Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517201125
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2517201125.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek

senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX,
trvalý pobyt B. C. XXXX/XX, D., zastúpenej advokátom: JUDr. Miloš Papcun, Vajanského 5270/1A,
Piešťany, proti žalovanej: A. E. F., G., nar. X.XX.XXXX, trvalý pobyt H. C. XXX/X, D., zastúpenej
advokátmi: 1. Mgr. Miroslav Šandrik, Stražovská 625/1, Vrbové, 2. JUDr. Matej Csenky, Moyzesova 8,
Piešťany, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava
č. k. PN-7C/13/2017-400 zo dňa 20. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom (I.) zriadil v prospech vlastníka stavby
rodinného domu súpisné číslo XXX, postavenom na pozemku parcela registra „C“ parcelné číslo
621, katastrálne územie D., zapísanom na LV č. XXX, vecné bremeno spočívajúce v práve cesty vo
vyznačenom grafickom vymedzení na pozemku parcela registra „C“ parcelné číslo 617/2, zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere 912 m2, katastrálne územie D., zapísanom na LV č. XXXX, v geometrickom
pláne č. 17/2020 zo dňa 6.3.2020, tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť rozsudku; druhým výrokom (II.) uložil

povinnosť žalobkyni zaplatiť žalovanej jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške
1.760 eur a tretím výrokom (III.) žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.
1.1. Rozhodnutie odôvodnil článkom 20 ods. 1, 3 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č.
460/1992 Zb. v znení neskorších zmien), ustanovením § 123, § 151n ods. 1, 2, § 151o ods. 1, 3 OZ
(Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov); § 137 CSP (Civilný sporový poriadok
zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov); § 82 ods. 1 až 4 vyhlášky (vyhláška MV SR č.
94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri

užívaní stavieb v znení neskorších predpisov).
1.2. Vecne zdôvodnil prípustnosťou žaloby v zmysle § 137 CSP, keďže žaloba vlastníka stavby
o zriadenie vecného bremena, spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok (§ 151o ods. 3 OZ),
sa radí medzi tzv. iné, výslovne neuvedené v § 137 CSP súkromno-právne žaloby (existuje právny
názor, že žaloba o zriadenie vecného bremena je žalobným typom podľa § 137 písm. b/ CSP, avšak
ani v takom prípade nie je podmienkou prípustnosti žaloby preukázanie naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení). Splnenie kumulatívnych zákonných podmienok zriadenia vecného bremena,

ktorými sú a) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup
k stavbe, b) prístup vlastníka nemožno zabezpečiť inak, mal súd preukázané vykonaným dokazovaním,
vrátane výlučného vlastníctva žalobkyne k stavbe rodinného domu súpisné číslo XXX, na pozemku
C-KN parc. č. 621, ako aj priľahlého pozemku C-KN parc. č. 618/2 zapísanom na LV č. XXXX,využívaných aj právnym predchodcom žalobkyne ako prístupová cesta k jej stavbe rodinného domu
súpisné číslo XXX I. H. C. (t. j. verejnej komunikácie), a ktorá čiastočne vedie aj po pozemku vo výlučnom
vlastníctve žalovanej, evidovanom v čase začatia súdneho sporu ako parcela registra C-KN parc. č.

618/1, zapísanom na LV č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 115 m2, na ktorom bola
postavená inžinierska stavba – cestná, miestna účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník,
nekryté parkovisko a ich súčasti. Pozemok v priebehu tohto sporu bol včlenený do pozemku C-KN
parcelné číslo 617/2, zapísanom na LV č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 912 m2, vo
vlastníctve žalovanej.

1.3.Postavením oplotenia žalovanou na pozemku C-KN parc. č. 617/2, došlo k výraznému zúženiu
možnostiprechodužalobkyňoukstavbesúp.č.XXX,vdôsledkučohonemázabezpečenýžiadenprístup
k stavbe z verejnej komunikácie osobným motorovým vozidlom, už vôbec nie vozidlami integrovanej
záchrany (hasičské vozidlo, sanitka alebo vozidlo inej záchrannej jednotky). Právo cesty podľa § 151o
ods. 3 OZ v sebe zahŕňa nielen právo prechodu pešo (ktoré zostalo žalobkyni ako prístup k stavbe), ale
aj právo prejazdu motorovými vozidlami. Pod pojmom priľahlý pozemok je potrebné zase chápať všetky

pozemky, cez ktoré sa vlastník cesty môže dostať od svojej stavby k verejnej komunikácii, a z verejnej
komunikácie k stavbe. Cez priestor 90 cm (medzi oplotením žalovanej a stĺpom elektrického vedenia
na pozemku žalobkyne C-KN parc. č. 618/2), neprejde žiadne osobné motorové vozidlo, pričom tento
prechod je úzky aj v iných častiach (145 cm a pri vodárničke 1,54 cm).
1.4. Na základe vykonaného dokazovania, predovšetkým obhliadkou na mieste samom, bolo

preukázané, že prístup k rodinnému domu žalobkyne je nemožný inak než cez časť pozemku C-KN
parc. č. 617/2 vo vlastníctve žalovanej, v nevyhnutnom rozsahu vymedzenom geometrickým plánom,
ktorú plochu tvorí aj časť pozemku vo vlastníctve žalobkyne (pozemok C-KN parcelné číslo 618/2).
1.5. Konkrétne obhliadkou mal súd preukázané, že zo zadnej strany pozemku C-KN parc. č. 622,
bezprostredne susediacom s pozemkom C-KN parc. č. 621, na ktorom sa nachádza stavba žalobkyne,

je umiestnený cintorín, pričom kamenný múr, oddeľujúci pozemky žalobkyne od cintorína (parc. č. 623),
je na vyvýšenom teréne bez možnosti akéhokoľvek prístupu. S pozemkom vo vlastníctve žalobkyne
parc. č. C-KN 618/2 susedí zase rodinný dom a pozemky vo vlastníctve D. J., na ktorom pozemku
sa však nachádza hospodárska stavba – vodárnička a časť pozemku susediaca s pozemkom parc.
č. C-KN 618/2 (vo vlastníctve žalobkyne), je porastená stromami a kríkmi, pričom z tejto strany sa

nachádza aj označená vodárnička, v dôsledku čoho prístup k stavbe žalobkyne cez pozemky C-KN
parc. č. 619 a parc. č. 620 vo vlastníctve D. J., nie je možné zabezpečiť (medzi oplotením žalovanej
a stĺpom elektrického vedenia na pozemku žalobkyne parc. č. 618/2 je šírka len 90 cm, v inej časti je táto
cesta zúžená v rozsahu 145 cm, a medzi oplotením žalovanej a vodárničkou na pozemku parc. č. 619
vo vlastníctve D. J. je prístup široký len 153 cm). Celková výmera plochy, zodpovedajúca právu cesty,

by bola v uvedenom prípade výrazne väčšia než plocha vymedzená geometrickým plánom vo výroku
napadnutého rozhodnutia. Prístupovú cestu cez tieto pozemky výrazne zužuje stĺp elektrického vedenia
a vodárnička na pozemku parc. č. 619 vo vlastníctve D. J., od ktorej nemožno spravodlivo požadovať
odstránenie stavby vodárničky, stromov, trávnatého porastu, ktorý zásah do jej vlastníckeho práva by
bol výrazne väčšieho rozsahu.

1.6. Pozemok C-KN parc. č. 618/2 končí na rozhraní pozemkov vo vlastníctve žalobkyne, žalovanej
a suseda F., na ktorom mieste sa nachádza malá bránka, ktorá svojou šírkou je spôsobilá len pre vstup
osôb, nie pre prejazd. Pozemok C-KN parc. č. 616/2 a parc. č. 616/1 s rodinným domom vo vlastníctve
suseda F., tvorí v tejto časti záhrada s ovocným sadom, preto prístup k nehnuteľnostiam vo vlastníctve
žalobkyne možný nie je. Od uvedeného vlastníka nemožno spravodlivo požadovať vyrúbanie stromov

a odstránenie kríkov v ovocnom sade v pozdĺžnom páse tri metre od hranice pozemku, odstránenie
trávnatého porastu v pozdĺžnom páse 3 metre od hranice pozemku, odstránenie bránky a časti oplotenia
na hranici pozemkov parciel registra C-KN parc. č. 616/2 (vo vlastníctve suseda F.) a parc. č. 618/2
(vo vlastníctve žalobkyne). Naviac celková výmera zodpovedajúca právu cesty cez pozemky parc. č.
616/1 a 616/2 by bola výrazne väčšia, než plocha vymedzená geometrickým plánom podľa výrokovej

časti napadnutého rozsudku (ktorá plocha je ešte zmenšená o šírku pozemku C-KN parc. č. 618/2 vo
vlastníctve žalobkyne, v jednotlivých miestach navrhovaného prechodu).
1.7. Súd prvej inštancie vzal do úvahy spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú cesta poskytuje
vlastníkovi stavby a ujmou, ktorá vznikne vlastníkovi zaťaženého pozemku. Hoci žalovanej vznikne
ujma spôsobená tým, že bude musieť posunúť oplotenie v zmysle geometrického plánu, prípadne

čiastočne odstrániť jeho povrchovú časť, avšak žalovaná oplotenie postavila až potom, čo žalobkyňa,
ako i jej právny predchodca využívali časť predmetného pozemku na prejazd k vlastnej stavbe. Oplotenie
postavila žalovaná napriek tomu, že nemá doposiaľ vydané stavebné povolenie, vystavujúc sa riziku,
že stavba napokon povolená nebude. Ale i navzdory tomu, že postavením oplotenia v realizovanomrozsahu, výrazne zúži šírku prístupovej cesty najskôr právnemu predchodcovi žalobkyne, v súčasnosti
žalobkyni a každému vlastníkovi rodinného domu súp. Č. XXX, iba na prechod pešo, resp. prejazd
malými dvojkolesovými vozidlami.

