Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-9S/23/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4022200238
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200238.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD.,

LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy
Fodor, v právnej veci žalobcu: A. B. COLOR STAR, s miestom podnikania: Dopravná 3973, 955 01
Topoľčany, IČO: 34 669 787, zastúpený: Mgr. Michal Ferčák, advokát, so sídlom Bernolákova 1652, 955
01 Topoľčany, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63,
974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100639994/2022 zo dňa
30.03.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100639994/2022 zo dňa

30.03.2022 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Daňový úrad Nitra, pobočka Topoľčany (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu

na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“), o. i. aj za zdaňovacie obdobie december 2016.

2. Správca dane vydal rozhodnutie č. 102568705/2021 zo dňa 14.12.2021 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“),ktorýmžalobcovivyrubilrozdieldanevsume2.865,79eurnaDPHzazdaňovacieobdobie
december 2016. V rámci predmetného zdaňovacieho obdobia boli preverované faktúry od dodávateľa
– spoločnosti J & K corporation, s.r.o., so sídlom Sedmokrásková 1845/6, 821 01 Bratislava – mestská
časť Ružinov, IČO: 44 778 333 (ďalej len „spoločnosť J & K corporation“). Správca dane poukázal na to,

že na spoločnosť bol dňa 25.06.2019 vyhlásený konkurz, pričom správca spoločnosti J & K corporation
doručil v rámci výkonu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie roka 2016
vykonávanej u žalobcu odpoveď, že správcovi konateľ a ani predchádzajúci konateľ spoločnosti J &
K corporation neodovzdal žiadne doklady, a tieto sa mali nachádzať na Finančnej správe na NAKA.
Správca dane mal za to, že došlo k účelovému prepisu konateľa spoločnosti s cieľom znemožniť
preverenie reálnosti dodania tovaru, bývalý konateľ spoločnosti J & K corporation bol nekontaktný, so
správcom dane nespolupracoval.

3. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 13.01.2022, pričom namietol, že
toto rozhodnutie je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.4. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 100639994/2022 zo dňa 30.03.2022
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

5. Žalovaný uviedol, že dodávateľská spoločnosť nereagovala na výzvy správcu dane, nepredložila
požadované doklady. Tým, že dodávateľská spoločnosť nepredložila doklady preukazujúce, že
disponovala s tovarom, ktorý v zmysle vystavených dokladov dodala žalobcovi a taktiež nepreukázala,
že tovar žalobcu skutočne aj dodala, nebolo preukázané, že dodávateľskej spoločnosti vznikla z dodania
tovaru v zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

(ďalejlen„zákonoDPH“)daňovápovinnosť,atedaneboloanipreukázané,žežalobcovivzniklovzmysle
§ 49 zákona o DPH právo na odpočítanie dane. Tým, že obchodný partner žalobcu nepredložil správcovi
dane doklady potrebné k prevereniu obchodnej transakcie, spôsobil, že žalobca sa dostal do dôkaznej
núdze, pretože nebolo možné vysloviť záver, že bolo preukázané, že tovar dodala žalobcovi spoločnosť
deklarovaná na faktúrach.

6. Žalovaný konštatoval, že správca dane vyzval dodávateľskú spoločnosť na doloženie dokladov,
pričom správca dane a ani žalovaný nespochybnili skutočnosť, že žalobca nadobudol tovar, ktorý bol
predmetom jeho obchodných transakcií, ale v priebehu daňovej kontroly neboli preukázané materiálne
podmienky na vznik práva na odpočítanie dane, pretože nebolo preukázané, že mu tovar dodala vo
fakturovanom rozsahu práve spoločnosť deklarovaná ako dodávateľ. Z konania správcu dane vyplynulo,

ženapriektomu,žesasnažilzískaťdokladyodspoločnostiJ&Kcorporation,uvedenésamunepodarilo.

II.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

7. Žalobca podal na Krajský súd v Nitre všeobecnú správnu žalobu zo dňa 26.05.2022 (ďalej len
„žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia a
vrátenia veci na ďalšie konanie.

8. Žalobca namietol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobca mal za to, že žalovaný pochybil pri výklade a aplikácií právnej normy, keď vykonané dôkazy
nevyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, a ani nevykonal všetky úkony potrebné na riadne
zistenie skutkového stavu veci, pričom žalobcu zaťažil dôkazným bremenom ohľadom preukázania
skutočností, za ktoré podľa výzvy správcu dane zodpovedal jeho dodávateľ. Rozsah dôkaznej povinnosti
daňového subjektu je obmedzený na okolnosti na jeho strane, pričom tento nezodpovedá za porušenia

povinností svojho dodávateľa. Skutočnosti, týkajúce sa iných daňových subjektov nemožno pričítať na
ťarchu kontrolovanému subjektu.
9. Žalobca mal ďalej za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov. Žalobca namietol, že suma rozdielu dane uvedená vo výroku prvostupňového
rozhodnutia nemá oporu v jeho odôvodnení, avšak žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pričom

vo výroku je uvedený rozdiel DPH v sume 2.865,79 eur, hoci z matematického vyčíslenia uvedeného
v odôvodnení vyplýva iná suma, konkrétne suma 2.946,00 eur, a teda je zjavný nesúlad medzi výrok
a odôvodnením.

