Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 11, 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 113P/81/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124208078
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Vráblová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2124208078.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Simonou Vráblovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A.

B., nar. XX.XX.XXXX a C. D., nar. X.X.XXXX, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, deti matky: E. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. G. XXX/
XX, G., t.č. bytom H. XX/X, I. a otca: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., adresa na doručovanie
písomností E. XXX/XX, G., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje výživné otca na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 130
EurmesačneanamaloletéhoC.D.,nar.X.X.XXXXzosumy50Eurmesačnenasumu110Eurmesačne,
s účinnosťou od 1.10.2024, ktoré je otec povinný uhrádzať do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.10.2024 do 31.1.2026 na maloletú A. B., nar.
XX.XX.XXXX v sume 800 Eur a na maloletého C. D., nar. X.X.XXXX v sume 960 Eur je otec povinný
zaplatiť k rukám matky, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 12P/135/2019 – 51 zo dňa 5.11.2019 v časti
výšky vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. D., nar. X.X.XXXX.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 1.10.2024 domáhala, aby súd zvýšil výšku vyživovacej
povinnosti otca vo vzťahu k maloletým deťom účastníkov konania. Návrh odôvodnila tým, že dcéra A.
navštevuje základnú školu v G., tretí ročník a náklady sa rapídne zvýšili, či už na oblečenie, obuv, stravu,
školu, lieky a krúžky. F. C. začal chodiť do prvej triedy a s tým boli spojené tiež zvýšené náklady. Otec o
deti neprejavuje žiaden záujem, aj keď mal súdom upravený styk s deťmi. Výživné za neho platí štát. Na
základe týchto skutočností a zvýšených nákladov žiada o zvýšenie vyživovacej povinnosti na maloletú

A. zo sumy 80 Eur na sumu 250 Eur a na maloletého C. zo sumy 50 Eur na sumu 250 Eur mesačne.
Zároveň uviedla, že výdavky na deti vychádzajú viac ako žiada.

2. Návrh bol otcovi doručený dňa 25.11.2024 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k podanému návrhu.

3. Uznesením Okresného súdu Galanta č.k. 5P/45/2025 - 47 zo dňa 4.4.2025, právoplatným dňa
16.4.2025 bola vo veci maloletých prenesená miestna príslušnosť na Okresný súd Trnava.

4. Súd vykonal vo veci dňa 12.9.2025 pojednávanie v neprítomnosti otca maloletých, ktorému bolo
predvolanie na pojednávanie riadne doručené dňa 20.8.2025, svoju neprítomnosť neospravedlnil a o
odročenie pojednávania nežiadal. Matka na pojednávaní uviedla, že návrh podala z dôvodu, že synnastúpildo1.ročníka.Skončiljejrodičovskýnadruhúdcéru,ktorániejedcérouC.D..Začalapoberaťlen
310 Eur, z toho 100 Eur platí výživné dospelej dcére, lebo chodí na strednú školu. Okresný súd Galanta
jejuložilplatiť80Eura20Eursplátkyatoplatí.Zostávajejtaknatietodvedeti210Eur.Chodíbrigádovať

do výrobne, kde sa robí mäso. Chodí tam občas na 5 hodín týždenne a zarobí 50 Eur, 30 Eur. Zatiaľ to
má na dohodu, ale povedali, že keď sa osvedčí, môže tam zostať. Otec sa absolútne o deti nezaujíma,
naposledy ich videl, keď mal syn pol roka. Matka predložila súdu dohodu o vykonaní práce. Procesný
opatrovník na pojednávaní uviedol, že návrh matky považujú za dôvodný. Zvýšenie výživného je vždy v
záujme maloletých detí, preto navrhujú výživné zvýšiť, výšku výživného ponechávajú na úvahe súdu.

