Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoCsp/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125289331
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Greguš

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:6125289331.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Greguša a členov senátu

JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobcu: 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o.,
so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX A., o zaplatenie 1.413,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9Csp/72/2025 – 73 zo dňa 1. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9Csp/72/2025 – 73 zo dňa 1. októbra 2025
p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie rozsudkom označeným v záhlaví (ďalej len
„napadnutý rozsudok“) žalobu zamietol (výrok I.); žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania
(výrok II.).

1.1. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil primárne ustanoveniami: § 39, § 52 ods.
1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 6 a 9, § 517 ods. 1, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení

účinnom v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu – 08.08.2018 (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 9 ods.
2, § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvného
vzťahu, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“).

1.2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie v podstate odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou

doručenou súdu prvej inštancie dňa 29.07.2025 domáhal voči žalovanému zaplatenia 1.377,60 eura
s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 08.08.2018 uzatvoril so
žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere dobrápôžička č. 1879482862 (ďalej len „zmluva o úvere“),
ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery. Na základe tejto
zmluvy poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky vo výške 15.000 eur a žalovaný ako dlžník sa
zaviazal veriteľovi vrátiť istinu ako aj úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných podmienok.
Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením úveru žalobca ho upozornil na možné vyhlásenie predčasnej

splatnosti úveru podľa ust. § 565 v spojení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalovaný napriek výzve
dobrovoľne neplnil, a preto žalobca dňa 11.04.2023 úver vyhlásil za predčasne splatný. Ani po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru nedošlo k uhradeniu dlžnej sumy zo strany žalovaného ani čiastočne.1.3. Súd prvej inštancie záväzok medzi stranami konania posúdil ako spotrebiteľský s aplikáciou
ustanovení týkajúcich sa spotrebiteľa a zároveň ako absolútny obchod, pretože sa na tento typ zmluvy
vzťahujú aj ustanovenia § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Predmetnú zmluvu

však súd prvej inštancie posúdil ako spotrebiteľskú, v ktorej figuruje žalovaný ako spotrebiteľ a žalobca
ako obchodník. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva obsahuje podstatné náležitosti. Ďalej
konštatoval, že nebolo v konaní preukázané platné zosplatnenie úveru zo strany žalobcu. Žalobca vo
výzve zo dňa 13.03.2023, ktorou upozornil žalovaného, že je v omeškaní a že môže dôjsť k vyhláseniu
predčasnej splatnosti a ani vo výzve, ktorou žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru ku

dňu 11.04.2023, neuviedol, s ktorými konkrétnymi splátkami je žalovaný v omeškaní. Poukázal na to,
že právny úkon musí byť určitý, inak je neplatný. Súd prvej inštancie konštatoval, že upozornenie podľa
ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka musí obsahovať identifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ
v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Ďalej uviedol, že
uvedením len výšky dlhu v predmetnej výzve znemožňuje spotrebiteľovi oboznámiť sa, ktorú splátku
považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Súd prvej inštancie konštatoval, že bez uvedenia konkrétnej

splátky, pre ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť, nie je výzvou určitou, a tým pádom nie je dostatočne
určitým ani právny úkon, ktorým veriteľ realizoval predčasné zosplatnenie úveru s poukazom na
rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) a na stanovisko
občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Nitre zo dňa 08.04.2025. Súd prvej inštancie na základe
týchto skutočností vyhodnotil zosplatnenie celého dlhu žalobcom ako neplatný úkon. O trovách konania

súd prvej inštancie rozhodol na základe ust. § 255 ods. 1 CSP, tak že žalovanému nárok na náhradu
trov konania nepriznal, keďže mu žiadne nevznikli.

2.Protinapadnutémurozsudkupodalžalobcavzákonnejlehoteavcelomrozsahuodvolaniedomáhajúc
sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie;

alternatívne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie v časti
neuhradených splátok ku dňu vydania meritórneho rozhodnutia a žalovaného zaviaže na náhradu trov
aj odvolacieho konania. Žalobca považoval napadnutý rozsudok za nesprávny z odvolacích dôvodov
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.

