Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/178/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123208775
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7123208775.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov senátu

JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: Union poisťovňa, a. s., sídlo:
Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051, proti žalovanému: Vlastníci bytov a nebytových
priestorov, zapísaní na liste vlastníctva č. XXXX, parcelné číslo XXXX/XXX, katastrálne územie A. B. C.,
popis stavby bytový dom C1, D. E. F. X, X, A., XXX XX A. B. C., za ktorých koná na ich účet správca:
Ing. Lucia Hendrichovská, PhD. - LUBYT, miesto podnikania: Jelšová 2773/24, 040 01 Košice-Vyšné
Opátske, IČO: 46 996 796, zastúpený: JUDr. Tomášom Čverčkom, advokátom, sídlo: Čajakova 5, 040
01 Košice a advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JUDr. Ondrej Lučivjanský, s.r.o., Štúrova

1392/19, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 56 272 464, o zaplatenie 1.836,70 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 43Cb/21/2023 - 217
zo dňa 24. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice č. k. 43Cb/21/2023 - 217 zo dňa 24. septembra 2024.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 43Cb/21/2023 – 217 zo dňa 24.
septembra 2024 (ďalej len „rozsudok“) rozhodol tak, že: 1, vo výroku I. zaviazal žalovaného zaplatiť

žalobcovi sumu 1.836,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.836,70 eur od
1.10.2022 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a 2, vo výroku II. priznal
žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
1.836,70 eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.836,70 eur,- eur od 1.10.2022 do

zaplatenia a náhrady trov konania.

3. Žalobca odôvodnil svoju žalobu nasledovným spôsobom. Strany sporu uzavreli dňa 26.09.2019
Poistnú zmluvu č. 11 - 415105 pre poistenie bytového domu (ďalej len „poistná zmluva“), s účinnosťou
od 30.09.2019 na dobu neurčitú. Poistník (žalovaný) bol povinný platiť ročne bežné poistné vo výške
1.831,68 eur, a to v štyroch splátkach splatných v dňoch 30.09., 30.12., 30.03. a 30.06. príslušného
kalendárneho roka, každá vo výške 457,92 eur. Súčasťou poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné

podmienky poistenia majetku a zodpovednosti za škodu bytové domy VPPBD/0218 (ďalej len „poistné
podmienky“). Žalovaný uhradil poistné za poistné obdobie od 30.09.2019 do 29.09.2021, ďalšie poistné
neuhradil. Podľa § 801 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) poistenie
zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňadoručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto
výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté
platí, ak bola zaplatená len časť poistného. Poisťovateľ je povinný doručiť výzvu podľa prvej vety do

jedného mesiaca odo dňa splatnosti poistného. Ak nebola výzva podľa predchádzajúcej vety doručená,
poistenie zanikne, ak poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti. Žalobca
listom zo dňa 19.12.2022 žalovaného upozornil, že jeho poistenie z poistnej zmluvy dňa 30.09.2022 pre
nezaplatenie poistného zaniklo a vyzval ho na úhradu dlžného poistného vo výške 1.836,70 eur. Podľa
§ 803 ods. 1 OZ poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia. Žalovaný je teda povinný

zaplatiť dlžnú sumu poistného za dobu do zániku poistenia, t. j. od 30.09.2021 do 30.09.2022 vo výške
1.836,70 eur. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžného poistného ešte listom zo dňa 17.01.2023.
Ku dňu podania žaloby dlžné poistné nebolo uhradené. Žalovaný sa nezaplatením dostal do omeškania
s plnením, preto je povinný zaplatiť zo žalovanej istiny aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v
spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to odo dňa 01.10.2022 do zaplatenia.

4. V zmysle žaloby bol na strane žalovaného označený zástupca vlastníkov bytov a nebytových
priestorov Váš správca spol. s r. o., IČO : 35 846 925, a to v súlade s ustanovením § 9 ods. 7
zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Súd lustráciou zistil, že na majetok menovaného správcu vyhlásil Okresný súd Bratislava I. konkurz,
ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 25/2023 dňa 06.02.2023. V zmysle vyjadrenia správcu

úpadcu, tento nepovažoval za hospodárne pokračovať v danom konaní (§ 47 ods. 5 ZKR). Žalobca sa
vyjadril, že v spore vystupujú na strane žalovaného vlastníci bytov a nebytových priestorov zapísaní na
LV č. XXXX, a nie správca.