1.8. Odstránenie stĺpu elektrického vedenia (viď. 1.5.) je podľa záveru súdu prakticky nemožné, keďže
vlastník pozemku nie je aj vlastníkom stĺpu a je povinný strpieť jeho umiestnenie ako všeobecne
prospešného zariadenia. Nebolo potom už dôvodné zaoberať sa odstránením vodárničky, ktoré by
navyše mohlo byť ekonomicky náročnejšie než odstránenie časti oplotenia žalovanej. Do vlastníckeho
práva žalovanej bude menej zasiahnuté, v porovnaní so zásahom do vlastníckeho práva D. J., s čím

by bolo spojené premiestnenie stĺpu elektrického vedenia. Prechod a prejazd cez inú než okrajovú
časť cudzieho pozemku, by predstavoval neakceptovateľný zásah do vlastníctva pozemkov. Požadovať
od žalobkyne, aby sa domáhala prístupu k svojmu domu cez cintorín, nebolo možné a bol by daný aj
v rozpor s verejným záujmom (pozemky sú na rôznych výškových úrovniach). K tvrdeniam žalovanej
o nepreukázaní snahy žalobkyne dohodnúť sa s vlastníkmi okolitých pozemkov na práve cesty k jej
stavbe, súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že žalobkyňa potvrdila komunikáciu so susedou D. J.,

ktorá poukázala na problém prechodu pri vodárničke. Svoje tvrdenie síce žalobkyňa súdu nepreukázala,
avšak umiestnenie vodárničky na pozemku D. J., ktorá je podstatnou prekážkou pre prejazd žalobkyne
k vlastnej stavbe, bolo medzi stranami nesporné, a tiež zrejmé z vykonanej ohliadky na mieste samom,
ako i z predmetného geometrického plánu, pričom je nepochybné, že cez iné pozemky, než pozemok
žalovanej, by bolo právo prechodu žalobkyne spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami.

1.9. V neprospech žalobkyne podľa názoru súdu, nemožno vyhodnotiť skutočnosť, že jej právny
predchodca neuzavrel kúpnu zmluvu s Rímskokatolíckou cirkvou na odkúpenie polovice predmetného
vecnýmbremenomzaťaženéhopozemku,keďžesadomnieval,žepozemokmuvlastníckypatrí.Neskôr,
po zmene postoja, už nemal možnosť spoluvlastnícky podiel 1/2 k pozemku kúpiť, pretože žalovaná
využila svoje predkupné právo k nemu. K námietke žalovanej, že prístup právnemu predchodcovi

žalobkyne ponúkala, formou zmluvy o zriadení vecného bremena „in personam“, súd prvej inštancie
uviedol, že ponúkané zriadenie vecného bremena, ktoré by zaniklo smrťou právneho predchodcu
žalobkyne, nemožno považovať za adekvátne zriadenie prístupu k stavbe žalobkyne, najmä ak v danom
čase mal právny predchodca žalobkyne vyše 90 rokov. Zabezpečenia prístupu, vzhľadom na vek
právneho predchodcu (narodeného v roku 1925), by nemalo dlhé trvanie. K poukazu žalovanej, že

vlastníctvo je chránené ústavou a zákonom, súd prvej inštancie zdôraznil, že vlastníctvo zaväzuje
a nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných osôb (článok 20 od. 1, 3 Ústavy SR), teda ani na
ujmu iného vlastníka. Občiansky zákonník v ustanovení § 151o ods. 3 OZ výslovne upravil možnosť
zriadenia vecného bremena súdnym rozhodnutím, a takýto zásah do vlastníckeho práva inej osoby je
zákonom prípustný. Súd prvej inštancie mal tiež preukázané splnenie zákonnej podmienky zriadenia

vecného bremena v nevyhnutnom rozsahu, v celkovej šírke 3 metre, vrátane šírky pozemku žalobkyne
(parc. č. 618/2), a to spôsobom, aby bol umožnený tiež vjazd zložkám integrovaného záchranného
systému. Plocha zriadeného vecného bremena (63 m2), ktorej súčasťou je aj časť pozemku žalobkyne,
ako oprávnenej z vecného bremena (parc. č. 618/2), vedie cez okrajovú časť pozemku žalovanej
a nepredstavuje po celej svojej šírke ani 3 metre. Pomer výhody žalobkyne k ujme predstavujúcej zásah

do vlastníctva žalovanej, tak nebolo možné kvalifikovať ako nevyvážený.
1.10. K stanovisku stavebného inžiniera K. L. H., predloženého žalovanou, (ktorý mal slúžiť ako dôkaz
oekonomickejitechnickejnáročnostiodstráneniaaleboposunupredmetnéhooplotenia,akoiomožnom
ohrození statickej a dynamickej bezpečnosti rohu rodinného domu súpisné číslo XXX, k možnému
vzniku trhlín v jestvujúcich stavebných konštrukciách domu), súd prvej inštancie konštatoval, že celé

stanovisko je napísané v rovine možnosti poškodenia rohu domu, možnosti vzniku trhlín a možnosti
narušenia statiky a dynamiky predmetného objektu. Zo stanoviska nevyplýva, že by nevyhnutným
následkom posunu či odstránenia oplotenia a posuvnej brány malo byť poškodenie domu vo vlastníctve
žalovanej. Predmetné oplotenie sa pritom nachádza na pozemku parc. č. 617/2, nie na pozemku
parc. č. 617/1, na ktorom je postavený dom súpisné číslo XXX vo vlastníctve žalovanej. Existujúce

oplotenie nie je ani v bezprostrednej blízkosti domu, preto jeho čiastočné odstraňovanie alebo posun,
by nemali mať za následok poškodenie stavby. Ak by oplotenie nebolo možné odstrániť alebo posunúť,
statik by sa nevyjadroval k ekonomickej a technickej náročnosti týchto úkonov. Predovšetkým plotenie
bolo postavené až potom, čo bol dom vo vlastníctve žalovanej vystavaný (dom stál aj bez oplotenia).
Realizácia práva cesty podľa geometrického plánu, bude možná aj pri čiastočnej korekcii oplotenia

v príslušnej nadzemnej časti pozemku C-KN parc. č. 617/2, pri zachovaní betónových konštrukcií
nachádzajúcich sa pod zemou, tiež šachty, rozvodov elektriny, vody, potrubia a tepelného čerpadla.
Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalovanej, že oplotenie žalovanej plní podpornú funkciu
k veci hlavnej, teda domu, ktorá skutočnosť nevyplývala ani zo stanoviska K. H., ako ani z obhliadky namiesta samom, či z katastrálnej mapy, z ktorých je nepochybné, že oplotenie žalovanej sa nachádza na
pozemku s odlišným parcelným číslom, než pozemok na ktorom je postavený dom žalovanej.
1.11. Skutočnosť, že odstránenie oplotenia môže byť ekonomicky a technicky náročné, prípadne dôjde

kpoškodeniuzavlažujúcehosystémuiposuvnejbrány,nemôžebyťnaúkorvlastníkadomusúpisnéčíslo
XXX (žalobkyne), ktorý mal až do postavenia predmetného oplotenia žalovanou, zabezpečený riadny
prístup k vlastnej stavbe cez časť pozemku vo vlastníctve žalovanej, v rozsahu nevyhnutnom pre prejazd
motorovými vozidlami. Súd prvej inštancie zdôraznil, že spôsob užívania predmetnej zaťaženej časti
pozemku žalovanej, v čase začatia tohto súdneho sporu (C-KN parc. č. 618/1, o výmere 115 m2), bol

evidovanýnaúčelinžinierskejstavby–cestná,miestnaaúčelovákomunikácia,lesnácesta,poľnácesta,
chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Súd poznamenal, že zákonnou podmienkou pre zriadenie
práva cesty súdnym rozhodnutím nie je užívanie stavby jej vlastníkom, ani bývanie v tejto stavbe, o to
viac, že vecné bremeno možno zriadiť aj za účelom prístupu k stavbe, ktorá neslúži na bývanie. Vyššie
uvedené stanovisko K. L. H. nemalo povahu znaleckého posudku, nemohlo tak obsahovať doložku
o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. O jeho vydanie

