Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15Csp/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125200184
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Bertová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125200184.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Johanou Bertovou v právnej veci žalobcu A. B., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpeného: JUDr. Františkom Komkom, advokátom, so sídlom
Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 37 941 054 proti žalovanému 365.bank, a.s., Dvořákovo nábrežie 4,
Bratislava 811 02, IČO: 31 340 890, právne zastúpeného: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so
sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava IČO: 47 232 471, o určenie že úver je bezúročný a bez

poplatkov a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok takto:

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že úver zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 11.2.2008, je bezúročný a bez
poplatkov.

II. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 11.2.2008
v časti [2] Zmluva o úvere, bod [3], v znení: „Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany zároveň uzatvárajú
Dohodu o zrážkach zo mzdy [Dohoda] v zmysle § 551 zákona č. 40/1964 Zb. [Občiansky zákonník] v

platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky PB vzniknutej zo ZoÚ. Klient udeľuje PB výslovný
súhlas na predloženie Dohody platiteľovi mzdy Klienta. Táto Dohoda sa vzťahuje i na budúceho platiteľa
mzdy ako i na iné príjmy Klienta. “ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver k Zmluve
o úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 11.2.2008 v článku 4 - Splácanie úveru, započítanie pohľadávok

a zabezpečenie, bod 4.6], v znení: „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú, bez
ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa
Sadzobníka, [2] úrok z omeškania, [3] úrok z úveru, [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých
pohľadávok Banky voči Klientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú
podľa uvedeného poradia. V prípade, že je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom osobného
účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných
prostriedkov z tohto účtu na účely splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je oprávnená

započítať svoje splatné i nesplatné pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti
akýmkoľvek pohľadávkam Klienta voči Banke.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver k Zmluve
o úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 11.2.2008 v článku 5 - Predčasné splatenie úveru a ukončenie ZoÚ,
bod 5.4], v znení: „ V prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 5.2 OP,

Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom podľa Oznámenia a úrokom z omeškania vo
výške stanovenej v Oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného
záväzku Klienta voči Banke. “ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver k Zmluve
o úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 11.2.2008 v článku 5 - Predčasné splatenie úveru a ukončenie ZoÚ,
bod 5.6], v znení: „ Všetky výdavky Banky spojené s vymáhaním pohľadávky sú účtované na ťarchuKlienta, pričom Klient súhlasí, že Banka je oprávnená postúpiť tretej osobe svoje pohľadávky zo ZoÚ.“
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver k
Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 11.2.2008 v Článku 11 - Prechodné a záverečné ustanovenia,
bod 11.2], v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ, budú riešené
dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená
vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov. “ je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou.

VII. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške, ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením v prípade právoplatnosti tohto rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov dňa 10.1.2025 domáhal toho, aby súd

určil, že úver zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 11.2.2008, je bezúročný a bez poplatkov
a určenia, že Zmluvné podmienky uvedené vo výroku II - VI, tohto rozsudku sú neprijateľné a náhrady
trov konania.

2. Žalobkyňa odôvodnila žalobu tým, že: So žalovanou som uzavrela Zmluvu o úvere č.

XXXXXXXXXX, zo dňa 11.2.2008, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 2.655,51
eura / 80.000,- Sk (ďalej aj ako „Zmluva“). V zmluve bola uvedená úroková sadzba: 19%, RPMN: 20,74
%, s počtom splátok 60 vo výške 75,15 eura / 2.264,- Sk, celkovou výškou nákladov 1 476,95 eura /
44 494,51 Sk. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú som uzatvorila ako spotrebiteľka so žalovanou,
dodávateľom finančnej služby. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva

musí obsahovať náležitosti podľa 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len ZoSÚ). Konkrétne, podľa ZoSÚ,
Zmluva musí okrem iného obsahovať: - ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov
platnýchvčaseuzatvoreniazmluvyospotrebiteľskomúvere(§4ods.2písm.j/ZoSÚ).Zmluvaoúvereč.

XXXXXXXXXX, zo dňa 11.2.2008 neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ. Podľa § 4 ods.
3 in fine ZoSÚ, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm.
a), b), d) ažj), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V Zmluve je uvedená
nesprávna hodnota RPMN, čo vyplýva už aj z nesprávnej celkovej čiastky na zaplatenie. Ako pomôcku
som použila najaktuálnejšiu RPMN kalkulačku uverejnenú na portáli Národnej banky Slovenska. Aj keď

podľainformáciíkukalkulačke,ideokalkulačku,ktoráslúžinaúveryuzatvorenépo1.1.2022,taknakoľko
predpoklady použité na výpočet RPMN, ani vzorec na výpočet RPMN, sa počas celej účinnosti
zák. č. 129/2010 Z. z. doposiaľ nezmenili, je táto kalkulačka použiteľná aj na výpočet RPMN úverových
zmlúv uzatvorených podľa zák. č. 129/2010 Z. z. aj pred 1.1.2022, E. E. F., čo
mám opakovane overené, ale s tým, že na výpočtovom algoritme sa nič nezmení, ak sa všetky rozhodné

časové údaje zo zmluvy uzatvorenej pred 1.1.2022 posunú o rovnaký časový interval na termíny po
1.1.2022. Podľa RPMN kalkulačky NBS, je tak hodnota RPMN 25,82 % a nie 20,74 %, ako je uvedená v
Zmluve. Navrhujem preto, aby žalovaná uviedla či hodnotu RPMN vypočítala podľa zákonného vzorca,
alebo podľa vlastnej kalkulačky RPMN a nech predloží výpočet RPMN, podľa ktorého je jeho hodnota
20,74 %. Ak žalovaná bude argumentovať, že poistenie sa nezapočítava do RPMN,

keďže ide o dobrovoľné poistenie, tak podľa môjho názoru poistenie malo byť zahrnuté do RPMN, a
teda celkových nákladov spotrebiteľa, pretože nešlo o dobrovoľnú doplnkovú
službu. Poistenie ako také má žalovaná vopred predformulované v Zmluve, pričom v časti
2. Zmluva o úvere k Zmluve, sa nenachádza údaj o možnosti neuzavrieť toto poistenie. Z uvedeného
možno len veľmi ťažko predpokladať, že spotrebiteľ, ktorému pri uzatváraní zmluvy ide predovšetkým

