Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 11, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/27/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100290
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Soukupová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100290.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Soukupovej

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Ing. Matúša Škarbalu, v
právnejvecižalobcu:GreenTeq,s.r.o.,sosídlomOzanova147,01853Bolešov,IČO:45378657,právne
zastúpený:TAXLAW,s.r.o.,sosídlomBřeclavská3,90101Malacky,IČO:53160657,protižalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42
499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100479937/2025 zo dňa 31.01.2025 a o
návrhu žalobcu na zrušenie Protokolu Daňového úradu Trenčín č. 100897231/2023 zo dňa 28.03.2023,
takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100479937/2025 zo dňa
31.01.2025 z a m i e t a.

II. Návrh žalobcu na zrušenie Protokolu Daňového úradu Trenčín č. 100897231/2023 zo dňa 28.03.2023
o d m i e t a .

III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Trenčín (ďalej len „správca dane“) Oznámením o daňovej kontrole zo dňa 14.04.2022,
ktoré bolo doručené daňovému subjektu (ďalej aj len „žalobca“) dňa 28.04.2022 oznámil výkon daňovej
kontroly pre daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia január až október 2018
s tým, že daňová kontrola začne dňa 12.05.2022. Dňa 28.03.2023 bol správcom dane vydaný Protokol
z daňovej kontroly č. 100897231/2023 (ďalej aj len „Protokol“), v ktorom uviedol svoje závery na
základe získaných dôkazov, dokladov a výsledkov daňovej kontroly DPH u daňového subjektu. Protokol

bol daňovému subjektu doručený dňa 12.04.2023. Správcovi dane bolo dňa 26.05.2023 doručené
vyjadrenie žalobcu k protokolu. K prerokovaniu pripomienok k Protokolu došlo dňa 13.07.2023.

2. Správca dane vydal v poradí prvé rozhodnutie č. 102057474/2023, ktorým daňovému subjektu vyrubil
rozdiel dane za zdaňovacie obdobie január 2018 v sume 3 480,70 EUR. Rozhodnutie bolo právnemu
zástupcovi daňového subjektu doručené dňa 17.08.2023. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca
odvolanie dňa 18.09.2023, pričom žalovaný vydal v poradí prvé rozhodnutie č. 100335215/2024, ktorým

podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správne daní (daňový poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) zrušil rozhodnutie Daňového úrade Trenčín č. 102057474/2023
zo dňa 11.08.2023 a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný zaviazal správcu dane preveriť,
či účasť osoby poverenej právnym zástupcom daňového subjektu pri vypočutí svedkov bola zákonnáalebonie,preveriťkontrolnévýkazyspoločnostídeklarovanýchdodávateľov,akoajriadnezistiťskutkový
stav veci.

3. V zdaňovacom období január 2018 deklaroval daňový subjekt odpočítanie dane od: 1) M STAV, s.
r. o., Vyšehradská č. 8, 851 06 Bratislava, IČO: 36284220, DIČ: 2022162153, IČ DPH: SK2022162153
(ďalej len „M STAV, s. r. o.“) z faktúry č. 24012018 (int. č. 2018005), dátum dodania 24.01.2018, základ
dane 2 407,85 EUR, DPH 481,57 EUR od M STAV, s. r. o. za stavebný materiál, 2) CLEAN s. r. o.,
Šoporňa č. 1070, 925 52 Šoporňa, IČO: 46539671, DIČ: 2023417495, IČ DPH: SK2023417495 (ďalej

len „CLEAN s. r. o.“) z faktúry č. 10012018 (int. č. 2018004), dátum dodania 10.01.2018, základ dane
2 247,58 EUR, DPH 449,52 EUR od CLEAN s. r. o. za autosúčiastky. Správca dane vyzval daňový
subjekt na predloženie dodávateľských faktúr spolu s prílohami (Výzva na predloženie dokladov č.
101664078/2022 zo dňa 03.06.2022). Daňový subjekt predmetné faktúry predložil bez príloh (podanie
č. 604751824/2023). Správca dane dňa 17.10.2022 vypočul konateľov, resp. spoločníkov spoločností
deklarovaných dodávateľov, pričom títo popreli spoluprácu s daňovým subjektom, popreli vystavenie

dodávateľskýchfaktúr,nepoznalikonateľovspoločnostižalobcuaanineobchodovalistovarom,ktorýbol
uvedený na faktúrach (stavebný materiál a autosúčiastky). Konateľ spoločnosti M STAV, s.r.o. uviedol,
že spoločnosť vykonáva stavebnú činnosť, vykonávala realizáciu s dodaním tovar a samotný stavebný
materiál nepredávala. V zdaňovacom období január 2018 deklaroval daňový subjekt odpočítanie dane
aj v sume 9,75 EUR z faktúry č. 4111800028 (int. č. 2018003), dátum dodania 09.01.2018, základ

dane 48,77 EUR od A. A. za režijný materiál a v sume 212,21 EUR z pokladničných dokladov, pričom
správcovi dane bol doručený USB-kľúč s požadovanými dokladmi (podanie č. 609958525/2022 a č.
250191276/2022), ktorého obsah nebolo možné otvoriť. O tejto skutočnosti správca dane informoval
daňový subjekt (Oboznámenie č. 102061089/2022 zo dňa 21.07.2022) a opätovne ho vyzval na
predloženie požadovaných dokladov. Daňový subjekt doklady nepredložil. Zároveň v zdaňovacom

období január 2018 daňový subjekt deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu: 1) pre B.
C., Odboje 122/11, 737 01 Český Těšín 1, IČO 75283905, DIČ 8212194947, IČ DPH CZ8212194947
(ďalej len „B. C.“) faktúrou č. 50180002, dátum dodania 25.01.2018 v sume 8 872,41 EUR za stavebný
materiál; Faktúru správca dane prevzal ako dôkaz do kontroly z iného konania s daňovým subjektom
(Úradný záznam č. 101363354/2022 zo dňa 12.05.2022). 2) pre spoločnosť AUTOOPRAVNA KFK s.r.o.,

Halasova 402/7, 703 00 Ostrava 3 (Vítkovice), IČO 25350552, DIČ 25350552, IČ DPH CZ25050552
(ďalej len „AUTOOPRAVNA KFK s.r.o.“) faktúrou č. 50180001, dátum dodania 19.01.2018 v sume 5
093,49 EUR. Faktúra bola predložená v rámci podania č. 604751868/2023 zo dňa 16.03.2023. B. C.
na výsluchu správcovi dane uviedol, že daňový subjekt nepozná, nepozná ani jedného z konateľov
daňového subjektu, že pečiatka a podpis na predložených faktúrach mu nepatrí.