10. Ďalej žalobca namietol, že žiadne vykonané dôkazy nepreukazovali objektívne indície nasvedčujúce

tomu, že žalobca vedel alebo mohol vedieť o podvodnom konaní iných osôb, a taktiež nebolo
preukázané, že by dodávateľská spoločnosť bola účastníkom podvodného konania. Žalobca namietol,
že bol sankcionovaný len z dôvodu nespolupracujúceho dodávateľa. Žalobca uviedol, že predložil
faktúry, dodacie listy, doklady o úhrade faktúr, pričom obchodné vzťahy potvrdilo aj čestné vyhlásenie
pána C., ktorý bol v čase realizácie obchodov konateľom spoločnosti J & K corporation. Žalobca mal za

to, že boli predložené všetky potrebné doklady.

11. Žalobca ďalej namietol, že žalovaný sa nesprávne vysporiadal s námietkou týkajúcou sa inštitútu
svedka, pričom svojvoľne vyhodnotil aj predložené čestné vyhlásenie pána C.. Čestné vyhlásenie bolo
reakciou na to, že správca dane k výsluchu daného svedka nepristúpil, resp. nevyužil všetky zákonné

prostriedky na vykonanie jeho výsluchu.

12. Žalobca namietol, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na
riadne posúdenie veci. Žalobca mal za to, že správca dane pri neuznaní nároku na odpočet DPHzohľadňoval výlučne správanie sa spoločnosti J & K corporation, pričom neprihliadal na ostatné dôkazy
svedčiace v prospech žalobcu. Žalobca mal za to, že aj skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy
za základ napadnutého rozhodnutia, bol v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemal

oporu. Žalobca namietol, že nebol vykonaný dôkaz, ktorý by objektívne spochybnil reálne dodanie
deklarovaného plnenia spoločnosťou J & K corporation. Následne namietol aj to, že došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia.

III.
Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie podania účastníkov konania

13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 07.10.2022, pričom zotrval na záveroch uvedených
v napadnutých rozhodnutiach.

14. Žalovaný uviedol, že v napadnutom rozhodnutí boli uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom
rozhodnutia a boli prezentované úvahy, na podklade ktorých došlo k rozhodnutiu. Žalovaný mal za to, že
správca dane dostatočne zistil skutkový stav, keď konštatoval, že postupom žalobcu došlo k porušeniu
zákona o DPH, keď si uplatnil právo na odpočítanie dane od dodávateľskej spoločnosti – SK Cloud

s.r.o.,pretoženebolipredloženéžiadnedôkazypreukazujúceuskutočneniezdaniteľnýchplnenívzmysle
predložených faktúr. Žalovaný ďalej prezentoval skutočnosti vo vzťahu k spoločnosti SK Cloud s.r.o.
a porušeniu zákona o DPH.

15. Ďalej uviedol, že práve skutočnosť, že dodávateľská spoločnosť nepredložila správcovi dane žiadne

doklady, bola dôvodom na vznik pochybností.
16. K vyjadreniu žalovaného predložil žalobca repliku zo dňa 11.11.2022, pričom namietol, že žalovaný
sa k jeho námietkam vo vzťahu k spoločnosti J & K corporation nevenoval. Žalovaný zaslal dupliku zo
dňa 03.01.2023.

17. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

18. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd
v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa

predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce
Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec
náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. NR-9S/23/2022.

19. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou

napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako
vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm.
c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

20. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden
z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a správny súd má
zároveň za to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania. Termín
verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle
súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.01.2026 (§ 137

ods. 4 SSP).21. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

22. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

23. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

24. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

25. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a

7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je
povinnýplatiťdaňpodľa§69ods.2až4,7a9až12,c)nímuplatnenáprinadobudnutítovaruvtuzemsku
z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

26. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

27. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný
platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

29. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

30. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

31.Podľa§46ods.5daňovéhoporiadku,akvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

32. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k
zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia.

33. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého
rozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom orgány finančnej
správy vyrubili žalobcovi rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie december 2016 v sume 2.865,79
eur. Úlohou správneho súdu tak bolo, na podklade žalobných námietok vyhodnotiť, či orgány finančnej
správy postupovali v súlade so zákonom o DPH, ustálenou súdnou praxou a či ich závery, týkajúce sa

vyrubenia dane majú oporu v administratívnom spise.

