Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 19, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/20/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1625202856
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1625202856.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : K.. M.. J. C., rod.
A.Á., nar. XX.XX.XXXX, L. Ú. XXX/XX, Bratislava, zastúpená AK Neuschlová, s.r.o., Dostojevského rad
5, Bratislava, IČO: 36 861 359 proti žalovanému: K.. M. C., nar. XX.XX.XXXX, L. Ú. XXX/XX, K., o
určenie, že nehnuteľnosti patria do BSM a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie

žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 21. januára 2026 sp. zn. 31C/162/2025-61,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobkyňa súčasne so žalobou o určenie, že nehnuteľnosti,
nachádzajúce sa v okrese M., obci O. Š., katastrálne územie O. Š. zapísané na LV č. XX vedenom
Okresným úradom Malacky, odbor katastrálny ako rodinný dom súp. číslo XXX postavený na pozemku
parc. č. XXXX/X a pozemky, parcely reg. C evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X o
výmere 413 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/X o výmere 1382 m2, druh
pozemku: záhrada a parc. č. XXXX/XX o výmere 78 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie

(ďalej len „nehnuteľnosti“) patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného o veľkosti
podielu 1/1 BSM žiadala nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť
zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami a to najmä ich scudzenia, zaťaženia vecným bremenom alebo
záložným právom a udelenia súhlasu tretej osobe s ich užívaním, do času právoplatného rozhodnutia
vo veci samej.

1.2. Súd prvej inštancie mal zo sobášneho listu z knihy manželstiev matričného obvodu Bratislava IV
zväzok 19, ročník 1996, strana 179, por. č. 55 mal súd osvedčené, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili
20.04.1994 manželstvo. Z aktuálneho výpisu LV č. XX, katastrálne územie O. Š. zistil, že na predmetnom
liste vlastníctva je zapísaná sporná nehnuteľnosť. Ako vlastník predmetných nehnuteľností je na liste
vlastníctva zapísaný žalovaný so spoluvlastníckym podielom 1/1 s titulom nadobudnutia kúpna zmluva
Z.-XXXX/XX, právopl. 28.09.1998 (C-KN par. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, stavba rodinný dom s.č.

XXX na C-KN parc. XXXX/X)-XXX/XX, Z.-XXXX/XXXX - kúpna zmluva podľa
GP č. XX/XXXX (W.-XXXX/XX), právopl. 21.03.2023 ( podiel 1/1 na C-KN parc. č. XXXX/XX)-XXX/XX.
Na predmetnom LV č. XX je uvedená poznámka pod číslom P-6/2026 - oznámenie o prebiehajúcom
súdnom spore na OS MA pod spis zn. 31C 162/2025, žaloba o určenie, že nehnuteľnosti
patria do BSM + návrh na nariadenie neodkladného opatrenia - 14/26.

1.3. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1,2 , §
326 ods. 1 , § 328 ods. 1 , § 329 ods. 1 ,§ 228 ods. 2 C.s.p., keď poukázal nato, že neodkladnéopatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim
k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním
žalovaného, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok

hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane žalobcu. Účelom neodkladného
opatrenia je úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej
úpravy pomerov by bolo právo žalobcu ohrozené. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam,
kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila
právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Žalobca domáhajúci sa nariadenia neodkladného

opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t.j. potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov
alebo obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Predpokladom na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je hodnoverne osvedčená
dôvodnosť a trvanie nároku. Pred jeho nariadením súd zisťuje, či sú hodnoverne osvedčené aspoň
základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní

nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa
mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako hodnoverná. Ak má súd nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorým obmedzuje vlastníka v nakladaní s jeho majetkom, mal by pred nariadením neodkladného
opatrenia venovať zvýšenú pozornosť tomu, či nenakladaním s vecami alebo právami nedochádza k
zásahu do vlastníckych práv odporcu nad nevyhnutnú mieru. Účinky neodkladného opatrenia nesmú

neprimerane zasahovať do právnych vzťahov. Z uvedeného možno vyvodiť zásadu primeranosti zásahu
prostredníctvom neodkladného opatrenia.

