a v januári

2019 (pred úrazom) je potvrdená kompletná rekanalizácia, žily dolných končatín sú bez obštrukcie
hlbokého žilného systému, obojstranný statický lymfedém je diskrétny. Posudzovaný je plne sebestačný,
schopný pracovného zaradenia, bez dlhodobých práceneschopností. Podľa predložených zdravotných
nálezov je rozhodujúcim zdravotným postihnutím ochorenie kože spojené s expozíciou termických
vplyvov - formy s nepriaznivým priebehom a nepriaznivou lokalizáciou, čomu zodpovedá miera poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici percentuálneho rozpätia 60 %. Ostatné
ochorenia podmieňujú navýšenie percentuálnej miery o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je 70 % s dátumom vzniku invalidity od 26.11.2019, ukončením dočasnej
pracovnejneschopnosti.Posudkovýlekárkonštatoval,žežalobcamôževykonávaťprácuvprostredíbez
chladu a vlhka, napr. administratívne práce podľa vzdelania aj na skrátený pracovný úväzok. Podkladom

pre posúdenie zdravotného stavu žalobcu boli správy z neurologického vyšetrenia zo 17.07.2020,
angiologického vyšetrenia z 12.03.2020, 28.09.2020, 02.06.2021 a 23.11.2021, oftalmologického
vyšetrenia z 13.01.2020, 23.06.2020, 29.01.2021, 16.08.2021 a 09.05.2022, chirurgického vyšetrenia
zo 14.07.2020, 05.02.2021, 17.03.2021 a 09.05.2022 a pľúcneho vyšetrenia z 19.07.2021.

30. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra nevyhovel odvolaniu
žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu a vec predložil posudkovému lekárovi sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorý určil rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu podľa kapitoly
XIV - choroby kože a podkožného väziva, položka 6. - ochorenie kože a podkožného väziva spojené
s expozíciou termických vplyvov, písmeno c) - generalizované prejavy alebo formy s nepriaznivým

priebehom a nepriaznivou lokalizáciou prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. V lekárskom posudku
zo dňa 06.03.2023 uviedol, že 60-ročný muž s vysokoškolským vzdelaním (žalobca) po výbuchu
kotla dňa 27.01.2019 utrpel rozsiahle hlboké popáleniny ll.b-lll. stupňa (29% TSBA) s nekrózou kože
v oblasti hornej časti trupu bez postihnutia hlbokých orgánov a popáleniny ľavej hornej končatiny
s prevedením kožnej transplantácie. Popáleniny očí so zápalom makuly a rohovky boli s potrebou

preliečenia lokálnymi antibiotikami a kortikoidmi, s krátkodobou dekompenzáciou vnútroočného tlaku,
k závažnejšiemu poškodeniu zraku neprišlo. Vnútroočný tlak je dobre kompenzovaný, očný nález je
ustálený, s ľahkým znížením zrakovej ostrosti vpravo. Na základe predložených kontrolných odborných
vyšetrení z ambulancie kliniky popálenín sú popisované na vnútornej strane ľavého ramena a predlaktia
v mieste prihojených autotransplantátov pretrvávajúce hypertrofické jazvy približne centimeter nad

úrovňou kože. Jazvy sú tuhé, neriasiteľné, rovnaký charakter jazvy je v oblasti ľavého prsníka, kde
je menšia jazva veľkosti 10x4 cm. Ostatné jazvy po popáleninách sú ružové, mäkké, riasiteľné.
Posledné vyšetrenie z mája 2022 hodnotí jazvovité plochy ľavej hornej končatiny mäkšie, bez defektov či
kontraktúry.Hybnosťvoblastiľavéholakťovéhoaramennéhokĺbujesľahkýmobmedzenímdominantnej
(ľavej) končatiny pri röntgenologicky potvrdených miernych zmenách degeneratívneho charakteru

