Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27Csp/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125265275
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antal, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:6125265275.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Michalom Antalom, PhD. v právnej veci sporu žalobcu: A. B.,

narodený XX.XX.XXXX, bytom: C. A. XXXX/X, D. E., právne zastúpený: JUDr. Miroslava Erbenová,
sídlo: Svätoplukova 32, 903 01 Senec, č. SAK: 875, , proti žalovanému: FABROS drevostavby, a.s.,
sídlo: Lovčická 655/79, IČO: 54783119 , právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária,
s.r.o., sídlo: Hlavná 31, Trnava, IČO: 36865281, o zaplatenie 45.500,- € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 45.500,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške
7,90 % ročne zo sumy 45.500,- € od 01.04.2025 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou (návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní)
doručenou pôvodne Okresnému súdu v Banskej Bystrici dňa 03.04.2025 voči žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 45.500 € spolu s ročným úrokom z omeškania odo dňa 01.04.2025 vo výške 11,65%
do zaplatenia a zároveň zaviazal žalovaného k úhrade trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.08.2023 došlo medzi žalovaným a žalobcom k
uzatvoreniu Zmluvy o dielo (ďalej aj ako „zmluva“), ktorou sa žalovaný zaviazal „vykonať dielo –
chata Natália, špecifikované v cenovej ponuke č. 3132023 (ďalej len „dielo“).“ Cena za dielo bola
dohodnutá pevnou sumou vo výške 45500,-€, ktorá bola uhradená. Lehota na vykonanie diela stranami
bola dohodnutá nasledujúco: „Zhotoviteľ je povinný začať s vykonávaním diela do 10 dní od podpisu
tejto zmluvy. Vykonávaním diela sa podľa tohto bodu rozumie aj zadanie požiadavky do výroby, za

účelom vyrobenia komponentov diela. Zhotoviteľ je povinný dielo v rozsahu podľa Čl. II tejto zmluvy
riadne vykonať najneskôr do 24 týždňov," čo sa však nestalo. Žalobca prostredníctvom listov, zo dňa
28.11.2024 „Zmluva o dielo zo dňa 14.08.2023 – výzva“ a následne listom zo dňa 03.02.2025 „Zmluva
o dielo zo dňa 14.08.2023 – odstúpenie od zmluvy“, vyzval žalovaného, aby si voči žalobcovi splnil
povinnosťvyplývajúcumuzozmluvyodielo.Napokonpodanímzodňa28.02.2025žalobcaešteposkytol
žalovanému dodatočne primeranú lehotu na zhotovenie a dodanie diela a zároveň ho informoval, o tom
že pre prípad že dielo nebude zhotovené najneskôr do 31.03.2025 odstupuje od zmluvy a požaduje

od žalovaného vrátenie zaplatenej ceny za dielo vo výške 45500,-€. Stranami bolo zmluvne dohodnuté
právo odstúpenia v Čl. VIII. Zmluvy nasledovne: „1. Odstúpenie je možné aj od čiastočne splnenej
zmluvy. 2. Zmluvné strany sú oprávnené odstúpiť od zmluvy z dôvodov výslovne uvedených v tejto
zmluve. 3. V prípade naplnenia dôvodov na odstúpenie od zmluvy podľa bodu 4 a 5 tohto článku zmluvy,je odstupujúca strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to písomne oznámi druhej zmluvnej strane bez
zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. 4. Objednávateľ je oprávnený odstúpiť
od zmluvy, ak zhotoviteľ: a) nezačne s vykonávaním diela do 10 dní od termínu začatia vykonávania

diela podľa Čl. V bod 1 tejto zmluvy.“ Na základe vyššie uvedených skutočností žalobcovi vznikol nárok
na odstúpenie od zmluvy, a to s poukazom na Článok VIII. Odstúpenie od zmluvy bod 4. písm. a) nakoľko
zhotoviteľ nezačal s vykonávaním diela od termínu začatia vykonávania diela podľa Čl. V bod 1, podľa
ktorého „je zhotoviteľ povinný začať s vykonávaním diela do 10 dní od podpisu tejto zmluvy.“ Podaním zo
dňa 28.02.2025 žalobca informoval žalovaného o poskytnutí dodatočne primeranej lehoty na zhotovenie

diela, a to najneskôr do 31.03.2025 a pre prípad, že sa tak nestane žalobca od zmluvy odstupuje a
požaduje vrátenie zaplatenej ceny za dielo.