5. Žalovaní v rámci prostriedkov procesnej obrany predložili súdu Zmluvu o výkone správy uzatvorenú

medzi Vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu E. F. X G. X C. A. a žalovaným zo
dňa 10.12.2021. Namietli pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných. Uviedli, že žalovaní nemajú žiadne
podlžnosti na poistnom voči žalobcovi a nemajú žiadnu vedomosť o nezaplatení poistného. Neobdržali
žiadnu predžalobnú výzvu, či inú písomnosť žalobcu v uvedenej veci. Žalobca zasielal spoločnosti Váš
správca spol. s.r.o. až dňa 19.12.2022 oznámenie o zániku poistenia, teda viac ako rok po splatnosti

poistného. Za obdobie od 30.9.2021 do 31.12.2021 vykonával správu bytového domu správca: Váš
správca spol. s.r.o., ktorému vlastníci bytov riadne odviedli všetky zálohové platby, teda aj poistné.
Účet, na ktorý poukazovali zálohové platby, bol zriadený bývalým správcom. On jediný mohol účtom
disponovať a vykonávať platby z účtu. Existencia daného účtu a prehľad toku finančných prostriedkov
na ňom je zaznamenaný v archívnych materiáloch banky. Ako dôkaz o odvedení platieb svedčia aj

bankovévýpisyzúčtuzriadenéhoprebytovýdombývalýmsprávcom.Vášsprávcaspol.s.r.o.vlastníkom
spreneveril všetky finančné prostriedky bytového fondu, vo výške viac ako 15.000,- eur, čím priviedol
bytový dom do platobnej neschopnosti. Spreneveru finančných prostriedkov bývalý správca nepoprel
a písomne túto skutočnosť uznal (ako dôkaz pripojil kópiu uznania dlhu). Voči bývalému správcovi je
vedených viacero trestných konaní. Vlastníci bytov majú tiež vedomosť, že voči bývalému správcovi je

vedený konkurz. Z § 801 ods. 2 OZ vyplýva, že poisťovateľ mal povinnosť doručiť výzvu do jedného
mesiaca odo dňa splatnosti poistného, čo sa nestalo. Ak nebola výzva podľa predchádzajúcej vety
doručená, poistenie zanikne, ak poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti. Má
preto za to, že žalobou uplatnený nárok na zaplatenie poistného vo výške 1.836,70 eur s príslušenstvom
je nedôvodný. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že poistenie zaniklo dňa 30.09.2022 podľa § 801

ods. 2 OZ z dôvodu nezaplatenia splátky poistného dňa 30.06.2022. Žalovaní však neevidujú povinnosť
splátky poistenia podľa poistnej zmluvy ku dňu 30.9.2022, ale ku dňu 30.9.2021. Túto povinnosť vo
vzťahu k bývalému správcovi si riadne splnili. Splátky postenia boli stanové štvrťročne ku dňu 30.9., 30.
12., 30.3. a 30.6. príslušného kalendárneho roka. Poistenie však trvalo od 30.09.2019 do 29.09.2021 a
nie do 30.9.2022 ako mylne uvádza žalobca. Podľa článku 1 poistnej zmluvy je poistné obdobie od 30.9.

do 29.9. nasledujúceho kalendárneho roka. Ak by skutočne nebolo zaplatené poistné za prvé poistné
obdobie 30.9 príslušného kalendárneho roka, poistenie by v zmysle § 801 ods. 1 OZ zaniklo uplynutím
troch mesiacov od splatnosti prvého poistného, t. j. dňa 30.12.2021, a nie dňa 30.09.2022, ako uviedol
žalobca v žalobe. Žalobca si pritom v podanej žalobe uplatnil nárok na poistné za dobu do 30.09.2022,
avšak neuviedol, ako dospel k uplatnenej sume poistného vo výške 1.836,70 eur. Podvodným konaním

bývaléhosprávcudošlokvznikudlhunapoistnomvočižalobcoviažalovanýmbymalbyťbývalýsprávca.

6. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku uviedol, že žalovaní sa mylne domnievajú, že pasívne
vecne legitimovaným v predmetnom spore je správca, ktorého poverili výkonom správy bytového domu.Poukázal na dotknutú poistnú zmluvu, v ktorej na strane poisťovateľa vystupuje žalobca a na strane
poistníka a zároveň poisteného vystupujú žalovaní, pričom práve žalovaní sú ako poistník povinní
platiť poistné, ktoré je predmetom tohto sporu, a teda práve žalovaní sú pasívne vecne legitimovaným

subjektom. Opravil svoju žalobu v časti označenia žalovaných (resp. subjektu, ktorý v ich mene a na ich
účetkonáakosprávca).Daldopozornostičl.5ods.2písm.g)častiI.poistnýchpodmienokaskutočnosť,
že žalovaní zmenu správcu bytového domu žalobcovi neoznámili a nepredložili novú zmluvu o správe
bytového domu. Žalobca si v žalobe uplatňuje poistné za obdobie od 30.09.2021 do 30.09.2022, a
nie len od 30.09.2021 do 31.12.2021 ako žalovaní nesprávne uvádzajú, a teda zároveň nesprávne

tvrdia, že správu vykonávala len spoločnosť Váš správca spol. s.r.o. V období, za ktoré vzniklo dlžné
poistné správu bytového domu vykonávala tak spoločnosť Váš správa spol. s.r.o. (do 21.12.2021)
ako aj Ing. Lucia Hendrichovská, PhD. - LUBYT (od 01.01.2022). Z výpisov z účtov, ktoré žalovaní
predložili, nie je možné identifikovať, či ide skutočne o platby určené na úhradu poistného a ak by aj
žalovaní v konaní preukázali, že správcovi poukázali platby určené na úhradu poistného, bolo by to
vo vzťahu k žalobcovi a tomuto konaniu právne irelevantné, nakoľko povinnosť uhrádzať poistné majú