4. Správca dane rozhodnutím č. 102327639/2024 zo dňa 12.08.2024 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) v zmysle § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil rozdiel dane v sume 3 480,70 EUR
za zdaňovacie obdobie január 2018, nepriznal nadmerný odpočet v sume 1 039,74 EUR a vyrubil
daň v sume 2 440,96 EUR. V prvostupňovom rozhodnutí správca dane podrobne popísal priebeh

daňovej kontroly, dôkazy, ktoré vykonal, skutočnosti, ktoré vykonaným dokazovaním zistil, vyjadrenia
daňového subjektu ako aj svoje stanoviská k týmto vyjadreniam. Zároveň správca dane k námietke
daňového subjektu, ktorou namietal nepripustenie C. C. A. k ústnemu pojednávaniu so svedkom uviedol,
že neakceptoval jej poverenie k zastupovaniu a nepripustenie k ústnemu pojednávaniu, nakoľko nie
je advokát ani koncipient a v nadväznosti na § 65 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o

zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“), podľa ktorého odborný zamestnanec advokáta
nie je oprávnený zastupovať klienta pred súdom, prokuratúrou alebo orgánom verejnej správy, nie je
oprávnená zastupovať daňový subjekt pred správcom dane. Správca dane ďalej v rozhodnutí uviedol, že
v preverovaných prípadoch neboli splnené podmienky uplatnenia odpočítania dane, nakoľko spoločnosti

M STAV, s.r.o. a CLEAN s. r. o. popreli obchodnú spoluprácu s daňovým subjektom a teda aj vznik
daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Daňový subjekt nepredložil žiadny dôkaz o reálnom
dodaní tovaru ani o tom, že preverované dodávky tovaru mu boli dodané spoločnosťami M STAV, s.r.o.
a CLEAN s. r. o. ani inými zdaniteľnými osobami. Správca dane preveril aj kontrolné výkazy spoločností
M STAV, s.r.o. a CLEAN s. r. o., pričom z kontrolných výkazov podaných za zdaňovacie obdobie január

2018 vyplýva, že ani spoločnosť M STAV, s.r.o. a ani spoločnosť CLEAN s. r. o. v uvedenom období
nedeklarovali žiadnu obchodnú spoluprácu s daňovým subjektom. Zároveň daňový subjekt nepreukázal
splnenie podmienok na oslobodenie dane pri plneniach pre B. C. a spoločnosť AUTOOPRAVNA KFK
s.r.o. v zmysle ustanovenia § 43 zákona o DPH, čím porušil § 69 ods. 1 zákona o DPH. Správcadane ďalej uviedol, že daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienky na uplatnenie odpočítania dane,
nakoľko ani v ďalšom konaní nepreukázal použitie nakúpených zdaniteľných plnení od A. A. a od
rôznych dodávateľov z pokladničných dokladov ako platiteľ v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH. Taktiež

nepredložil správcovi dane pokladničné doklady, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane, čím došlo k
porušeniu § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 71 zákona o DPH.

5. Voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal daňový subjekt odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. 100479937/2025 zo dňa 31.01.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)

tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil, nakoľko odvolanie žalobcu neobsahovalo
žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého
prvostupňového rozhodnutia správcu dane. Zároveň sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vysporiadal
s odvolacími námietkami žalobcu, ktoré považoval za nedôvodné.

Správna žaloba – žalobné body

6. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal všeobecnú správnu žalobu, ktorou sa domáhal
preskúmania zákonnosti vyššie uvedeného napadnutého rozhodnutia žalovaného.

7. Žalobca namietal v správnej žalobe rozloženie dôkazného bremena v daňovom konaní medzi

daňovníka a správcu dane, pričom žalobca – daňový subjekt má v daňovom konaní dve
základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Podľa žalobcu si svoju
povinnosť preukázať svoje tvrdenia splnil, predložil všetky potrebné doklady, ako aj vysvetlenia
k predmetnej daňovej kontrole. Uviedol, že si uplatnil svoje právo z faktúry vystavenej pre odberateľa
AUTOOPRAVOVNA KFK s.r.o. a B. C. a dodávateľských spoločností M STAV, s.r.o. a CLEAN s.r.o.

a A. A. D.. V priebehu konania daňový subjekt predložil dôkazy a vyjadrenia o tom ako prebiehala
obchodná spolupráca medzi obchodnými partnermi. Správca dane a žalovaný odmietli žalobcovi jeho
právo na uplatnenie DPH hoci v priebehu celého dokazovania nevykonali žiadne dokazovanie vo vzťahu
k spoločnosti AUTOOPRAVOVNA KFK s.r.o. ani osobe A. A. D. a dôkaz získaný od spoločností M STAV,
s.r.o., CLEAN s.r.o. sám správca dane urobil nepoužiteľným, nakoľko tieto výsluchy viedol v rozpore

s Daňovým poriadkom, keď nezákonne znemožnil účasť osoby zástupcu kontrolovaného daňového
subjektu.

8. Ďalej žalobca namietal, že správca dane mal v priebehu daňovej kontroly k dispozícii jednoznačné
vyjadrenie a potvrdenie konateľa žalobcu - pána E. o tom, ako prebiehali obchodné spolupráce

s jeho odberateľom, a to v podobe zápisnice z výsluchu svedka, ktorý sa uskutočnil priamo v
predmetnej daňovej kontrole, ako aj ďalších vyjadrení v priebehu konania. Správca dane však zároveň
odmietol potvrdiť obchodnú spoluprácu s pánom C., nakoľko odberateľ nepotvrdil obchodnú spoluprácu
so žalobcom. Vyjadril nesúhlas s vyjadrením správcu dane o nekonkrétnych vyjadreniach konateľa
žalobcu. Žalobca poukázal na judikatúru súdneho dvora, v zmysle ktorej odopretie uplatnenia práva na

odpočítanie DPH na základe nesplnenia formálnej požiadavky, t. j. že nebol identifikovaný dodávateľ/
poskytovateľ/odberateľ, porušuje základnú zásadu neutrality DPH, ktorá vyžaduje, aby sa odpočítanie
DPH zaplatenej na vstupe priznalo ak sú splnené hmotnoprávne požiadavky (Rozsudok Súdneho dvora
vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie). Obdobne aj rozsudok Súdneho dvora vo veci C-676/22 B2
Energy s.r.o. Podľa tvrdení žalobcu žalovaný nastolil právny režim, že o právach žalobcu rozhodujú

výlučne dodávatelia a odberatelia žalobcu, pričom znášať zodpovednosť za správanie dodávateľov/
odberateľov nemôže žalobca, nakoľko na ich konanie nemá žiaden dosah.