1.4. Po oboznámení sa s tvrdeniami žalobkyne ako aj predloženými listinnými dôkazmi súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila súdu bezodkladnosť potreby úpravy pomerov

medzi stranami sporu formou nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Súd mal osvedčené,
že žalobkyňa a žalovaný sú manželia, pričom ich manželstvo nebolo doposiaľ rozvedené. Podľa
tvrdení žalobkyne jej manželstvo so žalovaným prechádza už dlhodobo partnerskou krízou a nie je
vylúčené, že ich manželstvo bude rozvedené. Žalobkyňa súdu neuviedla, že by bol už návrh na rozvod
manželstva podaný na súde a ani neoznámila súdu, či strany sporu ako manželia stále spoločne

žijú v spoločnej domácnosti alebo došlo k ich odlúčeniu. Nevyhnutnosť nariadenia neodkladného
opatrenia žalobkyňa odôvodňovala tým, že sporná nehnuteľnosť je v katastri nehnuteľností zapísaná
iba na žalovaného, pričom podľa žalobkyne táto patrí do BSM strán sporu. Žalobkyňa má obavy, že
by žalovaný mohol pred rozvodom sám nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou a previesť ju na inú
osobu. Avšak samotná žalobkyňa v návrhu uviedla, že nevie osvedčiť, že by žalovaný aj nejaké takéto

kroky aktuálne, resp. v minulosti realizoval. Súd preto musí uviesť, že iba tieto tvrdenia žalobkyne
ako také nepreukazujú bezodkladnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže ide iba
o neosvedčené tvrdenia žalobkyne. Žalobkyňa tvrdila, že ide o dlhodobú krízu v manželstve, teda ide
dlhšie trvajúcu situáciu, pričom z jej návrhu nevyplýva, že by žalovaný sa o nejaké takéto konanie
pokúsil, prípadne, že by žalobkyni aspoň slovne uvádzal zámer úkony s nehnuteľnosťou vykonať.

V danom prípade žalobkyňa neosvedčila nevyhnutnosť nariadenia zákazu žalovanému nakladať s
tvrdenou spoločnou nehnuteľnosťou.

1.5. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukazovala na rozhodnutia súdov
druhej inštancie a to Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/278/2014, sp. zn. 17Co/255/2016,

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/44/2015, s ktorými sa súd oboznámil, pričom ide často citované
rozhodnutia, ktoré sa týkajú bezodkladnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v sporoch o
neúčinnosť právnych úkonov. Konajúci súd súhlasí s tým, že v prípade sporov o neúčinnosť právneho
úkonu je daná obvykle bezodkladnosť pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez nutnosti
preukázať konkrétne úkony súvisiace s nakladaním s nehnuteľnosťou. Vyplýva to zo špecifickej situácie

v predmetných sporoch, keďže právoplatný rozsudok v konaní o odporovateľných právnych úkonoch sa
vzťahuje na konkrétny exekuovateľný majetok a nie na osobu žalovaného, ktorá sa nestáva povinnou
v exekúcii, ale právne účinky úspešného odporu sa prejavia voči žalovanému v tom zmysle, že v
rámci exekučného konania proti dlžníkovi je povinný strpieť vedenie exekúcie, teda speňaženie na
predmet plnenia z odporovaného právneho úkonu, ktorého bol účastníkom. Veriteľ teda môže viesť

proti povinnému dlžníkovi exekúciu za rovnakých podmienok ako keby k spornému prevodu nedošlo iba
s tým rozdielom, že exekúciou postihnutý majetok patrí osobe, ktorá mala z odporovaného právneho
úkonu prospech a ktorá je povinná takúto exekúciu strpieť. Prípadná exekúcia by však mohla byť
ohrozená, ak by žalovaný ešte pred právoplatným skončením konania o určenie neúčinnosti právnehoúkonu previedol sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu, v ktorom prípade by uspokojenie pohľadávky
exekúciou predmetných nehnuteľností na základe právoplatného rozsudku vydaného v tomto konaní
nebolo možné. Exekúciu by v tom prípade bolo možné viesť na iný majetok žalovaného, a to do