žalovaní, a nie správca. Nesplnenie povinnosti správcu (neuhradenie poistného na základe zmluvy o
výkone správy poisťovateľovi) je vecou výlučne medzi žalovanými a správcom. Pokiaľ žalovaní tvrdia,
že uhradili správcovi Váš správca spol. s.r.o. finančné prostriedky vo výške 15.000,- eur, a tento ich ďalej
spreneveril, sú oprávnení uplatniť si nárok na ich vrátenie v osobitnom konaní. V predmetnom konaní je
však toto tvrdenie bez právneho významu. Poukázal na zánikový list zo dňa 30.09.2022 a predžalobnú

výzvu zo dňa 17.01.2023, ktoré boli súčasťou žaloby a z ktorých sa mohli a mali žalovaní dozvedieť o
existencii dlžného poistného. Navyše žalobca predložil predžalobnú výzvu, ktorú zaslal správcovi Ing.
Lucia Hendrichovská, PhD. - LUBYT po tom ako sa dozvedel o prevzatí správy a ktorú správca prevzal
dňa 24.02.2023. Žalovaní tak mali ďalšiu možnosť oboznámiť sa so zánikom poistenia a existenciou
dlhu. Žalobca nemôže za to, že správcovia si nesplnili vo vzťahu k žalovaným informačnú povinnosť.

Žalobca postupoval v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami a listovú korešpondenciu zasielal
na adresy správcov, nie priamo žalovaným. Žalovaní si vykladajú § 801 ods. 2 OZ nesprávne.
Žalobca totižto nemá povinnosť doručiť výzvu do jedného mesiaca odo splatnosti poistného, ale má
možnosť zaslať výzvu do jedného mesiaca odo dňa splatnosti poistného a ak tak neurobí, poistenie
zanikne, ak nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti. Žalobca si so žalovanými

v poistnej zmluve dohodol úhradu poistného v štyroch splátkach splatných v dňoch 30.09., 30.12.,
30.03. a 30.06. príslušného kalendárneho roka. Poistným obdobím bolo obdobie od 30.09. do 29.09.
nasledujúceho kalendárneho roka. Žalovaní neuhradili poistné od 30.09.2021, tzn. neuhradili prvú (a
ani ďalšie splátky) v poistnom období, ktoré malo trvať od 30.09.2021 do 29.09.2022. Keďže bolo
poistné splatné v štyroch splátkach, k nezaplateniu poistného za uvedené rozhodné poistné obdobie

došlo momentom nezaplatenia poslednej splátky splatnej dňa 30.06.2022. Nezaplatenie poistného malo
za následok zánik poistenia, ktorý nastal uplynutím trojmesačnej lehoty. Žalovaní nepriložili žiadny
dôkaz k tvrdeniu, že poistenie trvalo od 30.09.2019 do 29.09.2021. Doručil súdu prehľad uhradeného a
neuhradeného poistného, z ktorého okrem iného vyplýva aj výpočet žalovanej istiny.

7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu: poistnou
zmluvou č. 11-415105, predžalobnou výzvou zo dňa 17.01.2023, Všeobecnými poistnými podmienkami
poistenia majetku VPPBD/0218, písomnosťou - zánik poistenia, Obchodným vestníkom č. 25/2023
z 6.2.2023 zn. K006513, LV č. XXXX, Zmluvou o výkone správy, analýzou platieb od 1.5.2021 -
31.12.2021 a od 1.1.2021 do 31.12.2021, potvrdeniami o platbách, výpoveďou zmluvy o výkone správy,

predžalobnou výzvou z 20.2.2023, vyčíslením žalovanej sumy.

8. Vykonaným dokazovaním súd zistil skutkový stav uvedený v nasledovných odsekoch 8.1 až 8.4.

8.1.Dňa26.09.2019došlomedzižalobcomaspoločnosťouVášsprávcaspol.sr.o.sosídlomFurdekova

4, 851 03 Bratislava, IČO : 35 846 925 (ďalej len „úpadca“) k uzatvoreniu Poistnej zmluvy č. 11-415105,
predmetom ktorej bolo poistenie bytového domu s miestom poistenia 040 14 Košice - Košická Nová Ves,
ulica Zelená stráň 8, 9 (bytový dom C1) s bytmi vo vlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov
zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie A. B. C..

8.2. Uvedená Poistná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú od 30.09.2019 s poistným obdobím od
30.09 do 29.09 nasledujúceho kalendárneho roka s poistným vo výške 1.831,68 eur za poistné obdobie,
s frekvenciou platenia štvrťročne, s výškami splátok 427,92 eur, pričom dátumy splátok boli učené na
30.9., 30.12., 30.03. a 30.06. príslušného kalendárneho roka.8.3. Uvedenú poistnú zmluvu uzatvoril so žalobcom správca Váš správca spol. s r. o. ako zástupca
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa ustanovenia § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Zb.