9. Žalobca tvrdil, že nepotvrdenie prijatia (zaúčtovania) a priznania tovaru odberateľom nemožno
stotožniť s preukázaným zistením, že tovar nebol skutočne prepravený do Českej republiky tak, ako

to tvrdil žalobca a preukazoval predloženými dokladmi a vysvetleniami. Správca dane vo vzťahu k
preverovaniu dodania nevykonal s výnimkou výsluchu pána C. žiadne dokazovanie a z napadnutých
rozhodnutí nevyplynulo, že by žalovaný či správca dane utvorili svoje závery na preverení účtovných
dokladov, či podaní pána C.. Správca dane a žalovaný v priebehu konania spochybnili vyjadrenia
žalobcu ako ničím nepodložené vyjadrenia, avšak správca dane podľa žalobcu žiadnym spôsobom

nespochybnil ústne vyjadrenia pána C. a tieto prevzal bez ďalšieho do konania ako preukázané
a potvrdené skutočnosti. Žalobca tvrdil, že správca dane svoje závery opieral o zodpovednosť za
porušenia tretích strán – odberateľov, čo je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora. Žalobca postupoval
s odbornou starostlivosťou, a preto nie je možné mu uznať za chybu dodatočné pochybenia inýchsubjektov. Konanie kedy správca dane preniesol zodpovednosť za práva kontrolovaného daňového
subjektu na jeho odberateľa je arbitrárne, protizákonné a nepreskúmateľné.

10. V správnej žalobe žalobca namietal porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy
spočívajúce v absencii náležitosti podľa § 47 písm. b) Daňového poriadku – číslo konania uvedené
v Protokole z daňovej kontroly a tiež podľa § 63 ods. 3 písm. b) Daňového poriadku – absencia
náležitosti číslo a dátum rozhodnutia správcu dane. K uvedenému uviedol, že ak číslo uvedené v záhlaví
jednotlivých dokumentov spisu nie je označením spisu, toto jednoznačne potvrdzuje tvrdenie žalobcu, že

správca dane netvorí z daňovej kontroly žurnalizovaný spis a jednotlivé dokumenty vydávané správcom
dane nie sú žiadnym spôsobom označené a evidované pod jednotným číslom konania. Správca dane
ani žalovaný nemohli na základe neexistujúceho spisu dospieť k žiadnemu záveru. Ak dospeli, tak tento
záver je absolútne nepreskúmateľný. Podľa stanoviska ministerstva financií zo dňa 06.10.2021, správca
dane je povinný viesť spis a mať ho vždy žurnalizovaný. Skutočný spis nikdy nebol. Ak spis v čase
podania tejto správnej žaloby existuje, nemôže byť datovaný a žurnalizovaný od začiatku prebiehajúcej

daňovej kontroly a napadnuté rozhodnutia žalovaného sú na základe týchto skutočností absolútne
nepreskúmateľné a naplňuje podstatu ust. § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

11. Žalobca tiež v zmysle ustanovenia § 27 SSP poukázal na porušenie ustanovení o konaní pred

orgánom verejnej správy nielen žalovaným, ale aj správcom dane, výsledkom ktorého bol nezákonne
vydaný Protokol, ako správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní a
poukázalnaprávomocsprávnehosúdupreskúmaniaskoršiehorozhodnutiavydanéhoprednapadnutým
rozhodnutím. Uviedol, že v rámci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné
zohľadniť, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali

príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Podľa žalobcu, zo strany správcu dane v rámci
daňovej kontroly došlo k viacerým pochybeniam a správca dane nemal vôbec vydať Protokol za
okolností, ktoré nastali v predmetnej daňovej kontrole, na základe čoho Protokol nadobudol povahu
nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý podľa žalobcu v daňovom konaní nemožno použiť a
nemôžebyťpodkladomprevydanierozhodnutia.ŽalobcapretonapadolajvydaniesamotnéhoProtokolu

a navrhol jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.

12. Žalobca namietal aj porušenie ustanovenia § 45 Daňového poriadku a namietal postup správcu
dane. Podľa žalobcu je zjavné, že správca dane si bol v priebehu konania svojich pochybností vedomý
a toto nezákonné konanie sa snažil zamaskovať tak, že sa opätovne vyjadril o „neúčasti a nevyužití

práva daňovým subjektom“. Žalobca namietal postup správcu dane, keď dňa 17.10.2022 neumožnil
osobe konajúcej v mene zástupcu daňového subjektu (C. C. A.) zúčastniť sa úkonov a výsluchu
viacerých svedkov správcom dane, a to napriek skutočnosti, že išlo o zamestnanca zástupcu daňového
subjektu.Správcadaneodmietolkonaťsozamestnancomprávnehozástupcuaznemožniltakdoručeniu
dôkazov v predmetnej veci nakoľko zamestnanec právneho zástupcu bol pripravený navrhovať dôkazy,

zúčastniť sa výsluchov a klásť otázky svedkom. Toto konanie nemá oporu ani v Daňovom poriadku,
ani v zákone o advokácii, či dokumente Informácia k zastupovaniu na základe plnomocenstva č. 1/
DP/2022/1 vypracovanom Finančným riaditeľstvom, hoci naň správca dane pri úkone dňa 23.06.2023
sám poukázal ako na dôvod odmietnutia. Poukázal na to, že žalovaný zrušil a vrátil rozhodnutie
správcu dane vydané správcom dane v predmetnom konaní za zdaňovacie obdobie január 2018 práve

z dôvodu, že správca dane odmietol účasť právneho zástupcu na predmetných úkonoch. Žalovaný a
správca dane v konaní konštatovali, že zamestnankyňa správcovi dane žiadne dôkazy nepredložila,
avšak zamestnankyňa právneho zástupcu nemohla správcovi dane doklady predložiť, nakoľko s ňou
správca dane odmietol konať. Všetky úkony vykonané dňa 17.10.2022 a všetky závery správcu dane
uzatvorené na základe týchto úkonov sú podľa žalobcu v rozpore so zákonom. Správca dane tieto

dôkazy vykonal bez akejkoľvek participácie daňového subjektu a kladenia otázok a zároveň znemožnil
žalobcovi predložiť a navrhovať dôkazy a dokazovanie, čím explicitne porušil § 45 Daňového poriadku.
Takto vykonané dôkazy sú absolútne nezákonné. Žalobca mal za to, že daňová kontrola vychádza z
nezákonných úkonov a nezákonne získaných dôkazov, a preto je celá kontrola nezákonne vedená a je
potrebné ju zrušiť a vykonať nanovo.

