Rozsudok – Ostatné Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11C/114/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125327540
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2026:6125327540.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

12 11C/114/2025

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v spore žalobcu: A. B., IČO: XX XXX XXX,
so sídlom C. XXX/XXX, XXX XX D., právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o.,
IČO: 36 858 501, Radlinského 1727/49, 026 01 Dolný Kubín , proti žalovanému: E. F., G.. D. H. A., IČO:
XX XXX XXX, so sídlom I. X/X, XXX XX J. – B. K., v konaní o zaplatenie 2.018,04 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

11 11C/114/2025

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.018,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
7,40 % ročne zo sumy 2.018,04 eur od 13.05.2025 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

9 11C/114/2025

1. Žalobou podanou v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 11.06.2025 sa
žalobca domáhal zaplatenia škody v sume 2.018,04 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,40
% ročne zo sumy 2.018,04 eur od 13.05.2025 do zaplatenia. Okresný súd Banská Bystrica v rámci
upomínacieho konania sp. zn. XXXX/XXX/XXXX dňa 23.06.2025 vydal platobný rozkaz, ktorým žalobe

žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že je vlastníkom motorového vozidla
C. C. /L., M.: N. A. XX/ a žalovaný je poisťovateľom motorového vozidla z titulu povinného zmluvného
poistenia motorového vozidla K. F., ev. č. J. XXX G.. Dňa 03.01.2025 došlo ku škodovej udalosti,
keď počas jazdy cestou po diaľnici D1 v smere z K. O. E. konateľ žalobcu p. D. E. viedol motorové
vozidlo za motorovým vozidlom s ev. č. J. XXX G., kedy spod kolesa motorového vozidla s ev. č. J.
XXX G. odleteli kamene, ktoré okamžite poškodili čelné sklo motorového vozidla, ktoré viedol konateľ
žalobcu, ev. č. N. A. XX, ktoré následne prasklo. Konateľ žalobcu počas jazdy videl, ako spod kolesa

motorového vozidla s ev. č. J. XXX G. odleteli kamene a poškodili čelné sklo motorového vozidla s ev.
č. N. A. XX. Škodová udalosť zo dňa 03.01.2025 bola účastníkmi riadne ohlásená žalovanému, a to na
základe správy o nehode zo dňa 03.01.2025, uplatnením nároku na náhradu škody zo dňa 07.01.2025,
oznámením škodovej udalosti poisteným zo dňa 08.01.2025 a dotazníkom pre poškodeného k škodovejudalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.01.2025. Žalovaný škodovú udalosť eviduje pod č. XXXXXXXXXX.
Oznámením o riešení škodovej udalosti pod vyššie uvedeným číslom z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXX
P. N. XX.XX.XXXX žalovaný žalobcovi oznámil, že ním uplatnený nárok na náhradu škodu škody

vybavuje bez poskytnutia náhrady škody, a to z dôvodu, že zo strany žalobcu nebolo jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochybností preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla ev. č. J.
XXX G.. Žalobca poukázal na to, že zodpovednosť za škodovú udalosť potvrdil aj sám vodič poisteného
motorového vozidla s ev. č. J. XXX G. aj na základe čestného prehlásenia zo dňa 17.03.2025. Listom
zo dňa 17.03.2025 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolal proti Oznámeniu

o riešení škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.02.2025. Listom zo dňa 27.03.2025 žalovaný
právnemu zástupcovi žalobcu zaslal vyrozumenie k Oznámeniu škodovej udalosti, v ktorom zotrval na
svojom stanovisku a zároveň uviedol, že škodovú udalosť uzavrel v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 písm.
h) zákona č. 381/2001 Z. z., t. j. nenahradením škody za poisteného. Poškodené motorové vozidlo s ev.
č. N. A. XX bolo opravené v autoservise spoločnosti Q. – R. F., B. so sídlom I. XXX/XX, F.. Za vykonanú
opravu poškodeného čelného skla motorového vozidla s ev. č. N. A. XX spoločnosť Q. – R. F., B.

vystavila žalobcovi dňa 23.04.2025 faktúru č. XXXXXXXX na sumu 2.018,04 eur. Žaloba uhradil faktúru
za vykonanú opravu poškodeného čelného skla v plnej výške dňa 23.04.2025. V ostatnom žalobca
poukázal na ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia § 788, § 822 a zákona č.
381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení. V závere svojho vyjadrenia žalobca uviedol, že aj napriek
výzvam žalobcu žalovaný škodu vo výške 2.018,04 eur neuhradil, čím sa dostal do omeškania.

2. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor dňa 09.07.2025, ktorý doručil Okresnému
súdu Banská Bystrica, v ktorom rozporoval skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa samotných okolností
vzniku škody. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal vznik škody a jeho nárok je nepreukázaný,
neoprávnený a bez právneho základu. Žalovaný poukázal na skutočnosti uvedené v Oznámení

žalovaného v zmysle ktorých vybavil uplatnený nárok na náhradu škody žalobcu bez poskytnutia
náhrady škody a to vzhľadom na zdokumentované poškodenie čelného skla vozidla ev. č. N. A. XX.
Podľa žalovaného nebolo zo strany žalobcu jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané,
že k vzniku škody došlo prevádzkou vozidla ev. č. J. XXX G.. Žalovaný zdôraznil, že vodič tohto
vozidla, prevádzkou ktorého údajne malo dôjsť k vzniku škody si s ohľadom na svoje povinnosti pri

riadení motorového vozidla nemôže byť vedomý toho, že práve spod kolies ním riadeného vozidla
došlo k odskočeniu skalky, ktorá následne poškodila čelné sklo vozidla ev. č. N. A. XX. Žalovaný
zároveň si dovolil uviesť, že má vedomosť o Stanovisku občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 03.06.2014, sp. zn. R. X/XXXX, avšak rovnako si dovolil upozorniť na
tú skutočnosť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom stanovisku síce deklaruje, že: „Aj

škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným
kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod
v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno
zbaviť.“ , avšak podľa žalovaného samotné skonštatovanie, že sa jedná o škodu spôsobenú okolnosťou
majúcou pôvod v prevádzke motorového vozidla ešte nezakladá právny nárok poškodeného na poistné

plnenie. Vychádzajúc z Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v ustanovenie § 427
stanovuje, že prevádzateľ motorového vozidla zodpovedá objektívne, na vznik zodpovednosti nie je
potrebnézavinenéprotiprávnekonanie,atedapostačujepreukázanie,žeškodavznikla,existujeudalosť
vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a existuje príčinná súvislosť (kauzálny
nexus) medzi udalosťou a vznikom škody. Rovnako z ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.

z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva, že poškodený je
povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla
ako príčinou a vznikom škody ako následkom. V tejto súvislosti žalovaný si dovolil uviesť a upozorniť
na tú skutočnosť, že vyššie opísaná príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí

byť bezpečne preukázaná, to znamená, že jej preukázanie musí byť dostatočné, nevyvrátiteľné a nad
akúkoľvek pochybnosť. Na podporu svojich tvrdení žalovaný dal do pozornosti rozsudok Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 17.02.2016, ktorým bol potvrdený rozsudok prvoinštančného
súdu, pričom v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal
uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu škody a prvoinštančný súd vec odôvodnil skutočnosťou,

že „zo strany navrhovateľa nebol nárok riadne preukázaný.“ V zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona
o PZP: „Náhradu škody vrátane inej ujmy uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený
uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento
nárok preukázať; ak ide o škodu vrátane inej ujmy spôsobenú motorovým vozidlom jazdnej súpravytvorenej ťažným vozidlom a prípojným vozidlom, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu
škody vrátane inej ujmy priamo voči poisťovateľovi, ktorý poistil prípojné vozidlo, ak ťažné vozidlo nie
je možné identifikovať.“ Aj v súlade s ustanovením § 4 zákona o PZP je povinnosťou poškodeného

uplatnenýnárokpreukázať,tedapodľažalovanéhopreukázaťvecnúačasovúsúvislosťmedziosobitnou
povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom.
Ani prípadné súhlasné vyhlásenie vodiča motorového vozidla, ktoré údajne malo poškodenie čelného
skla spôsobiť a vodiča poškodeného motorového vozidla nemá charakter preukázania okolností vzniku
škody. Žalovaný má za to, že žalobca v tejto otázke neuniesol dôkazné bremeno. S prihliadnutím na

všetky uvedené skutočnosti podľa žalovaného neboli splnené podmienky pre poskytnutie plnenia zo
strany žalovaného, keďže nebola bez akýchkoľvek pochybností dostatočne preukázaná zodpovednosť
vodičažalovanýmpovinnezmluvnepoistenéhozavzniknutúškoduapretožiadažalobuvcelomrozsahu
zamietnuť ako nedôvodnú.

3. Žalobca sa v rámci repliky písomne vyjadril dňa 06.10.2025 a opakovane uviedol, že ku škodovej

udalosti dňa 03.01.2025 došlo takým spôsobom, že počas jazdy cestou po diaľnici D1 v smere z K.
O. E. konateľ žalobcu viedol motorové vozidlo ev. č. N. A. XX za motorovým vozidlom ev. č. J. XXX
G., kedy spod kolesa motorového vozidla č. J. XXX G. odleteli kamene, ktoré okamžite poškodili čelné
sklo motorového vozidla žalobcu, ktoré prasklo. Konateľ žalobcu pritom aj videl, ako spod kolesa auta
poisteného u žalovaného odleteli kamene, ktoré okamžite poškodili jeho čelné sklo. Žalobca zdôraznil,