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Zo strany správcu nedošlo
voči žalobcovi k uhradeniu poistného v zmysle podmienok poistnej zmluvy za vyššie uvedené obdobie.

8.4. Uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 27K/51/2022 uverejneným v Obchodnom vestníku
č.25/2022zodňa06.02.2023došlokvyhláseniukonkurznéhokonanianamajetokúpadcu-Vášsprávca

spol. s r. o..

9. Súdprvejinštancievecpoprávnejstránkeposúdilpodľaustanovení§9ods.2a7zákonač.182/1993
Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, § 788, § 796 ods. 1
a 2, § 801 ods. 1 a 2, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OZ“), a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

10. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že zo strany žalovaného bolo v konaní
preukázané, že vlastníci bytov a nebytových priestorov poukázali na účet úpadcu platby spojené so
zabezpečením správy bytov v bytovom dome, nebolo však z uvedených platieb zrejmé, že sa týkali
úhrady poistného. Bez ohľadu na uvedenú skutočnosť však ani v prípade, ak by sa preukázalo, že

úhrady od vlastníkov bytov v bytovom dome sa týkali úhrady poistného pre dané obdobie, nebolo v
konaní preukázané, že správca ako zástupca vlastníkov bytov v bytovom dome uhradil voči žalobcovi z
poistnej zmluvy vyplývajúce poistné za obdobie od 30.09.2021 do 30.09.2022.

10.1. K namietanej pasívnej legitimácii súd uviedol, že táto vyplýva z § 9 ods. 7 a 8 zákona č. 182/1993

Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. K tomuto dodal, že je
nutné odlišovať konanie správcu pri právnych úkonoch a v konaní pred súdom. Hoci pri právnych
úkonoch koná správca navonok ako priamy zástupca vlastníkov (koná v mene a na účet vlastníkov), pri
zastupovaní a konaní pred súdom voči tretím osobám koná podľa § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Zb.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vo vlastnom mene a na účet vlastníkov. V zmysle daného

ustanovenia má žalobca v súdnom konaní označiť ako pasívne legitimovaných vlastníkov bytov a uviesť,
že správca koná zo zákona v danom súdnom konaní v mene a na účet žalovaných vlastníkov bytov
a nebytových priestorov. Označenie žalovaných ako vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
s konkrétnym súpisným číslom, označením vchodov a s uvedením adresy spĺňa zákonnú podmienku
určitosti v zmysle § 37 ods. 1 OZ (uznesenie NS SR sp. zn. 3Obdo/25/2022 z 28.9.2022). Súd poukázal

na Zmluvu o výkone správy uzatvorenú dňa 10.12.2021 s platnosťou od 1.1.2022 medzi vlastníkmi bytov
a nebytových priestorov bytového domu Zelená stráň č. 8 a 9 v Košiciach a Ing. Luciou Hendrichovskou,
PhD. - LUBYT, IČO : 46 996 796 ako správcom, pričom sa správca v zmysle § 9 ods. 7 zákona č.
182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov stal zástupcom
vlastníkov v danom konaní pred súdom.

10.2. Súd ďalej dôvodil, že z § 801 ods. 2 OZ vyplýva, že v prípade, ak poistné nebolo uhradené
za poistné obdobie od 30.09.2021 do 29.09.2022 (poistné obdobie od 30.9. do 29.9, nasledujúceho
kalendárneho roka - čl. 1 poistnej zmluvy), nezaplatenie poslednej splátky za dané obdobie, t. j. do
30.06.2022 malo za následok zánik poistenia uplynutím trojmesačnej lehoty stanovenej v zmysle § 801

ods. 2 OZ.

10.3. Pokiaľ ide o výšku pohľadávky žalobcu v sume 1.836,70 eur, táto pozostáva zo štyroch
pravidelných splátok vo výške 457,92 eur a pomernej časti poistného za jeden deň, a to 30.09.2022
vo výške 5,02 eur spolu vo výške 1.836,70 eur. Zo strany žalovaných nedošlo k uhradeniu splatného

poistného za dotknuté obdobie od 30.9.2021 do zániku poistenia dňa 30.09.2022. Súd preto priznal
aj žalobcom požadované úroky z omeškania od 1.10.2022 do zaplatenia. Súd dodal, že zo strany
vlastníkov bytov a nebytových priestorov bola možnosť si pohľadávku vyplývajúcu z úhrady pomerných
čiastok voči úpadcovi uplatniť v konkurznom konaní prihlásením pohľadávky v zákonom stanovenej
lehote.

