Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, February 20, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-44Sa/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2023200077
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavel Ištók

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:2023200077.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. B. B.,

C.: XX.XX.XXXX, bytom: D. XXX, XXX XX E., právne zast. F. A. B. G., advokát, so sídlom Vajanského
10, 917 01 Trnava, IČO: 42403375, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29.
augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. XXXX-X/XXXX-H. zo dňa 07.03.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania, správna žaloba, vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu.

1. Žalobca si prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny uplatnil nárok na dávku
v nezamestnanosti, pričom táto žiadosť bola pobočke žalovanej doručená dňa 16. 11. 2022 (z
predmetného tlačiva vyplýva, že žalobca bol od 01. 09. 2022 zaradený do evidencie uchádzačov o
zamestnanie; od 01. 05 2011 do 31. 08. 2022 bol zamestnaný v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a
Severného Írska (ďalej tiež len ,,Spojené kráľovstvo“)

2. - pobočka žalovanej rozhodnutím vydaným dňa 07. 12 2022, Číslo: XXXXX/XXXX-XX-XXX, žiadosti
žalobcu o príslušnú dávku nevyhovela (dôvod, pre ktorý pobočka žalovanej predmetnej žiadosti
nevyhovela, spočíval v tom, že z vykonaného dokazovania mala preukázané, že žalobca si nezachoval
centrum záujmov vo vzťahu k Slovenskej republike ( s ohľadom na vlastníctvo nehnuteľnosti a s tým
spojené náklady, preukázané návraty na Slovensko, nástup dieťaťa do základnej školy, bankový účet
na Slovensku, návštevu lekára, podávanie daňových priznaní na Slovensku ), - na odvolanie žalobcu
žalovaná ako druhostupňový (odvolací) správny orgán tu napadnutým rozhodnutím žalovanej č. XXXX-

X/XXXX-H. zo dňa 07.03.2023 odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové
správne rozhodnutie zo 07.12.2022 (žalovaná sa stotožnila so závermi, ku ktorým dospela pobočka
žalovanej a s ohľadom na všetky dostupné informácie dospela k záveru, že nie je možné považovať
bydlisko žalobcu počas jeho posledného zamestnania v Spojenom kráľovstve za zachované na území
Slovenskej republiky.

3. Žalobca sa správnou žalobou v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia

zo dňa žalovanej č. XXXX-X/XXXX-H. zo dňa 07.03.2023, ktorým žalovaná zamietla jeho odvolanie a
potvrdila odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky G. D. XXXXX/XXXX-XX-XXX
zo dňa 07.12.2022.4. V správnej žalobe žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňového orgánu
zrušiť a uviedol, že sa napadnutým rozhodnutím žalovanej cíti ukrátený na svojich právach považuje ho
nezákonné, nepreskúmateľné a bez zákonného podkladu, ktorý by viedol k záverom, ktoré sú v tomto

rozhodnutí ako aj v prvostupňovom rozhodnutí obsiahnuté. Žalobca k preukázaniu splnenia podmienok
na priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti uviedol, že dôvodom odchodu žalobcu do Spojeného
kráľovstva bolo neuplatnenie sa na trhu práce v Slovenskej republike a súčasne navýšenie kvalifikácie
(autorizovaný certifikovaný účtovník), ako aj úrovne cudzieho jazyka. Na území Spojeného kráľovstva
žalobca pracoval od roku 07/2005 – 12/2007 ako vodič na dobu určitú; od roku 01/2008 – 04/2011 ako

vodič a asistent účtovníka na dobu určitú a od roku 05/2011 – 08/2022 ako účtovník a manažér dopravy
na dobu neurčitú. Dôvodom ukončenia poslednej zárobkovej činnosti bol návrat na územie Slovenskej
republiky. O prechodný či trvalý pobyt na území Spojeného kráľovstva žalobca nikdy nepožiadal a
rovnako nikdy nežiadal o britské občianstvo príp. pas. Trvalý pobyt žalobcu a rovnako aj trvalý pobyt
manželky žalobcu je na území Slovenskej republiky. Napriek tomu, že uzavretie manželstva žalobcu s
už terajšou manželkou bolo plánované v roku 2012 na území Slovenskej republiky, z dôvodu, že lotyšská