výšky hodnoty majetku predstavujúceho prospech z pôvodne odporovaného právneho úkonu, čo však
predpokladá existenciu ďalšieho vykonateľného súdneho rozhodnutia ukladajúceho adresátovi odporu
povinnosť na náhradu v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka. Takýto postup by však bol aj podľa
názoru odvolacích súdov značne neefektívny a viedol by bez akýchkoľvek pochybností len k množeniu
ďalších súdnych sporov medzi sporovými stranami.

1.6. Predmetom podanej žaloby je však určenie, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového
spoluvlastníctva strán sporu. Súd mal preukázané z aktuálneho výpisu listu vlastníctva č. XX katastrálne
územie O. Š., že na liste vlastníctva bola pod č. O.-X/XXXX zapísaná poznámka - oznámenie o
prebiehajúcom súdom spore na OS MA pod spis. Zn. 31C 162/2025 žaloba o určenie, že nehnuteľnosti
patria do BSM a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa pritom opomína účinky tzv.

poznámky spornosti vychádzajúce z § 228 ods. 2 C.s.p., ktorý rozširuje záväznosť určitých výrokov
súdu na tretie osoby. Podľa cit. ustanovenia je totiž výrok o určení vecného práva k nehnuteľnosti
záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol
návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní podľa
§ 38 a § 39 ods. 1 katastrálneho zákona ( ďalej len „ zákon č. 162/1995 Z.z.“). Existencia poznámky

spornosti zapísanej v katastri nehnuteľností, ktorého údaje sú podľa § 69 katastrálneho zákona verejne
dostupné, zabezpečuje publicitu prebiehajúceho sporu, čím narúša dobromyseľnosť nadobúdateľa
vecného práva k nehnuteľnosti. Poznámka síce nebráni žalovanému nakladať s nehnuteľnosťou, no z
§ 228 ods. 2 C.s.p. plynie, že ak by po zápise poznámky do katastra nehnuteľností žalovaný sporné
nehnuteľnosti alebo spoluvlastnícky podiel previedol do vlastníctva tretej osoby a následne by bola

žalobkyňa v spore o určenie, že tieto patria do BSM úspešná, rozsudok určujúci vlastnícke právo
žalobkyne by bol záväzný aj pre nového nadobúdateľa nehnuteľností, pretože potenciálny nadobúdateľ
má vďaka poznámke v katastri možnosť získať vedomosť o spornosti vlastníckeho práva a nemôže
sa preto dovolávať dobromyseľnosti. Záväznosť výroku o určení vecného práva k nehnuteľnosti tak
účinne predchádza ďalším prevodom nehnuteľnosti a súdnym sporom s novými vlastníkmi. Neodkladné

opatreniejeprostriedkomprocesnejobrany,ktorébysamalopoužiťažvtedy,keďneexistujúinézákonné
možnosti ako dočasne upraviť pomery strán sporu (pozri uznesenie Krajského súdu Trnava
č.k. 25Co/21/2021).

1.7. Čo sa týka časti návrhu, aby súd zakázal žalovanému zaťažiť nehnuteľnosti vecným bremenom

alebo záložným právom a zákaze udelenia súhlasu tretej osobe s užívaním nehnuteľností, žalobkyňa v
návrhu ani len neuniesla bremeno tvrdenia a neozrejmila súdu, prečo podľa nej existuje bezodkladná
potreba nariadenia neodkladného opatrenia v tejto žiadanej časti, pričom táto ani nemá vzťah k
samotnému predmetu sporu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, z dôvodu neosvedčenia potreby
bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a teda neosvedčenia predpokladov na jeho