10.4. Výrok o náhrade trov konania súd, citujúc § 255 ods. 1 CSP odôvodnil tým, že vo veci mal žalobca
plný úspech, preto žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.11. Žalovaný doručil v zákonom stanovenej lehote súdu prvej inštancie odvolanie proti rozsudku v celom
rozsahu, z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Navrhol napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobu zamietnuť, alebo rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

11.1. Odvolateľnamietolnedostatokpasívnejlegitimácie.Zvykonanéhodokazovaniajenesporné,žeso
žalobcom uzatvoril poistnú zmluvu subjekt Váš správca spol. s.r.o. a ten bol poistníkom v zmysle § 796
ods. 1 OZ a povinným platiť poistné. Poukázal na § 815 ods. 1 prvú vetu, § 828 ods. 1 a § 796 ods. 4 OZ.

Poistení vlastníci preukázateľne so žalobcom neuzavreli poistnú zmluvu dňa 26.09.2019 č. 11- 415105
pre poistenie bytového domu. V konaní žalobca nepreukázal, že by žalovaných poistených vlastníkov,
ktorých identifikačné údaje sú zrejmé z evidencie katastra nehnuteľností oboznámil o existencii poistenia
v zmysle poistnej zmluvy, s týmito nijako nekomunikoval a ani neupozorňoval na existenciu povinnosti
z nej vyplývajúcich.

11.2. Vlastníci bytov a nebytových priestorov a aktuálny správca sa preto ani nemali ako dozvedieť
o existencii relevantných poistných podmienok, a preto na ustanovenie čl. 5 ods. 2 písm. g) časti I.
poistných podmienok (v zmysle ktorého je poistený počas trvania poistnej zmluvy povinný oznámiť
poisťovateľovi bezodkladne zmenu správcu bytového domu alebo vznik/zánik spoločenstva vlastníkov
bytov a nebytových priestorov) nemožno prihliadať. Žalovaní preto prirodzene zmenu správcu bytového

domu žalobcovi neoznámili a správca Ing. Lucia Hendrichovská, PhD. – LUBYT pôsobiaci ako správca
s účinnosťou od 01.01.2022, nemajúc vedomosť o existencii poistenia objektu so žalobcom, konajúci s
náležitou odbornou starostlivosťou, bezodkladne uzatvoril poistenie bytového domu a zodpovednosti za
škodu žalovaných v spoločnosti H. I., pobočka poisťovne z iného členského štátu.

11.3. Zodpovednosť poistníka voči poisťovateľovi vyplýva aj z lex specialis, konkrétne z ustanovenia § 9
ods. 2 zákona č.182/1993 Z. z., podľa ktorého právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a
spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome. Správca a spoločenstvo zodpovedajú za záväzky vzniknuté pri výkone správy domu
až do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv

v príslušnom dome. Ak tieto záväzky nie sú kryté zaplatenými úhradami za plnenia alebo úhradami
preddavkovdofonduprevádzky,údržbyaopráv,vlastníkbytuanebytovéhopriestoruvdomezodpovedá
za záväzky nad rámec zaplatených úhrad za plnenia alebo preddavkov do fondu prevádzky, údržby a
opráv v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu podľa § 5 ods. 1 písm. b) zák. č. 182/1993 Z.z.

11.4. Vlastníci bytového domu predložili dôkaz o skutočnosti, že poistníkovi uhradili plnenie spojené
so službou poistenia, v tom čase z neidentifikovaného právneho vzťahu voči bližšie nešpecifikovanej
poisťovni a považujú za nesporné, že poistník prijal plnenie titulom poistného od vlastníkov. Má preto
za to, že jedinou zodpovednou osobou, ktorá mala poskytnúť plnenie žalobcovi je spoločnosť Váš
správca spol. s r.o., ktorá uzavrela poistnú zmluvu so žalobcom. Nakoľko táto spoločnosť ako poistník

a ani žalobca neinformovali žalovaných o existencii právneho vzťahu v prospech poistených a ani
nepredložilizmluvnédokumentypoistenýmaaninovémusprávcovi,nemajúžalovanívlastnícipovinnosť
plniť poistné z tohto právneho vzťahu.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu (vyjadriac názor o vecnej správnosti rozsudku) uviedol, že poistná

zmluva bola uzatvorená medzi žalobcom ako poisťovateľom a žalovanými ako poistníkom a poisteným
na strane druhej (prvá strana poistnej zmluvy). Žalovaní boli v súlade so Zákonom č. 182/1993 Z. z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov zastúpení správcom, ktorým
bola v tom čase spoločnosť Váš správca spol. s. r. o., ktorá ako zástupca žalovaných pochopiteľne
poistnú zmluvu aj podpísal. Išlo o štandardné zastúpenie, pri ktorom bola zmluvná strana zastúpená

treťou osobou, ktorá vykonala právny úkon v mene a na účet zastúpeného, a to v súlade s uzatvorenou
zmluvou o výkone správy ako aj v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. Samotný akt podpisu zmluvy
nerobí zástupcu zmluvnou stranou. Zmluvnými stranami boli v danom prípade žalobca a žalovaní, a nie
žalobca a spoločnosť Váš správca spol. s r. o., ako sa žalovaní mylne domnievajú.

