Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/40/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100515
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100515.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej,
v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02
Bratislava, IČO : 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01
Košice- mestská časť Staré Mesto, IČO : 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica,
Odbor opravných prostriedkov, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti
ďalších účastníkov konania: 1) Mesto Banská Bystrica, so sídlom ČSA 26, 975 39 Banská Bystrica, 2)
Dopravoprojekt, a.s., divízia Zvolen, so sídlom M. R. Štefánika 4724, 960 01 Zvolen, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-BB-OOP3-2024/007290-018 zo dňa 30.04.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Stavebník Mesto Banská Bystrica (ďalší účastník konania 1/) podal Okresnému úradu Banská
Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek
životného prostredia (ďalej aj len „orgán verejnej správy prvého stupňa“) dňa 30.05.2022 s doplnením
dňa 11.01.2023 žiadosť o vydanie stavebného povolenia na vodnú stavbu: „SO 02-Dažďová kanalizácia
budovaná v rámci stavby Parkovisko Tatranská č. 34-38, Banská Bystrica“ na pozemkoch parc.
č. KNC 2495/1 (KN-E 484/1), 2699/4, 2699/15 v k. ú. A.. Na požadovanú stavbu bolo vydané Mestom
Brezno ako stavebným úradom príslušným na územné konanie rozhodnutie o umiestnení stavby

č. MSU-2020/9843-03 zo dňa 25.03.2021, právoplatné dňa 04.06.2021, a záväzné stanovisko č.
MSU-2023/6721-02 zo dňa 23.06.2023 k vydaniu povolenia špeciálnym stavebným úradom podľa
§ 140b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení
neskorších predpisov (ďalej aj len „Stavebný zákon“). Zároveň bolo vydané rozhodnutie zo zisťovacieho
konania Okresným úradom Banská Bystrica, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného
prostredia č. OU-BB-OSZP3-2019-026930-020 zo dňa 08.11.2019 podľa zákona č. 24/2006 Z.z.
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o EIA“), ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Okresného úradu
Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím č. OUBB-OOP3-2020/008435-005 zo dňa
12.12.2020.Bolovydanéajzáväznéstanoviskoč.OU-BB-OSZP3-2023/028225-002zodňa10.05.2023,
v ktorom bolo skonštatované, že neboli zistené skutočnosti v rozpore so zákonom o EIA a vydanýmrozhodnutím zo zisťovacieho konania. Orgán verejnej správy prvého stupňa oznámil verejnou vyhláškou
začatie vodoprávneho konania vo veci vydania stavebného povolenia na vodnú stavbu podľa § 73
ods. 4 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Vodný zákon“)

a § 61 ods. 4 stavebného zákona a nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň
29.06.2023. Keďže v rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní bola uvedená podmienka požiadať
správcov dotknutých komunikácií ovplyvnených navrhovanou činnosťou o záväzné stanovisko a ich
požiadavky rešpektovať v plnom rozsahu, boli požiadané o záväzné stanovisko Okresný úrad Banská
Bystrica, odbor cestnej dopravy a Mesto Banská Bystrica, oddelenie údržby miestnych komunikácií

a inžinierskych sietí, ktoré predložili záväzné stanoviská č. OU-BB-OCDPK-2022/004944-002 zo dňa
17.01.2022 a č. PS-UMK-177270/33624/2021 zo dňa 14.12.2021.

2. Orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. OU-BB-OSZP3-2023/003434-026 zo dňa
28.08.2023 rozhodol podľa § 26 ods. 1 a 4 vodného zákona v spojení s § 66 ods. 1 stavebného
zákona tak, že povoľuje uskutočnenie vodnej stavby: SO 02 - Dažďová kanalizácia, stavebníkovi: Mesto

Banská Bystrica, Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, katastrálne
územie:A.,napozemkochparc.č.:KN-C2495/1(KN-E484/1),2699/4,2699/15,druhstavby:inžinierska
stavba, účel stavby: odvádzanie vôd z povrchového odtoku z parkovísk. V rozhodnutí bolo uvedené,
že ide o stavbu dažďovej kanalizácie na pláni pod parkovacími plochami a z dôvodu ochrany podložia
pred priesakom ropných látok bola navrhnutá ropotesná izolácia s ochranou. Dažďové vody z parkovísk

(komunikácií, státia, chodníky a priľahlé zelené plochy) majú byť podľa projektu odvádzané dažďovou
kanalizáciou – stokou A, ktorá je s ohľadom na plánovanú etapovitosť výstavby parkovísk rozdelená
na dve časti – „stoka A-1“ v rámci stavby Parkovisko Tatranská č. 24-32 a „stoka A-2“ v rámci stavby
Parkovisko Tatranská č. 34-38. Dažďová kanalizácia ako celok zabezpečí zachytenie dažďových vôd
cez uličné vpusty, ich prečistenie v odlučovači ropných látok (ďalej aj len „ORL“), zadržanie v detenčnej

dažďovejnádrži,ichregulovanýodtokazaústeniedoexistujúcejverejnejkanalizácie-stokaAM-7profilu
DN400 na Tatranskej ulici. Stoka A-2 začína v mieste zaústenia do stoky A-1 budovanej v objekte SO 02
„Dažďová kanalizácia + ORL“ stavby Parkovisko Tatranská č. 24-32 v poslednej šachte ŠA6 v blízkosti
bytového domu č. 34-38. Trasa stoky A-2 pokračuje priamo popod státia k šachte ŠA7, v ktorej sa mierne
zalomí a ukončená je v koncovej šachte ŠA8. Šachta ŠA7 je pod státím, šachta ŠA8 je v zelenom

ostrovčeku, celkový počet šachiet na stoke A-2 sú 2 kusy. Stoka A-2 je na celej dĺžke profilu DN300
s dĺžkou stoky 67,2 m, predĺženie oproti DÚR je o 22 m. Stoka bola predĺžená kvôli potrebe zaústenia
dvoch uličných vpustov, ktoré boli doplnené pri vjazde na parkovisko a pri prechode pre chodcov. Do
stoky bude zaústených 5 uličných vpustov UV6 až UV10. Vody z povrchového odtoku budú odvádzané
do „SO 02 Dažďová kanalizácia + ORL“ budovaná v rámci stavby „Parkovisko Tatranská č. 24-32,

Banská Bystrica“, pričom na vypúšťanie celkového objemu vôd boli stanovené podmienky v časti II.
rozhodnutia vydaného okresným úradom pod č. OU-BB-OSZP3-2023/002569/028 zo dňa 14.08.2023.
Zároveň orgán verejnej správy prvého stupňa pod bodmi 1. až 33. vymedzil záväzné podmienky podľa
§ 26 ods. 2 vodného zákona a § 66 ods. 1, 3 a 4 stavebného zákona pre uskutočnenie vodnej stavby.

3. Orgán verejnej správy prvého stupňa konštatoval, že k stavebnému konaniu stavebník predložil
vyjadrenia správcov inžinierskych sietí ako aj dotknutých orgánov a organizácií a ostatné potrebné
doklady uvedené vo vyhláške Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa
vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, pričom záväzné stanoviská dotknutých orgánov
boli súhlasné a požiadavky dotknutých orgánov boli zohľadnené v podmienkach rozhodnutia. K stavbe

sa kladne vyjadril aj vlastník existujúcej verejnej kanalizácie Stredoslovenská vodárenská spoločnosť,
a. s., Banská Bystrica vyjadrením č. 9500/2021-102-029 zo dňa 11.11.2021 a prevádzkovateľ existujúcej
verejnej kanalizácie Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a. s., Banská Bystrica
vyjadrením č. 12969/2021/ZC4995-1350 zo dňa 01.10.2021, č. 16382/2021-ZC 6326-1699 zo dňa
16.12.2021 a č. 14394/2022/ZC5896-1327 zo dňa 02.02.2023.

4. Žalobca ako účastník konania podal v administratívnom konaní pripomienky, v ktorých: žiadal uviesť
akým spôsobom presne stavebný úrad zabezpečil overenie verejných záujmov životného prostredia
s uvedením konkrétnych spôsobov; určenie prvkov zelenej infraštruktúry podľa § 2 písm. zh) až zj)
zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, ktoré bol povinný

projektant zapracovať do projektu a v prípade, že projekt tieto prvky zóny infraštruktúry neobsahuje,
žiadal, aby táto povinnosť bola uvedená ako záväzná podmienka stavebného povolenia; vyjadril
nesúhlas s budovaním dažďovej kanalizácie a odlučovača ropných látok, pretože podľa žalobcu neboli
opodstatnené a v lokalite sú dobré infiltračné podmienky pre priamy plošný vsak cez plochy parkoviskaako aj vyspádovaním do okolitého zeleného terénu; upozornil na Usmernenie Ministerstva životného
prostredia SR v oblasti nakladania s vodami, podľa ktorého (podľa žalobcu) je realizácia dažďových
záhrad štandardným riešením dažďových vôd z povrchového odtoku, preferuje sa priama infiltrácia

dažďových vôd do podložia a neexistuje racionálny dôvod požadovať ORL na parkoviská osobných
áut ani požadovať dažďovú kanalizáciu, ale správne je dažďové vody odviesť do dažďový záhrad
a plochou parkoviska do podložia; pre prípad, že záväzné stanovisko štátnej vodnej správy tvrdí niečo
iné, žalobca takéto stanovisko namietal a požadoval do podmienok rozhodnutia zaviesť: - dažďové
záhrady; retenčné parkoviská so štrkovou povrchovou úpravou alebo zatrávnenou povrchovou úpravou;

realizovať výsadbu vzrastlých drevín s veľkou korunou v počte 1 ks dreviny za každé 4 povrchové
parkovacie státia; parkovacie státie samotné prekryť popínavými rastlinami na nosných konštrukciách
z oceľových laniek.

5. Orgán verejnej správy prvého stupňa vyhodnotil námietky a pripomienky žalobcu a uviedol,
že na stavbu bolo vydané rozhodnutie zo zisťovacieho konania, rozhodnutie o umiestnení stavby,

záväzné stanovisko k vydaniu povolenia špeciálnym stavebným úradom podľa § 140b stavebného
zákona, záväzné stanovisko, v ktorom sa skonštatovalo, že neboli zistené skutočnosti v rozpore
so zákonom o EIA a vydaným rozhodnutím zo zisťovacieho konania. Poukázal ďalej na to,
že v rozhodnutí zo zisťovacieho konania bola určená podmienka, a to požiadať správcov dotknutých
komunikácií ovplyvnených navrhovanou činnosťou o záväzné stanovisko a ich požiadavky rešpektovať

v plnom rozsahu. Táto podmienka bola splnená, keď bolo predložené záväzné stanovisko Okresného
úradu Banská Bystrica, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií a záväzné stanovisko
Mesta Banská Bystrica, oddelenie údržby miestnych komunikácií a inžinierskych sietí. Boli predložené
vyjadrenia správcov inžinierskych sietí ako aj dotknutých orgánov a organizácií a ostatné potrebné
doklady, pričom záväzné stanoviská boli súhlasné a požiadavky dotknutých orgánov boli zohľadnené

v stanovených podmienkach. Ďalej orgán verejnej správy prvého stupňa k pripomienkam žalobcu
uviedol, že prvky zelene a obnova prirodzenej biodiverzity nie sú predmetom vodoprávneho
konania a patria pod stavebné konanie všeobecného stavebného úradu, preto sa nimi nezaoberal.
Environmentálnym cieľom pre útvar podzemnej vody je v zmysle § 5 ods. 3 písm. a) vodného zákona
vykonanie opatrení na zabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemnej vody

a na zabránenie zhoršenia stavu útvarov podzemných vôd, čo bolo splnené návrhom ORL. Navrhované
technické riešenie je podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa v súlade s rámcovou smernicou
o vodách, boli dodržané environmentálne ciele, kvalita odvádzaných vôd a aj zachovanie vody v krajine.
Ďalej orgán verejnej správy prvého stupňa k pripomienkam žalobcu uviedol, že pokiaľ žalobca žiadal
priamy plošný vsak cez plochy parkoviska ako aj vyspádovanie do okolitého zeleného terénu, tak je to

v rozpore s § 37 ods. 4 vodného zákona a účinným opatrením na obmedzenie vstupu znečisťujúcich
látok do podzemných vôd je práve vybudovanie ORL. Orgán verejnej správy prvého stupňa poukázal
na environmentálne ciele pre útvar podzemnej vody v zmysle § 5 ods. 3 písm. a) a c) vodného zákona
s tým, že je potrebné sprísňovať opatrenia na ochranu povrchových a podzemných vôd a odstránením
ORL by boli stanovené environmentálne ciele ohrozené. Ďalej uviedol, že povoľovaná stavba budovaná

v rámci stavby „Parkovisko Tatranská č. 34-38, Banská Bystrica“ neobsahuje ORL, pretože vody
zpovrchovéhoodtokuzostavby„ParkoviskoTatranskáč.34-38,BanskáBystrica“súodvádzanénaORL
a na detenčnú nádrž budovanú v rámci stavby „Parkovisko Tatranská č. 24-32, Banská Bystrica“.
Bezpečnostné opatrenia v prípade preplnenia detenčnej nádrže boli navrhnuté prepadom do terénnej
zníženiny za okrajom parkoviska, čo bude zabezpečovať udržanie vody v krajine, keď časť vody vsiakne

a časť sa odparí do ovzdušia a prepad do terénnej zníženiny s vegetáciou bude spĺňať charakter
dažďovej záhrady. Technické riešenia povrchov parkovacích plôch, ich zastrešenie či vytváranie prvkov
zelene nie sú predmetom vodoprávneho konania, nie sú vodnou stavbou a patria pod stavebné konanie
všeobecného stavebného úradu, preto sa s nimi orgán verejnej správy prvého stupňa nezaoberal.

6. Žalobca podal proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa odvolanie, o ktorom
rozhodol žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. OU-BB-OOP-2024/007290-018
zo dňa 30.04.2024 tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

7. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že prvostupňový orgán začal vo veci konanie vo veci
vydania stavebného povolenia na vodnú stavbu vychádzajúc z ustanovenia § 61 písm. c) vodného
zákona ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 stavebného zákona. Výrok napadnutého rozhodnutiapodľa žalovaného obsahuje všetky ustanovenia právneho predpisu, na základe ktorých bolo rozhodnuté
a obsahuje náležitosti v zmysle správneho poriadku, ako aj stavebného prípadne vodného zákona
a vykonávacích predpisov. Ďalej poukázal na to, že žiadosť stavebníka nemala všetky náležitosti tak

ako sú vymenované v § 8 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000
Z. z., preto prvostupňový orgán vyzval stavebníka na doplnenie žiadosti a konanie prerušil, o čom
upovedomil všetkých známych účastníkov konania. Prvostupňový orgán verejnej správy vychádzal
z podkladov predložených stavebníkom a boli doplnené doklady v nadväznosti na § 73 ods. 2 vodného
zákona, a to súhlas vlastníka existujúcej kanalizácie, vyjadrenie vlastníka a prevádzkovateľa verejnej

kanalizácie. Žalovaný poukázal na to, že stavebník doplnil ďalšie podklady pre rozhodnutie, a to
hydrogeologický posudok a stanovisko projektanta. Podľa žalovaného sa hydrogeologický posudok
síce týka najbližšej lokality, ale je možné ho akceptovať a z jeho záverov vychádzať vo vzťahu
k tomu, prečo stavebník a projektant neriešili odvádzanie vôd z povrchového odtoku zo spevnených
plôch vsakovaním do podzemných vôd, ale pristúpili k odvádzaniu do kanalizácie, a len v prípade
veľkého množstva zrážok bude možné bezpečnostným prepadom tento nadbytočný objem vôd

odviesť do terénnej zníženiny bezpečnostným prepadom. Ďalšie podklady pre stavebné povolenie boli
nasledujúce: doklady, ktorými stavebník preukazuje, že má k pozemku iné právo, ktoré ho oprávňuje
zriadiť na pozemku požadovanú stavbu; projektová dokumentácia stavby vypracovaná oprávnenou
osobou;rozhodnutia,stanoviská,vyjadrenia,súhlasy,posúdeniaaleboinéopatreniadotknutýchorgánov
štátnej správy a obce; záväzné stanovisko miestne príslušného stavebného úradu, ktorý overuje

dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí podľa § 120 ods. 2 stavebného zákona. Podľa
žalovaného aj doplnenými podkladmi rozhodnutia bolo preukázané, že rozhodnutie je zákonné a vecne
správne. Žalovaný poukázal aj na právoplatné rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní, ktorým bolo
rozhodnuté tak, že navrhovaná činnosť „Banská Bystrica - Tatranská ulica – Parkoviská“ sa nebude
posudzovať podľa zákona o EIA. Z rozhodnutia zo zisťovacieho konania vyplývala podmienka požiadať

správcu dotknutých komunikácií ovplyvnených navrhovanou činnosťou o záväzné stanovisko a ich
požiadavky rešpektovať v plnom rozsahu, čo bolo rešpektované.