že v danom čase a v danom mieste sa na diaľnici D1 okrem vozidla žalobcu a vozidla poisteného
u žalovaného nenachádzali žiadne iné vozidlá. Na poškodenie čelného skla žalobca, resp. konateľ
žalobcu reagoval takým spôsobom, že predbehol vozidlo ev. č. J. XXX G. a prostredníctvom výstražných
svetiel dal tomuto vodičovi znamenie, že sa niečo stalo. Následne vodiči vozidlá zastavili na zjazde
z diaľnice, kde skontrolovali poškodenie čelného skla a spísali správu o nehode. Vyššie uvedené

okolnosti škodovej udalosti vyplývajú aj zo žalobcom predložených listinných dôkazov a to: správy
o nehode zo dňa 03.01.2025 podpísanej vodičmi obidvoch vozidiel, uplatnenia nároku na náhradu
škodyzodňa07.01.2025podpísanéhokonateľomžalobcuakopoškodeným,dotazníkomprepoisteného
k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX, oznámením škodovej udalosti poisteným zo dňa 08.01.2025
podpísaného poisteným, čestným prehlásením vodiča K. E. zo dňa 17.03.2025. V Oznámení škodovej

udalosti poisteným zo dňa 08.01.2025 poistený v časti „Podrobný popis nehody“ výslovne uvádza, že
k nehode došlo takým spôsobom, že pri obchádzaní vozidla ev. č. N. A. XX spod kolesa vozidla ev. č. J.
XXXG.odletelaskalkaapoškodilačelnésklovozidlaN.A.XX.VOznámeníškodovejudalostipoisteným
zo dňa 08.01.2025 poistený zároveň v časti „Nároky poškodeného“ uvádza, že nárok považuje za
oprávnený. V dotazníku pre poisteného k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX poistený v bode 6. uvádza

ako príčinu dopravnej nehody odletenú skalku spod kolesa, v bode 7. uvádza, že v danom čase sa na
danom mieste nehody nachádzali iba dve vozidlá a to vozidlo žalobcu a vozidla poisteného u žalovaného
a v bode 16. uvádza, že nepripúšťa možnosť, že kameň mohol byť vymrštený spod kolies, resp.
naloženého nákladu iných vozidiel, pretože v tom čase na diaľnici boli iba oni dvaja.

4. V čestnom prehlásení zo dňa 17.03.2025 vodič poisteného vozidla ev. č. J. XXX G. K. E. uvádza,
že si je plne vedomý toho, že dňa 03.01.2025 spôsobil počas jazdy svojim vozidlom, ktoré v čase
nehody viedol a ktorého je vlastníkom K. N., po diaľnici D1 v smere z K. O. E. škodu odletenými
kameňmi za ním idúcemu vozidlu ev. č. N. A. XX. V čestnom prehlásení zo dňa 17.03.2025 vodič
poisteného vozidla K. E. zároveň potvrdil, že v čase nehody v danom úseku cesty nebolo na ceste

naokolo žiadne iné vozidlo. Podľa žalobcu v danom prípade je preukázaný vznik škody, ako aj to, že
je daná príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi osobitnou povahou prevádzky vozidla ev. č. J. XXX
G. a vozidla ev. č. N. A. XX. Žalobca poukázal na stanovisko Útvaru dohľadu nad finančným trhom O.
J. B. zo dňa 16.07.2013 k likvidácií škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených

kameňomvymrštenýmspodkoliesinéhomotorovéhovozidla,podľaktorého:„Podľa§428Občianskeho
zákonníka sa svojej zodpovednosti nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami,
ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak sa preukáže, že sa škode nemohlo
zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia... Ak teda udalosť – škoda na čelnom skle – bola spôsobená
okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou

a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle, a pokiaľ má uzatvorené povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ
povinný takúto škodu zaňho nahradiť.“ Z vyššie citovaného stanoviska podľa žalobcu a aj z ustálenej
rozhodovacej praxe všeobecných súdov jednoznačne vyplýva, že škoda na čelnom skle, ktorá bolaspôsobená kameňom odleteným od kolesa motorového vozidla, je krytá z povinného zmluvného
poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

5. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, ktorú uviedol v oznámení zo dňa 05.02.2025 a aj v podanom
odpore, žalobca považuje za účelovú. Žalovaný rovnaké tvrdenia uvádza opakovane pri všetkých
škodových udalostiach, ktoré spočívajú v poškodení čelného skla kameňmi odletenými od kolesa
poisteného motorového vozidla. S touto argumentáciou žalovaného sa však už vo svojich rozhodnutiach
opakovane vysporiadali všeobecné súdy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti žalobca poukázal na

rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 13.11.2019, v ktorom
odvolací súd konštatoval: „Odvolací súd súhlasí so zváerom súdu prvej inštancie, že listinnými dôkazmi
bolo v konaní preukázané, že došlo k poškodeniu čelného skla motorového vozidla žalobcu kamienkom
odleteným spod koles motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Odvolací súd
súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že kauzálny nexus medzi vznikom škody a objektívnou
zodpovednosť je dostatočne ozrejmený zhodným popisom účastníkov dopravnej udalosti, ktorý popísali