5. Matka pri výsluchu uviedla, že deti chodia do družiny, lebo chodí brigádovať, čo je 20 Eur na jedno
dieťa mesačne, 10 Eur platí mesačne za obedy, teda spolu 30 Eur na každé dieťa mesačne. Platí ZRPŠ
5 Eur na každé dieťa, to je 50 Eur každého polroka. Ona kupuje deťom obuv a oblečenie. Všetky výdavky
platí a všetko ostatné zabezpečuje jej partner. Partner platí všetko, ona platí školu. Potraviny, výlety do
školy platí partner. Má aj vysoký úver na dom. Jeden úver má 489 Eur, druhý 83 Eur a tretí okolo 150

Eur mesačne. 75 Eur platí elektriku, vodu 35-37 Eur, strava ich stojí týždenne 150 Eur, každú sobotu.
V čase posledného rozhodnutia A. chodila do materskej školy a C. bol ešte doma s ňou. Teraz A. chodí
do 5. ročníka a C. do 2. ročníka. A. sa prihlásila na krúžok Hra s prírodou, tam si uplatňuje príspevok.
C. chodí na krúžok Fantázia v kreslení, ktorý sa tiež neplatí. C. je od mala alergik, čakajú na vyšetrenie
u alergologičky, užíva pravidelne Fenistilové kvapky, bol v súvislosti s tým aj hospitalizovaný. Ostatné

výdavky sú na deti bežné. V domácnosti žijú piati, ona s partnerom a 3 deti. Otec detí, aj keď si nájde
prácu, robí na čierno, je evidovaný ako narkoman a všetko prehrá. Býva na svojej adrese, ale schováva
sa. Má ukončenú strednú školu. Na čierno robí ako murár. Keď spolu žili, nosil domov 800 Eur, 600 Eur,
niekedy 450 Eur. On je šikovný, len je lenivý. To je suma, ktorú dával jej. Nechával si 300 Eur, 400 Eur,
voľakedy aj 500 Eur. Keď robil v Rakúsku, asi v roku 2016, nosil domov 3.000 Eur.

6. Súd vykonal dňa 11.2.2026 ďalšie pojednávanie v neprítomnosti otca maloletých, ktorému bolo
predvolanie znova riadne doručené, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, o odročenie
pojednávania nežiadal. Matka na pojednávaní uviedla, že deťom platí školu a družinu a mesačne im
platí za obuv a oblečenie spolu 100 Eur. Zmenila sa jej situácia v tom, že už nie je s partnerom a tak

výdavky platí sama. Platí 750 Eur za byt. Ostatné zostalo nezmenené. Pracuje a jej príjem je 1.200 -
1.300 Eur v hrubom. Matka predložila súdu pracovnú zmluvu zo dňa 26.1.2026 so zamestnávateľom
Frutree, s. r. o., kde pracuje ako pracovníčka výroby a balenia potravín na dobu určitú do 31.12.2026,
pričom jej základná mzda je 920 Eur v hrubom. Taktiež predložila nájomnú zmluvu zo dňa 1.2.2026,
na základe ktorej uhrádza nájomné vo výške 300 Eur bez energií. Procesný opatrovník v záverečnom

vyjadrení uviedol, že zvýšenie výživného považujú za v záujme maloletých a vzhľadom na okolnosti
navrhujú, aby súd vychádzal z potenciálneho príjmu otca.

7. Súd sa oboznámil s podaným návrhom, predloženými listinnými dôkazmi a vykonal dokazovanie
listinami a výsluchom matky maloletých. Súd upustil od výsluchu otca maloletých, ktorý bol v konaní

úplne nečinný, k podanému návrhu sa nevyjadril, na žiadne z pojednávaní sa nedostavil a nerozporoval
skutkové tvrdenia uvádzané matkou. Súd mal za to, že vykonané dokazovanie postačuje na rozhodnutie
o podanom návrhu. Súd má v zmysle článku 12 ako aj § 30 Civilného mimosporového poriadku
postupovaťvkonanítak,abyvecbolačonajrýchlejšieprejednanáarozhodnutá,predchádzaťzbytočným
prieťahom, konať hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a

iných osôb. Nie je povinnosťou súdu účastníka vyslúchnuť. Súd môže účastníka vyslúchnuť, ak je to
potrebné a možné, pričom v danej veci, vzhľadom na nespornosť skutkových tvrdení, nečinnosť otca a
hospodárnosť konania mal súd za to, že jeho výsluch nebol v konaní nevyhnutný. Súd v zmysle § 31
napriek nečinnosti povinného pokračoval v konaní, vykonal riadne dokazovanie a rozhodol.