požiadala žalovaná, nie súd a bolo vyhotovené približne 9 mesiacov predtým než žalovaná splnomocnila
jeho syna (JUDr. M. Csenkyho) na jej zastupovania v danom súdnom spore.
1.12. Hoci z § 151o ods. 3 OZ nevyplýva či právo cesty má byť zriadené za náhradu alebo bez
nej, súd prvej inštancie odkázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/1897/2004, podľa ktorého
dotknutý vlastník zaťaženého pozemku má právo na náhradu, ktorá musí byť primeraná ujme, ktorú

vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Náhradu za zriadenie práva cesty určí súd
aj bez návrhu. Žalobkyňa predložila znalecký posudok č. 77/2020 vyhotovený Ing. R. Gombárom,
ktorým bola určená všeobecná hodnota jednorazovej odplaty za zriadenie práva prechodu a prejazdu
cez pozemok C-KN parc. č. 617/2 podľa geometrického plánu, sumou 1.760 eur, ako kapitalizácia
hospodárskej ujmy jednorazovej odplaty pre časovo neobmedzené obdobie. K tvrdeniu žalovanej, že

znalec mal zohľadniť i výšku nájmu pozemkov v nájomných zmluvách uzatvorených mestom Vrbové,
súduviedol,žetakátovýškanájomnéhojednostranneurčenámestomnepredstavujetrhovúcenunájmu,
pričom výška jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena musí zodpovedať aj konkrétnemu
umiestneniu, povahe, a tvaru tej časti pozemku, ktorá má byť zaťažená vecným bremenom. K výhradám
žalovanej k použitiu porovnávacej metódy súdnym znalcom súd prvej inštancie uviedol, že znalec

sa vo svojom výsluchu vyjadril, že použil kombináciu rôznych metód pri určení jednorazovej odplaty,
vrátane porovnávacej metódy, čo prispelo k vyššej objektivite záverov znaleckého dokazovania. Cenové
ponuky prenájmu pozemkov v obci Krakovany zohľadnil znalec iba preto, že v meste Vrbové v čase
vyhotovovania znaleckého posudku nebol dostatočný počet realitných ponúk o rozsahu bremena
spočívajúceho v práve cesty cez okrajovú časť pozemku. Nájomná zmluva predložená žalovanou sa

týkala nájmu pozemku v centre mesta Vrbové, kde výška nájomného je výrazne vyššia než v danej
lokalite (hoci je vzdialená „iba“ 300 m od centra, pričom nájomcovia chceli vybudovať schodisko do
pivnice za účelom podnikania). K ponukám realitných kancelárií na predaj pozemkov pre rodinné domy
scenami170,34eur/m2,150eur/m2a41eur/m2súdpoznamenal,ženiektorécenovéponukyrealitných
kancelárií sú neprimerané trhu, z ktorého dôvodu na prehnané ponuky neexistuje dopyt.

1.13.Nižšia hodnota celého pozemku žalovanej parc. č. 617/2 je daná aj umiestnením pozemku
v blízkosti cintorína. Bol pritom zohľadnený atypický tvar okrajovej časti pozemku, zaťaženej
predmetným vecným bremenom, keď neprihliadanie na uvedenú podstatnú okolnosť by bolo
neobjektívne a nespravodlivé. Súdny znalec nemá prístup k zavkladovaným zmluvám (tieto by
okresný úrad odmietol sprístupniť). Výška primeranej náhrady za zriadené vecné bremeno (1.760 eur)

dostatočne odškodňuje žalovanú v rozsahu, v akom bude žalobkyňa užívať časť pozemku parc. č. 617/2,
cez ktorú bude žalobkyňa ako vlastník stavby realizovať právo cesty. Súd zohľadnil aj vyjadrenie znalca
na pojednávaní, že hospodárska ujma za zriadenie vecného bremena by nebola výrazne odlišná od tej,
než ktorú uviedol vo svojom znaleckom posudku v roku 2020. Poukaz žalovanej na uznesenie Krajského
súd v Bratislave vyhodnotil súd prvej inštancie ako nenáležitý, keďže predmetom tohto iného sporu

bolo vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie časti pozemku, ktorá bola zastavaná neoprávnenou
stavbou. Je rozdiel ak vlastník pozemku nemôže vôbec užívať časť svojho pozemku z dôvodu, že je na
ňom postavená neoprávnená stavba, kedy pozemok nemôže užívať vôbec, od prípadu, kedy je vlastník
pozemku obmedzený vo využívaní časti svojho pozemku tým, že je povinný strpieť užívanie tejto časti
inou osobou, čo nevylučuje užívanie tej istej časti pozemku ním samotným.

1.14. K výhrade žalovanej, že podľa požiarnych predpisov (§ 82 ods. 1 vyhlášky MV SR č. 94/2004
Z. z.) prístupová komunikácia na zásah, ktorá vedie k rodinnému domu, môže byť vzdialená najviac
50 m, ktorá podmienka bola splnená, súd prvej inštancie konštatoval, že dodržiavanie protipožiarnych
predpisov je nevyhnutné pri výstavbe, nie však pri rozhodovaní súdu v civilnom sporovom konaní.V § 82 odsek 3 vyhlášky č. 94/2004 Z. z. je uvedená podmienka trvale voľnej šírky príjazdovej cesty
najmenej 3 metre, ktorá korešponduje so šírkou cesty podľa predmetného geometrického plánu, ktorý
je súčasťou napadnutého rozsudku. V danom prípade však záchranné zložky nemajú aktuálne žiadnu

reálnu možnosť faktického prístupu k domu žalobkyne. Protipožiarne predpisy nie je pritom možné
vzťahovať aj na prístup sanitkou alebo vozidlom inej záchrannej zložky, kedy vzdialenosť do 50 m
k domu, sa môže javiť ako neprimerane dlhá. Postavením oplotenia žalovaná skomplikovala žalobkyni
prístupkjejvlastnejstavbe,pretožepredpostavenímtohtooploteniapredmetnáčasťpozemkužalovanej
bola tým najlepším možným riešením prístupu k stavbe motorovými vozidlami. Žalovaná si toho musela

byť vedomá, inak by neponúkla pôvodnému žalobcovi možnosť uzatvorenia dohody o zriadení vecného
bremena „in personam“.
1.15. Súd prvej inštancie odôvodnil nevykonanie opätovnej obhliadky tým, že v spise sa nachádzali
videozáznamy, fotografie, zápisnica aj mapa s vyznačenými rozhodujúcimi bodmi z terénu, preto
opakovaná obhliadka by bola nadbytočná. Súd nevykonal výsluch žalovanej, ktorá sa opakovane
nedostavila na pojednávanie zo zdravotných dôvodov, od vykonania ktorého dôkazu žalujúca strana

upustila. Dôkaz obsahom nahrávky telefonického hovoru medzi žalobkyňou a manželom žalovanej,
o návrhu dohody o zriadení vecného bremena v prospech právneho predchodcu žalobkyne, súd
nevykonal, pretože vykonanie tohto dôkazu by neprispelo k zisteniu skutkového stavu v rozsahu
nevyhnutnom pre rozhodnutie o veci.
1.16. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 2 a § 256

ods. 1 CSP. Žalobkyňa vzala čiastočne žalobu späť v časti o zriadenie vecného bremena spočívajúceho
v práve cesty k pozemkom, keďže súdnym rozhodnutím možno podľa § 151o ods. 3 OZ zriadiť vecné
bremeno spočívajúce v práve cesty v prospech vlastníka stavby, nie však v prospech vlastníka pozemku.
V tejto časti teda žalobkyňa zavinila zastavenie konania. Súd zohľadnil aj počiatočne navrhovaný
rozsah vecného bremena nad nevyhnutnú mieru, ktorý žalobkyňa v priebehu konania obmedzila. Keďže

žalobkyňa bola úspešná v rozsahu 50 % a súčasne procesne zavinila zastavenie konania v rozsahu
50 %, súd prvej inštancie rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, v súlade
s článkom 2 odsek 1 CSP, t.j. ako i princípom spravodlivosti. Žalovaná preukázala, že pred podaním
žaloby vyvíjala snahu dohodnúť sa s právnym predchodcom žalobkyne. Žalobkyňa potvrdila, že mali
možnosť odkúpiť od cirkvi tento prístupový pozemok, neurobili tak v presvedčení, že pozemok vlastnícky

patrí právnemu predchodcovi žalobkyne. Neskôr odkúpiť pozemok nemohli, lebo bol predaný žalovanej,
ktorá si uplatnila predkupné právo.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, navrhujúc jeho zmenu zamietnutím žaloby.
Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. Napadnuté rozhodnutie označila

za predčasné, keďže žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a jeho odôvodnenie považovala za
nepreskúmateľné.
2.1. Podľa názoru žalovanej súd prvej inštancie nedostatočne zdôvodnil prečo na pozemku, na
ktorom je postavené oplotenie ako oprávnená stavba, hoci podľa žalobkyne tzv. „čierna“ stavba,
zriadil vecné bremeno. Žalobkyňou navrhovanú cestu bolo možné zriadiť aj zmluvou, a žalovaná