priebeh a okolnosti predchádzajúce vzniku škody. V danom prípade tak žalobca, ako aj vodič druhého
vozidla zhodne opísali priebeh a okolnosti predchádzajúce vzniku škody v spoločnom Zázname
o dopravnej nehode zo dňa 08.05.2018, ako aj následne v dotazníkoch žalovaného, a to žalobca
v dotazníku pre poškodeného k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX a druhý v dotazníku pre poisteného
ku škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného v podanom

odvolaní, že žalobca v žalobe neuviedol opis priebehu škodovej udalosti a ani skutočností, z ktorých si
vyvodil záver, že ku škodovej udalosti došlo práve zavineným konaním poistníka žalovaného a zároveň
nepredložil dôkaz na preukázanie svojich tvrdení... Odvolací súd má za to, že žalobca v podanej
žalobe dostatočne opísal rozhodujúce skutočnosti svojho nároku a označil dôkazy, ktoré jeho nárok
preukazovali, čo bolo vykonaným dokazovaním na súde prvej inštancie v celom rozsahu preukázané.

Žalobca v konaní na súde prvej inštancie uviedol opis priebehu škodovej udalosti a preukázal ho
dôkazmi, z ktorých súd prvej inštancie vyvodil správny záver, že ku škodovej udalosti došlo práve
zavineným konaním poistníka žalovaného. Žalobca tak preukázal vecnú a časovú súvislosť medzi
osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako
následkom. Vecná súvislosť je preukázaná zhodnými tvrdeniami škodcu a poškodeného a časová

súvislosť dátumom dopravnej nehody a dátumom vykonania opravy. Vzhľadom na okolnosti vzniku
poistnej udalosti nie je objektívne možné požadovať od žalobcu iné dôkazy ako tie, ktoré označil
a predložil v konaní na súde prvej inštancie. Ku škodovej udalosti došlo na rýchlostnej ceste a ak
si aj vodič žalovaného pri vedení motorového vozidla nemusel byť vedomý toho, že od jeho vozidla
odskočila skalka, ktorá poškodila čelné sklo motorového vozidla žalobcu, tak stačilo, ak ho žalobca

na túto skutočnosť upozornil blikaním svetiel, čo je pri jazde motorových vozidiel za sebou jedinou
okamžitou reakciou vodiča poškodeného vozidla a čo je plne odôvodnené. Následne, tak ako uviedol aj
súd prvej inštancie, vodič žalovaného podnikol nevyhnutné kroky k oznámeniu vzniku škodovej udalosti,
keď v oznámení adresovanom žalovanému ako poisťovateľovi popísal priebeh udalostí. Všeobecné
a ničím nepodložené tvrdenia žalovaného nemôžu byť spôsobilé vyvrátiť alebo spochybniť pravdivosť

zhodných popisov priebehu škodovej udalosti jej účastníkmi.“

6. Žalobca ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 29.04.2020,
v ktorom odvolací súd dospel k záveru: „ Z dokazovania vykonaného okresným súdom bolo dostatočne
jasne preukázané, že poškodenie čelného skla vozidla žalobcu G. G. M.: K. bolo spôsobené

kamienkom vymršteným kolesami vozidla J. S., EČ: K., ktoré je poistené u žalovaného a ktoré
v čase škodovej udalosti riadil vodič I. G., pričom žalobca uniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení
predložením viacerých listín, relevantne preukazujúcich škodovú udalosť tak, ako ju žalobca v podanej
žalobe popísal. Správanie žalobcu bezprostredne po škodovej udalosti (ani v neskoršom období,
vrátane prebiehajúceho konania) nevykazuje žiadne znaky účelovosti, naopak zodpovedá ustálenému

skutkovému deju. Snaha žalovaného vykladať vznik poškodenia vozidla (a nadväzne aj kauzálny nexus)
tak, aby žalobca ešte nejako inak než vlastným tvrdením a tvrdením svedka (ktorý sa so žalobcom
v čase škodovej udalosti v motorovom vozidle viezol), navyše rešpektujúc výsledky všetkých ostatných
dôkazov, vyplnený dotazník škodcu nevynímajúc, preukázal vznik škody kameňom vymršteným spod
kolesa pred ním idúceho vozidla, je značne účelová a smerujúca k tomu, aby poškodený ako žiadateľ

náhrady súvisiacej so škodovou udalosťou bol prakticky vystavený do neriešiteľnej dôkaznej núdze.“

