Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 3, 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 50C/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123245682
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lívia Piervolová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:6123245682.7

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: WACHOVIA ASSET MANAGEMENT LTD., Shelton
Street 71-75, WC2H 9JQ, Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, č. zápisu:
12919155, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: WACHOVIA ASSET MANAGEMENT LTD.
„organizačná zložka“, Michalská 9, 811 03 Bratislava, IČO: 53 681 088, zastúpeného: Nomus s.r.o.,
Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, IČO: 54 489 750, proti žalovaným: 1.) A. B., nar. XX.XX.XXXX, tr.

bytom: C. XXXX/XX, XXX XX D., 2.) E. B., nar. X.XX.XXXX, tr. bytom: B. XXXX/XX, XXX XX D., 3.) F. B.,
nar. XX.X.XXXX, tr. bytom: B. XXXX/XX, XXX XX D., všetci zastúpení: BBLegal s.r.o., Galvaniho 2/A,
821 04 Bratislava, IČO: 47 247 614 o zaplatenie 871.680,- EUR s prísl., v časti o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, neodkladného opatrenia zo dňa 3.2.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

II. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 6.2.2026 (pôvodne evidovaným pod sp. zn. 74C/10/2026) sa žalobca
domáhal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie na zabezpečenie jeho pohľadávky voči žalovaným
vo výške 571.680,- EUR (titulom vrátenia plnenia na základe odstúpenia od zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovanými dňa 28.7.2021) a vo výške 290.000,- EUR (titulom

zmluvnej pokuty na základe oznámenia o odstúpení od zmluvy a uplatnení si súvisiacich práv a nárokov
zo dňa 20.7.2022), a to zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve
žalovaných [spoluvlastnícky podiel žalovanej 1) o veľkosti 2/4, spoluvlastnícky podiel žalovaného 2)
o veľkosti 1/4 a spoluvlastnícky podiel žalovanej 3) o veľkosti 1/4], nachádzajúcim sa v katastrálnom
území: G., obec: Modra, okres: H., zapísaným na LV č. XXXX vedenom I. J. H., katastrálny odbor, a to:

a) pozemok parc. reg. ,,C“ č. XXXX/X o výmere 1067 m2, druh pozemku: záhrada;
b) pozemok parc. reg. ,,C“ č. XXXX/X o výmere 1806 m2, druh pozemku: ostatná plocha;
c) pozemok parc. reg. ,,C“ č. XXXX/X o výmere 2797 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie;
d) pozemok parc. reg. ,,C“ č. XXXX/X o výmere 252 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie;
e) pozemok parc. reg. ,,C“ č. XXXX/X o výmere 311 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie;
f) pozemok parc. reg. ,,C“ č. XXXX/X o výmere 84 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie;

g) pozemok parc. reg. ,,C“ č. XXXX/X o výmere 60 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie;
h) rekreačná chata so súp. č. XXXX, postavená na pozemku parc. reg. ,,C“ č. XXXX/X, druh stavby:
budova pre šport a na rekreačné účely, popis stavby: rekreačná chata;
i) stavba pre relaxačné účely s bazénom so súp. č. XXXX, postavená na pozemku parc. reg. ,,C“ č.
XXXX/X, druh stavby: iná budova, popis stavby: stavba na relaxačné účely s bazénom;
j) sklad záhradnej techniky, bez pridelenia súp. č., postavený na pozemku parc. reg. ,,C“ č. XXXX/X,

druh stavby: iná budova, popis stavby: sklad záhradnej techniky;k) stavba pre hobby, bez pridelenia súp. č., postavená na pozemku parc. reg. ,,C“ č. XXXX/X, druh
stavby: iná budova, popis stavby: stavba pre hobby;
(ďalej spolu len „Nehnuteľnosti“).

Pre prípad, ak by súd dospel k záveru, že nie je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia vyhovieť, domáhal sa žalobca rovnakým návrhom nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým
by súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s Nehnuteľnosťami.