2.1. Žalobca vo svojom odvolaní argumentoval tým, že sa súd prvej inštancie nezaoberal otázkou
dôvodnosti pohľadávky v rozsahu splátok splatných ku dňu rozhodovania súdu, ak vzhliadol neplatnosť
zosplatnenia uplatneného nároku. Konštatoval, že titulom uplatnenia a nároku v konaní nie je
zosplatnenie, ale zmluva o úvere a porušenie povinnosti žalovaného plniť z tejto zmluvy. Samotný
nárok sa neodvíja od zosplatnenia pohľadávky, ale len výška uplatneného nároku. Súd prvej inštancie

sa mal riadiť zásadou iura novit curia, nemá byť viazaný právnou kvalifikáciou uplatneného nároku
vo vzťahu k skutkovému stavu veci. Na základe týchto skutočností žalobca dospel k záveru, že súd
prvej inštancie nemohol zamietnuť nárok na jednotlivé splátky ku dňu vydania meritórneho rozhodnutia,
keďže tým žalobcovi uprel nárok na pohľadávku, ktorá bola v tejto časti splatná. V tejto súvislosti
žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 4Obdo/36/2023 SR zo dňa 31.10.2024

a na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8CoCsp/9/2025 zo dňa 16.07.2025. Poukázal zároveň na
pasivitu žalovaného v konaní v otázke zosplatnenia, a preto nebol žalobca povinný produkovať skutkové
tvrdenia na platnosť zosplatnenia, keďže táto skutočnosť nebola sporná.

3. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti podľa ust. § 365 a nasledujúce
CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379 a § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru o nedôvodnosti
odvolania žalobcu.

4. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

5. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.6. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

7. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde vtedy, ak nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá
odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Ústavnoprávna doktrína považuje
právo na spravodlivý proces za tzv. výsledkové právo. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť

hodnotené v kontexte celého konania. Príkladom porušenia práva na spravodlivý proces je relevantná
intenzita nedostatkov odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

8. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP odvolací súd konštatuje,
že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia,
na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej

časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak
výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej

inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z
hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení §
192 až § 194 CSP.

9. Právne posúdenie veci predstavuje činnosť súdu spočívajúcu v podriadení zisteného skutkového
stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho
vzťahu. Pri tejto činnosti súd rieši questio iuris (právne otázky), pričom ich riešeniu predchádza riešenie
questio facti (skutkové otázky), respektíve zistenie skutkového stavu. Vo všeobecnosti sa za nesprávne

považuje právne posúdenie, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu
(t. j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu
(t. j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú), prípadne správne určenú právnu normu
nesprávne interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní po vykonaní meritórneho odvolacieho prieskumu napadnutého
rozsudku dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkovéhostavuurobilajsprávnyprávnyzáverasvojerozhodnutieajsprávneavrozsahudostatočnom
pre jeho preskúmanie odôvodnil.

11. Na zdôraznenie správnosti dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 2 CSP a
za účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní odvolací súd in
medias res dopĺňa nasledovné:

12. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie ohľadom

neplatnosti zosplatnenia celého dlhu žalobcom, keďže vo výzve podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka (ako aj v oznámení, v ktorým žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť celého dlhu) nebola
špecifikovaná konkrétna splátka, v dôsledku ktorej došlo k zosplatneniu celého dlhu. Túto skutočnosť
žalobca v odvolaní nenamietal, konštatoval, že v dôsledku pasivity žalovaného nemusel preukazovať
platnosť zosplatnenia. Odvolací súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že ide o spotrebiteľský spor,

kde žalovaný vystupuje ako slabšia strana spotrebiteľ. Nie je možné v dôsledku pasivity žalovaného
prenášať na neho dôkazné bremeno, a preto predmetnú námietku žalobcu odvolací súd vyhodnotil
ako irelevantnú.

13.Žalobcasvojuargumentačnúlíniupostavillennaskutočnosti,žesúdprvejinštancieneposúdilotázku

dôvodnosti pohľadávky v rozsahu splátok splatných ku dňu rozhodovania. Odvolací súd v súvislosti
k tejto námietke konštatuje, že sa stotožňuje s rozhodnutiami uvádzanými žalobcom. Avšak v tomto
prípade sa jedná o situáciu, kedy bol skutkový stav jasne žalobcom vymedzený. V prípade vyššie
uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (odsek 2.1.) odvolací súd konštatuje, že v danom prípadežalovaní neboli v postavení spotrebiteľa a zároveň vyvíjali procesnú aktivitu svojimi vyjadreniami na
rozdiel od pasivity žalovaného v tomto konaní. Teda skutkový základ sa mohol dotýkať jednotlivých
splátok, pričom žalovaní nepožívali vyššiu mieru ochrany z pozície spotrebiteľa. V prejednávanej veci sa

