Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 27, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoKR/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123222540
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7123222540.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov

senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu, v spore žalobcu: Origon Recovery
Solutions, k.s., so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 103 821,
zn. správcu S2082, správca majetku úpadcu: REMOZA SERVICES, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040
01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53256573, proti žalovanému: Claims Collection, s.r.o., so
sídlom Národná 16A, 010 01 Žilina, IČO: 51875101, zastúpený Mgr. Michalom Zemanom, advokátom
so sídlom Medená 18, 811 02 Bratislava, IČO: 42137730, o určenie popretých pohľadávok, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice, č.k. 88Cbi/2/2023-353 zo dňa 5. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice, č.k. 88Cbi/2/2023-353 zo dňa 5.12.2024.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len ako súd alebo súd prvej inštancie) rozsudkom č.k. 88Cbi/2/2023-353
zo dňa 5. decembra 2024 (ďalej len „rozsudok“) rozhodol tak, že:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % účelne
vynaložených trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným

uznesením súdom prvej inštancie.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa pôvodný žalobca (REMOZA SERVICES, s.r.o.) domáhal určenia,
že je veriteľom pohľadávok v konkurze vyhlásenom na majetok dlžníka REMOZA s.r.o., so sídlom
Hrnčiarska 29, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36763764 (ďalej len „Úpadca“) v
konkurze vedenom Mestským súdom Košice pod sp. zn. 31R/1/2023, a to: 1) pohľadávky evidovanej
v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 13, ktorá vznikla na základe Zmluvy o prevode časti

podniku zo dňa 4. júna 2021 a na základe Dohody o urovnaní zo dňa 16. decembra 2022, na základe
ktorých žalobca za úpadcu plnil obchodnej spoločnosti KOBA STEEL s.r.o., IČO: 44 014 546, s istinou
vo výške 38.911,02 eur, úrokmi z omeškania vo výške 3.310,10 eur, s nákladmi uplatnenia vo výške
1.064,18 eur, v celkovej výške 43.285,30 eur, s poradím pohľadávky iná pohľadávka; 2) pohľadávky
evidovanejvzoznamepohľadávokpodporadovýmčíslom14,ktorávzniklanazákladeZmluvyoprevode
časti podniku zo dňa 4. júna 2021, na základe ktorej žalobca za úpadcu plnil obchodnej spoločnosti
Claims Collection, s.r.o., IČO: 51 875 101, s istinou vo výške 133.435,83 eur, úrokmi z omeškania vo

výške 18.128,99 eur, s nákladmi z uplatnenia vo výške 1.449,30 eur, v celkovej výške 153.014,12 eur, s
poradím pohľadávky iná pohľadávka; 3) pohľadávky evidovanej v zozname pohľadávok pod poradovým
číslom 15, ktorá vznikla na základe Zmluvy o prevode časti podniku zo dňa 4. júna 2021 a na základe
Dohody o urovnaní zo dňa 20. mája 2022, na základe ktorých žalobca za úpadcu plnil obchodnejspoločnosti VISIO systems s.r.o., IČO: 46 585 141, s istinou vo výške 17.538,50 eur, úrokmi z omeškania
vo výške 2.075,79 eur, s nákladmi uplatnenia vo výške 738,92 eur, v celkovej výške 20.353,21 eur s
poradím pohľadávky iná pohľadávka.

3. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Mestského súdu Košice zo 6. septembra 2023, sp. zn.
31R/1/2023, bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz a za správcu podstaty ustanovený Pospíšil
& Partners, k. s. Žalobca si do uvedeného konkurzného konania prihlásil: 1) pohľadávku zapísanú
v zozname pohľadávok pod č. 13 v celkovej výške 43.285,30 eur (ďalej aj "Pohľadávka č. 13"), 2)

pohľadávku zapísanú v zozname pohľadávok pod č. 14 v celkovej výške 153.014,12 eur (ďalej aj
"Pohľadávka č. 14") a 3) pohľadávku zapísanú v zozname pohľadávok pod č. 15 v celkovej výške
20.353,21 eur (ďalej aj "Pohľadávka č. 15") (Pohľadávka č. 13, Pohľadávka č. 14 a Pohľadávka
č. 15, spolu ďalej aj "Pohľadávky"). Dňa 7. decembra 2023 bolo žalobcovi od pôvodného správcu
doručené oznámenie o popretí jeho pohľadávok zo strany žalovaného, z ktorého dôvodu žalobca podal
v zákonnej 30-dňovej lehote určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) na určenie jeho popretých pohľadávok,
poznamenajúc, že ako nositeľ aktívnej vecnej legitimácie nie je povinný preukazovať naliehavý právny
záujem, keďže tento vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZKR“). Poukázal na splnenie procesnej podmienky podľa § 32 ods. 11 ZKR. Na odôvodnenie

prihlásenýchPohľadávokuviedol,žemedzinímaúpadcombola4.júna2021uzavretáZmluvaoprevode
časti podniku (ďalej len "Zmluva") a na ňu naviazané Dohody o urovnaní, ktoré boli právnym dôvodom
prihlásenia Pohľadávok do konkurzného konania.

3.1. Vo vzťahu k Pohľadávke č. 13 objasnil, že predmetom Zmluvy bol aj prevod zmluvného vzťahu

(teda súhrn pohľadávok a záväzkov) so spoločnosťou KOBA STEEL s.r.o., IČO: 44 014 546, so sídlom
Tešedíkova 60, 040 17 Košice a to najmä objednávky z 19. októbra 2020 vo veci výroby oceľových
konštrukcií SBM – EVERLE TOWERMIX. Na základe Zmluvy v spojení s Dohodou o urovnaní zo 16.
decembra 2022 plnil za úpadcu spoločnosti KOBA STEEL s.r.o. sumu 38.911,02 eur, z ktorého dôvodu
si predmetnú sumu, vrátane príslušenstva, uplatnil v konkurznom konaní.

3.2. V súvislosti s Pohľadávkou č. 14 dôvodil tým, že na základe Zmluvy nadobudol aj súhrn pohľadávok
azáväzkovvočispoločnostiŠIFEROspol.sr.o.,IČO:36483877,sosídlomStrojnícka19,08006Prešov
(ďalej len "ŠIFERO spol. s r.o."), ktorej pohľadávky postupným postupovaním nadobudol žalovaný, a
to najmä objednávka z 27. novembra 2018 na stavbe A. B. pre CEATEC Eng. Na základe Zmluvy a

v súlade s rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 24Cb/32/2020, uhradil žalovanému za úpadcu
sumu 133.435,83 eur, ktorú si vrátane príslušenstva uplatnil v konkurznom konaní. Hoci žalovaný prijal
uvedenúsumu(istinu),súčasnenamietapohľadávkuprihlásenúvkonkurze,zktoréhodôvodupovažoval
popretie Pohľadávok žalovaným za účelové.

3.3.KPohľadávkeč.15uviedol,žepredmetomZmluvybolajprevodzmluvnéhovzťahusospoločnosťou
VISIO systems s.r.o., IČO: 46 585 141, so sídlom Okružná 3030/29, 080 01 Prešov (ďalej len "VISIO
systems s.r.o."), a to najmä objednávky VW IAA 2019 z 19. júla 2019. Na základe Zmluvy v spojení s
Dohodou o urovnaní z 20. mája 2022 plnil za úpadcu spoločnosti VISIO systems s.r.o. sumu 17.538,50
eur a túto si vrátane príslušenstva uplatnil ako veriteľ v predmetnom konkurznom konaní.

3.4. Žalovaný ako veriteľ uviedol v popieracom prejave nasledovné dôvody popretia, ktoré môžu byť
len v tomto rozsahu podrobené súdnemu prieskumu: a) Pohľadávka neexistuje, respektíve Zmluva je
neplatná; b) úpadca nie je v omeškaní; c) náklady z uplatnenia Pohľadávky sú vylúčené z uspokojenia; d)
Pohľadávky žalobcu sú podriadené, respektíve žalobca je spriaznený s Úpadcom. Popretie Pohľadávok

v celom prihlásenom rozsahu označil žalobca za účelové, vykonané len formálne za účelom vykonania
popieracieho prejavu s cieľom zbaviť žalobcu možnosti zapájať sa do konkurzného konania. Z
popieracieho prejavu vyplýva, že ani samotný žalovaný nevie identifikovať dôvod popretia Pohľadávok,
keď na jednej strane tvrdí, že Pohľadávky neexistujú, a súčasne pripúšťa ich vznik, tvrdiac však, že
tieto už zanikli. Žalovaný súčasne nepreukázal splnenie Pohľadávok, a preto ním uvádzaný popierací

dôvod označil za vnútorne rozporný, nepreukázaný a riadne neodôvodnený. V súvislosti s popretiami
Pohľadávok čo do výšky a právneho dôvodu žalobca konštatoval, že tieto sú v zásade totožné, keďže
vychádzajú z právnej argumentácie žalovaného o tom, že Zmluva je neplatným právnym úkonom.
Samostatné tvrdenie žalovaného o neexistencii Pohľadávky je však nedostatočné, majúc za to, žepreukázal právny dôvod vzniku Pohľadávok, ako aj jednotlivé prevody finančných prostriedkov. V tom,
že žalovaný v popieracom prejave súčasne uviedol, že ak by predmetné Pohľadávky aj existovali,
úpadca by nemohol byť v omeškaní, žalobca videl evidentnú vnútornú nekonzistentnosť a spornosť

popieraciehoprejavužalovaného.Ajargumentkomeškaniuúpadcu(vovzťahuknákladomzuplatnenia)
je nedôvodný, keďže vyhlásením konkurzu sa stávajú najneskôr všetky pohľadávky ex lege splatnými.
PrávonanákladyzomeškaniapovažovalzauplatnenévsúladesNariadenímvládySlovenskejrepubliky
č. 21/2013 Z. z. Žalovaným uvedené popieracie dôvody označil žalobca za zjavne nedostatočné
až účelové, tvrdiac, že žalovaný namieta skutočnosti, ktoré by za bežných okolností nemal právo

namietať. Mimo režimu incidenčného konania by namietanie absolútnej neplatnosti právneho úkonu
nebolo úspešné, keďže žalovaný by nedisponoval naliehavým právnym záujmom. Žalobca konštatoval,
že žalovaný namieta právny vzťah medzi žalobcom ako kupujúcim a úpadcom ako predávajúcim bez
toho, aby bol účastníkom Zmluvy. Vychádzajúc z toho, že žalobca a Úpadca si ako zmluvné strany
medzi sebou dohodli podmienky Zmluvy, mal za to, že nemožno pripustiť, aby tretia osoba mohla
namietať neplatnosť právneho úkonu. Ďalší vnútorný rozpor vzhliadol žalobca v tom, že žalovaný

namieta ukrátenie veriteľa, v ktorom vidí aj dôvod neplatnosti Zmluvy, hoci ukrátenie je inštitútom
odporovateľnosti, ktorý pre svoje uplatnenie vyžaduje, aby bol úkon platný. V tejto súvislosti poukázal
na to, že žalovaný na jednej strane, v prípade, ak ide o prijatie finančných prostriedkov, Zmluvu
nerozporuje a plnenie prijme, a na druhej strane, ak mu už tento právny stav nevyhovuje, Zmluvu
rozporuje. Súčasne upriamil pozornosť na to, že žalovaný netvrdil ani nepreukázal, že by využil § 478

Obchodného zákonníka, čo podľa žalobcu preukazuje a contrario, že uzatvorenie Zmluvy nepovažoval
za stav, ktorý by mal zhoršiť vymožiteľnosť jeho pohľadávky. Žalobca trval na tom, že aj v režime
popierania pohľadávok je nevyhnutné v prípade neplatnosti právneho úkonu disponovať naliehavým
právnym záujmom, ktorý u žalovaného najmä vzhľadom na to, že v danom prípade neexistuje stav
neistoty, keďže Pohľadávka žalobcu nebola popretá správcom a právne postavenie žalovaného nie

je touto skutočnosťou dotknuté; žalovaný má prihlásené pohľadávky v konkurze a považuje sa za
účastníkakonkurznéhokonania,pričomjehopostavenieniejeohrozené,keďžejeprihlásenýmveriteľom
v konkurze, a teda sa ani nestáva neistým; nie je daný. Žalobca ďalej vyjadril názor, že Obchodný
zákonník ako lex specialis upravuje jediný zákonný spôsob bránenia sa voči prípadnej zmluve o predaji
(časti) podniku, ktorým je využitie inštitútu odporu podľa kogentného ustanovenia § 478 Obchodného

zákonníka a ktorý žalovaný neuplatnil, a tento nedostatok sa snažil napraviť namietaním neplatnosti
právnehoúkonu.Žalobcatrvalnatom,žekeďžeexistovalinýprostriedokobrany,ktorýmalbyťpoužitýpri
namietaní neplatnosti Zmluvy, absentuje naliehavý právny záujem. Nestotožnil sa ani s argumentáciou
žalovaného založenou na konštatovaní neplatnosti právneho úkonu súdmi, poukazujúc na to, že žiadna
súdna autorita ani iný orgán verejnej moci autoritatívne nevyslovil, že predmetný právny úkon (Zmluva)

je neplatným právnym úkonom, ale jeho neplatnosť bola spomenutá len v odôvodneniach súdnych
rozhodnutí, a to s poukazom na dobré mravy. K tomu žalobca poznamenal, že dobré mravy nie sú
upravené v Obchodnom zákonníku, ale má ísť o poctivý obchodný styk, pričom odkaz na nesúlad s
dobrými mravmi má byť len podporným argumentom, a nie hlavným dôvodom na určenie neplatnosti
právneho úkonu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.