2. Žalobca v rámci skutkového stavu veci uviedol, že dňa 28.7.2021 uzavrel ako budúci kupujúci
so žalovanými, ako budúcimi predávajúcimi, zmluvu o budúcej kúpnej zmluve (ďalej len „ZoBZ“).
Obsahom ZoBZ je záväzok uzavrieť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude prevod vlastníckeho práva
k Nehnuteľnostiam zo žalovaných (ako predávajúcich) na žalobcu (ako kupujúceho). Žalobca, ako
nájomca, a žalovaní, ako prenajímatelia, uzavreli dňa 28.7.2021 zmluvu o nájme nehnuteľností (ďalej
len „Zmluva o nájme“), predmetom ktorej bolo odplatné prenechanie Nehnuteľností do dočasného

užívania žalobcovi. Na základe čl. 5.1 ZoBZ sa žalovaní zaručili a zaviazali, že ku dňu uzavretia
ZoBZ sú Nehnuteľnosti bez akýchkoľvek dlhov, vecných bremien, nájomných alebo iných práv tretích
osôb, faktických či právnych vád a záložných práv. Podľa čl. 5.3 ZoBZ okrem iného platí, že ak by sa
po podpise ZoBZ akýkoľvek záväzok alebo akékoľvek prehlásenie či záruka žalovaných (budúcich
predávajúcich) v čl. 5.1 ZoBZ ukázala ako nepravdivá alebo neúplná, alebo záväzok by bol porušený a

nepravdivosť alebo neúplnosť takéhoto prehlásenia, alebo záruky žalovaných, alebo účinky porušenia
záväzku, nebudú žalovanými na ich náklady úplne odstránené do 30 dní po obdŕžaní písomného
oznámenia žalobcu o výskyte niektorých z týchto skutočností, a pokiaľ žalobca následne nevyužil svoje
právo odstúpiť od ZoBZ, nahradia žalovaní žalobcovi všetky preukázateľné a nevyhnutné náklady,
ktoré mu vzniknú v súvislosti s vysporiadaním akýchkoľvek dlhov, záložných práv, vecných bremien

alebo faktických či právnych vád Nehnuteľností alebo nesprávnosti či neúplnosti záruk a prehlásení
a/alebo porušení záväzku žalovaných. V zmysle čl. 6.1 bod b) ZoBZ platí, že žalobca je oprávnený
odstúpiť od ZoBZ, ak sa ktorýkoľvek so záväzkov, záruk alebo uistení uvedených v čl. 5.1 ZoBZ ukáže
ako porušený, nepravdivý alebo neúplný, a porušenie, nepravdivosť či neúplnosť takého záväzku,
záruky či uistenia žalovaných nebude žalovanými na ich vlastné náklady k primeranej spokojnosti

žalobcu odstránený postupom a v lehotách podľa čl. 5.3 ZoBZ. Budúci kupujúci identifikoval viaceré
faktické a právne vady Nehnuteľností a skutočnosť, že celkový stav Nehnuteľností nezodpovedal stavu
garantovanému žalovanými. Žalobca preto oznámením o výskyte právnych vád zo dňa 13.6.2022 a
oznámením o výskyte faktických vád zo dňa 13.6.2022 (ďalej len „Oznámenia o výskyte vád“) vyzval
žalovaných na odstránenie vád Nehnuteľností. Oznámenia o výskyte vád boli doručené žalovaným dňa

17.6.2022, čo je potvrdené v ocenení faktických a právnych vád a návrhu riešenia zo dňa 15.7.2022
(ďalej len „Návrh riešenia“). V nadväznosti na osobné stretnutie medzi žalobcom a žalovanými zo
dňa 8.7.2022 žalovaní dňa 15.7.2022 doručili žalobcovi Návrh riešenia. Návrh riešenia absolútnym
spôsobom nereflektoval očakávania žalobcu a jeho realizácia ani nemohla viesť k odstráneniu vád
identifikovaných v Oznámeniach o výskyte vád. Z Návrhu riešenia vyplýva, že žalovaní nepristúpili

dostatočne k naceneniu a analýze vzniknutého stavu a uvádzaný návrh riešenia nepredstavuje reálnu
možnosť uviesť Nehnuteľnosti do stavu, v akom by boli bez existencie vád. Návrh nebol schopný viesť
k odstráneniu vád k primeranej spokojnosti žalobcu. Z obsahu Návrhu riešenia vyplýva, že žalovaní
nerozporovali a nerozporujú výskyt vád Nehnuteľností, tzn. porušenie čl. 5.1 ZoBZ. K odstráneniu vád
nedošlo v lehote predpokladanej ZoBZ, t.j. do 30 dní odo dňa dourčenia Oznámení o výskyte vád