13. V závere správnej žaloby žalobca zdôraznil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného
ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane a navrhol ich zrušiť spolu s nezákonným Protokolomz daňovej kontroly zo dňa 28.03.2023 v zmysle ustanovenia § 27 SSP. Zároveň si uplatnil nárok na
náhradu trov konania.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu

14. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný zopakoval priebeh administratívneho konania a zdôraznil,
že správcom dane a žalovaným deklarovaným dôvodom pre nepriznanie práva na odpočítanie dane
za dodanie tovarov a služieb od tuzemských spoločností bolo, že žalobca neuniesol svoje dôkazné

bremeno podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku a nepreukázal splnenie podmienok odpočtu DPH v
zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a v prípade uplatneného
oslobodenia z faktúr za intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu nesplnil podmienky
na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o DPH, nakoľko neuniesol svoje dôkazné
bremeno vo vzťahu k preukázaniu odoslania/prepravy tovaru do iného členského štátu a jeho fyzického
opustenia územia Slovenskej republiky a identity nadobúdateľa/odberateľa deklarovaných tovarov.

15. Žalobca v priebehu celého konania neuviedol žiadne konkrétne informácie týkajúce sa nadviazania
obchodnej spolupráce so spoločnosťami M STAV, s.r.o. a CLEAN s. r. o., o pôvode tovaru nemal
vedomosť, prepravu tovaru, jeho skladovanie a miesto vykládky neobjasnil. Obe uvedené spoločnosti
popreli akýkoľvek obchodný vzťah so žalobcom, čo je zrejmé nielen z vyjadrení konateľov týchto

spoločností, resp. spoločníkov, ale aj z podaných kontrolných výkazov a z vysvetlení, ktoré podali
k predkladanej účtovnej dokumentácii (odpovede na výzvy zaslané podľa § 26 ods. 7 Daňového
poriadku). Správca dane náležite zistil a pomenoval pochybnosti týkajúce sa splnenia materiálnych/
hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov a vyzval žalobcu podľa
§ 46 ods. 5 Daňového poriadku na odstránenie pochybností, čím došlo k prenosu dôkazného bremena

späť na žalobcu. Bolo preto na žalobcovi, aby predložil také doklady a dôkazy, ktoré by hodnoverne
potvrdili, že predmetné obchody sa uskutočnili tak, ako boli deklarované, čo sa v preskúmavanom
prípade nestalo.

16. v prípade deklarovaných dodávok tovaru do iného členského štátu odberateľom B. C. a

AUTOOPRAVNA KFK s.r.o. žalobca v celom daňovom konaní splnenie podmienok oslobodenia od
DPH preukazoval iba predložením sporných faktúr. V danej veci nepredložil žiadne prepravné doklady,
neuviedol evidenčné číslo vozidla, ktorým, ako tvrdil, prepravil tovar na Moravu, nekonkretizoval
miesto odovzdania tovaru, neuviedol žiadne konkrétne informácie ohľadom spolupráce s deklarovanými
českými odberateľmi. Vzhľadom na uvedené nemožno tvrdiť, že si žalobca riadne splnil všetky svoje

povinnosti v oblasti dokazovania. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že tovar na základe
preverovaných faktúr bol skutočne dodaný a prepravený do iného členského štátu pre odberateľov B. C.
aAUTOOPRAVNAKFKs.r.o.aženatietoosobyprešloprávonakladaťstovaromakovlastník.Dôkaznej
núdzi žalobcu tiež nepridali ani informácie z dožiadania v rámci MVI, keď český správca dane vypočul
ako svedka pána B. C., ktorý poprel akúkoľvek obchodnú spoluprácu so žalobcom.

17. K námietkam žalobcu, že v prípade nepriznaného odpočítania dane v sume 9,75 EUR z faktúry
od dodávateľa A. A. D. správca dane nevykonal žiadne dokazovanie a aj napriek tomu prijal záver
o porušení podmienok v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH, žalovaný uviedol, že žalobca v
priebehu daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní a ďalšom konaní po vrátení veci (a to

aj napriek opakovaným výzvam zo strany správcu dane) nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce
použitie fakturovaného režijného materiálu na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ a neuniesol tak
dôkazné bremeno na uplatnenie práva na odpočet dane deklarovaného predloženou faktúrou. Keďže
splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane preukazuje osoba, ktorá si odpočítanie
dane uplatňuje, bol žalobca povinný pochybnosti správcu dane vyvrátiť a preukázať, že hmotnoprávne

podmienky na odpočítanie splnil. Žalobca si však túto svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, napriek tomu,
že mu na to bol vytvorený dostatočný priestor.

18. K žalobným námietkam voči procesnému postupu správcu dane, ktorý odmietol konať s povereným
zamestnancom právneho zástupcu žalobcu a znemožnil mu účasť na vypočutí svedkov, ktoré sa konali

v deň 17.10.2022, pričom mu mal znemožniť predložiť ďalšie dôkazy, žalovaný uviedol, že správca
dane sa v odôvodnení svojho v poradí druhého rozhodnutia podrobne vysporiadal s problematikou
zastupovania povereného zamestnanca právneho zástupcu žalobcu pred orgánom verejnej správy, a
to predovšetkým s poukazom na ustanovenie § 65 ods. 2 zákona o advokácií a ustanovenie § 44 ods.1 Advokátskeho poriadku. Správca dane a aj žalovaný riadne odôvodnili, prečo nebolo akceptované
poverenie udelené právnym zástupcom žalobcu zamestnankyni C. C. A., keď detailne poukázali na
špecifiká, ktoré platia pre konanie advokáta a jeho zamestnancov (odborný alebo iný zamestnanec). V

predmetnej veci žalovaný zároveň dodal, že takto zistené skutočnosti (svedecké výpovede konateľov
spoločností M STAV, s.r.o. a CLEAN s. r. o. a spoločníčky spoločnosti CLEAN s. r. o.) neboli jediným
dôvodom, na ktorom správca dane postavil svoj záver o neuznaní práva na odpočítanie dane. Z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správne orgány spochybnili materiálnu podstatu
zdaniteľných obchodov, pričom existencia tovaru nebola potvrdená ani u samotného žalobcu, ktorý síce

obstaranie tovaru deklaroval, ale okrem faktúr nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, napr. ohľadom prepravy
tovaru, prevzatia, skladovania tovaru (skladovú evidenciu vôbec neviedol, čo aj sám potvrdil).