vydanie, súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

1.8. Keďže je súčasne podaná žaloba vo veci samej o náhrade trov konania, súd prvej inštancie o
náhrade trov konania nerozhodoval z dôvodu, že o nich bude rozhodovať v súlade s §
262 ods. 1 C.s.p. v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), h) C.s.p.) a žiadala aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil nariadil ňou
navrhované neodkladné opatrenie a priznal jej náhrada trov konania vo výške 100%.
2.1. Vo svojom odvolaní poukázala na dôvody pre ktoré podala návrh na nariadenie nedôkladného

opatrenie ako aj žalobu vo veci samej a dôvody pre ktoré súd prvej inštancie jej návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol, keď dospel k záveru, že neosvedčila skutočnosti odôvodňujúce
potrebu bezodkladne úpravy pomerov, keď neosvedčila kroky žalovaného smerujúce k nakladaniu s
nehnuteľnosťami. K tomuto záveru dospel súd prvej inštancie napriek tomu, že mal vedomosť o zápise
plomby ku všetkým nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XX vedenom pre k.ú. O. Š., ktorá

bola vyznačená príslušným katastrálnym úradom na základe Z.-XXX/XXXX podľa Darovacej zmluvy. Zo
zápisu plomby na liste vlastníctva je preukázané, že žalovaný so spornými nehnuteľnosťami nakladá,
konkrétne tieto daruje. Je zrejmé, že prišlo k úkonu nakladania so spornými nehnuteľnosťami, ktoré
žalobkyňa predpokladala a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadala súd o ochranupred nezákonným nakladaním žalovaného so spornými nehnuteľnosťami. Zápisom plomby na liste
vlastníctva, na ktorom sú vlastnícky evidované sporné nehnuteľnosti, prišlo nie k osvedčeniu ale k
preukázaniu skutočnosti odôvodňujúcej potrebu bezodkladnej úpravy pomerov práve požadovaným

neodkladným opatrením. Táto podmienka nariadenia neodkladného opatrenia bola teda v momente
rozhodovania súdu prvej inštancie splnená, napriek tomu súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí
návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze nakladania so
spornými nehnuteľnosťami.
2.2. Darovacia zmluva, na základe ktorej bola zapísaná pod č. Z.-XXX/XXXX plomba k sporným

nehnuteľnostiam, má obligačnoprávne účinky. Do dnešného dňa však nenastali vecnoprávne účinky
darovacej zmluvy, ktorou žalovaný daruje tretej osobe sporné nehnuteľnosti, ktoré predstavujú prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Darovacia zmluva, na základe ktorej žalovaný previedol sporné
nehnuteľnosti doposiaľ nenadobudla vecnoprávny účinok, pretože doposiaľ nebolo podľa darovacej
zmluvy vložené vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností v prospech tretej
osoby - obdarovaného. Zásah súdu v podobe nariadeného neodkladného opatrenia by vecnoprávne

účinky darovacej zmluvy mohol zmariť, pretože neodkladným opatrením nariadený zákaz nakladať so
spornými nehnuteľnosťami, by sa vzťahoval aj na práve prebiehajúce vkladové konanie č. Z.-XXX/
XXXX podľa darovacej zmluvy. Kataster nehnuteľností by pri súdom nariadenom zákaze nakladať so
spornými nehnuteľnosťami nemohol povoliť vklad vlastníckeho práva podľa darovacej zmluvy v konaní
vedenom pod č. Z.-XXX/XXXX . Týmto žalobkyňa preukazuje neodkladnosť potreby upraviť dočasne

pomery vo vzťahu ku sporným nehnuteľnostiam práve prostredníctvom navrhovaného neodkladného
opatrenia spočívajúceho v zákaze žalovanému nakladať so spornými nehnuteľnosťami. Žalobkyňa vo
vzťahu ku svojej vyššie uvedenej argumentácii poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 28.10.2025 č. k. 5Co/124/2005-67 (bod 21. odôvodnenia rozhodnutia), ktoré sa týka skutkovo
a právne obdobnej veci.