12.1. V danom prípade nešlo o poistenie v prospech tretej osoby, ktoré predpokladá § 815 a § 828
OZ, pretože pri takej poistnej zmluve by sa poistenie vzťahovalo na majetok, resp. na zodpovednosť,
iného než toho, kto poistnú zmluvu s poisťovateľom uzavrel, a zároveň by poistníkom a poisteným boli
rozdielne osoby/subjekty. Spoločnosť Váš správca spol. s. r. o. vystupovala len ako zástupca, nebolazmluvnou stranou a nebola ani poistníkom a ani poisteným, tzn. nemala povinnosť platiť poistné a
žalobca nemá voči nej nárok na predmetné dlžné poistné. Pasívna vecná legitimácia v spore patrí
výlučne žalovaným.

12.2. Zo žiadneho zmluvného ani zákonného ustanovenia nevyplýva pre žalobcu povinnosť oboznámiť
samotného poistníka (ktorý je zároveň poisteným), o existencii, resp. o samotnom uzatvorení poistnej
zmluvy, pokiaľ mal tento pri uzatváraní poistnej zmluvy zástupcu. Žalovaní svojou argumentáciou
popierajú akýkoľvek význam zastúpenia. Žalobca nemal dôvod po uzatvorení poistnej zmluvy o tejto

skutočnosti informovať samotných poistených, keďže poistnú zmluvu uzatvorili prostredníctvom nimi
splnomocneného správcu bytového domu. Pokiaľ spoločnosť Váš správca spol. s. r. o. uzatvoril poistnú
zmluvu bez vedomia žalovaných (čo žalobca nepredpokladá), prípadne ich neinformoval o obsahu
poistnej zmluvy a jej neoddeliteľných prílohách (napr. o poistných podmienkach), potom sú žalovaní
oprávnení uplatniť si voči tejto spoločnosti právo na náhradu škody (v prípade, že im táto vznikla), pričom
tak môžu urobiť v samostatnom konaní. Táto skutočnosť však nemá vplyv na uplatnenie práva žalobcu

na úhradu dlžného poistného voči povinnému subjektu – žalovaným. Argumentáciu žalovaných o ich
nevedomosti o uzatvorenej poistnej zmluvnej, resp. o neinformovaní žalovaných o uzatvorení poistnej
zmluvy zo strany žalobcu, považuje žalobca za novotu, ktorá nie je v zmysle § 366 Civilného sporového
poriadku v odvolacom konaní prípustná.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného, ktoré
bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné. Odvolanie bolo prejednané bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, pretože
nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem.
Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

14. Odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. S ohľadom na nižšie
uvedené odvolací súd konštatuje, že žiadne uplatnené odvolacie dôvody naplnené nie sú.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

16. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli odvolacieho súdu.

17. Odvolací súd konštatuje, že napadnuté výroky rozsudku sú vecne správne. Uplatnené odvolacie
dôvody z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené.

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a

ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové

zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti,
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ustanovení CSP o vykonávaní dokazovania.

19. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP: Tento dôvod je daný vtedy, ak súd
vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a
povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením

veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu
právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval
správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne
aplikoval(zpodriadeniaskutkovéhostavupodprávnunormuvyvodilnesprávneprávnezáveryoprávacha povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie,
ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po
právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

20. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

21.Nadoplnenieazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozhodnutiaakodvolaniužalovaného,odvolací
súd udáva:

22. V danom prípade nebolo v konaní spochybnené, že správca Váš správca spol. s r. o. vykonával
v období, ktorého sa týka čiastočne (do konca roka 2021) sporné poistné, správu bytového domu podľa
Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“). Bol teda subjektom, ktorému určité osobitné postavenie dáva
citovaný zákon (v znení účinnom k danému obdobiu), z ktorého vyplýva zásada zákonného zastúpenia
vlastníkovbytovsprávcom(§9ods.7)aktorémutentozákonukladáajurčitépovinnosti,akoajzakotvuje
zodpovednosť za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich
povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy (§ 8 ods. 3 a 5, § 8a ods.

2, § 8b, § 9, § 10). Činnosti, ktoré spadajú pod legislatívne vymedzenie pojmu „správa“ (medzi ktoré
patrí aj poistenie domu), vykonáva správca samostatne, čo nevylučuje, aby niektoré zo svojich činností
správca zabezpečili aj dodávateľským spôsobom. Vlastníci bytov sú pritom zo zákona povinní vykonávať
správu bytovému domu jednou z dvoch zvolených foriem (správca, spoločenstvo), a teda výkon správy
prostredníctvom správcu je jednou zo zákonom stanovených možností.