19. V súvislosti so žalobnou námietkou o nedostatkoch protokolu z daňovej kontroly, resp. rozhodnutia,
pre ktorý bol zákonným podkladom, keď tieto nemali obsahovať číslo konania žalovaný poukázal na to,
že § 47 písm. b) Daňového poriadku upravuje, že protokol musí obsahovať číslo konania a rozhodnutie

v zmysle § 63 ods. 3 písm. b) Daňového poriadku musí byť označené jeho číslom a dátumom vydania.
V predmetnej veci tak protokol zo dňa 28.03.2023 bol označený číslom 100897231/2023 a v rozhodnutí
správcu dane zo dňa 12.08.2024 je uvedené aj jeho číslo. Uvedeným označením je splnená požiadavka
nezameniteľnosti jednotlivých dokumentov tvoriacich daňový spis, resp. sa umožňuje ich identifikácia
tým, že ide o číselné označenie vygenerované pre daný/konkrétny dokument tvoriaci súčasť daňového

spisu - evidovaného podľa daňového identifikačného čísla daňového subjektu.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika žalobcu)

20. Vo vyjadrení žalobca zotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe, ako aj

v predchádzajúcich podaniach žalobcu a všetky žalovaným uvedené argumenty odmietol. Následne
opätovne poukázal na dôkazné bremeno daňového subjektu a mal za to, že nedošlo k preukázateľnému
spochybneniu tvrdení žalobcu, ktoré by boli založené na relevantných dôvodoch zo strany správcu dane
a žalovaného a nedošlo tak k prenosu dôkazného bremena späť na žalobcu.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika žalovaného)

21. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že sa podrobne vysporiadal s odvolacími dôvodmi žalobcu už
v napadnutom rozhodnutí, ako aj so žalobnými námietkami žalobcu vo vyjadrení k správnej žalobe.
Uviedol, že argumenty žalobca uvádza len vo všeobecnej rovine a nekonkretizuje, v čom mal správca

dane a žalovaný pochybiť. Následne zopakoval svoju predchádzajúcu argumentáciu k žalobným
námietkam žalobcu.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

22. Správny súd vo veci nariadil na žiadosť žalobcu pojednávanie na deň 11.02.2026, na ktorom
oboznámil obsah podania žalovaného zo dňa 09.02.2026, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na
pojednávaní a oznámil, že súhlasí s prejednaním veci bez jeho prítomnosti, preto súd vykonal
pojednávanie v neprítomnosti žalovaného. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa
pridržiava podanej správnej žaloby a v nej uvedených dôvodov nezákonnosti napadnutého rozhodnutia

žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane a zdôraznil jednotlivé žalobné námietky.

23. Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie správcu dane,
ako aj postup daňových orgánov, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP),

pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodné, preto správnu žalobu zamietol podľa § 190 SSP.

24. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH; Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň

skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.25. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH; Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou
osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba,

ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je
zdaniteľnou osobou, a b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte
a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.

26.Podľa§43ods.5zákonaoDPH;Platiteľjepovinnýpreukázať,žesúsplnenépodmienkyoslobodenia

od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru
zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru,
v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom
štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak
platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný
preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou,

ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a
priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne,
bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta
a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu
miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko

vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo
pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä
zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za
prepravu tovaru.

27. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH; Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

28. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH; Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daňztovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľsvýnimkoupodľaodsekov

3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

29. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH; Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

30. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku; Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

31. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku; Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

32. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku; Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

33. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku; Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého

daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

34. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku; Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo inýchpodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.

35.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku;Správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

36. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku; Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

37. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku; Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

38. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku; Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo

úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

39. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku; Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

40. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo
nečinnosti orgánov verejnej správy je v rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať,
či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre
vydanie rozhodnutia (alebo pre vydanie opatrenia alebo pre realizáciu iného postupu), či zistil vo veci
skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v

súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal
na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie
nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu

verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho
vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý
bol v čase vyhlásenia, resp. vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle § 135 ods. 1 SSP, s
výnimkami vymedzenými v § 135 ods. 2 SSP, pod ktoré ale prejednávaná vec nespadá. Konanie pred
správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania a úlohou správneho súdu v správnom

súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí
(prípadne iných správnych aktov a postupov) orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej
správy splnili povinnosti stanovené zákonom.

41. Úvodom k zodpovedaniu žalobcových námietok správny súd považuje za potrebné uviesť, že

právo na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade
nemôže byť obmedzené. Právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú
alebo zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú
zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (opakovane judikované závery

vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-324/11 Tóth). Cieľom režimu odpočítania
dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých
hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú neutralitu
daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky, zapredpokladu, že sú samy predmetom dane (závery vyslovené Súdnym dvorom EÚ napr. v rozhodnutí
C-285/11 Bonik). Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie
uskutočnené na vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí byť vo vzťahu k DPH sama predmetom

vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (opakovane
judikované závery vyplývajúce napr. z Rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-267/2015 zo dňa
22.06.2016 Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financi?n).

42. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä

v prípadoch, ak : (1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, (2) došlo
k daňovému podvodu, (3) došlo k prípadu zneužitia práva.

43. Správny súd uvádza, že oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu musí spĺňať všetky
podstatné znaky podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, teda: a) tovar musí byť prepravený (odoslaný)
z tuzemska do iného členského štátu, b) prepravený (odoslaný) predávajúcim alebo nadobúdateľom,

alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak c) nadobúdateľom je
zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická
osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a d) nadobúdateľ je identifikovaný pre daň v inom členskom
štáte a oznámi svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.

44. Citované ustanovenie § 43 ods. 5 zákona o DPH taxatívne vymedzuje rozsah dôkazného bremena
na preukázanie nároku na oslobodené dodanie do iného členského štátu, pričom toto ustanovenie ostalo
od 01.01.2020 bezo zmeny. Súčasne však s účinnosťou od 01.01.2020 došlo k zavedeniu jednotnej
úpravy v EÚ v oblasti preukazovania uskutočnenia prepravy (odoslania) do iného členského štátu v
článku45avykonávaciehonariadeniaRady(EÚ)282/2011,ktorýmsaustanovujúvykonávacieopatrenia

smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH v znení neskorších predpisov (ostatná novela č.
2018/1912).

45. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie
správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi

nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe.

46. V preskúmavanom prípade správca dane (i žalovaný) založil svoje rozhodnutia o nepriznaní
uplatneného odpočtu DPH na závere, že neboli splnené podmienky uplatnenia odpočítania dane,
nakoľko uplatnením práva na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti M STAV, s. r. o. a spoločnosti

CLEAN s. r. o. porušil § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 19 ods. 1, § 51 ods. 1 písm. a) a
§ 71 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, nakoľko obe spoločnosti popreli spoluprácu s daňovým subjektom,
ako aj vystavenie faktúr, konatelia týchto spoločností nepoznajú daňový subjekt, ani jeho konateľov.
Žalobcaďalejnepreukázaldodaniezdaniteľnýchplneníoduvedenýchspoločností,nepreukázaldodanie
tovaru inou zdaniteľnou osobou, ani použitie deklarovaného tovaru na účely podnikania ako platiteľ.