2.3. Vo vzťahu k tvrdeniu súdu prvej inštancie, že zápis poznámky spornosti k sporným nehnuteľnostiam
v katastri nehnuteľností predstavuje zákonnú možnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu, ktorá
predchádza nariadeniu neodkladného opatrenia, žalobkyňa uviedla, že skutkové okolnosti zápisu
spornej poznámky nie je možné podradiť pod hypotézu ustanovenia § 228 ods. 2 C.s.p.,
pretože návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech obdarovaného podľa darovacej zmluvy, o ktorom

je vedené pod č. Z.-XXX/XXXX vkladové konanie nebol podaný po zápise spornej po-známky o súdnom
konaní ale pred týmto zápisom poznámky, v dôsledku čoho nie je možné na obdarovaného vztiahnuť
záver súdu prvého stupňa o tom, že výrok právoplatného rozsudku by bol subjektívne záväzný aj pre
neho ako účastníka darovacej zmluvy. Návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech obdarovaného z
darovacej zmluvy nebol totiž podaný až po zápise spornej poznámky, ktorá by zabezpečovala publicitu

prebiehajúceho súdneho konania, ale až po tomto zápise a dôvody zamietnutia návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia uvádzané súdom prvej inštancie sú nesprávne.
2.4. Žalobkyňa ďalej uviedla, že podľa § 5 ods. 3 zákon č. 162/1995 Z.z. (o katastri nehnuteľností)
je poznámka úkon okresného úradu, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru
vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik

práv k nehnuteľnostiam. Zápis poznámky spornosti na liste vlastníctva č. XX vedeného pre k.ú. O.
Š. týkajúcej sa sporných nehnuteľností nemá obmedzujúci, len informatívny účinok, teda príslušný
katastrálny úrad je oprávnený povoliť v konaní vedenom pod č. Z.-XXX/XXXX vklad vlastníckeho práva
v prospech obdarovaného podľa darovacej zmluvy. Tvrdenie, že výrok rozsudku, ktorým by súd určil,
že sporné nehnuteľnosti patria do BSM by sa týkal podľa § 228 ods. 2 C.s.p. aj obdarovaného odporuje

žalobkyňou požadovanému určeniu. Žalobkyňa totiž vo veci samej netvrdí, že žalovaný nie je vlastníkom
sporných nehnuteľností ale tvrdí, že sporné nehnuteľnosti patria do BSM konkrétnych strán sporu,
teda žiada určiť povahu vlastníckeho práva sporných nehnuteľností v tom zmysle, že nehnuteľnosti
nevlastní výlučne žalovaný ale tieto patria do BSM strán sporu ako manželov. Žalobkyňa sa nedomáha
určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, ale sa domáha určenia povahy existujúceho

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a v prípade povolenia vkladu vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam v prospech obdarovaného by žalobkyňa, bez ohľadu na znenie § 228 ods. 2 C.s.p.,
musela rozšíriť okruh žalovaných o nadobúdateľa sporných nehnuteľností darovacou zmluvou a žiadať
o pripustenie zmeny petitu žaloby vo veci samej, pretože by sa už nemohla domáhať určenia, že sporné
nehnuteľnosti patria do BSM strán sporu, ale musela by sa domáhať určenia, že žalobkyňa a žalovaný

(aktuálne manžel žalobkyne) sú bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, teda muselo
by prísť ku kvalitatívnej zmene žaloby a predmetu žaloby. V prípade žaloby žalobkyne vo veci samej
nejde totiž o štandardnú žalobu o určenie vlastnícka nehnuteľností ale o určenie povahy vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam (výlučné vlastnícke právo alebo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov). Zasituácie, keď je osvedčený hmotnoprávny predpoklad vydania neodkladného opatrenia a za osvedčenú
je možné považovať existenciu potreby upraviť pomery strán, je podľa žalobkyne potrebné návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril; uznesenie mu v zmysle § 331 ods. 1 C.s.p.
nebolo doručované.
4. Odvolací súd s preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5.1. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5.2. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala
5.3. Podľa § 326 ods. 1,2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