takúto možnosť ponúkala právnemu predchodcovi žalobkyne, ktorý ju odmietol. Nevyužil ani ponuku
vlastníka predmetného pozemku na odkúpenie jeho časti a neskôr to už možné nebolo, lebo žalovaná
využila svoje predkupné právo k pozemku. Podaná žaloba nemohla byť dôvodom na to, aby žalovaná
prehodnotila svoj úmysel postaviť oplotenie domu tak, ako si to naplánovala. Právny predchodca
žalobkynemalmožnosťmaťzabezpečenýprístupkstavbemotorovýmvozidlomnazákladeobligačného

práva, ktoré nevyužil. Uvedené nemožno ospravedlňovať vekom právneho predchodcu žalobkyne.
Žalobkyňa navrhuje zriadiť vecné bremeno k stavbe, ktorú dlhodobo nikto neužíva. Z dokazovania podľa
žalovanej vyplynulo, že žalobkyňa občasne navštevuje svoje nehnuteľnosti a predmetnú stavbu, teda jej
prístup k stavbe je zabezpečený. Nebola preto naplnená kumulatívna podmienka pre vyhovenie žaloby.
2.2. Z obhliadky nehnuteľností je podľa žalovanej zrejmé, že prístupová cesta by mohla byť zriadená

aj inak, vzhľadom na susediace pozemky D. J. a F., resp. Mesta Vrbové. Žalobkyňa nepredložila dôkaz
o tom, že uvedených susedov oslovila, výsledkom čoho by bola negatívna odpoveď. Vlastníci priľahlých
nehnuteľností pred súdom nevypovedali, pričom žalovaná nemusela navrhovať ich výsluch. Žalovaná
sa chcela zmluvne dohodnúť na užívaní svojho pozemku v prospech právneho predchodcu žalobkyne,
ale odmietala zriadenie vecného bremena „in rem“ a preto nedošlo k akceptácii jej návrhu.

2.3. Po vybudovaní stavby rodinného domu žalovanej, bolo potrebné túto zabezpečiť z hľadiska
bezpečnosti, ochrany majetku, užívateľnosti, ako i statiky. V tejto súvislosti bola naplánovaná aj
výstavba predmetného oplotenia na pozemku žalovanej, pri ktorej stavebný úrad doposiaľ nerozhodol
o stavebnom povolení k oploteniu. Oplotenie vybudovala na svojom pozemku a ani nie na jeho hranici.Bolo nutné vykonať aj viaceré práce (uloženie niekoľkokubíkovej šachty, šachty pre tepelné čerpadlo,
elektroinštaláciu, závlahy, navezenie zeminy a iné terénne a výškové úpravy), popri ktorých bolo nutné
zrealizovaťajbetónovýplot.Napriekpostavenémuoploteniu,stavebnýúradjejneudelilpokutuzaúdajnú

„čiernu“ stavbu a hoci má vedomosť o existencii stavby, nezačal konať v zmysle § 88a Stavebného
zákona, ex offo. Po postavení oplotenia považuje žalovaná návrh žalobkyne na zriadenie vecného
bremena na častiach svojho pozemku za neoprávnený, keďže náklady na zmenu oplotenia by boli
v desiatkach tisícov eur. Žalovaná doložila do spisu listinu, z ktorej sú zrejmé hranice pozemkov
a zameranie plota, ktoré súd nevyhodnocoval, pretože nebolo známe kto merania robil (tieto boli

vykonané geodetmi, avšak z postoja žalobkyne bolo zjavné, že nie je potrebné vyhotovovať geometrické
plány, keďže tie sú bez následného právneho úkonu len zdrapmi papiera), no bol to ústretový krok
žalovanej, k zriadeniu vecného bremena na svojom pozemku, kde nie je postavené oplotenie. Súd prvej
inštancie mal prihliadať aj na možnosť zriadenia vecného bremena cez pozemok susedy D. J., ktorú
odmietol existenciou vodárničky. Nebolo tak preukázané, že zriadenie práva cesty k stavbe nemožno
zabezpečiť inak. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že zmenený žalobný návrh zo strany žalobkyne,

ktorým žiada zriadenie vecného bremena na pozemok vo vlastníctve žalovanej – plochu o výmere 63
m2, teda polovicu pôvodného návrhu, bol prednesený až po uplynutí doby 3 rokov od podania žaloby.
2.4. K odôvodneniu súdu prvej inštancie, že vecné bremeno sa zriaďuje v nevyhnutnom rozsahu aj
z dôvodu požiadaviek integrovaného záchranného systému, žalovaná uviedla, že takáto požiadavka
je splnené aj v súčasnosti, pretože k stavbe žalobkyne je prístup z verejnej komunikácie (H. ulica),

ktorá spĺňa požadované parametre (maximálnu vzdialenosť do 50 m, ak prístupová komunikácia vedie
k rodinnému domu, stavba spĺňa). Splnené sú podľa žalovanej aj predpisy pre sanitky alebo iné
záchranné zložky. Súd sám skonštatoval, že v prípade potreby môžu hasiči so svojou technikou ísť aj
na miesta, kde nemajú prístup a dočasne porušiť práva vlastníkov susediacich pozemkov.
2.5. V záverečnej časti odvolania žalovaná námietky koncentrovala do nesúhlasu so všeobecnou

hodnotou jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena, z dôvodu, že znalecký posudok,
vzhľadom k času jeho vypracovania, nie je aktuálny a žalovaná nesúhlasila so závermi znalca, že sa
nič nezmenilo. Znalec pre výpočet všeobecnej hodnoty jednorazovej odplaty vychádzal z hodnotenia
neexistujúcej veci, keďže vecným bremenom sa znehodnocuje aj pozemok vyčlenený znalcom
z pozemku hlavného, napr. pre jeho atypický tvar. Ak sa niečo oddelí od hlavného pozemku, logicky by to

malo mať rovnakú cenu, ako mal hlavný pozemok a nie jeho odčlenenie. Porovnávanie cien pozemkov
v meste Vrbové a obci Krakovaný považoval znalec za porovnateľné, s čím žalovaná nesúhlasí.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
Súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal jednotlivými predpokladmi, ktoré museli byť splnené pre

vyhovenie žalobe. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nevykazuje logické, skutkové ani právne
medzery, naopak rozsudok je presvedčivý. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu navrhla
zmenu žaloby so súhlasom súdu, keďže ustanovenie § 139 CSP to umožňuje.
3.1. Žalovaná mala dostatočne dlhú dobu (viac ako 4 roky), aby rozporovala obsah znaleckého
posudku Ing. R. Gombára č. 77/2020. Počas tejto doby si mohla dať vyhotoviť podľa § 209 CSP

súkromný znalecký posudok. Žalovaná však nepovažovala za potrebné vyjadriť sa k už vyhotovenému
znaleckému posudku. Až na pojednávaní 27.2.2024 boli žalovanou stranou položené znalcovi otázky,
ktoré kvalifikovane zodpovedal, čím obsah posudku nebol spochybnený. Žalovaná svoj efektívny
nástroj na uplatnenie procesného útoku a obrany zanedbala a tým stratila. Nepredložila žiaden dôkaz
preukazujúci zabezpečenie vyhotovenia kontrolného znaleckého posudku.

3.2. Žalovanou ponúkaná dohoda na uzavretie zmieru, zriadením vecného bremena „in personam“, teda
viazanéhovýlučnenapôvodnéhožalobcu,vtomčasevoveku90rokov,bolabezpredmetnáavypočítavá
(dňa XX.X.XXXX zomrel). Stavba domu vo vlastníctve žalobkyne sa pravidelne, na týždennej báze,
využíva. Zo žiadneho predpisu nevyplýva obmedzenie či požiadavka na jej pravidelné obývanie. Stavba
spĺňa kritériá rodinného domu podľa stavebného zákona, je určená na bývanie a je vecou vlastníka ako

s ňou bude disponovať. Žalovaná svojim prístupom spôsobila, že rekonštrukcia stavby sa musí odložiť.
Stavebný úrad konanie o výstavbe oplotenia prerušil až do právoplatného rozhodnutia daného sporu
o zriadenie vecného bremena. Žalovaná prevzala na seba svojim konaním riziko nebezpečenstva pri
výstavbe oplotenia, rozvodov či potrubia, keď rozhodnutie stavebného úradu o prerušení konania si
nevšímala.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné podať odvolanie (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej nie je dôvodné.

5.Súdprvejinštancievposudzovanejvecidospelksprávnemuzáveruonaplnenízákonomstanovených
podmienok pre zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok súdnym
rozhodnutím (§ 151o ods. 3 OZ), vzhľadom na vykonané dokazovanie, ktorým bolo preukázané,
že žalobkyňa ako vlastníčka stavby nie je súčasne vlastníčkou priľahlého pozemku (vo vlastníctve

žalovanej) a súčasne jej prístup k stavbe nebolo možné zabezpečiť inak.