nesúvisiacich s úrazom. Podľa vyšetrenia odborným lekárom sa jednoznačne nejedná o trvale ťažkú
poruchu funkcie a hybnosti ľavej hornej končatiny. Vlastným vyšetrením žalobcu posudkovým lekárom
pobočky je koža na hornej polovici chrbta, ľavej strane hrudníka a ľavej hornej končatine s plochými
ružovými riasiteľnými jazvami sieťovitého vzhľadu po autotransplantátoch, premastená, mierne citlivána dotyk. Hypertrofické červené jazvy hrúbky maximálne 1 cm sú na ľavom predlaktí v tvare vretena
veľkosti 14x4 cm, ďalšia jazva kosoštvorcového tvaru je na vnútornej strane paže, nesiaha do podpažnej
jamky, tam sú jazvy mäkké riasiteľné, bez kontraktúry. Hypertrofická jazva tvaru L (10x4x1cm) je pod

ľavým prsníkom. Na pravom stehne je vyznačená oblasť zhojenej zepitelizovanej kože po odberoch
autotransplantátov na krytie popálenín, bez výraznejšej poruchy hybnosti bedrového kĺbu. Na dorze
ľavej ruky sú svetlé riasiteľné mäkké jazvy, v oblasti dolného článku pravého palca je jazva veľkosti
1x2 cm, so zachovanou úchopovou schopnosťou ruky. Používa kompresný návlek tvorený ľavým
rukávom pripojeným ku kompresívnemu krátkemu tielku. Hybnosť v oblasti ľavého lakťového ako

aj ramenného kĺbu na dominantnej, ľavej končatine je s ľahkým obmedzením. V lakťovom kĺbe
má deficit 10 stupňov do úplného vystretia, pri ohnutí lakťa je pohyb znížený maximálne o tretinu,
dosiahne si končekmi prstov na tvár. Predlaktie dokáže otočiť v plnom rozsahu. Ľavou hornou
končatinou upaží a predpaží do výšky ramena, rotačné pohyby sú neúplné, znížené o tretinu, čo
zodpovedá ľahkému obmedzeniu funkcie ramena. Poruchy hybnosti sú spôsobené stratou lokálnej
poddajnosti kože a podkožia, nie poškodením samotných svalových alebo kĺbových štruktúr. Ani

vlastným vyšetrením posudkovým lekárom sa jednoznačne nejedná o trvale ťažkú poruchu funkcie
a hybnosti ľavej hornej končatiny. V neurologickom náleze je bolesť na zjazvovatenom povrchu tela
hodnotená ako neuropatická, klinicky bez poruchy reflexov, bez zánikových príznakov horných a
dolných končatín. Na stehne pravej dolnej končatiny je jazva po kožnom štepe s lokálne zníženou
poruchou citlivosti. Röntgenologicky verifikované artrotické zmeny bedrových kĺbov sú s redukciou

pohybu vpravo, chôdza je v norme. Stav si vyžaduje intenzívnu starostlivosť, zvýšenú hygienu,
premasťovanie, rehabilitáciu vrátane masáží. Po prekonanom zápale žíl ľavého predkolenia v minulosti
a v januári 2019 ešte v období pred úrazom, je potvrdená kompletná rekanalizácia, žily dolných končatín
sú bez obštrukcie hlbokého žilného systému, so statickým diskrétnym lymfedémom. Po prekonaní
infekcie Covid-19 je spirometrické vyšetrenie s poruchou priechodnosti malých dýchacích ciest, inak v

norme. Po komplexnom zhodnotení predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia
posudkovým lekárom pobočky podľa vyhodnoteného percenta postihnutia kože - 29 % a následného
funkčného postihnutia prislúcha pre ochorenie kože a podkožného väziva vplyvom termických vplyvov
pre formy s nepriaznivým priebehom a nepriaznivou lokalizáciou miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť na hornej hranici percentuálneho rozpätia, 60 % (kapitola XIV, položka 6., písmeno

c/). Ostatné zdravotné postihnutia podmieňujú zvýšenie percentuálnej miery o 10 %. Celková miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 70 %, s dátumom vzniku invalidity od 26.11.2019,
ukončením dočasnej pracovnej neschopnosti, kedy bol zdravotný stav podľa poznatkov lekárskej vedy
ustálený.OchorenieniejezaradenédokapitolyXIV,položka6.,písmenod)zdôvodu,žesajednoznačne
nejedná o formy s nepriaznivým priebehom v zmysle dlhodobého pretrvávania nekrotických zmien,