Všeobecne k východiskám odpočítania dane34. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych
záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na

odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri napríklad
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022
alebo sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom
konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia
materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva

ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok
odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového
podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza
z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.

35.VzmyslezákonaoDPHsazahmotnoprávnepodmienkypreodpočítaniedanepovažujú(i)existencia

zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb
daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej
hodnoty má dve povinnosti, a to (i) povinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť
tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet dane z pridanej hodnoty za splnenia zákonom
stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno

daňového subjektu.

36. Správny súd zároveň uvádza, že nekontaktnosť dodávateľa a subdodávateľov, nedostatok
potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane
subdodávateľa alebo dodávateľa, a pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca

nie sú v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu a Súdneho dvora Európskej únie samé
o sebe spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť o splnení materiálnych podmienok pre priznanie práva na
odpočet DPH. Ustálená rozhodovacia činnosť kasačného súdu, ako aj Súdneho dvora Európskej únie
identifikovala rad okolností, ktoré samy o sebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú
pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na

odpočet DPH (osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru). Ide napríklad o (i) nekontaktnosť
dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25.05.2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských
zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod

47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13.02.2014, body 31, 32; vo veci Gábor Tóth, C-324/11
zo dňa 06.09.2012, bod 49), či (iii) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca
(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa
03.09.2020, bod 64).

K prejednávanému prípadu

37. Vychádzajúc z administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia správny súd uvádza, že
orgány finančnej správy sa ustálili v tom, že počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo
preukázané, že tovar uvedený na predložených dodávateľských faktúrach bol žalobcovi dodaný

spoločnosťou J & K corporation. Orgány finančnej správy nespochybnili existenciu materiálneho plnenia
(uvedené konštatoval žalovaný napr. na strane 7 napadnutého rozhodnutia), ale to, že uvedené dodala
deklarovaná dodávateľská spoločnosť („práve spoločnosť, deklarovaná ako dodávateľ“). Zároveň z
administratívneho spisu vyplýva, že deklarovaný dodávateľ bol vyzvaný, avšak tento bol pasívny, pričom
nadodávateľabolvyhlásenýkonkurz,asprávcakonkurznejpodstatyopakovaneuviedol,ženedisponuje

žiadnymi dokladmi spoločnosti J & K corporation. Žalovaný tak uzavrel, že aj napriek tomu, že správca
dane vykonal úkony vo vzťahu k spoločnosti J & K corporation, nepodarilo sa mu zabezpečiť relevantné
dôkazy.

38. Správny súd tak sumarizuje, že materiálnu existenciu plnenia daňové orgány nespochybňovali.

Pochybnosti správcu dane a žalovaného pritom spočívali v nemožnosti preverenia dodávateľa (J
& K corporation) pre jeho nekontaktnosť (napr. nekontaktnosť konateľa spoločnosti) a nemožnosti
predloženia relevantných dokladov (vo vzťahu k správcovi spoločnosti J & K corporation). Zistenie
nekontaktnosti a nemožnosti predloženia relevantných dokladov u deklarovaného dodávateľa vyvracalavierohodnosť a preukaznosť dokladov predložených žalobcom. Žalovaný konštatoval, že „dodávateľská
spoločnosť na výzvu správcu dane nereagovala a požadované doklady nepredložila“ (strana 6
napadnutého rozhodnutia).

39. V prvom rade správny súd poukazuje na to, že nekontaktnosť dodávateľa je iba jedným, resp.
spravidla prvotným zdrojom pochybností správcu dane o uskutočnení deklarovaných plnení. Samu
o sebe ju však nemožno považovať za tak závažnú skutočnosť, ktorá by bez ďalšieho mohla viesť
k nepriznaniu nároku na odpočítanie DPH. V danej veci síce správca dane vykonal viacero úkonov

(žiadosti vo vzťahu k správcovi spoločnosti J & K corporation, žiadosti o výsluch konateľa spoločnosti
J & K corporation), na základe ktorých dospel k záveru o nemožnosti preverenia dodávateľa, avšak
tieto zistenia sa viazali, resp. daňové orgány ich spájali práve s nimi uvádzanou nekontaktnosťou a
nemožnosťou predloženia relevantných dokladov, ktoré mali v konečnom dôsledku vyústiť do záveru
o neunesení dôkazného bremena žalobcom, a to vo vzťahu k otázke osoby/dodávateľa uvedeného na
faktúrach. Ako to uviedol správny súd vyššie, samotná nekontaktnosť dodávateľa nie je spôsobilá na

to, aby bolo žalobcovi možné odoprieť právo na odpočet DPH.