k. 4Cob/177/2022-154 z 8. júna 2023, v ktorom odvolací súd vo vzťahu k námietke posudzovania
neplatnosti právneho úkonu, ak nebol dodržaný postup podľa § 478 Obchodného zákonníka uviedol,
odkazujúc na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008, sp. zn. I. ÚS 242/07, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 1. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014, a uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/132/2007, že vôľa zmluvných strán v predmetnej Zmluve o

predaji časti podniku je vyjadrená zrozumiteľne, slobodne, vážne, a tiež poukázal na to, že žalovaný v
prejednávanom spore netvrdil a ani nepreukázal, že by využil § 478 Obchodného zákonníka, z ktorého
dôvodu považoval obranu žalovaného o neplatnosti predmetnej Zmluvy o predaji časti podniku až v
prejednávanom spore za nedôvodnú. Žalobca zhrnul, že v zmysle uvedeného rozhodnutia odvolací
súd nielenže nevyslovil neplatnosť Zmluvy, ale zároveň aj uviedol, že uplatňovať neplatnosť Zmluvy

až v prejednávanom spore bez použitia postupu podľa § 478 Obchodného zákonníka je nedôvodné.
Žalobca trval na tom, že Zmluva má všetky náležitosti tak, ako to vyžaduje Obchodný zákonník a
súčasne pripomenul, že v zmysle judikatúry najvyšších súdnych autorít sa má preferovať platnosť
právnych úkonov a vôľa zmluvných strán. Záverom upozornil, že Pohľadávka č. 14, na základe ktorej
plnil pohľadávku (istinu) vo výške 133.435,83 eur v súvislosti so Zmluvou za Úpadcu, bola prijatá priamo

žalovaným, ktorý napriek tvrdeniu o neplatnosti Zmluvy uvedenú sumu prijal a do podania žaloby nevrátil
žalobcoviztitulubezdôvodnéhoobohatenia.Akonedôvodnéazjavneúčelovévnímalžalobcaajpopretie
Pohľadávok čo do poradia. Žalovaného obvinil, že sa snaží navodiť dojem, že žalobca je spriaznený
s Úpadcom, a to napriek tomu, že takáto spriaznenosť podľa § 9 ZKR nenastala, ani nevyplýva zožiadnych verejne dostupných údajov. Citujúc ustanovenie § 9 ods. 1 ZKR žalobca trval na tom, že
žiadna z osôb žalobcu (teda ani konateľ či spoločník alebo iná osoba s kvalifikovanou účasťou) ani
samotný žalobca sa nepovažuje za spriaznenú osobu Úpadcu. Žalovaný tento popierací dôvod ani

riadne neodôvodnil. K tvrdeniu, že C. D. B. (spoločník spoločníka žalobcu) je blízkou osobou E. F. (za
slobodna Lenártovej), ktorá je manželkou G. F., uviedol, že ide o menovkyňu a o zhodu náhod a tieto
osoby nie sú spriaznené ani v zmysle ZKR ani blízkymi osobami podľa ZKR, na ktorú skutočnosť bol
žalovaný upozornený na schôdzi veriteľov dňa 31. augusta 2023. Vychádzajúc z toho, že žalovaný
má vedomosť o nespriaznenosti týchto osôb, považoval žalobca toto jeho tvrdenie a popieranie z

tohto dôvodu za účelové a preukazujúce úmysel žalovaného zavádzať súd a umelo si vytvárať dôvody
popretia. Doplnil, že E. F. nebola za slobodna B., ale B., a teda sa ani nejedná o totožné priezvisko s C. D.
B.. Zároveň pripomenul, že spoločník spoločníka sa v zmysle § 9 ZKR nepovažuje za spriaznenú osobu.
Rovnako spájanie spriaznenosti s výkonom advokácie advokátskou kanceláriou PIHORŇA, LENÁRT,
JAŠŠO, s.r.o. označil žalobca za ďalší zo spôsobov ako vytvoriť formálny dôvod popretia pohľadávky,
majúc za to, že nejde o spriaznenosť. Napokon, žalobca považoval za nedôvodný aj posledný popierací

dôvod (popretia čo do výšky) uplatnený v súvislosti s trovami konania, odvolávajúc sa na § 100 ods. 2
ZKR, ktorý upravuje vylúčenie účasti na prípadnom rozvrhu výťažku v tejto výške, a teda nejde o popretie
ako také čo do právneho dôvodu či do výšky. Z tohto dôvodu mal žalobca za to, že táto pohľadávka je
oprávnená, má byť evidovaná v konkurznom konaní, pričom vylúčenie z uspokojenia nemá nič spoločné
s jej popieraním, respektíve zisťovaním.

4.Žalovanýnavrholžalobuzamietnuť.Vovyjadreníkžalobepotvrdil,žepohľadávkypoprelčodoporadia
(s tým, že ak ide aj o existujúce pohľadávky, majú poradie podriadenej pohľadávky podľa § 95 ods. 3
ZKR), čo do právneho dôvodu a čo do výšky (osobitne pokiaľ ide o celé prihlásené príslušenstvo). V
súvislosti s ich popretím čo do právneho dôvodu uviedol, že ide o neexistujúce pohľadávky a že plnením

zo strany žalobcu, z ktorého tento v prihláškach a v žalobe odôvodňuje svoj nárok, mu voči úpadcovi
nemohla vzniknúť žiadna pohľadávka, keďže žalobca plnil svoj záväzok. To, či je Zmluva platná alebo
neplatná, nemá vplyv na to, že žalobcom prihlásené pohľadávky neexistujú. Nakoľko žalobca v žalobe
výslovne odôvodnil svoj nárok tým, že Zmluva predstavuje platný právny úkon, žalovanému postačí,
keď buď zdôvodní, že v prípade platnosti Zmluvy žalobca nemôže mať ním uvádzané nároky, alebo že

Zmluva je neplatná. V nadväznosti na to, špecificky vo vzťahu k Pohľadávke č. 13 a Pohľadávke č. 15
poukázal žalovaný na to, že v zmysle Prílohy č. 3 Zmluvy (body 6. a 7.) mali byť záväzkové vzťahy medzi
úpadcom a VISIO systems s.r.o. a záväzkové vzťahy medzi úpadcom a KOBA STEEL s.r.o. súčasťou
častipodniku,ktorábolapredmetomZmluvy,atedapokiaľjetátoplatná,záväzkyDlžníkavočiuvedeným
spoločnostiam prešli na žalobcu, čo znamená, že na základe platnej Zmluvy by zaviazanou osobou

nebol úpadca, ale priamo žalobca, ktorý by tak plnil vlastný záväzok. Z Dohôd o urovnaní z 18. mája
2022 a zo 16. decembra 2022 vyplýva, že predmetom urovnania sú záväzky, ktoré podľa bodov 6. a
7. Prílohy č. 3 Zmluvy mali byť súčasťou prevádzanej časti podniku, a že na základe urovnávaných
záväzkových vzťahov má žalobca zaplatiť určité sumy spoločnostiam VISIO systems s.r.o., respektíve
KOBA STEEL s.r.o., pričom z nich nevyplýva žiadny záväzok úpadcu voči nikomu (ani voči žalobcovi).

Žalovaný tak považoval za zrejmé, že žalobca nemôže mať nijakú pohľadávku z titulu ním uvádzaných
skutočností, keďže mal vlastný záväzok vyplývajúci z Dohody o urovnaní voči daným spoločnostiam, a
preto nemohol vôbec plniť za úpadcu a teda z dôvodu ním uvádzaného plnenia týmto spoločnostiam
mu nemohol vzniknúť žiadny nárok voči úpadcovi. Žalovaný už v popretí zdôraznil, že prihláška žalobcu
je nezrozumiteľná, nakoľko vôbec nie je nijako zdôvodnené, prečo a ako mal vôbec vzniknúť akýkoľvek

nárok žalobcovi voči úpadcovi z dôvodu plnení v prospech spoločností VISIO systems s.r.o. a KOBA
STEEL s.r.o.

4.1. Vo vzťahu k Pohľadávke č. 14 žalovaný uviedol, že ide o pohľadávku, ktorá vznikla zo zmluvného
vzťahu medzi úpadcom a ŠIFERO spol. s r.o. (ďalej len "Postupca," prípadne "spoločnosť ŠIFERO spol.

s r.o.") a ktorú menovaná spoločnosť postúpila na žalovaného. Dodal, že túto pohľadávku následne
uplatnil voči úpadcovi v súdnom konaní, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
24Cb/32/2020. Okresný súd Prešov rozsudkom z 28. júla 2020, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu
v Prešove z 27. mája 2021, sp. zn. 3Cob/85/2020, zaviazal úpadcu zaplatiť žalovanému sumu 81.191,24
eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Po vynesení druhostupňového rozsudku uzatvorili žalobca

a úpadca Zmluvu, na základe ktorej mal súdom priznaný záväzok prejsť z úpadcu na žalobcu. V čase,
keď mal žalobca uskutočniť platbu vo výške 133.435,83 eur, predstavovala pohľadávka žalovaného s
príslušenstvom túto sumu. Žalovaný považoval za nezrozumiteľné, ako mohol žalobcovi vzniknúť voči
úpadcovi nárok vo výške 153.014,12 eur (Pohľadávka č. 14) z dôvodu plnenia sumy 133 435,83 eur,keď na základe Zmluvy na neho prešiel daný záväzok, a teda uvedenou platbou plnil vlastný záväzok.
Uvedená platba bola uskutočnená v rámci výkonu záložného práva, ktoré vzniklo pred uzatvorením
Zmluvy.

4.2. Žalovaný ďalej prezentoval argumentáciu k neplatnosti Zmluvy, ktorá bola opakovane vyslovená v
právoplatných rozhodnutiach súdov, a to vydaných v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov
pod sp. zn. 24Cb/32/2020, citujúc najmä z uznesenia Krajského súdu v Prešove z 25. januára 2022, sp.
zn. 7Cob/2/2022, sp. zn. 7Cob/3/2022; v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn.

24Cb/25/2019, citujúc z rozsudku Okresného súdu Prešov z 21. septembra 2021 (ktorý bol potvrdený
rozsudkomKrajskéhosúduvPrešovez10.januára2023,sp.zn.7Cob/47/2022);vkonanívedenompred
Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 22Cb/30/2019; v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov
pod sp. zn. 23Cb/112/2021, citujúc body 76. až 80. odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Prešov z 22.
apríla 2022 a body 62. až 64. odôvodnenia potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 7.
februára 2023, sp. zn. 7Cob/74/2022. Neplatnosť Zmluvy bola konštatovaná v meritórnych rozsudkoch

v konaniach, ktorých stranami boli obe zmluvné strany Zmluvy, a teda aj úpadca aj žalobca už mali
možnosť v súdnom konaní predostrieť argumentáciu a dôkazy v prospech platnosti Zmluvy, avšak neboli
úspešní. Odvolávajúc sa na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2022, sp.
zn. 3 Cdo 100/01, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod č. 110/2003, poukázal na to, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prešov z 21.

septembra 2021, sp. zn. 24Cb/25/2019, bol žalovanému priznaný priamy nárok voči dlžníkovi, pričom
priznanietohtopriamehonárokubolopodmienenévyriešenímotázky,čijeZmluvaplatnáaleboneplatná,
ktorá bola vyriešená tak, že Zmluva je neplatná. Obdobne právoplatným rozsudkom Okresného súdu
Prešov z 22. apríla 2022, sp. zn. 23Cb/112/2021, bola žaloba žalobcu zamietnutá z dôvodu, že jednak
pohľadávka dlžníka neexistovala a jednak z dôvodu, že ak by aj existovala, nemohla prejsť na žalobcu

z dôvodu neplatnosti Zmluvy. Na margo uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 8. júna 2023, sp. zn.
4Cob/177/2022, ktorým dôvodil žalobca, žalovaný uviedol, že o tom, či Zmluva bola platne uzatvorená,
sa v rámci prejudiciálnej otázky v danom prípade právoplatne nerozhodlo. Pripomenul, že odvolací súd
v danej veci posudzoval jediný aspekt neplatnosti Zmluvy, a to či spôsob vymedzenia organizačnej
zložky bol dostatočne určitý, pričom v konaní pred Okresným súdom Prešov, sp. zn. 24Cb/25/2019 a