žalovaným. Žalobca využil svoje právo a oznámením o odstúpení od zmluvy a uplatnení si súvisiacich
práv a nárokov zo dňa 20.7.2022 (ďalej len „Oznámenie o odstúpení“) od ZoBZ odstúpil. Oznámenie o
odstúpení bolo doručené žalovaným dňa 21.7.2022. V zmysle čl. 6.1 bod b) ZoBZ nadobudlo odstúpenie
od ZoBZ účinnosť ku dňu doručenia Oznámenia o odstúpení žalovaným, t.j. dňa 21.7.2022. Doručenie
odstúpenia od ZoBZ je potvrdené v liste žalovaných – nesúhlase s odstúpením od zmluvy a výzve na

uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 28.7.2022 (ďalej len „Nesúhlas s odstúpením od zmluvy“). Keďže boli
splnené zmluvné podmienky dohodnuté medzi žalobcom a žalovanými v ZoBZ (vady vytknuté žalobcom
neboli odstránené v súlade so ZoBZ), žalobca od ZoBZ odstúpil a uplatnil si nasledovné nároky a
pohľadávky voči žalovaným:

a) sumu 635.680,- EUR pozostávajúcu z už uhradenej prvej časti kúpnej ceny za Nehnuteľnosti vo výške
345.680,- EUR a z už uhradenej druhej časti kúpnej ceny za Nehnuteľnosti vo výške 290.000,- EUR, a to
všetko titulom povinnosti vrátenia si vzájomne poskytnutého plnenia v prípade zrušenia zmluvy v zmysle
§ 457 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), pričomžalobca vyzval žalovaných na bezodkladné vrátenie týchto súm po doručení Oznámenia o odstúpení,
t.j. dňa 21.7.2022 (ďalej len „Pohľadávka 1“). Dňa 22.8.2022 bola vrátená časť Pohľadávky 1 vo výške
64.000,- EUR;

b) zmluvnú pokutu vo výške 290.000,- EUR, vyplývajúcu z neodstránenia vád v lehotách a spôsobom
predpokladaným ZoBZ (čl. 6.2 ZoBZ), pričom žalobca vyzval žalovaných na úhradu zmluvnej pokuty v
lehote 10 dní odo dňa doručenia Oznámenia od odstúpenia, t.j. 21.7.2022 (ďalej len „Pohľadávka 2“).

3. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil značnou výškou jeho

pohľadávok, vedomosťou o finančných problémoch žalovaných a obavou o nemožnosť uhradiť
Pohľadávku 1 a Pohľadávku 2 vzhľadom na ich finančnú situáciu a bezprostrednou hrozbou, že žalovaní
sa vzhľadom na absenciu efektívnych prekážok pokúsia Nehnuteľností zbaviť. Podaný návrh podľa
názoru žalobcu spĺňa všetky zákonné predpoklady podľa § 343 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Spôsobilý predmet zabezpečenia záložným
právom (Nehnuteľnosti) je vo vlastníctve žalovaných, voči ktorým žalobca eviduje peňažné pohľadávky,

zriadenie záložného práva nie je s ohľadom na výšku pohľadávok neprimerané a existuje reálna hrozba
zbavovania sa majetku. V rámci posledného z uvedených predpokladov uviedol, že počas celej doby
vzťahu so žalovanými nadobudol dojem, že ich finančná situácia nie je vyhovujúca. Vyvodil to napríklad
z opakovaných žiadostí o úhradu ďalších častí kúpnej ceny pred termínmi ich splatnosti stanovenými
ZoBZ (napr. v zmysle komunikácie zo dňa 13.5.2022). V súvislosti s odstraňovaním vád disponuje tiež

informáciami od pracovníkov, ktorých oslovili žalovaní, že odstránenie vád by stálo približne 500.000,-
EUR. Z Návrhu riešenia však vyplýva, že žalovaní navrhli odstránenie vád vo výške 150.000,- EUR,
ktorá predstavovala nereálne vyčíslenie hodnoty vád, resp. hodnoty ich odstránenia. Z tejto skutočnosti
podľa žalobcu vyplýva, že žalovaní nie sú vo finančnej situácii, aby odstránili vady v hodnote dosahujúcej
polovicu Pohľadávky 1 a Pohľadávky 2. Zaplatenie takmer dvojnásobnej sumy je vzhľadom na finančnú