8. K odvolacím námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že ochrana životného prostredia ako spoločného
záujmu všetkých občanov Slovenskej republiky je dôležitou aktivitou a činnosťou združení na ochranu

životného prostredia na jeho rôznych úsekoch a jednoznačne si zaslúži pozornosť a podporu.
Iniciatíva občianskych združení musí byť ale podporená aj skutočnosťami, ktoré dostatočne preukážu,
že iný spôsob realizácie činnosti bude prospešnejší pre životné prostredie a hlavne, že sa to dá
technicky zrealizovať a nebránia tomu miestne pomery. V uvedenom prípade však aktivita a záujem
žalobcu ako odvolateľa na inom spôsobe odvádzania vôd z povrchového odtoku nemá opodstatnenie,

pretože ide o husto osídlené územie (bytová zástavba), pričom by mohli byť ohrozené aj svahové
zosuvy, čo preukázal hydrogeologický posudok. Odvolateľ podľa žalovaného správne poukázal na to,
že ide o inú lokalitu v tesnej blízkosti k dotknutej lokalite, ale je potrebné vychádzať z dotknutých údajov
v hydrogeologickom posudku a je tu predpoklad rovnako zlej vsakovacej schopnosti pôdy.

9. Žalovaný tiež uviedol, že zbytočné vysušovanie krajiny neprinesie pre životné prostredie žiadne
výhody, ale je potrebné sa zaoberať aj širšími súvislosťami, nielen zabezpečiť dostatok vody
v danom území vsakovaním, ale venovať pozornosť aj miestnym pomerom. Toto podľa žalovaného
žalobca nevzal do úvahy a len odkázal na usmernenie Ministerstva životného prostredia SR, kde sa
uprednostňuje odvádzanie vôd z povrchového odtoku do podzemných vôd ako jej odvod do kanalizácie,

ale nie je možné toto usmernenie bez ďalšieho pokladať za ideálne riešenie všade. Inak sa môže
posudzovať v lokalite, ktorá sa len zakladá a inak v existujúce lokalite, kde treba prispôsobiť možné
riešenie. Ak by bolo jediným riešením odvádzanie vôd do povrchových resp. podzemných vôd, táto
povinnosť by bola zakotvená priamo vo vodnom zákone čo však nie je, nakoľko umožňuje odvádzanie
vôd aj do kanalizácie nielen do povrchových resp. podzemných vôd.

10. Podľa žalovaného vodná stavba v rozsahu dažďovej kanalizácie, ktorá bola predmetom
prvostupňového rozhodnutia, nie je takého rozsahu, aby podliehala postupu podľa § 16a vodného
zákona. Ďalej uviedol, že posúdil vodnú stavbu v stavebnom konaní so zreteľom na účel a rozsah
a preskúmal, či záujem na výstavbe je v súvislosti s odvádzaním vôd z povrchového odtoku z parkovísk

opodstatnený a stotožnil sa s odôvodnením rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa.
Poukázal aj na to, že vodná stavba bude budovaná vo verejnom záujme t. j. zabezpečiť výstavbu
parkovísk pre lokalitu, pričom tohto času osobné autá parkujú len voľne na priestranstve v okolí
bytových domov, bez nejakého centrálneho umiestenia a kontroly, čo sa týka možného ohrozeniapovrchových alebo podzemných vôd resp. pôdy. Všetky zadovážené stanoviská od dotknutých orgánov
boli kladné a preto nebolo možné nepovoliť vodnú stavbu len pre konštatovanie žalobcu, aby sa
prvostupňový orgán riadil usmernením Ministerstva životného prostredia SR, keď ho nie je možné

aplikovať na tento konkrétny prípad. Bolo doložené aj stanovisko projektanta zo dňa 19.02.2024,
ktorý uviedol, že bola realizovaná rekognoskácia terénu v čase dažďa, dažďová voda z nespevnených
zatrávnených plôch nevsakuje ale odteká priekopou (v miestach terénnych depresií voda zostáva
stáť na trávnatej ploche) a aj preto bolo zvolené odvodenie kanalizáciou s detenčnými nádržami
a regulovaným odtokom do verejnej kanalizácie. Odvodnenie zatrávnených plôch ani v súčasnosti

podľa projektanta nie je riešené vsakovaním ale odvedením vôd prostredníctvom priekopy na voľný
terén, ktorá je vedená stredom zelenej plochy súbežne s bytovými domami. Projektant uviedol,
že z pohľadu prevádzky zariadení bezpečnostný prepad nepredpokladá využitie v každodennej
prevádzke technického zariadenia a jeho využitie je determinované hlavne v čase extrémnych zrážok,
ktorých krátkodobá intenzita častokrát presahuje fyzikálne možností efektívnej absorpcie zemského
povrchu zadržať veľké objemy vody. Podľa projektanta realizovaním navrhnutých riešení nedôjde

k zhoršeniu odtokových pomerov dažďových vôd v riešenom územím a toto riešenie projektant
považoval z hľadiska geologických a hydrogeologických pomerov územia za optimálne a za daných
podmienok za najefektívnejšie.

11. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ chcel žalobca spochybniť predložený hydrogeologický posudok,

mal predložiť relevantné dôkazy, ktoré by tieto závery v posudku spochybňovali. Stavebník tento
posudok doplnil len z dôvodu, aby podporil svoje vyjadrenie k podanému odvolaniu, že nie je technicky
možné odvádzať vody z povrchového odtoku tak, ako to navrhoval žalobca v priebehu konania, a to
práve z dôvodu zlého podložia ako aj skutočnosti, že ani najbližšiu lokalitu nebolo možné riešiť inak
ako len odvádzať tieto vody do kanalizácie (vzdialená lokalita cca 80 až 150 m od budúcich parkovísk).

12. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán v zmysle § 38
ods. 6 zákona o EIA podmienku z rozhodnutia zo zisťovacieho konania uviedol vo výroku rozhodnutia.
Žalobca namietal postup projektanta, ktorý navrhol riešenie vodnej stavby tak, že terénna depresia
určená na koncentráciu časti dažďových vôd sa už v území nachádza a počíta sa s jej zachovaním

a odvedením vôd cez bezpečnostný prepad v čase prívalových dažďov, a napriek tomu projektant
nepristúpil k naprojektovaniu odvedenia všetkých vôd práve týmto spôsobom. K tomuto žalovaný
uviedol, že bola predložená projektová dokumentácia, ktorá zodpovedala náležitostiam podľa § 9
vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z. a stavebný úrad ako ani účastník
konania nemajú možnosť jej spochybnenia, pretože za správnosť dokumentácie zodpovedá projektant.

13. K námietkam o hydrogeologickom posudku, ktorý prejednáva blízku lokalitu a nie dotknutú lokalitu,
žalovaný zopakoval, že jeho záver je možné premietnuť aj do tohto konania. Pokiaľ ide o usmernenie
Ministerstva životného prostredia SR, tak toto nie je zákonným plnomocenstvom, aby sa podľa neho
povoľovali vodné stavby, ale je návrhom bez toho, aby muselo byť premietnuté do každého rozhodnutia.

Hydrogeologický posudok bol doplnený až v rámci odvolacieho konania, aby sa opakovane poukázalo
na to, že ide o územie, ktoré neumožňuje vsakovanie vôd z povrchového odtoku do podzemných vôd
a to nielen z dôvodu hustej zástavby sídliska, ale aj miestnych pomerov, vzhľadom na to ako toto
sídlisko vzniklo v minulosti, a teda nie je vhodné podložie, aby vody mohli byť odvádzané vsakovaním.
Hydrogeologický posudok nevyhodnocuje priamo túto stavbu, ale vyhodnocuje lokalitu komplexne a je

potrebné vychádzať z miestnych pomerov.

14. Ak mal projektant za to, že lokalitu nie je možné inak odvodniť a navrhnúť iné riešenie, nemusel
vyhodnocovať ďalším dokazovaním zhodnotenie samočistiacich schopností pôdy a horninového
prostredia lokality v konkrétnej oblasti a preskúmať a zhodnotiť možné riziká znečistenia a zhoršenia

kvality podzemných vôd. Nie pri každej vodnej stavbe je možné uplatniť spôsob odvádzania vôd
z povrchového odtoku tak, ako to uviedol a navrhoval žalobca. Ak by to bolo čo len trochu možné,
samotný stavebník aj projekt by to využili, dokonca by takéto riešenie bolo pre stavebníka finančne
výhodnejšie ako za odvádzanie vôd do kanalizácie platiť, ale v tomto prípade pozerali na možné
riziko zosuvu pôdy ako aj na husto osídlené sídlisko, ktorých ohrozenie predstavovalo väčšie riziko

ako ušetrenie financií. Výstavba parkovísk v lokalite prispeje k zlepšeniu stavu životného prostredia,
keďže pôjde o centrálne parkovisko. Zrážkové vody toho času vsakujú po celej ploche priebežne, ale je
potrebné uviesť, že parkovisko zabezpečí bezpečnejší spôsob pre parkovanie osobných automobilov.
Ideoexistujúcesídliskuanieonovýprojekt,pretosinemôžestavebníkaniprojektantdovoliťkombinovaťa navrhovať viacero spôsobov ako by sa dalo riešiť odvodnenie, ale je potrebné sa prispôsobiť
existujúcemu stavu a k nemu navrhnúť vhodné riešenie.

15. Žalovaný uviedol, že nezistil pochybenia v postupe prvostupňového orgánu pri overovaní
realizovania vodnej stavby a považoval rozhodnutie ako aj postup orgánu verejnej správy prvého stupňa
za súladné so zákonom.

Správna žaloba – žalobné body

16. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ich zrušenia a
vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému.

17. Žalobca v časti 1. správnej žaloby označenej ako „Systematický a logický rámec žaloby“ uviedol, že
toutožalobousiplníprávnupovinnosťuvedenúv§19zákonač.17/1992Zb.oživotnomprostredívznení
neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o životnom prostredí“), pričom potencionálne ohrozenie
životného prostredia spočíva v nesplnení si právnej povinnosti zo strany ďalšieho účastníka konania
1/, a zároveň v nesprávnom a nezákonnom postupe žalovaného ako orgánu štátnej správy na úseku

životného prostredia. Ďalší účastník konania 1/ si tiež nesplnil povinnosť uvedenú v § 18 zákona
o životnom prostredí, t. j. sám nepozná vplyvy svojej činnosti na životné prostredie. Podľa žalobcu tiež
žalovaný porušil povinnosť vplývajúcu z § 17 ods. 2 zákona o životnom prostredí, a teda nepostupoval
zákonne a správne na úseku životného prostredia. Ďalej poukázal na zásadu právnej istoty a zásadu
legitímnych očakávaní a definoval sám seba ako reprezentanta verejnosti. Poukázal tiež na § 12 ods. 1

a 2 zákona o životnom prostredí, ktoré podľa neho tvoria jadro právneho základu tejto žaloby vo vzťahu
k ochrane životného prostredia. Definoval tiež svoju činnosť a princípy, podľa ktorých funguje. Podľa
žalobcu rozhodnutie žalovaného nebolo prijaté v súlade s Aarhuským dohovorom, ale v rozpore s ním.
Tiež boli podľa neho rozhodnutím žalovaného porušené ústavné práva verejnosti podľa čl. 44, 45, 46,
čl. 30 ods. 1 Ústavy SR, pretože žalovaný porušil a nedodržal celý rad ustanovení osobitných zákonov.

18. Žalobca v časti 2. správnej žaloby označenej ako „Základné náležitosti správnej žaloby a priebeh
konania“ stručne opísal priebeh konania pred prvostupňovým orgánom a žalovaným a splnenie
podmienok na podanie správnej žaloby žalobcom ako občianskym združením v oblasti životného
prostredia.

19. Žalobca v časti 3. správnej žaloby označenej ako „Žalobné body napadnutého rozhodnutia“ vo
všeobecnosti namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej aj ako „SSP“)), je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov

(§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na
riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP) a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu
ustanoveniaokonanípredorgánomverejnejsprávy,ktorémohlomaťzanásledokvydanienezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).

20. V časti 4. správnej žaloby označenej ako „Odôvodnenie“ žalobca uviedol, že mu ide o úplné, presné
a správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch s tým, že vychádzal z čl.
4 Aarhuského dohovoru, ktorý hovorí o tom, ako sa môže domáhať práva na informácie o životnom
prostredí. Uviedol, že cieľom jeho postupu je, aby mohol ovplyvniť výsledok posudzovania najmä
určením zásad, ktoré by bol realizátor povinný dodržať, ale aj určenie konkrétnych opatrení. Ďalej

uviedol,ževproceseEIAzadefinovalkonkrétneenvironmentálnezáujmy,ktoréžiadalriešiťvpríslušnom
konaní tak, aby úrad s využitím najmä ustanovenia § 3 ods. 4 Správneho poriadku viedol k správnemu,
efektívnemu vybaveniu veci. Tiež poukázal na § 2, § 20a, § 24 ods. 2, § 29 ods. 3 a 13, § 38 ods.
3 zákona EIA a § 3 ods. 4 a 5, § 4 ods. 2, § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Z prebratia právne
záväzných aktov Európskej únie vyplýva, že pre správnu aplikáciu právnych predpisov si správny orgán

nevystačí s gramatickým ani s logickým a teleologickým výkladom zákona, ale nutne musí použiť aj
výklad systematický. V tejto súvislosti žalobca poukázal na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
341/2007, sp. III. ÚS 295/2017 a Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/2014.21. V bode 4. A správnej žaloby žalobca uviedol, že na základe povinného zisťovacieho konania sa
spracovala projektová dokumentácia, ktorá bola stavebným úradom aj overená a na jej základe aj
stavba povolená, avšak od platnosti rozhodnutia zo zisťovacieho konania začalo byť účinné Usmernenie

MŽP SR, ktoré spôsobuje čiastočnú obsolentnosť (zastaranosť) rozhodnutia zo zisťovacieho konania.
Z oznámenia stavebného konania podľa žalobcu vyplýva, že uvedené usmernenie nebolo rešpektované,
čo má za následok riziko ohrozenia záujmov vôd. Z oznámenia zároveň vyplýva, že projektant
týmto realizoval § 6 ods. 3 zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných
stavebných inžinieroch (ďalej aj ako „zákon o autorizovaných architektoch“), teda podľa žalobcu

projektantuprednostnilzadanieobjednávateľapredpovinnosťamidôslednesariadiťprávnymipredpismi
a chrániť záujmy vôd a naprojektoval stavbu, ktorá nerešpektuje aktuálne platný právny stav a zároveň
najnovšie odborné poznatky v danej oblasti. Žalobca poukázal konkrétne na článok 5 druhú vetu
usmernenia, z ktorého vyplýva, že parkovisko na Tatranskej ulici obsahuje zanedbateľne znečistené
dažďové vody, a preto je potrebné uplatniť úvahy pre tento prípad. ORL slúži len ako havarijné
opatrenie, ktoré nie je v princípe vylúčené, len je pomerene nákladné, neefektívne a zbytočné a nie na

zabezpečenie dobrého stavu vôd. Do popredia sa dostáva funkcia vôd ako adaptačného a mitigačného
opatrenia proti prejavom klimatickej zmeny ako aj opatrenia smerujúce proti vysušovaniu územia.
Podľa analýzy MŽP SR, Inštitút environmentálnej politiky „Vedúci! Obce horia!“ sa lokalita Banská
Bystrica nachádza v 4. stupni ohrozenia horúčavami, 3. stupni ohrozenia suchom a 9. stupni ohrozenia
povodňami. Vodu z povrchového odtoku je potrebné rozdeliť na vodu, ktorá ostáva v území (plošný vsak

v zatrávňovacích dlažbách, voda odvedená do priľahlého zeleného terénu) a vodu, ktorá je odvádzaná
do útvarov spodných vôd (vsakovacie objekty), resp. vodného recipientu (dažďovou kanalizáciou až
k toku recipientu). Prirodzená vodohospodárska bilancia je približne 30 % a zachováva sa v území, 65
% do podzemnej vody a 5 % je možné kontrolovaným odtokom podľa pomerov daného sídla odvádzať
cez dažďovú kanalizáciu do recipientu. Do úvahy je tiež potrebné brať aj vysoké riziko zrážkových

povodní, preto je potrebné aplikovať aj zákon č. 7/2010 Z.z. o protipovodňovej ochrane a prijať
ďalšie opatrenia, aby nevznikla povodňová vlna v recipiente, do ktorého bude návalovo odvedená
voda nielen z Tatranskej ale z väčšieho územia povodia, ale aby sa ani nepreťažila kanalizačná
sieť. Ako vhodné opatrenia predpokladané aj usmernením sú dažďové záhrady (terénne depresie
nezastavaných zelených plôch so vsakovacou funkcionalitou). Správne naprojektované parkovisko

teda má byť vodopriepustné s protiropnou fóliou a vyspádované do priľahlej verejnej zelene, kde sú
pripravené terénne depresie so vsakovacou funkcionalitou; prípustná je aj bezpečnostná dažďová
kanalizácia pre odvod nadbytočných návalových vôd. Podľa stavebného povolenia je odvod dažďových
vôd do kanalizácie stoka A-1 a stoka A-2. Uvedené riešenie je v rozpore zo zákonom č. 442/2002 Z.
z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z.

o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej aj ako „zákon o verejných vodovodoch“), kedy je pre dažďovú
vodu z povrchového odtoku povinnosť budovať oddelenú kanalizáciu a nie je prípustné používať
jednotnú stokovú kanalizáciu.