o poskytnutie úveru, venuje pozornosť uzavretiu poistnej zmluvy spôsobom, ako prezentuje žalovaná.
Informácie o poistení tvoria osobitnú písomnosť, ktorá obsahuje veľké množstvo informácii týkajúcich
sa rozsahu poistenia, poistnej čiastky, poistnej doby a podobne. Poistné ako také bolo spotrebiteľovi
nanútené, pretože žalovaná, ktorá sprostredkováva poistenie, má ekonomický záujem na takomto
uzavretí poistnej zmluvy; uvedené sprostredkovanie zrejme nerobí bezodplatne. Pokiaľ za takýchto

okolností veriteľ so spotrebiteľom uzavrel poistenie, mali byť náklady na poistenie zahrnuté do RPMN,čo preukázateľne neboli, preto údaj o RPMN v zmluve nie je uvedený správne, je uvedený v neprospech
spotrebiteľa, keďže nezohľadňuje všetky náklady spotrebiteľa. Poukazujem na rozhodnutie NS SR sp.
zn. 7Cdo/279/2020, z 21.4.2022, o dovolaní proti rozsudku KS Banská Bystrica sp. zn. 12Co/117/2018,

z 23.5.2019. V Zmluve je tiež uvedená nesprávne celková výška nákladov 1 476,95 eura (44 494,51
Sk). Celková výška nákladov predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú má spotrebiteľ na úver skutočne
zaplatiť (výška mesačnej splátky x počet splátok), čo predstavuje v danom prípade sumu 4 509,-- eura/
135 840,- Sk (75,15 eura x 60, resp. 2 264,- Sk x 60) a výškou poskytnutého úveru (2 655,51 eura/80
000,- Sk). Skutočná celková výška nákladov je preto správne 1 853,49 eura/ 55 840,- Sk (4 509 eura - 2

655,51 eura = 1 853,49 eura, resp. 135 840,- Sk - 80 000,- Sk = 55 840,- Sk). Vo vzťahu k bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru poukazujem aj na to, že na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru postačuje
neuvedenie čo i len jednej z náležitosti zmluvy vyžadovaných zákonom a dodávam, že podľa § 54 ods. 2
OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi mnou a žalovanou má bezpochyby tzv. formulárový charakter.
Ideovopredpripravenúpredtlačžalovanej,doktorejžalovanádopisovalalenmojeúdaje.Moja„zmluvná

voľnosť“ bola obmedzená len na dohodu o výške poskytnutého úveru, pričom všetky ostatné zmluvné
podmienky ako aj všetky dokumenty predložené spolu so spotrebiteľskou zmluvou predstavujú diktát
dodávateľa bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľskú zmluvu je potrebné podrobiť
súdnej kontrole neprijateľných zmluvných podmienok.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným Okresnému súd Prešov 21.1.2025, v ktorom
uviedol, že: Žalovaný popiera tvrdenia žalobkyne a predkladá súdom stanovenej lehote nasledovné
vyjadrenie: K výpočtu RPMN žalovaný v prílohe podania predkladá tabuľku výpočtu s tým, že z tabuľky
výpočtu vyplývajú vstupné údaje, teda: - výška úveru 2655,51 EUR (80.000 SK) - splatnosť úveru
11.2.2013 - úroková sadzba 19% - dátum prvej splátky 11.3.2008 - mesačná anuitná splátka 75,15 EUR

(2264 SK) Žalobca a žalovaný sa v Zmluve o úvere dohodli, že žalobca bude splácať úver vo forme
pravidelných mesačných splátok vždy k 1. dňu v mesiaci, a to v počte 60 splátok. Žalobca mal úver
splácať formou splátok vo výške 75,15 EUR. Zmluva o úvere obsahuje údaj o RPMN banky, a to vo výške
20,74 %. Podľa Žalobcu však nebola uvedená správne, nakoľko mu nezáväzná internetová kalkulačka
vypočítala RPMN vo výške 25,85 %. Tieto kalkulačky sú však len informatívnym a

nezáväzným prostriedkom, ktorých závery nie je možné považovať za hodnoverné a aplikovať na dané
súdne konanie. Internetové kalkulačky neposkytujú úplné a presné výpočty, sú orientačným
nástrojom,ktorýinformatívnepočítaRPMN,nonemožnonaňhohľadieťakonazáväznýdôkaz.Žalovaný
trvá na tom, že údaj o RPMN bol v Zmluve o úvere uvedený správne a v žiadnom prípade nebol
uvedený v neprospech spotrebiteľa. Ani z tohto dôvodu tak Zmluvu o úvere nemožno sankcionovať

bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou na jej základe poskytnutého úveru. Podľa rozhodnutia Okresného
súdu Revúca sp. zn. 8C/203/2015 súd poukazuje na to, že vzorec, podľa ktorého
sa RPMN vypočítava, bol podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v znení
ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o úvere iný, ako je vzorec výpočtu RPMN podľa v súčasnosti
platnej právnej úpravy. Kalkulačky prístupné na internete, ktoré umožňujú výpočet