Krajským súdom v Prešove, sp. zn. 7Cob/47/2022 (ako aj v iných, vyššie uvedených veciach, ktoré
boli aj právoplatne meritórne rozhodnuté), boli rozoberané viaceré aspekty neplatnosti Zmluvy. Krajský
súd v Košiciach ani nekonštatoval, že Zmluva nemôže byť neplatná pre vymedzenie organizačnej
zložky, ale len, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že časť podniku „Zahraničný obchod“ nemôže
byť predmetom predaja časti podniku, bez toho, aby tento záver riadne odôvodnil, a teda napadnuté

rozhodnutie zrušil ako nepreskúmateľné. Žalovaný dodal, že v konaniach pred Okresným súdom Prešov
bolo popri iných dôvodoch neplatnosti Zmluvy konštatované, že údajná organizačná zložka ani vôbec
neexistovala. Žalovaný sa vyjadril aj k argumentácii žalobcu, že nemôže namietať neplatnosť Zmluvy,
a to najmä poukazom na to, že neplatnosť právneho úkonu pôsobí ex offo a erga omnes, zdôrazniac
pritom,ževsúvislostispopretímPohľadávoksaneplatnostinedomáhazpozícieveriteľa,alepredostiera

obranu, ktorú by mohol použiť aj úpadca. Pohľadávky, o ktorých žalobca tvrdí, že ich má voči úpadcovi
z dôvodu uzatvorenia Zmluvy, môže poprieť a spochybňovať ktorýkoľvek veriteľ, bez ohľadu na to, či
ide o veriteľa dotknutého Zmluvou alebo nie. Takýto veriteľ môže namietať neplatnosť takejto Zmluvy,
hoci s danou Zmluvou nič nemal. Za podstatné označil žalovaný to, či tento veriteľ namieta právo, ktoré
si uplatňuje iný veriteľ z daného úkonu, konštatujúc, že žalobcom prihlásené Pohľadávky predstavujú

vzťah medzi úpadcom a žalobcom. Zdôraznil, že voči úpadcovi, ako aj voči žalobcovi sa neplatnosti
Zmluvy domáhal od úplného začiatku. Žalobca klame, keď tvrdí, že od neho prijal platbu podľa Zmluvy.
Vysvetlil, že vykonával záložné právo voči dlžníkovi za účelom uspokojenia nároku priznaného mu
rozsudkom Okresného súdu Prešov z 28. júla 2020, sp. zn. 24Cb/32/2020, a to formou dobrovoľnej
dražby u dražobníka LICITOR group, a.s. Pripustil, že žalobca uskutočnil platbu vo výške 133.435,83 eur

dražobníkovi (nie žalovanému), a to za účelom splnenia pohľadávky dlžníka, majúc za to, že tretia osoba
môže splniť záväzok dlžníka. Poukázal na list dlžníka z 12. apríla 2022, ktorým ho tento žiadal o vydanie
kvitancie, nakoľko vyplatil (dlžník, a nie žalobca) danú pohľadávku. Trval na tom, že prijatím platby
nemohol uznať platnosť Zmluvy, keď jej zrealizovanie bolo výlučne na vôli žalobcu, platba bola prijatá
na bankový účet dražobníka a žalovaný výslovne zotrvával na tom, že Zmluva je neplatná. Zároveň

vyjadril presvedčenie, že (ako to vyplýva z listu Dlžníka z 12. apríla 2022) išlo o peňažné prostriedky,
ktoré Dlžník poskytol žalobcovi za účelom uskutočnenia danej platby. Žalovaný upriamil pozornosť aj
na to, že pred vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka bola vyhlásená na dlžníka reštrukturalizácia, v
ktorej žalobca uplatnil rovnaké nároky, tvrdiac, že Zmluva je neplatná.4.3. So zreteľom na neplatnosť Zmluvy žalovaný k popretiu Pohľadávok čo do právneho dôvodu vo
vzťahu k Pohľadávke č. 13 a Pohľadávke č. 15 doplnil, že v čase uzatvorenia Dohody o urovnaní

bola neplatnosť Zmluvy úpadcovi, ako aj žalobcovi známa, poukazujúc na to, že v danom čase bol
rozsudok Okresného súdu Prešov z 22. apríla 2022, sp. zn. 23Cb/112/2021, už právoplatný, pričom obe
spoločnosti boli stranami v danom konaní. Za podstatné však žalovaný považoval, že k predmetnému
plneniu vo výške 17.538,50 eur (spoločnosti VISIO systems s.r.o.) a vo výške 38.911,02 eur (spoločnosti
KOBASTEELs.r.o.)zostranyžalobcudošlonazákladeDohodyourovnaní,ktorejzmluvnoustranouboli

aj žalobca a úpadca, pričom Dohodou o urovnaní vznikol úplne nový záväzok, ktorý nahradil pôvodné
spornézáväzky.Bezohľadunato,čižalobcavedeloneplatnostiZmluvy,malvlastnýzáväzokvyplývajúci
z Dohody o urovnaní (bez ohľadu na platnosť, respektíve neplatnosť Zmluvy), a preto nemohol vôbec
plniť za úpadcu a ani mu z dôvodu tohto plnenia nemohol vzniknúť žiadny nárok voči úpadcovi. Žalovaný
tiež rozporoval, že žalobca vôbec uskutočnil plnenie vo výške 17.538,50 eur (spoločnosti VISIO systems
s.r.o.) a vo výške 38.911,02 eur (spoločnosti KOBA STEEL s.r.o.), tvrdiac, že nemal k dispozícii dané

prostriedky, pričom tieto mu poskytol priamo úpadca, respektíve osoby stojace za úpadcom. Žalovaný
rovnako trval na tom, že neplatnosť Zmluvy bola úpadcovi aj žalobcovi známa aj v čase, kedy došlo
k uskutočneniu platby vo výške 133.435,83 eur, z ktorej žalobca odvodzoval svoju Pohľadávku č. 14.
Úpadca a žalobca vytvorili túto podvodnú konštrukciu v úmysle ukrátiť veriteľov úpadcu a nepoctivým
spôsobom ochrániť majetok úpadcu, z ktorého by mohli byť veritelia uspokojení, keď Zmluvou previedli

všetky záväzky úpadcu na nemajetného žalobcu a reálny majetok – hodnotné nehnuteľnosti v k. ú. B.
vo vlastníctve dlžníka (ďalej len "Nehnuteľnosti") – zostal vo vlastníctve dlžníka.

4.4. Pripomenul, že Okresný súd Prešov uznesením z 15. októbra 2020, sp. zn. 24Cb/32/2020,
nariadil zabezpečovacie opatrenie, spočívajúce v zriadení záložného práva na Nehnuteľnosti v prospech

žalovaného, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného voči dlžníkovi uplatnenej v danom
súdnom konaní. Po právoplatnosti rozsudku z 28. júla 2020, sp. zn. 24Cb/32/2020, žalovaný začal
vykonávať predmetné sudcovské záložné právo, a to formou dobrovoľnej dražby, za ktorým účelom
uzatvorilsospoločnosťouLICITORgroup,a.s.,IČO:36421561(ďalejlen"LICITORgroup,a.s.")Zmluvu
o vykonaní dobrovoľnej dražby Nehnuteľností. Žalovaný ďalej opísal spôsob, akým sa Dlžník podľa

jeho presvedčenia snažil dražbu zmariť, keď maril ohliadky nehnuteľností za účelom ich ohodnotenia.
Nehnuteľnosti nakoniec boli ohodnotené znaleckým posudkom, boli zvolané aj ohliadky pre záujemcom
pred konaním dražby a bol stanovený termín dražby na 14. apríla 2022. Pod bezprostrednou hrozbou,
že nehnuteľnosti môžu byť predané v rámci dražby, došlo k vyplateniu pohľadávky žalovaného, ktoré
zástupcovia dlžníka avizovali na ohliadke dňa 6. apríla 2022, kedy mali zároveň uviesť, že najskôr

sa musia uskutočniť nejaké prevody, aby pohľadávka mohla byť vyplatená. Pohľadávka bola nakoniec
vyplatená 11. apríla 2022, kedy bola suma 133.435,83 eur (pohľadávka s príslušenstvom, vrátane
nákladov dražby) zaplatená na účet dražobníka. Túto platbu mal zrealizovať žalobca, hoci vedel, že
podľa rozsudku z 28. júla 2020, sp. zn. 24Cb/32/2020, nemá povinnosť plniť záväzok, keďže išlo o
záväzok dlžníka. Žalovaný mal za to, že dlžník a žalobca sa v záujme udržať ilúziu Zmluvy dohodli, že

daný záväzok zaplatí žalobca. Vychádzajúc z toho, že išlo o plnenie na základe ich dohody, žalovaný bol
presvedčený, že žalobca nemá žiadny nárok za to, že uskutočnil danú platbu, keďže išlo o plnenie jeho
vlastného záväzku voči dlžníkovi. Žalovaný tiež tvrdil, že žalobca touto sumou reálne nedisponoval a táto
mu bola poslaná na účet zo strany dlžníka, respektíve osôb stojacich za dlžníkom alebo spriaznených
osôb, a to zrejme medzi dňom konania ohliadky dňa 6. apríla 2022 a dňom 11. apríla 2022.

4.5. Žalovaný ďalej tvrdil, že v popretiach poprel Pohľadávky aj čo do výšky (v celej výške) z dôvodu,
že tieto Pohľadávky neexistujú, odkazujúc v tomto smere na rovnaké dôvody, aké uviedol vo vzťahu
k popretiu právneho dôvodu Pohľadávok. Poukázal na to, že osobitne poprel Pohľadávky vo výške
ich príslušenstva, uvádzajúc, že ak by aj išlo o existujúce pohľadávky, dlžník nebol do vyhlásenia

konkurzu v omeškaní. Žalovaný namietal, že ani z prihlášky ani zo žaloby nie je možné zistiť, kedy sa
mal dlžník dostať do omeškania. Hoci žalobca vo vzťahu k Pohľadávke č. 14 uviedol, že k omeškaniu
dlžníka došlo momentom, kedy uskutočnil úhradu sumy 133.435,83 eur (t. j. dňa 8. apríla 2022), a
vo vzťahu k Pohľadávke č. 13 a Pohľadávke č. 15, že k omeškaniu dlžníka došlo momentom, kedy
došlo k uzatvoreniu Dohody o urovnaní, mal žalovaný za to, že ak by aj zo žalobcom uvádzaných

dôvodov vznikol akýkoľvek nárok voči dlžníkovi, nevyplýva z neho, že by jeho splatnosť nastala pred
vyhlásením konkurzu, respektíve v žalobcom označených dňoch. Ak si žalobca vo vzťahu k Pohľadávke
č. 14 uplatňuje úrok z omeškania od 8. apríla 2022, musela byť Pohľadávka č. 14 splatná už 7.
apríla 2022, t. j. deň pred tým, než žalobca uskutočnil platbu vo výške 133.435,83 eur. Obdobnekonštatoval, že ak si žalobca uplatňuje úrok z omeškania pri Pohľadávke č. 13 a Pohľadávke č. 15
od uzatvorenia príslušnej Dohody o urovnaní, znamenalo by to, že splatnosť záväzku dlžníka musela
nastať najneskôr deň pred uzatvorením príslušnej Dohody o urovnaní, zároveň poukazujúc na to, že

príslušné platby, od vykonania ktorých žalobca odvodzuje svoj nárok, boli uskutočnené až s odstupom
času po uzatvorení dotknutých Dohôd o urovnaní, konkrétne platba vo výške 19.455,51 eur (Pohľadávka
č. 13) mala byť uskutočnená 6. februára 2023 a platba vo výške 19.455,51 eur dňa 23. decembra
2022 (obe na základe Dohody o urovnaní zo 16. decembra 2022); a platba vo výške 8.720,90 eur
(Pohľadávka č. 15) mala byť uskutočnená dňa 26. mája 2022 a platba vo výške 8.817,60 eur dňa 6.

júna 2022 (obe na základe Dohody o urovnaní z 20. mája 2022). Vzhľadom na uvedené sa žalovaný
domnieval, že ak aj žalobcovi vznikli voči Dlžníkovi pohľadávky, splatnými sa stali až dňom vyhlásenia
konkurzu, a teda k porušeniu povinnosti splniť pohľadávky mohlo dôjsť najskôr deň nasledujúci, t. j.
na prípadný úrok z omeškania, ako aj paušálne náklady z uplatnenia mohol vzniknúť nárok až deň po
vyhlásení konkurzu. V nadväznosti na to žalovaný odkázal na § 100 ods. 1 ZKR, v zmysle ktorého
je z uspokojenia v konkurze vylúčené príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok

po vyhlásení konkurzu. Žalovaný spochybnil aj vznik nároku na paušálne náklady, majúc za to, že
keďže prihlášky nie sú zrozumiteľné, pokiaľ ide o právny dôvod samotných Pohľadávok, nie je ani
zrejmé, o aký obchodno-záväzkový vzťah by vôbec malo ísť. Vo vzťahu k nákladom za právne služby
za prihlásenie Pohľadávok do konkurzného konania, odvolávajúc sa na § 100 ods. 2 písm. a) ZKR
uviedol, že z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v

konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním. Dodal, že pohľadávky, ktoré sú vylúčené
z uspokojenia v konkurze, nemôžu byť prihlásené prihláškou do konkurzu a ani sa nemožno domáhať
ich určenia žalobou.

4.6. V súvislosti s popretím poradia uviedol, že akákoľvek pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi predstavuje

spriaznenú pohľadávku v zmysle § 95 ods. 3 ZKR, keďže žalobca je spriaznenou osobou dlžníka v
zmysle § 9 ZKR. Uvedená spriaznenosť vyplýva najmä: a) z osoby G. F., ktorý bol v období od 13. júna
2019 do 14. marca 2023 a od 3. júla 2023 do súčasnosti konateľom dlžníka a zároveň od 11. apríla 2007
do 17. marca 2023 jeho spoločníkom, pričom fakticky ho stále reálne ovláda; b) z osoby H. F., ktorý bol
konateľom dlžníka v období od 11. apríla 2007 do 2. augusta 2022; c) aj z osoby E. F., manželky G. F.; d)

aj z osoby C. C. I., advokáta, ktorý bol konateľom dlžníka v čase od 3. júla 2023 do 6. septembra 2023.
Spriaznenosť vyplýva z osoby JUDr. Petra Lenárta, ktorý je jedným z troch spoločníkov advokátskej
kanceláriePIHORŇA,LENÁRT,JAŠŠO,s.r.o.,IČO:50453785,sosídlomHrnčiarska29,04001Košice,
ktorá je jediným spoločníkom žalobcu, pričom C. D. B. je blízkou osobou E. F. (za slobodna Lenártovej),
narodenej XX. XXXXXXXXX XXXX, ktorá je manželkou G. F., bývalého konateľa dlžníka. C. D. B. je tak

podľa žalovaného osobou blízkou E. F. a zároveň tak aj jej manžela G. F. [§ 9 ods. 1 písm. d) ZKR].
Súčasne advokátska kancelária PIHORŇA, LENÁRT, JAŠŠO, s.r.o., kde vykonáva funkciu spoločníka
a advokáta práve C. B., sa úmyselne podieľala na podvodnom konaní, ktorého cieľom bolo protiprávne
ochrániť majetok dlžníka, čo podľa žalovaného nemožno považovať za riadny výkon advokácie, ale
možno považovať za prejav spriaznenosti. Žalobcu, ktorý ako kupujúci uzavrel s dlžníkom Zmluvu,