23. V konaní nebolo sporné (resp. bolo uvedené priamo žalovanými v podaní zo dňa 21.02.2024), že
vlastníci bytového domu úpadcovi platili zálohové platby, ktorých súčasťou bolo aj poistné. Nemožno
teda uzavrieť, že by vlastníci bytov nemali informáciu o tom, že bytový dom bol správcom poistený.
Žalovaní v prílohe vyjadrenia zo dňa 21.2.2024 predložili výpis z účtu bytového domu (č.l. 170),

z ktorého je zrejmé, že na danom účte figurovala platba poistného vo výške 1.821,62 eur za rok
2021 (4 splátky) v časti „má dať“ a to bez toho, aby bola uvedená v časti „dal“. Z tohto výpisu teda
vlastníci (minimálne po zabezpečení správy novým správcom od 1.1.2022) mohli disponovať minimálne
informáciou, že pre bytový dom je uzatvorená poistná zmluva a že za poistenie sú od vlastníkov
správcom požadované platby na poistné domu. Aj s ohľadom na uvedené sa ako neopodstatnená javí

námietka odvolateľa, že poistníkom bol správca Váš správca spol. s r. o.. V kontexte s existenciou
zákonnéhozastúpeniavlastníkovbytovsprávcom(ktorýlenvykonávasprávubytovéhodomu),nemožno
rozumne predpokladať, že vlastníci platili bývalému správcovi okrem iného aj platby za poistenie,
a zároveň mali za to, že povinným subjektom platiť poistné je sám správca.

24. Procesná obrana žalovaných v konaní bola postavená podľa odvolacieho súdu najmä na argumente,
že bývalý správca od vlastníkov bytov na poistenie poskytnuté prostriedky spreneveril. To znamená, že
ich od vlastníkov vybral, avšak poisťovni ich neposkytol. Uvedená situácia z pohľadu žalobcu a jeho
nároku nič nemení na skutočnosti, že z pohľadu pasívnej vecnej legitimácie, žaloba správne mohla
smerovať,resp.správnesmerovalapriamovočivlastníkombytovbytovéhodomuprocesnezastúpených

v konaní súčasným správcom, resp. že nárok žalobcu by voči bývalému správcovi nebol dôvodný
z dôvodu absencie pasívnej vecnej legitimácie.

25. Odvolací súd, po oboznámení sa s dotknutou poistnou zmluvou (na č.l. 3 a 4 súdneho spisu), má
za to, že sa nejedná o zmluvu v prospech tretieho podľa § 50, § 794 a § 815 OZ, pre ktorú je

typické, že ju uzatvárajú síce minimálne dve zmluvné strany, ale plnenie bude dlžník (v danom prípade
by to v zmysle tvrdení odvolateľa bol žalobca) z tejto zmluvy povinný poskytnúť osobe, ktorá nie je
zmluvnou stranou zmluvy (v danom prípade by to v zmysle tvrdení odvolateľa boli vlastníci bytov). Platí,
že osoba, v prospech ktorej sa má zo zmluvy v prospech tretieho plniť, je oprávnená rozhodnúť sa, akým
spôsobom pristúpi k zmluve, na základe ktorej jej môže vzniknúť právo. Ak so zmluvou prejaví súhlas

(spravidla dodatočne a s časovým odstupom po uzatvorení zmluvy), stáva sa oprávnenou zo zmluvy od
momentu, keď tento súhlas prejaví. Do momentu, kým tretia osoba neprejaví súhlas so zmluvou, platí
zmluva len medzi tými, ktorí ju uzavreli. Poistné zmluvy sa relatívne bežne uzatvárajú aj v prospech
inej osoby (§ 794 OZ), a to pri všetkých základných druhoch poistenia. § 815 OZ navyše pripúšťa,aby ten, kto uzavrel poistnú zmluvu, dal poistiť nielen svoj majetok, ale aj majetok iného. Poistenie
majetku iného pritom nemá vždy povahu poistenia v prospech tretej osoby, pretože poistník môže dať
poistiť aj majetok iného, ktorý je v jeho užívaní (napr. poistenie vozidla pri leasingu). Podľa obsahu

poistnej zmluvy treba v takom prípade určiť, či účastníci zmluvy mali na mysli poistenie cudzieho majetku
v prospech užívateľa tohto majetku, alebo v prospech vlastníka majetku. Z obsahu dotknutej poistnej
zmluvy nijako nevyplývajú zmluvné dojednania, z ktorých by bolo možné usudzovať, že išlo o poistnú
zmluvu v prospech tretieho, t.j. že by správca Váš správca spol. s r. o. zmluvu uzatváral ako poistiteľ
v prospech majetku vlastníkov bytov. Naopak, z obsahu zmluvy bolo zrejmé, že ju uzatvoril ako zástupca

zmluvnej strany, čiže zaviazaným z danej zmluvy je samotná zmluvná strana.