3. Okresný súd Banská Bystrica dňa 02.04.2025 vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz, ktorým
žalobcovi priznal vymáhaný nárok s príslušenstvom.

4. Voči vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tak, že popiera existenciu
nároku žalobcu v plnom rozsahu a to najmä z dôvodu existencie pohľadávok žalovaného voči žalobcovi.
Žalovaný nerozporuje tvrdenia žalobcu týkajúce sa uzatvorenia zmluvy o dielo (ďalej len „zmluva“) ako
ani obsah vzájomných záväzkov strán konania vyplývajúcich im z tejto zmluvy. Žalovaný si vzniknuté
omeškanie s dodaním objednanej chaty uvedomuje. K tomuto omeškaniu došlo v dôsledku výpadku

na strane výrobcu chát. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od počiatku a zmluvné strany sú tak
povinné navzájom si vydať všetky plnenia, ktoré si na základe zmluvy poskytli. Odstúpením od zmluvy
ktoroukoľvek zmluvnou stranou tak dochádza k vzniku vzájomných a obojstranných práv a povinností
zmluvných strán. Žalovaný poukazuje na § 642 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Na základe vyššie
uvedených skutočností je zrejmé, že v prípade odstúpenia od zmluvy má nielen žalovaný, ale aj žalobca

povinnosť vydať druhej zmluvnej strane plnenia, ktoré od nej do odstúpenia od zmluvy obdržal. Pokiaľ
nie je tieto plnenia s ohľadom na ich charakter možné vydať, prípadne by s ich vydaním boli spojené
neúmerné ťažkosti a náklady, zmluvná strana je povinná uhradiť druhej strane finančnú náhradu vo
výške zodpovedajúcej hodnote takýchto plnení. Žalovaný žalobcovi na základe zmluvy vypracoval
projektovú dokumentáciu na objednanú chatu v hodnote 1.400,- €, na pozemku žalobcu osadil betónové

pätky tvoriace základy chaty v hodnote 1.660,50 € a zabezpečil tiež realizáciu prípojok inžinierskych
sietí na miesto stavby. Medzičasom bola už vyrobená aj samotná chata žalobcu. Spolu tak žalobca
od žalovaného pred odstúpením od zmluvy obdržal plnenia v celkovej hodnote minimálne 3.060,50
€, pričom žalovaný navrhuje započítať túto sumu s nárokom žalobcu, a to formou kompenzačnej
námietky žalovaného. Na základe uvedeného považuje žalovaný za nesporné, že aj v prípade platnosti

odstúpenia žalobcu od zmluvy nie je žaloba v celom rozsahu dôvodná, nakoľko žalobca vo svojom
návrhu úplne opomína fakt, že v prípade odstúpenia od zmluvy je rovnako povinný vydať všetky plnenia,
ktoré mu na základe zmluvy žalovaný poskytol.

5. Žalobca po podanom odpore navrhol pokračovanie v konaní a vyjadril sa (replikou) k nemu tak, že

argumenty žalovaného považuje za účelové a tendenčné. Z konania žalovaného nevyplýva, že by konal
s odbornou starostlivosťou, práve naopak. Samotná komunikácia medzi sporovými stranami bola vždy
iniciovaná zo strany žalobcu a nie zo strany žalovaného, ktorý ostal vo vzťahu ku svojim zmluvným
záväzkom a povinnostiam absolútne pasívny. Čo sa týka tvrdení ohľadne projektovej dokumentácie,
tak tieto sú v zjavnom rozpore so skutkovým stavom, no najmä a predovšetkým so samotnou zmluvou,

podľa ktorej platí, že cena za dielo je zmluvnými stranami dohodnutá pevnou sumou podľa cenovej
ponuky. V cene za dielo sú zahrnuté všetky súvisiace náklady potrebné na riadne zhotovenie diela
a zabezpečenie záväzkov zhotoviteľa, vyplývajúcich z tejto zmluvy. Upozorňuje, že podľa dokumentu
„Cenová ponuka“ je projektová dokumentácia označená expresis verbis ako doplnková možnosť. To
znamená vychádzajúc z jazykového výkladu zo zmluvy ale aj cenovej ponuky, že táto suma by sa

uhrádzala až po dokončení diela. Máme za to, že zo skutkového stavu vyplýva, že objednávateľ
odstúpil od zmluvy z dôvodu nedodania diela, a teda platí, že strany sú povinné sa vyporiadať
podľa pravidiel o bezdôvodnom obohatení – ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ak sa majú
teda strany vyporiadavať podľa pravidiel o bezdôvodnom obohatení, platí, že v takomto prípade by
sa za bezdôvodné obohatenie mala považovať suma, vyjadrujúca rozdiel medzi sumou po osadení