6. Zriadenie práva cesty slúži k zabezpečeniu riadneho užívania stavby, ktorá by bez potrebného
prístupu neslúžila svojmu hospodárskemu účelu. Pre zriadenie práva nevyhnutnej cesty nie je pritom
podmienkou, aby stavbu jej vlastník užíval (porov. napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 22Cdo/5305/2017). Správne preto súd prvej inštancie vychádzal z účelu stavby rodinného domu vo

vlastníctve žalobkyne, teda práva prístupovej cesty k rodinnému domu z verejnej komunikácie. Zriadenie
práva cesty (zahŕňajúcej aj právo prejazdu motorovými vozidlami) je nepochybne vážnym zásahom
do práva vlastníka k pozemku, preto súd prvej inštancie pomeroval výhodu, ktorú cesta poskytuje
vlastníkovi stavby, s ujmou ktorá by zriadením cesty pre vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti vznikla. Súd
prvej inštancie náležite skúmal i dôvody, pre ktoré žalobkyňa ako vlastníčka nemá možnosť prístupu

k svojej stavbe.

7. Zabezpečenie riadneho užívania stavieb ich vlastníkmi je i vo verejnom záujme, ako aj riadna údržba
stavby a minimalizácia účinkov neužívanej a neudržiavanej stavby na okolie.

8. Pri zriaďovaní vecného bremena v nevyhnutnej miere sa nutne prihliada aj na správanie vlastníka
stavby a vlastníka priľahlého pozemku, t. j. za akých okolností vôbec došlo k tomu, že vlastník stavby
k nej nemá zabezpečený prístup (t. j. skúma sa aj zavinenie dotknutých subjektov). Miera zavinenia bude
mať potom vplyv na určenie obsahu vecného bremena, možného rozsahu zaťaženia vlastníka pozemku
a tiež výšky primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena. Súd prvej inštancie preto dôvodne

vychádzal z okolností, za ktorých stavba žalobkyne zostala bez prístupu (porov. rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 22Cdo/2977/2009).

9. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa časť predmetného zaťaženého pozemku (resp. jej
právny predchodca) dlhodobo využívali ako prístupovú cestu k vlastnej stavbe rodinného domu súpisné

číslo XXX z verejnej komunikácie (H. ulica), konkrétne čiastočne po vlastnom pozemku parc. č. C-KN
618/2 a čiastočne po pozemku vo vlastníctve žalovanej, ktorý bol v čase začatia tohto súdneho sporu
evidovaný ako pozemok C-KN parc. č. 618/1, o výmere 115 m2, zapísaný na LV č. XXXX, a využívaný
ako pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba (cestná, miestna, účelová komunikácia, lesná
cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti). Až v priebehu daného súdneho sporu bol

uvedený pozemok včlenený do pozemku C-KN parc. č. 617/2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na
LV č. XXXX, vo vlastníctve žalovanej. Postavením oplotenia žalovanou na pozemku C-KN parc, č. 617/2
(pôvodne pozemku parc. č. 618/1) výrazne obmedzila prístup žalobkyni k vlastnej stavbe rodinného
domu z verejnej komunikácie, bez možnosti prejazdu osobným motorovým vozidlom, tiež vozidlami
jednotného integrovaného záchranného systému (hasičské autá, sanitky a pod.). Žalobkyňa v dôsledku

konania žalovanej, nemá v súčasnosti zabezpečený žiaden prístup k stavbe rodinného domu z verejnej
komunikácie osobným motorovým vozidlom.

10. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že právny predchodca
žalobkyne odvodzoval svoj žalobný nárok od skutočnosti, že dňa 26.9.2016 podala žalovaná na

stavebnýúradMestaVrbovéohláseniedrobnejstavby–oplotenierodinnéhodomunapozemkuparcelné
číslo 617/1, 617/2 a 618/1 a v tomto stavebnom konaní podal právny predchodca žalobkyne námietky
s odôvodnením, že umiestnenie oplotenia by malo byť len v nevyhnutnom rozsahu tak, aby mu nebolo
znemožnené prechádzať cez pozemok parc. č. C-KN 618/1 pešo a motorovými vozidlami (po realizácii
oplotenia ostal by mu len prechod v šírke 80 cm). Stavebný úrad oznámil žalovanej, že na oplotenie

jej rodinného domu je potrebné stavebné povolenie, pričom právny predchodca žalobkyne vzniesol
námietky (keďže stavbou oplotenia mal by obmedzený prístup k stavbe rodinného domu). Zo záznamu
zo stavebného konania je zrejmé, že stavebný úrad vyvíjal úsilie o zmier medzi dotknutými stranami,
k čomu nedošlo, preto rozhodnutím zo dňa 19.9.2018 stavebný úrad prerušil konanie vo veci vydaniastavebného povolenia na stavbu oplotenia rodinného domu žalovanej, do doby vyriešenia predbežnej
otázky – právoplatného rozhodnutia súdu v danom spore o zriadenie vecného bremena.

11. Žalovaná, ktorá namietala záver súdu prvej inštancie o naplnení zákonných predpokladov pre
zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 OZ, argumentovala, že žalobcom navrhovanú cestu
v nevyhnutnom rozsahu bolo možné zriadiť aj inak, a to zmluvou, ktorej návrh v konaní preukázala a
ktorúprávnemupredchodcovižalobkyneponúkala.Súdprvejinštancievodôvodnenísvojhorozhodnutia
sa uvedenou námietkou žalovanej zaoberal a vyhodnotil ju ako nedôvodnú. Žalovaná totiž právnemu

predchodcovi žalobkyne navrhla uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena, avšak „in personam“,
teda len v prospech osoby právneho predchodcu, ktoré by zaniklo jeho smrťou (právny predchodca
žalobkyne bol vo veku vyše 90 rokov). Zabezpečenie prístupu k stavbe, viazané výlučne na osobu
právneho predchodcu žalobkyne, by preto nebolo trvalé (právny predchodca žalobkyne zomrel už v
priebehu daného sporu) a nebolo možné ho považovať za adekvátne zriadenie prístupu k stavbe.
V odvolaní sama žalovaná potvrdila, že na svojom pozemku odmietala zriadiť vecné bremeno „in rem“,

t. j. v prospech vlastníka stavby rodinného domu.

12. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (R 71/2018) pri posudzovaní
opodstatnenosti žaloby o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty vlastníka stavby
(žalobcu) cez priľahlý pozemok vo vlastníctve žalovaného treba mať za to, že o prípad, v ktorom „prístup

vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak“, nejde vtedy, keď žalovaný ponúkol žalobcovi prevod
vlastníctvapozemku(resp.jehočasti)alebozmluvnézriadenievecnéhobremena„inrem“spočívajúceho
v práve cesty (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júna 2022 sp. zn. 5Cdo/51/2020,
R 51/2022).

13. V prejednávanej veci žalovaná neponúkla žalobkyni (jej právnemu predchodcovi) trvalé
zabezpečenie prístupu k stavbe (vecné bremeno „in rem“), ale len dočasné (vecné bremeno „in
personam“), viazané výlučne na osobu právneho predchodcu žalobkyne, ako ani nenavrhla prevod
vlastníckeho práva k pozemku (naopak, od predchádzajúceho vlastníka získala využitím predkupného
práva celý dotknutý pozemok, v dôsledku čoho právny predchodca žalobkyne ho nemohol odkúpiť, po

zmene svojho postoja, spočívajúceho v presvedčení, že pozemok mu vlastnícky patrí).

14. Zmluva o zriadení vecného bremena „in personam“ je dočasná a aj pre zabezpečenie verejného
záujmu na splnení povinnosti vlastníka stavby v zmysle stavebného zákona je takáto forma prístupu
k stavbe nepostačujúca. Vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok vzniká

v prospech vlastníka stavby, ide teda o vecné bremeno in rem, ktoré predstavuje právo späté
s vlastníctvom stavby a zanikne, ak zanikne stavba. Z hľadiska nesplnenia zákonnej podmienky (§ 151o
ods.3OZ),atožeprístupvlastníkakstavbebolomožnézabezpečiťinak,bolopotrebnépreukázaťnávrh
vlastníka pozemku na zriadenie práva cesty vecným bremenom bez časového obmedzenia („in rem“).
Ide totiž o vecné práva, ktoré majú povahu absolútnych práv pôsobiacich proti všetkým, zabezpečujúcich

nezrušiteľnosť oprávneného vo výkone jeho práva k veci (porov. tiež R 51/2022).

15. Podmienka, že prístup žalobkyne ako vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak (§ 151o ods.
3 OZ), bola preto v danom prípade splnená a súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (čl. 2 základných princípov CSP).

16. Žiada sa dodať, že dovolací súd pri výklade splnenia druhej podmienky pre zriadenie práva
cesty (prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak) dal do pozornosti potrebu prihliadnuť na
skutočnosť, že zabezpečenie riadneho výkonu vlastníckeho práva vlastníka stavby spočíva nielen
v práve vlastníka stavbu užívať, ale aj v povinnosti zabezpečovať jej riadnu údržbu. Táto povinnosť

vlastníkovi stavby vyplývala z § 86 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
priadku (stavebný zákon), ktorý ukladá stavebníkovi v súlade s dokumentáciou overenou stavebným
úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie) udržiavať
stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických závad, aby
nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej

užívateľnosť. Povinnosti vlastníka stavby starať sa o stavbu a zabezpečovať jej riadnu údržbu, sú
uložené stavebným zákonom jednak v záujme udržania stavebného fondu z hľadiska jeho životnosti,
a jednak vo verejnom záujme, aby nedošlo k ohrozeniu života a zdravia ľudí, najmú z dôvodov požiarnejbezpečnosti a možných hygienických závad. Je teda zjavné, že splnenie tejto zákonnej povinnosti je vo
verejnom záujme a že ju nemožno zabezpečiť bez prístupu vlastníka k stavbe.

17. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentom žalovanej v odvolaní, že súd prvej inštancie vyložil
prejavenú ochotu v jej neprospech, keď pri stavbe oplotenia si žalovaná musela byť vedomá nutnosti
zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty (návrh zmluvy o zriadení vecného bremena „in
personam“), keďže právny predchodca žalobkyne nemal iný prístup k stavbe a do vybudovania oplotenia
žalovanou právo cesty fakticky vykonávané bolo. V kontexte uvedeného ak žalovaná v odvolaní

uviedla, že mala vedomosť, že právny predchodca žalobkyne odmietol ponuku pôvodného vlastníka
(Rímskokatolícka cirkev) sporného pozemku (zaťaženého vecným bremenom) na odkúpenie jeho
polovice (1/2) (právny predchodca žalobkyne sa domnieval, že tento pozemok mu vlastnícky patrí),
pričom neskôr svoj názor zmenil (podľa tvrdenia žalovanej „tlačil na pôvodného vlastníka“), avšak
v tom čase už mala predkupné právo k predmetnému pozemku žalovaná, ktoré využila vo vzťahu
k nadobudnutiu spoluvlastníckemu podielu 1/2, potom právnemu predchodcovi a následne žalobkyni

nezostávalo iné, ako podať predmetnú žalobu o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve
cesty. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku (odsek 21) pôvodný vlastník zaťaženého pozemku
(Rímskokatolícka cirkev) pri zaoberaní sa žiadosťou žalovanej o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu
k pozemku, podmieňoval súhlas s odpredajom pozemku žalovanej, predložením zmluvy zo strany
žalovanej, o užívaní a úprave prístupovej komunikácie uzavretej s právnym predchodcom žalobkyne.

18. Ďalšia časť odvolacej argumentácie žalovanej sa týkala námietky, že žalobkyňa navrhuje zriadiť
vecné bremeno k stavbe, ktorá dlhodobo nie je využívaná. Pre zriadenie práva cesty však nie
je podmienkou, aby stavbu jej vlastník užíval (porov. napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 22Cdo/5305/2017). K poukazu žalovanej na možnosť právneho predchodcu žalobkyne mať

zabezpečený prístup k svojej nehnuteľnosti motorovým vozidlom na základe obligačného práva, je
potrebné odkázať na už vyššie uvedenú ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, ako i okolnosti
ponuky na kúpu pozemku (1/2), ktorú právny predchodca žalobkyne pôvodne odmietol (považujúc sa
za skutočného vlastníka pozemku). Odvolací súd sa nestotožnil s argumentom žalovanej, že v zmysle
§ 151o ods. 3 OZ súd môže zriadiť právo cesty, teda nemusí. Postup súdu podľa § 151o ods. 3 OZ rieši

možný konflikt výkonu vlastníckych práv, zriadením vecného bremena rozhodnutím súdu, a to v každom
prípade, v ktorom sú naplnené zákonom stanovené podmienky podľa § 151o ods. 3 OZ. Pokiaľ žalovaná
uviedla, že nesúhlasí so záverom odôvodnenia v odseku 59 napadnutého rozsudku, že pred postavením
oplotenia právny predchodca žalobkyne realizoval prejazd k svojmu rodinnému domu súpisné číslo
XXX cez svoj pozemok, ako i cez okrajovú časť pozemku pôvodnej parcely číslo 618/1 (tohto času už

včlenená do pozemku parc. č. 617/2, vo vlastníctve žalovanej), je dôvodné konštatovať, že žalovaná
neuviedla tvrdenia o inom prístupe právneho predchodcu žalobkyne k jeho stavbe alebo že v uvedenom
smere vzniesla dôkazné návrhy. Nemožno pritom opomenúť, že súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia zdôraznil, že v čase začatia daného sporu bol spôsob užívania dotknutej časti
zaťaženého pozemku žalovanej, evidovaný ako pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba

(cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich
súčasti).

19. Neopodstatnená bola aj odvolacia argumentácia žalovanej poukazujúca na vykonanú obhliadku
nehnuteľností, z ktorej je podľa žalovanej zrejmé, že prístupová cesta by mohla byť zriadená aj inak,

pričom žalobkyňa nepredložila dôkaz, že oslovila vlastníkov pozemkov, ktoré sú priľahlé k stavbe vo
vlastníctve žalobkyne a ktorí by zaujali negatívne stanovisko (D. J., sused F. a Mesto Vrbové). Súd
prvej inštancie pri hodnotení vykonaného dokazovania náležite skúmal, či prístup k stavbe žalobkyne
nie je možné účelnejšie a šetrnejšie zriadiť cez pozemok iného vlastníka než žalovanej. V odsekoch
60, 62, 69 a 72 napadnutého rozsudku dôsledne vyhodnotil výsledky dokazovania obhliadkou, za

účelom preverenia inej možnosti prístupu k stavbe žalobkyne, na ktoré odôvodnenie odvolací súd
v plnom rozsahu odkazuje. Súd dôsledne pomenoval dôvody pre ktoré zriadenie práva prechodu cez
iné pozemky než spornú časť pozemku žalovanej, by bolo spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami
(najmä odstránenie betónového múra, výrub stromov, odstránenie kríkov a trvalého trávnatého porastu
pristromoch,prístupcezcintorínalebopremiestneniestĺpuelektrickéhovedenia,ispoukazomnarozpor

s verejným záujmom, keďže umiestnenie verejnoprospešné zariadenia je vlastník pozemku povinný
strpieť). Možnosť iného prejazdu cez iné pozemky iných vlastníkov, než cez okrajovú časť pozemku
žalovanej parc. č. 617/2 je buď úplne vylúčená alebo spojená s ťažko prekonateľnými prekážkami, kedy
by zásah do vlastníckeho práva iných osôb bol výrazne vyšší v porovnaní so zásahom do vlastníckehopráva žalovanej (plocha 63 m2). Preto požiadavka žalobkyne na využitie iných prístupových možnosti,
nemohla byť oprávnená.

20. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa v priebehu sporu uviedla tvrdenia o komunikácii s D. J.,
ktorá poukázala na problém prechodu pri vodárničke a hoci svoje tvrdenie žalobkyňa nepreukazovala,
umiestnenie vodárničky na pozemku D. J., ktorá je významnou prekážkou pre prejazd žalobkyne
k vlastnej stavbe, bolo medzi stranami nesporné a je zrejmé aj z vykonanej obhliadky na mieste samom,
ako i z geometrického plánu. Vzhľadom na vykonaným dokazovaním preukázaný skutkový stav, najmä

obhliadkou na mieste samom, je zrejmá bezvýslednosť prípadnej iniciatívy žalobkyne komunikovať ďalej
ohľadom zriadenia vecného bremena s vyššie uvedenými vlastníkmi (D. J., sused F. a Mesto Vrbové).
Súdprvejinštancievodseku62napadnutéhorozsudkuvysvetlil,žeprístupkrodinnémudomužalobkyne
z verejnej komunikácie z iných strán je nielen nemožný, ale celková výmera zodpovedajúca právu cesty
cezpozemkyparc.č.616/1a616/2(susedF.)bybolavýrazneväčšia,nežžalobounavrhnutéprávocesty
podľageometrickéhoplánu,ktoráplochajenaviaceštezmenšenáošírkupozemkuparcelyC-KNparc.č.

618/2 vo vlastníctve žalobkyne (v jednotlivých miestach vymedzeného prechodu). Prístupovú cestu cez
pozemky C-KN parc. č. 620 a parc. č. 619 vo vlastníctve D. J., výrazne zužuje okrem stavby vodárničky
aj spomínaný stĺp elektrického vedenia. Pokiaľ ide o prístup k stavbe cez pozemok parc. č. 623,
tento je vylúčený, keďže je na ňom postavený cintorín, oddelený od pozemkov žalobkyne kamenným
múrom na vyvýšenom teréne. V odseku 69 napadnutého rozsudku súd prvej inštancie ozrejmil praktickú

nemožnosťodstráneniastĺpuelektrickéhovedenia,akovšeobecneprospešnéhozariadenianapozemku
vovlastníctveD.J.,pretoodstránenievodárničkybysamoosebenebolopostačujúce.Prechodaprejazd
cez inú než okrajovú časť cudzieho pozemku by pritom predstavoval neakceptovateľný zásah do
vlastníctva vlastníka pozemku (ak by bol ponechaný stĺp elektrického vedenia a vodárnička).