legislatíva nepozná doklad o spôsobilosti na uzavretie manželstva (manželka žalobcu je pôvodom z
Lotyšska), ktorý bol na účel slovenskej legislatívy potrebný, boli žalobca s manželkou nútení uzatvoriť
manželstvo v Spojenom kráľovstve. Spolu s manželkou sa žalobca vždy plánoval vrátiť na Slovensko,
čo dokazuje aj skutočnosť, že na území Slovenskej republiky vlastní rodinný dom s investíciou cez 120
000 eur, ktorý postavil po zbúraní starého domu, ktorý zdedil (tieto skutočnosti preukazoval potvrdením o

odstránení časti stavby rodinného domu a kolaudačným rozhodnutím) a byt v E., za ktorý zaplatil okrem
čerpania hypotéky aj 41 500 eur v hotovosti. Aj z dôvodu plánovaného návratu na územie Slovenskej
republiky a následného usadenia sa, býval žalobca s manželkou v Spojenom kráľovstve len v podnájme
a nekupovali na tento účel nehnuteľnosť. Záujem o vrátenie sa dokazuje aj skutočnosť, že sa žalobca na
územie Slovenskej republiky v priebehu rokov 2019 až 2022 pravidelne vracal. V roku 2019 žalobca na

území Slovenskej republiky strávil celkovo 58 dní, v roku 2020 celkovo 23 dní, v roku 2021 celkovo 58 dní
a v roku 2022 celkovo 31 dní. Napriek tomu, že sa všetky tri deti žalobcu narodili na území Spojeného
kráľovstva, majú slovenské občianstvo a súčasne boli pokrstené na území Slovenskej republiky majú
tu aj trvalý pobyt. Na území Slovenskej republiky má žalobca taktiež uzatvorenú zmluvu na telefónne
služby so spoločnosťou I. a je jej zákazníkom už viac ako 22 rokov. Zmluvu o poskytovaní zubnej

starostlivosti má žalobca uzatvorenú tiež nepretržite na území Slovenskej republiky. Žalobca v tomto
smere poukázal na článok 13 ods. 2. Nariadenia (es) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29.
04. 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ktorý uvádza, že ,,osoba, ktorá zvyčajne
vykonáva činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v dvoch alebo viacerých členských štátoch,
podlieha: a) právnym predpisom členského štátu bydliska, ak podstatnú časť svojej činnosti vykonáva

v tomto členskom štáte; alebo b) právnym predpisom členského štátu, v ktorom sa nachádza centrum
jej záujmu, ak nemá bydlisko v jednom z členských štátov, v ktorých vykonáva podstatnú časť svojej
činnosti.“ Centrum záujmov znamená miesto, kde má daná osoba centrum svojich životných záujmov.
Centrum záujmov sa určuje najmä s prihliadnutím na dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých
členských štátov, miesto výkonu zárobkovej činnosti a dĺžku trvania tejto zárobkovej činnosti, dĺžku

trvania pracovnej zmluvy, s prihliadnutím na rodinný stav a rodinné väzby, či vykonávanie akejkoľvek
nezárobkovej činnosti. Poukázal aj na judikatúrnu prax, z ktorej citoval ,,Veľká Británia nie je štátom
so susedstvom so Slovenskou republikou, a preto frekvencia návratov na Slovensko raz štvrťročne
je postačujúca na preukázanie vzťahu žalobcu k Slovensku a za zachovanie bydliska. Takisto súd
súhlasí s argumentáciou žalobcu, že keď dal vo Veľkej Británii výpoveď zo zamestnania a prišiel na

Slovensko, aj to svedčí o tom, že sa na Slovensko chcel vrátiť. Žalobca po návrate zo zahraničia je
naďalej prihlásený na trvalý pobyt na adrese F. X, H., kde reálne aj býva, má tu svojich príbuzných a
všetky jeho väzby či rodinné, sociálne, citové alebo akékoľvek iné, vrátane bývania, sú pevné spojené so
Slovenskou republikou. Konanie žalobcu počas pobytu vo Veľkej Británii nasvedčuje tomu, že bydlisko
vo Veľkej Británii bolo len prechodné a trvale sa chcel zdržiavať aj zdržiava na Slovensku. Vyhodnotenie

týchto skutočností svedčí o zachovaní väzieb na území SR, že centrom záujmov bola Slovenská
republika. Súd je názoru, že žalobca prejavil nielen úmysel, ale aj konkrétne konal v záujme zachovania
bydliska centra záujmov v SR, o čom práve svedčí aj skutočnosť, že sa vrátil z cudziny a naďalej žije
na Slovensku.“ (Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn.1S/63/2011 z dňa 11.10.2012) Žalobca
poukázal aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/61/2021 z dňa