5.4. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
5.5. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.
6. Z vyššie citovaných ustanovení C.s.p. vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie
neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne
upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Osobitnej povahe tohto procesného
inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho

nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. C.s.p. súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne
nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.
6.1. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom
osvedčenieexistencieprávnehovzťahumedzisporovýmistranami,navrhovateľomtvrdenéaosvedčené

skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah

(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity) resp. inak.
7. Žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenia sleduje obmedzenie práv žalovaného vlastníka
zapísaného v katastri nehnuteľností z dôvodu, že žalobkyňa sa podanou žalobou vo veci samej
domáha určenia , že nehnuteľnosti patria do bezdpodielového spoluvlastníctva manželov t.j. žalobkyňa

sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Odvolací súd sa stotožňuje zo závermi
súdu prvej inštancie (pozri odsek 18. a 21. odôvodnenia napadnutého uznesenia), že žalobkyňa
ničím nepreukázala potrebu zabezpečiť nariadením neodkladného opatrenia spornú nehnuteľnosť,
nepreukázal potenciálne ohrozenie výkonu rozhodnutia. Žalobkyňa neosvedčil ani potrebu okamžitého
zásahu súdu do výkonu vlastníckeho práva žalovaného dočasnou úpravou, keďže nepreukázala, že

by žalovaný vykonával akékoľvek úkony smerujúce k scudzeniu nehnuteľnosti. Neodkladné opatrenie
nemožno nariadiť, keď je ohrozenie práv žalobkyne iba domnelé a žalobkyňa prednáša iba akúsi
proklamovanú obavu, bez osvedčenia akýchkoľvek objektívnych skutočností, ktoré by domnienku
žalobkyne potvrdzovali. Účelom neodkladného opatrenia je podľa zákona potreba dočasnej úpravy
pomerov strán a je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej úpravy, ktorá je

osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov žalovaného, v dôsledku
ktorých sa žalobkyňa môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jeho
strane, zákonné predpoklady ktoré žalobkyňa v rámci popisu rozhodujúcich skutočností neosvedčila,
keďže svoje tvrdenie o potrebe dočasnej úpravy nepodložila žiadnym dôkazom. Rovnako sa odvolacísúd stotožňuje aj zo záverom súdu prvej inštancie (pozri odsek 20. odôvodnenia napadnutého
uznesenia), že vzhľadom na zapísanú poznámka o súdnom konaní podľa § 38 a § 39 ods. 1 zákona č.
162/1995 Z.z. a ustanovenie § 228 ods. 2 C.s.p. nie je dôvod na nariadenia neodkladného opatrenia.

Poznámka svojím spôsobom nahrádza funkciu neodkladného opatrenia ktoré ako prostriedok procesnej
obrany by sa malo použiť až vtedy, keď neexistujú iné zákonné možnosti ako dočasne upraviť pomery
strán sporu. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, ktorým návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol patričným spôsobom odôvodnil / § 234 ods. 2 a 220 ods. 2,3 C.s.p. / na ktoré
odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p.

stotožňuje a na zdôraznenie správnosti a k dôvodom odvolania žalobkyne považuje za potrebné uviesť
nasledovné.
8. Ako už bolo uvedené právnym následkom vyznačenej poznámky podľa § 38, § 39 zákona č. 162/1995
Z.z. jevzmysle§228ods.2C.s.p.následnázáväznosťrozhodnutiasúdu,ktorýmboložalobevyhovené,
ajpreďalšieosoby,ktorébynadobudlivecnéprávakspornejnehnuteľnostiodpôvodnežalovanejosoby.
Z uvedeného vyplýva, že zápisom poznámky v katastri nehnuteľností o prebiehajúcom súdnom konaní