RPMN, robia výpočet podľa vzorca platného v súčasnosti. V čase uzavretia zmluvy mohol veriteľ v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť len takú výšku RPMN, ktorá bola vypočítaná podľa vzorca, ktorý
ustanovoval zákon v čase uzavretia zmluvy a nie podľa vzorca, ktorý je uvedený v zákone v neskoršom
znení. Preto skutočnosť, že podľa súčasného výpočtu je RPMN-21;17 %, neznamená, že výška RPMN
bola v zmluve uvedená nesprávne. Vzhľadom na uvedené má súd za to že úver nie je bezúročný a

bez poplatkov. Pritom sa odvolávame aj na názor Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/187/2018, ktorý
skúmal výpočet RPMN v inej Zmluve o úvere: „Súd si rovnako overil výpočet RPMN na internetovej
kalkulačke používanej žalobcom, pričom výška RPMN pri úvere 2 000 € a pravidelnej splátke 58 € po
dobu 60 - tich mesiacov vyšla vo výške 27,32 %, čo je o 0,5 % viac ako RPMN uvedená v zmluve, pričom
si je však súd vedomý toho, že táto kalkulačka nie je celkom presná z dôvodu, že výška RPMN závisí

aj od dňa v mesiaci, kedy bol úver poskytnutý. Vzhľadom na uvedené považuje súd výpočet RPMN
zo strany žalovaného za správny, a teda žalobca nesprávny výpočet RPMN nepreukázal. Krajský súd
Banská Bystrica v aktuálnom rozhodnutí sp. zn. 43Co/42/2018 uviedol nasledovné: „Prepočet výšky
RPMN súdom prvej inštancie podľa kalkulačky, aj keď je verejne dostupná, nie je natoľko relevantným
údajom, aby mohol z neho súd bez ďalšieho vychádzať, a to o to skôr, že údaj o RPMN, ktorý sa

musí vypočítať veriteľom pri poskytovaní úveru spotrebiteľovi podľa presného vzorca, do ktorého veriteľ
uvádza rôzne vstupné údaje podľa aktuálnych informácií, ktoré nemôže mať súd k dispozícii v celom
rozsahu, nie je údajom relevantným. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu nevyplýva, z akých vstupných
údajov výšku RPMN vypočítal, preto je ním uvádzaný údaj o RPMN nepreskúmateľný Z tohto dôvodupreto ani súdom prvej inštancie uvádzaná nesprávna výška RPMN nemá žiadnu relevanciu." Podľa ust.
§ 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským
úverom sa rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré

musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe,
okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok, Podľa ust. § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ

zaplatiť, rozumieme súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom. Opakovane uvádzame, že spotrebiteľ nebol spochybnený v
možnostiposúdiťrozsahsvojhozáväzku,nakoľkopoznalúdajeovýškeúveruacelkovejvýškenákladov,
vedel, koľko bude nakoniec musieť zaplatiť a prijatím úveru s takýmito podmienkami súhlasil. To, že
tvrdí, že bude musieť zaplatiť inú sumu, však nevychádza zo žiadneho konkrétneho prepočtu, ktorý by
reagoval na zákonnú dikciu pojmu celková čiastka úveru. Zmluva o úvere obsahuje všetky požiadavky,

ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje vychádzajúc pritom z pre
Slovenskú republiku záväzného rozsudku Súdneho dvora vo veci č. C - 42/15, Home Credit Slovakia.
V predmetnom rozsudku Súdny dvor ES uviedol, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky
náležitosti podľa čl. 10 ods. 2 Smernice, sankcia v podobe toho, že zmluva sa považuje za zmluvu
bez úrokov a poplatkov je primeraná len v prípade, ak ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže

spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Súčasne žalovaný trvá na správnosti
údajov uvedených v Zmluve o úvere, nakoľko tieto zodpovedajú výške nákladov spočívajúcich z úrokov
za poskytnutý úver. Dikcia zákona nehovorí o tom, že celkovou čiastkou, ktorú má spotrebiteľ uhradiť
je násobok počtu splátok s ich výškou, ale podľa ust. § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. celkovou
čiastkousarozumiesúčetcelkovejvýškyspotrebiteľskéhoúveru acelkovýchnákladovspotrebiteľa

spojených so spotrebiteľským úverom. Dohoda o zrážkach zo mzdy je riadny spôsob zabezpečenia
nárokov veriteľa. V čase uzatvorenia Zmluvy o úvere predstavovala Dohoda o zrážkach zo mzdy obvyklý
a štandardný spôsob zabezpečenia nárokov veriteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená v
písomnej forme. Žalobkyňa ako zmluvná strana zároveň vyhlásila, že Dohodu o zrážkach zo mzdy si
riadne prečítala, jej obsahu porozumela a vyjadruje svoju slobodnú vôľu dohodu uzatvoriť. Žalobkyňa

tak prejavila slobodnú vôľu uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, a to na zabezpečenie poskytnutého
úveru. Podľa ust. § 551 Občianskeho zákonníka je dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov platná
ak bola uzatvorená v písomnej forme a spĺňa požiadavky na platnosť právneho úkonu. Žalobkyňa však
netvrdí a ani nepreukázala, že by takéto požiadavky neboli splnené. Dohoda o zrážkach
zo mzdy je dovolená aj v spotrebiteľských vzťahoch. Navyše, právna úprava povoľuje inštitút dohody

o zrážkach zo mzdy ako štandardný spôsob zabezpečenia záväzku. Ak je inštitút dohody o zrážkach
zo mzdy aprobovaným právnym inštitútom, nie je možné bez ďalšieho a priori tvrdiť, že ide o dohodu
neplatnú alebo dokonca, že ide neprijateľné dojednanie. Dokonca ani v spotrebiteľských vzťahoch nie
je vylúčené uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak by Dohoda o zrážkach zo mzdy bola v

spotrebiteľských vzťahoch vylúčená, z právnej úpravy by takáto skutočnosť vyplývala. Keďže
však právna úprava určuje podmienky, za akých je uzatvorenie Dohody o zrážkach zo mzdy prípustné aj
v spotrebiteľských vzťahoch, nie je možné v prípade, ak sú tieto podmienky splnené, uzatvorenie platnej
dohody vylúčiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti a Žalobca
bol dostatočne poučený o tom, že v prípade, ak nebude plniť riadne a dobrovoľne tak, ako sa zaväzuje

v Zmluve o úvere, dôjde k plneniu prostredníctvom zrážok z jej mzdy. Navyše, zrážkami zo mzdy sa
nezasiahne do ekonomickej situácie spotrebiteľa. Zrážky zo mzdy sa v zmysle Dohody
o zrážkach zo mzdy majú vykonávať len maximálne vo výške, ktorá zodpovedá výške dohodnutej
mesačnejsplátkypodľaZmluvyoúvere.Pokiaľpririadnomsplácanídlhužalobkyňapravidelnemesačne
plní dohodnutú splátku z jej poskytnutého úveru, jej ekonomická situácia sa nezhorší, ak v prípade,