21. K námietke žalovanej o neprimeranosti zásahu do jej vlastníckeho práva zriadením vecného
bremena je vhodné poukázať na záver súdu prvej inštancie, ktorý pomeroval výhodu, ktorú žalobkyňa
ako vlastník stavby zriadením vecného bremena získa a ktorý nie je v zjavnom nepomere k ujme,
ktorá nastane na strane žalovanej ako vlastníčky zaťaženého pozemku, predovšetkým s prihliadnutím
na trasovanie práva cesty cez okrajovú časť pozemku žalovanej v rozsahu 63 m2. V odseku 75.

napadnutého rozsudku súd prvej inštancie odôvodnil nevyhnutný rozsah vecného bremena v zmysle
geometrického plánu, tvoriaceho neoddeliteľnú časť rozsudku, podľa ktorého je rozsah práva prechodu
cez pozemok parc. č. C-KN 617/2 zriadený v nevyhnutnom rozsahu v celkovej šírke 3 metre, tak aby
bol umožnený aj vjazd zložkám integrovaného záchranného systému. Pomer výhody žalobkyne a ujmy
zásahu do vlastníckeho práva žalovanej, nemožno v dôsledku uvedeného považovať za nevyvážený.

Súdprvejinštanciesprávnepoznamenal,ževlastníctvo,ktoréjechránenéústavouazákonom,nemožno
zneužiť na ujmu práv iných (čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky), teda ani na ujmu iného
vlastníka.Občianskyzákonníkvustanovení§151oods.3výslovneupravujemožnosťzriadeniavecného
bremena súdnym rozhodnutím, preto takýto zásah do vlastníckeho práva inej osoby (v danom prípade
žalovanej) je zákonom prípustný. Súd prvej inštancie dodal, že nemohol nezohľadniť tú skutočnosť,

že žalovaná si bola vedomá toho, že postavením oplotenia výrazne obmedzí prístup vlastníka stavby
súpisné číslo XXX (žalobkyne), len na prístup pešo a dvojkolesovými vozidlami.

22. Pokiaľ žalovaná mala záujem na ďalšom dokazovaní, vo vzťahu k ostatným vlastníkom v susedstve
predmetnej stavby, prislúchalo jej právo predložiť dôkazy alebo vzniesť dôkazné návrhy v tomto smere,

k čomu nedošlo. Žalovaná opakovane poukazovala na svoju zmluvnú ponuku, adresovanú právnemu
predchodcovi žalobkyne s tým, že na svoje náklady vybuduje spevnenú prístupovú cestu (zriadením
vecného bremena in personam v prospech právneho predchodcu žalobkyne), v dôsledku čoho by na
tejto ceste nepostavila oplotenie. Žalovaná však neuviedla dôvod, pre ktorý bolo nevyhnutné postaviť
oplotenie v línii, ktorou znemožnila prístup žalujúcej strane k stavbe motorovými vozidlami (vzhľadom

na malú výmeru plochy vymedzenej geometrickým plánom z titulu vecného bremena 63 m2, pričom
prechod zahŕňal aj pozemok vo vlastníctve žalobkyne C-KN parc. č. 618/2.

23. Žalovanej nepochybne prislúchalo právo na výstavbu oplotenia na svojom pozemku, ako i realizovať
ďalšie práce (uloženie kubíkovej šachty, šachty pre tepelné čerpadlo, elektroinštaláciu, závlahy,

navezenie zeminy a iné terénne a výškové úpravy), popri ktorých zrealizovala betónový plot, ktorý mal
plniť viaceré funkcie. Argument, že stavebný úrad jej doposiaľ neudelil pokutu za údajnú čiernu stavbu
oplotenia, nemal pritom vplyv na posudzovanie predmetného žalobného nároku.24. Súd prvej inštancie v odseku 67. napadnutého rozhodnutia zdôvodnil, že ak sú pod predmetnou
časťou pozemku žalovanej, na ktorom je postavené oplotenie, sú v zemi uložené šachty, rozvody
elektriny, vody, čerpadlo a potrubia, tieto nemôžu byť prekážkou prejazdu po pozemku motorovým

vozidlom, pričom postačí odstránenie časti oplotenia nad zemou. V prípade ak odstránenie oplotenia
bude ekonomicky a technicky náročné, uvedené nemôže byť na úkor vlastníka domu súpisné číslo XXX
(žalobkyne), ktorý mal až do postavenia oplotenia žalovanou reálne zabezpečený prístup k vlastnej
stavbe cez časť tohto pozemku, v rozsahu nevyhnutnom pre prejazd motorovými vozidlami. Bola
to žalovaná, ktorá postavením predmetného oplotenia obmedzila vlastníkovi stavby prístupovú cestu

pre motorové vozidlá. K opätovnému tvrdeniu žalovanej, že stačí odstrániť vodárničku na pozemku
vo vlastníctve D. J., súd uviedol, že korigovaním časti oplotenia žalovanej nad zemským povrchom
bude zabezpečený prejazd k stavbe žalobkyne, čím bude do vlastníckeho práva žalovanej zasiahnuté
v menšom rozsahu, v porovnaní so zásahom do vlastníckeho práva D. J. (kedy by bolo nevyhnutné
premiestniť aj stĺp elektrického vedenia, k čomu nie je vlastník pozemku oprávnený, keďže ide
o všeobecne prospešné zariadenie). Žalovaná napriek nevyriešenej spornej otázke prístupu žalobkyne

(jej právneho predchodcu) ako vlastníka susednej stavby, sa rozhodla oplotenie postaviť, v dôsledku
čoho znáša následky s tým spojené.

25. V odvolaní žalovaná uviedla, že predložila do spisu (na poslednom pojednávaní) listinu, z ktorej
sú zrejmé hranice pozemkov a zameranie plota (ktoré súd nevyhodnocoval, keďže nebolo zrejmé, kto

merania urobil). Žalovaná tu však ani netvrdila predloženie geometrického plánu, odborného vyjadrenia
alebo znaleckého posudku, preukazujúcich inú variantu zriadenia vecného bremena na pozemku
žalovanej, kde nie je postavené oplotenie, pričom z predloženej listiny uvedené tvrdenie žalovanej
v grafickej podobe nevyplýva (predovšetkým konkrétne trasovanie, so zameraním plochy zobrazujúcej
prístupovú cestu). Napokon samotná žalovaná označila uvedený dôkaz za ústretový krok, ktorý ale

nebol spôsobilý účinne spochybniť tvrdenie žalujúcej strany, ktorá predložila v konaní geometrický plán a
ktorý žalovaná účinne nespochybnila (že prístup k stavbe možno zabezpečiť inak, než prostredníctvom
navrhnutého vecného bremena).

26. K odvolacej námietke žalovanej, že podľa záveru súdu sa vecné bremeno zriaďuje v nevyhnutnom

rozsahu aj z dôvodu požiadaviek integrovaného záchranného systému, ktorá je však podľa žalovanej
splnená, vzhľadom na vzdialenosť do 50 metrov z verejnej komunikácie (H. ulica), odvolací súd
poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v odsekoch 85 a 86. Súd prvej inštancie
uviedol, že nevyhnutnosť umožniť vjazd vozidiel záchranných zložiek nie je vo všeobecnosti dôvodom
pre zriadenie vecného bremena súdnym rozhodnutím. V danom prípade však z dokazovanie vyplynulo,

že záchranné zložky nemajú reálnu možnosť faktického prístupu k domu žalobkyne, pre existenciu
ťažko prekonateľných prekážok v teréne (vodárnička, stĺp elektrického vedenia, betónový múr, cintorín,
oplotenie, stromy, kríky, malá bránička), pričom najmenej zložitý prístup je práve cez časť pozemku
žalovanej v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne. Súd prvej inštancie poukázal na odsek
3 vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu

bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb, stanovujúci podmienku trvalej voľnej šírky príjazdovej
cesty najmenej 3 metre, ktorá korešponduje so šírkou cesty podľa geometrického plánu pripojeného
k rozsudku. Dodal, že na prístup sanitkou alebo vozidlom inej záchrannej zložky, by aj vzdialenosť do
50 metrov k domu sa mohla javiť ako neprimerane dlhá.

27. Odvolacie námietky žalovanej sa týkali tiež výšky náhrady za zriadenie vecného bremena.

28.Občianskyzákonníkneobsahujeexplicitnúúpravu,ževecnébremenojepotrebnézriadiťzanáhradu,
ale táto požiadavka vyplýva priamo z článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon
č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Náhrada za zriadenie vecného bremena musí

byť primeraná, adekvátna individuálnym okolnostiam veci, zohľadňujúca plošný rozsah zaťaženia,
frekvenciu a spôsob užívania oprávnenou osobou. Najmä je treba zvážiť, prečo stavba zostala bez
prístupu k verejnej komunikácii, v dôsledku čoho nastali potom negatívne účinky, ktoré so sebou
zriadenie práva cesty v nevyhnutnom rozsahu pre zaťažený pozemok prináša. Súd prvej inštancie
v odsekoch 77. až 84. odôvodnenia napadnutého rozsudku (na ktoré odvolací súd odkazuje) vyhodnotil

preukázaný skutkový stav v uvedenom smere, kritéria i špecifiká na ktoré prihliadal pri posudzovaní
výšky náhrady (najmä odsek 81., 83 napadnutého rozhodnutia), uviedol právne úvahy, ktoré ho viedli
k záveru o ustálení výšky jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena, pričom sa vysporiadal
aj s námietkami žalovanej.29. Súd prvej inštancie poukázal na všeobecnú hodnotu vecného bremena stanovenú znalcom
v znaleckom posudku ako kapitalizáciu hospodárskej ujmy formou jednorazovej odplaty pre časovo

neobmedzené obdobie. Znalec sa vo svojej výpovedi na pojednávaní vyjadril k použitiu kombinácie
rôznych metód pre určenie jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena, vrátane porovnávacej
metódy, čo prispelo k vyššej objektivite záverov znaleckého dokazovania.