situáciu nepredstaviteľné. Ďalším z dôkazov o finančnej odkázanosti žalovaných na žalobcu (a jeho
povinnosti uhradiť ďalšie časti kúpnej ceny za Nehnuteľnosti) je aj to, že žalovaní po celý čas pri
negociácii o odstránení vád odmietali pristúpiť na dohodu o zľave z kúpnej ceny za Nehnuteľnosti a
požadovali skoršiu úhradu ďalších častí kúpnej ceny. Bezprostrednosť obavy zo zmarenia exekúcie
vyvodilžalobcaztoho,žebezodkladnepozánikunájmunazákladeNájomnejzmluvy(nájommalskončiť

dňa 8.8.2022) mali žalovaní záujem ďalej nakladať s Nehnuteľnosťami a podnikajú kroky na to, aby
Nehnuteľnosti predali, pričom neplánujú uspokojiť pohľadávky žalobcu. Na Nehnuteľnostiach už viazne
záložné právo, ktoré výrazným spôsobom znižuje ich hodnotu. Záložné právo zriadené na základe
podaného návrhu nebude žalovaných nijako obmedzovať v užívaní, ani nakladaní s Nehnuteľnosťami.
Ak by nemali byť splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, žalobca navrhol

nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP.

4. K návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, neodkladného opatrenia pripojil žalobca listinné
dôkazné prostriedky: zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 28.7.2021, zmluva o nájme nehnuteľností
zo dňa 28.7.2021, oznámenie o výskyte právnych vád zo dňa 13.6.2022, oznámenie o výskyte faktických

vád zo dňa 13.6.2022, ocenenie faktických a právnych vád a návrh riešenia zo dňa 15.7.2022,
oznámenie o odstúpení od zmluvy a uplatnenie si súvisiacich práv a nárokov zo dňa 20.7.2022, nesúhlas
s odstúpením od zmluvy a výzva na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 28.7.2022, výpis z LV č. XXXX
pre katastrálne územie G. zo dňa 5.8.2022, komunikácia zo dňa 13.5. a detaily platieb.

5. Podaním zo dňa 12.2.2026 (realizovaným bez výzvy súdu, v nadväznosti na nahliadnutie do
elektronického súdneho spisu) žalovaní namietali existenciu prekážky res iudicata, a to s poukazom na
uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.8.2022 sp. zn. 21C/44/2022 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.10.2022 sp. zn. 3Co/136/2022. Identifikovanými uzneseniami
bol právoplatne zamietnutý identický návrh žalobcu zo dňa 5.8.2022. Okrem toho nie sú naplnené

zákonné predpoklady podľa § 325 ods. 1 CSP ani § 343 ods. 1 CSP. Žalovaní spochybnili nároky
žalobcu na odstúpenie od zmluvy, na vrátenie poskytnutých plnení a na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Medzi stranami je sporná už samotná existencia pohľadávky, ktorá je predmetom súdneho konania
a dokazovania. Keďže žalobca podal totožný návrh už pred tromi rokmi, po tak dlhej dobe nemožno ani
uvažovať o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Samotná výška pohľadávky automaticky nezakladá

platobnú neschopnosť dlžníka, ani reálnosť obavy, že žalovaní sa budú pokúšať o zbavenie majetku. To
vyplýva aj zo skorších rozhodnutí súdov v totožnej veci. V prípade eventuálneho predaja Nehnuteľností
navyše dôjde iba k transformácii majetku, čo bez ďalšieho neznamená, že majetok nebude postačovať
na uspokojenie pohľadávky. Namietali tiež neproporcionalitu medzi spornými pohľadávkami žalobcu(925.680,- EUR) a hodnotou Nehnuteľností v kúpnej zmluve (2.900.000,- EUR). Poukázali na to, že
tvrdenia žalobcu sú zavádzajúce, keďže pohľadávky, o ktoré opiera návrh, sú podstatne nižšie (žalovaní
majú voči nemu nárok na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 290.000,- EUR za porušenie čl. 6.5

ZoBZ a zmluvnej pokuty vo výške 10.000,- EUR za neoprávnený zásah do Nehnuteľností bez súhlasu
žalovaných) a neboli potvrdené žiadnym rozhodnutím. Zároveň považujú jeho konanie za rozporné
s dobrými mravmi. Žalobca taktiež nepreukázal existenciu obavy z ohrozenia exekúcie. K vyjadreniu
priložili listinné dôkazné prostriedky: uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.8.2022 sp. zn.
21C/44/2022 s doložkou právoplatnosti, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.10.2022 sp.

zn. 3Co/136/2022 s doložkou právoplatnosti a návrh zo dňa 5.8.2021.

