Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 11, 2026

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 11Csp/16/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7826200454
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Dudič
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2026:7826200454.1

Uznesenie

Okresný súd Rožňava v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XX, zast.
Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Malcho, s.r.o., so sídlom 034 92 Stankovany 549, IČO: 55 962
165, proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská
časť Ružinov, IČO: 35 724 803, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach

zo mzdy, ktorá bola uzatvorená ako súčasť úverovej zmluvy č. 4010041138 zo dňa 11.10.2010 a
vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne Obec Slavošovce, B. XXX, XXX XX B., aby upustil od
vykonávania zrážok zo mzdy.

II. Súd p o u č u je žalovaného, že na Okresný súd Rožňava môže podať proti žalobkyni žalobu o
zaplatenie dlžných splátok úveru z úverovej zmluvy č. 4010041138 zo dňa 11.10.2010.

III. Žalobkyni p r i z n á v avoči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa návrhom zo dňa 26.02.2026 sa domáhala na tunajšom súde nariadenia neodkladného
opatrenia. Svoj návrh odôvodnila tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej
dňa 13.02.2017 medzi obchodnou spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len ako „právny

predchodca žalovaného“) a žalovaným, sa žalovaný stal vlastníkom pohľadávky zo zmluvy o úvere
č. 4010041138. Medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného došlo dňa 11.10.2010 k
uzatvoreniu úverovej zmluvy č. 4010041138. V spodnej časti tejto zmluvy je uvedená miniatúrnym
písmom neprijateľná zmluvná podmienka v znení: „Spoločnosť a klient podpismi na tejto zmluve zároveň
uzatvárajú a) zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I., b) zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru
II., na základe ktorých je klient oprávnený čerpať úver prostredníctvom platobnej karty, c) záväzkový

vzťah z právneho dôvodu VIČ podľa Hlavy 14 ÚP., d) dohodu o zrážkach zo mzdy, to všetko v rozsahu
uvedenom pred textom úverových podmienok a v ÚP.“ V danom prípade ide o spotrebiteľský právny
vzťah, pre ktoré je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická
osoba – spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento
návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka:
„Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.“ V zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.“ Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne

dojednaná a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offosúdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,

na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77
Simmenthal). Formulácia Dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou
na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor
s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú (§

53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia
v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku
7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré
bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl. 4 smernice
Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Na zdôraznenie správnosti

tohto záveru žalobca poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12,
Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni
uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj
bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o

zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie
za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“ Žalobkyňa poukázala aj na závery
Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík
predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zo dňa 21.01.2011 pod
č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorými v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach

zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53
Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť
dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha
nijakej autorizácií a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo

strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ako bolo vyššie
uvedené ide o formulárový typ dohody, ktorý žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť, takáto dohoda o
zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ sa v porovnaní s
predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,

ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred
predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pri uzatváraní tejto dohody spotrebiteľ musí
mať vedomosť, pohľadávku akého druhu a v akej výške dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje.
V opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže celú pohľadávku, prostredníctvom zrážok z
dlžníkovej mzdy, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných

zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v
neprospech spotrebiteľa, umožňujúce vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží. Dohoda
o zrážkach zo mzdy je neplatný právny úkon nakoľko nebola individuálne dojednaná a jej uzavretie
spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle
§ 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa: „Neprípustné je zabezpečenie

uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme
osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť“ Dohoda
o zrážkach zo mzdy je v rozpore s citovaným ustanovením, čo spôsobuje jej neplatnosť. Okrem vyššie
uvedeného žalobkyňa uviedla, že samotnú zmluvu možno ako celok pre miniatúrne písmo vyhodnotiť

ako neplatnú a zároveň pohľadávka z tejto zmluvy o úvere je už dávno premlčaná. Žalovaný pristúpil
k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 20.02.2026 označeným ako spis číslo: 4487575 prílohou,
ktorého bola zmluva o úvere. Vyššie uvedený skutkový a právny stav umožňuje siahnuť žalovanému
na majetok žalobkyne prostredníctvom zamestnávateľa žalobkyne na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky, resp. neplatného právneho úkonu. Podľa názoru žalobkyne, z predložených listinných

dôkazov vyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ako jeden z predpokladov nariadenia
neodkladného opatrenia. Právnu ochranu žalobkyne, zamedzením vykonávania zrážok zo mzdy na
základe neoprávneného titulu, tak možno zabezpečiť výlučne prostredníctvom súdom nariadeného
neodkladného opatrenia. V zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrenímmožno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Nariadením
neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému uloží povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo
mzdy žalobkyne, sa podľa názoru žalobkyne dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu

k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody. Súd preto podľa názoru žalobkyne nemusí uložiť
žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP). Nová právna úprava upúšťa od
doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení
nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Dočasným nevykonávaním zrážok zo mzdy sa
ale nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahu k strán sporu a žalovanému ako oprávnenej

osobe z danej zmluvy nevznikne nenapraviteľná ujma, keďže táto spoločnosť má (v prípade, že
žalobkyňasamaneuspokojíjejzákonnénároky)možnosťuplatňovaťsvojenárokysúdnoucestou,očom
ju prvoinštančný súd vo výroku svojho rozhodnutia poučí. Uvedený právny názor potvrdil Krajský súd
Trnava vo svojom rozhodnutí 25Co/165/2017 zo dňa 20. 09. 2017. Taktiež Uznesenie Krajského súdu
Nitra zo dňa 28.02.2018 sp. zn. 25Co/30/2018. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyňa navrhovala,
aby súd nariadil nasledovné neodkladné opatrenie: I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia zmluvného

ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzatvorená ako súčasť úverovej zmluvy č.
4010041138 zo dňa 11.10.2010 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne Obec Slavošovce,
B. XXX, XXX XX B., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. II. Súd poučuje žalovaného, že na
Okresný súd Rožňava môže podať proti žalobkyni žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru z úverovej
zmluvy č. 4010041138 zo dňa 11.10.2010. III. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému náhrada trov

konania v rozsahu 100 %.

2. K podanému návrhu súčasne pripojila nasledovné listinné dôkazy a to Úverovú zmluvu zo dňa
11.10.2010, e-mail EOS KSI Slovensko – číslo spisu: 4487575- Žiadosť o súčinnosť zo dňa 20.02.2026,
Výzvu zamestnávateľovi žalobkyne zo dňa 20.02.2026.

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účelne

možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,

d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná

integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 1 CSP prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením

ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

11. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

12. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka:
(1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
(2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
(3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

13. Podľa § 551 Občianskeho zákonníka:
(1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o
zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
(2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda
predložila.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako
so mzdou.

14. Súd po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia je dôvodným. Neodkladné opatrenie možno nariadiť pred začatím konania,

počas konania, ako aj po jeho skončení. Rozhodovanie o neodkladnom opatrení je súčasťou základného
práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods.1 Ústavy SR. Nariadenie neodkladného opatrenia nie
je na ujmu účastníka na súdnu ochranu konečným rozhodnutím vo veci samej. Účelom neodkladného
opatrenia nie je judikovanie práv strán sporu, ale neodkladná úprava pomerov, ktorou sa má docieliť
okamžitá procesná ochrana tej strany sporu, ktorá osvedčí potrebu súdnej ochrany prostredníctvom

tohto inštitútu. Neodkladné opatrenie súd nariadi, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je
daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Z obsahu návrhu je nepochybné, že neodkladným opatrením
má účastník záujem zabezpečiť dočasnú úpravu pomerov strán. Zmyslom neodkladného opatrenia
je takto poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia.
Súd musí však zároveň prihliadať na ochranu oprávnených záujmov povinnej strany sporu, aj keď

táto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného
opatrenia. Neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť, ak žalobca neosvedčí danosť aspoň základných
skutočností, ktoré musia byť nepochybné a presvedčivé, umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má dočasná ochrana poskytnúť a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy. Skutočnosti, ktoré majú osvedčiť nutnosť potreby dočasnej úpravy nemusia byť

nepochybne preukázané, postačí ak sú pravdepodobné. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
sa rozhoduje bez nariadenia pojednávania, bez vykonania dôkazov. Súd vychádza iba zo skutočností
vyplývajúcich zo spisového materiálu a zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu (viď rozsudok NS SR 5Cdo/65/2010, 6M Cdo/5/2012). Žalobca v návrhu musí osvedčiť
potrebu nariadeného opatrenia a špecifikovať ohrozenie, ktoré strane hrozí v prípade, ak by pomery

strán neboli upravené (rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu). Nariadením
neodkladného opatrenia by nemalo dôjsť k nevyváženému vzťahu strán alebo tretích osôb. Neodkladné
opatrenie nie je možné nariadiť, ak žalobca neosvedčí danosť aspoň základných skutočností, ktoré
musia byť nepochybné a presvedčivé, umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej

ujmy. Skutočnosti, ktoré majú osvedčiť nutnosť potreby dočasnej úpravy nemusia byť nepochybne
preukázané, postačí ak sú pravde podobné. Naliehavosť záujmu na vydaní neodkladného opatrenia tak,
ako to predpokladá § 326/1 CSP, žalobkyňa v uplatnenom rozsahu osvedčila.15. Z predložených listinných dôkazov, ktoré predložila žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, súd okrem skutočností, ktoré už boli uvedené v samotnom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, zistil, že žalobkyni žalovaný poskytol spotrebiteľský úver, druh úveru: účelový/

úhrada tovaru (služby) za tovar/službu s názvom silversan. Predajná cena tovaru/služby bola vo výške
668,00 eur, pričom žalobkyňa zaplatila v hotovosti 67,00 eur a celková výška úveru bola 601,00 eur.
Mesačná splátka bola dohodnutá vo výške 19,59 eur, celková čiastka splatná spotrebiteľom bola 940,32
eur, počet splátok 48, RPMN za úver 26,6 %, ročná úroková sadzba úveru 23,63 %, priemerná hodnota
RPMN 47,39 %, celkové náklady spotrebiteľa 339,32 eur, dátum prvej splátky 11.11.2010, úhrada

nasledujúcich splátok vždy do 14. dňa v kalendárnom mesiaci a lehota splatnosti 14.10.2014. Táto
zmluva bola uzavretá dňa 11.10.2010. Samotný spotrebiteľský úver bol vyhotovený na predtlačenom
formulári žalovaného, a ktorý bol podpísaný s potvrdením o jeho prečítaní. V zmysle textu úverovej
zmluvy spoločnosť (žalovaný) a klient (žalobkyňa) podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárajú a)
zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I., zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II., na základe
ktorých je klient oprávnený čerpať úver prostredníctvom platobnej karty, c) záväzkový vzťah z právneho

dôvodu VIČ podľa Hlavy 14 ÚP., d) dohodu o zrážkach zo mzdy, to všetko v rozsahu uvedenom pred
textom úverových podmienok a v ÚP. Z obsahu listiny zo dňa 20.02.2026 adresovanej zamestnávateľovi
žalobkynevyplýva,žepohľadávkapôvodnéhoveriteľabolapostúpenánažalovaného,ktorýsiuplatnilna
základe uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy dlh ku dňu 20.02.2026 titulom istiny vo výške 1.295,81
eur, úroku z omeškania do postúpenia pohľadávky vo výške 359,97 eur, poplatkov vo výške 4,47 eur,

úroku z omeškania po postúpení pohľadávky vo výške 947,69 eur a trov konania vo výške 323,55 eur.
Spolu vo výške 2.931,49 eur.

16. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia a tiež na zistený skutkový stav súd dospel
k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na zdržanie sa výkonu práva na zrážky zo

mzdy, ktorý podala žalobkyňa je dôvodný. Súd sa stotožnil so všetkými skutkovými tvrdeniami žalobkyne
uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a tým ako odôvodnil svoj nárok. Súd sa
plne stotožňuje najmä s tvrdením, že neexistuje žiadny titul na základe, ktorého by si žalovaný mohol
voči žalobkyni uplatňovať zrážky zo mzdy, pretože z predložených listinných dôkazov, ktoré žalobkyňa
predložila nevyplýva, že by medzi stranami došlo k osobitnému dojednaniu, resp. dohode o zrážkach

zo mzdy. Z dohody o zrážkach zo mzdy nie je zrejmé, akú konkrétnu výšku pohľadávky veriteľa má
zabezpečovať. Sporná dohoda nespĺňa podmienky určitosti pri označení subjektov na strane veriteľa. V
zmluvných dojednaniach úverovej zmluvy sa síce uvádza že veriteľ na základe dohody o zrážkach zo
mzdy sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy voči dlžníkovi avšak nie je
zrejmé, že by k takejto dohode o zrážkach zo mzdy medzi stranami sporu aj došlo. Pokiaľ by aj takáto