26. V danom prípade nebolo v konaní spochybnené, že správca Váš správca spol. s r. o. vykonával
v období, ktorého sa čiastočne (do konca roka 2021) týka predmetné poistné, správu bytového domu.
Žalovaní v konaní potvrdili (vyjadrenie zo dňa 21.2.2024), že správcovi Váš správca spol. s r. o.
v čase jeho správy riadne platili zálohové platby, vrátane poistného. V konaní na súde prvej inštancie

pritom žalovaní argumentáciu o tom, že išlo o poistnej zmluve v prospech tretieho, neuviedli. Pasívnu
legitimáciu žalovaných síce namietali, avšak nie s uvedenou argumentáciou. Z uvedeného dôvodu
odvolací súd konštatuje, že ide o neprípustnú novotu podľa § 366 CSP (aj keď ako odvolací súd vyššie
aj objasnil, zároveň o argumentáciu nedôvodnú). Zároveň ako neprípustnú novotu (bez preukázania, že
takéto tvrdenie alebo dôkaz bez svojej viny nemohli v konaní na súde prvej inštancie použiť) odvolací

súd hodnotil aj tvrdenie odvolateľa, že o poistnej zmluve nemal vedomosť.

27. V konaní podľa CSP je súd v zásade limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu a samotné
sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy (súd nezisťuje skutočnú pravdu). Prostriedky
procesného útoku, procesnej obrany a koncentrácia konania (§ 149 až § 154 CSP) sú právnymi

inštitútmi, ktorými sa realizuje prejednacia zásada, na ktorej je sporové konanie postavené. Skutkové
zistenia súdu sú v zásade obmedzované tým, čo strany tvrdia (formálna pravda) a súd v zásade nie
je oprávnený vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok v sporovom
konaní v zásade zodpovedá tomu, čo strany sporu zhodne tvrdili. Úspech v spore je závislý od správnej
a včasnej procesnej aktivity strany sporu. Tá je nútená konať starostlivo a predkladať tvrdenia a dôkazné

návrhy včas. V opačnom prípade jej hrozí, že procesné úkony budú v zmysle ustanovení o koncentrácii
konania neúčinné. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná
povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. Procesné bremeno popretia skutkových tvrdení
protistrany teda zaťažuje stranu sporu, pričom popretie musí byť výslovné (nepostačuje napr. všeobecné
tvrdenie, že žaloba je nedôvodná), resp. protistrana musí predložiť iné (vlastné) skutkové tvrdenie

o predmetných skutkových okolnostiach.

28. Podľa § 366 CSP (novoty v odvolacom konaní), prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho

obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní
pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd dodáva, že v civilnom sporovom konaní sa v odvolacom
konaní uplatňuje zásada neúplnej apelácie, ktorá znamená, že právo odvolateľa a protistrany použiť
v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

stranou uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany sporu mali v doterajšom
priebehu konania na súde prvej inštancie dostatok príležitostí tieto prostriedky použiť a boli súdom
poučené o sudcovskej koncentrácii konania (žalovaný uznesenie súdu s poučením prevzal dňa
07.02.2024). Odvolacia argumentácia v podobe nových skutkových tvrdení a dôkazných návrhov (tzv.
novoty) je prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok, pričom v danom prípade tomu

tak nebolo. Na diskvalifikáciu novoty vo vzťahu k odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b),
e) až h) CSP postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbalosti. S ohľadom na
uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolacia argumentácia smerujúca k tomu, že v danom prípade
bola uzatvorená poistná zmluva v prospech tretieho, nie je prípustná.

29. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že neexistovala povinnosť žalobcu voči vlastníkom
bytového domu týchto oboznamovať o existencii poistenia, komunikovať s nimi, resp. ich upozorňovať
na existenciu povinností zo zmluvy. Túto povinnosť mal nepochybne správca bytového domu, ktorý si
preukázateľne svoje povinnosti správcu neplnil a nároky vlastníkov z titulu porušenia jeho povinnostíje možné smerovať len voči nemu. Poukaz na § 9 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. odvolateľa je
v tomto smere irelevantný, keďže dané ustanovenie nezakotvuje, že by takúto zodpovednosť za záväzky
vsúčasnostimalbývalýsprávca(sktorýmužvlastnícinemajúuzatvorenúzmluvuovýkonesprávy)vtom

smere, že by mal a mohol byť pasívne vecne legitimovaný. V zmysle prvej vety § 9 ods. 2 totiž právne
úkony (ktoré správca vykoná v mene vlastníkov pri správe domu) týkajúce sa domu, spoločných častí
domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú primárne všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome. Ide pritom o delený záväzok vlastníkov bytového domu (podľa
výšky spoluvlastníckeho podielu určeného podielom podlahovej plochy bytu k úhrnu podlahových plôch

všetkých bytov), takže jednotliví vlastníci nie sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.

30. Správne žalobca v konaní poukazoval na skutočnosť, že prípadné nároky žalovaných voči
úpadcovi – pôvodnému správcovi je (resp. bolo) nutné uplatniť právnym nástrojom smerujúcim voči
úpadcovi (napríklad titulom náhrady škody, resp. bezdôvodného obohatenia, resp. trestnotprávnymi
prostriedkami). V prejednávanom spore však je uvedený argument bezpredmetný a nemá vplyv na

dôvodnosť nároku žalobcu voči samotným vlastníkom bytového domu.

31. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na neúspech žalovaného, priznal odvolací súd náhradu trov
odvolacieho konania žalobcovi voči žalovanému v plnom rozsahu.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej

pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).