označil žalovaný za nastrčenú osobu, založenú advokátskou kanceláriou PIHORŇA, LENÁRT, JAŠŠO,
s.r.o. Dlžník a žalobca, ktorého jediným spoločníkom je advokátska kancelária PIHORŇA, LENÁRT,
JAŠŠO, s.r.o. (ktorá zastupovala dlžníka vo všetkých konaniach voči žalovanému a tiež v konkurznom
a reštrukturalizačnom konaní), konali pri uzatvorení Zmluvy so zlým, protiprávnym úmyslom s cieľom
ukrátiť okrem iného pohľadávky žalovaného, pričom im bolo zrejmé, že z uvedeného dôvodu nemôže

byť Zmluva platná. Advokátska kancelária PIHORŇA, LENÁRT, JAŠŠO, s.r.o. pomohla dlžníkovi podať
návrh na reštrukturalizáciu, v ktorom konaní boli uvedené nepravdivé údaje, napríklad o tom, kedy
sa dlžník dozvedel o neplatnosti Zmluvy. Spoločníci dlžníka v snahe pokračovať v krátení žalovaného
založili spoločnosť Remoza Constructions, s.r.o., na ktorú chceli presmerovať podnikateľskú činnosť z
dlžníka, avšak Okresný súd Prešov vydal dňa 20. septembra 2021 uznesenie, sp. zn. 24Cb/25/2019,

ktorýmnariadilzabezpečovacieopatrenieaneodkladnéopatrenie,ktorýmokreminéhozakázaldlžníkovi
prevádzať majetok na spoločnosť Remoza Constuction, s.r.o. alebo akúkoľvek spriaznenú osobu. S
očakávaním možného neodkladného opatrenia advokátska kancelária PIHORŇA, LENÁRT, JAŠŠO,
s.r.o. pomáhala spoločníkom dlžníka zakladať novú spoločnosť Remoza International, s.r.o., ktorá sa
tvári ako nespriaznená osoba, hoci to, že ide o spriaznené osoby, je podľa žalovaného zrejmé aj z

obchodného mena, ktoré obsahovalo Remoza, čo platí o všetkých Remozách – Remoza Services,
Remoza Construction a Remoza International. Rovnako, aj zakladateľské listiny týchto spoločností sú
s výnimkou obchodného mena a údajov o spoločníkoch a čiastočne aj predmete podnikania totožné.
Účelom Zmluvy nebol predaj časti podniku, ale snaha dlžníka riešiť svoje záväzky prostredníctvomžalobcu, a teda že dlžník fakticky ovládal žalobcu. G. F. predstavoval fakticky štatutárny orgán žalobcu v
zmysle § 66 ods. 7 Obchodného zákonníka s tým, že dlžník a G. F. mali kvalifikovanú účasť v žalobcovi
v zmysle § 9 ods. 3 ZKR. Mala to byť práve E. F. (manželka G. F.), ktorá ako jediný zamestnanec mala

prejsť podľa Zmluvy na žalobcu.

4.7. Žalovaný potvrdil, že sa nedomáhal odporovania záväzku prevodu podľa § 478 Obchodného
zákonníka, ale namietal (v minulosti aj teraz) neplatnosť Zmluvy, ktorá pôsobí ex offo a erga omnes bez
potreby domôcť sa neplatnosti. Pripomenul, že aby bolo možné domôcť sa odporovateľnosti prevodu

záväzku podľa § 478 Obchodného zákonníka, je nevyhnutné, aby zmluva o predaji podniku (časti
podniku) bola platná, avšak ak je takáto zmluva neplatná, nemôže byť platný ani prevod záväzku, a preto
nie je ani čomu odporovať. Kým úmysel krátenia len zo strany dlžníka predstavuje odporovateľný právny
úkon, aktívna činnosť druhej strany na ukrátení veriteľa dlžníka už má za následok neplatnosť. V tejto
súvislosti žalovaný opätovne odkázal na bod 64. odôvodnenia potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu
v Prešove zo 7. februára 2023, sp. zn. 7Cob/74/2022. Podstatou predmetného súdneho konania nie je

domoženie sa určenia vo výroku o neplatnosti Zmluvy, a teda nejde o určovaciu žalobu, kde by bolo
potrebné skúmať naliehavý právny záujem, ale uplatnený nárok žalobcu, pri ktorom sa ako predbežné
otázky skúmajú aj otázky týkajúce sa platnosti právnych úkonov. Za nepodstatné považoval aj to, či
predaj časti podniku bol zapísaný v obchodnom registri, keďže tento zápis nemá konštitutívnu povahu.

4.8.DlžníkpráveuzatvorenieZmluvypoužilakodôvodnazrušeniezabezpečovaciehoopatrenia,tvrdiac,
že už nie je dlžníkom a nemôže ohroziť exekúciu rozsudku. Zmluva bola uzatvorená s nečestným
úmyslom dlžníka a žalobcu ukrátiť veriteľov (najmä žalovaného) a vyviesť nehnuteľnosti z majetku,
z ktorého by mohli byť veritelia uspokojení, ktorý úmysel robí Zmluvu neplatnou v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka. Hoci voči dlžníkovi získal právoplatný rozsudok z 28. júla 2020, sp. zn.

24Cb/32/2020, dlžník robil všetko pre to, aby žalovaný nemohol byť uspokojený, vrátane uzatvorenia
Zmluvy a predstierania toho, že záväzok z daného právoplatného rozsudku prešiel na žalobcu, ktorý
má záujem ho uhradiť. O tom, že žalobca a dlžník takýto záujem nemali, svedčí podľa žalovaného ich
správanie, vrátane listu z 13. júla 2021, ktorým žalobca žalovaného žiadal o číslo účtu a súčasne uviedol,
že nevie, či predmetný rozsudok je už právoplatný a vykonateľný, a preto nevie, či môže plniť, pričom

v danom čase bol rozsudok súdu prvej inštancie aj odvolacieho súdu už právoplatný (dňom 30. júna
2021) a prvostupňový rozsudok aj vykonateľný (počnúc dňom 7. júla 2021), o čom musel mať žalobca,
vzhľadom na to, že jeho jediným spoločníkom je advokátska kancelária dlžníka, ktorá ho v danom konaní
zastupovala, a konateľom žalobcu je konateľ tejto advokátskej kancelárie dlžníka, vedomosť. Dlžník (a
vzhľadom na prepojenie jeho advokátskej kancelárie a jej konateľov so žalobcom a jeho konateľom aj

žalobca) mal vedomosť aj o čísle jeho účtu, ktoré bolo uvedené v predžalobnej výzve, ako aj v návrhu na
vydanie platobného rozkazu. Žalobca nemal záujem uhradiť právoplatným rozsudkom z 28. júla 2020,
sp. zn. 24Cb/32/2020, priznanú pohľadávku, keďže podľa neho nedisponoval finančnými prostriedkami,
čo podľa názoru žalovaného tiež potvrdzuje nekalé konanie dlžníka a žalobcu. Žalovaný zdôraznil, že
záväzok z právoplatného rozsudku z 28. júla 2020, sp. zn. 24Cb/32/2020, žalobca neuhradil ani po tom,

čo dňa 5. augusta 2021 fyzicky prevzal list žalovaného z 13. júla 2021, v ktorom sa opäť dozvedel číslo
účtu žalovaného, pričom k platbe na pohľadávku priznanú uvedeným rozsudkom došlo až v apríli 2022,
kedy získal dlžník vedomosť o vážnom záujemcovi o kúpu nehnuteľností a reálne hrozilo, že dôjde k
dražbe nehnuteľností.

4.9. Žalovaný majúc za to, že dlžník nedisponoval žiadnou časťou podniku, ktorá by predstavovala
samostatnú organizačnú zložku, konštatoval, že aj z tohto dôvodu nemohlo ísť o platný prevod, a teda
je Zmluva neplatná. Poukázal najmä na to, že časť podniku, ktorá mala byť predmetom prevodu, nebola
vymedzená dostatočne určitým spôsobom, keď nebola vymedzená odkazom na účtovníctvo, keďže
odkaz na zoznam zmluvných vzťahov je nepostačujúci. Zmluvné vzťahy vymedzené v Prílohe č. 3

Zmluvy sa týkajú výlučne už ukončených zmluvných vzťahov, v ktorých bolo potrebné už len uhradiť
ceny za vykonané práce. Takáto časť podniku, kde sa už nerobia nové obchody, nemôže predstavovať
samostatne hospodáriacu časť a ani vykonávať relatívne samostatnú činnosť. Účelovosť a podvodnosť
konania dlžníka a žalobcu vyplývala podľa žalovaného aj z toho, že medzi prevádzané zmluvné
vzťahy boli zaradené také, ktoré nemohli mať žiadny súvis so zahraničným obchodom. Žalovaný,

berúc do úvahy obsahy záväzkových vzťahov, ktoré sú uvedené v Prílohe č. 3 Zmluvy, tak trval na
tom, že pri uzatváraní Zmluvy o predaji časti podniku dlžník ani žalobca nikdy nemali záujem, aby
žalobca prevádzkoval nadobúdanú časť podniku, keďže táto nie je prevádzky schopná. Časť podniku
„Zahraničný obchod“ nie je možné prevádzkovať len s jedným notebookom a s jedným zamestnancom.Dôvod neplatnosti Zmluvy tak žalovaný vzhliadol aj v absencii zámeru prevádzkovať prevádzanú časť
podniku a súčasne v prítomnosti zámeru oboch strán Zmluvy ukrátiť veriteľov a ochrániť majetok dlžníka,
z ktorého by veritelia mohli byť uspokojení. Existencia prevádzanej časti podniku bola účelovo vytvorená

tak, aby túto časť tvorili záväzky dlžníka s tým, že (s výnimkou jedného notebooku) nebol predmetom
prevádzanej časti podniku žiaden majetok dlžníka. Dlžník sa tak snažil zbaviť svojich záväzkov, aby
ochránil najmä svoj nehnuteľný majetok, a to najmä Nehnuteľnosti, na ktoré bolo zriadené záložné právo
zabezpečovacím opatrením. Pohľadávky, ktoré na základe Zmluvy mali prejsť z dlžníka na žalobcu,
považoval žalovaný za účelové pohľadávky, spočívajúce v protinárokoch na náhradu škody voči osobe,

voči ktorej mal dlžník záväzky, a to často v hodnote rovnajúcej sa hodnote záväzkov voči danej osobe.
Uvedené pohľadávky označil za vymyslené pohľadávky, ktoré nemajú žiadny základ, a ktoré, ako
vyplýva z bodu 35. odôvodnenia rozsudku z 28. júla 2020, sp. zn. 24Cb/32/2020, sa nepreukázali,
pričom s ich uplatnením neuspel ani samotný žalobca, ktorého žaloba bola zamietnutá rozsudkom
Okresného súdu Prešov z 22. apríla 2022, sp. zn. 23Cb/112/2021, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom
Krajského súdu v Prešove zo 7. februára 2023, sp. zn. 7Cob/74/2022, a to jednak z dôvodu neplatnosti

Zmluvy a jednak z dôvodu, že nebola preukázaná ich dôvodnosť. Žalovaný doplnil, že dlžník podal na
nepríslušný Okresný súd Košice I návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým mu chcel zabrániť
vo výkone záložného práva, pričom predpokladal, že dlžník sa pri tom spoliehal na to, že daný súd
nebude poznať okolnosti prípadu a vydá neodkladné opatrenie. Dlžník so spoločníkom žalobcu (ktorým
bola a je advokátska kancelária dlžníka) vymysleli konštrukciu, podľa ktorej vytvorili novú spoločnosť

(žalobcu), na ktorú fingovane previedli záväzky dlžníka s tým, že celý majetok, z ktorého by inak mohli
byť veritelia uspokojení, zostal vo vlastníctve dlžníka, a takto sa snažili zbaviť aj záložného práva na
Nehnuteľnostiach dlžníka zriadeného zabezpečovacím opatrením. Už len uvedené znamená, že Zmluva
je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Pozornosť upriamil aj na čas, kedy bol založený žalobca,
konštatujúc, že právny zástupca dlžníka ho založil dňa 14. augusta 2020, t.j. len niekoľko dní po vydaní

rozsudku z 28. júla 2020, sp. zn. 24Cb/32/2020. Ďalší dôvod neplatnosti Zmluvy vzhliadol žalovaný v
tom, že v časti podstatnej náležitosti – kúpnej ceny – je nezrozumiteľná, keď v zmysle bodu 3.1 písm.
b) Zmluvy sa mala výška kúpnej ceny určiť ako 50 % rozdielu medzi hodnotou právoplatne priznaných
záväzkov voči žalobcovi a celkovou sumou vymožených pohľadávok. Žalovaný mal za to, že sumy pre
výpočet rozdielu boli určené opačne, následkom ktorej konštrukcie by bolo, že ak kupujúci (t.j. žalobca)

bude zaviazaný na nejaké záväzky (a napríklad nedôjde k vymoženiu žiadnej pohľadávky), kupujúci
bude musieť nielenže tieto záväzky zaplatiť, ale ešte bude musieť ďalších 50 % zaplatiť predávajúcemu
ako kúpnu cenu. Pri zmluve o predaji podniku, respektíve jej časti, predstavuje hodnotu podniku, a
teda aj jeho kúpnu cenu, v zásade rozdiel medzi hodnotou prevádzaných pohľadávok a hodnotou
prevádzaných záväzkov. Tiež poukázal na to, že predaj časti podniku za 50 % jeho hodnoty nemôže

mať reálnu hospodársku kauzu. Pozornosť upriamil aj na § 15 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o
advokácii v znení neskorších prepisov, podľa ktorého advokátska kancelária, ktorou je spoločnosť s
ručením obmedzeným (ako advokátska kancelária dlžníka a jediný spoločník žalobcu), môže mať iba
jediný predmet podnikania, a to je poskytovanie právnych služieb, nesmie mať iný predmet podnikania.
Už len samotná skutočnosť, že táto advokátska kancelária založila žalobcu, naznačuje, že ide skryte o

poskytovanie právnych služieb a obchádzanie maximálnej výšky podielovej odmeny 20 %, čo má podľa
žalovaného tiež za následok neplatnosť Zmluvy. V Zmluve je pri identifikácii predávajúceho uvedené iné
IČO, než je IČO dlžníka, a preto vznikajú pochybnosti, či túto Zmluvu uzatvoril dlžník, a teda táto by
mala byť neplatná i z tohto dôvodu.

5. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním
(listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise) zistil nasledujúci skutkový stav:

5.1. Uznesením Mestského súdu Košice zo 6. septembra 2023, sp. zn. 31R/1/2023, ktoré bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku číslo XXX/XXXX dňa 12. septembra 2023, súd vyhlásil konkurz na

majetok spoločnosti REMOZA s.r.o., IČO: 36 763 764, so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská
časť Staré Mesto.

5.2. Žalobca si do konkurzu (aktuálne vedeného pod sp. zn. 31K/31/2023) prihlásil titulom plnenia,
ktoré v zmysle Zmluvy o prevode časti podniku zo 4. júna 2021 a Dohody o urovnaní zo 16. decembra

2022 poskytol vo výške 38.911,02 eur obchodnej spoločnosti KOBA STEEL s.r.o., IČO: 44 014 546,
pohľadávku na zaplatenie istiny vo výške 38.911,02 eur, úrokov z omeškania vyčíslených za použitia
sadzby 11,50 % ročne za obdobie od 16. decembra 2022 (dňa uzatvorenia Dohody o urovnaní) do
12. septembra 2023 (zverejnenia vyhlásenia konkurzu v Obchodnom vestníku) vo výške 3.310,10 eur,paušálnej náhrady nákladov vo výške 40,00 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.024,18 eur, ktorá
pohľadávka je zapísaná v zozname pohľadávok pod č. 13.

5.3. Ďalej si žalobca do konkurzu prihlásil pohľadávku na zaplatenie istiny vo výške 133.435,83 eur,
úrokov z omeškania vyčíslených za použitia sadzby 9,50 % ročne za obdobie od 8. apríla 2022 do 12.
septembra2023vovýške18.128,99eur,paušálnejnáhradynákladovvovýške40,00euratrovprávneho
zastúpenia vo výške 1.409,30 eur, a to titulom plnenia, ktoré vo výške 133.435,83 eur dňa 8. apríla
2022 uhradil na základe Zmluvy o prevode časti podniku zo 4. júna 2021 a rozsudku Okresného súdu

Prešov, sp. zn. 24Cb/32/2020, žalovanému. Prihlásená pohľadávka je zapísaná v zozname pohľadávok
pod č. 14.

5.4. Žalobca si do konkurzu prihlásil titulom plnenia, ktoré v zmysle Zmluvy o prevode časti podniku zo 4.
júna 2021 a Dohody o urovnaní z 20. mája 2022 poskytol vo výške 17.581,30 eur obchodnej spoločnosti
VISIO systems s.r.o., IČO: 46 585 141, pohľadávku na zaplatenie istiny vo výške 17.581,30 eur, úrokov z

omeškania vyčíslených za použitia sadzby 9,00 % ročne za obdobie od 20. mája 2022 (dňa uzatvorenia
Dohody o urovnaní) do 12. septembra 2023 vo výške 2.080,86 eur, paušálnej náhrady nákladov vo výške
40,00 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 698,92 eur, ktorá pohľadávka je zapísaná v zozname
pohľadávok pod č. 15.

5.5. Dňa 7. júna 2021 bola zmluvnými stranami podpísaná Zmluva o predaji časti podniku, uzatvorená
medzi Úpadcom ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim, predmetom ktorej bol predaj časti
podniku, označenej ako „Zahraničný obchod“ a pozostávajúcej z týchto hmotných a nehmotných zložiek
podnikania: a) veci uvedené v Prílohe č. 1 Zmluvy, konkrétne notebook značky Apple MacBook Pro, rok
obstarania 2015; b) zamestnanci uvedení v Prílohe č. 2 Zmluvy, konkrétne E. F., pracujúca na pozícii

manažér; c) zmluvné vzťahy uvedené v Prílohe č. 3, vrátane (i) zmluvného vzťahu so spoločnosťou
ŠIFERO spol. s r.o., a z neho vyplývajúceho záväzku voči žalovanému vo výške 81.191,24 eur, ktorý
žalovaný nadobudol postúpením od spoločnosti ŠIFERO spol. s r.o. a ktorý bol v čase uzatvorenia
Zmluvy predmetom súdneho sporu vedeného pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 24Cb/32/2020
[bod 2. písm. d) Prílohy č. 3 Zmluvy]; (ii) zmluvného vzťahu so spoločnosťou VISIO systems s.r.o., a z

neho vyplývajúceho záväzku vo výške 30.000,00 eur z titulu neuhradeného zostatku faktúr č. 20190034
zo 16. augusta 2019 a č. 20190035 zo 16. augusta 2019 [bod 6. písm. a) Prílohy č. 3 Zmluvy]; a (iii)
zmluvného vzťahu so spoločnosťou KOBA STEEL s.r.o., na základe Objednávky z 19. októbra 2020 a z
neho vyplývajúceho záväzku vo výške 58.911,02 eur titulom faktúry č. 20200378 z 27. novembra 2020
a záväzku vo výške 12.614,00 eur titulom faktúry č. 20200394 z 10. decembra 2020 [bod 7. písm. a)

a b) Prílohy č. 3 Zmluvy]; a d) právo používať názov spoločnosti REMOZA v rámci svojho obchodného
názvu a pri svojej obchodnej činnosti v podobe „REMOZA SERVICES, s.r.o.“

5.6. Dňa 16. decembra 2022 bola medzi spoločnosťou KOBA STEEL s.r.o. ako veriteľom a Úpadcom a
žalobcom ako dlžníkmi uzatvorená Dohoda o urovnaní, predmetom ktorej bolo vysporiadanie záväzkov

vzniknutých medzi zmluvnými stranami z Objednávky z 19. októbra 2020, na základe ktorej dodané
dielo bolo spoločnosťou KOBA STEEL s.r.o. vyúčtované Úpadcovi faktúrou č. 20200378 z 27. novembra
2020 vo výške 58.911,02 eur. Z Dohody o urovnaní zároveň vyplýva, že zmluvné strany boli stranami
v konaní o určenie neúčinnosti predaja časti podniku vedenom pod sp. zn. 32Cb/69/2021 Okresným
súdomKošiceI.Dohodouourovnanísažalobca(akodlžník2)zaviazaluhradiťprvúčasťsvojhozáväzku

vo výške 19.455,51 eur do 10 dní odo dňa jej podpisu a druhú časť svojho záväzku vo výške 19.455,51
eur do 10 dní odo dňa doručenia späťvzatia žaloby v konaní vedenom Okresným súdom Košice I pod
sp. zn. 32Cb/69/2021, ku ktorému sa zaviazal veriteľ (t. j. spoločnosť KOBA STEEL s.r.o.) (bod 3.1.
Dohody o urovnaní). V zmysle bodu 3.3. Dohody o urovnaní sa zmluvné strany dohodli, že splnením
ich povinností uvedených v bode 3.1. Dohody sú všetky práva a povinnosti na základe objednávky

Úpadcu z 19. októbra 2020 a faktúry č. 20200378 z 27. novembra 2020 vysporiadané s tým, že veriteľ
nebude požadovať časť istiny vo výške 20.000,00 eur [bod 3.4. písm. a) Dohody o urovnaní]. Zároveň,
zo žalobcom predložených Potvrdení o zrealizovaní transakcie súd zistil, že z účtu žalobcu bola dňa
22. decembra 2022 poukázaná (a dňa 23. decembra 2022 zúčtovaná) platba vo výške 19.455,51 eur
v prospech spoločnosti KOBA STEEL s.r.o. a následne, dňa 6. februára 2023 ďalšia platba vo výške

19.455,51 eur s poznámkou „Dohoda o urovnaní.“

5.7. Rozsudkom č. k. 24Cb/32/2020-131 z 28. júla 2020, právoplatným v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove č. k. 3Cob/85/2020-206 z 27. mája 2021, dňa 30. júna 2021 Okresný súd Prešov uložildlžníkovi (spoločnosti REMOZA s.r.o.) zaplatiť žalovanému (spoločnosti Claims Collection, s.r.o.) sumu
81.191,24 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Uznesením č. k. 24Cb/32/2020-175 z 15.
októbra 2020 Okresný súd Prešov nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým na Nehnuteľnostiach vo

vlastníctve dlžníka, zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Prešov na LV č. XXX, k. ú. B.,
zriadil v prospech žalovaného záložné právo. Listom z 22. júna 2021 žalobca oznámil žalovanému, že
na základe Zmluvy nadobudol voči nemu záväzok vo výške 81.191,24 eur, ktorý je (v danom čase bol)
predmetom súdneho sporu vedeného Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 24Cb/32/2020. Uznesením
č. k. 24Cb/32/2020-286 z 30. augusta 2021 Okresný súd Prešov (okrem iného) zamietol návrh Dlžníka

na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, nariadeného uznesením č. k. 24Cb/32/2020-175 z 15. októbra
2020, ako aj návrh dlžníka na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil
zdržať sa voči dlžníkovi výkonu záložného práva (pôvodne podaný na Okresnom súde Košice I). Vo
vzťahu k týmto výrokom bolo uznesenie Okresného súdu Prešov potvrdené uznesením Krajského súdu
v Prešove č. k. 7Cob/2/2022-385 z 25. januára 2022. Výkonom dobrovoľnej dražby na Nehnuteľnosti
poveril žalovaný na základe Zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby z 12. augusta 2021 spoločnosť

LICITOR group, a.s., ktorá v dňoch 3. marca 2022 a 6. apríla 2022 uskutočnila obhliadky niektorých
z Nehnuteľností (stavieb) a na 14. apríla 2022 určila dátum konania dražby Nehnuteľností. V zmysle
žalobcom predloženého Potvrdenia o zrealizovaní transakcie bola dňa 8. apríla 2022 z účtu žalobcu
poukázaná na účet spoločnosti LICITOR Group, a.s. platba vo výške 133 435,83 eur s poznámkou
„Claims Collection, sr.r.o.“

5.8. Dňa 20. mája 2022 bola medzi spoločnosťou VISIO systems s.r.o. ako veriteľom a Úpadcom a
žalobcom ako dlžníkmi uzatvorená Dohoda o urovnaní, predmetom ktorej bolo vysporiadanie záväzkov
vzniknutých medzi zmluvnými stranami a majúcimi základ vo faktúre č. 20190034 zo 16. augusta 2019 a
faktúre č. 20190035 zo 16. augusta 2019, na základe ktorých spoločnosť VISIO systems s.r.o. evidovala

pohľadávku vo výške 43.187,89 eur. Z Dohody o urovnaní zároveň vyplýva, že zmluvné strany boli
stranami v konaní o zaplatenie 30.000,00 eur s príslušenstvom vedenom na Okresnom súde Košice I
pod sp. zn. 29Cb/50/2021 a v konaní o určenie neúčinnosti predaja časti podniku vedenom na Okresnom
súde Košice I pod sp. zn. 29Cb/59/2021. Dohodou o urovnaní sa žalobca (ako dlžník 2) zaviazal uhradiť
prvú časť svojho záväzku vo výške 7.500,00 eur + 1.220,90 eur do 7 dní odo dňa jej podpisu a druhú časť

svojho záväzku vo výške 7.500,00 eur + 1.220,90 eur + 10 % zo sumy 900,00 eur + 10 % zo sumy 49,50
eur do 7 dní odo dňa doručenia späťvzatí žalôb v konaniach vedených Okresným súdom Košice I pod
sp. zn. 29Cb/50/2021 a sp. zn. 29Cb/59/2021, ku ktorému sa zaviazal veriteľ (spoločnosť VISIO systems
s.r.o.) [bod 3.1. písm. c) a d) Dohody o urovnaní]. V zmysle bodu 3.3. Dohody o urovnaní sa zmluvné
strany dohodli, že splnením ich povinností uvedených v bode 3.1. Dohody sú všetky práva a povinnosti

na základe faktúry č. 20190034 zo 16. augusta 2019 a faktúry č. 20190035 zo 16. augusta 2019
vysporiadané. Zároveň, zo žalobcom predložených Potvrdení o zrealizovaní transakcie súd zistil, že z
účtu žalobcu bola dňa 26. mája 2022 poukázaná platba vo výške 8.720,90 eur v prospech spoločnosti
VISIO systems s.r.o. a následne, dňa 6. júna 2022 ďalšia platba vo výške 8.817,60 eur, obe s poznámkou
„Dohoda o urovnaní.“

5.9. Dňa 29. novembra 2023 žalovaný doručil správcovi podania, ktorými osobitne poprel Pohľadávky
žalobcu č. 13, č. 14 a č. 15, a to všetky čo do právneho dôvodu, čo do výšky i čo do poradia. Dôvody
uvádzané žalovaným na odôvodnenie popretia predmetných Pohľadávok žalobcu čo do právneho
dôvodu sú pri všetkých troch Pohľadávkach v prevažnej časti totožné a sú založené na argumentácii

o absolútnej neplatnosti Zmluvy, (aj) titulom ktorej žalobca odôvodňoval prihlásené Pohľadávky. Ako
dôvodneplatnostiZmluvyuviedolžalovanývosvojichpopieracíchprejavochto,žetátobolauzatvorenás
podvodným úmyslom ukrátiť veriteľov Úpadcu a vyviesť Nehnuteľnosti z majetku, z ktorého by mohli byť
veritelia uspokojení; ďalej to, že Úpadca nedisponoval žiadnou časťou podniku, ktorá by predstavovala
samostatnú organizačnú zložku, ale prevádzaná časť podniku bola vytvorená úmyselne tak, aby sa