6. Súd sa oboznámil s obsahom návrhu, vyjadrením žalovaných a predloženými listinnými dôkaznými
prostriedkami a zistil nasledujúci skutkový stav.

7. Dňa 28.7.2021 bola medzi žalobcom a žalovanými uzavretá ZoBZ, predmetom ktorej bola úprava

podmienok pre uzatvorenie kúpnej zmluvy, úprava povinností a práv zmluvných strán súvisiacich s
prevodom vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam. Kúpna cena bola stanovená vo výške 2.900.000,-
EUR a v zmysle čl. 4.5 ZoBZ mala byť zaplatená v troch častiach. Žalobca, ako budúci kupujúci, sa
zaviazal zrealizovať výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy v zmysle čl. 2.2 ZoBZ a splniť všetky podmienky
najneskôr v lehote 12 mesiacov od podpisu ZoBZ. V zmysle čl. 5.1 ZoBZ sa žalovaní, ako budúci

predávajúci, zaručili a zaviazali, že ku dňu uzatvorenia zmluvy sú Nehnuteľnosti bez akýchkoľvek dlhov,
vecných bremien, nájomných alebo iných práv tretích osôb, faktických či právnych vád a záložných práv
okrem povoleného zaťaženia v prospech Tatra banka a.s. Pre prípad porušenia povinností niektorou
zo zmluvných strán si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške 10 % z kúpnej ceny (čl. 6.2 a
6.5 ZoBZ).

8. Dňa 28.7.2021 bola medzi žalovanými, ako prenajímateľmi, a žalobcom, ako nájomcom, uzavretá
Zmluva o nájme za odplatu vo výške 10.000,- EUR mesačne, na dobu určitú od 9.8.2021 do 8.8.2022
(čl. 3.1 a 4.1 Zmluvy o nájme).

9. Z potvrdení o platbách vyplýva, že žalobca zaplatil prvú časť kúpnej ceny splatnej do 30.8.2021
(preddavok, resp. rezervačný poplatok) vo výške 345.680,- EUR v troch platbách, a to dňa 4.8.2021 vo
výške 69.600,- EUR a vo výške 150.000,- EUR a dňa 30.8.2021 vo výške 126.080,- EUR. Druhú časť
kúpnejcenyvovýške290.000,-EURsplatnejdňa30.9.2021,uhradilžalobcabezhotovostnýmprevodom
na účet žalovaných dňa 27.9.2021 [čl. 4.5 písm. a) a b) ZoBZ]. Dňa 22.8.2022 bola na účet žalobcu

pripísaná platba vo výške 64.000,- EUR (poznámka platby: „vraceni fin prostredku SW Slovakia“).

10. Žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, oznámil žalovaným existenciu právnych a
faktických vád dvomi oznámeniami zo dňa 13.6.2022. Lehotu na ich odstránenie určil v dĺžke 30 dní
od doručenia oznámení. Žalovaní listom zo dňa 15.7.2022 ponúkli návrh riešenia vzniknutej situácie a

zároveň zdôraznili, že nesúhlasia s každou vytýkanou vadou. Vyslovili, že majú pochybnosti o relevancii
apovinnostiodstraňovaťvady,súvšakpripravenítietovadysamipostupneodstraňovať,resp.súochotní
poskytnúť žalobcovi potrebnú súčinnosť spolu so zádržným z kúpnej ceny za Nehnuteľnosti vo výške
100.000,- EUR.

11. Listom zo dňa 20.7.2022 žalobca oznámil žalovaným odstúpenie od ZoBZ a uplatnil si súvisiace
právaanároky(zmluvnápokuta,vrátenieposkytnutýchplnení).Žalovanívyjadrilinesúhlassodstúpením
a vyzvali žalobcu na uzatvorenie kúpnej zmluvy listom zo dňa 28.7.2022. Poukázali na dlhodobé
užívanie Nehnuteľností žalobcom, kedy žalobca, v postavení nájomcu, mal možnosť vykonať extenzívnu
obhliadku dňa 9.8.2021 a vytknúť vady. Namietali krátku lehotu na odstránenie vád, a to aj s poukazom