7. Žalobca ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. XXXXXXX/X/XXXX, v ktorom
odvolací súd uviedol: „ Pokiaľ žalovaný spochybňuje relevantnosť dôkazného prostriedku, a to záznamuo dopravnej nehode s poukazom na jeho nedostatočnosť, odvolací súd konštatuje, že sa s touto
námietkou nestotožňuje. Predmetný záznam o dopravnej nehode, rovnako ako súd prvej inštancie,
pokladá za dokument dostatočne preukazujúci škodovú udalosť skúmanú v prejednávanej veci, ktorý

dostatočne objasňuje všetky konkrétne a relevantné okolnosti, medzi ktoré patrí dátum a čas nehody,
miesto nehody, označenie účastníkov nehody, označenie poškodeného vozidla, dôvod vzniku škody,
atď. Osobitne za situácie, keď ďalšie detaily boli doplnené tak výsluchom samotného žalobcu, ako aj
svedkyne, pričom žalovaný mal možnosť sa týchto výsluchov zúčastniť a zároveň klásť otázky, avšak
tejto možnosti sa dobrovoľne vzdal, keď sa samotného pojednávania nezúčastnil. Navyše je potrebné

uviesť, že z dôvodovej správy k § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke vyplýva, že
tlačivo “Správa o nehode“ bolo zavedené pre zjednodušenie prístupu k náhrade škody, pretože prax
ukázala, že účastníci nehody si časti vymenili len základné informácie o priebehu nehody bez toho, aby
spísali akékoľvek vyhlásenie o priebehu nehody. V prípade, že osoba zodpovedná za škodu odmietla
udalosť svojmu poisťovateľovi oznámiť, prípadne spochybňovala tvrdenie poškodenej strany o priebehu
nehody, nebol poškodený schopný svoj nárok preukázať., čiže tlačivo „Správa o nehode“ bolo prijaté

práve za účelom zjednodušenia preukázania priebehu nehody poškodeným. Samotné spochybňovanie
vierohodnosti údajov uvedených žalobcom v predloženom zázname o nehode zo dňa 17.03.2019 zo
strany žalovaného pokladá odvolací súd, rovnako ako žalobca, za konanie, ktoré popiera celý význam
predmetného dokumentu a je aj v rozpore s účelom vyššie citovaného ustanovenia Zákona o cestnej
premávke.“

8. Žalobca popritom zdôraznil, že okrem vyššie citovaných rozsudkov existuje množstvo ďalších
rozsudkov, ktorými súdy zaviazali žalovaného k zaplateniu náhrady škody spočívajúcej v poškodení
čelného skla kameňmi odletenými od kolies motorového vozidla poisteného z titulu PZP u žalovaného,
či už rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. XXXX/XX/XXXX, rozsudok Krajského súdu Košice sp.

zn. XXX/XXX/XXXX, rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. XX/XX/XXXX, rozsudok Okresného súdu
Námestovo sp. zn. XXX/XX/XXXX. Zhodne žalovaný v podanom odpore namietal, že žalobca si
uplatňuje nárok na náhradu škody z celej faktúry vrátane DPH, t. j. od uplatňovaného nároku neodpočítal
DPH, a to napriek skutočnosti, že žalobca je platcom DPH s nárokom na jej odpočet. Podľa žalobcu ani
táto námietka žalovaného nie je dôvodná. A je toho názoru, že má nárok ako poškodený na náhradu

celej faktúry, vrátane DPH. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
XXXX/XX/XXXX zo dňa 30.11.2016, ktorý sa týmto zaoberá. V závere žiada žalobca žalobe v celom
rozsahu vyhovieť.

9. Žalovaný svoje ďalšie právo písomne sa vyjadriť nevyužil.

10. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 29.01.2026, ktorého sa zúčastnil konateľ žalobcu a právny
zástupca žalobcu. Nedostavil sa žalovaný, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil
s tým, aby súd konal v jeho neprítomnosti a žalobu na základe ním uvádzaných tvrdení zamietol.

11. Právny zástupca žalobcu prítomný na pojednávaní súdu navrhol, aby súd rozhodol v tejto veci
rozsudkom pre zmeškanie, ak bude mať súd za to, že sú splnené podmienky v zmysle § 274
CSP, nakoľko podľa názoru právneho názoru žalobcu sú splnené. Aj keď žalovaný svoju neúčasť
na pojednávaní ospravedlnil, nevykonal to včas a ospravedlnenie bolo súdu doručené deň pred
pojednávaním, pričom neuviedol vážne dôvody a vážne okolnosti, ktoré mu zabraňujú zúčastniť

sa pojednávania. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že ak by súd nerozhodol rozsudkom pre
zmeškanie, trvajú na podanej žalobe v celom rozsahu. Pridŕžal sa všetkých skutkových tvrdení a právnej
argumentácie, ktoré uviedli v podanej žalobe, ako aj vo svojom vyjadrení zo dňa 06.10.2025. Právny
zástupcažalobcupoukázalnato,žezpredloženýchlistinnýchdôkazovvyplýva,žedňa03.01.2025došlo
k poškodeniu čelného skla vozidla žalobcu C. C., v dôsledku kamienkov vymrštených spod vozidla K. F.,