že prestane plniť riadne, jej bude tá istá suma zrážaná priamo z jej mzdy na základe Dohody o
zrážkach zo mzdy. Takáto dohoda nie je teda ani neprimeranou, pretože len zabezpečuje plnenie zo
Zmluvy o úvere za podmienok, s ktorými žalobkyňa súhlasila. Dohoda o zrážkach zo mzdy je platným
právnym úkonom, ktorý je v súlade so slovenskou európskou legislatívou. Spôsob
započítania platieb na poplatky, úroky a istinu vychádza z obchodnoprávneho charakteru Zmluvy o

úvere. Máme za to, že nemožno hovoriť o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, nakoľko pri splnení
všetkých zmluvných podmienok spotrebiteľa nijak neznevýhodňuje. Už pri uzatváraní Zmluvy o úvere
totiž tento presne vie, aká bude celková výška nákladov (poplatky, úroky a pod.), ak sa bude pridržiavať
ustanovení zmluvy. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je absolútnym obchodom a z toho vyplýva ajaplikácia ustanovení Obchodného zákonníka na jej znenie. Započítanie platieb neupravuje zákon o
spotrebiteľských úveroch, preto o aplikácii ustanovení obchodného práva žalovaný nemá /pochybností.
Napríklad Krajský súd v Prešove, sp. zn. 20Co/181/2015 zo dňa 26.07.2016 uviedol, že odvolací súd

rovnako ako súd prvej inštancie nijako nepopiera, že by zmluva o úvere nebola absolútnym obchodom a
ani dôvodnosť aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka. Odvolací súd len pripomína, že prednosť
majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti
spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podobne rozhodol aj
Krajský súd v Prešove v konaní sp. zn. 6Co/213/2015, kde súd mal za to, že z vykonaného dokazovania

mal preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola platne uzavretá
zmluva o poskytnutí úveru, tzv. absolútny obchod, upravená v Obchodnom zákonníku, avšak súčasne
je na ňu potrebné nahliadať ako na zmluvu spotrebiteľskú v zmysle citovaných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch. Podľa Veľkého komentára Občiansky zákonník I Vydavateľstva C.H.Beck:
„Vzhľadom na vyššie uvedený výklad je § 52 ods. 2 OZ potrebné správne aplikovať a interpretovať
spôsobom, že tento právny režim nevylučuje použitie zmluvných typov obsiahnutých napríklad výhradne

v záväzkovej časti Obchodného zákonníka, a teda naďalej je a aj po 1. apríli 2015 možné dojednávať
spotrebiteľské zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorý je ich právnym základom.“ Bez
ohľadu na spotrebiteľský charakter nie je spornou otázka, že Zmluva o úvere je absolútnym obchodom.
Žalobca postupoval v súlade so zákonom, keď započítaval úhradu najskôr na úroky a až následne
na istinu. Podľa ust. § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka pri plnení peňažného

záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak. V zmysle
rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.05.2014 sp. zn. 2Cob/326/2012 na doplnenie
správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza, že Obchodný zákonník vychádza zo
zásady, že prvoradý význam pri určení, na ktorý záväzok sa poskytnuté plnenie započíta,
má vôľa dlžníka. Dlžník svojím jednostranným vyhlásením rozhoduje o tejto skutočnosti. Vyhlásenie

dlžníka zákon časovo viaže v tom zmysle, že dlžník ho musí urobiť pri plnení. Vyhlásenie dlžníka o
započítaní plnenia urobené neskôr nemá význam, lebo pri plnení dôjde k uplatneniu dispozitívneho
pravidla obsiahnutého v § 330 Obchodného zákonníka. Toto ustanovenie rozlišuje pravidlá všeobecné
pre všetky plnenia (§ 330 odsek 1) a špeciálne pravidlá pre peňažné plnenia (§ 330 odseky 2, 3 a
4). Žalobkyňa pri žiadnej zo svojich platieb neurčila, že sa má započítavať výlučne na istinu.

Teda nie len, že v konaní nebola preukázaná neprijateľnosť, žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny
záujem, súčasne je potrebné skonštatovať, že zmluvná podmienka, ktorá je v súlade s platnou právnou
úpravou, je platná. V súvislosti s namietanou zmluvnou podmienkou uvedenou v článku 5 - Predčasné
splatenie úveru a ukončenie ZoÚ, bod 5.6. Žalovaný uvádza, že žalobkyňa nepriateľnosť tejto zmluvnej
podmienky žiadnym spôsobom neodôvodnila, v tomto smere nepredložila a nenavrhla žiaden dôkaz

a nepoukázala ani na rozhodovaciu prax súdov k tejto problematike. V čom je postup žalovaného v
rozpore so zákonom nie je žalovanému jasné. Na základe uvedeného nemôže byť takáto zmluvná
podmienka vyhlásená za neprijateľnú. Žalovaný na základe uvedených skutočností navrhuje, aby súd
žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania.

4. Žalobkyňa v replike doručenej súdu 9.2.2025 v celom rozsahu zotrvala na podanej žalobe. V plnom
rozsahu trvám na dôvodoch bezúročnosti a bezpoplatkovosti uvedených v podanej žalobe,
o právnej argumentácii a skutkových tvrdeniach, pričom vyjadrenia uvedené žalovaným považujem za
nesprávne. Vo vzťahu k výpočtu RPMN dodávam, že mnou uvedený výpočet je oficiálnym výpočtom
Národnej banky Slovenska zo stránky G.. Poukazujem na tlačovú správu NBS, z ktorej citujem: „NBS

bude navyše môcť na základe nového opatrenia na svojom webe zverejniť kalkulačku RPMN, pomocou
ktorejsibudemôcťkaždýskontrolovať,čimásprávnevypočítanéRPMN.Čiužklient,ktorýsiúverzobral,
alebo sudca, ktorý o veci rozhoduje.“ Mnou predložený výpočet RPMN považujem za správny, pretože
predstavuje výpočet na základe oficiálnej internetovej interaktívnej kalkulačky NBS. Z argumentácie
žalovanej vyplýva záver, že akýkoľvek výpočet realizovaný online kalkulačkou je de facto nesprávny.