na blížiaci sa termín realizácie výzvy žalobcu na uzatvorenie kúpnej zmluvy. Označili väčšinu vytýkaných
vád za vady prevádzkového charakteru súvisiacich s užívaním Nehnuteľností. Aj keď pripustili existenciu
čl. 5.1 ZoBZ, mali za to, že toto ustanovenie je potrebné vykladať s ohľadom na jeho účel, povahu a
cieľ. Poukázali na hodnotu predmetu ZoBZ v zmysle znaleckého posudku vo výške 4.500.000,- EUR,
preto prípadné vady v hodnote niekoľko stoviek, resp. tisícoc eur by nemali mať dopad na trvanie ZoBZ

a v prípade ich existencie by žalobcovi nemalo vzniknúť právo na odstúpenie, a to vzhľadom na zjavný
nepomer medzi hodnotou a významom vady. Vytkli žalobcovi, že čakal s oznámením o vadách takmer do
uplynutia lehoty na zaslanie návrhu na uzatvorenie finálnej zmluvy, čím vytvoril časovú tieseň a faktickú
nemožnosť odstránenia vád v stanovenej lehote.12. Z SMS konverzácie vyplýva, že dňa 13. mája (rok nie je možné ustáliť) žalovaný 2) dopytoval
neznámu osobu, či bude schopná poslať sumu vo výške 100.000,- EUR a či má pripraviť dodatok

k zmluve. Neznáma osoba žiadala doručiť potvrdenie z banky ohľadom úveru a prejavila záujem o
stretnutie, resp. telefonickú alebo zoom komunikáciu.

13. Na LV č. XXXX pre katastrálne územie G. zo dňa 5.8.2022 sú ako vlastníci Nehnuteľností evidovaní
žalovaní [spoluvlastnícky podiel žalovanej 1) o veľkosti 2/4, spoluvlastnícky podiel žalovaného 2)

o veľkosti 1/4 a spoluvlastnícky podiel žalovanej 3) o veľkosti 1/4]. Na LV sú evidované záložné práva
v prospech K. D., L. (M./XXXX L. M./XXXX).

14.Z(verejnedostupného)aktuálnehovýpisuzLVč.XXXXprekatastrálneúzemieG.zodňa3.3.2026(§
185 ods. 2 CSP) súd okrem skutočností v predchádzajúcom odseku zistil vyznačenie poznámky o začatí
súdneho konania o nahradenie prejavu vôle sp. zn. B1-12C/14/2023 (P2 27/2024), poznámky o súdnom

konaní sp. zn. 50C/12/2023 (P2 43/2025) a poznámky o tomto návrhu (pôvodne zaevidovanom pod sp.
zn. 74C/10/2026; P2 18/2026).

15. Návrhom zo dňa 5.8.2021 sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia za účelom
zabezpečenia totožných pohľadávok s tým, že Pohľadávka 1 predstavovala sumu 635.680,- EUR.

Zároveň požadoval nariadenie identického neodkladného opatrenia ako návrhom zo dňa 3.2.2026, a to
napodkladerovnakýchskutkovýchtvrdení.Vnávrhuzodňa3.2.2026nadrámecnávrhuzodňa5.8.2021
doplnil, že dňa 22.8.2022 bola vrátená časť Pohľadávky 1 vo výške 64.000,- EUR.

16. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.8.2022 sp. zn. 21C/44/2022 bol návrh na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.
Rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.10.2022 sp. zn.
3Co/136/2022. Rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 12.12.2022.

17. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:

18. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 CSP: „Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného

práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.“.

19. Podľa § 344 CSP: „Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.“.

20. Podľa § 324 ods. 1 a 3 CSP: „Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.“.

21. Podľa § 325 ods. 1 CSP: „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“.

22. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP: „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.“.

23. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP: „V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva“.

24. Podľa § 328 ods. 1 CSP: „Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.“.25. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP: „Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.“.

26. Podľa § 329 ods. 2 CSP: „Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.“.

27. Podľa § 329 ods. 3 CSP: „Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.“.

28. Podľa § 230 CSP: „Ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.“.

29. Súd preskúmal návrh, vyjadrenie žalovaných, ako aj predložené listinné dôkazné prostriedky a
dospel k záveru, že návrhu v časti o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ani v časti o nariadenie
neodkladného opatrenia nemožno vyhovieť.