utvorenia závažných kožných, prípadne kĺbových kontraktúr vedúcich k výraznému obmedzeniu funkcie
jednotlivých systémov, vyžadujúcich si operačnú korekciu. Hypertrofické jazvy nespôsobujú sekundárne
mechanické blokovanie cirkulácie krvi, nie sú potvrdené poškodenia nervových a cievnych zväzkov,
ktoré by viedli k nekróze na prstoch alebo končatine. Nie sú potvrdené ťažké zmeny poškodenia svalov
a kostí, ani vredové zmeny v jazvách s tvorbou nekróz prípadne malígneho zvrhnutia. Účastník konania

je plne sebestačný, schopný pracovného zaradenia, následné krátkodobé práceneschopnosti boli pre
lumbalgie a infekty dýchacích ciest. Posudkový lekár konštatoval, že žalobca môže vykonávať prácu
v prostredí bez chladu a vlhka, napr. administratívne práce podľa vzdelania, bez dvíhania ťažkých
predmetov, s možnosťou skrátenia pracovného úväzku. Podkladom pre posúdenie zdravotného stavu
žalobcu boli tie isté správy z lekárskych vyšetrení, ktoré boli podkladom pre vypracovanie lekárskeho

posudku zo dňa 18.05.2022.

31. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia bol zdravotný stav
žalobcu opakovane posúdený posudkovými lekármi prvého aj druhého stupňa, a to vždy s rovnakým
posudkovým záverom, pričom boli zohľadnené všetky lekárske správy založené v administratívnom

spise. Súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre
stanoveniemierypoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťpreúčelyinvalidity,musírovnakoako
žalovaná vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím
na všetky okolnosti. V danom prípade medzi závermi posudkových lekárov a lekárskymi nálezmi
vyplývajúcimi z lekárskych správ predložených v administratívnom konaní žalobcom súd nezistil rozpory

a o odbornej úrovni týchto posudkov nemal súd dôvod pochybovať. Posudky posudkových lekárov
vypracované po vrátení veci žalovanej Krajským súdom v Nitre sú logické a presvedčivo objasňujú
záverjednakorozhodujúcomzdravotnompostihnutí,akoajurčenejmierepoklesuschopnostivykonávať
zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahuvyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe
ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako aj to, prečo pristúpili k zvýšeniu miery poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle § 71 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z. z. o 10 %. Posudkoví lekári
takisto podrobne zdôvodnili, prečo nemožno rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu podradiť pod
kapitolu XIV, položka 6., písm. d) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. (čo im uložil Krajský súd v Nitre).

32. Nosná námietka žalobcu spočívala v tom, že žalovaná porušila princíp právnej istoty, keď nerozhodla

v súlade so svojou rozhodovacou praxou, pričom poukázal na podľa neho skutkovo a právne
porovnateľný prípad iného poistenca, ktorý podľa jeho názoru mal rovnaké zdravotné postihnutie, ako
žalobca, avšak mu (v odvolacom konaní) bola určená vyššia miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, keďže jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo podradené pod kapitolu XIV,
položka 6., písm. d) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. V tejto súvislosti žalobca navrhol, aby súd
vykonal dôkaz obsahom spisu žalovanej týkajúceho sa tohto poistenca. Z administratívneho spisu však

súd zistil, že posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra sa v posudku
zo dňa 18.05.2022 vyjadrila, že u tohto druhého účastníka však bol väčší rozsah popálenín cca o 10%
povrchu tela a ďalší vývoj chronických zmien znížil funkčnosť oboch horných končatín a poškodenie
zraku, ktoré si vyžiadalo ďalšie operačné riešenia. Doteraz sa ešte nemohol zaradiť späť do pracovného
procesu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že sa nejedná o skutkovo totožnú ani obdobnú vec,

preto súd navrhnuté dokazovanie nevykonal. Nie je potom možné ani konštatovať porušenie „princípu
predvídateľnosti rozhodovania a rozhodnutia“ a „princípu právnej istoty“ zo strany žalovanej, na ktoré
poukazoval žalobca.