Úpadca zbavil nepohodlných záväzkov pri zachovaní všetkého majetku, o čom svedčí to, že hoci
prevádzaná časť podniku mala predstavovať časť „Zahraničný obchod,“ zmluvné vzťahy, ktoré boli
predmetom prevodu, nemohli nijako súvisieť so zahraničným obchodom. Žalovaný dôvodil, že zmluvné
strany Zmluvy nikdy nemali záujem na tom, aby žalobca prevádzkoval nadobúdanú časť podniku,
považujúc (so zreteľom na obsah prevádzaných záväzkových vzťahov) za zrejmé, že táto časť podniku

tak, ako je vymedzená v Zmluve, nie je prevádzky schopná. Žalovaný tiež v každom z popieracích
prejavov zdôraznil, že súdy opakovane právoplatne konštatovali neplatnosť Zmluvy, a to najmä v
uznesení Okresného súdu Prešov z 30. augusta 2021, sp. zn. 24Cb/32/2020, v rozsudku Okresného
súdu Prešov z 21. septembra 2021, sp. zn. 24Cb/25/2019, v potvrdzujúcom rozsudku Krajského súduv Prešove z 10. januára 2023, sp. zn. 7Cob/47/2022, v rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn.
22Cb/30/2019, v rozsudku Okresného súdu Prešov z 22. apríla 2022, sp. zn. 23Cb/112/2021, ako aj v
potvrdzujúcom rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 7. februára 2023, sp. zn. 7Cob/74/2022. Žalovaný

v popretí Pohľadávky č. 13 čo do právneho dôvodu označil za podstatné, že k plneniu vo výške 38.911,02
eur zo strany žalobcu došlo na základe Dohody o urovnaní zo 16. decembra 2022, ktorou vznikol úplne
nový záväzok, ktorý nahradil pôvodné sporné záväzky, a teda že bez ohľadu na to, či žalobca vedel
o neplatnosti Zmluvy alebo nie (a kedy sa to údajne dozvedel), mal žalobca riadny (vlastný) záväzok
vyplývajúci z Dohody o urovnaní, a preto nemohol vôbec plniť za Úpadcu, ani mu z dôvodu tohto plnenia

nemohol vzniknúť žiadny nárok voči Úpadcovi. Zároveň rozporoval, že žalobca vôbec uskutočnil plnenie
vo výške 38.911,02 eur, dôvodiac tým, že nemal k dispozícii dané prostriedky a tieto mu poskytol priamo
Úpadca alebo osoby stojace za ním. Súčasne označil prihlášku za nezrozumiteľnú, keďže v nej nie je
vôbec nijako zdôvodnené, prečo a ako mal vôbec vzniknúť akýkoľvek nárok žalobcu voči Úpadcovi z
dôvodu plnenia vo výške 38.911,02 eur spoločnosti KOBA STEEL s.r.o. Žalovaný zhodne argumentoval
aj vo svojom popieracom prejave v súvislosti s popretím Pohľadávky č. 15 čo do právneho dôvodu, a to

vo vzťahu k plneniu vo výške 17.581,30 eur, ku ktorému došlo v prospech spoločnosti VISIO systems
s.r.o. zo strany žalobcu na základe Dohody o urovnaní z 18. mája 2022 (pozn. súdu: správne 20. mája
2022). Dôvody popretia pohľadávky č. 14 žalovaný doplnil v príslušnom popieracom prejave opisom
časových súvislostí a okolností, za akých došlo k uzatvoreniu zmluvy v kontexte prebiehajúcich súdnych
konaní, ako aj okolností realizácie výkonu záložného práva.

5.10. Vo všetkých uvedených konaniach, na ktoré žalovaný v konaní poukázal, sa uplatňovali
pohľadávky zo zmluvných vzťahov, ktoré mali byť podľa Zmluvy predmetom prevodu medzi dlžníkom a
žalobcom, a teda všetky uvedené konania sa viedli na podklade žalôb na plnenie. Z rozhodnutí vydaných
v označených konaniach vyplýva, že súdy sa v nich ako prejudiciálnou otázkou zaoberali v súvislosti s

vyriešením otázky aktívnej [tam, kde na žalujúcej strane vystupoval (terajší) žalobca] či pasívnej vecnej
legitimácie (tam, kde na žalovanej strane vystupoval dlžník) platnosťou Zmluvy, keďže v konaniach, v
ktorých terajší žalobca vystupoval na žalujúcej strane, odvodzoval tento svoju aktívnu vecnú legitimáciu
zo Zmluvy, a naopak, v konaniach, v ktorých na strane žalovaného vystupoval dlžník, dôvodil tento,
poukazujúc na Zmluvu, nedostatkom svojej pasívnej vecnej legitimácie. Zhodne pritom dospeli k záveru,

že Zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom (bod 28. odôvodnenia rozsudku Okresného súdu
Prešov č. k. 24Cb/25/2019-802 z 21. septembra 2021; body 76.-80. odôvodnenia rozsudku Okresného
súdu Prešov č. k. 23Cb/112/2021-70 z 22. apríla 2022; body 62.-64. rozsudku Krajského súdu v Prešove
č. k. 7Cob/74/2022-134 zo 7. februára 2023; bod 50. odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Prešov z
27. apríla 2022, sp. zn. 22Cb/30/2019).

6. Súd vec právne posúdil podľa § 29 ods. 1, § 32 ods. 1, 2, 3 písm. a), 5, 6, 7, 9, 11, 14, 15, 18, 19, 21
zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), §
467 ods. 1 a 2, § 477 ods. 1 až 3, § 478 ods. 1, § 487, § 269 ods. 2, § 1 ods. 1 a 2, § 332 ods. 1 a 2 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“), § 585 ods. 1 až

3 § 454 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“).

7. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd konštatoval, že zistiac, že žalovaný poprel Pohľadávky
uplatnené žalobcom titulom plnenia poskytnutého za Úpadcu na základe Zmluvy a Dohôd o urovnaní
čo do právneho dôvodu predovšetkým z dôvodu neplatnosti Zmluvy (najmä pokiaľ ide o Pohľadávku

č. 14), eventuálne z dôvodu, že v prípade jej platnosti predstavovalo poskytnutie plnení, z ktorých
žalobca odvodzoval uplatnené Pohľadávky, plnenie jeho vlastných záväzkov, a obdobne (vo vzťahu k
Pohľadávkam č. 13 a č. 15), z dôvodu, že v zmysle Dohôd o urovnaní, z ktorých žalobca prihlásené
Pohľadávky vyvodzoval, boli na ich základe poskytnuté plnenia plnením jeho vlastných záväzkov, a nie
záväzkov Úpadcu, dospel k záveru, že už tieto dôvody, uvedené žalovaným v popieracích prejavoch na

odôvodnenie popretia Pohľadávok žalobcu čo do právneho dôvodu, zodpovedajú skutočnosti a vylučujú
Pohľadávky žalobcu tak, ako boli prihlásené, z uspokojenia v konkurznom konaní.

7.1. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych
autorít, účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav obstojí alebo

nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku
z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 30. januára 2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2017 pod R 63/2017). Incidenčné konanie nie je konaním,v ktorom by veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi, a v ktorom by tak predmetom kognície
konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. Konkurzný súd nie
je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, uvedených v popieracom

prejave. Rozhodovanie súdu sa obmedzuje na posúdenie toho, či dôvody obsiahnuté v popieracom
prejave zodpovedajú skutočnosti a či vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurznom konaní tak, ako
bola prihlásená. Z tohto dôvodu je pre súd relevantný len obsah prihlášky veriteľa a obsah popieracieho
prejavu.Súdnemôževincidenčnomsporeposudzovať,čimážalobcaprípadnevočidlžníkovi(úpadcovi)
pohľadávku z iného dôvodu, než bol vymedzený v prihláške a spochybnený v popieracom prejave.

7.2. Pokiaľ žalobca prihlásil Pohľadávky, osobitne Pohľadávku č. 14, z titulu Zmluvy, ktorej neplatnosť
žalovaný v rámci popretia právneho dôvodu Pohľadávok dôvodne namietal poukazom na právoplatné
meritórne rozhodnutia súdov, pričom súd je týmito právoplatnými rozhodnutiami viazaný, nemohol
súd dospieť k inému záveru, než tomu, že z dôvodu vymedzeného v prihláškach (plnenie titulom
Zmluvy), žalobcovi uplatnené Pohľadávky neprináležia. Hoci žalovaný okrem poukazu na právoplatné

rozhodnutia, v ktorých súdy prejudiciálne vyslovili neplatnosť Zmluvy, túto rozsiahlo odôvodňoval aj
uvádzaním konkrétnych dôvodov jej neplatnosti, súd, viazaný v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe
najvyšších súdnych autorít záverom o neplatnosti Zmluvy (neexistencii ňou založeného zmluvného
vzťahu), právoplatne vysloveným súdmi v skorších rozhodnutiach, sa týmito konkrétnymi dôvodmi
opätovne nezaoberal. Súd mal totiž za to, že na prejednávanú vec je v tejto časti potrebné aplikovať

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2022, sp. zn. 3Cdo/100/01, publikované v
Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6/2003 pod R 110/2003,
podľa ktorého právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie v sebe zahŕňa (či už výslovne alebo mlčky)
kladné alebo záporné riešenie otázky (ne)existencie práva alebo právneho vzťahu, ktorá by mala byť
riešená určovacou žalobou, a teda vychádza z rovnakého skutkového základu ako žaloba určovacia.

Pokiaľ súdy opakovane, ešte pred vyhlásením konkurzu na majetok Úpadcu a uplatnením Pohľadávok
žalobcu ich prihlásením do konkurzného konania, v právoplatných rozhodnutiach prejudiciálne, riešiac
otázku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie sporových strán, konštatovali, že Zmluva je neplatná a na
podklade tohto záveru meritórne rozhodli o príslušných žalobách na plnenie, a žalobca si Pohľadávky
následne (napriek tomu) práve titulom tejto Zmluvy prihlásil do konkurzného konania, je ich popretie

žalovaným čo do právneho dôvodu, založené na neplatnosti tejto Zmluvy, dôvodné. Súd sa nestotožnil s
názorom žalobcu, že veriteľ popierajúci prihlásenú pohľadávku iného veriteľa poukazom na neplatnosť
dotknutého právneho úkonu, musí na určení jeho neplatnosti disponovať naliehavým právnym záujmom,
keďže podmienenie uplatnenia takéhoto dôvodu (neplatnosti súvisiaceho právneho úkonu) popretia
prihlásenej pohľadávky čo do právneho dôvodu jej vzniku, nevyplýva zo žiadneho ustanovenia ZKR

ani iného právneho predpisu, či rozhodovacej praxe súdov a toto nemožno vyvodiť ani z analogickej
aplikácie ustanovenia § 137 písm. c) CSP, ktorá vzhľadom na odlišnú podstatu popieracieho prejavu a
určovacej žaloby neprichádza do úvahy.

7.3. Zároveň súd poznamenal, že možno súhlasiť aj s tvrdením žalovaného o nezrozumiteľnosti,

respektíve zmätočnosti právneho dôvodu prihlásenia Pohľadávok žalobcu, keďže tvrdenie žalobcu, že
Pohľadávky voči Úpadcovi mu vznikli tým, že za Úpadcu plnil záväzky, ktoré na neho z Úpadcu na
základe (podľa žalobcu platnej) Zmluvy prešli, je vnútorne rozporné a odporuje aj podstate inštitútu
zmluvy o predaji (časti) podniku a s ním spojeného prechodu záväzkov z predávajúceho (v danom
prípade Úpadcu) na kupujúceho (v danom prípade žalobcu).

7.4. Navyše vo vzťahu k Pohľadávkam č. 13. a č. 15., ktorých vznik odvodzoval žalobca okrem Zmluvy
aj z príslušných Dohôd o urovnaní, mal súd obdobne v zhode s názorom žalovaného, premietnutým
(v rozpore s tvrdením žalobcu) aj do príslušných popieracích prejavov za to, že v týchto prípadoch
plnil žalobca svoje vlastné záväzky, ktoré ako nové pri súčasnom zániku pôvodných záväzkov Úpadcu

vznikli voči spoločnostiam KOBA STEEL s.r.o. a VISIO systems s.r.o. žalobcovi z Dohôd o urovnaní.
V zmysle právnej teórie si dohodou o urovnaní účastníci záväzkového právneho vzťahu odstraňujú
spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností tým, že táto dohoda ich ruší a nahradzuje
ich novými, t.j. doterajší záväzok zaniká a je nahradený záväzkom novým, ktorý vyplýva z urovnania.
Dohoda o urovnaní je samostatným zaväzovacím dôvodom (právnym dôvodom) vzniku záväzku. Po

uzavretí dohody o urovnaní sa už veriteľ nemôže domáhať plnenia z pôvodného záväzku, ale len plnenia
z nového záväzku z dohody o urovnaní.7.5. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že popieracie prejavy žalovaného obstoja, teda
že dôvody v nich uvedené na odôvodnenie popretia Pohľadávok žalobcu čo do právneho dôvodu
zodpovedajú skutočnosti a Pohľadávky žalobcu tak, ako boli prihlásené (teda ako vzniknuté titulom

plnenia na základe Zmluvy a Dohôd o urovnaní), sa vylučujú z uspokojenia v konkurze. Z dôvodov
hospodárnosti konania sa súd už nezaoberal ďalšími argumentmi strán uplatnenými v súvislosti s
popretím Pohľadávok žalobcu čo do právneho dôvodu ani dôvodmi popretia Pohľadávok čo do výšky a
poradia, keďže tieto už vo vzťahu k meritu veci nepovažoval za významné.