30. Žalobca sa zabezpečovacím opatrením domáha zabezpečenia peňažných pohľadávok pre prípad

ich budúceho vymáhania v exekučnom konaní. Zabezpečovacie opatrenie má posilniť istotu veriteľa, že
v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom
záložného práva. Zo zákonnej formulácie § 343 ods. 1 CSP možno vyvodiť základné predpoklady
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia: i) možno ho zriadiť len na návrh, ii) musí byť prítomný
spôsobilý predmet záložného práva – veci, práva, iné majetkové hodnoty, iii) zriadenie záložného práva

prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, iv) existuje
obava z budúceho zmarenia exekúcie.

31. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Z tohto dôvodu sa pri

ich zisťovaní nevyžaduje dokazovanie. Žalobca však musí osvedčiť nárok a to, že bez nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovaným ohrozená. Obava, že
exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Za skutočnosti osvedčujúce,
že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, možno zaradiť predovšetkým také konanie žalovaných,
ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty ich majetku postihnuteľného exekúciou alebo iné konanie,

ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje ich majetkové pomery. Pri skúmaní obavy budúceho
zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Z hľadiska osvedčenia
relevantných skutočností by mal žalobca súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu
neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.

32. Z tvrdení a predložených listinných dôkazných prostriedkov nemá súd za osvedčené ohrozenie
budúcej exekúcie. Súd nevzhliadol existenciu takého bezprostredného ohrozenia prípadnej budúcej
vymožiteľnosti pohľadávok žalobcu voči žalovaným, ktoré by bolo možné odvrátiť len bezodkladným
zásahom do vzájomných práv a povinností strán sporu zriadením zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca
také ohrozenie ani kvalifikovane nešpecifikoval, keď len vo všeobecnej rovine konštatoval údajné

finančné problémy na strane žalovaných a obavu zo snahy zbaviť sa Nehnuteľností. Bez právnej
relevancie sú v tomto smere žalobcom tvrdené opakované žiadosti žalovaných o úhradu ďalších
častí kúpnej ceny pred termínmi ich splatnosti stanovenými ZoBZ, nesúlad vo vyčíslení nákladov na
odstránenie vád, nepristúpenie na dohodu o zľave z kúpnej ceny za Nehnuteľnosti, výška uplatnených
pohľadávok žalobcu, či SMS konverzácia predložená do konania (tá pritom neosvedčuje osoby,

ani predmet zmluvného vzťahu, bez možnosti určenia časovej osi, kedy k tejto komunikácii malo
dôjsť). Žalobcom namietané skutočnosti nie sú osvedčené, vychádzajú z jeho subjektívnych pocitov a
žiadnym spôsobom neosvedčujú obavu z ohrozenia exekúcie. Nemožno z nich vyvodiť žiadne konanie
žalovaných, ktorého dôsledkom by bolo znižovanie hodnoty ich majetku postihnuteľného exekúciou,
alebo ktoré by podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňovalo ich majetkové pomery. O to viac, ak

samotný žalobca bezprostrednosť obavy zo zmarenia exekúcie odôvodnil tým, že žalovaní mali mať
údajne záujem nakladať s Nehnuteľnosťami bezodkladne po zániku nájmu na základe Nájomnej zmluvy
s tým, že nájom skončil dňa 8.8.2022. Ak žalobca túto bezprostrednosť zakladá na skutočnostiach
z roku 2022, s ohľadom na časový aspekt je zrejmé, že súdu neboli osvedčené také skutočnosti,ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov [tzn. že by žalovaní bezprostredne pred
podaním návrhu realizovali akékoľvek úkony, ktoré by vyžadovali zásah súdu v podobe nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia]. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že na rovnakých tvrdeniach založil

žalobca aj svoj skorší návrh zo dňa 5.8.2021, ktorý bol uznesením súdu právoplatne zamietnutý.
Žalovaní pritom Nehnuteľnosti naďalej vlastnia, tzn. obava žalobcu založená na skutočnostiach domnelo
existujúcich v roku 2022 sa nenaplnila ani do rozhodovania súdu o ďalšom jeho návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia / zabezpečovacieho opatrenia. V porovnaní s prvým návrhom žalobca
neuviedol žiadne nové skutkové tvrdenia, ktoré by odôvodňovali potrebu nariadenia zabezpečovacieho

opatrenia. Okrem toho, žalobca neosvedčil ani to, že by voči žalovaným disponoval aspoň jednou
takou pohľadávkou, ktorá by bola v čase rozhodovania súdu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia
nesporná. Pohľadávky, na zabezpečenie ktorých navrhuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, sú
zo strany žalovaných rozporované a sú predmetom tohto konania (vo veci samej).