Na druhej strane, však v konaní nepredložila na základe akého spôsobu (výpočtu) dospela k svojmu
výsledku. Zo strany dodávateľa došlo k porušeniu zákazu uvádzať nepravdivé údaje spočívajúce v
klamaní spotrebiteľa uvádzaním nepravdivého údaju o úrovni podmienok tykajúcich sa spotrebiteľských
úverových zmlúv (nepravdivý údaj o výške RPMN), keď v prípade predmetnej zmluvy je nepochybné,
že RPMN je uvedená nesprávne, resp. predstavuje nekalú podmienku, ktorá je neplatná a teda v

predmetnej zmluve ako keby absentovala. Trvám na tom, že údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom sú uvedené nesprávne. Čo
sa týka vyjadrenia žalovanej týkajúcej sa celkovej čiastky úveru, tak túto náležitosť som v žalobe
nenamietala, keďže ani ju zákon platný v čase uzavretia zmluvy ako náležitosť spotrebiteľskej zmluvynevyžadoval. Žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok podávam z dôvodu
verejného záujmu, vyplývajúceho z jednej z hlavných politík primárneho práva EÚ, ktorým je ochrana
spotrebiteľov, ako je to konkretizované v sekundárnom práve EÚ, predovšetkým v Smernici Rady 93/13/

EHS a ako to vyplýva z rozsudkov Súdneho dvora EÚ, ktoré európske právo vykladajú, v spojení s mojim
záujmom. Účelom žaloby je aj pôsobiť ako „odstrašujúci“ prostriedok voči dodávateľom so zámerom
predchádzať nečestným zmluvným podmienkam. Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo
výroku určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa,
ale sa ním zároveň vytvára zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že

porušil svoju zákonnú povinnosť a to v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie
podľa § 3 zákona č. 108/2024 Z.z.. Totožný právny záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR
6Cdo/27/2018 zo dňa 28.3.2019. Čo sa týka namietaných NZP, ide o neprijateľné zmluvné podmienky
používané žalovanou, ako aj inými dodávateľmi bankového alebo nebankového spektra. V prvom rade
je potrebné uviesť, že spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi mnou a žalovanou má bezpochyby tzv.
formulárový charakter. Zo strany žalovanej som nebola nijakým spôsobom upozornená na namietané

NZP, ako ani na ich dôsledky. Čo sa týka neprijateľnosti predmetných zmluvných podmienok, tak pre
súdenú vec je rozhodujúce, aby existovalo hoci aj len jedno právoplatné rozhodnutie, ktoré určuje
predmetnú zmluvnú podmienku za neprijateľnú a teda absolútne neplatnú. Súdu je z jeho činnosti aj
známy postoj žalovanej k judikovaným neprijateľným zmluvným podmienkam, ktorá nerešpektuje § 53a
OZ a o to viac je žaloba na určenie neprijateľnosti predmetných zmluvných podmienok dôvodnejšia.

Ak žalovaná ako dodávateľ nepredložila v konaní jediný dôkaz na preukázanie vedenia kontraktačného
procesu s dlžníkom, potom po skutkovej stránke, ani právnej stránke konajúci súd pri hodnotení
dôkazov ani nemôže dôjsť k záveru, ktorý prezentuje žalovaná, a zamietnuť v tejto časti žalobu.
Podľa ust. § 53 ods. 3 OZ: „Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.“ Je potrebné skúmať naopak

konanie dodávateľa, ako si plnil svoje zákonné povinnosti, najmä postupovať s odbornou starostlivosťou,
pri poskytovaní spotrebiteľského úveru. Dôkazné bremeno znáša žalovaná a preto ako dodávateľ
je povinný preukázať, že zmluvné ustanovenie bolo dojednané individuálne. Žalovaná však zatiaľ
nijakým spôsobom nepreukázala, že so mnou bol vedený kontraktačný proces vo vzťahu k namietaným
zmluvným podmienkam. Spotrebiteľ z dôvodu prevládajúcej dôvery v správnosť a poctivosť postupu

dodávateľa nepociťuje dôvodnosť čítať veľké množstvo zmluvných ustanovení, pričom sa domnieva,
že sú v súlade s právnymi predpismi a pravidlami ekonomiky. Zo strany dodávateľov však dochádza k
zneužívaniu tejto dôvery a konaniu v rozpore s dobrými mravmi.

5. Napriek výzve súdu žalovaný nevyužil možnosť vyjadriť sa k replike žalobkyne.

6. V konaní súd nariadil na deň 24.2.2026. Pojednávanie, ktorého sa žalobca a žalovaný zúčastnili Na
tomto pojednávaní strany zotrvali na svojich doterajších stanoviskách.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie dôkaznými prostriedkami, ktoré súdu predložili alebo označili

účastníci konania: žaloba č.l. 1-4, prepočet ročnej percentuálnej miery nákladov na č.l. 5, obchodné
podmienky pre úver verzia 1/2008 na č.l. 6-7, zmluva o úvere z 11.2.2008 na č.l. 10, vyjadrenie
žalovaného doručené súdu 21.1.2025 na č.l. 19-27, replika žalobkyne na č.l. 32-35, prepočet RPMN.

8. Na základe uvedeného súd zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

9. Žalobkyňa a žalovaný pod pôvodným názvom Poštová banka, a. s. (IČO :
31 340 890 ) uzatvorili dňa 11.02.2008 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XX
XX XX XX XX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 80 000 Sk, ktorý sa žalobkyňa
zaviazala splácať v 60. - ich pravidelných mesačných splátkach vo výške 2264 Sk s dátumom konečnej

splatnosti 11.02.2013, dátumom prvej platby od 11.03.2008 , s celkovou výškou úveru , RPMN 20,74
% ročne, splácanie mesačne vždy k 11. dňu v mesiaci, úroková sadzba 19%. V zmluve boli uvedené
osobné údaje dlžníka a to, že má stredoškolské vzdelanie je zamestnancom H. D. s čistým mesačným
príjmom domácnosti XXXXX E., mesačnými splátkami XXXX E., počet vyživovaných detí 1, je ženatý/
vydatá. Zmluva a obchodné podmienky účinné od 1.1.2008 obsahovali zmluvné podmienky, ktoré sú

predmetom tohto konania.