22. V bode 4. B správnej žaloby žalobca uviedol, že ako ekologický spolok a subjekt verejnosti má

právo uplatňovať si práva a upozorňovať na ohrozenia životného prostredia. Zároveň má právomoc
kontroly zákonnosti z hľadiska životného prostredia a podľa § 178 ods. 3 SSP má právo podať správnu
žalobu pre porušenie verejného záujmu na ochrane životného prostredia. Poukázal pri tom na Rozsudok
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/81/2018. Žalobca zároveň prezentoval svoj pohľad na jeho činnosť
zo strany Mesta Banská Bystrica v minulosti. Vo vzťahu k vodnej stavbe, ktorá je predmetom správnou

žalobou napadnutých rozhodnutí uviedol, že predmetný projekt vznikol pred 5 rokmi, procesom EIA bol
posúdený pred 4 rokmi a už vtedy žalobca navrhoval technické riešenie popísané v správnej žalobe,
preto je projekt zastaraný. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžp/27/2011, v zmysle ktorého je
povinnosťou stavebného úradu materiálne (vecne) skúmať, či sa „sa od vydania pôvodného územného
rozhodnutia o umiestnení stavby zmenili environmentálne podmienky alebo sa zmenil projekt stavby

takým spôsobom, že sú možné iné významné vplyvy na životné prostredie, je nevyhnutné, aby sa
správny orgán zaoberal otázkou, či výsledky posúdenia vplyvov na životné prostredie v čase vydania
pôvodného územného rozhodnutia stále vhodne reflektujú možné vplyvy na životné prostredie.“ Keďže
projekt overený v územnom konaní pochádza minimálne z roku 2019 a medzičasom sa stálo účinné aj
UsmernenieMŽPSR,žalobcamalzato,ženezákonnosťrozhodnutiapramenívzastaranostisamotného

projektu a nie v procesnom postupe stavebného úradu. Projekcia parkovísk vychádza z konceptu, ktorý
sa na Slovensku presadil v 80. a 90. rokoch 20. storočia, kedy bolo prioritou odvodňovať urbanizované
celky a neskôr zabezpečiť ochranu pred znečisťujúcimi látkami. Environmentálne problémy a objektívna
realita sa odvtedy posunuli inam, krajinu sme si vysušili, trpíme horúčavami a suchom, v tých istýchoblastiach hrozí nedostatok zásobovania vodou. Poslednú dekádu sa začínajú výrazne prejavovať
klimatické zmeny. Na tieto zmeny však nezareagovali ani projektanti ale ani mestá, čím konzervovali
a ešte aj zhoršovali daný stav vôd. Z hľadiska záujmov ochrany vôd sa to dá opísať pomocou vodnej

bilancie (§ 6 vodného zákona), ktorá sa skladá z vodohospodárskej bilancie a hydrologickej bilancie.
Hydrologická bilancia sa pri povoľovaní a projekcii sleduje postupom podľa § 37 vodného zákona na
základe hydrogeologického posúdenia alebo posudku. Prioritne sa majú dažďové vody odviesť v mieste
ich pádu a hydrogeologický posudok hovorí o podmienkach naplnenia tohto environmentálneho cieľa.
Preferuje sa spôsob, ktorý je najbližšie prirodzenému odvodu, teda plošný vsak cez nezastavané plochy

a plochy parkovísk. Keďže v mestách nie je záujem na „potopení ulíc pod vodu“ tak to, čo by prirodzene
„stekalo po svahoch alebo stálo v mláke“ sa koncentruje v retenčných nádržiach, aby sa následne
kontrolovane vypúšťalo do vsakovacích objektov do podložia. Len ak nie sú na vsakovanie vhodné
podmienky, použije sa odvod do recipientu, ktorý sa spravuje § 36 vodného zákona. Ide o korekciu
rigidného obsolentného znenia vodného zákona ustálenou aplikačnou praxou, ktorá lepšie reflektuje
potreby vôd. Toto rozhodnutie (Usmernenie MŽP SR – pozn. správneho súdu) však nebolo podkladom

napadnutého stavebného povolenia, čo spôsobuje nezákonnosť z dôvodu nezistenia skutkového stavu
úplne a presne, a teda v rozpore s § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Za vinu to však nemožno klásť
okresnému úradu, lebo ten vychádzal z vedomosti, že projekt bol posúdený povinným zisťovacím
konaním skôr a nemal o tomto rozhodnutí (Usmernení MŽP SR – pozn. správneho súdu) vedomosť.
Vedomosť o ňom mal však stavebník a projektant, ktorí mali povinnosť (podľa § 34 ods. 3 Správneho

poriadku) na podporu správnosti svojho technického riešenia navrhnúť iné známe dôkazy – teda
aj rozhodnutie MŽP SR (Usmernenie MŽP SR – pozn. správneho súdu). Žalovaný sa zameral na
environmentálne ciele ochrany pred znečistením, aj keď vzhľadom na charakter stavby sa mal zamerať
aj na zachovanie prirodzenej vodnej bilancie podľa § 6 vodného zákona. Podobným spôsobom zrejme
uvažoval aj projektant a práve v tom pramení vecná nesprávnosť projektu a teda aj nezákonnosť

vydaných stavebných povolení.

23. V bode 4. C správnej žaloby žalobca k vyjadreniam prevádzkových spoločností, na ktoré poukázal
žalovaný v napadnutom rozhodnutí, uviedol, že vodárenské spoločnosti sa naučili zneužívať svoje
postavenie dvojako, chcú, aby dažďové vody z povrchového odtoku boli odvádzané do kanalizácie,

lebo si tým riešia vlastný problém a súčasne za to inkasujú poplatky za odvod dažďových vôd, čím
však spôsobujú vysušovanie miest a urbanizovaných celkov a súčasne spôsobujú environmentálnu
nevýhodnosť projektových riešení. Účelom parkoviska nie je riediť vody v splaškovej sieti mesta ani
zabezpečovaťnanákladymestaresp.jejobyvateľovpríjmyvodárenskejspoločnosti.Účelomparkoviska
je zabezpečiť parkovanie pre priľahlých obyvateľov bytových domov a túto stavbu vhodne začleniť do

územia v súlade s územným plánom a čo najviac obnoviť prirodzenú biodiverzitu územia.

24. V bode 4. D správnej žaloby žalobca poukázal na to, že z polohopisu je zrejmé, že medzi
povoľovanými parkoviskami a vnútroblokom Sitnianska sú dva rady panelákov a Tatranská ulica, ktoré
vytvárajúneprekonateľnúbariérupohybudažďovýchvôdzpovrchovéhoodtokupovoľovanýchparkovísk

a Hydrogeologickým posudkom hodnoteným územím. Táto bariéra vylučuje, že by sa dažďové vody
z povrchového odtoku parkovísk dostali do priestoru vnútrobloku Sitnianska, kde bolo identifikované
riziko zosuvu. Povoľované parkovisko tak ani nemá potenciál ohroziť záujmy vôd vo vnútrobloku na
Sitnianskej. Je preto pravdepodobné, že Hydrogeologický posudok sa zaoberá polohovo úplne inými
parkoviskami, pravdepodobne na opačnej strane Tatranskej ulice než sú povoľované státia. Nie je

však zrejmé ku akým parkoviskám sa Hydrogeologický posudok vyjadruje, lebo koncepcia revitalizácie
vnútrobloku Sitnianska v Hydrogeologickom posudku neobsahuje návrh nových parkovísk. Plochy,
s ktorými sa počítalo v Hydrogeologickom posudku a projekte Revitalizácie vnútrobloku Sitnianska
parkoviská neobsahujú. Z hydrogeologického posudku teda vyplývajú úplne iné závery ako ich
interpretoval projektant. Nepriame vsakovanie z navrhnutých dažďových záhrad je možné. Objektívne

sú možné lokálne vsaky v polohách lokálne viažucich vodu na priepustných piesčitých polohách.
Neodporúča sa len vsakovanie dažďových vôd zo spevnených plôch, nakoľko na svahu medzi radom
domov na Tatranskej a radom domov na Sitnianskej je výškový rozdiel (svah), ktorý má pri kumulatívnom
pôsobení nárazových povodňových vĺn potenciál tento svah zosuvovo aktivovať. Výsledkom má byť taký
projekt revitalizácie vnútrobloku, v ktorom projektant rozloží odtok dažďových vôd z povrchového odtoku

na rôzne čiastkové povodia tak, aby sa časť vôd prirodzene infiltrovala, časť vôd sa infiltrovala nepriamo
a časť bola riešená inak. Vodozádržné opatrenia vrátane dažďových záhrad tak nie sú vylúčené,
sú len limitované. Hlavným rizikom zosuvu na Sitnianskej ulici je podľa Hydrogeologického posudku
skutočnosť, že svah medzi Tatranskou a Sitnianskou je zmesou stavebného odpadu, výkopových zemína pôvodného terénu, ktorý bol umelo sformovaný pri výstavbe sídliska. Okolie povoľovaných stavieb nie
je svahovité (svah je na druhej strane ulice). Ortofotosnímka dotknutého územia dokazuje, že okolie
povoľovaného staveniska zväčša je pôvodný terén nepoznačený stavebným zásahom na rozdiel od

vnútrobloku na Sitnianskej, je rovinatý, čo predstavuje zásadnú objektívnu hydrogeologickú odlišnosť
od predpokladov overených v Hydrogeologickom posudku. Lokálnou výnimkou sú Saleziáni, ktoré
však stavebno-technicky nie sú takým drastickým zásahom do územia, ako bola výstavba sídliska
vrátane umelého sformovania vnútrobloku na Sitnianskej. Preto sú tu aj iné pomery, ktoré neumožňujú
bez ďalšieho skúmania územia automaticky preberať informácie z hydrogeologického prieskumu.

Projektant teda nevychádzal z dôsledného poznania skutkového stavu územia a hydrogeologické
podklady použité pri projekcii sú nedostatočné pre vyhodnotenie hydrogeologických pomerov. Projektant
pri návrhu odvodu dažďových vôd z povrchového odtoku nepostupoval podľa § 37 ods. 1 vodného
zákona, keď si nezistil zhodnotenie samočistiacich schopností pôdy a horninového prostredia danej
lokality v konkrétnej oblasti, preskúmanie a zhodnotenie možných rizík znečistenia a zhoršenia kvality
podzemných vôd. Projektant len zhodnotil hydrogeologické pomery príslušnej oblasti v širšom kontexte,

ale nie danej lokality v konkrétnej oblasti. Zabezpečený Hydrogeologický posudok je pre pochopenie
širšieho kontextu hydrogeologických pomerov daného územia nedostatočný. Povinnosťou projektanta
bolo nielen zistiť hydrogeologické pomery v príslušnej oblasti, ale aj zhodnotiť horninové prostredie
v konkrétnej oblasti, čo projektant neurobil a v dôsledku toho navrhol projekt, o ktorého kvalite vo
vzťahu k ochrane vôd možno mať oprávnené pochybnosti. V tomto smere pochybil aj stavebný úrad,

ktorý takéto stavby povolil bez toho, aby si overil ochranu verejných záujmov životného prostredia, tak
ako mu to prikazuje § 63 ods. 1 písm. b) stavebného zákona. Projektant zároveň zachováva terénnu
depresiu určenú na absorpciu dažďových vôd a jej infiltráciu do podložia, a preto sám svojou projekčnou
činnosťou potvrdzuje, že táto možnosť nie je úplne vylúčená. V priestore odtokovej ryhy, ktorá sa
zachováva je preto realizácia dažďovej záhrady navyše aj protipovodňovým opatrením a znižuje riziko

zosuvu samotnou koreňovou stabilizáciou svahu, ale aj tým, že časť dažďových vôd je naviazaná
na rastliny a následne sa vyparí do ovzdušia, čím súčasne okrem mitigácie povodňového a zosuvového
rizika zmierňujú aj negatívny klimatický vplyv povoľovaných parkovísk. Možno teda dospieť k záveru,
že projektant ako podklad použil polohopisne nevhodný hydrogeologický posudok.

25.Vbode4.Esprávnejžalobyžalobcavovzťahukargumentáciižalovanéhonastrane16napadnutého
rozhodnutia uviedol, že nie je možné vychádzať z Hydrogeologického posudku vykonaného na iné
územie, hoci je blízke alebo zo zisťovania v mieste stavby. Za týmto účelom si mal žalovaný zabezpečiť
podklady, konkrétne znalecký posudok, ktorý by úplne a presne zistil aké sú infiltračné schopnosti
daného územia a samočistiacu funkciu. Žalobca uviedol, že nie je pravdou, že dotknuté územie je

husto osídlené, nakoľko predmetná stavba je síce v susedstve husto zastavaného územia, ale na jeho
hranici je z jednej strany posledný rad panelákov a z druhej strany je voľná a nezastavaná krajina.
Svahové zosuvy na parkovisko na Tatranskej nehrozia, nakoľko Tatranská na rozdiel od vnútrobloku
na Sitnianskej nie je v svahu, ale na lokálnej úrovni v rovine, kedy terén všetkými smermi je
buď na rovnakej výškovej úrovni alebo dokonca nižšie. Žalovaný teda zjavne nerozhodoval so znalosťou

miestnych pomerov a pri ich opise uvádza zjavne nepravdivé informácie o charaktere územia. To
svedčí o tom, že žalovaný nezistil úplne a presne skutkový stav prejednávanej veci, ale vychádzal len
zo sporných podkladov, ktorých použiteľnosť pre účely predmetného konania bola zo strany žalobcu
dôvodne spochybnená. Žalobca zároveň namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nakoľko nereflektuje skutočný stav administratívneho spisu

a argumentáciu žalobcu.

26. Zároveň poukázal žalobca na to, že žalovaný si protirečí, keď na jednej strane konštatuje, že štátna
vodná správa má záväzným stanoviskom konštatovať, že výnimka nie je potrebná a na druhej strane
hovorí, že štátna vodná správa nemusí podľa § 16a ods. 1 až 6 vodného zákona postupovať, a teda

takéto záväzné stanovisko nemusí vydávať. Uvedené vyjadrenie žalovaného je nelogické, vnútorne
rozporné a preto nepreskúmateľné pre nepochopiteľnosť. Podľa žalobcu žalovaný nepostupoval
procesne správne, keď hoci správne identifikoval, že odvolacia námietka smeruje proti záväznému
stanovisku dotknutého orgánu, nepostupoval podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona a tým sa v rozpore
s§40ods.1Správnehoporiadkuurobilnázornapredbežnúotázkuvyhradenúšpecializovanémuorgánu

verejnej správy, na riešenie ktorej je navyše vyhradený osobitný procesný postup.

27. Žalobca vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného na strane 18 napadnutého rozhodnutia, kde poukázal
na vyjadrenie projektanta, že v priebehu projekčných prác bola urobená rekognoskácia terénu v časedažďa,poukázalnaustanovenie§37ods.1vodnéhozákonastým,žeanijednazpovinnostíprojektanta
sa nedá vykonať vizuálnou rekogníciou, ale výlučne na základe ich hydrogeologických pomerov
a samočistiacich schopností pôdy a podložia danej príslušnej konkrétnej oblasti. Projektant teda porušil

svoje povinnosti a v rozpore s § 46 ods. 1 stavebného zákona projekt neobsahoval hydrostatické
ahydrodynamickévýpočtykonštrukciívodnýchstaviebakopredpokladá§45ods.2písm.c)stavebného
zákona, ale uviedol len hydrotechnické výpočty konštrukcií vodných stavieb. Žalovaný nekontroloval
správnosť projektovej dokumentácie, ale účelovo sa snažil projektanta exkulpovať od porušenia jeho
povinností, aby tak konvalidoval pochybenie stavebného úradu, ktorý dôsledne nevyžadoval plnenie

povinností projektanta. Podľa § 37 ods. 1 vodného zákona mal projektant postupovať tak, že si
mal najprv zabezpečiť hydrogeologický posudok dotknutej lokality vrátane samočistiacich schopností
a až na základe tohto podkladu mal rozhodnúť a vysloviť názor na odvodnenie. Žalobca tiež poukázal
na to, že v zmysle § 4 ods. 2 Správneho poriadku existuje medzi projektantom a žalobcom procesná
rovnosť, nakoľko obaja sú účastníkmi predmetného konania. Porušenia zásady rovnosti pred zákonom
sa žalovaný zrejme tiež dopustil, keďže vyjadrenie projektanta považoval bez ďalšieho za silnejšie

či dôveryhodnejšie len preto, že má stavebné odborné vzdelanie spolu s odbornou autorizáciou. Nie
je možné žalobcu diskriminovať a projektanta privilegovať len preto, že projektant má isté odborné
vzdelanie a odbornú autorizáciu a z nich vyplývajúce osobitné postavenie, lebo je to zakázané čl. 11
Ústavy SR ako aj čl. 14 Dohovoru o ľudských právach.

28. V bode 4. F správnej žaloby žalobca namietal, že žalovaný nedal žalobcovi možnosť oboznámiť
sa s doplnenými dokladmi v rámci odvolacieho konania a vyjadriť sa k nim, čím porušil § 33 ods. 2
Správneho poriadku. Podľa ustálenej judikatúry správnych súdov je rozhodnutie, ktoré bolo vydané
v konaní, v ktorom účastník konania nebol oboznámený s ukončením dokazovania a nemal možnosť
vyjadriť sa k podkladom, či navrhnúť nové dôkazy, nezákonné a je potrebné ho zrušiť. V iných súvisiacich

konaniach však žalovaný žalobcu s podkladmi oboznámil, preto v tomto konaní porušil aj zásadu
materiálnej rovnosti podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku.