betónových pätiek a pred ich osadením, čiže suma o ktorú sa mal žalobca „bezdôvodne obohatiť“.
Konaním zo strany žalovaného sa však žalobca nemohol a ani sa neobohatil, nakoľko samotné osadenie
betónový pätiek – nepredstavuje zhodnotenie nehnuteľnosti žalobcu. Práve naopak, žalobca bude mať
náklady na to, aby dal nehnuteľnosť do pôvodného stavu. Betónové pätky viažuce sa k dielu, ktorénebolo a ani nebude dodané tak strácajú svoj význam. Zároveň vyzval žalovaného, aby si betónové
pätky prišiel prevziať a prinavrátil stav na pozemku žalobcu do pôvodného stavu, v opačnom prípade
si bude voči žalovanému všetky náklady v súvislosti s prinavrátením pozemku do pôvodného stavu

riadne uplatňovať. Má za to, že žalobca má nesporne nárok okrem úhrady nákladov na prinavrátenie
pozemku do pôvodného stavu aj nárok za náklady vynaložené v správnom konaní v súvislosti s vydaním
stavebného povolenia, ktoré v dôsledku nedodania diela pre žalobu taktiež stratilo na význame. Namieta
aj samotné vyčíslenie, ktoré žalovaný uvádza a pýta sa na akom podklade dospel žalovaný k uvedenej
sume. Žalovaný nepreukázal relevantným spôsobom výšku uvedeného nároku. Žalovaný k odporu

priložil dobropis s tým, že dátum splatnosti je uvedený dňa 08.05.2025. Uvedený dobropis bol zrejme
vytvorený iba za účelom súdneho konania, bez toho aby žalovaný mal reálne vôľu vrátiť žalobcovi
finančné prostriedky, ktoré od neho prevzal a ku dnešnému dňu ich žalobcovi ani len nevrátil aj keď
je už samotný dobropis po splatnosti. Ďalej rozporuje výšku DPH, nakoľko žalovaný raz v zmluve
uvádza, že „pevná suma diela“ je bez DPH v dopropise je však suma uvedená s DPH. Taktiež namieta
výšku DPH 23% v dobropise uvedenú pri položkách „Betónové patky, výkopové a prípravné práce“ a

položke „Projektová dokumentácia“, nakoľko pre prípad ak súd uzná tieto nároky správne by mala byť
DPH uvedená vo výške 20% podľa DPH platnej v čase plnenia. Aj samotná otázka platenia DPH je
sporná – nakoľko betónové pätky sú uvedené na dobropise za 1.350€ bez DPH, takže keď by sa aj
mala odrátavať ich cena, tak len v tejto výške. Zo strany žalovaného sa jednoznačne jedná o nekalé a
nepoctivé obchodné praktiky, majúce za cieľ predlžovať čas na to, aby žalovaný vrátil všetky finančné

prostriedky, ktoré od žalobcu prevzal. O tendenčnosti konania žalovaného svedčí aj skutočnosť, že do
súdneho konania zasiela dobropis so splatnosťou k 08.05.2025, ktorú splatnosť samozrejme nedodržal
avšak žalobcovi v rámci ním navrhovanej dohody o urovnaní navrhuje sumu vo výške 42 439,50€
rozdeliť na mesačné splátky až ku dňu 30.09.2025. Z uvedeného konania teda vychádza jeden jediný
záver a síce, že žalovaný koná jedno vo vzťahu ku súdu, iné vo vzťahu k žalobcovi, a to všetko s

úmyslom predlžovania konania a vyhýbania sa úhrade žalobcovi. Vystaveným dobropisom žalovaný
uznal nárok žalobcu (takmer v plnej výške), no namiesto toho aby hľadal riešenie usporiadania vzťahov
medzi sporovými stranami tým, že vráti žalobcovi peňažné prostriedky, ktoré od neho prijal, len navyšuje
náklady súdneho konania.

6. Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadril tak, že popiera tvrdenia žalobcu o údajnej účelovosti svojho
konania. So žalobcom sa zatiaľ len predbežne ústne, dohodol na mimosúdnom urovnaní, v zmysle
ktorého v krátkom čase dodá žalovaný žalobcovi ním objednané dielo (chatu) a žalobca následne
vezme späť svoju žalobu v tomto konaní, čím by boli všetky vzájomné nároky strán sporu definitívne
vysporiadané. Nakoľko táto dohoda nebola medzi žalobcom a žalovaným dosiaľ uzavretá písomne,

žalovaný o nej z opatrnosti hovorí iba ako o predbežnej. Za účelom jej písomného uzavretia zaslal
žalovaný právnemu zástupcovi žalobcu návrh tejto dohody a aktuálne čaká na pripomienky žalobcu k
tomuto návrhu. Žalovaný v žiadnom prípade nesúhlasí s tvrdením, že by mal znášať náklady žalobcu
vynaložené v rámci správneho konania v súvislosti s vydaním stavebného povolenia, ani náklady na
odstráneniebetónovýchpätiekosadenýchnapozemkužalobcu.Vprípadeodstúpeniaodzmluvysimajú

zmluvnéstranyvydať,čosinavzájomplnili,čovprípadežalobcuzakladáprávopožadovaťnímuhradené
zálohy, avšak určite nie aj náklady, ktoré v žiadnom prípade nemožno označiť za plnenie, ktoré žalobca
poskytol žalovanému v súvislosti so zmluvou. Betónové pätky boli na pozemku žalobcu osadené na
základe jeho vlastnej objednávky a uzatvorenej zmluvy v čase, kedy táto bola platná a účinná. Žalovaný,
hoci nespochybňuje že v omeškaní bol, naďalej je pripravený a ochotný dielo zhotoviť a odovzdať.

Odstúpenie od zmluvy z dôvodu omeškania zhotoviteľa bolo žalobcovo právo, avšak rozhodne nie
povinnosť. Žalobca si bol v čase svojho odstúpenia od zmluvy plne vedomý skutočnosti, že momentom
odstúpenia sa zmluva zruší a teda žalovaný dielo nedokončí a toto zostane v stave v akom sa v danej
chvíli nachádzalo. Žalovaný zároveň nesúhlasí s tým, že by ním vykonané prípravné práce predstavovali
poškodenie pozemku žalobcu. Žalobca mal a stále má záujem o stavbu chaty. Uvedené je zrejmé aj z

prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní. Žalovaným osadené betónové pätky sú naďalej plne využiteľné
ako základ stavby dodanej či už žalovaným, alebo treťou stranou. Žalovaný z toho dôvodu trvá na tom,
že pozemok žalobcu nepoškodil, ale naopak zhodnotil v súlade so žalobcom prejavenou vôľou postaviť
na ňom chatu. Pokiaľ by medzi stranami nedošlo k uzavretiu dohody v zmysle ktorej dodá žalovaný
žalobcovinímobjednanúchatu,žalovanýnaďalejtrvánatom,žehodnotuplneníktorénazákladezmluvy

o dielo poskytol žalobcovi je potrebné započítať s nárokom žalobcu uplatneným v rámci tohto konania.

7. K podanej duplike sa žalobca vyjadril tak, že medzi sporovými stranami neprebiehajú žiadne
mimosúdne rokovania, okrem e-mailu, ktorý nám bol zasielaný dňa 25.07.2025, na ktorý sme obratomodpovedali záporne, sa žalovaný žiadnym spôsobom nepokúsil o iniciovanie mimosúdnych jednaní.
Žalovaný mal dostatok času na to, aby vec doriešil. Čo sa týka žalovaného snahy poníženia plnenia
v plnom rozsahu zotrváva na predchádzajúcich vyjadreniach a síce, že osadením betónových pätiek

na pozemku žalobcu nedošlo k bezdôvodnému obohateniu sa, pretože uvedené betónové pätky sú pre
žalobcu bez dokončeného a riadne vykonaného diela absolútne nepoužiteľné.

8. Žalovaný následne súdu doručil ďalšie vyjadrenie, v ktorom uviedol, že od začiatku tohto sporu mal a
stále má záujem sa so žalobcom dohodnúť. Prístup žalobcu je však absolútne nekonštruktívny. Ešte v

júni tohto roka sa žalovaný telefonicky spojil so žalobcom, pričom počas tohto rozhovoru žalobca navrhol
žalovanému dohodu, v zmysle ktorej by mu žalovaný na jeho pozemok doviezol chatu a žalobca by
následne vzal späť svoju žalobu. Žalobca žalovanému výslovne potvrdil, že súhlasí s dodaním chaty
do konca júla 2025. Počas tohto telefonátu zároveň žalobca odmietol dohodu o splátkovom kalendári.
Súčasťoutejtoústneuzavretejdohodystránboltiežzáväzokžalobcuodstrániťsvojepríspevkyzrecenzií
zverejnených na adresu žalovaného na stránke Google. Následne však žalobca svoj záväzok porušil