dohoda o zrážkach zo mzdy existovala a pokiaľ by bola iba súčasťou formulárovej a typovej zmluvy, bola
byvsúladesust.§39Občianskehozákonníkaabsolútneneplatná,ajspoukazomna§551Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ by takáto dohoda bola súčasťou zmluvy resp. všeobecných obchodných podmienok
alebo zmluvných dojednaní úverovej zmluvy, a nebola by individuálne dojednaná resp. podpísaná
na samostatnej listine, išlo by o neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne. Umožňovala by totiž žalovanému
siahnuť na majetok žalobkyne bez súdnej kontroly. Vykonaniu zrážok zo mzdy by sa žalobkyňa nemohla
brániť napriek tomu, že žiadny súd postihnutie jej majetku neschválil. Teda neodkladné opatrenie je
výlučným a jediným prostriedkom na zabránenie žalovanému vykonávať žalobkyni zrážky zo mzdy. Bez
súdneho prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok by žalovaný od žalobkyne na základe dohody

o zrážkach zo mzdy, teda mohol vymôcť dokonca viac ako mu v skutočnosti prislúcha, bez rozhodnutia
súdu by došlo teda, aj k vymoženiu takej sumy, na ktorú by možno ani žalovaný nárok nemal. Nariadenie
neodkladného opatrenia v období, kedy zamestnávateľ žalobkyne má začať vykonávať a vykonáva
zrážky zo mzdy žalobkyne, považuje súd za dôvodný a efektívny prostriedok súdnej ochrany. Pre
žalovaného nie je neprimeraným zásahom, pretože tomuto nič nebráni domáhať sa svojej pohľadávky

podaním žaloby na príslušný všeobecný súd. Z hľadiska proporcionality žalovaný takto môže dané
obmedzenie zniesť. Existuje predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu
pomerov medzi stranami, preto súd neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci
samej, ale v súlade s § 337 ods. 1, 2 CSP poučil žalovaného, že môže podať žalobu vo veci samej
o zaplatenie dlžných splátok zo zmlúv, ktoré žalovaný poskytol. Následkom úspešnej žaloby môže byť

zrušenie neodkladného opatrenia.17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1, § 262 CSP v spojení s § 354 CSP. Žalobkyni ako
úspešnej strane prislúcha nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady rozhodne
súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dni´ odo dnˇa jeho dorucˇenia na Okresny
´ su´d Rožňava.

Odvolanie mo^zˇe podatˇ strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydane´.
Odvolanie len proti odo^vodneniu rozhodnutia nie je pri´pustne´.

V odvolani´ sa popri vsˇeobecny´ch na´lezˇitostiach podania uvedie, proti ktore´mu rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napa´da, z aky´ch do^vodov sa rozhodnutie povazˇuje za nespra´vne (odvolacie
do^vody) a cˇoho sa odvolatelˇ doma´ha (odvolaci´ na´vrh).

Odvolanie mozˇno odo^vodnitˇ len ty´m, zˇe
a) neboli splnene´ procesne´ podmienky,
b) su´d nespra´vnym procesny´m postupom znemozˇnil strane, aby uskutocˇnˇovala jej patriace
procesne´ pra´va v takej miere, zˇe dosˇlo k porusˇeniu pra´va na spravodlivy´ proces,
c) rozhodoval vylu´cˇeny´ sudca alebo nespra´vne obsadeny´ su´d,

d) konanie ma´ inu´ vadu, ktora´ mohla matˇ za na´sledok nespra´vne rozhodnutie vo veci,
e) su´d prvej insˇtancie nevykonal navrhnute´ do^kazy, potrebne´ na zistenie rozhoduju´cich skutocˇnosti
´,
f) su´d prvej insˇtancie dospel na za´klade vykonany´ch do^kazov k nespra´vnym skutkovy´m zisteniam,
g) zisteny´ skutkovy´ stav neobstoji´, pretozˇe su´ pri´pustne´ dˇalsˇie prostriedky procesnej obrany alebo

dˇalsˇie prostriedky procesne´ho u´toku, ktore´ neboli uplatnene´, alebo
h) rozhodnutie su´du prvej insˇtancie vycha´dza z nespra´vneho pra´vneho posu´denia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napa´da, mo^zˇe odvolatelˇ rozsˇi´ritˇ len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolacie do^vody a do^kazy na ich preuka´zanie mozˇno menitˇ a dopl´nˇatˇ len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podanie mozˇno urobitˇ pi´somne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobene´ v elektronickej podobe bez autoriza´cie podlˇa osobitne´ho predpisu treba dodatocˇne
dorucˇitˇ v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizovane´ podlˇa osobitne´ho predpisu; ak

sa dodatocˇne nedorucˇi´ su´du do desiatich dni´, na podanie sa neprihliada.