09.02.2022 z tým, že na určenie centra záujmov sú dôležité najmä: dĺžka obdobia zdržiavania sa na
území daného štátu, dĺžka a stabilita výkonu zárobkovej činnosti, dĺžka trvania pracovnej zmluvy, rodinný
stav a rodinné väzby, bytová situácia a stabilita tejto situácie a miesto, kde dochádza k zdaňovaniu
príjmov. Žalobca citoval čl. 65 ods. 2. Nariadenia (es) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z29. 04. 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a článok 65 ods. 5 písm. a) uvedeného
nariadenia.

5. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhla žalobu zamietnuť, v plnom rozsahu odkázala
na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Zdôraznila že v zmysel čl 11 ods. 111 vykonávacieho
nariadenia sa za rozhodujúce skutočnosti preukazujúce miesto bydliska dotknutej osoby považujú dĺžka
a trvalosť prítomnosti v členskom štáte EÚ a situácia dotknutej osoby, ktoré skutočnosti žalovaná
posudzuje komplexne, vo vzájomnej súvislosti a s prihliadnutí na všetky zistené skutočnosti. Na základe

tohto posúdenia bolo preukázané, že počas výkonu zárobkovej činnosti v Spojenom kráľovstve si
žalobca bydlisko na území Slovenska nezachoval.

6. V replike zo dňa 06.05.2023 žalobca uviedol., že preukázal že centrum záujmov je s poukazom na
článok 13 ods. 2 nariadenia Slovenská republika, a to naďalej pretrvávajúcim trvalým pobytom, ktorý
spoločne s manželkou má na území Slovenskej republiky ale aj nehnuteľnosťami, ktorých vlastníkom

je a na rozvíjaní ktorých sa aj naďalej podieľa. Rovnako aj deti žalobcu majú slovenské občianstvo a
trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Žalobca taktiež uzatvorenú zmluvu na telefónne služby so
spoločnosťou I. a je jej zákazníkom už viac ako 22 rokov a zmluvu o poskytovaní zubnej starostlivosti má
žalobca uzatvorenú tiež nepretržite na území Slovenskej republiky. S touto skutočnosťou sa žalovaný
nijakým spôsobom nevysporiadal. Žalobca má za to, že svojím konaním preukázal, že centrom jeho

záujmu je práve Slovenská republika, k čomu poukázal Rozsudok Krajského súdu v Bratislave
sp.zn.1S/63/2011 z dňa 11.10.2012) ,,Veľká Británia nie je štátom so susedstvom so Slovenskou
republikou, a preto frekvencia návratov na Slovensko raz štvrťročne je postačujúca na preukázanie
vzťahu žalobcu k Slovensku a za zachovanie bydliska. Takisto súd súhlasí s argumentáciou žalobcu, že
keď dal vo Veľkej Británii výpoveď zo zamestnania a prišiel na Slovensko, aj to svedčí o tom, že sa na

Slovensko chcel vrátiť. Žalobca po návrate zo zahraničia je naďalej prihlásený na trvalý pobyt na adrese
F. X, H., kde reálne aj býva, má tu svojich príbuzných a všetky jeho väzby či rodinné, sociálne, citové
alebo akékoľvek iné, vrátane bývania, sú pevné spojené so Slovenskou republikou. Konanie žalobcu
počas pobytu vo Veľkej Británii nasvedčuje tomu, že bydlisko vo Veľkej Británii bolo len prechodné a
trvale sa chcel zdržiavať aj zdržiava na Slovensku. Vyhodnotenie týchto skutočností svedčí o zachovaní

väzieb na území SR, že centrom záujmov bola Slovenská republika. Súd je názoru, že žalobca prejavil
nielen úmysel, ale aj konkrétne konal v záujme zachovania bydliska centra záujmov v SR, o čom práve
svedčí aj skutočnosť, že sa vrátil z cudziny a naďalej žije na Slovensku.“

7. Žalovaná sa k replike žalobcu písomne nevyjadrila.

8. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o
zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych
súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych
súdoch správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych

súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v
Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave
a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 15Sas a následne v dôsledku
personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 26. novembra 2024 náhodným výberom pridelená
do samosudcovského oddelenia 20Sas.

9. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o
zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych
súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych
súdoch správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych

súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v
Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave
a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 14Sa a následne v dôsledku
personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 26. novembra 2024 náhodným výberom pridelená
do samosudcovského oddelenia 20Sa.

II. Konanie na správnom súde, relevantná práva úprava a právne posúdenie veci správnym súdom10.Správnysúdpreskúmalnapadnutérozhodnutiežalovanejapriebehadministratívnehokonania,ktorý
predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135
ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§

134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a §
137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba nie
je dôvodná.

11. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na

jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum
zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený.

12. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci je napadnuté rozhodnutie žalovanej, ktorý žalovaná

postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a
potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, J. G. XX. XX XXXX, Číslo: XXXXX/
XXXX-XX-XXX, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a podľa
článku 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 nemá nárok
na dávku v nezamestnanosti.

13. Podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môže medzinárodnou
zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej
zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné
akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Prevzatieprávnezáväznýchaktov,ktorévyžadujúimplementáciu,savykonázákonomalebonariadením
vlády podľa čl. 120 ods. 2.

14. Podľa článku 48 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Konsolidované znenie), Európsky parlament
a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú v oblasti sociálneho zabezpečenia opatrenia,

ktoré sú nevyhnutné na poskytnutie voľného pohybu pracovníkov; za týmto účelom uzavrie dohody,
ktoré migrujúcim pracovníkom bez ohľadu na to, či ide o zamestnancov, a na nich závislým osobám
zabezpečia:

a/ započítanie všetkých období braných do úvahy podľa zákonov príslušných krajín za účelom získania

a trvania nároku na dávky a vypočítanie ich výšky;
b/ vyplácanie dávok osobám s bydliskom na území členských štátov.

15. Podľa článku 1 písm. j/ Základného nariadenia, "bydlisko" znamená miesto, kde osoba zvyčajne
býva.

16. Podľa článku 1 písm. k/ Základného nariadenia, "pobyt" znamená prechodné bydlisko.

17. Podľa článku 3 ods. 1 písm. h/ Základného nariadenia, toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne
predpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia: dávky v nezamestnanosti.

18. Podľa článku 61 ods. 1 Základného nariadenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne
predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky
dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu
zohľadnídobypoistenia,zamestnaniaalebosamostatnejzárobkovejčinnostidosiahnutépodľaprávnych

predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré
uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia,
vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov
iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli
dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

19. Podľa článku 61 ods. 2 Základného nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5
písm. a/ sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila
v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,
- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo
- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej

zárobkovej činnosti.

20. Podľa článku 65 ods. 2 Základného nariadenia, úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej
poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska v
členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti

do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby
bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb
zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo
samostatne zárobkovo činná osoba.

21. Podľa článku 65 ods. 5 písm. a/ Základného nariadenia, nezamestnaná osoba uvedená v prvej a

druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa
na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne
zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.

22. Podľa článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo

viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto
inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia
všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:
a/ dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov;
b/ situáciu dotknutej osoby vrátane:

i/ povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto
činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy;
ii/ jej rodinného stavu a rodinných väzieb;
iii/ vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti;
iv/ v prípade študentov zdroja ich príjmov;

v/ jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná;
vi/ členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

23. Podľa článku 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú
z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami,

na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako
vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

24. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak
v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v

nezamestnanosti najmenej dva roky.
25. Zo súdneho spisu ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že

26. Žalobca si prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny uplatnil nárok na dávku
v nezamestnanosti, pričom táto žiadosť bola pobočke žalovanej doručená dňa 16. 11. 2022 (z

predmetného tlačiva vyplýva, že žalobca bol od 01. 09. 2022 zaradený do evidencie uchádzačov o
zamestnanie; od 01. 05 2011 do 31. 08. 2022 bol zamestnaný v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a
Severného Írska (ďalej tiež ,,Spojené kráľovstvo“)