Uplatnením práva na odpočítanie dane z faktúry od A. A. žalobca porušil § 49 ods. 2 zákona o DPH,
nakoľko nepreukázal použitie zdaniteľných plnení ako platiteľ. Žalobca nepredložil pokladničné doklady,
z ktorých si uplatnil odpočítanie dane, čím porušil § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 71 zákona
o DPH a ani nepreukázal použitie zdaniteľných plnení na podnikanie ako platiteľ v zmysle § 49 ods. 2
zákona o DPH. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane v zmysle § 43 zákona o

DPH v súvislosti s predloženou faktúrou pre B. C., ktorý poprel vzájomné obchodné vzťahy s daňovým
subjektom, čím porušil aj § 69 ods. 1 zákona o DPH. Daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienok
oslobodenia od dane v zmysle § 43 zákona o DPH ani v súvislosti s faktúrou pre AUTOOPRAVNA KFK
s.r.o., čím porušil aj § 69 ods. 1 zákona o DPH. Voči uvedeným záverom žalobca v správnej žalobe ani
neuvádzal žiadne žalobné námietky.

47. V úvode správnej žaloby žalobca namietal rozloženie dôkazného bremena v daňovom konaní
medzi žalobcom a správcom dane. Tvrdil, že svoje dôkazné bremeno uniesol, predložil všetky potrebné
doklady, ktorými disponoval, a teda uniesol dôkazné bremeno v plnom rozsahu. Správny súd uvádza, že
dôkaznébremenovdaňovomkonaníjeskutočneprimeranerozloženémedzidaňovníkaasprávcudane,

ako tvrdí žalobca. Správny súd uvádza, že úlohou správcu dane je po vyčerpaní dôkazného bremena
kontrolovaným daňovým subjektom následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje.
Ak správca dane identifikuje konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú pochybnosti o tvrdeniach daňového
subjektu, predložených dokladoch alebo údajoch v nich uvedených, je povinný tieto pochybnosti a ichdôvody daňovému subjektu oznámiť a vyzvať ho na vyjadrenie k nim a na opravu alebo doplnenie
dokladov,čiobjasneniealebokorekciuúdajov.Aktaksprávcadaneurobí,jeopäťpovinnosťpreukazovať
svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu. Ten je povinný preukazovať len

skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje [§ 24 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku
(viď Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018, bod 21)].

48. Správny súd za najzásadnejšiu a najrozvinutejšiu žalobnú námietku uvedenú v správnej žalobe
žalobcu považoval námietku ohľadom porušenia ustanovenia § 45 Daňového poriadku konaním správcu

dane, ktorý nepripustil osobu konajúcu v mene právneho zástupcu žalobcu zúčastniť sa úkonov
a výsluchu viacerých svedkov správcom dane. Správny súd poukazuje na ustanovenie § 65 ods. 2
zákona o advokácii, v zmysle ktorého : „advokát je oprávnený odborných a iných zamestnancov poveriť
vykonaním jednotlivých úkonov právnych služieb, ktoré robia samostatne; odborný zamestnanec nie je
oprávnený zastupovať klienta pred súdom, prokuratúrou alebo orgánom verejnej správy.“ Osoba, ktorá
bola dňa 17.10.2022 u správcu dane nebola advokátom, ani advokátskym koncipientom, a teda nebola

osobou oprávnenou zastupovať klienta (žalobcu) na konkrétnom úkone pred orgánom verejnej správy.
Uvedené nakoniec nerozporoval ani žalobca. Žalobca taktiež nepreukázal, že správca dane znemožnil
danej zamestnankyni právneho zástupcu žalobcu práve dňa 17.10.2022 odovzdať, resp. navrhnúť
dôkazy týkajúce sa zdaňovacieho obdobia január 2018. Žalobcovi ani jeho právnemu zástupcovi
v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania nebolo bránené predkladať dôkazy

a navrhovať vykonanie ďalších dôkazov v súlade s ustanovením § 45 Daňového poriadku. Správny
súd uvádza, že uvedené tvrdenia právneho zástupcu žalobcu sú nakoniec aj v rozpore s vyjadrením
právneho zástupcu žalobcu v priebehu administratívneho konania, ktorý na výzvu správcu dane zo dňa
03.06.20222 reagoval podaním, v ktorom uviedol, že správca dane požaduje od daňového subjektu
dodanie veľkého množstva dokladov, pričom uviedol, že doklady správcovi dane predkladal už v

priebehu miestneho zisťovania a to tak fyzicky, ako aj prostredníctvom portálu Slovensko.sk. Vzhľadom
na kapacitné obmedzenia elektronického formulára portálu Slovensko.sk, doručil správcovi dane tieto
doklady formou USB kľúča prostredníctvom Slovenskej pošty. Žalobca k zdaňovaciemu obdobiu január
2018 predložil len faktúry a pokladničné doklady bez príloh, hoci bol žalobca v priebehu daňovej kontroly
viackrát vyzvaný na predloženie ďalších dokladov a dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené

skutočnosti (procesný postup podľa § 46 ods. 5 a § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku) žalobca
v správnej žalobe rovnako nenamietal.

49. Zároveň z ustanovenia § 44 ods. 1 Advokátskeho poriadku vyplýva, že iný zamestnanec advokáta
môže vykonávať len činnosti súvisiace s poskytovaním právnych služieb, ale nemôže vykonávať

úkony právnych služieb. Z uvedeného vyplýva, že zamestnankyňa právneho zástupcu žalobcu nebola
oprávnená zastupovať právneho zástupcu žalobcu a samotného žalobcu pri vypočúvaní svedkov
správcom dane a klásť im otázky. Pokiaľ však chcela predložiť správcovi dane akékoľvek doklady,
mohla tak urobiť samostatným úkonom, o ktorom by správca dane spísal záznam, resp. zápisnicu o
ústnom pojednávaní (nejde však o zápisnicu totožnú so zápisnicou z vypočutia svedkov). Hoci § 9 ods. 3

Daňového poriadku uvádza, že ak je zástupcom právnická osoba, koná za zástupcu jej štatutárny orgán
alebo osoba, ktorú tento poveril, je potrebné zdôrazniť, že zákon o advokácii je v postavení zákona „lex
specialis“ voči Daňovému poriadku, a preto zákon o advokácii v zmysle § 65 ods. 2 vylučuje odborného
zamestnanca právneho zástupcu žalobcu zo zastupovania (právnych úkonov) pred správcom dane.
Vzhľadom na uvedené považoval správny súd uvedenú žalobnú námietku žalobcu za nedôvodnú.