a opätovne začal na stránke Google, ako aj v ďalších fórach a diskusiách očierňovať žalovaného.
Žalovaný stratil dôveru v jeho slovo a požadoval písomné potvrdenie dohody, ktorú so žalobcom ústne
uzatvoril v júni 2025. Žalobca však nielenže odmietol písomný návrh žalovaného, ale dokonca negoval
aj uzavretie ústnej dohody a v tomto smere zavádzal aj svoju právnu zástupkyňu, hoci zo znenia
rozhovorustránsporujeúplneevidentné,žetietodospelikjasnémuajednoznačneznejúcemukonsenzu

ohľadom podmienok urovnania vzájomných sporov. V danej situácii považuje za absurdné, že žalobca si
dovolí obviniť žalovaného z predstierania snahy o uzavretie dohody, bez reálneho záujmu o ukončenie
sporu. Žalovaný má naďalej záujem o mimosúdne ukončenie tohto súdneho sporu. Žalovaný však
trvá na písomnom potvrdení tejto dohody, nakoľko sa obáva, že žalobca by mohol, v snahe ešte viac
uškodiť žalovanému, odmietnuť dielo po jeho dodaní prevziať. Zo znenia zákonného ustanovenia, ktoré

citovalžalobcavpredchádzajúcompodaníjednoznačnevyplýva,žeobjednávateľmápovinnosťnahradiť
zhotoviteľovi všetky náklady, ktoré mu v súvislosti s prácou na diele do momentu odstúpenia zo strany
objednávateľa vznikli. Jedinou zákonnou podmienkou na vznik tejto povinnosti je, že zhotoviteľ nemôže
výsledok týchto prác použiť inak. Je nesporné, že betónové základové pätky osadené na pozemku
žalobcu, zhotovené na mieru pre potreby ním objednanej chaty, sú pre žalovaného ako zhotoviteľa na

akékoľvek iné účely, než ako základ pre chatu žalobcu, úplne nepoužiteľné. V zmysle § 642 ods. 1 OZ tak
žalovanému vznikol nárok na náhradu nákladov vynaložených na ich zhotovenie, pričom je irelevantné,
či a do akej miery z týchto žalobca profitoval.

9. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že už viac krát som sa pýtal po tých rokoch, či je žalovaný

ochotný postaviť tú chatu a on to stále naťahoval. Nič mi nedodal, keby chcel, prišiel by osobne, ja by
som mu otvoril bránu a nech to tam postaví. On len naťahoval čas. Po čase sa mi ozvali ľudia, ktorí boli
tak isto poškodení ako ja, ktorým prisľúbil chatu, nič im nepostavil. Nakoniec sa aj tak postavenia chaty
nedočkali. Neverím tomu, že by mi niekedy chatu dodal. Mal na to dosť času. O chatu už záujem nemám.
Na pozemku asi po 9-10 mesiacoch po podpise zmluvy dal len pätky, tým len znehodnotil pozemok,

pretože ja už nemám ani financie na to, aby som postavil chatu, keďže on má moje peniaze. Pätky sú
zabetónované, nevieme ani to, či rozmery zodpovedajú rozmerom chaty. To sa dá zistiť až po dodaní a
pri montáži. Žalovaný ho stále presviedčal, nech je kľudný, že on tú chatu postaví a takto to išlo mesiace
a neskôr roky. Sám od seba sa nikdy neozval, stále ho musel kontaktovať buď SMS správami alebo e-
mailami, telefón nikdy nezdvíhal. Nikdy nebol doručený žiadny dobropis od žalovaného. Žiadal dodanie

chaty. Inicioval komunikáciu ohľadne dohody so žalovaným o dodaní chaty. Viac krát mu sľúbil, že tú
chatu postaví. Písomnú dohodu, ktorú mu ponúkal žalovaný nepodpísal preto, že vec už bola na súde.
Ale chce dodať, že zmluvu čo podpísali v 08/2023, dali k tomu ešte dodatok navyše, že mu pridá ešte,
ak mu tú chatu postaví, pretože zistil, že za tú cenu to nevie postaviť. Viac krát mu písal do emailu, že
je ochotný pristúpiť na to, že mu postaví menšiu, jednoposchodovú chatu, ale ani to sa nestalo. Len sa

vyjadril, že to už nejde, že tie pätky sú rozmerovo na inú chatu.