8. O vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletým bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu Galanta č.k. 12P/135/2019 - 51 zo dňa 5.11.2019, právoplatným a vykonateľným dňa
14.11.2019, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do
osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu vtedy maloletej J. sumou 100
Eur mesačne, maloletej A. sumou 80 Eur mesačne a maloletého C. sumou 50 Eur mesačne, počnúc

od 1.11.2019, pričom výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám
matky maloletých detí. Rodičia sa tiež dohodli, že otec má právo stretávať sa s maloletými deťmi vždy
v prítomnosti matky a to každý párny víkend v sobotu a v nedeľu, vždy v čase od 10.00 hod. do 18.00
hod. Súd v rámci dokazovania oboznámil podstatný obsah tohto spisového materiálu.9. Zo súdom vyžiadaných správ okresného dopravného inšpektorátu a katastra nehnuteľností na
rodičov maloletých vyplynulo, že títo nie sú vlastníkmi ani držiteľmi motorových vozidiel, ani vlastníkmi

nehnuteľností.

10.PodľasprávyÚradupráce,sociálnychvecíarodinyzodňa7.8.2025bolamatkanaposledyevidovaná
ako uchádzač o zamestnanie od 5.1.2018 do 3.4.2018, pričom vyradená bola z dôvodu narodenia
dieťaťa.Otecbolzaposlednéobdobieevidovanýakouchádzačozamestnanieod5.1.2018do25.3.2018

a následne od 17.7.2024 do 5.3.2025, pričom v oboch prípadoch bol vyradený z dôvodu nespolupráce.
Podľa správy sociálnej poisťovne zo dňa 11.8.2025 rodičia neboli a nie sú za posledných 12 mesiacov
poberateľmi dávok dôchodkového poistenia vyplácaných Sociálnou poisťovňou.

11. Zo správy ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec zo dňa 2.9.2025 vyplynulo, že dňa 19.8.2025
vykonali návštevu domácnosti matky v rámci sociálneho šetrenia. Pri tejto príležitosti bol prítomný

partner matky pán K. L., nar. XX.X.XXXX a maloleté deti A. a C., taktiež ich nevlastná sestra H. B., nar.
XX.X.XXXX. Pán L. im poskytol informácie, že matka maloletých detí bola v čase šetrenia na brigáde
v Hlohovci, trvalé zamestnanie nemá, hľadá si prácu na trvalý pracovný pomer. Pán L. je v súčasnosti
práceneschopný a stará sa o deti. Vzťah s nimi opísal ako dobrý, bez problémov si spoločne rozumejú.
Maloleté deti sa s biologickým otcom nekontaktujú a nemajú o ňom žiadne informácie, vyživovaciu

povinnosť voči svojim deťom si neplní a matka poberá náhradné výživné. Maloletá A. je žiačkou 5.
ročníka, maloletý C. je žiakom 2. ročníka ZŠ v Pastuchove. Rodina obýva trojizbový rodinný dom,
ktorý je vo výlučnom vlastníctve pána K. L., mesačné prevádzkové náklady majú približne 900 Eur
mesačne. Rodinný dom je poschodový, hygiena v domácnosti vyhovujúca. Prízemie domu pozostávalo
z obývacej miestnosti a kuchyne so sociálnym zariadením, na poschodí sa nachádzali dve izby so

samostatným vstupom. Maloleté deti majú priestrannú spoločnú detskú izbu situovanú na poschodí,
zariadenú nábytkom ako napr. dve samostatné postele, skrine, kde mali deti uložené oblečenie, hračky,
atď. Domácnosť vyhovujúca, dostatok potravín, nezaznamenali prítomnosť požívania alkoholických
nápojov. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, na základe ich žiadosti zaslal správu z prešetrených

pomerov na strane otca maloletých detí, bytom E. XXX, G.. Dňa 19.8.2025 bol vykonaný pokus o
prešetrenie sociálnych, rodinných a bytových pomerov na adrese otca, avšak neúspešne. V uvedenej
domácnosti sa nikto nezdržiaval. Pre otca maloletých detí bolo zanechané písomné predvolanie, ale
do dnešného dňa otec detí na zanechané predvolanie nereagoval. Otec maloletých detí bol úradom
telefonicky kontaktovaný, avšak číslo bolo opakovane nedostupné. Úrad dňa 22.8.2025 telefonicky