29. Žalobca opätovne poukázal na Usmernenie MŽP SR, ktoré je interným riadiacim aktom, ktorým boli
správne orgány viazané, a to aj s ohľadom na zásadu legality podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Usmernenie

tak nie je podkladom, ale právny predpis s obmedzenou personálnou pôsobnosťou na orgány verejnej
správy, ktoré rozhodujú o odvodnení parkovísk. Správne orgány túto povinnosť porušili a svoje
rozhodnutie v rozpore s § 46 Správneho poriadku nezosúladili s ďalšími právnymi predpismi. Napadnuté
rozhodnutie vo výroku nebolo zosúladené s viacerými právnymi predpismi a bolo vydané na základe
nespoľahlivozistenéhostavuveci.PodľaustálenejjudikatúryESĽP,napr.HiroBalaniv.Španielsko,§28;

Bochan v. Ukrajina, § 84; Krasulya v. Rusko, § 52, je nutné rozhodnutie odôvodniť dostatočne konkrétne
a relevantne (well-based) a následne vecne vyhodnotiť, či je rozhodnutie v zmysle ďalších relevantných
právnych predpisov vecne správne, a teda či je vecne v súlade aj s ďalšími relevantnými normami
práva(well-founded).Odôvodnenienapadnutéhorozhodnutiasaopieralenoniektorékonkrétnedôvody,
avšak vecné vyhodnotenie týchto dôvodov je vecne nesprávne. Nesprávnosť vecného odôvodnenia

tak svedčí o nesprávnom vecnom vyhodnotení, a teda o nezákonnosti rozhodnutia pre nedostatočné
zosúladenie s inými právnymi predpismi, ale svedčí aj o neuplatňovaní niektorých noriem práva a v tomto
smere svedčí o arbitrárnosti, svojvoľnosti a o nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

30.Žalobcaspoukazomnaust.§38ods.6zákonaoposudzovanívplyvovnamietal,ževprvostupňovom

rozhodnutí absentuje osobitná náležitosť rozhodnutia, teda podmienka, ktorú určil príslušný orgán
v rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní alebo v záverečnom stanovisku. Napadnuté rozhodnutie
je preto v rozpore s § 46 Správneho poriadku. V napadnutom rozhodnutí mali byť uvedené
všetky podmienky, aby sa tak zabezpečila ochrana integrovaných aspektov životného prostredia. Ich
opomenutím nastáva právny stav, kedy je osobe, ktorej sa rozhodnutie vydáva, umožnené zasahovať

doživotnéhoprostredianadzákonomprípustnúmieruurčenúvykonateľnýmrozhodnutímoposudzovaní
vplyvov na životné prostredie. Vzhľadom na uvedené neexistuje právna istota, či sa plnenie určených
podmienok bude ku kolaudácii stavby vyžadovať, a teda aj kontrolovať. Nastáva teda stav právnej
neistoty ohľadne záväznosti podmienok rozhodnutia o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Žalobca mal za to, že žalovaný nepreskúmal prvostupňové rozhodnutie v plnom rozsahu, nakoľko

opomenul preskúmať, či má všetky zákonom predpísané náležitosti. Prvostupňové rozhodnutie teda
nie je v súlade s kogentnou normou podľa § 38 ods. 6 zákona o posudzovaní vplyvov, a teda
prvostupňové rozhodnutie je v rozpore s § 46 a poslednou vetou § 47 ods. 5 Správneho poriadku, teda
neobsahuje obligatórnu náležitosť rozhodnutia, a to vo výrokovej časti stavebného povolenia – uvedeniepodmienok určených rozhodnutím zo zisťovacieho konania. Súhlasné stanovisko dotknutého orgánu,
ktorý rozhodnutie zo zisťovacieho konania vydal, nie je postačujúce pre konštatovanie zákonnosti.
Stavebný úrad má povinnosť vykonať celé rozhodnutie, z čoho vyplýva, že sa musia ako podmienky

rozhodnutia uviesť všetky podmienky určené rozhodnutím zo zisťovacieho konania. Správne orgány
vychádzali zo znenia neúčinnej právnej normy (§ 38 ods. 6 zákona o posudzovaní vplyvov účinný
do 31.03.2023) a účinnú právnu normu interpretovali v zmysle obsahu už neúčinnej právnej normy, a to
so zrejmým úmyslom obísť zákon.

31. Žalobca v správnej žalobe tiež uviedol, že nie je zrejmé, prečo súlad s územným plánom Mesta
Banská Bystrica overoval záväzným stanoviskom podľa § 140a ods. 4 stavebného zákona Mesto
Brezno, keď príslušným dotknutým orgánom na záväzné stanovisko podľa § 140a ods. 4 stavebného
zákona je obec, ktorej územný plán sa overuje. Záväzné stanovisko Mesta Brezno je teda absolútne
neplatné, nakoľko ho vydal miestne nepríslušný orgán, preto na ňom nie je možné ani založiť predmetné
stavebné povolenie. Stavba nie je vo verejnom záujme, ako uvádza žalovaný na viacerých miestach,

nakoľko na predmetnú stavbu Vláda SR nevydala osvedčenie o významnej investícii alebo strategických
investíciách a za verejný záujem túto stavbu neoznačuje ani žiaden právny predpis. Len samotná
skutočnosť, že ide o verejnoprospešnú stavbu z nej ešte nerobí stavbu vo verejnom záujme. So stavbou
vo verejnom záujme sa totižto spája osobitný právny režim vrátane osobitného procesného režimu.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

32. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zhrnul obsah žalobných námietok a uviedol, že tieto
sú z väčšej časti totožné s odvolacími námietkami, preto sa pridržal právneho názoru uvedeného
v napadnutom rozhodnutí a navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

33. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci s poukazom na odvádzanie vôd z povrchového odtoku
do verejnej kanalizácie žalovaný uviedol, že žalobca v konaní vo veci vydania stavebného povolenia
nesúhlasil s odvedením vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie, namiesto odvádzania týchto
vôd do podzemných vôd, resp. do dažďových záhrad. Svoje námietky vztiahol na Usmernenie MŽP

SR, ktoré práve s takýmto odvádzaním vôd počíta. V tomto prípade však stavebný úrad a rovnako
tak aj žalovaný mali za to, že navrhnuté riešenie odvádzania vôd z povrchového odtoku navrhnuté
projektantom v projektovej dokumentácii a podaná žiadosť od stavebníka na vydanie stavebného
povolenia, priamo vodný zákon nevylučuje a ani výslovne nezakazuje. Nakoľko prvostupňový orgán
a žalovaný posúdili možnosti odvádzania vôd z povrchového odtoku vo vzťahu aj k lokalite, kde bude

táto vodná stavba uskutočnená, mali za to, že vody bude vhodnejšie odvádzať z územia do verejnej
kanalizácie riadeným odtokom, resp. v prípade veľkých prívalových dažďov aj cez prepad do terénnej
depresie. V súčasnosti sa zmenili klimatické pomery aj na Slovensku, kedy dochádza k nepravidelným
zrážkam v priebehu roka, ale skôr k prívalovým, extrémnym zrážkam, ktorých intenzita je niekedy
prevyšujúca bežné maximá z minulosti. Žalovaný uviedol, že žalobca nie je ten, kto navrhuje, o akú

stavbu rozsahom pôjde, a akým spôsobom bude prevádzkovaná, ale projektant a stavebník, ktorí majú
určitý zámer vyhodnotený a posúdená je možnosť realizácie na tom-ktorom území/ pozemku. Vodný
zákon pri odvádzaní vôd z povrchového odtoku nedefinuje presne spôsob, akým sa má uskutočniť, ale
je na úvahe projektanta a následne stavebného úradu uvedené vyhodnotiť a prijať najlepšiu možnosť.
Usmernenie MŽP SR nie je právne záväzné pre povoľujúci orgán, aby sa len týmto usmernením riadil

a uplatňoval ho bez rozdielu. Ak by zákonodarca mal za to, že je potrebné vody z povrchového odtoku
len ponechať na území ich dopadu, a to buď vsakovaním do podzemných vôd, resp. do dažďových
záhrad, uvedené by priamo zakotvil do vodného zákona a neuvádzal by túto možnosť len v Usmernení
MŽP SR. V súvislosti s Usmernením MŽP SR žalovaný ešte doplnil, že ide o vyjadrenie určitého
postupu, resp. návodu, ako by mali orgány postupovať v rámci vnútorného členenia, ktoré zastrešuje len

postup v určitom konaní, ale povoľujúci orgán rozhoduje podľa stavebného zákona v nadväznosti aj na
vodný zákon, ako príslušný špeciálny stavebný úrad, ktorý povoľuje vodné stavby, pričom tieto zákony
upravujú špeciálne otázky. Vodný zákon neupravuje priamo spôsob odvádzania vôd z povrchového
odtoku, čo znamená, že priamo ani nevylučuje možnosť odvádzania týchto vôd do verejnej kanalizácie.
Žalovaný opakovane poukázal na skutočnosť, že vo vodoprávnom konaní na prvostupňovom orgáne

bola posúdená vodná stavba aj vo vzťahu k ovplyvneniu životného prostredia, prvostupňový orgán
nerozhodol bez toho, aby sa vysporiadal s podstatnými námietkami aj vo vzťahu k Usmerneniu MŽP
SR. O uvedenom rozpore s názorom žalobcu v čase odvolacieho konania so spôsobom odvádzania
vôd z povrchového odtoku sa vysporiadal aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný mal za to, žepostupoval správne, keď sa riadil vodným zákonom a doručenými súhlasnými stanoviskami dotknutých
orgánovvrámcidokazovania,sodkazomnato,ževodnýzákonumožňujeodvádzaťvodyzpovrchového
odtokuajdokanalizácie,pričompriamozvodnéhozákonatoniejevylúčené.Lenkonštatovaniežalobcu,

že sa ohrozuje životné prostredie, bez preukázania, že k takémuto ohrozeniu aj naozaj dôjde, nie je
dostatočné pre to, aby prvostupňový orgán stavebné povolenie nevydal a dal prepracovať stavebníkovi
projektovúdokumentáciunavodnústavbuvprospechtvrdeniamžalobcu.Žalovanýpoukázalnasprávnu
úvahu uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (str. 19-23) súvisiacu s obdobnými námietkami
v podanom vyjadrení k podkladom rozhodnutia. Na základe všetkých uvedených skutočností považoval

žalovaný tento žalobný dôvod za neopodstatnený.

34. K nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného pre vecnú nesprávnosť z dôvodu
obsolentnosti projektu žalovaný čiastočne zopakoval vyššie uvedenú argumentáciu a zdôraznil, že
prvostupňový orgán konal vo veci vydania stavebného povolenia na vodnú stavbu ako orgán štátnej
vodnej správy a ako príslušný špeciálny stavebný úrad podľa § 61 písm. c) vodného zákona a § 120

stavebného zákona a rozhodol v zmysle § 26 ods. l a 4 vodného zákona a § 66 ods. 1 stavebného
zákona, kedy konal ako povoľujúci orgán. Ak by ako povoľujúci orgán vzal pri svojom rozhodovaní
do úvahy len Usmernenie MŽP SR bez opory aj priamo v zákone, konal by nezákonne. Metodické
usmernenie, resp. odborná pomoc poskytnutá Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky
nie je pre rozhodnutie vo veci dostatočná na to, aby na ňu odkázal prvostupňový orgán, alebo žalovaný,

ale tvorí len podklad pre jeho činnosť, pretože nie je všeobecne záväzným právnym predpisom a
nemožno ním ukladať povinnosti, ani meniť vyhlášky, či iné právne predpisy.

35. K nevhodnému odvádzaniu vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie žalovaný uviedol,
že ak by bolo pre existujúcu verejnú kanalizáciu nevhodné odvádzať vody z povrchového odtoku do

verejnej kanalizácie, na túto skutočnosť by prevádzkovateľ a vlastník verejnej kanalizácie upozornili.
Riedenie vôd v kanalizácii a predovšetkým v mestskej čistiarni odpadových vôd práveže čistiacim
procesom neprospieva, nakoľko tieto vody riedením nemajú také koncentrácie látok, ako by to bolo
vhodné pre čistiaci proces. Podľa žalobcu predložené tvrdenia, že vodárenské spoločnosti môžu týmto
len akurát získavať finančné prostriedky za účtovanie stočného, je síce na jednej strane pravda, ale

je potrebné podotknúť, že pre samotný čistiaci proces v čistiarni odpadových vôd to nie je žiadúce
aspôsobujeproblémy.Žalovanýupriamilpozornosťnaskutočnosť,ževpriebehuvodoprávnehokonania
na prvostupňovom orgáne žalobca ako zainteresovaná verejnosť neuviedol konkrétne dôkazy, na
základe ktorých by bolo preukázateľné nedostatočné zadováženie podkladov pre riadne rozhodnutie, t.j.
iné štúdie, resp. odborné posudky, ktoré by vyvrátili správnosť projektovej dokumentácie, ale odkazoval

len na Usmernenie MŽP SR, ktoré nie je právne záväzné, resp. len uviedol svoje vlastné úvahy a možné
nedostatky projektovej dokumentácie. Dotknutá verejnosť má legitímne právo presadzovať svoj názor
na ochranu životného prostredia za predpokladu, že tieto pripomienky sa týkajú navrhovanej činnosti
alebo jej vplyvov na životné prostredie, tieto pripomienky smerujú k ochrane životného prostredia alebo
k zmierneniu negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. Ak však len odkazuje na

jedno usmernenie bez vzatia do úvahy všetkých ďalších aspektov prejednávanej veci, tak to predstavuje
len názor žalobcu, na ktorý môže stavebný úrad prihliadať, ale nie priamo z neho vychádzať, a rovno
vyžadovať prepracovať projektovú dokumentáciu na návrh žalobcu v čase vodoprávneho konania. Ak
práve žalobca namietal postup projektanta, že navrhol projekt vodnej stavby bez poznania miestnych
pomerov, tak je prekvapujúce, na základe akých poznatkov žalobca požadoval iné riešenie, keď sa

ústneho pojednávania spojeného s miestnym šetrením nezúčastnil.

36. Pokiaľ ide o nedostatočné zistenie skutkového stavu žalovaný síce súhlasil so žalobcom, že
Hydrogeologickýposudokpredloženýdoodvolaciehokonaniasazaoberalpolohovoinýmiparkoviskami,
avšak podotkol, že uvedený posudok bol predložený stavebníkom v rámci odvolacieho konania len

ako ilustrácia, v akom území je lokalita mestskej časti Sásová situovaná. To, že nie je priamo
Hydrogeologický posudok vypracovaný na konkrétne územie, kde budú umiestnené parkovacie státia
a odvodnenie tohto parkoviska z časti do verejnej kanalizácie s riadeným odtokom, resp. pri veľkých
prívalových dažďoch aj cez detenčnú nádrž prepadom do terénnej depresie, je na projektantovi a
následne aj na stavebnom úrade, aby uvedený spôsob odvádzania vôd vyhodnotili, či neodporuje

zákonom, t.j. vodnému zákonu, stavebnému zákonu a jeho vykonávacej vyhláške. Ak vodná stavba
je navrhnutá v súlade so zákonom, nebolo povinnosťou projektanta striktne dodržať návrh žalobcu
ako účastníka konania a vyžadovať od stavebníka vypracovanie novej projektovej dokumentácie
len na základe požiadavky žalobcu, aby vody z povrchového odtoku boli ponechané v území.Hydrogeologický posudok teda nie je možné vyžadovať pri stavbe, ktorej rozsahom ani nedôjde k
ovplyvneniu podzemných vôd, t.j. nejde priamo o vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do podzemných
vôd - nepriamo vsakovaním, resp. terénnou depresiou, ktorá využije aj rastliny, pri ktorých sa časť vôd

z územia odparí a časť vôd v konečnom dôsledku odtečie. Takto projekt pre vodnú stavbu nebol ani
vypracovaný a v rámci odvolacieho konania stavebník upozornil na to, že územie v lokalite Sásová je
umelo vytvorené za účelom výstavby bytových domov. Rovnako sa k uvedenému vyjadril aj projektant,
prečovodnústavbunavrholtak,akobolapredloženádokonania.Uvedenébolopredloženévodvolacom
konaní,abystavebníkaprojektantpodporiliúmyselpostaviťvodnústavbupodľaspracovanejprojektovej

dokumentácie. Opakovane žalovaný poukázal na fakt, že Usmernenie MŽP SR nemá takú istú váhu
pri rozhodovaní ako vodný zákon. Žalobca síce môže spochybňovať tak Hydrogeologický posudok,
ako aj vyjadrenie projektanta v rámci odvolacieho konania, ale týmito úvahami akoby spochybňoval aj
samotný vodný zákon, keď má za to, že Usmernenie MŽP SR je nad zákon. Hydrogeologický posudok
bol len podporným dôkazom o tom, o aké územie sa jedná, preto bolo potrebné pri rozhodovaní upriamiť
pozornosť aj na závery z neho. Ak by časom došlo k nejakým nepriaznivým dôsledkom vodnej stavby

tým, že by sa navrhol iný spôsob odvádzania vôd z povrchového odtoku, ako vyžadoval žalobca,
skôr vyvstáva otázka, kto potom by sa postavil pred občanov, resp. orgány, že čo je príčinou. Vtedy
žalobcove argumenty, že je potrebné vody ponechať v území, kde spadli, neobstoja, nakoľko bude
potrebné riešiť vážne dôsledky nevhodne navrhnutej vodnej stavby. Vo vzťahu k ochrane vôd žalovaný
uviedol, že prvostupňový orgán vyhodnotil návrh a projektovú dokumentáciu vodnej stavby v rámci

vodoprávneho konania, pričom vychádzal nielen z rozhodnutia o umiestnení stavby, ale aj z rozhodnutia
zo zisťovacieho konania, ako aj zo stanovísk dotknutých orgánov a organizácií, ktoré voči vodnej
stavbe nevzniesli žiadne zamietavé stanoviská a s vydaním stavebného povolenia súhlasili. Ak mal
projektant za to, že je pre vodnú stavbu najvhodnejšie riešenie práve odvádzanie vôd z povrchového
odtoku do verejnej kanalizácie, ani prvostupňovému orgánu, a ani žalovanému neprislúcha jeho

návrh spochybňovať. Žalovaný zároveň uviedol, že správne orgány nemôžu spochybňovať predloženú
projektovú dokumentáciu, prehlásenia, ktoré predstavujú podklady ex lege a predkladá ich stavebník k
vydaniustavebnéhopovolenianavodnústavbu,pričomjeichmožnézaradiťakoskutočnostiodborného,
t.j. vecného charakteru, t.j. sú to skutočnosti známe správnemu orgánu z jeho úradnej moci. Tieto
podklady rozhodnutia sú predložené priamo od projektanta, ktorý na uvedenú činnosť musí získať

osvedčenie, že spĺňa nároky kladené na autorizovaného stavebného inžiniera, ktorý navrhuje vodné
stavby.