50. V danom prípade žalobca deklaroval dodanie tovaru od deklarovaných dodávateľov – spoločnosti
M STAV, s.r.o. a spoločnosti CLEAN s.r.o., pričom v priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho
konania okrem faktúr nepredložil žiadne iné doklady a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, hoci
v správnej žalobe nepoprel, že bol správcom dane vyzvaný na ich preldoženie. Konatelia, resp.

spoločníci uvedených spoločností popreli obchodnú spoluprácu so žalobcom, nepoznali konateľov
žalobcu a ani nepotvrdili vystavenie faktúr pre spoločnosť žalobcu. Správny súd uvádza, že žalobca
zároveň vierohodným spôsobom nepreukázal dodanie tovaru (ani uskutočnenie prepravy) z tuzemska
do iného členského štátu, a teda správca dane, resp. žalovaný nepriznali žalobcovi oslobodenie od dane
pri deklarovanom dodaní tovaru českému odberateľovi B. C. a spoločnosti AUTOOPRAVNA KFK s.r.o.,

nakoľko žalobca nepreukázal, že právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo v členskom štáte určenia
na deklarovaných odberateľov B. C. a AUTOOPRAVNA KFK s.r.o., čím žalobca nesplnil podmienky
oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH. Z výsluchu pána B. C., ktorú správca dane
získal z MVI, ako aj z inej daňovej kontroly žalobcu bolo zistené, že pán B. C. (odberateľ žalobcu) poprelspoluprácu so žalobcom, resp. žalobcu nepoznal a nepoznal ani konateľov žalobcu. Z administratívneho
spisu mal správny súd preukázané, že ohľadom spolupráce s B. C. a spoločnosťou AUTOOPRAVNA
KFK s.r.o. žalobca poskytol len všeobecné vyjadrenia, nekonkrétne tvrdenia, nevedel uviesť osoby,

s ktorými jednal, nepredložil žiadne prepravné doklady, nevedel uviesť konkrétne miesto odovzdania
tovaru a ani konkrétne informácie o nadviazaní spolupráce s deklarovanými českými odberateľmi.
Žalobca v správnej žalobe vyjadril všeobecný nesúhlas s tvrdeniami správcu dane o vyjadreniach
konateľa žalobcu, avšak bez príslušnej argumentácie žalobcu, prečo boli tieto vyjadrenia správcu dane
nesprávne, resp. malo ísť o ničím nepodložené tvrdenia.

51. K námietke žalobcu ohľadom nevykonania žiadneho dokazovania voči spoločnosti AUTOOPRAVNA
KFK s.r.o. a pánovi A. A. správny súd uvádza, že správca dane na základe vykonaných dôkazov
nadobudol pochybnosti o uskutočnení deklarovaných dodaní do iného členského štátu, resp. dodaní
režijného materiálu od osoby A. A., a preto bol žalobca správcom dane v súlade s ustanovením §
46 ods. 5 Daňového poriadku vyzvaný na predloženie ďalších dokladov, čím bolo dôkazné bremeno

opätovne prenesené na žalobcu, ktorý však na predmetnú výzvu nereagoval a pochybnosti správcu
dane neodstránil. Za nedôvodnú preto správny súd považoval námietku žalobcu, že práve správca dane
vpriebehuceléhokonanianevykonalžiadnedokazovanievovzťahukspoločnostiAUTOOPRAVNAKFK
s.r.o. a voči osobe A. A.. Správny súd dodáva, že v zmysle ustálenej judikatúry nestačí len predloženie
faktúry.

52. Vo vzťahu k režimu oslobodenia dane priamo zákon predpisuje, ako je potrebné preukazovať
splnenie podmienok daňových nárokov platiteľa dane, keď dôkazy sú presne identifikované vo vyššie
citovanom ustanovení § 43 ods. 5 zákona o DPH. Ich preukázaním platiteľ dane unesie dôkazné
bremeno týkajúce sa tvrdenia o reálnom uskutočnení dodania tovaru z tuzemska do iného členského

štátu (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/53/2019 zo dňa 13.01.2021). V predmetnom konaní
žalobca nesplnil svoje povinnosti v zmysle § 43 ods. 5 zákona o DPH a v dôsledku svojej pasivity
neuniesol svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k splneniu podmienok na oslobodenie od dane z pridanej
hodnoty (na zaslané oboznámenie č. 102061089/2022 zo dňa 21.07.2022, v ktorom správca dane
vzniesol pochybnosti o reálnom dodaní tovaru tak, ako to bolo deklarované predloženými faktúrami pre

českých odberateľov žalobca vôbec nereagoval, na ďalšie oboznámenie č. 103324601/2022 zo dňa
12.12.2022 na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam a ich vyhodnoteniu síce reagoval, avšak namietal
predovšetkýmpopretiezákladnýchprávgarantovanýchÚstavouSlovenskejrepubliky,keďsprávcadane
neumožnil osobe konajúcej v mene splnomocneného zástupcu žalobcu zúčastniť sa výsluchov svedkov,
avšak vo vzťahu k splneniu podmienok pre oslobodenie odo dane v zmysle § 43 zákona o DPH žiadne

dôkazy nepredložil).

53. Správny súd uvádza, že správca dane poukázal na jednotlivé doklady predložené žalobcom
v priebehu daňovej kontroly, s ktorými sa v prvostupňovom rozhodnutí aj vysporiadal. K výdavkovým
pokladničným dokladom žalobca nič iné nepredložil, hoci bol správcom dane opakovane vyzvaný

na ich predloženia (aj čo sa týka nefunkčného USB kľúča – pozn. správneho súdu) a rovnako bol
žalobca v súlade s ustanovením § 46 ods. 5 Daňového poriadku oboznámený s pochybnosťami
správcu dane, pričom na uvedené výzvy nereagoval, resp. pochybnosti správcu dane v priebehu
administratívneho konania neodstránil. Nakoniec uvedené skutočnosti, resp. postup správcu dane
žalobca v správnej žalobe ani nenamietal. Správny súd žalobné námietky žalobcu ohľadom dôkazného

bremena považoval za nekonkrétne a len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu so závermi
správcu dane i žalovaného.