by v prípade úspechu žalobkyne vo veci samej bol zabezpečený budúci výkon rozhodnutia. V prípade,
že by žalovaný v priebehu súdneho konania nakladal s predmetnými nehnuteľnosťami a žalobkyňa by
bolavovecisamejúspešná,rozhodnutiesúdubudezáväznéajpreosoby,naktoréžalovanývecnépráva
k nehnuteľnostiam previedol a to bez toho aby došlo k ďalšiemu reťazeniu sporov. Príslušný okresný
úrad, katastrálny odbor by následne vykonal zápis vlastníckeho práva v prospech žalobkyne na základe

právoplatného súdneho rozhodnutia. Vyznačením poznámky v katastri nehnuteľností o prebiehajúcom
konaní sú rovnako chránené tretie osoby, ktoré by mohli dobromyseľne nadobudnúť nehnuteľnosti do
vlastníctva od žalovaného.
8.1. K nariadeniu neodkladného opatrenia by malo dôjsť len v najnevyhnutejších prípadoch, kedy reálne
existuje potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Pokiaľ právny poriadok upravuje inštitút,

prostredníctvom ktorého možno dosiahnuť rovnaký účel ako prípadným nariadením neodkladného
opatrenia (vyznačenie poznámky), t.j. zabezpečenie budúceho výkonu rozhodnutia, súd nepovažuje za
účelné nad primeranú mieru zasahovať do výkonu vlastníckych práv žalovaného. Vyznačenie poznámky
o prebiehajúcom súdnom spore na liste vlastníctva, garantuje žalobkyni , ako aj prípadným novým
nadobúdateľom (v prípade pozitívneho rozhodnutia vo veci samej) istejšiu ochranu než neodkladné

opatrenie a z hľadiska potreby efektívneho zabezpečenia ochrany prípadného vlastníckeho práva
žalobkyne je nadbytočné, pretože vzhľadom na právny význam informatívnej poznámky sa nemôže
ohroziť reálne nebezpečenstvo zhoršenia alebo oslabenia právneho postavenia žalobkyne v základnom
konaní (pozri napr. rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 171/2007, NS SR sp.zn. 5Cdo/190/2014, Krajského
súdu v Bratislave sp, zn. 9Co37/2023, 9Co/183/219, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 28Co/24/2024,

Krajského súdu Košice sp. zn. 8Co/84/2024). Či by súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyhovel, alebo ho zamietol, žiadnym spôsobom nezmení právny vzťah žalobkyne k nehnuteľnostiam ,
nakoľko v súčasnosti nie je evidovaná ako vlastník nehnuteľností a takýto stav by pretrvával aj v prípade
ak by žalovaný s nehnuteľnosťami aj disponoval.
9. Žalobkyňa v odvolaní namietala (pozri odsek 2.1.), že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu

záveru že neosvedčila skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladne úpravy pomerov, keď
neosvedčila kroky žalovaného smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťami napriek tomu, že mal
vedomosť o zápise plomby ku všetkým nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XX vedenom
pre k.ú. O. Š., ktorá bola vyznačená príslušným katastrálnym úradom na základe Z.-XXX/XXXX podľa
Darovacej zmluvy. Podmienka bezodkladnej úpravy pomerov nariadenia neodkladného opatrenia bola

teda v momente rozhodovania súdu prvej inštancie splnená.
9.1. Odvolací súd nepovažuje uvedenú námietku za opodstatnenú, keďže je v rozpore s obsahom spisu.
Súd prvej inštancie pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení (toto je zo dňa 21.1.2026) vychádzal v
tom čase z aktuálneho LV č. XX zo dňa 17.1.2026 (č.l. 60 spisu) na ktorom nebola vyznačená plomba
na základe Z.-XXX/XXXX podľa Darovacej zmluvy a preto neobstojí tvrdenia žalobkyne, že v momente

rozhodovania súdu prvej inštancie bola podmienka bezodkladnej úpravy pomerov splnená.
10. Za nedôvodné považuje odvolací súd aj námietky žalobkyne (pozri odsek 2.3.), že skutkové okolnosti
zápisu spornej poznámky nie je možné podradiť pod hypotézu ustanovenia § 228 ods.
2 C.s.p., pretože návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech obdarovaného podľa darovacej zmluvy,
o ktorom je vedené pod č. Z.-XXX/XXXX vkladové konanie nebol podaný po zápise spornej poznámky