33. Vzhľadom na prezentované skutočnosti dospel súd k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd preto návrh v zmysle § 344 CSP v spojení s § 328 ods.
1 CSP zamietol (I. výrok).

34. Súd nemohol návrhu vyhovieť ani v časti neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie možno
nariadiť len v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu alebo je daná

obava, že exekúcia bude ohrozená. Musí ísť o taký stav právnych vzťahov medzi stranami sporu, ktorý
vyžaduje bezodkladnú súdnu ochranu, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Pri obidvoch
skupinách neodkladných opatrení musí súd skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či sú dané
dôvody nariadenia neodkladného opatrenia. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné
považovať za osvedčený, ak žalobca preukáže, že mu bez bezodkladnej úpravy pomerov medzi

stranami bude spôsobená ujma alebo ak k takejto ujme konaním protistrany už dochádza. Dôkazné
bremeno v súvislosti s preukázaním rozhodujúcich skutočností pre nariadenie neodkladného opatrenia
jenastranežalobcu,ktorýjeinteraliapovinnýhodnoverneosvedčiťdôvodnosťatrvanienároku,ktorému
sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku
môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami

a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti.

35. Súd pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či i) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ii)

žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), iii) uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti),
iv) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, v) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú

osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a vi) sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

36. Obdobne ako pri zabezpečovacom opatrení, aj pri neodkladnom opatrení zákonodarca vyžaduje
existenciu takého stavu, ktorý si žiada okamžitú ingerenciu súdu. Zo skutkových okolností obsiahnutých

v ods. 32 odôvodnenia však žiaden takýto stav nevyplýva. Zároveň by návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nebolo možné vyhovieť už len s poukazom na zásadu subsidiarity vo
vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu vyjadrenú v § 324 ods. 3 CSP. Je evidentné, že cieľom
žalobcu je zabezpečiť prípadné budúce vymoženie peňažných pohľadávok. K tomu slúži práve inštitút
zabezpečovacieho opatrenia, na nariadenie ktorého však žalobca neosvedčil existenciu zákonných

predpokladov (odôvodnenie obsiahnuté v predchádzajúcich častiach uzneseniach).

37. S poukazom na uvedené súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 328 ods. 1
CSP zamietol (II. výrok).

38. Súd pre úplnosť uvádza, že v konaní v časti rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia / neodkladného opatrenia nezistil existenciu prekážky res iudicata (na základe uznesenia
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.8.2022 sp. zn. 21C/44/2022 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 31.10.2022 sp. zn. 3Co/136/2022). Porovnaním návrhov zo dňa 5.8.2021a 3.2.2026 súd napriek takmer identickému zneniu zistil rozdielnu výšku Pohľadávky 1. Pôvodne
požadovanézabezpečovacieopatrenie/neodkladnéopatreniemaloslúžiťnazabezpečeniePohľadávky
1 vo výške 635.680,- EUR. Návrhom zo dňa 3.2.2026 žalobca žiadal o zabezpečovacie opatrenie /

neodkladné opatrenie, ktoré by slúžilo na zabezpečenie Pohľadávky 1 už len vo výške 571.680,- EUR.
Zmenu výšky pohľadávky posúdil súd ako podstatnú zmenu okolností, nezakladajúcu prekážku res
iudicata podľa § 329 ods. 3 CSP. Predmetné konštatovanie súdu vychádza z toho, že výška pohľadávky
má vplyv pri posudzovaní primeranosti z hľadiska nevyhnutného rozsahu zásahu do majetkových práv
žalovaných ako jednej z okolností, ktoré je potrebné zisťovať pri rozhodovaní o zabezpečovacom

opatrení, ako aj pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení (touto otázkou sa súd z dôvodu hospodárnosti
osobitnenezaoberalsohľadomnato,ženávrhzamietolprenesplnenieinýchpredpokladov).Nazáklade
uvedenéhonebolspoukazomna§230CSPdôvodnazastaveniekonaniavčastirozhodovaniaonávrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia / neodkladného opatrenia, ale na posúdenie jeho dôvodnosti
z hľadiska splnenia zákonných predpokladov.

39. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie

vydané [§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. d) CSP a § 362 ods. 1 CSP].

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 CSP, § 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).