10. Titulom záverečných rečí právni zástupcovia strán tieto predniesli v podstatných častiach zhodne
s ich vyššie uvedenými tvrdeniami počas konania.

11. Žalobca ako dôkazy do spisu doložil nasledovné listiny: potvrdenie o úhrade ceny diela, výzvu
žalobcu zo dňa 03.02.2025 s podacím lístkom, výzvu žalobcu zo dňa 28.11.2024 s podacím lístkom,
výzvu žalobcu zo dňa 11.12.2024, oznámenie o odstúpení od zmluvy zo dňa 28.02.2025, zmluvu o dielo
zo dňa 14.08.2023 s dodatkom zo dňa 24.10.2024, e-mailovú komunikáciu z júla 2025.12. Žalovaný ako dôkazy do spisu doložil nasledovné listiny: dobropis zo dňa 08.04.2025, e-mail zo
dňa 25.07.2025, 3ks fotografie pripravených drevených dielov chaty, whatsapp komunikáciu strán a

audionahrávku zachytávajúcu telefonický rozhovor strán.

13. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými stranami a výsluchom žalobcu. Žalovaný pôvodne
navrhoval výsluch štatutárneho orgánu žalovaného a bližšie nešpecifikovaných svedkov avšak na
pojednávaní konanom 25.02.2026 od tohto návrhu upustil. Žalovaný zároveň ako dôkaz navrhol

audionahrávku zachytávajúcu telefonický rozhovor strán, súd však tento dôkaz ako nezákonne získaný
nevykonal, keď žalobca namietal, že ani nemal vedomosť o tom, že bol počas rozhovoru nahrávaný.
Iné dôkazy strany nenavrhli.

14. Súd vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav. Strany dňa 14.08.2023 uzatvorili
zmluvu o dielo, ktorej predmetom malo byť dodanie diela – drevenej chaty za cenu 45.500,- € s tým,

že žalovaný sa v Čl. V bod 1 zmluvy zaviazal začať s vykonávaním diela do 10 dní od podpisu tejto
zmluvy (zadaním požiadavky do výroby komponentov) a v Čl. V bod 2 zmluvy sa zaviazal dielo riadne
vykonať do 24 týždňov. Žalovaný sa s vykonávaním a dodaním diela dostal do omeškania a toto
doposiaľ nevykonal. Žalovaný viackrát urgoval vykonanie diela v dodatočnej lehote, až napokon listom
z 03.02.2025 od zmluvy odstúpil. Následne žalobca žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu

poskytol žalovanému ešte dodatočnú lehotu na plnenie do 31.03.2025 a v prípade jej nesplnenia
opakovane odstúpil od zmluvy. Po uzavretí zmluvy žalovaný na pozemku žalobcu vykonal terénne
úpravy a osadil betónové pätky a nechal vypracovať projektovú dokumentáciu. Žalovaný v súvislosti s
dotknutým zmluvným vzťahom konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ/obchodník a
žalobca v tomto vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ.

15. V konaní po vykonanom dokazovaní zostalo sporné, v akom rozsahu žalovaný žalobcovi poskytol
do zrušenia zmluvy plnenia a aká je ich hodnota.

16. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal najmä z nasledovných zákonných ustanovení.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej už len ako „OZ“) (v
znení účinnom do 30.06.2024) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)
Podľa § 631 OZ, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ
diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
Podľa § 48 ods. 1 a 2 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. (1) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak

nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. (2)
Podľa § 475 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej už len ako „CSP“), strany
majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Podľa § 151 ods. 1a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. (1) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. (2)

17. Po vyhodnotení obsahu podaní, prednesov strán, vykonaných dôkazov a po vykonaní právneho

posúdenia súd dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť v plnom rozsahu v časti istiny a čo do
príslušenstva istiny čiastočne.18. Úvodom súd uvádza, že z dôvodu, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou o dielo
má spotrebiteľský charakter, súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami určenými na ochranu
spotrebiteľa vychádza z toho, že tento sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Pre úplnosť

len súd dodáva, že voľba Obchodného zákonníka v zmluve je spomenutá len v jej hlavičke a z jej
vyhotovenia jasne vyplýva, že ide o vzorovú zmluvu žalovaného (v texte sú len doplnené údaje o tomto
konkrétnom vzťahu do vybodkovaných a vyznačených častí zmluvy). Z uvedeného dôvodu súd nemá
žiadnu pochybnosť o tom, že medzi stranami nedošlo k reálnej dohode v tomto smere, ale žalobca len
podpísal formulárovú zmluvu bez možnosti jej zmeny a bez jeho skutočnej vôle, aby bol predmetný vzťah

spravovaný Obchodným zákonníkom.

19. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok, tak tento v podstate žalovaný ani nesporoval, uplatňoval si
voči nemu len kompenzačné námietky. V konaní totiž nebolo sporné, že žalobca na základe uzavretej
zmluvy o dielo uhradil cenu diela (istinu) a následne po tom, čo sa dostal žalovaný do omeškania,
od zmluvy jednostranne odstúpil a to z dôvodu podľa Čl. V bod 1 zmluvy. Žalovaný svoje omeškanie

nepopiera, v konaní opakovane uviedol, že si je ho vedomý a zároveň do dnešného dňa dielo nevykonal.
Súd preto považoval tvrdenia žalobcu o existencii omeškania žalovaného, ktoré zakladali zmluvne
dohodnutý dôvod odstúpenia od zmluvy, za nesporné. Pre úplnosť súd uvádza, že dokonca vystavil
dobropis, ktorým v podstate danosť uplatneného nároku potvrdil.
Pokiaľ ide o moment zrušenia zmluvy, po vyhodnotení predložených listinných dôkazov súd dospel

k záveru, že k zrušeniu zmluvy došlo na základe odstúpenia od zmluvy obsiahnutého v listine zo dňa
03.02.2025, ktorá bola zasielaná doporučene dňa 03.02.2025, pričom v čase, keď dodatočnú výzvu (a
odstúpenie od zmluvy) žalobcovi posielala právna zástupkyňa žalobcu, bola zmluva o dielo už zrušená.
V konaní nebolo preukázané, kedy presne došlo k doručeniu odstúpenia od zmluvy a teda kedy presne
nastúpili jeho účinky a došlo k zrušeniu zmluvy, avšak vzhľadom na to, že zásielka bola posielaná

03.02.2025, súd vychádza z toho, že najneskoršie sa táto do sféry dispozície žalovaného dostala
05.02.2025 až 06.02.2025.
Na základe uvedeného má súd za to, že na základe platného odstúpenia žalobcu od zmluvy o dielo
tomutovznikolnároknavrátenieuhradenejcenydiela(vymáhanáistina),pričomsúdopakovaneuvádza,
že žalovaný nárok žalobcu na vrátenie ceny diela ani nesporoval.

Žalovaný ako obranu v spore tvrdil, že jeho omeškanie spôsobili dodávatelia a následne namietal
ním tvrdený nekonštruktívny prístup žalobcu pri mimosúdnych rokovaniach. Žalovaný si ako obranu
v spore zároveň uplatnil kompenzačné námietky spolu vo výške 3060,50 € a to konkrétne za osadenie
betónových pätiek (v hodnote 1.660,50 €) a vypracovanie projektovej dokumentácie (v hodnote 1.400,-
€).Žalobcasdanouobranounesúhlasístým,žeuloženépätkyaktuálnelenznehodnocujújehopozemok

a žalovaný si ich môže kedykoľvek odniesť a projektová dokumentácia by sa mala uhrádzať až po
dokončení diela, keďže ide o „doplnkovú možnosť“. Žalobca zároveň namietal výšku uplatnených súm,
keď žalovaný tieto nijako nevyčíslil a nepreukázal.
Súd má za to, že v danej veci treba žalovaným uplatnené nároky posudzovať v súlade s § 475
Občianskeho zákonníka, keďže pred zrušením zmluvy skutočne došlo k čiastkovému plneniu zo strany

žalovaného.Vkonanížalobcanesporoval,žežalovanýnaozajpredodstúpenímodzmluvynajejzáklade
čiastočne plnil. Žalovaný si v tejto súvislosti uplatnil a zároveň vyčíslil len nároky za osadenie betónových
pätiek a vypracovenie projektovej dokumentácie, preto sa súd zaoberal len týmito dvoma nárokmi,
napriek tomu, že žalovaný vo svojom odpore uvádza aj iné plnenia (terénne úpravy a realizáciu prípojok).
Žalovaný si oba uplatnené nároky z titulu vrátenia poskytnutého plnenia uplatnil v peňažnej podobe

s odôvodnením, že vzhľadom na charakter plnení tieto nie je možné vydať. Tvrdenie o nemožnosti
vydania/vrátenia plnení žalobca nesporoval, pričom súd dodáva, že aj podľa jeho názoru ide o plnenia,
ktoré naturálne vydať/vrátiť vzhľadom na ich charakter nie je dobre možné.
V súlade s ustanovením § 475 Občianskeho zákonníka po zrušení zmluvy vzniká medzi jej účastníkmi
vzájomná reštitučná povinnosť, ktorá má tzv. synalagmatickú, teda vzájomne podmienenú povahu.