poisteného u žalovaného. Tento fakt je preukázaný Správou o nehode, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi
a to predovšetkým čestným prehlásením vodiča poisteného motorového vozidla, ktorý priznal, že kameň
vyletelzjehovozidlaavysloveneuviedol,ževdanomčasesanadiaľnicinenachádzalinijakéinévozidlá.
Žalobca rovnako preukázal výdavky na opravu čelného skla v sume 2.018,04 eur, ako aj úhradu týchto
výdavkov. V danom prípade podľa právneho zástupcu žalobcu sú preukázané všetky okolnosti týkajúce

sazodpovednostizaškoduatovznikškody,akoajpríčinnásúvislosťmedziosobitoupovahouprevádzky
vozidla K. F. a vznikom škody na vozidle C. C.. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, tak ako už uviedli vo
svojich písomných vyjadreniach, táto jeho obrana spočíva v tvrdení, že zo strany žalobcu jednoznačne
a bez akýchkoľvek pochybností nebolo preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou vozidla K.F.. Podľa právneho zástupcu žalobcu je táto obrana účelová. Takúto obranu žalovaný bežne používa
vo všetkých konaniach a s ňou sa vysporiadali všeobecné súdy SR. Dovolil si poukázať na množstvo
súdnych rozhodnutí, kde presne vystupoval rovnaký žalovaný a v podstate išlo o rovnaké skutkové

okolnosti, kedy žalovaný uvádzal rovnakú obranu a súdy podaným žalobám vyhoveli, pričom dospeli
k záveru, že listinné dôkazy, ktoré pripojili k podanej žalobe sú dostatočné na preukázanie žalovaného
nároku. Bol toho názoru, že žalobou uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný a preukázaný a preto
navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.018,04 eur s príslušenstvom a zároveň
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) fyzické a právnické osoby vykonávajúce
dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

13. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

14. Podľa ustanovenia § 788 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom
rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická
osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

15. Podľa § 822 OZ z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej

udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

16. Podľa § 823 OZ náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti
poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

17. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon)
poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

18. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo,
aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

19. Podľa§11ods.7zákonač.381/2001Z.z.poisťovateľjepovinnýposkytnúťpoistnéplneniedo15dní

po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinností poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak
z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

20. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. ak poisťovateľ nesplní svoju povinnosť podľa ods.

6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, pričom osobitným
predpisom je § 517 ods. 2 OZ.

21. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný

tento nárok preukázať.

22. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba M. R. J.) platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody, ktorá mu vznikla dňa 03.01.2025 takým
spôsobom, že počas jazdy cestou po diaľnici D1 v smere z K. O. E. konateľ žalobcu viedol vozidla ev.
č. N. A. XX za motorovým vozidlom s ev. č. J. XXX G., pričom od tohto vozidla spod kolies odleteli
kamene, ktoré poškodili čelné sklo motorového vozidla ev. č. N. A. XX, ktoré prasklo. Konateľ žalobcupritom aj videl, ako spod kolesa uvedeného vozidla poisteného u žalovaného odleteli kamene, ktoré
poškodili čelné sklo jeho vozidla. Domáhal sa náhrady škody v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka,
nakoľko okolnosti, za ktorých došlo ku škodovej udalosti majú pôvod v prevádzke motorového vozidla

(Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. R. X/XXXX zo
dňa 03.06.2014). Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle § 427 OZ
je kumulatívne splnenie nasledujúcich podmienok: a) udalosť vyvolaná osobitnou povahou dopravného
prostriedku (resp. dopravy), b) vznik škody a c) vzťah príčinnej súvislosti medzi danou udalosťou a
vznikomškody.Vprípade§427OZsajednáoobjektívnuzodpovednosť,kedysanajejvzniknevyžaduje

zavinenie ani protiprávne konanie. Zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 OZ nemožno zbaviť.
Medzi stranami sporu nebolo sporným, že v čase vzniku škodovej udalosti mal vodič motorového vozidla
ev. č. J. XXX G. uzatvorenú so žalovaným zmluvu, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie
motorového vozidla, ako aj to, že sa žalobca priamo aj u žalovaného domáhal náhrady škody, ktorá mu
na motorovom vozidle vznikla, kedy žalovaný odmietol poskytnúť žalobcovi náhradu škody.

25. Žalovaný počas celého konania zotrval na tom, že nezodpovedá za vzniknutú škodu a nárok žalobcu
neuznával v celom rozsahu a považoval ho za nepreukázaný, neoprávnený a bez právneho základu.
Konštatoval, že nebolo zo strany žalobcu jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že
k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla ev. č. J. XXX G., keďže vodič tohto vozidla, ktorý
mať spôsobiť škodu pri riadení motorového vozidla nemôže si byť vedomý toho, že práve spod kolies

ním riadeného vozidla došlo k odskočeniu skalky, ktorá údajne poškodila čelné sklo vozidla ev. č. N.
A. XX. Žalovaný následne vyjadril presvedčenie, že nebola bez akýchkoľvek pochybností dostatočne
preukázaná zodpovednosť vodiča žalovaného, ktorý je povinne zmluvne poistený u žalovaného za
vzniknutú škodovú udalosť. S uvedeným názorom sa súd nestotožnil, nakoľko má za to, že žalobca
uniesol dôkazné bremeno a preukázal všetky predpoklady vyžadujúce zákonom na úspešné uplatnenie