žalobca v žalobe nedomáhal pohľadávky vo vzťahu k jednotlivým splatným splátkam úveru, ale domáhal
za zaplatenia celého úveru v dôsledku vyhlásenia predčasnej splatnosti. Síce samotný hmotnoprávny
nárok vychádza z predmetnej zmluvy o úvere a z nesplnenia povinnosti žalovaným vyplývajúcej z tejto
zmluvy, ale z procesného hľadiska žalobca vymedzil skutkový stav smerujúci len k zosplatneniu.
Neuviedol, pre ktoré konkrétne splátky je žalovaný v omeškaní, kedy nastala ich splatnosť a odkedy

nastaloomeškaniežalovaného.Odvolacísúdzastávanázor,žesúdnemôžedoplniť,respektívenahradiť
skutkový stav uvedený žalobcom, takýmto skutkovým stavom je viazaný aj keď nie je viazaný právnou
kvalifikáciou nároku. Neplatnosť zosplatnenia sama osebe neumožňuje súdu pretransformovať žalobu
o zaplatenie zosplatneného dlhu na žalobu o zaplatenie jednotlivých splatných splátok, ak žalobca svoj
nárok skutkovo takto nevymedzil. Žalobca mal procesný priestor tvrdiť alternatívny skutkový základ,
mohol nárok uplatniť eventuálne alebo mohol rozšíriť žalobu, avšak tak neurobil. Argumentáciu vo

vzťahu k jednotlivým splátkam prezentoval až v rámci odvolacieho konania. V prípade posudzovania
jednotlivých splátok, tak ako to požaduje žalobca, by sa vyžadovalo nové posúdenie začiatku omeškania
ku každej splátke, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha; nové určenie úrokov z omeškania, prípadné
posúdenie otázky premlčania vo vzťahu ku každej splátke osobitne, ak by žalovaný vzniesol námietku
premlčania. Súd by sa síce matematickým výpočtom vedel dopracovať, s ktorými splátkami je žalovaný

v omeškaní, ale relevantnou je tá skutočnosť, že žalobca svojou procesnou aktivitou spočívajúcou
vo vymedzení skutkového stavu neodvodzoval svoj nárok vo vzťahu k jednotlivým splátkam, ale vo
vzťahu k celému dlhu v dôsledku jeho zosplatnenia. V prejednávanej veci nejde o situáciu, v ktorej
by súd žalobe vyhovel v menšom rozsahu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena ohľadom časti
uplatneného nároku, ale o situáciu, v ktorej absentuje skutkové tvrdenie zakladajúce samostatný nárok

na zaplatenie jednotlivých splátok. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd nepovažuje za možné
priznať žalobcovi jednotlivé splatné splátky, ak žalobca skutkovo založil svoj nárok výlučne na tvrdení o
platnom zosplatnení úveru a neuviedol konkrétne splátky, s ktorými je žalovaný v omeškaní s poukazom
na ich výšku a splatnosť. V opačnom prípade by súd prekročil rámec skutkového vymedzenia sporu
daného žalobcom a suploval by jeho procesnú aktivitu, čo je v rozpore s dispozičnou zásadou

konania. V danom prípade nie je na mieste aplikovať zásadu iura novit curia, keďže tá sa týka práva
ako takého a nie skutkových tvrdení. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci na základe
vyššie uvedeného by posudzovanie uplatneného nároku v súvislosti s jednotlivými splatnými splátkami
znamenalo kvalitatívnu zmenu predmetu konania.

14. Na záver ako obiter dictum odvolací súd konštatuje, že súd nemusí rozhodovať v súlade so
skutkovým a právnym názorom strán sporu vrátane ich dôvodov a námietok, pričom je tento názor
rešpektovaný rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,
I. ÚS 204/2010). Takisto ani do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (respektíve práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru)

nepatrí právo sporovej strany na rozhodnutie v súlade s jej právnym názorom (m. m. II. ÚS 218/02, I. ÚS
3/97), ani právo dožadovať sa toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktoré sporová strana predkladá (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 284/08).
Odvolací súd teda nie je viazaný právnym názorom strán sporu a nerozhoduje na základe nespokojnosti
strany s výsledkom konania.

15. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd nevzhliadol námietky žalobcu dôvodnými,
pričom dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, a preto ho
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému žalovanému síce vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho
konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len

o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po
právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už
v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanému žiadne trovy odvolacieho konanianevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP
rozhodol v II. výroku tohto rozsudku tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom

alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo
akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.