Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10Er/444/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8809207340
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Gedor
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2026:8809207340.2

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752 proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, A.
D. E., o vymoženie 2.967,15 eur s prísl., súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjákom, Exekútorský
úrad Košice, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. O trovách súdneho exekútora súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o
zastavení exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 15.10.2009 tunajší súd vydal poverenie č. 5713 024865, ktorým poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie vo veci horeuvedeného účastníka.

2. Dňa 25.1.2016 oprávnený doručil súdu prostredníctvom súdneho exekútora doplnenie návrhu na
vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 39 ods. 4 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti ( ďalej len Exekučný poriadok) a ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku.

3. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, účinného do 31.3.2017, v exekučných konaniach, ktoré

sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri
podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 oprávnený povinný doplniť návrh na
vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

4. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, účinného do 31.3.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou,

oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti
podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom
indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

5. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, účinného do 31.3.2017, exekúcie podľa odseku 1 sa odo
dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. Podaním zo dňa 22.1.2016 a doručeným súdu dňa 24.2.2016

oprávnený podľa § 243f Exekučného poriadku doplnil návrh na vykonanie

exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, ku ktorému pripojil opis rozhodujúcich skutočností,
týkajúcich sa právneho vzťahu medzi povinným a oprávneným.

6. Podľa § 243f ods. 4,5,6 Exekučného poriadku, účinného do 31.3.2017, ak sa v konaniach podľa

odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/.
Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. Akoprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní
exekúcie.

7. Exekučným titulom v tomto prípade je Rozhodcovský rozsudok, č. k. SR 08100/2013 zo dňa
13.1.2014, vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská,
a.s., IČO: 35922761, právoplatným dňa 10.3.2014 a vykonateľným dňa 13.3.2014.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, účinného do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak
rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval
nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a
nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia
zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom."

9. V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie
- zo spotrebiteľskej zmluvy,
- zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy nemení (tiež formulárová, adhézna, typová zmluva),
- na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok,

- pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal,
- na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo „ úverových podmienkach úverovej zmluvy“, podľa
ktorej vzniknuté spory bude rozhodované jediným rozhodcom.

10. Uvedené skutočnosti sú zrejme z exekučného titulu a viedli súd k tomu, že preskúmal exekučný

titul berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či
rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v
právachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa(§53ods.lObčianskehozákonníka;
ďalej len OZ).

11. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na
nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ
má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu
posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo

poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť
také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide
o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa
vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský
právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť

exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že
arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku.

12. ZoRK v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu

resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. Toto preskúmanie je exekučný súd oprávnený
vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť
súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na
rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 ZoRK), či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné
rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským

rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace
sa dobrým mravom.

13. Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ

fundamentálneho hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy. Ak tomuto kritériu
zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.14. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa teda slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý

vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez
návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju

použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom
rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý
svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm.
c/, ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov
nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

15. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba

rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok
z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie
princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Nejde
teda v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci. Porovnaj tiež nález ÚS ČR IV.ÚS
174/02, v ktorom sa judikuje: „rozhodčí soud není orgánem verejné moci a tudiž ani jeho rozhodčí nálezy

nemohou byt rozhodnutím orgánu verejné moci...Jeho moc tedy není delegovaná svrchovanou moci
štátu, ale pochází od soukromé vlastní moci strán určovat si svuj osud".

16. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana

si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité
naplánovať, sú plne namieste.

17. Zákon len indikatívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (slovo najmä v § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka) a súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu

nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu
zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona. Smernica 93/13 odporúčajúcim
spôsobom vypočítava niektoré nekalé podmienky, pričom v prílohe sa dotýka aj rozhodcovskej doložky
v štandardných zmluvách za stavu, že proces pred rozhodcom nie je právne regulovaný.

18. Súd ďalej poukazuje na to, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
Všeobecným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. To je pravdepodobne aj najčastejšia
situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym
spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy,
a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej

(spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu.
Miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti (sídlo rozhodcu na
druhom konci republiky, porovnaj rozsudok Océano Grupo Editorial spojené prípady C – 240/98
až C – 244/98) a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi súdnym a rozhodcovským konaním niet
ani zmienky. Doložka nebola „dojednaná“ tak, aby jej spotrebiteľ porozumel aby bol z jej obsahom

a jej významom uzrozumený. Dojednanie spočívalo v tom, že dodávateľ dal spotrebiteľovi zmluvu
a obchodné podmienky ktorých súčasťou je aj rozhodcovská doložka iba podpísať.

19. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich
dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bolo odopreté právo na súdnu ochranu, ktorú mu poskytujú

ustanovenia § 52 ods. 4 písm. r/ a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernica 93/13/EHS. Teda
na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie viazaný a táto jev rozpore príslušnými ustanoveniami najmä § 52 ods. 4 písm. r/ a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj
v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS a preto exekúciu zastavil.

20. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd exekúciu po zistení existencie neprijateľných
podmienok ex offo zastavil.

21. Podľa ustanovenia § 200 odsek 5 Exekučného poriadku, účinného do 31.3.2017, ak súd rozhodne
o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

22. V čase rozhodovania o zastavení exekúcie súd nemal k dispozícii vyúčtovania trov exekúcie preto
o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia, pokiaľ si ich
súdny exekútor uplatní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná
sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Sťažnosť
len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.(§ 239 CSP, § 242 CSP)

Sťažnosť môže podať ten v koho neprospech bolo uznesenie vydané. (§ 240 CSP)

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. (§ 243
CSP)

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
sťažnosti. (§ 244)

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné. (§ 245 CSP)

Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. (§ 246 CSP)