27. - pobočka žalovanej rozhodnutím vydaným dňa 07. 12 2022, Číslo: XXXXX/XXXX-XX-XXX, žiadosti

žalobcu o príslušnú dávku nevyhovela (dôvod, pre ktorý pobočka žalovanej predmetnej žiadosti
nevyhovela, spočíval v tom, že z vykonaného dokazovania mala preukázané, že žalobca si nezachoval
centrum záujmov vo vzťahu k Slovenskej republike ( s ohľadom na vlastníctvo nehnuteľnosti a s tým
spojené náklady, preukázané návraty na Slovensko, nástup dieťaťa do základnej školy, bankový účet
na Slovensku, návštevu lekára, podávanie daňových priznaní na Slovensku ), - na odvolanie žalobcu

žalovaná ako druhostupňový (odvolací) správny orgán tu napadnutým rozhodnutím žalovanej č. XXXX-
X/XXXX-H. zo dňa 07.03.2023 odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové
správne rozhodnutie zo 07.12.2022 (žalovaná sa stotožnila so závermi, ku ktorým dospela pobočka
žalovanej a s ohľadom na všetky dostupné informácie dospela k záveru, že nie je možné považovaťbydlisko žalobcu počas jeho posledného zamestnania v Spojenom kráľovstve za zachované na území
Slovenskej republiky.

28. Podľa základného pravidla obsiahnutého v článku 61 ods. 1 a 2 Základného nariadenia sa doby
poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu
zohľadnia, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba
bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia
dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov. Z dôvodu, že žalobca takto doby poistenia podľa

slovenských právnych predpisov bezprostredne pred jeho zaradením do evidencie uchádzačov o
zamestnanie nedosiahol, bolo potrebné posúdiť, či sa doby poistenia získané v inom členskom štáte
môžu zohľadniť podľa článku 65 ods. 5 písm. a/ Základného nariadenia, ktoré predstavuje výnimku
z uvedeného základného pravidla, a podľa ktorého by žalobca poberal dávky v súlade s právnymi
predpismi Slovenskej republiky, ako keby sa na neho tieto predpisy vzťahovali počas jeho poslednej
činnosti zamestnanca, a to v prípade, ak si na území Slovenskej republiky zachoval bydlisko. Pod

pojmom „bydlisko“ v zmysle úniovom sa nechápe trvalý alebo prechodný pobyt podľa vnútroštátnych
predpisovSlovenskejrepubliky.Podľačlánku1písm.j/Základnéhonariadeniapojem„bydlisko“vzmysle
tohto nariadenia znamená zvyčajné bydlisko, t.j. miesto, kde majú dotknuté osoby zvyčajné bydlisko a
na účely tohto nariadenia chápané ako „centrum záujmov“ v zmysle článku 1 písm. j/ v spojení s článkom
11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. „Bydlisko“ predstavuje v tomto zmysle autonómny pojem vlastný

právu Únie (pozri rozsudok C-90/97 Swaddling, body 28 a 29). Kritériami na určenie centra záujmov
sú najmä: dĺžka obdobia zdržiavania sa na území daného štátu, dĺžka a stabilita výkonu zárobkovej
činnosti, dĺžka trvania pracovnej zmluvy, rodinný stav a rodinné väzby, bytová situácia a stabilita tejto
situácie a miesto, kde dochádza k zdaňovaniu príjmov.

29. V predmetnej veci bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobca ako osoba vedená v
evidencii uchádzačov o zamestnanie si uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 a nasl.
zákona č. 461/2003 Z. z., t.j. podľa právneho predpisu Slovenskej republiky.

30. Tiež nebolo sporné, že v zmysle žiadosti, uvedeným skutočnostiam vo vzťahu k výkonu zamestnania

v členskom štáte Európskej únie a tiež Vyhlásenia na účely posúdenia zachovania centra záujmov
sa žalobca pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, zdržiaval na území Spojeného
kráľovstva od júla 2005 do augusta 2022 s tým, že posledný pracovný pomer - manažér dopravy
- bol dohodnutý na dobu neurčitú (nemajúci dočasný / sezónny charakter) a ukončený zo strany
zamestnanca .