33. Žalobca akcentoval, že žalovaná ignorovala nepriaznivý faktor veku žalobcu z toho hľadiska, že

koža pacientov vo vyššom veku aj v dobrom celkovom zdravotnom stave má oproti mladším jedincom
charakteristické zmeny. Je prítomná dermálna atrofia, zmenšený počet kožných adnexov, stenšenie
vrstvy podkožia, znížený turgor kože. To všetko prispieva k zvýšenej fragilite kože a menšej odolnosti
voči mechanickým ale aj termickým vplyvom. K tomu súd uvádza, že z obsahu lekárskych posudkov
posudkových lekárov jednoznačne vyplýva, že brali do úvahy vek žalobcu, ktorý v posudkoch aj

uviedli. Taktiež sa zaoberali stavom kože a vzniknutých jaziev žalobcu, vychádzajúc predovšetkým
z predložených lekárskych nálezov (v prípade posudkovej lekárky sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočka Nitra došlo aj k vyšetreniu žalobcu), ako aj tým, akú starostlivosť si vyžadujú.

34. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že príslušný odborný lekársky posudok vychádza nielen z

doložených lekárskych nálezov, z ktorých má byť posúdená invalidita žalobcu k 26.11.2019, ale sa
opiera aj o vyšetrenie posudkovým lekárom a jeho zistenia aktuálneho zdravotného stavu žalobcu v čase
06.03.2023, pričom predmetom konania nie je prehodnotenie zmeny schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť s odstupom času, ale predmetom tohto konania je prvotné určenie miery invalidity žalobcu ku
dňu vzniku invalidity t. j. k 26.11.2019 a sú tu aj závery a konštatácie posudkového lekára, ktoré neboli

obsahom lekárskych nálezov predložených pre účely stanovenia miery invalidity k 26.11.2019 a sú
založené na jeho posúdení aktuálneho zdravotného stavu žalobcu v čase vykonania tejto prehliadky, t. j.
06.03.2023, súdu nie je celkom zrejmé, čo touto argumentáciou žalobca sleduje. Či tým chce naznačiť,
že od 29.11.2019 (dátum vzniku invalidity) došlo k zlepšeniu jeho zdravotného stavu. V každom prípade
všetky lekárske správy, ktoré žalobca založil do administratívneho spisu (s výnimkou jednej zo dňa

12.11.2019), a na základe ktorých posudkoví lekári posudzovali jeho zdravotný stav, sú z obdobia
po vzniku invalidity. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobca ako žiadateľ o dávku (invalidný
dôchodok) bol sám povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku (§ 184 ods. 5 druhá
veta cit. zákona o soc. poistení), resp. ako účastník konania navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení
o vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 196 ods. 6 prvá veta zákona o soc.

poistení).

35. Žalobca spochybňoval posudky posudkových lekárov aj poukázaním na to, že v posudku zo
dňa 18.05.2022 bola kontrolná lekárska prehliadka určená na 06/2024, pričom v posudku zo dňa
06.03.2023 bolo uvedené, že kontrolná lekárska prehliadka nie je potrebná, čím chcel poukázať na

subjektívny faktor ovplyvňujúci posudzovanie posudkových lekárov. K tomu súd uvádza, že pokiaľ
ide o určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia, miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle § 71 ods. 8 zák. č.
461/2003Z.z.o10%,akoajurčeniedátumuvznikuinvalidityžalobcu,súzáveryvšetkýchposudkov(atoaj tých, ktoré boli vyhotovené pred zrušením predchádzajúceho rozhodnutia žalovanej vo veci Krajským
súdom v Nitre) totožné. Rovnako vo všetkých posudkoch bolo rozhodujúce zdravotné postihnutie
žalobcu podradené pod kapitolu XIV, položku 6., písm. c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z.