40.Zároveňanisamotnýodkaznato,ževovzťahukspoločnostiJ&Kcorporationbolavykonanádaňová
kontrola na DPH za zdaňovacie obdobie 02-12/2016, taktiež nepostačuje, pretože z napadnutého
rozhodnutia nie je zrejmé, či závery z tejto kontroly je možné automaticky využiť aj vo vzťahu k

žalobcovi. Správca dane a žalovaný len všeobecne odkázali na túto vykonanú kontrolu, a to bez toho,
aby konkrétnymi a relevantnými informáciami uviedli, v čom sú závery daňovej kontroly vykonanej u
spoločnosti J & K corporation relevantné k daňovej kontrole žalobcu.

41. Taktiež je nutné uviesť, že nekontaktnosť dodávateľa nemôže byť bez ďalšieho pričítaná na

ťarchu žalobcovi pri hodnotení toho, či sú žalobcom predložené dôkazy dostačujúce na unesenie jeho
dôkazného bremena. Nekontaktnosť dodávateľa tak v tomto zmysle pozíciu žalobcu nijako nevylepšuje
ani nezhoršuje. V posudzovanej veci síce nekontaktnosť dodávateľa mohla vyvolávať u správcu dane
určitéobjektívnepochybnostiouskutočneníplnenídeklarovanýmspôsobom,avšakbezpodporyďalších
zistení (napr. so zameraním na materiálny a personálny substrát podnikateľskej činnosti a iné) z nej

možno len ťažko vyvodzovať záver o tom, že došlo k takému spochybneniu žalobcom predložených
dokladov, ktoré by bránilo priznaniu odpočtu DPH.

42. Vo vzťahu k otázke deklarovaného dodávateľa je potrebné záverom poznamenať aj to, že daňové
orgány viedli dokazovanie so zameraním na to, či boli plnenia, z ktorých žalobca odvodzoval nárok na

odpočet DPH, dodané deklarovaným dodávateľom (J & K corporation). Zjavne tak vychádzali z právneho
názoru, že nárok na odpočet je spojený s preukázaním toho, že skutočným dodávateľom bol ten, kto
bol ako dodávateľ uvedený na daňových dokladoch - faktúrach. Správny súd poukazuje na to, že v
súvislosti s posúdením uvedeného došlo k judikatúremu posunu, konkrétne vo veci C-154/20 Kemwater
ProChemie Súdny dvor Európskej únie pripustil, že dodávateľ plnenia nemusí byť vždy jednoznačne

identifikovaný, pokiaľ možno zo skutkových okolností vyvodiť, že postavenie platiteľa DPH musel nutne
mať. Doterajšia judikatúra vychádzala z predpokladu, že je potrebné ustáliť naisto, kto bol dodávateľom
a následne je možné overiť jeho postavenie ako platiteľa DPH. Rozsudok vo veci Kemwater ProChemie
tak pripúšťa tiež možnosť, že sa preukáže iba to, že dodávateľ mal nutne postavenie platiteľa DPH.
Preukázanie tejto skutočnosti však podľa Súdneho dvora Európskej únie leží na daňovom subjekte,

ibaže by správca dane sám mal údaje potrebné na overenie postavenia dodávateľa ako platiteľa
DPH. Pokiaľ by teda zo skutkových okolnosti veci vyplývali zistenia, ktoré by nasvedčovali možnému
uskutočneniu plnení takto určeným dodávateľom, resp. by jeho postavenie ako platiteľa dane bolo
následne v daňovom konaní preukázané, išlo by o skutočnosť, ktorá by odôvodňovala priznanie nároku
na odpočet DPH. V prípade existencie uvedených skutkových okolností veci je pritom potrebné vždy

daňový subjekt s takýmto právnym náhľadom na vec konfrontovať. Platí to však len vtedy, ak existuje
nejaká indícia ukazujúca na osobu odlišnú od deklarovaného dodávateľa, ktorá mohla fakticky dodať
sporné plnenie.

43. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto postupom

podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

44. Správny súd však považuje za potrebné dodať, že závery prezentované v tomto rozsudku
automatickyneznamenajú,žežalobcovimábyťpriznanéprávonaodpočetdanezpredmetnéhododaniaslužieb. Úlohou finančných orgánov však bude buď relevantne spochybniť splnenie materiálnych
podmienok a zreteľne oznámiť žalobcovi, ktorú podmienku považujú za spochybnenú s následným
umožnením žalobcovi preukázať jej splnenie alebo preukázať, že žalobca buď priamo participoval na

daňovom podvode alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému podvodu dochádza v rámci obchodného
reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou.

45. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej

výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

46. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom

Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal

spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).