kontaktoval Obecný úrad Pata, evidenciu obyvateľstva za účelom overenia si, či sa otec zdržiava na
adrese, nakoľko nereagoval na písomné predvolanie úradu. Pracovníčka L. G. uviedla, že by sa na
uvedenej adrese mal zdržiavať. Podľa uvedenia pracovníčky ho občas vídava v obci, telefonický kontakt
na otca detí nemá a podľa jej vedomia nemá ani stále zamestnanie. Ďalšie a iné informácie jej o otcovi
maloletých detí neboli známe. Na základe uvedených skutočností sa úradu nepodarilo prešetriť pomery

na strane otca maloletých detí.

12. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že otec maloletých bol v minulosti
zamestnaný, pričom od roku 2019 to bolo len príležitostne a vymeriavací základ sa podľa vykonanej
lustrácie pohyboval v rozmedzí od 4,92 Eur do 290,07 Eur. Tento najvyšší príjem dosahoval počas

pracovného zaradenia ako odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou od 11.9.2023 do 20.3.2024. Následne už nemá evidované
zamestnanie.

13. Matka maloletých v konaní preukázala svoje príjmové pomery predloženou dohodou o vykonaní

práce so zamestnávateľom E. E., F. zo dňa 21.7.2025, kde bola dohodnutá pracovná úloha balička
mäsových výrobkov s dohodnutou hodinovou odmenou 4,69 brutto. Dohodnutý rozsah pracovného času
bol 5 hodín týždenne a dohoda bola uzavretá na obdobie od 21.7.2025 do 31.8.2025.

14. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 22.12.2025 vyplynulo, že sa dňa 2.12.2025

opakovane pokúsili o prešetrenie sociálnych, rodinných a bytových pomerov na adrese otca, avšak
neúspešne. V domácnosti sa nikto nezdržiaval. Bolo zanechané písomné predvolanie, ale do dňa
odoslania správy otec na zanechané predvolanie nereagoval. Otec bol kontaktovaný aj telefonicky,avšak číslo bolo opakovane nedostupné. Na základe uvedeného sa úradu nepodarilo prešetriť pomery
na strane otca.

15. Zo súdom zistených aktuálnych pracovných ponúk uverejnených na internetovej stránke profesia.sk
vyplýva, že je dostupná ponuka vhodných pracovných miest zodpovedajúcich vzdelaniu (základnému
vzdelaniu) a možnostiam otca a to s prihliadnutím aj na dostupnosť z miesta jeho bydliska. Sú to
pracovné ponuky s miestom výkonu pracovnej činnosti v časovej dostupnosti prevažne do 1 hodiny z
miesta bydliska otca. Keďže pracovné ponuky sú uvádzané so mzdovými podmienkami brutto, tieto boli

súdom prepočítané na čistý mesačný príjem s použitím internetovej kalkulačky na výpočet čistej mzdy.
Mzdové podmienky v čistom sú v týchto súdom oboznámených ponukách v sumách 961,18 Eur, 995,16
Eur, 909,54 Eur a 1377,19 Eur mesačne, čo je priemerne 1.060,27 Eur.

16. Z listinných dôkazov predložených matkou na pojednávaní dňa 11.2.2026 vyplýva, že matka ako
nájomca dňa 1.2.2026 uzatvorila nájomnú zmluvu na dobu neurčitú od 1.2.2026. Zo zmluvy vyplýva,

že strany sa dohodli na nájomnom vo výške 300 Eur mesačne, pričom matka je zároveň povinná
platiť prenajímateľovi náklady za spotrebované energie a to mesačne na základe výzvy prenajímateľa.
Podľa predloženej pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 26.1.2026 je matka od 27.1.2026 zamestnaná u
zamestnávateľa Frutree, s.r.o. ako pracovníčka výroby a balenia potravín. Pracovný pomer je na dobu
určitú do 31.12.2026 a základná mzda je 920 Eur brutto.

17. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“) rodičovské práva a
povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

18. Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá

trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

21. Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia

súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov, ak sú na to
dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. Podľa § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

25. Podľa § 78 ods. 3 ZR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

26. Podľa § 26 ZR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

27. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len „CMP“)
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.28. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu

možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

29. K zmene rozhodnutia o výživnom môže súd pristúpiť len vtedy, ak sa podstatne zmenia pomery
na strane oprávnenej osoby alebo na strane povinných osôb. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd
porovná okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia ako aj nového

rozhodnutia a zisťuje, či sa podstatne zmenili, a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu
novej úpravy vyživovacej povinnosti. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v §
78ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť
zmenu výšky výživného.

30. Vzhľadom na skutočnosť, že otec sa k podanému návrhu nevyjadril a na pojednávania sa napriek
riadne doručeným predvolaniam nedostavil, v konaní neboli sporné skutkové tvrdenia a tak súd
vychádzal pri rozhodovaní z výdavkov na maloleté deti, ktoré uviedla matka, keď tieto považoval
vzhľadom na okolnosti a vykonané dokazovanie za primerané. Matka uhrádza poplatok za družinu v
sume 20 Eur na každé z detí, 10 Eur za obedy pre každé z detí, ZRPŠ 5 Eur za každé dieťa, výdavky na

obuv a oblečenie v sume 50 Eur mesačne na každé z detí. Výdavky na stravu pre rodinu matka vyčíslila
v sume 150 Eur týždenne, t.j. približne 600 Eur mesačne, pričom sú to aktuálne výdavky na stravu pre
4 osoby, t.j. 150 Eur na každé z detí mesačne. S úhradami výdavkov na potraviny, výlety do školy a
bývanie jej pomáhal v čase podania návrhu partner. V čase rozhodovania súdu sa zmenila situácia
v tom, že matka už nemá partnera, žije s maloletými deťmi sama a za bývanie uhrádza sumu 750 Eur

mesačne. V spoločnej domácnosti žije matka s 3 maloletými deťmi a tak výdavky na bývanie na jednu
osobu sú 187,5 Eur mesačne. Vzhľadom na uvedené sú tak výdavky každého z detí minimálne v sume
422,50 Eur. Vzhľadom uvedené výdavky a aktuálnu výšku vyživovacej povinnosti otca mal súd za to, že
podaný návrh na zvýšenie výživného je dôvodný.

31. Súd sa oboznámil s podstatným obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Galanta 12P/135/2019
a mal za preukázané, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene okolností na strane
maloletých detí, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Maloletá A.
mala v danom čase 5 rokov a navštevovala Materskú školu v Pate. Aktuálne už navštevuje druhý
stupeň základnej školy a to 5. ročník. Maloletý C. mal v čase predchádzajúceho rozhodnutia 1 rok a 7

mesiacov a bol v celodennej osobnej starostlivosti matky. Aktuálne je na I. stupni základnej školy a to
v 2. ročníku. Obe deti boli v čase predchádzajúceho rozhodnutia zdravé a mali len bežné výdavky.
Maloleté deti sú o 6 rokov staršie a došlo k podstatnému nárastu ich nákladov aj z dôvodu prechodu
z materskej na základnú školu a u maloletej A. už na druhý stupeň základnej školy. Za zmenu pomerov,
ktorá spravidla vedie k zvýšeniu vyživovacej povinnosti a tým aj k vzniku dlžného výživného, sa

vo všeobecnosti považuje najmä uplynutie dlhšieho časového obdobia od rozhodnutia o vyživovacej
povinnosti a zmena stupňa vzdelávania dieťaťa, čo v danom prípade bolo splnené. Dôvodom pre
zmenu výšky vyživovacej povinnosti je práve takáto zmena okolností, za ktorých bolo doposiaľ výživné
určené, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Výdavky uvádzané matkou,
o ktorých dôvodnosti súd nemá pochybnosti a považuje ich za primerané veku maloletých, jednoznačne

preukazujú potrebu navrhovaného zvýšenia výšky vyživovacej povinnosti otca. Plynutím času došlo k
nárastu životných nákladov, čo možno považovať za podstatnú zmenu pomerov na strane maloletých
detí.