7.6. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že plne úspešnému žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

8. Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b), f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

8.1. Poukázal na skutočnosť, že prevažná časť popretia žalovaným tvorili len skutočnosti týkajúce sa
neplatnosti právneho úkonu (zmluvy o predaji časti podniku). Predmet incidenčného konania je vopred
daný rozsahom popieracieho dôvodu a jeho odôvodnenia (poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky SR zo dňa 30.01.2017 sp. zn.: 3Obdo/70/2016), pričom popretie pohľadávky musí

byť aj riadne zdôvodnené a zrozumiteľné. Má za to, že akékoľvek ďalšie dôvody (okrem spriaznenosti
žalobcu a úpadcu a neplatnosti zmluvy o prevode časti podniku, ktoré však rovnako namieta ako
nedôvodné) sú neodôvodnené, a preto popretie v tejto časti je neúčinné. Žalovaný napr. vykonal popretie
pohľadávok žalobcu z dôvodu, že pohľadávka neexistuje (dokonca sa spomína neplatnosť právneho
úkonu a následne aj ukrátenie veriteľov – pričom neúčinnosti právneho úkonu nemôže predchádzať

jeho neplatnosť) resp. že je žalobca spriaznený s úpadcom. Je však nepochybné, že plnenie žalobca
poukázal (prevody na účte) a teda bez ohľadu na argumentáciu žalovaného plnil žalobca za úpadcu.
Žalovaný si je vedomý tejto skutočnosti (prevody nie je možné spochybniť), a preto sa snaží nabudiť
dojem neplatnosti, spriaznenosti a iných dôvodov spornosti. Za zmätočné považuje, že žalovaný na
jednej strane vytvára argumentáciu pre neplatnosť zmluvy o predaji časti podniku a na druhej strane

rozvíja aj myšlienky toho, že zmluva by aj platná mohla byť (na jednej strane tvrdí, že pohľadávka
neexistuje no na druhej strane aj pripúšťa jej vznik, ale táto už zanikla), čo však nekorešponduje s jeho
popieracím dôvodom, na základe ktorého dochádza k popretiu pohľadávok len z dôvodu neplatnosti
tejto zmluvy. Súd prvej inštancie sa v napadanom rozhodnutí s touto skutočnosťou vôbec nevysporiadal
a pre žalobcu je nepreskúmateľná časť odôvodnenia rozsudku, ktorá sa mala vysporiadať s touto

zmätenosťou. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil ustanovenie § 32 ods. 5 ZKR, pričom
nesprávne právne posúdenie spočíva v neaplikácii tohto ustanovenia. Pripustením takejto obrany
žalovaného, resp. pripustením takéhoto popieracieho prejavu žalovaného, ktoré je očividné zneužívanie
práva, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva a to až v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uvedené je

zvýraznené aj tým, že žiadna z pohľadávok žalobcu ako veriteľa nebola popretá správcom.

8.2. Žalovaný si zamieňa pojmy neplatnosť a ukracovanie veriteľa (čo je následok neúčinnosti) a
tieto využíva svojvoľne a podľa toho, ako mu vyhovujú. Žalovaný tak uvádza ako dôvod popretia
ukracovanie veriteľa, ktoré avšak nie je následkom neplatnosti, ale neúčinnosti. Veriteľ môže byť

ukrátený len na základe platného právneho úkonu. Ani s touto napádanou skutočnosťou sa súd prvej
inštancie nevysporiadal, a teda takýmto procesným postupom súdu boli porušené práva žalobcu na
spravodlivý proces. V bežnom spore (mimo konkurz) by žalovaný nedisponoval naliehavým právnym
záujmom, keďže nevyužil iné prostriedky obrany oproti tejto zmluve (neúčinnosť právneho úkonu).
Citujúc ustanovenia § 476 a 477 ObZ podotkol, že neplatnosť nebola k dnešnému dňu meritórnym

rozhodnutím vo veci samej judikovaná, vždy išlo len argumentáciu žalovaného, ktorá je odvodená od
jeho domnienok o spriaznenosti osôb a vymyslených právnych názorov. Žalobca jasne zdôvodnil, prečo
žalovanýobchádzazákonažalovanýbezpochybnostínevyvrátilto,žebynaliehavýmprávnymzáujmom
disponoval (resp. prečo ho nemusí mať). Naliehavý právny záujem na neplatnosti by nemal už len preto,
že sa domáha toho, že bol ako veriteľ ukrátený, pričom neplatnosť priamo vylučuje neúčinnosť právneho

úkonu. Súd nesprávnym procesným postupom tak znemožnil žalobcovi, aby uplatňoval svoje procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže sa súd prvej inštancie
vôbec nezaoberal aplikáciou ust. § 487 ObZ (z obsahu odvolania vyplýva, že zrejme malo byť uvedené §478 ObZ – poznámka odvolacieho súdu). Žalovaný obchádzal ZKR a ObZ, ak namiesto odporovacieho
práva využíva hneď vymyslenú neplatnosť.

8.3. Žalobca namietal skutočnosť, že ide o vlastný záväzok žalobcu, keďže jednak tieto skutočnosti
neboli uvádzané v popieracom prejave žalovaného, jednak odporujú ObZ a neboli v súlade s vôľou
zmluvných strán. Vždy sa pri tom pri plneniach uvádzalo, že išlo o plnenia na základe dohôd o urovnaní
v súlade so zmluvou o predaji časti podniku. Poukázal na § 332 ObZ, pričom súd prvej inštancie podľa
neho nesprávne aplikoval toto ustanovenie, resp. ho vôbec neaplikoval. Rovnakú vadu v postupe súdu

prvej inštancie videl aj vo vzťahu k ustanoveniam § 476 a § 477 ObZ, keďže zmluvou o predaji časti
podniku prechádzajú na kupujúceho záväzky a teda žalobca plnil na základe dohôd o urovnaní a zmluvy
o predaji časti podniku; súd prvej inštancie vôbec neaplikoval ustanovenia o postúpení pohľadávok.
Žalobca teda plnil za úpadcu vo vzťahu k 3. osobám a tento svoj nárok uplatnil v konkurze prihláškou,
pričom zároveň preukázal aj prevod finančných prostriedkov. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 08.06.2023 č. k.: 4Cob/177/2022 – 154 (bod 23. odôvodnenia).

8.4. Odvolaním žalobca namietal aj voči prísne formalistickému posudzovaniu prihlásenia pohľadávky
súdom prvej inštancie a favorizovaniu zmätočného popretia žalovaného, keďže je zrejmé, čo zamýšľal
samotný žalobca na základe dohôd a zmluvy o prevode časti podniku vykonať a predovšetkým došlo
k úhrade záväzkov za úpadcu a žalobca plnil za niekoho jeho dlh. Poukázal na nález Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008 sp. zn. I.ÚS 242/07, nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 4Cdo/132/2007. Námietku nesprávne zisteného skutkového stavu odôvodnil tým, že napriek
preukázaniu právnych dôvodov, toku finančných prostriedkov a uhradenia záväzkov za úpadcu,
súd prvej inštancie rozhodol v neprospech žalovaného. Pritom úmysel všetkých zmluvných strán a

hospodársky výsledok bol jednoznačný – došlo k plneniu namiesto úpadcu zo strany žalobcu. Je
nesporným faktom, že zmluva o predaji časti podniku mala všetky náležitosti zmluvy v zmysle ObZ.
Argument o krátení veriteľov v rozpore s dobrými mravmi nemôže byť dôvodom na určenie neplatnosti
(išlo by maximálne o neúčinnosť právneho úkonu) zmluvy o predaji časti podniku, môže ísť nanajvýš
o podporný argument (nie však jediný), pričom rozpor s dobrými mravmi vôbec nebol preukázaný.

Porušenie práva na spravodlivý proces vyplýva aj z toho, že súd prvej inštancie odkazuje vo svojom
rozsudku v bode 61 na meritórne rozhodnutia, avšak tieto vychádzali z neplatnosti podľa OZ, s čím
sa súd vôbec nevysporiadal. Predovšetkým sa vôbec súd prvej inštancie nevysporiadal so žalobcom
predloženým rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, ktorý vyslovil iný právny názor. Poukazujúc na
judikát R- 14/2021 – uznesenie NS SR, sp. zn. 7Cdo/268/2019 zo dňa 25.11.2020 uviedol, že je vždy

potrebné sledovať úmysel, obsah a nie formálnosť právnych úkonov. Súd je viazaný petitom žaloby po
obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd
má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh.

9. Žalovanému bolo odvolanie riadne doručené s výzvou na vyjadrenie sa. Žalovaný sa k odvolaniu

nevyjadril.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné

nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380
CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

11. Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné
konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení

(ďalej len "konanie podľa tohto zákona") sa primerane použijú ustanovenia CSP.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, je daný vtedy, ak je na strane súdu taký
závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP
priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na

súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom
stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriťku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup
k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu

zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)
vyplývajú (nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6 ods. 1
CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie

strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé
súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť
zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne
konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní
uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane
judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a
právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a

ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové

zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti,
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

14.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h)CSP,jedanývtedy,aksúdvecnesprávneprávneposúdil.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke
odvolacieho súdu.

17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť žalobcom uvádzaných odvolacích dôvodov,
konkrétne či súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, či nedošlo k porušeniu práva žalobcu na
spravodlivý proces, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval relevantné právne
predpisy a či si aplikované právne predpisy správne vyložil. Odvolateľ uplatnil prípustné odvolacie
dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

18. Obsah odvolania možno zhrnúť do námietky nevysporiadania sa súdom prvej inštancie: 1.) so
zmätočnosťou popretia pohľadávok zo strany žalovaného (ktorá podľa názoru odvolateľa spočíva
v popretí z dôvodov aj neplatnosti zmluvy o prevode časti podniku, ale aj z iných dôvodov pre prípadplatnosti danej zmluvy), 2.) s vykonanou úhradou žalobcu za úpadcu (pričom v popieracom prejave
podľa neho žalovaný navyše túto skutočnosť neuviedol a uvedené bolo v rozpore s vôľou strán), 3.) so
skutočnosťou, že podľa neho žalovaný nemal naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti (keďže

sa domáhal neúčinnosti právneho úkonu z dôvodu ukrátenia veriteľa a žalovaný obchádzal ZKR a ObZ,
keď sa domáhal neplatnosti a nie neúčinnosti). V uvedenom videl odvolateľ naplnenie odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) a f) CSP. Nesprávne právne posúdenie odvolateľ videl najmä
v neaplikácii, prípadne v nesprávnom výklade ustanovení § 332, § 476 a 477 ObZ a § 32 ods. 5 ZKR.

19. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie
a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalobcu, odvolací súd udáva:

20. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné ustáliť, že z obsahu súdneho spisu preukázateľne

vyplýva (z popretia pohľadávok na č.l. 282 a nasl.), že jedným z dôvodov, pre ktoré žalovaný ako veriteľ
poprelpohľadávkyprihlásenéžalobcomdokonkurzunamajetokúpadcu(čodoprávnehodôvodu,výšky,
poradia),bolanamietanáneexistenciapohľadávokaabsolútnaneplatnosťzmluvyopredajičastipodniku
(z viacerých špecifikovaných dôvodov a s poukazom na právoplatné rozhodnutia súdov).

21. Súd prvej inštancie teda posudzoval popierací prejav žalovaného výlučne v súlade s jeho obsahom
a nešiel nad rámec popieracieho prejavu (tak ako to správne konštatoval v odseku 60. odôvodnenia
rozsudku). Dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie napokon konštatoval, že popierací prejav obstojí,
vychádzal striktne z obsahu samotného popieracieho prejavu žalovaného (a z jeho odôvodnenia). V
uvedenom smere preto nemožno vidieť žiadne pochybenie v procesnom postupe súdu prvej inštancie.

22. Skutočnosť, že žalovaný v popieracom prejave uviedol niekoľko dôvodov, pre ktoré prihlásené
pohľadávky poprel, pričom niektoré boli uvedené ako eventuálne (pre prípad, že by nebolo akceptované
tvrdenie o neexistencii pohľadávok, resp. o neplatnosti zmluvy – a to či už z dôvodu rozporu s dobrými
mravmi, skutočnosťou, že prevodom časti podniku nebola samostatná organizačná zložka, podvodný

úmysel, neprevádzkyschopnosť prevádzanej časti podniku - uviedol ďalšie dôvody, pre ktoré podľa
jeho názoru pohľadávky nemôžu byť účinne prihlásené – napr. spriaznenosť osôb), nespôsobuje
neurčitosť, alebo zmätočnosť popretia. Okrem explicitného tvrdenia o neplatnosti zmluvy o predaji
podniku v popieracom prejave (čo nepopiera ani odvolateľ, keď v odvolaní konštatuje, že žalovaný
na jednej strane vytvára argumentáciu pre neplatnosť zmluvy), je úplne zrejmé, že ak by zmluva

o predaji časti podniku bola neplatná, nemohli na jej základe vzniknúť akékoľvek pohľadávky medzi
žalobcom a úpadcom. Neexistencia pohľadávky, ktorú žalovaný v popieracom prejave namietal, teda
mala logicky súvisieť s neplatnosťou zmluvy o prevode časti podniku. Za nenaplnenú preto možno
považovať odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil § 32 ods.
5 ZKR. Dôvody, pre ktoré žalovaný žalobcom prihlásené pohľadávky poprel, boli opísané dostatočne

jasne, zrozumiteľne a úplne. Z obsahu odseku 59. odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie
primárne skúmal popierací prejav žalovaného s poukazom na neplatnosť zmluvy (najmä vo vzťahu
k pohľadávke č. 14), avšak eventuálne (pre prípad platnosti zmluvy) aj z dôvodu, či plnenia poskytnuté
žalobcom boli plnením jeho záväzkov, alebo záväzkov úpadcu (vo vzťahu k pohľadávkam č. 13 a 15).