V danej situácii, keďže došlo k stretu dvoch peňažných, vzájomne podmienených pohľadávok, súd
vychádza z koncepcie, že v prípade ich preukázania čo dôvodu a výšky by súd vo výroku rozsudku
vykonal zúčtovanie takýchto vzájomných pohľadávok a zaviazal žalovaného iba na zaplatenie ich
rozdielu. V danej situácii však tak súd nevykonal, keďže žalovaný v konaní výšku ním uplatnených
nárokov žiadnym spôsobom nepreukázal, resp. k preukázaniu ich výšky v konaní nenavrhol žiaden

dôkaz. Žalobca na druhej strane výšku žalovaným uplatnených nárokov účinne sporoval. Za danej
situácie súd na žalovaným uplatnené nároky neprihliadal, keďže tieto neboli v konaní riadne preukázané
čo do výšky.Pokiaľ ide o obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že žalobca sa s ním mal dohodnúť na dodatočnom
plnení a následne po vyrobení chaty takúto dohodu odmietol, súd uvádza, že to, že žalobca so
žalovaným rokoval o možnom mimosúdnom vyriešení veci a dodaní chaty a to napriek odstúpeniu od

zmluvynemôžebyťžalobcovi(ktorýnavyševovzťahusožalovanýmvystupujeakospotrebiteľ)napríťaž.
Žalovaný mal podľa dohody dodať chatu začiatkom roka 2024, avšak tak neurobil. Koncom roka 2024
sa žalobca dokonca zaviazal, že ak mu žalovaný chatu dodá, doplatí mu sumu 8.000,- eur (dodatok
zo dňa 24.10.2024). Napriek tomu žalovaný chatu nedodal ani do polovice roku 2025, kedy žalobca
podal návrh na súd. Z predloženej whatsapp komunikácie vyplýva, že strany spolu rokovali aj po podaní

návrhu na súd a žalovaný žalobcovi potvrdil, že chatu vie dodať do konca júla. Do dnešného dňa tak
neurobilasúčasnenepreukázal,žebysaotovôbecpokúsil.Žalovanýzároveňžiadnukonkrétnudohodu
o obnovení pôvodného zmluvného vzťahu po zrušení zmluvy nepreukázal. Z uvedených dôvodov tieto
námietky žalovaného súd vyhodnotil ako nedôvodné.

20. Žalovaný sa s vrátením zaplatenej ceny diela dostal omeškania, a preto súd žalobcovi zároveň

priznal aj úrok z omeškania, a to odo dňa 01.04.2025, t.j. odo dňa, od kedy si tento úrok uplatnil. Ako
bolo uvedené vyššie, do sféry dispozície sa odstúpenie od zmluvy zo dňa 03.02.2025 (ktoré obsahovalo
aj výzvu na vrátenie ceny diela) dostalo žalovanému najneskoršie 05.02.2025 až 06.02.2025. Vzhľadom
na to, že žalobca si úrok z omeškania uplatnil až od 01.04.2025, je zrejmé že za toto obdobie je už
nárok na úrok z omeškania daný. Do omeškania sa žalovaný dostal v období, kedy bola výška základnej

úrokovej sadzby ECB 2,90 %. Žalobca tak má popri dlžnej istine s poukazom na ustanovenia nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 7,90 % ročne z uplatnenej
a priznanej sumy istiny, ktorý úrok z omeškania mu súd priznal a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Žalobca si totiž zrejme uplatnil úrok z omeškania v sadzbe pre obchodnoprávne vzťahy avšak v danom
prípade ide o občianskoprávny vzťah.

21. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel v celej časti istiny a v časti úroku z omeškania.

22. V súvislosti s rozhodovaním o trovách konania súd vychádzal najmä z nasledovných zákonných
ustanovení:

Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré
vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v celom rozsahu čo do istiny úspešný. Pre úplnosť súd dodáva, že i keď
súd žalobcovi nepriznal časť uplatneného úroku z omeškania, tak pre účely rozhodovania o trovách bol
pre súd žalobca neúspešný len v nepatrnej časti a preto mu priznal plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.