31. Z posledného zamestnania sa nevracal denne, alebo aspoň raz týždenne do miesta bydliska.
(4,5,6,7,8, krát ročne.) Počas návratov býval u rodičov.

32. V súvislosti s posudzovaním rodinnej situácie žalobca sa v inom členskom štáte nachádzal so svojou

manželkou a tromi nezaopatrenými deťmi.

33. K bytovej situácii bolo preukázané, že žalobca býval v nájme, ktorý počas pobytu v Spojenom
kráľovstve za celé obdobie zmenil trikrát. Na Slovensku vlastní žalobca rodinný dom a spoločne
s manželkou byt. Z obsahu žalobcom vyplnených listín a ďalších podaní vyplynuli ďalšie skutočnosti

a to uzatvorená zmluva na telefónne služby a zmluva o poskytovaní zubnej starostlivosti na území SR

34. Vzhľadom na tieto v správnom konaní preukázané skutočnosti, správny súd podporuje záver
správnych orgánov, že centrum záujmov žalobcu sa v čase podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti
nachádzalo v príslušnom referenčnom období v inom členskom štáte, t. j. v Spojenom kráľovstve. Za

podstatnú bolo potrebné vyhodnotiť tú skutočnosť, že žalobca sa počas celej rozhodnej doby zdržiaval
v Spojenom kráľovstve, čo následne rozvíja aj správne ustálená stabilita zamestnania a s tým spojené
zákonné odvodové povinnosti, ako aj pomerne (s ohľadom na osobný status žalobcu) stabilné bytové
podmienky v inom členskom štáte, ako aj žalobcom deklarované návraty na Slovensko. Tieto závery nie
sú spôsobilé zvrátiť ani ďalšie (sprievodné) skutočnosti ako nepretržite uzatvorená zmluva na telefónne

služby aleob zmluva o poskytovaní zubnej starostlivosti ale tiež vlastníctvo rodinného domu a bytu
pretože uvedené skutočnosti nemôžu predstavovať zásadnú skutočnosť, spôsobilú zvrátiť správnymi
orgánmi prijaté závery o nezachovaní centra záujmov na Slovensku.35. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že , nie je nezvyčajné, že ľudia si zakúpia nehnuteľnosť aj
na inom mieste než v mieste svojho bydliska (napríklad prázdninové alebo víkendové domy, chalupy,
alebo ako investícia a pod, či prípadne zdedia alebo darovaním nadobudnú nehnuteľnosť). Takisto aj

úmysel žalobcu, že chce zotrvať na Slovensku, pre prejednávanú vec nebol relevantný, keďže postup
podľa článku 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia (kladúci dôraz na úmysel osoby) prichádza do úvahy
ibasubsidiárne,tedaibavprípade,pokiaľipozváženíkritériíuvedenýchvodseku1tohtočlánkuzostane
otázka ustálenia centra záujmov i naďalej otvorená (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 13. decembra 2017, sp. zn. 10Sžsk/5/2016). Navyše úmysel žalobcu je v zmysle článku

11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia rozhodujúci len vtedy, keď sa nepodarí dosiahnuť dohodu medzi
inštitúciami v prípade ich rozdielneho stanoviska. V predmetnej veci nedošlo k rozdielnym stanoviskám
vo veci posúdenia bydliska žalobcu príslušnou inštitúciou Spojeného kráľovstva a žalovanou. Inštitúcia
Spojeného kráľovstva bydlisko žalobcu neposudzovala, pretože na to nemala žiaden právny dôvod.
Podľa článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia by bolo nutné postupovať jedine v prípade, ak by
príslušná inštitúcia iného členského štátu usúdila, že bydlisko žalobcu bolo na Slovensku a podľa názoru

žalovanej by bolo v inom členskom štáte. Keďže však k takému rozporu nedošlo, zvolila žalovaná priamu
aplikáciu kritérií stanovených v článku 11 ods. 1.