36.PokiaľžalobcavnadväznostinarozsudokNajvyššiehosúduSRsp. zn.9Sžso/24/2011z25.05.2011
zastával názor, že Odborný lekársky posudok z 03.06.2021 o poklese schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosťniejeúplnýanipresvedčivýazníženieschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťnebolozostrany
posudkového lekára žalovaného dostatočne posúdené, k tomu súd uvádza, že táto skutočnosť je pre

posúdenie veci nepodstatná. Posudok zo dňa 03.06.2021 bol podkladom pre rozhodnutie žalovanej č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 21.06.2021, ktoré bolo neskôr zrušené Krajským súdom v Nitre. V ďalšom
konaní boli vypracované nové posudky, a to posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočka Nitra dňa 18.05.2022 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, ústredie dňa 06.03.2023.

37. Žalobca mal tiež za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
a nedostatok dôvodov. S tým sa súd nestotožnil. Podľa názoru súdu odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia má všetky náležitosti v zmysle § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého
v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych

predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Žalovaná sa v napadnutom rozhodnutí v dostatočnom
rozsahu vyporiadala s námietkami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu, ktoré sa týkali predovšetkým nesprávneho určenia miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, ktorú žiadal prehodnotiť, pričom žiadal jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie
posúdiť podľa kapitoly XIV, položky 6., písm. d) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. V odvolacom

konaní bol vypracovaný nový posudok posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
ústredie, a to dňa 06.03.2023, ktorý sa podrobne zaoberal aj otázkou, prečo rozhodujúce zdravotné
postihnutie žalobcu nespadá pod kapitolu XIV, položku 6., písm. d) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003
Z. z. Žalovaná tento posudok v napadnutom rozhodnutí odcitovala, pričom skonštatovala, že v
odvolacom konaní žalobca nepredložil také skutočnosti, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia

jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok. Žalobca
tiež v žalobe uvádzal, že lekársky posudok je len jedným z podkladov, na základe ktorých žalovaná
rozhodla, pričom jedným z faktorov pri priznaní výšky invalidného dôchodku je aj posúdenie miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Súdu nie je celkom zrozumiteľná táto námietka
žalobcu, avšak miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa

druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, a to práve lekárskym posudkom
posudkového lekára.

38. Pokiaľ žalobca poukazoval na list Allianz zo dňa 25.03.2022, toto nie je podklad v zmysle §

71 ods. 4 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení, na základe ktorého sa posudzuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nakoľko sa nejdená o lekárske správy ani údaje zo zdravotnej
dokumentácie zdravotníckeho zariadenia, ani o závery komplexných funkčných vyšetrení.

39. Žalobca spolu so žalobou predložil lekársku správu konkrétne od dermatovenerologičky H. I. zo

dňa 17.04.2023, súd však na ňu nemohol prihliadnuť, nakoľko táto je z obdobia po právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia, pričom pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia (§ 135 SSP v znení úč. do 30.06.2023). Žalovaná teda nemala túto lekársku
správu v čase vydania napadnutého rozhodnutia k dispozícii, takže pokiaľ túto pri rozhodovaní
nezohľadnila, nemôže ísť o vadu napadnutého rozhodnutia.

40. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaná dostatočne zistila skutkový stav, vec
správne právne posúdila a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnila, preto súd nezistil žiaden dôvod
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Súd ani nad rámec žalobných bodov nezistil žiadne také vady
napnutého rozhodnutia, ktoré by mali za následok jeho nezákonnosť. Správny súd teda dospel k záveru,

že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa § 190 SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP).41. Na záver správny súd dáva žalobcovi do pozornosti, že rozhodnutím žalovanej a súdu nie je dotknuté
jeho právo požiadať o prehodnotenie zdravotného stavu, a to na základe nových lekárskych správ o
vyšetrení jeho zdravotného stavu.

42. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanej, ktorá bola v konaní
úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi
nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.
Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov

Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej
náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára
2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa §
5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§
443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na

kasačnom súde (§ 444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu
súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa

vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o

dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnickévzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).