37. Žalovaný k námietke žalobcu, že zlyhal aj prvostupňový orgán tým, že vodnú stavbu povolil bez
toho, aby si podľa § 63 ods. 1 písm. b) stavebného zákona overil ochranu verejných záujmov životného

prostredia, doplnil, že je na úvahe správneho orgánu, aké prostriedky na zabezpečenie dostatočného
získania podkladov na rozhodnutie zvolí. Na dokazovanie je možné použiť všetky zákonné prostriedky,
ktorými je možné zistiť a objasniť skutočný stav veci. Správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov,
výber prostriedkov dokazovania závisí od konkrétnych skutočností v danom správnom konaní. Musia
však byť v súlade s právnymi predpismi. Správny orgán postupuje pri hodnotení dôkazov podľa svojej

úvahy, pričom každý dôkaz hodnotí jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Žalovaný
poukázal aj na zásadu procesnej rovnosti podľa § 4 ods. 2 Správneho poriadku, ktorá neznamená,
že správny orgán je povinný vo výsledku rozhodovania akceptovať všetky námietky, ktoré žalobca
počas konania vzniesol, je však povinný sa s týmito námietkami zákonom stanoveným spôsobom
vysporiadať a v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými

úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich
vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku). V tejto súvislosti žalovaný
poukázal opakovane, ako aj v napadnutom rozhodnutí, na Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 23S/48/2020-108 zo dňa 14.07.2021. Žalovaný mal za to, že prvostupňový orgán v procesnom

postupe, spôsobe zisťovania a vyhodnocovania podkladov rozhodnutia a iných vyjadrení, dôkazov, či
listín v priebehu vodoprávneho konania sa riadil zákonnými požiadavkami nie len vodného zákona (§ 26,
§ 73), stavebného zákona (§ 62 a § 66), vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (§ 8, § 10), ale aj
Správneho poriadku (jeho tretia časť, § 18 - § 52). Nesúhlasné vyjadrenia v čase vodoprávneho konania,

ako aj konania na odvolacom orgáne, sú len názorom žalobcu s poukazom na vydané Usmernenie
MŽP SR, ale bez preukázania, že navrhnutý spôsob odvádzania vôd z povrchového odtoku, ako bol
v projektovej dokumentácii a vo vydanom stavebnom povolení, nespĺňa zákonné požiadavky na vydanie
daného rozhodnutia.38. K námietke žalobcu, podľa ktorej si žalovaný mal zabezpečiť podklady - znalecký posudok podľa §
16 ods. 7 zákona o znalcoch a tlmočníkoch, žalovaný uviedol, že ak mal za to, že bolo možné vydať

stavebné povolenie na vodnú stavbu v rozsahu, ako bol na ňu vypracovaný projekt a bola posúdená v
rámcivodoprávnehokonania,nemuselvyžadovaťznaleckýposudok.Vodnástavbabolanaprojektovaná
v takom rozsahu, ktorý bol v súlade s vodným zákonom, ktorý pri odvádzaní vôd z povrchového
odtoku umožňuje aj využiť kanalizáciu a nie len priamo odvádzanie takýchto vôd do podzemných vôd.
Hydrogeologickýposudoknebolpodkladompreprvostupňovérozhodnutie,alebolpredloženýažvrámci

odvolacieho konania. Uvedené navodzuje dojem, že žalobca nemohol vznášať námietky voči posudku,
ktorý ani nebol súčasťou prvostupňového rozhodnutia, čo vyvoláva pochybnosti o argumentoch žalobcu.
Napadnuté rozhodnutie nemôže byť tak podľa žalobcu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, ako
aj pre nedostatok dôvodov, keďže neboli tieto námietky súčasťou podaného odvolania voči postupu
prvostupňového orgánu.

39. Žalobca k postupu podľa § 16a vodného zákona poukázal na skutočnosť, že jeho postupu
podlieha každá stavba, buď orgán štátnej vodnej správy na základe odborného posudku alebo projektu
vydá záväzné stanovisko podľa § 16a ods. 1 vodného zákona, že stavba si nevyžaduje výnimku,
alebo rozhodne podľa § 16a vodného zákona o výnimke. Námietka žalobcu však podľa žalovaného
nesmerovala priamo proti záväznému stanovisku dotknutého orgánu – vyjadrenie Okresného úradu

Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie, orgánu štátnej vodnej správy, ale žalobca
len poukázal na postup podľa § 16a vodného zákona. Preto žalovanému nevyplývala povinnosť v
zmysle stavebného zákona podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona vyžadovať od dotknutého orgánu
stanovisko k námietkam a následne nadriadený orgán žiadať o potvrdenie, alebo zmenu stanoviska.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí len poukázal na skutočnosť, kedy je potrebné postupovať podľa

§ 16a vodného zákona, a to pri určovaní, ktoré stavby a činnosti podliehajú postupu podľa § 16a
vodného zákona, pričom je potrebné vychádzať z úvahy ich možného ovplyvňovania útvarov povrchovej
vody alebo podzemnej vody, či realizáciou daného zámeru môže dôjsť: i) k modifikácii (zmene)
fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmene úrovne hladiny útvarov podzemnej vody,
ktoré môžu viesť k zhoršeniu alebo nedosiahnutiu dobrého stavu/potenciálu vôd alebo ii) k zhoršeniu

stavu útvaru povrchových vôd z veľmi dobrého na dobrý stav. Podľa § 73 ods. 21 vodného zákona
záväzné stanovisko podľa § 16a ods. 1 a povolenie výnimky podľa § 16a ods. 10 sú podkladom k
vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy v územnom konaní k činnosti; ak sa územné konanie pre
činnosť nevyžaduje, záväzné stanovisko a povolenie výnimky sú podkladom ku konaniu o povolení
činnosti. Žalovaný zdôraznil, že nakoľko bolo na vodnú stavbu vydané rozhodnutie o umiestnení stavby

– Rozhodnutie č. Msú-2020/9843-03 zo dňa 25.03.2021, právoplatné dňa 04.06.2021, prvostupňovému
orgánu nevyplývalo z § 73 ods. 21 za bodkočiarkou vodného zákona mať ako podklad ku konaniu
o povolení činnosti záväzné stanovisko a povolenie výnimky. Taktiež žalovaný poukázal aj na znenie
ustanovenia § 73 ods. 21 pred bodkočiarkou vodného zákona, že záväzné stanovisko podľa § 16a ods.
1 a povolenie výnimky podľa § 16a ods. 10 sú podkladom k vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy

v územnom konaní k činnosti, v tomto prípade však prvostupňový orgán rozhodoval vo veci vydania
stavebného povolenia na vodnú stavbu, v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia vodného zákona
podkladom k vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy k vydaniu stavebného povolenia nie je ani záväzné
stanovisko podľa § 16a ods. 1 a ani povolenie výnimky podľa § 16a ods. 10. Vyjadrenie orgánu štátnej
vodnej správy bolo predložené ku konaniu vo veci vydania stavebného povolenia na vodnú stavbu, na

ktorú bolo vydané právoplatné územné rozhodnutie, t.j. nevzťahuje sa na uvedené postup vychádzajúci
z ustanovenia § 73 ods. 21 vodného zákona, na ktorý odkazuje žalobca.

40. K námietke nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia žalovaný
uviedol, že správna úvaha prvostupňového správneho orgánu je dostatočná, dokonca žalovaný v

odôvodnení napadnutého rozhodnutia doplnil svoje právne závery a vyhodnotil nie len odvolacie dôvody
žalobcu, ale aj jeho námietky v priebehu prvostupňového konania, ako aj námietky uvedené vo vyjadrení
k podkladom rozhodnutia v odvolacom konaní. Vznesenými pripomienkami sa riadne zaoberal, tieto
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj vyhodnotil a uviedol úvahu o ich opodstatnenosti/ resp.
neopodstatnenosti. Vo svojom rozhodnutí žalovaný doplnil nedostatočné odôvodnenie prvostupňového

rozhodnutia, doplnil aj ďalšie vysvetlenia a posúdenia, aby bolo rozhodnutie preskúmateľné a
vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, čo v prvostupňovom rozhodnutí absentovalo.
Žalovaný doplnil odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia do takej miery, aby z neho bolo zrejmé,
nielen na základe čoho bolo rozhodnuté, ale predovšetkým s poukazom na vysporiadanie sa snámietkami účastníkov konania, ako aj uvedenie dostatočnej správnej úvahy, ktorá zabezpečuje
preskúmateľnosť rozhodnutia. Vrátenie veci na nové konanie na prvostupňový orgán by neprinieslo iný
výsledok v rámci odvolacieho konania a prvostupňový orgán by rozhodol rovnako v novom prejednaní,

preto žalovaný pristúpil k doplneniu odôvodnenia rozhodnutia, aby konanie prebiehalo hospodárne a
bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania.

41. K námietkam, že prvostupňový orgán vydal nezákonné rozhodnutie pre nedostatočné zosúladenie s
inými právnymi predpismi, resp. vychádzal z nesprávneho vecného vyhodnotenia, žalovaný uviedol, že

tieto žalobné námietky sú totožné s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, pričom žalobca v tomto
smere v žalobe nepredniesol žiadne konkrétne námietky, v ktorých by namietal argumentáciu a závery,
s ktorými sa žalovaný vysporiadal v odvolaní, ako aj s námietkami v rámci vyjadrenia k podkladom
rozhodnutia, v napadnutom rozhodnutí. Žalobca neuviedol žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu o
tom, prečo závery žalovaného správneho orgánu v druhostupňovom rozhodnutí nemôžu z hľadiska
zákonnosti obstáť, preto žalovaný považoval tieto žalobné námietky za nerelevantné.

42. K námietke žalobcu, že žalovaný nedal žalobcovi možnosť sa s podkladmi rozhodnutia oboznámiť
a vyjadriť sa k nim, čím porušil § 33 ods. 2 Správneho poriadku, žalovaný uviedol, že táto námietka
nie je opodstatnená, nakoľko žalobca a rovnako aj ďalší účastníci konania boli v zmysle § 33 ods. 2
Správneho poriadku oboznámení s podkladmi rozhodnutia v odvolacom konaní, pričom poukázal na

str. 3- 4 napadnutého rozhodnutia s tým, že žalobca sa k doplneniu podkladov aj vyjadril. Žalovaný tiež
poukázal na to, že aj prvostupňový orgán v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku dal listom č. OU-
BB-OSZP3-2023/003434-021 zo dňa 11.07.2023 účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k podkladom
rozhodnutia pred jeho vydaním. Teda nie len žalovaný, ale aj prvostupňový orgán, umožnil účastníkom
konania nie len vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia (§ 33 ods. 2 Správneho poriadku), ale dokonca aj

nahliadnuť do spisu a robiť si kópie, odpisy (§ 23 ods. 1 Správneho poriadku).

43. Podľa žalobcu prvostupňový orgán a aj žalovaný tým, že nevzali do úvahy Usmernenie MŽP SR,
svoje rozhodnutie v rozpore s § 46 Správneho poriadku nezosúladili s ďalšími právnymi predpismi. K
uvedenému žalovaný zdôraznil, že na Slovensku sa všeobecne záväzné právne predpisy (a niektoré

ďalšie právne akty) uverejňujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Výstupy ústredného orgánu
štátnej správy, takým je aj Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, sú všeobecne
záväzným právnym predpisom, ak majú požadovanú formu (výnos alebo opatrenie) a sú oznámené v
Zbierke zákonov SR. Štátne orgány môžu konať len to, čo im adresne povoľuje zákon. Podľa čl. 123
Ústavy SR môžu ministerstvá na základe zákonov a v ich medziach vydávať všeobecne záväzné právne

predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Na základe uvedeného môže ministerstvo vydať predpis
iba v súvislosti s otázkami, na ktoré ho vodný zákon výslovne oprávňuje, a to výlučne prostredníctvom
všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým je vyhláška alebo opatrenie. Keďže usmernenie, na
rozdiel od vyhlášky, nie je všeobecne záväzný právny predpis, nemožno ním ukladať povinnosti, ani
meniť vyhlášky, či iné právne predpisy. Pojem usmernenie Ústava SR a ani vodný zákon nepozná.

Právna teória ho však považuje za akt, ktorým nadriadený orgán riadi a usmerňuje činnosť podriadených
orgánov a ktorý je záväzný iba pre podriadené orgány vo vnútorných vzťahoch verejnej správy.

44. K námietke žalobcu o absencii osobitnej náležitosti rozhodnutia – podmienky z rozhodnutia zo
zisťovacieho konania, žalovaný poukázal na výrok prvostupňového rozhodnutia – podmienku č. 1

na str. 2 prvostupňového rozhodnutia , v ktorej je uvedené : „ 1. Požiadať správcov dotknutých
komunikácii ovplyvnených navrhovanou činnosťou o záväzné stanovisko a ich požiadavky rešpektovať
v plnom rozsahu“. Podmienky z rozhodnutia zo zisťovacieho konania teda boli súčasťou stavebného
povolenia a bol aj dodržaný postup prvostupňového orgánu ako povoľujúceho orgánu podľa § 38 zákona
o posudzovaní vplyvov. V rámci vodoprávneho konania u prvostupňového orgánu nezistil žalovaný

pochybenie prvostupňového orgánu ako povoľujúceho orgánu v zmysle § 38 zákona o posudzovaní
vplyvov. Ako povoľujúci orgán prvostupňový orgán postupoval v zmysle § 38 zákona o posudzovaní
vplyvov, t.j. zverejnil informácie (§ 38 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov), zaobstaral si záväzné
stanovisko od orgánu posudzovania vplyvov na životné prostredie (§ 38 ods. 3 zákona o posudzovaní
vplyvov), konal s orgánom posudzovania vplyvov na životné prostredie ako s dotknutým orgánom (§ 38

ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov), ako aj rozhodol tak, že podmienku z rozhodnutia zo zisťovacieho
konania uviedol vo výrokovej časti rozhodnutia ako podmienku pre uskutočnenie vodnej stavby podľa
§ 26 ods. 2 vodného zákona a § 66 ods. 1, 3 a 4 stavebného zákona, t.j. rozhodnutie povoľujúceho
orgánu musí obsahovať podmienky, ktoré určil príslušný orgán v rozhodnutí vydanom v zisťovacomkonaní (§ 38 ods. 6 zákona o posudzovaní vplyvov). Žalovaný zdôraznil, že táto žalobná námietka
nesúvisí s vydaným rozhodnutím prvostupňového orgánu, nakoľko ten dodržal postup aj v rámci § 38
zákona o posudzovaní vplyvov ako povoľujúci orgán a súčasne vztiahol aj samotné rozhodnutie na

§ 38 zákona o posudzovaní vplyvov. Táto podmienka z rozhodnutia zo zisťovacieho konania, resp.
jej plnenie, bude následne overované aj pri kolaudácii vodnej stavby vychádzajúc z ustanovenia § 81
ods. 1 stavebného zákona, v zmysle ktorého v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či
sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa
dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom

rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie
nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného
prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.

45. Žalobcovi ďalej nebolo zrejmé, prečo súlad s územným plánom Mesta Banská Bystrica overovalo
záväzným stanoviskom podľa § 140b ods. 4 stavebného zákona Mesto Brezno, keď príslušným

dotknutým orgánom na záväzné stanovisko podľa § 140a ods. 4 stavebného zákona je obec, ktorej
územný plán sa overuje. Záväzné stanovisko Mesta Brezno je podľa žalobcu neplatné, vydal ho
miestne nepríslušný orgán. K uvedenému žalovaný poukázal na znenie ustanovenia § 119 ods. 3
stavebného zákona, v zmysle ktorého, ak je na konanie príslušná obec ako stavebný úrad a je
zároveň navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby, alebo žiadateľom o povolenie terénnych

úprav, prác alebo zariadení, ktoré sú predmetom konania, krajský stavebný úrad určí, ktorý stavebný
úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie. V tomto prípade bolo určené Mestu Banská Bystrica ako
stavebníkoviMestoBreznoakostavebnýúradnavykonaniekonaniaavydanierozhodnutia.PretoMesto
Brezno vydalo nie len rozhodnutie o umiestnení vodnej stavby č. Msú-2020/9843-03 zo dňa 25.03.2021,
ale aj záväzné stanovisko pod značkou MsÚ-2023/6721-02 zo dňa 23.06.2023 k vydaniu povolenia

špeciálnym stavebným úradom podľa § 140b stavebného zákona, ktorým overuje dodržanie podmienok
určených v územnom rozhodnutí. Žalovaný preto považoval túto žalobnú námietku ako neopodstatnenú,
keďže Mesto Brezno bolo príslušným stavebným úradom na vykonanie konania o umiestnení vodnej
stavby a súčasne príslušným stavebným úradom na vydanie záväzného stanoviska.