nároku na náhradu škody. Vznik poistnej udalosti bol žalovanému riadne oznámený, škoda bola
žalobcom zdokumentovaná a bola spísaná aj správa o nehode, ktorá bola podpísaná účastníkmi
dopravnej nehody. V konaní nebolo sporným, že sa v čase škodovej udalosti nenachádzali na mieste
iné motorové vozidlá, resp. osoby, ktoré by potvrdili priebeh nehody, preto súdu nie je zrejmé, akým
iným spôsobom, ako samotným vyplnením správy o nehode, kde škodca prizná svoju vinu mal žalobca

preukázať nárok na náhradu škody. Súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno spočíva nielen na
žalobcovi, ktorý riadne označil dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, ale aj žalovanom,
ktorý spochybňoval žalobcom uplatnený nárok. Žalovaný však súdu nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by
bol schopný spochybniť priebeh škodovej udalosti, napriek tomu, že bol škodca v čase škodovej udalosti
poistený u žalovaného. Žalovanému tak nič nebránilo, vzhľadom na ním prezentované závery overiť si

okolnosti, za ktorých došlo ku škodovej udalosti priamo u škodcu a v prípade rozporných tvrdení, jeho
vyjadrenia súdu predložiť, resp. iným spôsobom predložiť dôkazy. Keďže tak žalovaný neurobil, súd
nemal dôvod pochybovať o správe o nehode zo dňa 03.01.2025 podpísanú vodičmi obidvoch vozidiel,
ako aj dotazníkom pre poisteného ku škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX, či oznámenie škodovej
udalosti poisteným zo dňa 08.01.2025 priamo podpísané poisteným. Z uvedeného vyplýva, že kauzálny

nexus medzi vznikom škody a objektívnou zodpovednosťou bol súdu dostatočne ozrejmený zhodným
popisom účastníkov dopravnej udalosti, ktorí popísali priebeh a okolnosti predchádzajúci vzniku škody.
V danom prípade tak žalobca, ako aj vodič druhého vozidla zhodne opísali priebeh a okolnosti
predchádzajúce vzniku škody v spoločnej Správe o nehode zo dňa 03.01.2025, ako aj následne
v dotazníkoch žalovaného č. XXXXXXXXXX, ako aj Oznámením škodovej udalosti poisteným zo dňa

08.01.2025podpísanépoisteným.Zuvedenýchdôvodovsasúdnestotožnilstvrdenímžalovaného,ktorý
nárok žalobcu neuznal a považoval ho za nepreukázaný, neoprávnený a bez právneho základu. Súd má
za to, že v podanej žalobe žalobca dostatočne opísal rozhodujúce skutočnosti svojho nároku a označil
dôkazy, ktoré jeho nárok preukazovali, čo bolo vykonaným dokazovaním v celom rozsahu preukázané.
Žalobca podrobne uviedol opis priebehu škodovej udalosti a preukázal ho dôkazmi, z ktorých súd vyvodil

záver, že ku škodovej udalosti došlo práve zavineným konaním poistníka žalovaného. Žalobca tak
súdu preukázal vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového
vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Vecná súvislosť je preukázaná zhodnými
tvrdeniamiškodcuapoškodenéhoačasovásúvislosťdátumomdopravnejnehodyadátumomvykonania
opravy. Vzhľadom na okolnosti vzniku poistnej udalosti podľa súdu nie je objektívne možné požadovať

od žalobcu iné dôkazy, ako tie, ktoré označil a predložil v konaní. Popísal ako došlo ku škodovej udalosti
a to pri vedení motorového vozidla, kedy vozidlo idúce pred ním poškodilo čelné sklo motorového vozidla
žalobcu, na čo ho sám žalobca upozornil takým spôsobom, že vozidlo predbehol a prostredníctvom
výstražných svetiel dal vodičovi ev. č. J. XXX G. znamenie, že sa niečo stalo. Následne obidvajavodiči zastavili na zjazde z diaľnice, kde skontrolovali poškodené čelné sklo a spísali správu o nehode.
Následne vodič druhého vozidla ev. č. J. XXX G. oznámil škodovú udalosť dňa 08.01.2025, ktorú
podpísal a teda vykonal všetky kroky k oznámeniu škodovej udalosti a tieto adresoval žalovanému, kde

popísal priebeh udalosti. Všeobecné a ničím nepodložené tvrdenia žalovaného nemôžu byť spôsobilé
vyvrátiť alebo spochybniť pravdivosť zhodných popisov priebehu škodovej udalosti. Práve Správu
o nehode zo dňa 03.01.2025 považuje súd za dokument dostatočne preukazujúci škodovú udalosť
skúmanú v prejednávanej veci, v ktorej dostatočne objasnil všetky konkrétne a relevantné okolnosti,
medzi ktoré patrí dátum, čas nehody, miesto nehody, označenie účastníkov nehody, označenie vozidla

poškodeného z dôvodu vzniku škody.