10. V zmysle žalobkyňou predloženého prepočtu ročnej percentuálnej miery nákladov na stránke
Národnej banky Slovenska u zrejmé, že RPMN predmetného úveru je 25,82%.11. Priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny pre domácnosti-
spotrebiteľské úvery od 1 do 5 rokov za IV. štvrťrok roka 2007 bola 13,41%.

12. Uvedená zmluva a obchodné podmienky obsahovali zmluvné podmienky tak ako sú uvedené vo
výroku tohto rozsudku.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie

dlžníka poskytne v jeho peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 298 Csp (1) súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve, alebo v iných
zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v

takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tej zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve, alebo v iných zmluvných dokumentov súvisiacich spotrebiteľskou zmluvou.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákon ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 17.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

20. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. Podľa § 25 zákona č. 129/2010 Z.z. (1) právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v
odseku 2 neustanovuje inak.

23. Podľa § 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (1) Tento zákon upravuje niektoré
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

24. Podľa § 2 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa
rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úvera spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené
so spotrebiteľským úverom, c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s

výnimkou 1.sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby
okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov
a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku
a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky

sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na
poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti
alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov
za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v
prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej,
ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom

ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba,
ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek
platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.
Podľa § 3 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;3) v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.4) (2) Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

25. Podľa § 4 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí
obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo
meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak

ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby,
ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a
prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo
službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho

čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na
ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú
splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby,
ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov
a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov
platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej

percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie
alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli

zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov,
spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov
naspotrebiteľskýúverprijehosplatenípredlehotousplatnostipodľa§6aspôsoburčeniavýškypoplatku
za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov
nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1. (3) Pri
nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar,alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku
2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

26. Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

27. Právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným a bol založený Zmluvou o úvere číslo XX XX XX XX
XX zo dňa 11.02.2008 je spotrebiteľským právnym vzťahom medzi veriteľom- dodávateľom konajúcim
v rámci svojho predmetu podnikateľskej činnosti a dlžníkom- spotrebiteľom, ktorý nie je podnikateľom,

resp. nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

28. Je potrebné stotožniť sa s námietkou žalobkyne v tom zmysle, že zmluva o úvere neobsahuje
náležitosť podľa §4 ods. 2 zák. čl. 258/2001 j) ročnú percentuálnu mieru nákladov, ako ani, k) priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok.

29. Súd pritom vychádzal z prepočtu RPMN uskutočneného žalobkyňou prostredníctvom kalkulačky
uverejnenej na portáli Národnej banky Slovenska tak ako je uvedené vyššie a z vlastného prepočtu
v registri súdu. Z uvedeného prepočtu vyplýva, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená táto
hodnota nesprávne a to v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ žalovaný namietal, že v čase uzatvorenia

zmluvy sa postupovalo na základe iných prepočtov súd si uvedené tvrdenie nemohol nijako overiť,
nakoľko žalovaný neuviedol na akým spôsobom ich výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov
a postupoval.

30. Predmetný úver je z uvedených dôvodov bezúročný a bezpoplatkov.

31. Pokiaľ ide o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, tak súd sa v prvom rade zaoberal
naliehavým právnym záujmom na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky a vychádzajúc z ustanovení
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, je potrebné konštatovať, že v každom prípade je daný
naliehavý právny záujem žalobcovia ako spotrebitelia na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, a

to bez toho, aby žalobcovia museli tento naliehavý právny záujem na určení osobitným spôsobom
preukazovať, pretože tento vyplýva priamo z vyššie uvedených zákonných ustanovení, najmä z
citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. (porovnaj rozsudok Krajského
súdu v Prešove zo dňa 18.12.2013, sp. zn. 1Co/237/2013).

32. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá, alebo je v rozpore s ratio legis
zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná.

33. Ak bolo zmluvné ustanovenie nadiktované v rámci kontraktácie v režime typovej zmluvy, ide
vždy o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná. Zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa. Podľa rozsudku Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 6 Co 161/2011, spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky
koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej

úprave podľa Občianskeho zákonníka. Sporná zmluvná podmienka je tak v rozpore s § 54 ods. 1 a
§ 39 Občianskeho zákonníka. Pre spotrebiteľské zmluvy platí všeobecné výkladové pravidlo v § 54
ods. 2 Občianskeho zákonníka, že pri pochybnostiach o obsahu spotrebiteľskej zmluvy sa použije
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Je potrebné konštatovať, že nebolo preukázané, že
uvedená zmluvná podmienka bola individuálne dohodnutá. Všetky uvedené skutočnosti podporujú záver

o nutnosti vyslovenia uvedenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Takéto vyslovenie navyše nie je
viazané zákonom iba v čase prípadného trvania zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. Ba súd má za
to, že aj v prípade neplatnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je nutné vyslovenie neprijateľnosti uvedenej
zmluvnej podmienky (viď rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/320/2016 zo dňa24.11.2015 a Rozsudok
Krajského súdu Prešov Sp. zn. 19Co/144/2019 z 18. 06. 2020).

34. Oprávnenosť súdu vysloviť v rozsudku nekalosť zmluvnej podmienky vyplýva z ust.
§ 298 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP. Za situácie, keď vyslovenia neplatnosti zmluvnej podmienky
sa dovoláva strana sporu priamo v žalobe, je povinnosťou súdu o tom rozhodnúť.35. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre

spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo
spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné,
či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to,

kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú.

36. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp. zn. C - 473/00 potvrdil, že uplynutie času v žiadnom prípade
nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv spotrebiteľa pred
nekalýmiobchodnýmipodmienkamipodľačl.3ods.1Smernicerady93/13/EHS.27.Žalobcavpostavení
spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských

zmluvách aj v zmysle ust. § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z., z čoho taktiež naliehavý právny záujem na
požadovanom určení vyplýva. Uvedené je aj v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora
a ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

37. Súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.3.2019, sp. zn. 6Cdo/27/2018, podľa

ktorého žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie
spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia
(určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm.
c) Civilného sporového poriadku. Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať
sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad

v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3 zákona č.
250/2007 Z. z.). Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že so žalobkyňou viedol kontraktačný proces
vo vzťahu k napadnutým zmluvným podmienkam, pričom v zmysle citovaných zákonných ustanovení
znáša dôkazné bremeno žalovaný a preto ako dodávateľ je povinný preukázať, že zmluvné podmienky
boli dojednané individuálne.

38. Zo samotného znenia ust. § 137 CSP je možné vyvodiť nepochybný záver, že obsahuje iba
demonštratívny výpočet žalôb. Aj zo znenia ust. § 298 CSP vyplýva, že súd môže v
rozsudku v spotrebiteľskom spore aj bez návrhu určiť, že zmluvná podmienka používaná dodávateľom
v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uvedené zákonné ustanovenie

teda umožňuje, aby sa spotrebiteľ aj individuálnom spotrebiteľskom spore domáhal určenia
neprijateľnosti zmluvnej podmienky bez súčasne uplatneného nároku na plnenie z neprijateľného
zmluvného dojednania.

39. Zo samotného zák. ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem žalobcu ako

spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky ktorá spôsobuje nerovnováhu
v postavení účastníkov tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.

40. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 11.2.2008 v časti [2] Zmluva o úvere, bod [3] obsahuje
zmluvnú podmienku v znení: „Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany zároveň uzatvárajú Dohodu o

zrážkach zo mzdy [Dohoda] v zmysle § 551 zákona č. 40/1964 Zb. [Občiansky zákonník] v platnom
znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky PB vzniknutej zo ZoÚ. Klient udeľuje PB výslovný súhlas na
predloženie Dohody platiteľovi mzdy Klienta. Táto Dohoda sa vzťahuje i na budúceho platiteľa mzdy ako
inainépríjmyKlienta.“Inštitútdohodyozrážkachzomzdyjelegitímnym zabezpečovacímprostriedkom
a ak neexistuje hoci len potenciálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je

tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok
dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa
pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a
v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia (súd) ale spravidla podnikateľ a je značne problematické
až na úrovni nezistiteľnosti, kedy tento inštitút obchodník aktivuje. Je potrebné si uvedomiť, že

žalobkyňa sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo
disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej
pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané
len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, ato s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach
zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez
predchádzajúceho odobrenia súdom či inou nezávislou inštitúciou. V podstate ide o exekúciu majetku

s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku,
či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka
a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu
podnikateľa naviac zainteresovaného vo vlastnej veci a o vlastnom zisku. Tieto
okolnosti opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej kontroly čestnosti dohody

o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom,
ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle
obochzmluvnýchstrán.Slobodnávôľavyžadujeinformáciuotom,čouzatvoreniekonkrétnehoprávneho
úkonu znamená. Z uzatvorenej dohody žiadne podstatné informácie
o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nevyplývajú. Inštitút dohody o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov pritom nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale

na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže
mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo
strany súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu
nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy
má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní spotrebiteľských

zmlúv. Občiansky zákonník za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. V predmetnom prípade
je dohoda o zrážkach zo mzdy zakomponovaná do textu zmluvy o úvere (čl. 4, bod 4.8). Žalovaný

nepreukázal, že v danom prípade išlo o zmluvnú podmienku, ktorú si vymienil žalobca, resp. že žalobca
mal možnosť výberu, či predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy podpíše, alebo nepodpíše, ak chcel,
aby mu bol zo strany právneho predchodcu žalovaného poskytnutý úver. Žalovaný ničím nepreukázal
individuálny charakter dojednania dohody o zrážkach zo mzdy. Smernica Radyč.93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol

viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí
ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak
významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v
záujme vyššej kvality života. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou
zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individuálny prejav vôle

spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným
procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený
neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, rovnako prihliadnuc na skutočnosť, že podstatným
znakom Dohody o zrážkach zo mzdy je písomný súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok z jeho
mzdy. (odbodne Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. značka: 6Co/24/2019 z 21. 05. 2019)

41.ObchodnépodmienkypreúverkZmluveoúvereč.XXXXXXXXXX,zodňa11.2.2008 včlánku
4 - Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 4.6] obsahujú zmluvnú podmienku
v znení: „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú, bez ohľadu na to, na aké záväzky
bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa Sadzobníka, [2] úrok z omeškania,

[3] úrok z úveru, [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa
platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade,
ak je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom osobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ
udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z tohto účtu na účely
splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné

pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta
voči Banke.“ Predmetná zmluvná podmienka nie je individuálne dojednaná, je súčasťou husto
písaného textu a žalobkyňa mala ňou súhlasiť s tým, aby žalovaná započítala platby najskôr
na poplatky, úrok z omeškania, úroky a až nakoniec na istinu. Súdny dvor EÚ v bode 68 rozsudku
C-415/11 uviedol: „Ako uviedla generálna advokátka v bode 71 svojich návrhov, pri otázke, či podmienka

spôsobuje „značnú nerovnováhu“ v právach a povinnostiach strán vyplývajúcich zo zmluvy na škodu
spotrebiteľa, treba predovšetkým zohľadniť právne predpisy uplatňované vo vnútroštátnom práve v
prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami v tomto zmysle. Na základe takejto porovnávacej
analýzy môže vnútroštátny súd posúdiť, či a prípadne do akej miery je právne postaveniespotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom
vnútroštátnom práve. Okrem toho sa zdá, že na tieto účely je relevantné preskúmať právne
postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska prostriedkov, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej

úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok. Pokiaľ ide otázku, za
akých okolností dôjde k takejto nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery“, treba konštatovať
vzhľadom na šestnáste odôvodnenie a ako v podstate uviedla aj generálna advokátka v bode
74 svojich návrhov, že, vnútroštátny súd má na tento účel preveriť, či predajca alebo dodávateľ,
ktorí zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento

spotrebiteľ súhlasil s takouto podmienkou po individuálnom dojednaní.“ Podľa § 566 ods.2
OZ, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom
na úroky, ak dlžník neurčí inak. Naproti tomu napadnuté zmluvné ustanovenie poskytuje žalovanej
ako dodávateľovi úveru možnosť započítavať platby na iný účel, akým je splatenie istiny tohto
úveru. Je teda nepochybné, že toto ustanovenie zmluvy zakladá nevyvážený vzťah medzi žalobcom
a žalovanou a dochádza k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa. O neprijateľnosti predmetnej zmluvnej

podmienky už rozhodli súdy, a tonapríklad rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 8Csp/1/2023-91
zo dňa 27.04.2023, rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 19Csp/19/2022 zo dňa 18.09.2023,
rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 9Csp/102/2020-158 z 23.6.2022, rozsudkom Okresného súdu
Prešov, sp. zn. 9Csp/17/2021 zo dňa15.4.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp.
zn. 19CoCsp/24/2021 zo dňa 16.12.2021,Okresný súd Prešov rozsudkom sp. zn. 7Csp/3/2020 zo dňa

09.09.2020 a ďalšie. (obdobne tiež Rozsudok Okresného súdu Prešov sp, zn. 20Csp/58/2025 z 25. 08.
2025).

42. Obchodné podmienky pre úver k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 11.2.2008 v
článku 5 - Predčasné splatenie úveru a ukončenie ZoÚ, bod 5.4] obsahujú zmluvnú podmienku v znení:

„ V prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 5.2 OP, Banka je oprávnená úročiť
nesplatenú istinu úveru úrokom podľa Oznámenia a úrokom z omeškania vo
výške stanovenej v Oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného
záväzku Klienta voči Banke. “ Dotknutou podmienkou si spotrebiteľ neprípustne zhoršuje
postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keďže umožňuje žalovanému úročiť nesplatenú

istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou od predčasného zosplatnenia úveru až do úplného splatenia
zmluvného záväzku, a to spolu s úrokmi z omeškania. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR 5Cdo/42/2020 zo dňa 16.06.2020 publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a
rozhodnutí súdov SR pod R 5/2021, podľa ktorého veriteľovi pri predčasnej splatnosti úveru náleží úrok
z istiny len vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Navyše daná

zmluvná podmienka je neurčitá, keďže odkazuje na ďalší dokument -oznámenie banky o
výške úrokovej sadzby, takže spotrebiteľ v čase uzatvorenia zmluvy ani nevie, v akej výške by mal
platiť zmluvné úroky a úroky z omeškania pri predčasnej splatnosti úveru. Uvedená zmluvná podmienka
je teda v rozpore s právom a preto spĺňa atribúty neprijateľnej zmluvnej podmienky. (obdobne tiež
Rozsudok Okresného súdu Prešov sp, zn. 17Csp/89/2025 z 31. 10. 2025).

43.ObchodnépodmienkypreúverkZmluveoúvereč.XXXXXXXXXX,zodňa11.2.2008 včlánku
5-PredčasnésplatenieúveruaukončenieZoÚ,bod5.6],obsahujúzmluvnúpodmienkuvznení:„Všetky
výdavky Banky spojené s vymáhaním pohľadávky sú účtované na ťarchu Klienta, pričom Klient súhlasí,
že Banka je oprávnená postúpiť tretej osobe svoje pohľadávky zo ZoÚ.“ Zmluvná podmienka, podľa

ktorej má spotrebiteľ automaticky znášať všetky náklady veriteľa spojené s vymáhaním jeho pohľadávky
navodzujú stav, kedy spotrebiteľ už vopred uznáva akékoľvek takéto nároky, prezumuje právo veriteľa na
ichúhraduatobezohľadunaichopodstatnenosť,bezichstotožneniasporušenímkonkrétnejpovinnosti
presne stanovenej výšky bez ohľadu na výsledok jednotlivých konaní a presné vyčíslenie. Zmluvné
ustanovenie v uvedenom znení zároveň neprimerane a pre spotrebiteľa nepredvídateľne rozširuje okruh

nárokov veriteľa, ktoré sa majú stať príslušenstvom pohľadávky, čo môže viesť k neprehľadnému
navyšovaniu pohľadávky veriteľa, z čoho vyplýva, že zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu
vo vzájomných povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľná. O neprijateľnosti
predmetnejzmluvnejpodmienkyrozhodolOkresnýsúdPrešovrozsudkom18Csp/75/2024z18.11.2024,
na ktoré odôvodnenie súd poukazuje, ale rovnako aj Okresný súd Prešov 9Csp/128/2023, Krajský súd

Prešov 6CoCsp/16/2024 z 19.09.2024.

44. Obchodné podmienky pre úver k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 11.2.2008 v Článku
11 - Prechodné a záverečné ustanovenia, bod 11.2], obsahujú zmluvnú podmienku v znení: „Zmluvnéstrany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ, budú riešené dohodou. V prípade
nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na
základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov. “ Podľa § 93b ZoB banky a

pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v
rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zradeným podľa osobitného zákona, a to tak,
aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej

zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej
zmluvy, na riešenie ich vzájomných sporoch z obchodov. Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne
vyjednanierozhodcovskéhokonaniazostranyspotrebiteľa,atopopoučeníodôsledkujehorozhodnutia.
Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľné
poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka
uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných podmienok. Podstatou všeobecných obchodných

podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme
tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva faktická nerovnosť pri kontraktácii. Je zrejmé,
že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície ako čo do informovanosti v nevýhodnom postavení
o proti dodávateľovi. Ako je zrejmé, uvedená norma vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa
o tom, že si vymieňa rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, žeby v

rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona a žeby s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec
banky najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. (Obdobne napr. Rozsudok
Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/127/2014 zo dňa 19.12.2016.)

45. Preto súd určil citované zmluvné podmienky v Zmluve o úvere za neprijateľné.

46. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní (vrátane konania o vydanie bezdôvodného
obohatenia, na základe, ktorého došlo k plneniu zo strany žalovaného) plne úspešný, preto má žalobca

voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

49. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.