46. Ďalej žalobca v správnej žalobe skonštatoval, že stavba nie je vo verejnom záujme, ako uvádzal
žalovaný v napadnutom rozhodnutí, a len samotná skutočnosť, že ide o verejno-prospešnú stavbu z nej
ešte nerobí stavbu vo verejnom záujme. K uvedenej námietke žalobcu žalovaný uviedol, že zrejme išlo
o nesprávne uvedený pojem, resp. úvahu, na ktorú žalovaný vztiahol svoju úvahu. Žalovaný mal skôr na
mysli, že výstavba vodnej stavby, ako aj samotnej spevnenej plochy, prispeje k lepšiemu zabezpečeniu

pohodlia bývania obyvateľov v danej lokalite a je vo všeobecnosti prínosná tak pre obyvateľov, ako
aj ochranu vôd, keďže nebudú vozidlá parkovať len tak na priľahlých plochách (v súčasnosti aj na
lúkach), ale na parkovisku, ktoré bude pre tento účel vybudované. Na základe všetkých uvedených
skutočností považoval žalovaný tieto žalobné dôvody za neopodstatnené. Žalovaný po vyhodnotení
obsahu podanej žaloby zotrval v plnej miere na právnom názore uvedenom v napadnutom rozhodnutí.

Žalovaný považoval napadnuté rozhodnutie za zákonné, dostatočne odôvodnené, zrozumiteľné a mal
za to, že zistený skutkový stav bol dostačujúci na riadne posúdenie veci a procesné práva účastníkov
konania boli zabezpečené dostatočným spôsobom.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 1/

47. Ďalší účastník konania 1/ uviedol, že v danej veci bolo dostatočne vykonané dokazovanie, vo
veci bol riadne zistený skutkový stav, ktorý následne viedol k správnemu právnemu posúdeniu veci.
Tak v rámci prvostupňového konania, ako aj v odvolacom konaní, bol skutkový stav zistený úplne a
presne, správne orgány si zistili skutočný stav a zaobstarali si potrebné podklady pre rozhodnutie,

teda zistili všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či budú v prospech alebo neprospech
účastníka. Odvolací správny orgán vykonal dokazovanie aj nad rámec dokazovania vykonaného
prvostupňovým správnym orgánom, pričom aj po vyhodnotení novo-vykonaných dôkazov dospel k
záveru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je v súlade so zákonom. Skutkový stav
teda nie je v rozpore s obsahom spisu a má oporu v dôkazoch nachádzajúcich sa v spise. Žalobca

vo svojej žalobe neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti preukazujúce nesprávne právne posúdenie
veci, teda neuviedol právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a rovnako ani neuviedol,
v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Žalovaný v rámci svojho rozhodovania vec
právneposúdilsprávne,riadilsavšetkýmizákonnýmiustanoveniamipríslušnýmiprerozhodovaniedanejveci a zo strany žalovaného nedošlo ani k nesprávnemu výkladu jednotlivých zákonných ustanovení.
Prvostupňový správny orgán sa s návrhmi žalobcu v pozícii zainteresovanej verejnosti vysporiadal
dostatočneasvojuprávnuúvahuprihodnotenídôkazovapoužitíprávnychpredpisov,nazákladektorých

rozhodoval,aj dostatočneodôvodnil.Rovnakotaksaajodvolacísprávnyorgánvysporiadalsodvolacími
dôvodmi žalobcu, ktorými sa starostlivo zaoberal, preskúmal postup prvostupňového správneho orgánu
akoajvšetkýchpodkladovpreukazujúcichpresneaúplneskutočnýstavveci,aoodvolanížalobcuriadne
rozhodol. Nedošlo k porušeniu § 3 Správneho poriadku a tak rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu ako aj rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu spĺňajú všetky zákonné náležitosti podľa

§ 46 a § 47 Správneho poriadku. V odôvodneniach rozhodnutí správne orgány uviedli aký skutkový
stav bol v konaniach zistený. Rovnako správne orgány v rozhodnutiach uviedli dôkazné prostriedky
preukazujúce zákonnosť rozhodnutí. Odvolací správny orgán v rámci odvolacieho konania napadnuté
rozhodnutie preskúmal dostatočne, stav veci bol spoľahlivo posúdený a dôvody prvostupňového ako
aj druhostupňového rozhodnutia žalovaného sú správne. Odvolací správny orgán v rozhodnutí taktiež
objasnil aj to, ako sa vysporiadal s námietkami žalobcu. Na základe uvedenej argumentácie ďalší

účastník konania 1/ navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

48. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP (na žiadosť

žalobcu) na deň 25.02.2026. Žalobca, žalovaný a ďalší účastník konania 1/ ospravedlnili svoju neúčasť
na pojednávaní a žiadali, aby správny súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Ďalší účastník
konania 2/ sa pojednávania pred správnym súdom zúčastnil, ale nevyužil svoje právo vyjadriť sa k veci.

49. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou

žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy,
v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že
správna žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol podľa § 190 SSP. Správny súd nezistil v postupe
a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy také nedostatky, pre ktoré by nebol viazaný rozsahom
a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 2 SSP).

50. Úvodom správny súd poukazuje na to, že v konaní vedenom pod sp. zn. 3S/37/2024 bolo predmetom
prieskumu rozhodnutie žalovaného (č. OU-BB-OOP3-2024/001930-019 zo dňa 30.04.2024), ktorým
bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa
Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody

a vybraných zložiek životného prostredia (č. OU-BB-OSZP3-2023/003433-026 zo dňa 05.09.2023),
ktorým bolo povolené uskutočnenie vodnej stavby „SO-02-Dažďová kanalizácia + ORL“ na pozemkoch
parc. č. KN-C 2495/1 (KN-E 484/1), 2699/4, 2699/14, 2699/34 a 2699/36 v k. ú. A., obec B. B.. Aj
uvedená stavba sa týka odvodu povrchových vôd, a to v súvislosti s budovaním parkovísk na ulici
Tatranská, Banská Bystrica. Skutkovou odlišnosťou tu prejednávanej veci je skutočnosť, že stavba,

ktorej sa týkajú rozhodnutia preskumávané v tomto konaní, nemá ORL (odlučovač ropných látok),
pretože vody z povrchového odtoku budú odvádzané do stavby „SO-02 Dažďová kanalizácia + ORL“
budovanej v rámci stavby „Parkovisko Tatranská č. 24-32, Banská Bystrica“. Vo veciach ale ide, až
na uvedenú odlišnosť, o obdobný skutkový stav a aj o obdobné právne posúdenie veci, a aj správne
žaloby žalobcu obsahujú totožné žalobné námietky. Keďže senát správneho súdu sa s uvedenou vecou,

vedenou pod sp. zn. 3S/37/2024, a s obdobnými námietkami žalobcu vysporiadal v rozsudku sp. zn.
3S/37/2024 zo dňa 28.01.2026, pridržiava sa tejto argumentácie aj v tu prejednávanej veci (vec je
skutkovo aj právne obdobná, správne žaloby obsahujú rovnaké žalobné námietky - § 140 SSP).

51. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a

zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

52. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a

musí obsahovať predpísané náležitosti.

53. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použilsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

54. Podľa § 26 ods. 1 prvá veta vodného zákona povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje
na uskutočnenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby,
ak tento zákon neustanovuje inak.

55. Podľa § 26 ods. 2 vodného zákona v povolení na vodné stavby orgán štátnej vodnej správy určí

záväzné podmienky na uskutočnenie stavby a užívanie stavby.

56. Podľa § 37 ods. 1 vodného zákona orgán štátnej vodnej správy vydá povolenie na vypúšťanie
odpadových vôd alebo osobitných vôd do podzemných vôd len po predchádzajúcom zisťovaní, ktoré
môže vykonať iba oprávnená osoba. Predchádzajúce zisťovanie sa zameria najmä na a) preskúmanie
a zhodnotenie hydrogeologických pomerov príslušnej oblasti, b) zhodnotenie samočistiacich schopností

pôdy a horninového prostredia danej lokality v konkrétnej oblasti, c) preskúmanie a zhodnotenie
možných rizík znečistenia a zhoršenia kvality podzemných vôd.

57. Podľa § 52 ods. 1 vodného zákona vodnými stavbami sú stavby, ich súčasti alebo ich časti, ktoré
umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami. Súčasťou vodnej stavby sa rozumie

ďalší objekt, ktorý súvisí s prevádzkovým, výrobným alebo technologickým zariadením pri prevádzke
vodnej stavby vrátane obslužných komunikácií a inžinierskych sietí, ktoré slúžia k jej činnosti.

58. Podľa § 73 ods. 1 vodného zákona na konanie orgánov štátnej vodnej správy (ďalej len „vodoprávne
konanie“) podľa tohto zákona a na vydanie súhlasu podľa $ 48 ods. 5 písm. u) až w) sa vzťahujú

všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Na rozhodovanie týkajúce
sa vodných stavieb sa vzťahujú všeobecné predpisy o stavebnom konaní, ak tento zákon neustanovuje
inak.

59. Podľa § 73 ods. 2 vodného zákona žiadosť o vydanie rozhodnutia sa musí doložiť prílohami

obsahujúcimi údaje a podklady, ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení tohto zákona a sú potrebné
na posúdenie vplyvu žiadaného rozhodnutia na vodné pomery. Ak ide o žiadosť o vydanie povolenia,
ktoré je súčasne stavebným povolením, treba pripojiť aj doklady, ktoré sú potrebné k žiadosti o také
rozhodnutie podľa stavebného zákona, a údaje o hydrologických veličinách poskytovaných poverenou
osobou. Žiadateľ je povinný na vyzvanie orgánu štátnej vodnej správy predložiť ďalšie doklady, prípadne

posudky o vplyve žiadaného rozhodnutia na záujmy chránené týmto zákonom a na práva a právom
chránené záujmy iných.

60. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým
orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.

Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa
na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní
alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného
konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

61. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné
podmienkyuskutočneniaaužívaniastavbyarozhodneonámietkachúčastníkovkonania.Stavebnýúrad
zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby,
komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných
predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým

vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

62. Podľa § 119 ods. 3 stavebného zákona úrad na základe návrhu obce určí, ktorá iná obec bude
stavebným úradom, ak pôjde o konania podľa tohto zákona, v ktorých táto obec bude navrhovateľom,
stavebníkom, vlastníkom stavby, budúcim vlastníkom stavby podľa zmluvy o budúcej zmluve alebo

žiadateľom o povolenie terénnych úprav alebo prác. Určenie iného príslušného stavebného úradu sa
vydáva najdlhšie na obdobie 24 kalendárnych mesiacov a platí na vedenie celého konania podľa tohto
zákona a vydanie rozhodnutia vo veci, ak konanie začalo v tomto období. Ustanovenia § 77 týmto nie
sú dotknuté.63. Podľa § 120 ods. 1 stavebného zákona pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch
letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných

komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu a pri stavbách
na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom,
a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri
stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach
územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch

podľa osobitných predpisov (ďalej len „špeciálne stavebné úrady“).

64. Podľa § 120 ods. 2 stavebného zákona špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona,
pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak: povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len
na základe záväzného stanoviska podľa $ 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý
overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva,

špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne
príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených
územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním
územia, ktoré je určené v územnom pláne obce.

65.Podľa§29ods.13zákonaoposudzovanívplyvovvýrokováčasťrozhodnutiavydanéhovzisťovacom
konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie,
či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v
ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona,
výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné

prostredie.

66. Podľa § 38 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov navrhovateľ je povinný zabezpečiť súlad ním
predkladaného návrhu na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene s týmto
zákonom, s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich podmienkami.

67. Podľa § 38 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov povoľujúci orgán vo vzťahu k povoľovaniu
navrhovanej činnosti bezodkladne zverejní na svojej úradnej tabuli a na svojom webovom sídle
a) žiadosť o začatie povoľovacieho konania,
b) miesto, kde je rozhodnutie vydané v povoľovacom konaní k nahliadnutiu verejnosti,

c) podmienky na realizáciu navrhovanej činnosti uvedené v povolení,
d) hlavné opatrenia na predchádzanie, zníženie, a ak je to možné, kompenzácie významných
nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ak bolo udelené povolenie,
e) informáciu o účasti verejnosti v povoľovacom konaní a
f) dátum nadobudnutia právoplatnosti povolenia.

68. Podľa § 38 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez
vydaného záverečného stanoviska alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o
navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona.

69. Správny súd k podanej správnej žalobe na úvod uvádza, že obsah správnej žaloby žalobcu bol na
niektorých miestach (najmä v jej úvodnej časti) neurčitý a plný teoretických východísk bez ozrejmenia
ich aplikácie vo vzťahu k preskúmavaným rozhodnutiam žalovaného a prvostupňového orgánu. Pokiaľ
žalobca v správnej žalobe (bod 28. časť 1. správnej žaloby) navrhol, aby správny súd postupoval
podľa § 59 SSP a vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov správnej žaloby, správny súd uvádza,

že z ustálenej judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR a Ústavného súdu SR vyplýva, že aplikácia
tohto ustanovenia prichádza do úvahy vtedy, ak z podania vo veci samej nie je zrejmé, čoho sa týka
a čo sa ňou sleduje alebo je neúplné či nezrozumiteľné, pričom táto situácia nenastáva, ak žaloba
obsahuje náležitosti podľa § 182 ods. 1 SSP, teda aj dôvody žaloby. Samotná kvalita predostretých
žalobných bodov je na žalobcovi. Správny súd je v zmysle § 134 ods. 1 viazaný včas uplatnenými

žalobnými námietkami a je v dispozícii žalobcu tieto konkretizovať. Ak žalobné body žalobca formuluje
len všeobecne a v nekonkrétnej rovine, toto nie je nedostatok žaloby z pohľadu jej náležitostí a nie je
dôvodomnaodstraňovaniejejvád.Vtomprípadesúdmeritórneprejednávecvzmysletaktouplatnených
žalobných bodov. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súduSR sp. zn. 7Svk/22/2024 zo dňa 28.05.2025, podľa ktorého „uvedené východiská sú aplikovateľné tak
pri žalobcovi so žalobnou legitimáciou podľa § 178 ods. 1 SSP, ako aj podľa § 178 ods. 3 SSP. Aj
v prípade namietaného porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia musí byť správna

žaloba dostatočne konkrétna po skutkovej aj právnej stránke (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), nestačí len
všeobecný nesúhlas s postupom správnych orgánov. Správny súd nekonštatoval, že by zo správnej
žaloby nebolo zrejmé, čo sa ňou sleduje, ani že by bola neúplná, nezrozumiteľná alebo úmysel žalobcu
nejasný, preto nebol dôvod na aplikáciu ustanovenia § 59 SSP“. Správny súd v tu prejednávanej veci
nemal preto povinnosť za žalobcu (ktorý bol v súdnom konaní právne zastúpený) vyhľadávať konkrétne

dôvody nezákonnosti a určovať tak rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia správnym súdom
(Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 644/2024).

70. K námietkam žalobcu o potencionálnom ohrození životného prostredia tým, že ďalší účastník
konania 1/ si nesplnil povinnosť uvedenú v § 18 zákona o životnom prostredí, t. j. sám nepozná vplyvy
svojej činnosti na životné prostredie, a zároveň, že žalovaný porušil povinnosť vplývajúcu z § 17 ods. 2

zákona o životnom prostredí, a teda nepostupoval zákonne a správne na úseku životného prostredia,
správny súd uvádza, že v týchto bodoch žalobca predniesol len všeobecné a nekonkrétne žalobné
námietky bez priliehajúcej skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa na prejednávanú vec.
Žalobca neuviedol ako žalovaný a ďalší účastník konania 1/ porušili svoje povinnosti a ani neuviedol aké
ďalšie ustanovenia zákonov žalovaný nedodržal. Takto všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné

námietky, ktoré možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s postupom
prvostupňového orgánu i žalovaného, ako aj s ich hodnotením veci, bránili tomu, aby správny súd
viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP, mohol na ich základe dospieť k záveru o
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia. Keďže žalobca dostatočne
nekonkretizoval, v čom sa žalovaný mýlil alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore so zákonom alebo

so zásadami logického uvažovania v rámci preskúmavania napadnutého rozhodnutia v rozsahu a
z dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako boli žalobcom formulované, nebolo možné týmto
žalobným bodom vyhovieť.