54. Čo sa týka žalobných námietok ohľadom porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, tieto nemal správny súd preukázané. Hoci v ustanovenie § 47 písm. b) Daňového poriadku

je uvedené ako náležitosť protokolu o výsledku daňovej kontroly „číslo konania“, nemal správny
súd preukázanú dôvodnosť ani tejto námietky žalobcu. Protokol o výsledku daňovej kontroly zo
dňa 28.03.2023 je uvedený pod č. 100897231/2023. Podľa správneho súdu je Protokol o výsledku
daňovej kontroly dostatočne a jasne identifikovaný, má požadované náležitosti v zmysle zákona,
hoci nie je doslovne označený pod číslom konania ako takým, keďže správca dane nevedie daňovú

kontrolu pod jednotným číslom, ale identifikátorom vygenerovaným pre konkrétny daňový subjekt
a jemu prebiehajúcu daňovú kontrolu. Rovnako nedôvodnú námietku vzniesol žalobca i k číslu
konania prvostupňového rozhodnutia správcu dane, pričom z administratívneho spisu mal správny
súd preukázané, že prvostupňové rozhodnutie (v poradí druhé prvostupňové rozhodnutie – pozn.správneho súdu) obsahuje aj číslo, pod ktorým je identifikované a aj dátum vyhotovenia prvostupňového
rozhodnutia. Je zrejmé, z akej daňovej kontroly bol Protokol vyhotovený, akého daňového subjektu sa
týka, akého zdaňovacieho obdobia, taktiež aké je jeho identifikačné číslo, je datovaný a podpísaný.

55. Žalobca ďalej v správnej žalobe namietal, že správca dane netvoril z daňovej kontroly žurnalizovaný
spis, čo správny súd nepovažoval za preukázané, keďže závery tohto rozsudku správneho súdu majú
oporu v administratívnom spise, ktorý bol na základe výzvy súdu žalovaným predložený v elektronickej
forme spolu s vyjadrením žalovaného k správnej žalobe žalobcu. Správny súd nad rámec uvádza, že

administratívny spis orgánu verejnej správy predstavuje základný dôkaz o priebehu celého správneho
konania, podkladoch rozhodnutia a spôsobe ich obstarania. Má preto zásadný význam v rámci súdneho
prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy a nepochybne aj v kontexte realizácie procesných práv
účastníka konania. I prípadné formálne nedostatky administratívneho spisu, pokiaľ netvoria prekážku
pre súdny prieskum a nie je relevantným spôsobom spochybnená úplnosť spisu, nezakladajú zásadnú
vadu konania odôvodňujúcu zrušenie vydaného rozhodnutia (Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu

SR sp. zn. 1Sžk/27/2020 zo dňa 16.12.2021, bod 53 a 54, Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Sžfk 8/2019 zo dňa 26. februára 2020, bod 98).

56. Z uvedených dôvodov dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby, a preto ju podľa
ustanovenia § 190 SSP zamietol.

57. K návrhu žalobcu na preskúmanie zákonnosti Protokolu zo dňa 28.03.2023 ako opatrenia orgánu
verejnej správy podľa § 27 ods. 1 SSP správny súd uvádza, že neboli splnené zákonné podmienky na
postup podľa § 27 ods. 1 SSP. Správny súd môže v rámci konania o správnej žalobe preskúmať aj
opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré predchádzali napadnutému rozhodnutiu, avšak len za splnenia

podmienok podľa § 27 SSP, v zmysle ktorého „správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia
orgánu verejnej správy na návrh žalobcu posúdi aj zákonnosť skôr vydaného opatrenia orgánu verejnej
správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie vychádza, ak bolo preň skôr vydané opatrenie záväzné
a ak skôr vydané opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods.
2 SSP“. Z uvedeného vyplýva, že na spôsobilosť opatrenia orgánu verejnej správy byť predmetom

súdneho prieskumu správnym súdom musia byť súčasne splnené štyri podmienky, a to a) návrh
žalobcu, b) preskúmavané rozhodnutie musí vychádzať z predmetného skôr vydaného opatrenia orgánu
verejnej správy, c) predmetné skôr vydané opatrenie orgánu verejnej správy musí byť pre preskúmavané
rozhodnutie záväzné a d) nie je možné ho samostatne preskúmať správnym súdom. Protokol z daňovej
kontroly však nie je možné samostatne preskúmať správnym súdom, keďže je len podkladom pre

rozhodnutie správcu dane a nemá povahu opatrenia, ktoré sa priamo dotýka práv, právom chránených
záujmov alebo povinností žalobcu.

58. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane vychádza z Protokolu, avšak nie výlučne, keďže pre
správcu dane predstavuje protokol z daňovej kontroly len jeden z pokladov rozhodnutia. Správca dane

môže pri svojom rozhodovaní zohľadniť aj iné dôkazy a podklady, predovšetkým dôkazy vykonané
vo vyrubovacom konaní. Rozhodne nie je splnená podmienka uvedená vyššie pod písm. c), teda že
Protokol zo dňa 28.03.2023 by bol pre prvostupňové rozhodnutie správcu dane záväzný. Záväznosť
protokolu z daňovej kontroly pre správcu dane a jeho rozhodovanie nevyplýva ani z ustanovení
Daňového poriadku, a ani zo žiadneho iného všeobecne-záväzného právneho predpisu. Správca dane

pri rozhodovaní nezohľadňuje len protokol z daňovej kontroly, keďže podľa § 24 ods. 4 Daňového
poriadku môže ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností
rozhodujúcichpresprávneurčeniedaneačoniejezískanévrozporesovšeobecnezáväznýmiprávnymi
predpismi, pričom ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké
posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok,

zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi
a doklady k nim. Správca dane môže vykonať dokazovanie aj vo vyrubovacom konaní, pričom výsledky
vykonaného dokazovania môžu dopĺňať alebo modifikovať závery obsiahnuté v protokole z daňovej
kontroly. Nemožno preto konštatovať, že Protokol zo dňa 28.03.2023 je záväzný pre prvostupňové
rozhodnutie správcu dane. Keďže všetky podmienky podľa § 27 ods. 1 SSP musia byť na to, aby správny

súd mohol preskúmať zákonnosť skôr vydaného opatrenia orgánu verejnej správy, splnené súčasne,
pričom nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok nemožnosť takéhoto prieskumu, správny súd
návrh žalobcu na zrušenie Protokolu zo dňa 28.03.2023 odmietol ako neprípustný podľa § 98 ods. 1
písm. g) SSP.59. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého
žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v konaní nemal úspech. Správny súd

zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému podľa § 168 SSP. Správny
súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania zohľadnil aj tú skutočnosť, že žalobca sa podanou správnou
žalobou domáhal i súdneho prieskumu Protokolu č. 100897231/2023 zo dňa 28.03.2023, pričom žalobu
správny súd v tejto časti odmietol. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania správny súd teda zohľadnil
i ustanovenie § 170 SSP.

60. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od
doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145
ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom od 1. júla 2023).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contrario), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)

v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo
opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od