32. K zmene došlo aj u rodičov maloletých detí, keď zo zápisnice z pojednávania, ktoré sa uskutočnilo

dňa 5.11.2019 vyplýva, že matka bola v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu na rodičovskej
dovolenke s maloletým C., poberala 220,70 Eur a prídavky na tri deti 73,02 Eur a privyrábala si
roznášaním letákov, pričom jej príjem v mesiaci septembri 2019 bol v čistom 32 Eur. Spolu s deťmi
v danom čase žila v rodinnom dome jej matky, spolu s nezamestnanou matkou a 4 plnoletýmisúrodencami, z ktorých dvaja v domácnosti žili so svojimi rodinami. Matka do domácnosti prispievala 80
Eurmesačne.Včasepodanianávrhunazvýšenievýživnéhoužmatkanepoberalarodičovskýpríspevok,
pričom v priebehu konania predloženou dohodou o vykonaní práce so zamestnávateľom E. E., F. zo dňa

21.7.2025 preukázala, že od 21.7.2025 do 31.8.2025 pracovala s dohodnutým rozsahom pracovného
času 5 hodín týždenne a dohodnutou hodinovou odmenou 4,69 brutto. S úhradou nákladov a to aj
maloletých detí jej tak pomáhal priateľ. V priebehu konania došlo k zmene, keď sa matka odsťahovala od
priateľa a stúpli jej tak podstatne náklady na bývanie, ktoré aktuálne predstavujú sumu 750 Eur. Podľa
predloženej pracovnej zmluvy je matka od 27.1.2026 zamestnaná ako pracovníčka výroby a balenia

potravín. Pracovný pomer je na dobu určitú do 31.12.2026 a základná mzda je podľa zmluvy 920
Eur brutto, pričom podľa vyjadrenia matky by mala dosahovať príjem 1.200 – 1.300 Eur v hrubom.
Z uvedeného je zrejmé, že matke podstatne stúpli náklady a to nie len súvisiace so starostlivosťou
o maloleté deti, ale aj súvisiace s bývaním. Matka sa osobne stará o 3 maloleté deti a prispieva sumou
100Eurmesačnenavýživuplnoletejdcéry.Pribudlajejtakodposlednéhorozhodnutiajednavyživovacia
povinnosť a má aktuálne štyri vyživovacie povinnosti.

33. Otec bol v čase predchádzajúceho rozhodnutia dobrovoľne nezamestnaný bez evidencie na
ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie. Podľa jeho vyjadrenia v predchádzajúcom konaní naposledy
pracoval na dohodu o vykonaní práce u zamestnávateľa GRADE PLUS s.r.o., Bratislava (od 28.8.2019
do 15.9.2019), podľa jeho vyjadrenia sa živil z príležitostných prác, ktoré vykonával na stavbách ako

robotník, kde dosahoval príjem 600 – 800 Eur. Hľadal si prácu. Uvádzal, že je zdravý, má základné
vzdelanie a je nemajetný. V tom čase žil v domácnosti so svojou matkou a sestrou v rodinnom dome
vo vlastníctve jeho matky a jej súrodencov. Do domácnosti prispieval rôznymi čiastkami. Aktuálne je
otec podľa vykonaného dokazovania oficiálne stále nezamestnaný. Z vykonanej lustrácie v sociálnej
poisťovni nevyplýva, že by dosahoval príjem, ale z tejto nevyplýva ani príjem, ktorý sám uvádzal, že ho

v minulosti dosahoval a tak súd môže len konštatovať, že vzhľadom na spôsob dosahovania príjmu zo
strany otca, ktorý označoval ako „príležitostné práce“, jeho reálny príjem nie je možné riadne preukázať.
Počet vyživovacích povinností sa u otca nezmenil a stále trvajú tri vyživovacie povinnosti voči jednej
plnoletej dcére, ktorá vyživovacia povinnosť doposiaľ nebola zrušená a voči maloletým deťom, ktoré
výživné je predmetom tohto konania.