71. Námietky žalobcu z podstatnej časti smerovali proti samotnému projektu povoľovanej vodnej stavby,

predmetom ktorého bolo okrem iného aj riešenie odvodu dažďových vôd z povrchového odtoku.
V správnej žalobe žalobca prezentoval svoj pohľad na projekčné riešenie odvodu dažďových vôd
z povrchového odtoku a preferoval také riešenie, podľa ktorého je potrebné vodu z povrchového odtoku
rozdeliť na vodu, ktorá ostáva v území (plošný vsak v zatrávňovacích dlažbách, voda odvedená do
priľahlého zeleného terénu) a vodu, ktorá je odvádzaná do útvarov spodných vôd (vsakovacie objekty),

resp. vodného recipientu (dažďovou kanalizáciou až k toku recipientu). Svoj nesúhlas s projekčným
riešením povoľovanej vodnej stavby žalobca odôvodňoval tým, že správnymi orgánmi bolo porušené
anerešpektovanéUsmernenieMŽPSR,čomápodľažalobcuzanásledokrizikoohrozeniazáujmovvôd.

72. K uvedenej žalobnej námietke správny súd uvádza, že bola žalobcom vznesená tak v konaní pred

prvostupňovým orgánom, ako aj v odvolacom konaní. Prvostupňový orgán sa v rámci svojho rozhodnutia
vysporiadal s požiadavkou (odstránenia odlučovača ropných látok a uprednostnenia priameho plošného
vsaku cez plochy parkoviska vyspádovaním do okolitého zeleného terénu) s tým, že táto je v rozpore
s § 37 ods. 4 vodného zákona a účinným opatrením na obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok
do podzemných vôd je zabezpečené práve vybudovaním odlučovača ropných látok, pričom jeho

odstránením by boli environmentálne ciele v zmysle vodného zákona ohrozené. Zároveň uviedol, že
posudzovaná stavba nemá ORL ale je napojená na inú stavbu, ktorej súčasťou je ORL. K predmetnému
Usmerneniu MŽP SR uviedol, že „usmernenie, na rozdiel od vyhlášok, nie je všeobecne záväzný
právny predpis, nemožno ním ukladať povinnosti, ani meniť vyhlášky, či iné právne predpisy“. Žalovaný
v napadnutom rozhodnutí k predmetnej námietke uviedol, že „...nemôže vychádzať, ako tvrdí odvolateľ,

z Usmernenia MŽP SR, ktoré nie je možné aplikovať na každú vec, ale je potrebné posúdiť aj existujúce
pomery lokality, možnosť vsakovania vôd, ako aj možnosť odvedenia vôd do kanalizácie, ak to kapacitne
kanalizácia umožňuje. Usmernenie MŽP SR nie je rovnako možné pokladať ako dokument, ktorý je
právne záväzný pre povoľujúci orgán, len môže z neho vychádzať, ale nie rovno na jeho základe
založiť výrok rozhodnutia, bez vyhodnotenia aj širších súvislostí.“ Správny súd sa stotožnil s právnym

názorom správnych orgánov, že predmetné Usmernenie MŽP SR nepredstavuje všeobecne záväzný
právny predpis, a teda nie je za každých okolností všeobecne záväzný pre orgány štátnej vodnej
správy. Jeho uplatnenie je potrebné posudzovať s ohľadom na osobitné okolnosti povoľovanej vodnej
stavby a miestne pomery danej lokality. Pokiaľ žalobca namietal zastaranosť projektovej dokumentácieči rozhodnutia zo zisťovacieho konania vo vzťahu k Usmerneniu MŽP SR, potom treba uviesť, že projekt
vodnej stavby bol projektantom vypracovaný v období (10/2021) a predmetné usmernenie nadobudlo
účinnosť 18.10.2021. Napriek uvedenému z hľadiska obsahu predmetného usmernenia správny súd

dáva do pozornosti, že z čl. 7 (Záver) vyplýva, že „všetky vyššie uvedené možnosti platia všeobecne
a sú pomôckou pri vyjadrovaní sa orgánu štátnej vodnej správy podľa § 28 vodného zákona, avšak
orgán štátnej vodnej správy je ten príslušný orgán, ktorý podľa vodného zákona určuje, čo je alebo
nie je vodná stavba a kedy sa vyžaduje povolenie na osobitné užívanie vôd vzhľadom na konkrétne
podmienky daného prípadu“.

73. Správny súd v tejto súvislosti zároveň uvádza, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný
nerozhodoval so znalosťou miestnych pomerov, nakoľko obsah preskúmavaných rozhodnutí a obsah
administratívnych spisov svedčí o tom, že žalovaný zohľadnil všetky podklady pre rozhodnutie
(projektovú dokumentáciu, súhlasné stanoviská dotknutých orgánov, výsledok miestneho zisťovania,
záväzné stanoviská a pod., vrátane podkladov, ktoré predložil stavebník v odvolacom konaní –

stanovisko projektanta, Hydrogeologický posudok), zaoberal sa širšími súvislosťami a venoval
pozornosť miestnym pomerom, ktoré môžu mať vplyv na uskutočnenie vodnej stavby. Pokiaľ by správny
súd aj pripustil argumentáciu žalobcu o požiadavke rešpektovania predmetného usmernenia orgánmi
štátnej vodnej správy, treba prisvedčiť žalovanému, že ani z obsahu tohto usmernenia nemožno vyvodiť,
že by úplne vylúčilo možnosť odvádzať vody z povrchového odtoku parkovísk do kanalizácie, nakoľko

v čl. 5 (Vody z povrchového odtoku z komunikácií a parkovísk) ods. 3 Usmernenia MŽP SR sa uvádza
„Ak nie je možné odvádzanie týchto vôd (z povrchového odtoku z parkovísk – pozn. správneho
súdu) ani do podzemných vôd ani do povrchových vôd, pri ich odvádzaní do kanalizácie je potrebné
stanovisko vlastníka resp. prevádzkovateľa tejto kanalizácie, ktorý si určí podmienky, či je potrebné vody
z povrchového odtoku prečisťovať pred ich odvádzaním do kanalizácie.“ V posudzovanej veci pritom

žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že o takýto prípad nejde (ide o prípad podľa čl. 5 ods. 3
Usmernenia MŽP SR) vzhľadom na „vysokú zastavanosť územia (časť Sásová mesta Banská Bystrica),
pričom technicky a hlavne vďaka miestnym pomerom, nie je možné odvádzať vody do podzemných
vôd a vodný tok sa v blízkosti nenachádza“. Zároveň treba k tejto námietke žalobcu uviesť, že žalobca
v správnej žalobe neuviedol žiadne konkrétne zákonné ustanovenie vodného zákona, stavebného

zákona, či iného všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré by bolo zo strany správnych orgánov
porušené. S uvedeným potom plne korešponduje aj správna argumentácia žalovaného, podľa ktorej ak
bybolojedinýmriešenímodvádzanievôddopovrchových,resp.podzemnýchvôd,tátopovinnosťbybola
zakotvená priamo vo vodnom zákone. V dôsledku uvedeného potom správny súd dospel k záveru, že
argumentácii žalobcu chýba konkrétna právna argumentácia, ktorou by sa správny súd mohol z hľadiska

vyhodnotenia zákonnosti (nad rámec už uvedeného) bližšie zaoberať. Správny súd z preskúmavaných
rozhodnutí zistil, že správne orgány sa dostatočným spôsobom zaoberali námietkou neuplatnenia
predmetného usmernenia, pričom ich závery sú z hľadiska zákonnosti udržateľné, preto správny
súd túto žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Vzhľadom na uvedené potom neobstojí ani
námietka žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia

z dôvodu nedostatočného nezistenia skutkového stavu podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, ktorá
spočívala v tom, že Usmernenie MŽP SR nebolo podkladom stavebného povolenia, keďže z obsahu
administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány disponovali dostatočným množstvom podkladov pre
nimi prijaté závery, ktoré našli svoj odraz vo výrokovej časti preskúmavaných rozhodnutí.

74. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný sa vôbec nezameral na zachovanie prirodzenej vodnej
bilancie podľa § 6 vodného zákona, správny súd uvádza, že táto žalobná námietka neobstojí, nakoľko
nezodpovedá obsahu prvostupňového rozhodnutia, v ktorom prvostupňový orgán uviedol, že „v zmysle
§ 6 vodného zákona nedôjde k výraznej zmene vodnej bilancie povodia vodohospodársky významného
vodného toku Hron a to z dôvodu regulovaného odtoku Q = 2,0 l/s, pričom vody z prepadu z detenčnej

nádrže budú zaústené do terénnej zníženiny, kde budú vsakovať do podzemných vôd. Navrhované
technické riešenie je v súlade s Rámcovou smernicou o vodách, boli dodržané environmentálne ciele,
kvalita odvádzaných vôd a rovnako aj zachovanie vody v krajine.“ Z citovaného jednoznačne vyplýva,
že prvostupňový orgán sa zameral aj na otázku zachovania vodnej bilancie podľa § 6 vodného zákona.

75. Správny súd ešte dodáva, že z celkového kontextu Usmernenia MŽP SR vyplýva, že sa zaoberá
primárne prečisťovaním vody z povrchového odtoku, resp. prípadmi, pri ktorých je potrebné vody z
povrchového odtoku prečisťovať pred ich odvádzaním do podzemných vôd, do povrchových vôd, či
do kanalizácie. V prípade posudzovanej vodnej stavby bolo prečistenie projektované prostredníctvomprepojenia do stavby s odlučovačom ropných látok, pričom žalobca sám v správnej žalobe nepoprel, že
by takéto riešenie bolo vylúčené, charakterizoval ho iba ako pomerne nákladné, neefektívne a zbytočné,
pričom svoje hodnotenie bližšie nerozviedol, preto ho možno hodnotiť iba ako všeobecný nesúhlas

s technickým riešením prečistenia odvádzaných povrchových vôd. Súčasne treba uviesť, že nemožno sa
stotožniť s argumentáciou žalobcu, že by takéto riešenie nezabezpečilo dobrý stav vôd, keď odlučovače
ropných látok sú kľúčové pre ochranu životného prostredia a prevenciu kontaminácie povrchových a
spodných vôd, nakoľko tieto zariadenia oddeľujú z odpadovej vody olej, sedimenty a jemné častice, čím
prispievajú k ochrane životného prostredia.

76. Vzhľadom na uvedené potom neobstojí ani argumentácia žalobcu o zastaranosti rozhodnutia zo
zisťovacieho konania, keďže vydanie predmetného Usmernenia MŽP SR (18.10.2021) nemalo vplyv
na právoplatné rozhodnutie zo zisťovacieho konania. Žalobca v tomto smere prednášal zmätočnú
argumentáciu, keď projektantovi vyčítal porušenie povinností vo vzťahu k predmetnému usmerneniu
a na druhej strane pripustil, že usmernenie nadobudlo účinnosť po zisťovacom konaní a v čase

spracovania projektu nebolo účinné. Pokiaľ žalobná námietka smerovala k tomu, že žalobca nesúhlasil
s mierou využitia vodozádržných opatrení (najmä dažďových záhrad) a v súvislosti s tým vzhliadol
nezákonnosť rozhodnutia v ním tvrdenej zastaranosti projektu, potom táto argumentácia žalobcu
smerovala skôr k posúdeniu vhodnosti technického riešenia vodnej stavby, nie k nezákonnosti
preskúmavaných rozhodnutí. Vo všeobecnosti možno uviesť, že každá stavba (vrátane vodnej stavby)

môže byť so zreteľom na jej účel projekčne navrhnutá rôznym spôsobom, to však neznamená, že
požiadavku zákonnosti spĺňa vždy len jedno konkrétne stavebno-technické riešenie takejto stavby.
V tejto súvislosti navyše nemožno opomenúť, že technické riešenie navrhnuté projektantom z časti
zahŕňa aj žalobcom navrhovaný spôsob odvádzania dažďovej vody, keď prvostupňový orgán uviedol,
že „bezpečnostné opatrenie v prípade preplnenia detenčnej nádrže bolo navrhnuté prepadom do

terénnej zníženiny za okrajom parkoviska. Uvedené technické riešenie bude zabezpečovať udržanie
vody v krajine, časť vody vsiakne a časť sa odparí do ovzdušia, pričom prepad do terénnej zníženiny s
vegetáciou bude spĺňať charakter dažďovej záhrady.“ Uvedený prijateľný spôsob riešenia si uvedomuje
aj žalobca, keď v správnej žalobe uviedol, že „projektant zachováva terénnu depresiu určenú na
absorpciu dažďových vôd a jej infiltráciu do podložia a preto podľa žalobcu sám projektant svojou

projekčnou činnosťou potvrdzuje, že táto možnosť nie je úplne vylúčená“. Pokiaľ žalobca vnímal
navrhnuté technické riešenie odvodu dažďových vôd ako nedostatočné, neznamená to, že by takéto
technické riešenie bolo vylúčené, resp. že by nezodpovedalo požiadavkám vodného zákona z hľadiska
ochrany vôd. Správny súd zdôrazňuje, že žalovaný mal v rámci odvolacieho konania k dispozícii z
hľadiska vyhodnotenia vplyvu odvádzaných vôd aj vyjadrenie projektanta zabezpečené stavebníkom,

v ktorom projektant uviedol, že „V priebehu projekčných prác bola urobená rekognoskácia terénu v
čase dažďa, dažďová voda z nespevnených zatrávnených plôch nevsakuje, ale odteká priekopou
(v miestach terénnych depresii voda zostáva stáť na trávnatej ploche), a aj preto bolo zvolené
odvodnenie kanalizáciou s detenčnými nádržami a regulovaným odtokom do verejnej kanalizácie.
Čo sa týka požiadavky vsakovania a nakladania s dažďovými vodami, odvodnenie zatrávnených

plôch ani v súčasnosti nie je riešené vsakovaním, ale odvedením vôd prostredníctvom priekopy (na
voľný terén), ktorá je vedená stredom zelenej plochy súbežne s bytovými domami.“ Projektant vo
vyjadrení ďalej uviedol, že „z pohľadu prevádzky zariadení bezpečnostný prepad nepredpokladá využitie
v každodennej prevádzke technického zariadenia. Jeho využitie je determinované hlavne v čase
extrémnych zrážok, ktorých krátkodobá intenzita (napr. za 15-30 min) častokrát presahuje fyzikálne

možnosti efektívnej absorpcie zemského povrchu zadržať veľké objemy vody.“ Na základe uvedeného
projektantnazáverskonštatoval,že„zrealizovanímnavrhnutýchriešenínedôjdekzhoršeniuodtokových
pomerov dažďových vôd v riešenom území. Navrhnuté riešenie považujeme z hľadiska geologických
a hydrogeologických pomerov územia za optimálne a za daných podmienok za najefektívnejšie.“
Zároveň správny súd zdôrazňuje, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že stavebník predložil

k žiadosti o stavebné povolenie na vodnú stavbu projektovú dokumentáciu vypracovanú spoločnosťou
DOPRAVOPROJEKT, a.s., konkrétne autorizovaným stavebným inžinierom, C. D. E. č. osvedčenia
1504/I2 v 10/2021, ktorá bola overená stavebným úradom a vyjadrili sa k nej so súhlasným stanoviskom
všetky dotknuté orgány. Vzhľadom na uvedené správny súd vyhodnotil námietku o nedostatočnosti
technického riešenia vodnej stavby z hľadiska ochrany vôd ako nedôvodnú. S poukazom na uvedené

sa žiada správnemu súdu opätovne zdôrazniť, že prijaté technické riešenie odvodu dažďových
vôd vyplývajúce z projektovej dokumentácie z časti a v miere akceptovateľnej limitmi vyplývajúcimi
z osobitných podmienok a miestnych pomerov danej lokality zahŕňa aj riešenie, ktoré žalobca označuje
za najvhodnejšie a iba pre prípad extrémnych zrážok, ktorých krátkodobá intenzita presahuje fyzikálnemožnosti efektívnej absorpcie zemského povrchu zadržať veľké objemy vody, je naprojektovaný
bezpečnostný prepad.

77. Pokiaľ v správnej žalobe namietal, že riešenie odvodu dažďových vôd do kanalizácie je v rozpore so
zákonom o verejných vodovodoch, správny súd na základe takýmto spôsobom všeobecne formulovanej
žalobnej námietky nemohol podrobiť súdnemu prieskumu preskúmavané rozhodnutia, nakoľko žalobca
neuviedol žiadne konkrétne ustanovenie zákona, ktoré malo byť porušené a nepredniesol žiadnu
konkrétnu právnu argumentáciu. Správne súdne konanie je ovládané dispozičným princípom a začína

výlučne na základe správnej žaloby. Obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je teda povinnosť
žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne
záväznému právnemu predpisu, a toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné
tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje
porušenie zákona, nakoľko rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume napadnutého
rozhodnutia vedený a limitovaný. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody

nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti
uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
za žalobcu konkretizovať.