26. Z vykonaného dokazovania súdu nevyplynulo nič, čo by súdu vzbudilo akékoľvek špekulatívne
konanie žalobcu. Poškodené motorové vozidlo ev. č. N. A. XX bolo opravené v autoservise spoločnosti
Q. – R. F. B. so sídlom I. XXX/XX, F., pobočka T. a za vykonanú opravu poškodeného čelného skla
spoločnosť Q. – R. F. B. vystavila žalobcovi dňa 23.04.2025 faktúru č. XXXXXXXX na sumu 2.018,04 eur.

Žalobca predmetnú faktúru uhradil v plnej výške dňa 23.04.2025. Vzhľadom na uvedené sa preto podľa
súdu žalobca dôvodne domáha u žalovaného náhrady nákladov potrebných na opravu motorového
vozidla, resp. čelného skla.

27. Škodou je z teoreticko-právneho hľadiska nutné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére

poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Súdna prax je
ustálené v závere, že zásadne prichádzajú do úvahy dva spôsoby určenia výšky peňažnej náhrady za
škodu spôsobenej na veci. Buď porovnanie ceny obvykle, ako malá vec pred poškodením, s obvyklou
cenou po poškodení, alebo náhrada nákladov potrebných k tomu, aby si poškodený uviedol vec do
pôvodného stavu pred poškodením. V konaní nebolo sporným, že motorové vozidlo bolo opravené

v autoservise spoločnosti Q. – R. F. B. a že táto spoločnosť za vykonanú opravu poškodeného čelného
skla si vyúčtovala faktúrou č. XXXXXXXX vo výške 2.018,04 eur. Pokiaľ ide o výšku škody, túto žalovaný
v priebehu konania nespochybňoval.

28. Pokiaľ žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach spochybňoval a namietal, že žalobca si uplatnil

nárok na náhradu škody z celej faktúry vrátane DPH, t. j. od uplatňovaného nároku neodpočítal DPH,
napriek tomu, že je platcom DPH, súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu a jeho právneho zástupcu, že
žalobcaakopoškodenýmánároknanáhraduškodyzcelejfaktúryatovrátaneDPH.Takakoajpoukázal
vo svojom rozsudku Krajský súd v Prešove sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 30.11.2016, v ktorom riešil
rovnakú námietku žalovaného, že žalobcovi ako poškodenému nemá byť priznaná z titulu náhrady škody

suma rovnajúca sa DPH a uviedol: „ Zároveň bolo v konaní jednoznačne preukázaná výška škody tak,
ako vyplýva z predloženej faktúry, ktorým bol fakturovaný materiál a montáž na výmenu poškodeného
čelného skla v celkovej výške 290,- eur, vrátane DPH, keď skutočnosti, že žalobca má nárok ako
platca DPH iba na fakturovanú sumu bez DPH, nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, pritom
spoukazomna§4ods.2písm.b)zákonač.381/2001Z.z.poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,

aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky, aj na náhradu škody
vzniknutej poškodením veci, teda poškodený má nárok aj na náhradu škody vzniknutej poškodením
veci, teda aj motorového vozidla. Súd mal za to, že má nárok na náhradu celej skutočnej škody, ktorú
musel vynaložiť na uvedenie poškodeného motorového vozidla do predošlého stavu, teda ktorú vynaložil
na opravu poškodeného motorového vozidla. Preto v danom prípade nie je možné pri výpočte výšky

poistného plnenia vykonávať odpočet o žalobcom uhradený daň z pridanej hodnoty.“

29. Žalobca v konaní žiadal priznať aj úrok z omeškania a to dňom nasledujúcim po uplynutí 15 dní
od oznámenia žalovaného o neposkytnutí poistného plnenia žalobcovi. V zmysle § 11 ods. 7 zákona
č. 381/2001 Z. z. je žalovaný povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania

potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Žalobca, ako
z predložených listinných dôkazov vyplýva, prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa
30.04.2025 vyzval žalovaného na úhradu náhrady škody vo výške 2.018,04 eur a to do 7 dní od
doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému doručená dňa 05.05.2025. Od tohto dátumu po uplynutí 7 dní
sa žalovaný dostal do omeškania. Súd tak priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 7,40 % ročne

zo sumy 2.018,04 eur od 13.05.2025 do zaplatenia.

30. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľkobol žalobca v konaní plne úspešný, pretože súd žalobe vyhovel, priznal mu súd voči neúspešnému
žalovanému právo na plnú náhradu trov konania a to v rozsahu 100 %.

Poučenie:

2 11C/114/2025

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov.

Okresný súd Martin
dňa 29.01.2026

JUDr. Alena Káčeriková
sudkyňa