34. Keďže príjem otca nie je možné preukázať a tento bol v konaní úplne nečinný a to napriek výzvam
súdu, súd uvádza, že pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý povinný rodič môže reálne
dosahovať a nie len príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred
princípom fakticity. K riadne doručenému návrhu na začatie konania sa otec nevyjadril a neuviedol,

že by so zvýšením výživného nesúhlasil. Z vyžiadaných správ vyplýva, že otec nie je evidovaný ako
zamestnanec, ale ani ako uchádzač o zamestnanie. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané,
že otec v minulosti dosahoval aj príjem 800 Eur mesačne, pričom vychádza z jeho vlastného vyjadrenia
na pojednávaní pri poslednom rozhodnutí súdu o výške vyživovacej povinnosti. Z vykonaných lustrácií
tento príjem nevyplýva. Súd má za to, že aktuálne môže dosahovať aj vyšší príjem ako naposledy

uvádzaný, keďže nezistil skutočnosti, ktoré by mu mali brániť v dosahovaní príjmu a otec tieto v konaní
ani netvrdil a tak súd pri rozhodnutí vo veci vychádzal z potenciálneho príjmu otca, ktorý by mohol
dosahovať. Pre výpočet potenciálneho príjmu súd použil aktuálne pracovné ponuky vhodné pre otca
maloletých, pričom nemá pochybnosti o tom, že v prípade jeho riadneho záujmu, by tento príjem mohol
dosahovaťabolobyvjehomožnostiachaschopnostiachuhrádzaťzvýšenévýživné.Mzdovépodmienky

v čistom sa v súdom oboznámených ponukách pohybujú priemerne v sume 1.060,27 Eur. Súd taktiež
prihliadal na skutočnosť, že matka, ktorá sa osobne stará o tri maloleté deti dokáže dosahovať takýto
čistý príjem a aj priemerná mzda v stavebníctve predstavuje približne takúto sumu a tak vychádzal
z potenciálneho čistého príjmu otca v sume 1.000 Eur mesačne.

35. Pri rozhodovaní o zmene výživného tak súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to
v čase skoršieho rozhodnutia so súčasným stavom a zisťoval, či sa tieto podstatne zmenili, a či ide o
zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd si osvojil tvrdenia
matky, ktoré otec nerozporoval s tým, že na základe vykonaného dokazovania nemá pochybnosti o
ich pravdivosti, keďže nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. Súd navyše aj aktívne vykonal

dokazovanie k príjmovým a majetkovým pomerom účastníkov.

36. Na strane maloletých došlo nárastom životných nákladov spojených s uplynutím viac ako 6 rokov od
poslednej úpravy k výraznej zmene pomerov predstavujúcej zvýšenie ich nákladov. Matka dlhodobo vovyššej miere prispievala na výdavky maloletých detí, keďže tieto sú jej zverené do osobnej starostlivosti
a žijú výlučne s ňou v jednej domácnosti. Styk otca s maloletými sa nerealizuje a otec na ich výživu
neprispieva ani vo výške určenej rozhodnutím súdu a nie to ešte nad rámec. Výška výživného v sume 80

Eur a 50 Eur je tak jednoznačne neprimeraná vzhľadom na potreby maloletých detí a tak podaný návrh
na zvýšenie výživného je dôvodný. Pre posúdenie výšky zvýšeného výživného súd vykonal dokazovanie
predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom matky, ako aj súdom vyžiadanými správami. Pri určovaní
výšky vyživovacej povinnosti súd prihliadal na príjem matky, ktorá sa v priebehu konania zamestnala a to
od 27.1.2026, avšak zároveň súd podotýka, že matka poskytuje maloletým výlučnú osobnú starostlivosť.

37. Pre určenie rozsahu zvýšeného výživného súd ustálil potencionálny príjem otca vyjadrený ako čistý
mesačný príjem a to spôsobom výpočtu priemerného príjmu z oboznámených pracovných ponúk, ktorý
môže dosahovať za splnenia podmienok podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine (po odpočítaní zálohy na
daň z príjmov a odvody na poistné do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne) a ich zaokrúhlením
na sumu 1.000 Eur.

38. U otca súd vychádzal z potenciálneho príjmu 1.000 Eur mesačne, keďže pri uplatnení princípu
potenciality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné
(faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho
potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj

vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové
znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie
na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu,
prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Skutočnosť, že sa
vlastným konaním povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného

(R 42/2022).