78. Pokiaľ žalobca namietal, že projektant ako podklad použil polohopisne nevhodný Hydrogeologický

posudok, predložený až v odvolacom konaní, keďže sa týka vnútrobloku Sitnianska a nie povoľovanej
vodnej stavby na Tatranskej ulici, treba uviesť, že nebolo medzi účastníkmi sporné, že predmetný
Hydrogeologický posudok rieši blízku lokalitu vzdialenú 80 m – 150 m od povoľovanej vodnej stavby.
Žalovaný však v napadnutom rozhodnutí uviedol, že „stavebník Hydrogeologický posudok doplnil len
z dôvodu, aby opakovane podporil svoje vyjadrenie k podanému odvolaniu, že technicky nie je možné

odvádzať vody z povrchového odtoku tak, ako navrhoval odvolateľ v priebehu konania, do podzemných
vôd, práve z dôvodu zlého podložia, ale aj skutočnosti, že ani najbližšiu lokalitu (vzdialená cca 80 —
150 m od budúcich parkovísk) nebolo možné riešiť inak, ako len odvádzať tieto vody do kanalizácie.“
Z obsahu administratívneho spisu ako aj z napadnutého rozhodnutia žalovaného zároveň vyplýva,
že žalovaný vychádzal pri rozhodovaní primárne zo stanoviska projektanta k podanému odvolaniu,

podľa ktorého „zrealizovaním navrhnutých riešení nedôjde k zhoršeniu odtokových pomerov dažďových
vôd v riešenom území. Navrhnuté riešenie považujeme z hľadiska geologických a hydrogeologických
pomerov územia za optimálne a za daných podmienok za najefektívnejšie.“. Správny súd uznáva, že
predložený Hydrogeologický posudok nerieši totožnú lokalitu vodnej stavby, v širších súvislostiach danej
lokalitySásovávšakmožnovyhodnotiťjehopodpornépoužitievrámcidostatočnéhozisteniaskutkového

stavu ako žiaduce. Z jeho obsahu okrem iného vyplýva, že „územie hodnoteného vnútrobloku Sitnianska
je na základe archívnych podkladov zaradené do rajóna nestabilných území, okrsku aktívnych zosuvov“
a zároveň z obrázka č. 12 (str. 19 Hydrogeologického posudku) vyplýva, že lokalita vodnej stavby sa
čiastočne definuje aj ako podmienečne stabilné územie (mierne a strmé svahy tvorené stried. skalných
a poloskalných hornín). Vzhľadom na jednoznačnú blízkosť oboch lokalít preto obstojí záver správnych

orgánov majúci svoj podklad v odbornom posúdení projektanta, že technicky nie je možné odvádzať
vody z povrchového odtoku do podzemných vôd z dôvodu zlého podložia a ani najbližšiu lokalitu
nebolo možné riešiť inak, ako len odvádzať tieto vody do kanalizácie, pričom v prípade povoľovanej
vodnej stavby v prípade veľkého množstva zrážok bude možné tento nadbytočný objem vôd v prípade
preplnenia detenčnej nádrže odviesť bezpečnostným prepadom do terénnej zníženiny s vegetáciou za

okrajom parkoviska, čo zabezpečí udržanie vody v krajine.

79. Pokiaľ žalobca namietal, že projektant nepostupoval podľa § 37 ods. 1 vodného zákona, keď si
nezistil zhodnotenie samočistiacich schopností pôdy a horninového prostredia danej lokality v konkrétnej
oblasti a preskúmanie a zhodnotenie možných rizík znečistenia a zhoršenia kvality podzemných vôd,

správny súd uvádza, že toto tvrdenie žalobcu je nedôvodné, nakoľko z tohto ustanovenia zákona
nevyplývajú povinnosti projektanta, ale zabezpečenie vykonania predchádzajúceho zisťovania, čo
predstavuje podmienku pre vydanie povolenia na vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd do
podzemných vôd orgánom štátnej vodnej správy. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia predchádzajúce
zisťovanie zabezpečí žiadateľ o vydanie povolenia na svoj náklad, teda opäť nejde o povinnosť

projektanta. Zároveň treba uviesť, že v prípade povoľovanej vodnej stavby stavebník a projektant
neriešili odvádzanie vôd z povrchového odtoku zo spevnených plôch vsakovaním do podzemných
vôd, ale pristúpili k jej odvádzaniu do kanalizácie a len v prípade veľkého množstva zrážok, bude
možné nadbytočný objem vôd odviesť do terénnej zníženiny bezpečnostným prepadom. Vzhľadom nauvedené je teda nepriliehavé vyžadovať predchádzajúce zisťovanie podľa § 37 ods. 1 vodného zákona.
Skutočnosti, že projekt vodnej stavby počíta s vypúšťaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie,
zodpovedá aj odôvodnenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, v ktorom uviedol, že ak mal

projektant za to, že lokalitu nie je možné inak odvodniť a navrhnúť iné riešenie, nemusel vyhodnocovať
ďalším dokazovaním zhodnotenie samočistiacich schopností pôdy a horninového prostredia lokality v
konkrétnej oblasti a preskúmať a zhodnotiť možné riziká znečistenia a zhoršenia kvality podzemných
vôd. Projektant síce zachoval sčasti existujúcu terénnu depresiu určenú na absorbciu dažďových vôd
a jej infiltráciu do podložia, ale len s ohľadom na tú skutočnosť, že táto možnosť bude využitá iba v

prípade veľkých prívalových dažďov, kedy cez bezpečnostný prepad tieto vody sa odvedú, inak budú
regulovaným odtokom odvádzané kanalizáciou až do verejnej kanalizácie.

80. Žalobca ďalej v súvislosti s postupom podľa § 16a vodného zákona namietal, že postupu podľa §
16a vodného zákona podlieha každá stavba; buď orgán štátnej vodnej správy na základe odborného
posudku alebo projektu vydá záväzné stanovisko podľa § 16a ods. 1 vodného zákona, že si stavba

nevyžaduje výnimku alebo rozhodne podľa § 16a vodného zákona o výnimke.

81. S uvedeným tvrdením žalobcu sa správny súd nestotožnil, nakoľko postup podľa § 16a vodného
zákona sa týka navrhovanej činnosti, ktorá musí byť v súlade s environmentálnymi cieľmi spočívajúcimi
v zabezpečení ochrany vôd a jej trvalo udržateľného využívania a stanovenými jednak pre útvary

povrchových vôd a útvary podzemných vôd a jednak pre chránené územia (§ 5 ods. 1). Ustanovenia
§ 16 ods. 10 a § 16a boli do vodného zákona vložené zákonom č. 51/2018 Z. z. Podľa dôvodovej
správy k tomuto zákonu každú novú trvalo udržateľnú rozvojovú činnosť človeka, ktorá môže mať
vplyv na útvary povrchových vôd alebo podzemných vôd, treba posúdiť z hľadiska jej vplyvu na
dosiahnutie environmentálnych cieľov. Ide napríklad o stavby protipovodňových opatrení, vodných

elektrární, prístavov, ciest a diaľnic, mostov, tunelov, železníc, melioračných zariadení. Ten, kto plánuje
realizovať navrhovanú činnosť, musí požiadať orgán štátnej vodnej správy o vydanie rozhodnutia, či
je potrebné splniť podmienky podľa § 16 ods. 6 písm. b), a následne platí postup podľa § 16a návrhu
zákona. Rozhodnutie orgánu štátnej vodnej správy podľa § 16a ods. 13 vodného zákona potom nie
je možné považovať za podmienku povolenia každej stavby bez ohľadu na jej vplyv na vody. Toto

rozhodnutie sa totiž týka iba navrhovaných činností, ak ide o (i) novú trvalo udržateľnú rozvojovú činnosť
človeka, ktorá má potenciál spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého stavu
na dobrý stav, (ii) zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo (iii) zmeny úrovne hladiny
útvarov podzemnej vody. Je preto úlohou príslušných povoľujúcich orgánov posúdiť, či povoľovaná
činnosť spadá pod uvedenú definíciu, a ak áno, takéto rozhodnutie od stavebníka požadovať (obdobne

napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/7/2022, 5Svk/22/2021, 6Svk/6/2022 alebo
4Svk/2/2023). Argumentácia predostretá žalobcom vo svojich dôsledkoch by znamenala, že v každom
územnom a stavebnom konaní by bolo potrebné postupovať podľa § 16a vodného zákona. Žalobca však
v správnej žalobe neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti a argumenty, z ktorých by bolo možné dospieť
k záveru, že povoľovaná stavba je navrhovanou činnosťou podľa vodného zákona. Ustanovenie § 16a

ods. 10 vodného zákona je potrebné vykladať systematicky v zmysle predmetu úpravy vodného zákona
v § 1, najmä jeho ods. 3, ako aj v súlade s úpravou environmentálnych cieľov obsiahnutou v § 5 ods. 1
vodného zákona. Vodný zákon v § 16 upravuje osobitosti určovania environmentálnych cieľov. Potom
„navrhovaná činnosť“ v zmysle § 16 ods. 10 vodného zákona je len tá činnosť, ktorá sa týka útvarov
povrchových vôd, podzemných vôd, chránených území uvedených v § 5 ods.1 písm. c) vodného zákona

a nehnuteľností, ktoré s nimi súvisia, tak pri ochrane, ako aj pri účelnom a hospodárnom využívaní.
To znamená, že nie každá činnosť, ktorá vyžaduje povolenie štátneho orgánu, resp. orgánu verejnej
správy, je navrhovanou činnosťou podľa vodného zákona. Ani podľa ustálenej judikatúry kasačného
súdu, ani zo Smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa
stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva nevyplýva, že

by pri každej jednotlivej stavbe museli členské štáty osobitným administratívnym rozhodnutím zisťovať
vplyv na ochranu vôd (napr. Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/2/2023 zo dňa
31.01.2024).

82. V posudzovanej veci žalovaný dospel v napadnutom rozhodnutí k záveru, že „vodná stavba

v rozsahu dažďovej kanalizácie, ktorá bola predmetom rozhodovania prvostupňového orgánu, nie je
takého rozsahu, aby podliehala postupu podľa § 16a vodného zákona. Ak by tomu tak bolo, Okresný
úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, ako orgán štátnej vodnej správy by na
túto skutočnosť upozornil vo vyjadrení k predloženej projektovej dokumentácii, čo neurobil“. Z obsahuadministratívneho spisu je zrejmé, že na vodnú stavbu bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby
– Rozhodnutie Mesta Brezno č. Msú-2020/9843-03 zo dňa 25.03.2021, právoplatné dňa 04.06.2021,
pričom podľa § podľa § 73 ods. 21 prvej vety vodného zákona v znení účinnom do 30.12.2023 (v čase

vydania prvostupňového rozhodnutia) „záväzné stanovisko podľa § 16a ods. 1 a povolenie výnimky
podľa § 16a ods. 10 sú podkladom k vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy v územnom konaní
k činnosti; ak sa územné konanie pre činnosť nevyžaduje, záväzné stanovisko a povolenie výnimky
sú podkladom ku konaniu o povolení činnosti.“ Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že stavebník
splnil povinnosť a zabezpečil vyjadrenie (stanovisko) podľa § 28 ods. 1 vodného zákona k projektovej

dokumentácii, ktoré je súčasťou administratívneho spisu (vyjadrenie Okresného úradu Banská Bystrica,
odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátna vodná správa č. OU-BB-OSZP3-2021/029979-002
zo dňa 01.12.2021, vyjadrenie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné
prostredie, úsek štátna správa odpadového hospodárstva č. OU-BB-OSZP3-2018/023549-002 zo dňa
18.07.2018 a vyjadrenie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie,
úsek ochrana prírody a krajiny č. OU-BB-OSZP3-2022/038460-002 zo dňa 15.12.2022). Vzhľadom na

uvedené prvostupňovému orgánu nevyplývalo mať ako podklad ku konaniu o povolení činnosti záväzné
stanovisko a povolenie výnimky a súčasne platilo, že záväzné stanovisko podľa § 16a ods. 1 a povolenie
výnimkypodľa§16aods.10súpodkladomkvyjadreniuorgánuštátnejvodnejsprávyvúzemnomkonaní
k činnosti. V posudzovanej veci prvostupňový orgán rozhodoval vo veci vydania stavebného povolenia
na vodnú stavbu, preto podkladom k vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy k vydaniu stavebného

povolenia nie je ani záväzné stanovisko podľa § 16a ods. 1 a ani povolenie výnimky podľa § 16a ods. 10.

83. Žalobca tiež namietal porušenie ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku tým, že žalovaný mu
neumožnil oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a vyjadriť sa k nim. Uvedeným konaním mal žalovaný
porušiť aj ustanovenia § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Správny súd nahliadnutím do administratívneho

spisu zistil, že táto procesná námietka žalobcu je nedôvodná, pretože žalovaný listom č. OU-BB-
OOP3-2024/007290-0088 zo dňa 22.02.2024 podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku vyzval dotknutých
účastníkov konania, aby si v záujme ochrany svojich práv a právom chránených záujmov v lehote
do 5 dní od doručenia výzvy uplatnili pred vydaním rozhodnutia svoje právo nahliadnuť do spisu a
do doplnených podkladov odvolacieho konania a právo vyjadriť sa k týmto doplneným podkladom. K

doplneným podkladom rozhodnutia sa vyjadril žalobca e-mailom dňa 23.02.2024 a 24.02.2024 a neskôr
svoje podanie doplnil do elektronickej schránky prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy dňa
26.02.2024. Vzhľadom na uvedené je námietka žalobcu o porušení jeho procesných práv účastníka
konania nedôvodná, keďže mu bolo preukázateľne umožnené oboznámiť sa k podkladom rozhodnutia
žalovaného a uplatniť sa právo na vyjadrenie k týmto podkladom.

84. Pokiaľ žalobca rovnako ako v odvolaní namietal, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje
podmienky zo zisťovacieho konania podľa § 38 ods. 6 zákona o posudzovaní vplyvov, táto námietka
je rovnako nedôvodná, nakoľko ako už žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval z obsahu
prvostupňového rozhodnutia v jeho výrokovej časti vyplýva, že obsahuje podmienku č. 1, v ktorej

je uvedené: „1. Požiadať správcov dotknutých komunikácii ovplyvnených navrhovanou činnosťou o
záväzné stanovisko a ich požiadavky rešpektovať v plnom rozsahu.“ Takýmto spôsobom formulovaná
podmienka vyplýva z rozhodnutia zo zisťovacieho konania.

85. Napokon žalobca namietal, že mu nie je zrejmý dôvod, prečo súlad s územným plánom Mesta

Banská Bystrica overovalo záväzným stanoviskom podľa § 140a ods. 4 stavebného zákona Mesto
Brezno, keď príslušným dotknutým orgánom je obec, ktorej územný plán sa overuje. S poukazom na
uvedené považoval žalobca predmetné záväzné stanovisko za neplatné, nakoľko ho vydal miestne
nepríslušný orgán. S uvedenou námietkou sa dostatočne vysporiadal žalovaný vo vyjadrení k správnej
žalobe a správny súd sa s jeho argumentáciou stotožnil. Žalovaný správne poukázal na znenie

ustanovenia § 119 ods. 3 stavebného zákona, v zmysle ktorého, ak je na konanie príslušná obec ako
stavebný úrad a je zároveň navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby, alebo žiadateľom o
povolenie terénnych úprav, prác alebo zariadení, ktoré sú predmetom konania, krajský stavebný úrad
určí, ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie. V prejednávanej veci bolo určené Mestu
Banská Bystrica ako stavebníkovi Mesto Brezno ako stavebný úrad na vykonanie konania a vydanie

rozhodnutia. Vzhľadom na to Mesto Brezno vydalo nielen rozhodnutie o umiestnení vodnej stavby, ale
aj záväzné stanovisko k vydaniu povolenia špeciálnym stavebným úradom podľa § 140b stavebného
zákona, ktorým overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí.86. Po preskúmaní administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj
prvostupňového orgánu v medziach žalobných bodov má správny súd za to, že tieto rozhodnutia
spĺňajú všetky náležitosti rozhodnutia vyplývajúce z vyššie uvedených zákonných ustanovení, a preto

považuje námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti preskúmavaných rozhodnutí za nedôvodnú. Správny
súd dospel k záveru, že tieto rozhodnutia spĺňajú náležitosti rozhodnutí v zmysle Správneho poriadku
a že tieto rozhodnutia sú dostatočne odôvodnené a poskytujú dostatočný záver o dôvodoch, ktoré
viedli k ich vydaniu. Zistenie skutkového stavu považuje správny súd za dostačujúce pre vydanie
preskúmavaných rozhodnutí, a tak prvostupňovým orgánom ako aj žalovaným ustálený skutkový stav

má podľa správneho súdu jednoznačnú oporu v administratívnom spise.

87. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutí, opatrení, iných zásahov a nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu
a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či si orgán verenej správy vecne príslušný na konanie
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, alebo uplatnenie iného správneho

aktu, alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú
z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie
bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesno-právnymi predpismi. Pri
rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy správny

súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.
Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu
orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je
nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).

88. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, vrátane prvostupňového rozhodnutia a postupu,
ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí, a to v rozsahu tvrdení žalobcu, t. j. v rozsahu žalobných
bodov uplatnených podľa § 62 ods. 1 v spojení s § 181 ods. 1 SSP v zákonom stanovenej lehote na
podanie žaloby, správny súd konštatuje, že nezistil tvrdené dôvody nezákonnosti, t. j. nezistil dôvody

pre zrušenie rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) SSP. Vzhľadom na vyššie uvedené
správnysúddospelkzáveru,žetátožalobajenedôvodnáarozhodnutiežalovanéhoakoajprvostupňové
rozhodnutie sú v medziach žalobných bodov v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP
žalobu zamietol.

89. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania
účastníkom konania nepriznal.

90. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému. Ďalším
účastníkom konania 1/ až 2/ voči žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, správny súd náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko im nevznikli žiadne trovy konania v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by
im uložil správny súd, aplikujúc ustanovenie § 169 SSP.

91. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP

a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
vlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutiaoprávnenémusubjektu(§443ods.1SSP).Kasačná

sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.