23. K odvolaciemu dôvodu týkajúceho sa obchádzania ZKR a ObZ z dôvodu namietania neplatnosti
zmluvy v situácii, keď žalovaný nevyužil inštitút odporovateľnosti, odvolací súd uvádza nasledovné.
Súd prvej inštancie svoje úvahy o tom, prečo sa opätovne nezaoberal detailne otázkou (ne)platnosti
zmluvy o predaji časti podniku, zakladal na závere, že právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie
v sebe zahŕňa vyriešenie otázky existencie práva alebo právneho vzťahu, ktoré by mali byť riešené

určovacou žalobou. Pritom uzavrel, že súd je viazaný záverom o neplatnosti zmluvy vysloveného
právoplatne v inom súdnom konaní. Pokiaľ teda v konaní bolo preukázané, že súdy v iných konaniach
sa prejudiciálne zaoberali platnosťou zmluvy o prevode časti podniku a vyslovili jej neplatnosť (na
podklade čoho rozhodli o príslušných žalobách na plnenie) a žalobcom boli napriek uvedenému do
konkurzu prihlásené pohľadávky titulom dotknutej zmluvy, popretie je dôvodné. Odvolací súd pritom

dodáva, že v dotknutých konania (resp. v dotknutých súdnych rozhodnutiach, ktoré súd prvej inštancie
citoval v odseku 24. odôvodnenia), bola neplatnosť zmluvy konštatovaná z dôvodu rozporu s dobrými
mravmi, resp. neurčitosti predmetu prevodu (konania na Okresnom súde Prešov sp. zn. 24Cb/25/2019,
sp. zn. 22Cb/30/2019 a sp. zn. 23Cb/112/2021). Ani v týchto konaniach nebolo konštatované, ževysloveniu neplatnosti bráni to, že žalovaný mal primárne využiť inštitút odporovateľnosti. Navyše
dôvodom vyslovenia neplatnosti nebola explicitne skutočnosť (ako to uvádza odvolateľ v odvolaní),
že došlo ku kráteniu veriteľov. Odvolací súd konštatuje, že úvaha žalobcu, že žalovaný námietkou

neplatnosti zmluvy (a neexistencii pohľadávok) v popieracom prejave obchádza ZKR a ObZ, nemá
oporu v žiadnom právnom predpise. Odporovanie právnemu úkonu podľa § 477 ObZ je len jedným
z nástrojov, ktoré môže využiť dotknutý veriteľ za predpokladu, že predajom podniku sa nepochybne
zhorší vymožiteľnosť jeho pohľadávky.

24. K námietke, že súd prvej inštancie sa nezaoberal uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 4Cob/177/2022 odvolací súd uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzanýchstranamikonania.ZcitovanéhorozhodnutiaKrajskéhosúduvKošiciach(uznesenie,ktorým
bolo zrušené napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátená na ďalšie konanie) pritom

nevyplýval pre konajúci súd v tejto veci žiadny záväzný názor. Nad rámec uvedeného, odvolací súd si je
vedomý právnych názorov a judikatúry, v zmysle ktorých za splnenia určitých podmienok (v konkrétnych
okolnostiach) je zo strany veriteľa potrebné a možné s úspechom sa domáhať neúčinnosti právneho
úkonu (v prípade odporovateľnosti právneho úkonu vykonaného s úmyslom ukrátiť veriteľa) a nie
neplatnosti pre rozpor s dobrými mravy. Nemožno sa však stotožniť s názorom, že paušálne, vopred bez

poznania konkrétnych skutkových okolností prípadu platí, že veriteľ je vždy povinný primárne odporovať
právnemu úkonu a ak uvedené nerealizuje, nie je oprávnený domáhať sa neplatnosti právneho úkonu.
Uvedené zjavne neplatí napríklad v situácii, ak je neplatnosť konštatovaná (aj) z dôvodu iného než
úmyselné ukrátenie veriteľa. Platí najmä, že v prípade, ak je daný úmysel ukrátiť veriteľa u oboch
účastníkov právneho úkonu, tento je neplatný podľa § 39 OZ (rozsudok Najvyššieho súdu Českej

republiky sp. zn. 21Cdo/1811/2000).

25. K výkladu právneho úkonu, na ktorý odvolateľ poukázal, odvolací súd uvádza, že pravidlá výkladu
vôle upravuje § 266 ObZ, a to v hierarchickom usporiadaní. Primárne sa preto prejav vôle vykladá podľa
úmyslu tej osoby, ktorá vôľu prejavila, ale len za predpokladu, že tento úmysel bol známy tej strane,

ktorej bol určený alebo jej musel byť známy. Ak by osoba, ktorej bol právny úkon určený popierala,
že úmysel konajúceho jej bol známy, prejav vôle je podľa úmyslu možné interpretovať len vtedy, ak je
nesporné, že taký úmysel tu bol a preukáže sa, že osobe, ktorej bol určený, musel byť známy. V prípade,
že prejav vôle nie je možné vyložiť podľa úmyslu konajúceho, vykladá sa podľa významu, ktorý by mu
spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav určený. Zákon v citovanom ustanovení

(odsek 3) tiež akcentuje tri skutočnosti: rokovania o uzavretí zmluvy, prax, ktorú strany medzi sebou
zaviedli, následné správanie strán. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 20.12. 2010 sp. zn.
23Cdo/4119/2007,podmienkoukprihliadnutiunavôľuúčastníkaje,abynebolavrozporestým,čoplynie
z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom teda možno zisťovať len obsah právneho úkonu, nie je možné
ním prejav vôle doplňovať. Výklad vôle, na ktorý odvolateľ poukazuje, je pritom v rozpore s tým, čo je

v dohodách o urovnaní vyslovene uvedené. Súdu v uvedenom prípade nie je umožnené uprednostniť
žalobcom tvrdenú vôľu pred jednoznačným jazykovým vyjadrením v písomnej zmluve.

26. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že z jednotlivých dohôd o urovnaní jednoznačne
a explicitne vyplývalo (č.l. 18 a nasl. – čl. III. bod 3.1. dohody, č.l. 45 a nasl. – čl. III. bod 3.1.), že žalobca

mal dotknutým subjektom (veriteľom VISIO systems, s.r.o. a KOBA STEEL, s.r.o.) po urovnaní uhrádzať
svoje záväzky. Odhliadnuc od súdmi vyslovenej absolútnej neplatnosti zmluvy o predaji časti podniku,
uvedené bolo v súlade s vôľu strán vyjadrenou v zmluve o prevode časti podniku (ktorou zmluvné
strany previedli presne špecifikované záväzky na žalobcu ako na kupujúceho). Preto sa nemožno
stotožniť s názorom odvolateľa, že súd prvej inštancie postupoval vo veci príliš formalisticky. Prejav vôle

(že vzťahy medzi dotknutými účastníkmi urovnania sa urovnaním usporiadavajú tak, že žalobca bude
uhrádzať svoj záväzok) bol v dohodách vyjadrený výslovne. Ak odvolateľ tvrdí, že všetkým zmluvným
stranám bol úmysel známy, uvedené odvolací súd nepovažuje v konaní za preukázané. Zmluvnými
stranami dohôd o urovnaní boli žalobca, úpadca a tretie osoby, pričom žalobca v konaní nepreukazoval
a nepreukázal ním tvrdený výklad vôle zo strany uvedených subjektov.

27. Ako nenaplnený vyhodnotil odvolací súd argument odvolateľa o tom, že súdne rozhodnutia, na ktoré
poukázal súd prvej inštancie v odseku 61. odôvodnenia, konštatovali neplatnosť podľa Občianskehozákonníka. K uvedenému odvolací súd uvádza, že inštitút absolútnej neplatnosti právnych úkonov podľa
§ 39 OZ sa subsidiárne aplikuje aj na obchodno-právne vzťahy.

28. K tvrdeniu odvolateľa, že v popieracom prejave nebola uvedená námietka plnenia vlastného záväzku
žalobcu (a nie záväzku úpadcu), odvolací súd uvádza, že z obsahu súdneho spisu (z popieracích
prejavov predložených žalovaným v prílohe podania zo dňa 02.12.2024 (č.l. 282 a nasl.) vyplýva, že táto
skutočnosť bola žalovaným vo všetkých troch popieracích prejavoch namietaná.

29. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie neaplikoval ustanovenia o postúpení pohľadávok,
odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil primárne (osobitne vo vzťahu
k pohľadávke č. 14) na závere o neplatnosti zmluvy o predaji časti podniku, a preto logicky nepovažoval
za potrebné sa zaoberať ďalšími argumentmi. Odvolací súd podotýka, že predmetnou zmluvou o predaji
časti podniku (ako vyplýva z prílohy č. 3 Zoznam zmluvných vzťahov) síce malo dôjsť aj k prechodu
pohľadávok, avšak rovnako aj k prechodu záväzkov, pre ktoré (v prípade, že sa nejedná o zmluvu

o predaji podniku alebo časti podniku) platia ustanovenia § 531 OZ. Vo vzťahu k dohodám o urovnaní,
ktoré časovo a obsahovo nadväzovali na zmluvu o predaji časti podniku, súd prvej inštancie (vo vzťahu
k žalobcom prihláseným pohľadávkam pod č. 13 a 15) uzavrel, že je vnútorne rozporné tvrdenie žalobcu
v prihláške pohľadávok (a dôvodné popretie žalovaného aj z tohto dôvodu), že na neho prešli záväzky
úpadcu a zároveň, že plnil za úpadcu, pričom súd prvej inštancie mal za to (v zhode s názorom

žalovaného), že dohodami o urovnaní vznikli žalobcovi nové záväzky a žalobca plnil vlastné záväzky
(nie záväzky úpadcu). S uvedeným názorom sa plne stotožnil aj odvolací súd, a to s ohľadom na znenie
a gramatický výklad dohôd o urovnaní (v zmysle odôvodnenia tohto rozhodnutia vyššie).

30.Akpohľadávkyprihlasovalžalobcanazákladezmluvyopredajičastipodniku(t.j.malzato,žezmluva

je platná a na žalobcu prešli aj záväzky) a dohôd o urovnaní (na základe ktorej tiež mal žalobca uhrádzať
svoje záväzky, ktoré naňho mali prejsť z úpadcu), tak nie je zrejmé, čo malo byť právnym dôvodom
toho, že podľa svojho tvrdenia uhrádzal záväzky úpadcu (t.j. za úpadcu). Z obsahu súdneho spisu (z
prihlášky pohľadávok priložených k žalobe) odvolací súd zistil, že žalobca prihlášky pohľadávok č. 13
– 15 odôvodňoval práve zmluvou o predaji časti podniku a dohodami o urovnaní a tvrdil, že záväzky

úpadcu uhrádzal na základe zmluvy o predaji časti podniku a zmlúv o urovnaní. Odvolací súd podotýka,
že tak ako súdny prieskum popieracieho prejavu nemôže ísť nad rámec jeho obsahu (pričom popierací
prejav nemôže byť dodatočne doplnený a menený), rovnaké pravidlo platí aj pre samotnú prihlášku
pohľadávky a jej obsah, za ktorý zodpovedá osoba, ktorá pohľadávku do konkurzu prihlásila a ktorá
zodpovedá za správnosť, úplnosť a zrozumiteľnosť údajov uvedených v prihláške a následne nemôže

dôvodnosť prihlášky rozširovať nad rámec údajov uvedených v prihláške pohľadávky. V samotnej
prihláške pohľadávok teda podľa odvolacieho súdu žalobca neozrejmil iný právny dôvod úhrad než
zmluva o predaji časti podniku a dohody o urovnaní, pretože žalobca odvodzoval svoj nárok práve od
nich. Z uvedeného dôvodu má odvolací súd za to, že argumentácia odvolateľa, že súd prvej inštancie
v konaní nezohľadnil platby vykonané tretím osobám (veriteľom) zo strany žalobcu, je bezpredmetná.

31. K argumentu o potrebe aplikácie § 332 ods. 2 ObZ (resp. o nevysporiadaní sa s uvedeným
ustanovením súdom prvej inštancie) odvolateľom, odvolací súd uvádza, že uvedenú argumentáciu
považuje za irelevantnú. V zmysle § 477 ods. 3 ObZ platí, že na prechod záväzkov pri prevode podniku
(jeho časti), sa súhlas veriteľa nevyžaduje (čo predstavuje výnimku oproti prechodu záväzkov podľa §

531 OZ), pričom predávajúci ručí za splnenie záväzkov kupujúcim (stáva sa ručiteľom). V tomto prípade
následne (ak dlžník svoj záväzok porušil) platí § 332 ods. 1 a 2 ObZ, t.j. veriteľ je povinný prijať plnenie
zo strany tretej osoby a súhlas dlžníka nie je potrebný. Odsek 2 citovaného ustanovenia následne
rieši vstup tretej osoby splnením dlžníkovho záväzku do práv veriteľa (ak z právneho vzťahu medzi
dlžníkom a treťou osobou nevyplýva niečo iné), t.j. zakladá zmenu v osobe veriteľa. Odvolateľ v odvolaní

neobjasnil,včomvidelnesprávnuaplikáciu,resp.neaplikáciuustanovenia§322ods.1ObZsúdomprvej
inštancie, resp. v čom podľa jeho názoru uvedený argument potvrdzuje jeho názor o tom, že žalobca
plnil za úpadcu. Podľa odvolacieho súdu uvedené ustanovenie ObZ (v kontexte dohôd o urovnaní, na
základe ktorých sa žalobca zaviazal uhradiť citovaným veriteľom svoj záväzok a nie záväzok úpadcu),
nemá na prejednávanú vec žiadny vplyv.

32. Odvolací súd v kontexte svojich vyššie uvedených záverov dospel k záveru, že vo veci nie sú dané
žiadne odvolateľom uvádzané odvolacie dôvody.33. Na základe uvedeného odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

34. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu,
odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania tak, že ich náhradu priznal žalovanému voči
žalobcovi.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie ani dovolanie nie sú prípustné
(§ 198 ods. 1 ZKR).