30. K odvolacej námietke o porovnávaní cien pozemkov v meste Vrbové a obci Krakovany súd prvej

inštancie uviedol, že v meste Vrbové v čase vyhotovenia znaleckého posudku nebol dostatočný počet
realitných ponúk na to, aby znalec mohol vyhodnotiť objektívny záver o hospodárskej ujmy vlastníka
pozemku v rozsahu cestného bremena, spočívajúceho v práve cesty cez okrajovú časť jeho pozemku,
preto zohľadnil i cenové ponuky prenájmu pozemkov obci Krakovany.

31. K odvolaciemu argumentu žalovanej o neaktuálnosti znaleckého posudku Ing. R. Gombára č.

77/2020, ktorý mal byť aktualizovaný je potrebné uviesť nasledovné. Na súdnom pojednávaní dňa
27.2.2024 súdny znalec vysvetlil a odôvodnil, že vzhľadom na pohyb cenového vývoja obidvoma
smermi nenastala výrazná zmena vypočítanej náhrady za zriadenie vecného bremena. Na súdnom
pojednávaní dňa 27.2.2024 vysvetlil v rámci odpovedí na otázky právnych zástupcov strán konania,
že pri stanovení hodnoty pozemkov nepoužíva iba jednu metódu, ale pre objektivizáciu hodnoty, vždy

aplikuje aj porovnávaciu metódu, ktorá mu indikuje, či celá sústava koeficientov je alebo nie je v nejakej
relácii s realitným trhom v danom mieste. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, či všeobecná
hodnota jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena, ktorá v čase vypracovania znaleckého
posudku v roku 2020 predstavovala 27,93 eur/m2, v roku 2024 by mohla byť vyššia alebo nižšia, znalec
odpovedal, že v tomto smere neboli veľké posuny. Po pandémii síce nastal určitý kvázi nárast cien

v danom segmente, ale následne s nárastom úrokových sadzieb prišiel pokles hypoték, dopyt, takže
nastal stav, akoby sa tie ceny vrátili naspäť. Z toho dôvodu v uvedenom intervale 27 eur + 5 – 10 %
na jednu alebo druhú stranu, by sa tá cena pohybovala aj aktuálne. Na doplňujúcu otázku súdu znalec
zdôraznil, že odplata za vecné bremeno by výraznejšie odlišná nebola v porovnaní s odplatou uvedenou
v znaleckom posudku.

32. Právny zástupca žalobkyne na tomto pojednávaní výslovne uviedol, že v prípade požiadavky
žalovanej aktualizovať uvedený znalecký posudok, je možné k uvedenému pristúpiť a súd prvej inštancie
pojednávanie odročil aj za účelom vznesenia dôkazných návrhov týkajúcich sa výšky náhrady za
zriadenie vecného bremena v lehote do dňa 3.4.2024, s tým, že na neskôr navrhnuté dôkazy súd nemusí

prihliadnuť. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná požiadavku aktualizácie predmetného znaleckého
posudku v stanovenej lehote nevzniesla, v uvedenom smere nenavrhla žiadne dokazovanie a ani
nepredložila dôkazy preukazujúce výšku náhrady vo vyššej sume (tieto nepredložila ani na poslednom
pojednávaní, v konaní vedenom od roku 2017). Civilný sporový poriadok chápe bremeno popretia
tvrdení protistrany ako samostatnú procesnú povinnosť, s procesnými následkami pre jej nesplnenie.

V prípade, že súd v rámci dodržiavania rovnosti zbraní bude prihliadať na výsledky procesnej aktivity
(pasivity) v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania, stráca sa tým základný zmysel a účel
právnej úpravy. Nebol preto daný dôvod na vykonanie ďalšieho dokazovania ohľadne výšky náhrady za
zriadenie vecného bremena v tomto sporovom konaní, na ktoré sa vzťahuje zásada prejednacia, ako
i koncentračná zásada.

33. Odvolacia námietka žalovanej vzhľadom na výpoveď znalca na pojednávaní, týkajúca sa
aktualizácie a následného ustálenia aktuálnej výšky náhrady za zriadenie vecného bremena, ako aj
absenciudôkaznéhonávrhužalovanejvsúdomurčenejlehote,inapriekpoučeniusúdu,nemohlaobstáť.

34. Odvolacia argumentácia žalovanej, že znalec pri výpočte všeobecnej hodnoty jednorazovej odplaty
vychádzal z hodnotenia neexistujúcej veci nebola opodstatnená. V kontexte uvedeného súd prvej
inštancie pomenoval dôvody, pre ktoré nebolo možné vychádzať zo záveru uznesenia Krajského súdu
v Bratislave (sp. zn. 9Co/255/2017 zo dňa 31.12.2018), na ktoré sa odvolávala žalovaná strana,
s poukazom na odlišný predmet sporu (vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie časti pozemku,

zastavanej neoprávnenou stavbou). Objasnil zdôraznil potrebu rozlíšiť nemožnosť užívať zastavanú
časť pozemku, od obmedzenia strpieť užívanie časti pozemku inou osobou, čo nevylučuje jej užívanie aj
vlastníkom pozemku. V danom prípade, podľa záveru súdu prvej inštancie, by bolo krajne nespravodlivé
vychádzať z hodnoty celého pozemku, ak vecným bremenom spočívajúcim v práve cesty má byťzaťažená len okrajová časť pozemku atypického tvaru, so šírkou maximálne 3 metre, ktorú môže užívať
aj samotný vlastník pozemku, pričom uvedená plocha zahŕňa aj prechod po pozemku vlastníka stavby.
Súd poukázal aj na vyjadrenie znalca, ktorý považoval za neobjektívne vychádzať z hodnoty celého

pozemku v danom prípade, vychádzajúc z umiestnenia, povahy a atypického tvaru časti pozemku,
ktorá má byť vecným bremenom zaťažená. Žalovaná pritom neuviedla tvrdenia ako ňou uvádzané
„odčlenenie“ od hlavného pozemku spôsobí ujmu, ktorá nie je krytá odplatou, za zriadenie práva cesty,
ako sa konkrétne znehodnotil celý pozemok, vzhľadom na plochu, tvar, líniu zaťaženej časti pozemku
(pokiaľ sa rozhodla napriek sporu postaviť daný druh oplotenia).

35. Je potrebné dodať, že žalovanou navrhované pripustenie dovolania odvolacím súdom upravoval
predchádzajúci procesný kódex (§ 238 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, zákon č. 99/1963 Zb.
v znení neskorších predpisov), ktorého účinnosť zanikla dňa 30. júna 2016 a preto navrhovaný procesný
postup, nebol podľa Civilného sporového poriadku možný. Odôvodnenie ustálenia výšky jednorazovej
náhrady za zriadenie vecného bremena pritom vychádza z individuálnych okolností prípadu, medzi ktoré

patrí aj okolnosť, prečo stavba zostala bez prístupu k verejnej komunikácie (viď. odsek 8, 17 a 18 tohto
rozhodnutia odvolacieho súdu).

36. Nedôvodná bola i odvolacia námietka žalovanej, ktorá označila napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie za nepreskúmateľné.

37. V posudzovanej veci súd prvej inštancie uviedol v napadnutom rozhodnutí rozhodujúci skutkový stav,
stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, pričom vyvodil vecne správne závery.

38. Strana konania má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2MCdo/7/2009).

39. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, treba považovať taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie
neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre
rozhodnutie vo veci (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/98/2017), čo nebol daný prípad.

40. Do práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV.
ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená tiež právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (porov. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 50/04, uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/61/2010).

41. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské
práva pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. uznesenie NS SR sp. zn.
5Cdo/106/2010, RUIS R Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro

Balani v. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;
Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

42. Iné právne významné odvolacie námietky žalovanou v odvolaní vznesené neboli. Všeobecný súd
(prvoinštančný aj odvolací) nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou konania, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (postačuje teda ak rozhodnutie dostatočne objasňuje
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalo do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania). Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základrozhodnutia,stačínazáverotom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníka
na spravodlivý proces.

43. Odvolací súd podľa § 387 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania, ktorým žiadnej zo strán právo na náhradu
trov konania priznané nebolo, podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Úspech žalobkynesa vzťahoval na vyhovujúci výrok rozsudku, avšak zo strany žalobkyne došlo tiež k späťvzatiu žaloby
v časti o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty k pozemkom, v ktorej časti zastavenie
konania zavinila žalobkyňa. Pomer úspechu a neúspechu strán konania bol podľa záveru súdu rovnaký

a rozhodnutie o trovách konania bolo súladné aj s princípom spravodlivosti (čl. 2 ods. 1 CSP).

44. Z dôvodu, že žalobkyňa bola úspešná v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, vzniklo jej právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací
súd preto rozhodol tak, že žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

45. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.