o súdnom konaní ale pred týmto zápisom poznámky.
10.1. Ako už bolo konštatované na LV č. XX zo dňa 17.1.2026 nebola vyznačená plomba na základe Z.-
XXX/XXXX podľa Darovacej zmluvy ale už na ňom bola vyznačená poznámka pod číslom O.-X/XXXX -
oznámenie o prebiehajúcom súdnom spore na OS MA pod spis zn. 31C 162/2025, žaloba o určenie, ženehnuteľnosti patria do BSM + návrh na nariadenie neodkladného opatrenia - 14/26. Z uvedeného teda
jednoznačne vyplýva, že návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech obdarovaného podľa darovacej
zmluvy, o ktorom je vedené pod č. Z.-XXX/XXXX vkladové konanie bol podaný až po zápise poznámky.

11. Žalobkyňa v odvolaní poukazovala na obligačnoprávne a vecnoprávne účinky darovacej zmluvy
na základe ktorej bola zapísaná pod č. Z.-XXX/XXXX plomba k sporným nehnuteľnostiam. Zásah
súdu v podobe nariadeného neodkladného opatrenia by vecnoprávne účinky darovacej zmluvy mohol
zmariť, pretože neodkladným opatrením nariadený zákaz nakladať so spornými nehnuteľnosťami, by sa
vzťahoval aj na práve prebiehajúce vkladové konanie č. Z.-XXX/XXXX podľa darovacej zmluvy. Týmto

preukazovala neodkladnosť potreby upraviť dočasne pomery vo vzťahu ku sporným nehnuteľnostiam
práve spočívajúceho v zákaze žalovanému nakladať so spornými nehnuteľnosťami (pozri odsek 2.2.).
11.1. Pre neodkladné opatrenie je v zmysle § 329 ods. 2 C.s.p. rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie. Aj z hľadiska doktríny ide o špeciálne procesné pravidlo, ktoré má
osobitný význam pre odvolacie konanie v tom, že pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním
napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd

relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Rovnako aj ustálená rozhodovacia
prax zaujala názor, že existenciu podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to potreby
bezodkladnej úpravy pomerov, posudzuje odvolací súd vždy podľa stavu v čase vydania uznesenia súdu
prvejinštancie(§329ods.2C.s.p.).Odvolacísúdmôžedoplniťalebozopakovaťdokazovanievzmysle§
384 C.s.p., je však vylúčené, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní

rozhodnutia súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení (pozri R č. 28/2022). Keďže pri preskúmavaní
vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie odvolací nemohol
prihliadnuť na LV č. 44 zo dňa 9.2.2026 (č.l. 80 spisu), ktorý bol predložený žalobkyňou na ktorom už
je vyznačená plomba na základe Z.-XXX/XXXX podľa Darovacej zmluvy. Vzhľadom na uvedené sú

právne irelevantné námietky žalobkyne, že je daná neodkladná potreba úpravy pomerov lebo kataster
nehnuteľností by pri súdom nariadenom zákaze nakladať so spornými nehnuteľnosťami nemohol povoliť
vklad vlastníckeho práva podľa darovacej zmluvy v konaní vedenom pod č. Z.-XXX/XXXX a to z dôvodu,
že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie plomba zapísaná nebola a pre odvolací súd je relevantný
stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Ďalšími námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní (pozri odsek 2.4.) sa odvolací súd vzhľadom
na závery uvedené vyššie v odsekoch osobitne nezaoberal, keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne
hodnotenie stavu veci. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa
s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04,
I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ktorým návrh
nanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietol podľa§387ods.1a2C.s.p.akovecnesprávnepotvrdil.
14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o týchto trovách rozhodne súd
prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 C.s.p.).
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).