39. Základné pravidlá pre určenie výšky výživného obsiahnuté v ust. § 75 Zákona o rodine sa vzťahujú
na všetky druhy vyživovacích povinností a príspevkov, pričom je dlhoročnou zaužívanou praxou v
súdnych konaniach stanoviť ich rozsah zo základu predstavujúceho čistý príjem (aj potencionálny)

povinnej osoby. Súd nad rámec uvedeného dopĺňa, že princíp potencionality príjmov nevyžaduje
detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru
správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre
určenie výživného na dieťa (porovnaj bod 23. odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu sp. zn.
5Cdo/14/2021 z 31. marca 2021).

40. Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti prihliadal na metodiku Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky pre výpočet výživného rodičov k deťom – tzv. tabuľkové výživné, ktoré je
prostriedkom štandardizácie rozhodovacej činnosti súdov s odporúčacím charakterom. Jej vytvorenie je
vo svojej podstate analýzou rozhodovacej činnosti v obdobných skutkových okolnostiach. Zohľadňujúc

potom okolnosti predmetnej veci, kedy na strane otca, matky, ani maloletých niet špecifických výdavkov,
aplikácia tabuľkového výživného je vhodným prostriedkom pre kvantifikáciu výživného zo strany otca.
Podľa predmetnej tabuľky pri 3 vyživovacích povinnostiach otca v prípade maloletého C. výška
výživného na dieťa na prvom stupni základnej školy (6-9 rokov) predstavuje 11 % z čistého príjmu
povinného rodiča. V prípade maloletej A., ktorá je na druhom stupni základnej školy (10-14 rokov) je to

13 % a to počítajúc zo sumy potenciálneho čistého príjmu otca predstavuje sumu 110 Eur u maloletého
C. a 130 Eur u maloletej A..

41. Takto stanovené výživné považuje súd vzhľadom k potrebám maloletých, s prihliadnutím na ich vek
a tiež k možnostiam a schopnostiam rodičov za primerané. Súd pri rozhodovaní o výške vyživovacej

starostlivosti nemohol zohľadňovať starostlivosť otca o maloletých, keďže táto sa zo strany otca
nerealizuje.

42. Zvýšením výživného od podania návrhu vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú
A. za obdobie od 1.10.2024 do 31.1.2026 vo výške 800 Eur, keď mal zaplatiť výživné vo výške 2.080

Eur (16 mesiacov x 130 Eur), ale v zmysle posledného rozhodnutia mal uhradiť len sumu 1.280 Eur (16
mesiacov x 80 Eur). Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého C. je za obdobie od 1.10.2024 do
31.1.2026 vo výške 960 Eur, keď otec má zaplatiť zvýšené výživné vo výške 1.760 Eur (16 mesiacov x
110 Eur), ale v zmysle posledného rozhodnutia mal uhradiť len sumu 800 Eur (16 mesiacov x 50 Eur).S prihliadnutím na sumu nedoplatku, ako aj nečinnosť otca v konaní, ktorý nežiadal o jeho uhradenie
v splátkach, mu súd uložil povinnosť zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom k rukám matky do 30
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

43. Vzhľadom na zvýšenie vyživovacej povinnosti súd výrokom III. rozsudku zmenil rozsudok Okresného
súdu Galanta č.k. 12P/135/2019 – 51 zo dňa 5.11.2019 v časti výšky vyživovacej povinnosti otca vo
vzťahu k maloletým.

44. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

45. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

46. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

47. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP tak, že vo výroku IV. rozsudku
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových

konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej
z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu by odvolanie podané matkou alebo opatrovníkom nebolo právne účinné,
nakoľko tieto osoby sa práva podať odvolanie výslovne vzdali do zápisnice na súde po vyhlásení a

odôvodnení rozhodnutia.

Otec je oprávnený podať odvolanie proti rozsudku v lehote 15 dní od doručenia písomného vyhotovenia
rozsudku na Okresnom súde Trnava.

V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c)
ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka, a tiež osobitné náležitosti: g)
proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, h) v akom rozsahu sa napáda, i) z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne - odvolacie dôvody, j) čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh
(§ 127 ods. 1, 2 a § 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné

podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak

táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj
tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno
meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1 a 2 CMP). V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.