36. Správny súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. januára 2018, sp.
zn.1Sžso/26/2016,bod30a31.KevidenciitrvaléhopobytužalobcunaSlovensku,správnysúd uvádza,

že trvalý pobyt v ponímaní vnútroštátnom (zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej
republikyaregistriobyvateľovSlovenskejrepubliky)nemožnostotožňovaťspojmami„bydlisko“a„pobyt“
v zmysle úniovom, pretože trvalý pobyt má skôr charakter evidenčný, neodzrkadľujúci realitu (v tomto
smere porovnaj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 11. septembra 2014 vo veci C-394/13
Ministerstvo práce a sociálních věcí c/a B.).

37. Pokiaľ žalobca ďalej zachovanie centra záujmov na Slovensku odvodzoval od toho, že na Slovensku
žili jeho rodičia, u ktorých aj býval v prípade svojich návratov, súd uvádza, že kritérium rodinnej situácie
sa vzťahuje len k úzkej rodine, t. j. rodinným príslušníkom v zmysle článku 1 písm. i/ bodu 2 Základného
nariadenia sú manžel alebo manželka, neplnoleté deti a nezaopatrené dospelé deti. Iné rodinné väzby

možno považovať len za málo významné (obdobne porovnaj rozsudky najvyššieho správneho súdu
Českej republiky sp. zn. 9Ads/95/2015-39 a 3Ads/55/2018-37). Rodičia sú síce blízkymi rodinami a deti
voči nim majú nepopierateľné tak právne, ako aj morálne záväzky, avšak tieto ostatné rodinné väzby
majú na uvedenú skutočnosť a kritériám daným Vykonávacím nariadením len zanedbateľný význam.

38. Správny súd má za nepochybné, že žalobca tým, že sa rozhodol dlhodobo zotrvávať na území
Spojeného kráľovstva za účelom vykonávania zárobkovej činnosti (ktorá - nebola prechodného
charakteru)pričomzvolenímuvedenéhoúzemiaastabilizovanéhobývanianaňomžalobcatrávilväčšinu
svojho času s manželkou a deťmi, mimo svoje pôvodné rodinné prostredie na Slovensku, a tým
mimoriadne oslabil svoje individuálne väzby na Slovensko. Zmluva na telefónne služby so spoločnosťou

Orange, a.s. a uzavretá zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti na území SR (hoc aj nepretržite)
v zmysle čl. 11 vykonávacieho nariadenia nepreukazuje úmysel žalobcu iba prechodne zotrvávať na
území iného členského štátu.

39. Správny súd teda dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej (v spojení s

prvostupňovým správnym rozhodnutím) vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je
logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené, stotožňuje sa so skutkovými zisteniami a právnymi
závermi zistenými v predchádzajúcich konaniach o tom, že žalobca nespĺňa zákonné podmienky pre
vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. Z článkov 61 a 65 ods. 5 Základného nariadenia vyplýva
základná zásada, ktorou sa treba viesť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých

na území iného členského štátu Európskej únie, a to, že doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá
na území iného členského štátu Európskej únie (tu naposledy na území Spojeného kráľovstva) môže
byť zohľadnená na účely nároku na dávku v nezamestnanosti jedine v prípade, ak bezprostredne
pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila dotknutá osoba doby poistenia v
nezamestnanosti dosiahnuté na Slovensku. Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu

poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, pokiaľ je dosiahnutá ako posledná.
Toutovýnimkouzozákladnejzásadyjesituácia,aksižiadateľzachovápočasvýkonuzárobkovejčinnosti
na území iného členského štátu Európskej únie centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej
republiky. Otázka bydliska je teda v prípadoch, keď žiadateľ o dávku v nezamestnanosti bezprostrednepred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti
v zmysle platnej slovenskej legislatívy zásadná. V predmetnej veci bolo zo strany správnych orgánov
riadne a dostatočne preukázané, že počas výkonu zamestnania v Spojenom kráľovstve si žalobca

bydlisko na Slovensku nezachoval.

40. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní
žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP nezistil nedostatky
napadnutého rozhodnutia, ako ani prvostupňového rozhodnutia a ich vydaniu predchádzajúceho

postupu správnych orgánov odôvodňujúcich záver o nezákonnosti rozhodnutia, súd správnu žalobu ako
nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP).

41. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanej, ktorá bola v konaní
úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania pred správnym súdom nepriznal, pretože
žalovanej voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho

spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.

a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovanám
Centrum právnej pomoci (písm. c/).